{"guid": "ussr:9effd70e-7012-47f2-959d-829c47e02a47", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.3.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2020 z 5. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. februára 2020, sp. zn. PL. ÚS 3/2020, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.3.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9effd70e-7012-47f2-959d-829c47e02a47", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.3.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.3.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.3.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. Ú S 3/2020-14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2020 v pléne\nzloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora\nDuľu (sudca spravodajca), Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša\nMaďara, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina\nVernarského predbežne prerokoval návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, zastúpených advokátskou kanceláriou Stentors advokátska kancelária s. r. o.,\nHodžovo námestie 2A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Vladimír\nKordoš, LL.M., na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky o súlade v návrhu bližšie nekonkretizovaných ustanovení „Volebného zákona\nv tretej časti – Voľby do Európskeho parlamentu, v štvrtej časti – Voľby prezidenta, v piatej\nčasti – Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, v šiestej časti – Voľby do orgánov\nsamosprávnych krajov, v siedmej časti – Voľby do orgánov samosprávy obcí v rozsahu,\nv akom neumožňujú voliť zo zahraničia občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý\npobyt na území Slovenskej republiky, a tiež aj občanom, ktorí majú trvalý pobyt na území\nSlovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia“, s čl. 30 ods. 1, čl. 12\nods. 2, čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 3 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto\n\nrozhodol:\nNávrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o d m i e t a\npre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh skupiny poslancov a ich argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 6. marca 2019\ndoručený návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj\n„skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade v návrhu bližšie\nnekonkretizovaných ustanovení „Volebného zákona v tretej časti – Voľby do Európskeho\nparlamentu, v štvrtej časti – Voľby prezidenta, v piatej časti – Ľudové hlasovanie o odvolaní\nprezidenta, v šiestej časti – Voľby do orgánov samosprávnych krajov, v siedmej časti –\nVoľby do orgánov samosprávy obcí v rozsahu, v akom neumožňujú voliť zo zahraničia\nobčanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,\na tiež aj občanom, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa\nzdržiavajú mimo jej územia“, s čl. 30 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy v spojení\ns čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“). Je potrebné dodať, že v záhlaví návrhu je uvedené aj\nustanovenie čl. 30 ods. 3 ústavy, nie je však uvedené vo finálne konkretizovanom návrhu\nvýroku nálezu ústavného súdu (tzv. petite), ktorý je pre vymedzenie predmetu konania\nrozhodujúci a vo vzťahu ku ktorému je prevyšujúci obsah návrhu (v zásade len)\nargumentačným podkladom.\n\n2\n\n2. V zmysle čl. X bodu 5 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1\nzo 16. októbra 2019 bola vec navrhovateľov 17. októbra 2019 prerozdelená a náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi\nspravodajcovi Liborovi Duľovi.\n3. Skupina poslancov v úvodnej časti svojho návrhu uvádza, že podáva návrh\nna začatie konania o súlade „niektorých častí zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach\nvýkonu volebného práva v platnom znení“, ktoré nie sú podľa ich názoru v súlade\ns označenými článkami ústavy, dodatkového protokolu a dohovoru.\n4. Navrhovatelia svoj návrh odôvodňujú predovšetkým tým, že „[j]edným\nzo základných princípov demokratického a právneho štátu je volebné právo, ktoré\nzaraďujeme medzi politické práva. Podľa Ústavy Slovenskej republiky pochádza verejná\nmoc od občanov a vždy sa obnovuje v pravidelných cykloch. Volebné právo patrí medzi\npolitické práva, čo znamená, že jeho podstatou je úprava vzťahu medzi jednotlivcom\na štátom, zaťaženie štátu povinnosťou garantovať podmienky dostupnosti, uplatňovania\na vymožiteľnosti tohto základného práva.“.\n5. Navrhovatelia poukazujú na to, že volebné právo nie je výsada, ktorá by patrila iba\nurčitým skupinám obyvateľov, a v tejto súvislosti uvádzajú, že «[s]účasnú právnu úpravu\nvolebného práva považujeme za „neprimeraný trest“ pre občanov Slovenskej republiky,\nktorá sa či už dlhodobo alebo krátkodobo, resp. počas volebného dňa, zdržiavajú\nv zahraničí».\n6. Navrhovatelia ďalej argumentujú aj tým, že v niektorých krajinách (napr.\nEstónsko, niektoré kantóny Švajčiarska) je možné voliť elektronicky a túto možnosť\nvyužíva čím ďalej, tým viac voličov. Ako jedno z možných riešení dávajú navrhovatelia\ndo pozornosti aj právnu úpravu Malty, ktorá zakotvuje náhradu 90 % cestovných nákladov\ntým voličom, ktorí prídu voliť zo zahraničia.