{"guid": "ussr:8e3ddeb5-bfc8-43c4-aff5-4aaed1f1515b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.25.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/2020 z 21. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. októbra 2020, sp. zn. PL. ÚS 25/2020, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.25.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2020-10-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "odmieta", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8e3ddeb5-bfc8-43c4-aff5-4aaed1f1515b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.25.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.25.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.25.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 25/2020-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2020 v pléne\nzloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nLadislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej,\nMiloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského predbežne prerokoval návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, zastúpenej advokátskou kanceláriou KALLAN Legal, s. r. o., Súmračná 25,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Robert Kaliňák, na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky a § 74\na nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. o súlade zákona\nč. 241/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 1 ods. 1, čl. 2\nods. 2, čl. 30 ods. 4, čl. 31, čl. 149 až 151 Ústavy Slovenskej republiky a návrh generálneho\nprokurátora\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nzastúpeného\n\nprvou\n\nnámestníčkou\n\ngenerálneho\n\nprokurátora Slovenskej republiky, na začatie konania o súlade zákona č. 241/2020 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12\nods. 1 a 2, čl. 30 ods. 4, čl. 31, čl. 36 a čl. 149 až 151 Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\n1. Návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie\nkonania o súlade zákona č. 241/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z.\n\no prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,\ns čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 31, čl. 149 až 151 Ústavy Slovenskej republiky a návrh\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nzastúpeného\n\nprvou\n\nnámestníčkou\n\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky, na začatie konania o súlade zákona\nč. 241/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 1 ods. 1, čl. 2\nods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 31, čl. 36 a čl. 149 až 151 Ústavy Slovenskej republiky\np r i j í m a na ďalšie konanie.\n2. Vo zvyšnej časti návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky\na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného prvou námestníčkou\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.\n3. Návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a návrhu\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nzastúpeného\n\nprvou\n\nnámestníčkou\n\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky, na pozastavenie účinnosti zákona\nč. 241/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nPredmet predbežného prerokovania návrhov\nI.1 Návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol dňa\n23. septembra 2020 doručený návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „skupina poslancov“), zastúpenej advokátskou kanceláriou KALLAN\nLegal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Robert\nKaliňák, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z.\n2\n\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súlade zákona\nč. 241/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „napadnutá\nprávna úprava“), s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 4, čl. 31, čl. 149 až 151 ústavy. Tento\nnávrh na začatie konania, vedený pod sp. zn. Rvp 2186/2020, bol v súlade s § 46 zákona\no ústavnom súde pridelený sudkyni spravodajkyni Jane Baricovej.\n2. Skupina poslancov namieta: (i) nesúlad napadnutej právnej úpravy s princípmi\ndemokratického a právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy, ústavnou povinnosťou Národnej\nrady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) konať na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, ústavným\nprincípom umožnenia a ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej\nspoločnosti podľa čl. 31 ústavy a (ii) nesúlad napadnutej právnej úpravy v časti zmien\na doplnení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o prokuratúre“) týkajúcich sa § 7 ods. 3, 5, 7 a 10 zákona o prokuratúre, nesúlad\nnapadnutej právnej úpravy v časti zmien a doplnení zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch\na prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o sudcoch a prísediacich“) týkajúcich sa § 24 ods. 1 písm. d) zákona o sudcoch\na prísediacich a nesúlad napadnutej právnej úpravy v časti zmien a doplnení zákona\nč. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry“)\ntýkajúcich sa § 20 ods. 2, § 24a ods. 2, 4, 6 a 9 a § 24b ods. 1 písm. c) zákona\no prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry s princípmi demokratického a právneho\nštátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy, so základným právom občanov na prístup k voleným a iným\nverejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a s úlohami\nprokuratúry Slovenskej republiky podľa čl. 149 ústavy, so spôsobom vymenovania\na odvolania generálneho prokurátora podľa čl. 150 ústavy a s odkazom na úpravu\npodrobnosti\n\no vymenúvaní\n\na odvolávaní,\n\nprávach\n\na organizácii prokuratúry zákonom podľa čl. 151 ústavy.\n\n3\n\na povinnostiach\n\nprokurátorov\n\n3. Skupina poslancov v odôvodnení návrhu na začatie konania namieta, že národná\nrada pri prerokovaní a schvaľovaní napadnutej právnej úpravy nedodržala legislatívny\npostup tvorby zákonov upravený v zákone č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov\na o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.\no rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o rokovacom poriadku národnej rady“) a v legislatívnych pravidlách\ntvorby zákonov schválených uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 19/1997\nZ. z. k návrhu legislatívnych pravidiel tvorby zákonov (ďalej len „legislatívne pravidlá\ntvorby zákonov“), čím sa dopustila porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.\n4. Podľa skupiny poslancov národná rada pri prerokovaní a schvaľovaní napadnutej\nprávnej úpravy porušila zákon o rokovacom poriadku národnej rady najmä z týchto\ndôvodov: „... predseda národnej rady ignoroval svoju zákonnú povinnosť získať od vlády\nstanovisko k návrhu napadnutého zákona tak, ako to predpokladá ustanovenie § 70 ods. 2\nzákona č. 350/1996 Z. z., čím došlo ku zmareniu možnosti, aby sa ku poslaneckému návrhu\nvyjadrila formou svojich stanovísk, právnych názorov či alternatívnych možností úpravy\nodborná verejnosť. Čo je v tejto súvislostí v podmienkach existencie právneho štátu\nabsolútne neprijateľné je skutočnosť, že sa v dôsledku tohto postupu nerešpektujúceho\nzákon ku návrhu zákona, ktorý zásadným spôsobom mení podmienky a okolnosti\npredchádzajúce možnosti jednotlivcov zastávať funkciu generálneho a špeciálneho\nprokurátora, formou podania pripomienok a ich prejednania v rozporovom konaní, nemala\nmožnosť vyjadriť ani prokuratúra ako štátny orgán, ktorého kreovanie najvyšších\npredstaviteľov je predmetom napadnutého zákona. Riadna parlamentná rozprava ako aj\nvklad odbornej verejnosti do problematiky by bol pritom práve v danom prípade\nmimoriadne významný z hľadiska dosiahnutia rozumného konsenzu na túto tému názorovo\npolarizovanej odbornej verejnosti ako aj politických predstaviteľov.\n- gestorský výbor porušil ustanovenie § 74 ods. 2 zák. č. 350/1996 Z. z., pretože\nnerešpektoval lehotu najmenej 30 dní odo dňa pridelenia zákona do gestorského výboru a\nprezidentkou vrátený zákon prerokoval pred uplynutím tejto lehoty už dňa 02.09.2020.\n- Národná rada následne porušila ustanovenie § 81 ods. 2 zák. č. 350/1996 Z. z.,\npretože o vrátenom zákone rokovala bezprostredne po doručení správy gestorského výboru,\n4\n\nteda skôr ako po uplynutí 48 hodín od doručenia správy gestorského výborov a to bez toho,\naby pre bola pre takýto postup splnená podmienka skrátenia tejto lehoty (o jej skrátení\nnárodná rada nehlasovala).\n- Národná rada porušila ustanovenie § 83 ods. 4 zák. č. 350/1996 Z. z. aj v rámci\ntretieho čítania, pretože napriek tomu, že v druhom čítaní boli na schôdzi národnej rady\npodané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a národná rada hlasovaním neskrátila zákonnú\n48 hodinovú lehotu o ich hlasovaní, tretie čítanie vykonala už dňa 02.09.2020.“\n5. Podľa skupiny poslancov na ustanovenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy\nnadväzuje čl. 31 ústavy, ktorý chráni slobodnú politickú súťaž, ktorej integrálnou súčasťou\nje aj právna úprava legislatívneho procesu, ktorá zabezpečuje, aby boli zákony pred ich\nschválením predmetom verejnej, odbornej a politickej diskusie celého politického spektra\nvrátane opozície. Podľa skupiny poslancov: „Pokiaľ dôjde k porušovaniu legislatívnych\npravidiel, ktoré obmedzia parlamentnú rozpravu a prístup odbornej verejnosti, prípadne\nštátnych orgánov, ktorých sa legislatívna zmena dotýka, zužuje sa tým odborná diskusia o\nnávrhu zákona a opozícii sa odníma možnosť takýto návrh kritizovať.“ Podľa skupiny\nposlancov porušením príslušných zákonných ustanovení upravujúcich legislatívny postup,\nv dôsledku čoho nebola umožnená riadna odborná diskusia a parlamentná rozprava ako\npredpoklad slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti, došlo aj\nk porušeniu čl. 31 ústavy.