\n\n3\n\n7. Podstatou argumentácie navrhovateľov je to, že súčasná právna úprava zakotvená\nvo volebnom zákonodarstve neumožňuje pri voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách\nprezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), pri ľudovom hlasovaní o odvolaní\nprezidenta, pri voľbách do orgánov územnej samosprávy (na úrovni vyšších územných\ncelkov a úrovni miest a obcí) voliť aj zo zahraničia. Tento stav vnímajú ako nesúladný\nnielen s označenou ústavnou úpravou, ale tiež s označenou medzinárodnou úpravou, ktorou\nje Slovenská republika viazaná. V návrhu poukazujú aj na nedokonalosť súčasnej právnej\núpravy, ktorá jednak neumožňuje pri niektorých voľbách a ľudovom hlasovaní o odvolaní\nprezidenta voliť zo zahraničia, ale pri iných to umožňuje.\n8. Na základe už uvedeného skupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nich návrhu na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Ustanovenia Volebného zákona v tretej časti – Voľby do Európskeho parlamentu,\nv štvrtej časti – Voľby prezidenta, v piatej časti – Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta,\nv šiestej časti – Voľby do orgánov samosprávnych krajov, v siedmej časti – Voľby do\norgánov samosprávy obcí v rozsahu, v akom neumožňujú voliť zo zahraničia občanom\nSlovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a tiež aj\nobčanom, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa\nzdržiavajú mimo jej územia nie sú v súlade s článkom 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení\ns článkom 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“\nII.\nPrávna úprava významná pre predbežné prerokovanie návrhu navrhovateľov\n9. Podľa čl. 125 ods. 1 piś m. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\n\n4\n\n10. Podľa čl. 130 ods. 1 piś m. a) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh\nnajmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n12. Podľa § 74 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nnávrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej\nprávnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,\ns ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, môže podať najmenej pätina poslancov národnej rady.\n13. Podľa § 35 ods. 1 tretej vety zákona o ústavnom súde sa skupina poslancov\nnárodnej rady podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy ako účastník konania môže nechať\nzastúpiť advokátom.\n14. Podľa § 75 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať\na) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,\nktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou\nnavrhovateľ namieta,\nb) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého\nprávneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom\nvyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,\nc) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,\ns ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.\n\n5\n\n15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania\nuvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže\nústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.\nAk účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie\nkonania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm.\na) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.\nIII.\nPrávne závery ústavného súdu\n18. Ústavný súd plní v konaní podľa čl. 125 ústavy funkciu tzv. negatívneho\nnormotvorcu, ktorého rozhodnutia, ak zistí nesúlad právnej normy nižšej právnej sily\ns právnou normou vyššej právnej sily, majú v konečnom dôsledku derogačný účinok,\na preto je nevyhnuté v návrhu presne označiť konkrétne normatívne časti (ustanovenia)\nprávneho predpisu, v tomto prípade zákona, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej\nprávnej sily, resp. s medzinárodnou zmluvou navrhovatelia napádajú.\n6\n\n19. Ak mali navrhovatelia na mysli konkrétne ustanovenia volebného zákona, ktoré\nbránia možnosti voľby zo zahraničia, tak ich mali vo svojom návrhu aj presne identifikovať.\nAk takéto ustanovenia neexistujú a nemožnosť voľby zo zahraničia je dôsledkom absencie\nprávnej úpravy umožňujúcej voliť zo zahraničia, resp. zúčastniť sa ľudového hlasovania\no odvolaní prezidenta zo zahraničia, potom nemožno zmysluplne uvažovať v rovine,\naby ústavný súd rozhodol o nesúlade absentujúcich ustanovení zákona s ústavou\na medzinárodnou zmluvou. Aj pri eventuálnych úvahách o možnosti podať návrh\nna konanie o súlade právnych predpisov pre absenciu normatívnej úpravy určitej okolnosti,\npredmet nesúladu (celý právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie) musí byť\nnepochybne vždy v návrhu (jeho petite) konkrétne pozitívne vymedzený.\n20. Ústavný súd je viazaný petitom návrhu a len v jeho rámci môže posudzovať\nnesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily, jeho časti alebo niektorého\njeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou\n(aj v kontexte čl. 2 ods. 2 ústavy). Samotní navrhovatelia uvádzajú, že pri niektorých\nvoľbách v Slovenskej republike a pri ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta je nepriamo\nvylúčená voľba poštou, čo sa premieta do petitu návrhu tak, že žiadajú vysloviť nesúlad\nustanovení „[v]olebného zákona v tretej časti... v štvrtej časti... v piatej časti... v šiestej\nčasti... a siedmej časti v rozsahu, v akom neumožňujú voliť zo zahraničia...“. Ústavný súd\nvšak takto formulovanému petitu nemôže vyhovieť, pretože navrhovatelia pozitívnym\nspôsobom neidentifikovali text právneho predpisu s normatívnym významom, ktorý by\nmohol byť predmetom ústavnoprávneho prieskumu. Formulácia „v rozsahu, v akom\nneumožňujú...“ totiž z povahy veci nespĺňa podmienku konkretizácie časti alebo niektorého\nustanovenia právneho predpisu (evokuje predstavu výberu konkrétneho predmetu ústavného\nnesúladu z textu zákona samotným ústavným súdom). Inými slovami vyjadrené,\nani skutočnosť, že z existujúcej právnej úpravy nevyplýva možnosť štátnym občanom\nSlovenskej republiky pri niektorých voľbách (a pri ľudovom hlasovaní o odvolaní\nprezidenta) voliť zo zahraničia, nemení nič na tom, že takto formulovanému petitu v návrhu\nsa vyhovieť nedá, keďže navrhovatelia musia napádanú právnu úpravu presne\nkonkretizovať, teda presne špecifikovať konkrétny preskúmavaný právny predpis, jeho časť\n\n7\n\nalebo niektoré jeho ustanovenie, ktoré nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej\nsily.\n21. Volebné právo je ústavným právom a podústavná právna úprava slúži\nna zabezpečenie jeho riadnej realizácie. Z toho vyplýva povinnosť štátu prijať takú zákonnú\núpravu, ktorá umožní riadny výkon volebného práva. V sústave štátnych orgánov\nSlovenskej republiky je zákonodarstvo zverené do rúk parlamentu, teda do pôsobnosti\nNárodnej rady Slovenskej republiky, ktorá je jediným ústavodarným a zákonodarným\norgánom Slovenskej republiky. Vzťah najvyšších štátnych orgánov má základ v trojdelení\nštátnej moci, pričom tento vzťah je doplnený aj o systém bŕzd a vyvážení (protiváh), v rámci\nktorého ústavný súd plní funkciu tzv. negatívneho zákonodarcu. Na to, aby mohol v rámci\nsvojho pôsobenia ústavný súd rozhodnúť o nesúlade právnych predpisov nižšej právnej sily\ns právnymi predpismi vyššej právnej sily a medzinárodnými zmluvami, musia byť\nustanovenia napadnutej právnej úpravy dostatočne identifikované.\n22. Ústavný súd návrh skupiny poslancov predbežne prerokoval a dospel k názoru,\nže návrh nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti návrhu na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov (pozri bod 20).\n23. Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať\nustanovené náležitosti, aby mohol byť ústavným súdom meritórne prerokovaný. Táto\npožiadavka sa bez rozdielu vzťahuje na každý typ konania vrátane konania o súlade\nprávnych predpisov a na každého navrhovateľa vrátane skupiny poslancov. Návrh, ktorý\nnemá všetky ustanovené náležitosti, nie je spôsobilý na meritórne prerokovanie ústavným\nsúdom, pričom ústavný súd je oprávnený takýto návrh odmietnuť (m. m. PL. ÚS 32/2015).\n24. Z už citovaného § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že tento\nna druhovej báze exaktne identifikuje návrhy na začatie konania, pri ktorých môže ústavný\nsúd navrhovateľa vyzvať na odstránenie nedostatkov a určiť mu na to lehotu. Zároveň\nvo svojej tretej vete taxatívnym výpočtom stanovuje druhy návrhov na začatie konania,\nna nedostatky ktorých ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje, čo má pri použití\n8\n\nsystematického výkladu (aplikačný vzťah druhej vety § 56 ods. 3 na jednej strane a tretej\nvety toho istého ustanovenia na strane druhej) v spojení s ideou racionálneho zákonodarcu\nza následok, že v prípade ich výskytu odmietne takéto návrhy pre nesplnenie zákonom\nustanovených náležitostí bez akejkoľvek výzvy na odstránenie nedostatkov.\n25. Návrh skupiny poslancov podaný podľa čl. 125 ods. 1 ústavy patrí do druhej\nz popísaných druhových skupín návrhov na začatie konania. Ide totiž o návrh na začatie\nkonania podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde, pričom § 56 ods. 3 tretia veta\ntoho istého zákona kogentne zakazuje ústavnému súdu upozorňovať navrhovateľa na\nnedostatky jeho návrhu, a to bez úvahy o ich prípadnej odstrániteľnosti.\n26. Z uvedených dôvodov ústavný súd návrh skupiny poslancov na začatie konania\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a to bez toho,\naby skupinu poslancov na odstránenie chýbajúcich náležitostí návrhu na začatie konania\nupozornil. Nesplnenie podstatnej zákonom predpísanej náležitosti návrhu (jeho petitu) má\npri odmietnutí návrhu prednosť pred eventuálnym dôvodom odmietnutia pre nedostatok\nprávomoci ústavného súdu alebo pre zjavnú neopodstatnenosť (v nadväznosti na námietku\n„len“ legislatívneho opomenutia, teda absencie určitej úpravy, ak by ústavný súd takú\nnámietku považoval za irelevantnú). Nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí však\nprimárne bráni možnej akceptácii aj naposledy označenej námietky (čo je už odôvodnené\nnajmä v bode 19).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. februára 2020\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n9", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarca", "konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom", "súlad-súlad právnych predpisov", "petit", "návrh-odmietnutie"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4db7bb8d-5e27-469a-a1ae-a1bc71491017", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.32.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 32/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 32/2015 z 29. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-29", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.32.2015.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cb38cd56-cf93-4515-82af-7b6786695feb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.5.2024.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2024 z 17. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.5.2024.1"}]}