\n6. Nesúlad napadnutej právnej úpravy v časti ustanovení § 7 ods. 3, 5, 7 a 10 zákona\no prokuratúre, v časti ustanovenia § 24 ods. 1 písm. d) zákona o sudcoch a prísediacich\na v časti ustanovenia § 20 ods. 2, § 24a ods. 2, 4, 6 a 9 a § 24b ods. 1 písm. c) zákona\no prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry s čl. 1 ods. 1, čl. 30 ods. 4 a čl. 149 až\n151 ústavy skupina poslancov napáda z nasledujúcich dôvodov:\n„1) Nesúlad napadnutého zákona s čl. 149 až 151 ústavy, v zmysle ktorých môže\ngenerálnym prokurátorom byť iba prokurátor.\n2) Nesúlad napadnutého zákona s čl. 1 ods. 1 a čl. 151 ústavy, v zmysle ktorého môže\nšpeciálnym prokurátorom byť iba osoba, ktorá spĺňa rovnaké alebo prísnejšie podmienky,\naké zákon spája s vymenovaním do funkcie prokurátora.\n5\n\n3) Nesúlad napadnutého zákona s čl. 1 ods. 1 ústavy z dôvodu nejasnosti a\nnepresnosti právnej normy a jej rozpornosti s právnym poriadkom (narušenie princípu\nprávnej istoty a predvídateľnosti práva).\n4) Nesúlad napadnutého zákona s čl. 1 ods. 1 ústavy z dôvodu stanovenia nižších\nkritérií na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora a\nprokurátora špeciálnej prokuratúry, ako zákon predpokladá u funkčne nižšie postavených\nprokurátorov, a s čl. 30 ods. 4 ústavy z dôvodu narušenia princípu rovnakého prístupu\nobčanov k voleným verejným funkciám.\n5) Nesúlad napadnutého zákona s čl. 1 ods. 1 ústavy z dôvodu narušenia princípov\nmateriálneho právneho štátu (bezúhonnosť, obmedzená spôsobilosť na právne úkony,\nzdravotný stav).“\n7. Skupina poslancov v návrhu na začatie konania tiež navrhuje, aby ústavný súd\npozastavil účinnosť napadnutej právnej úpravy. Je toho názoru, že v danej veci sú splnené\npodmienky pre pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy z nasledujúcich dôvodov:\n„Uplatňovaním\n\nnapadnutého\n\nzákona\n\nhrozí\n\nvážny\n\nnenapraviteľný\n\nnásledok\n\nspočívajúci v aplikácii právnych noriem upravujúcich postavenie a voľbu generálneho\nprokurátora a špeciálneho prokurátora, ktoré sú výsledkom neústavného legislatívneho\nprocesu, ktorý je analyzovaný vo vyššie uvedenej časti I. tohto návrhu, k čomu dochádza\nodo dňa nadobudnutia účinnosti napadnutých predpisov dňa 08.09.2020.\nUplatňovanie ustanovení § 7 ods. 3, ods. 5, ods. 7, ods. 10 zákona č. 153/2001 Z. z. o\nprokuratúre, § 24 ods. 1 písm. d) zákona č, 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 20\nods. 2, § 24a ods. 2, ods. 4, ods. 6, ods. 9, § 24b ods. 1 písm. c) zák. č. 154/2001 o\nprokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ohrozuje politické práva jednotlivcov na\nprístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, ktoré sú analyzované\nvo vyššie uvedenej časti II. tohto návrhu, k čomu už dochádza odo dňa nadobudnutia\núčinnosti napadnutých predpisov dňa 08.09.2020.“\n8. Skupina poslancov napokon navrhuje v prípade, ak ústavný súd nevyhovie jej\nnávrhu na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy, aby ústavný súd o jej návrhu\nrozhodol prednostne podľa § 54 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu, že „... ide\n6\n\no naliehavú vec“ a „...v záujme ochrany ústavnosti legislatívneho procesu a ochrany\npolitických práv“.\n9. Z dôvodov uvedených v návrhu skupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd\nprijal jej návrh na ďalšie konanie, vyhovel jej návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutej\nprávnej úpravy a vo veci samej vyhovel jej návrhu a vydal nález, ktorým konštatuje nesúlad\nnapadnutej právnej úpravy s označenými ustanoveniami ústavy.\nI.2 Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného prvou\nnámestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky\n10. Ústavnému súdu bol 6. októbra 2020 doručený návrh generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky, zastúpeného prvou námestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“), na začatie konania o súlade napadnutej\nprávnej úpravy s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 30 ods. 4, čl. 31, čl. 36\na čl. 149 až 151 ústavy. V podanom návrhu generálny prokurátor okrem vyslovenia\nnesúladu napadnutej právnej úpravy s označenými ustanoveniami ústavy navrhuje, aby\nústavný súd podľa § 78 zákona o ústavnom súde pozastavil účinnosť napadnutej právnej\núpravy.\n11. Návrh na začatie konania generálny prokurátor odôvodnil tým, že: a) pri prijatí\nnapadnutej právnej úpravy došlo k závažným procedurálnym pochybeniam, ktoré majú\nza následok jej nesúlad s ústavou, a b) napadnutá právna úprava má závažné obsahové\nnedostatky, ktoré znemožňujú jej ústavne súladný výklad.\n12. Namietané procedurálne nedostatky spočívali jednak vo vylúčení verejnej debaty\no návrhu napadnutej právnej úpravy v dôsledku nedodržania legislatívnych pravidiel vlády\nSlovenskej republiky, ako aj v obmedzení debaty politických síl o tomto návrhu v samotnej\nnárodnej rade, a to pre nedodržanie lehôt a nerešpektovanie pravidiel legislatívneho procesu\nupravených v zákone o rokovacom poriadku národnej rady.\n\n7\n\n13. K namietaným obsahovým nedostatkom generálny prokurátor v obšírnom\nodôvodnení poukázal na viaceré jednotlivé zákonné ustanovenia zavedené napadnutým\npredpisom do právneho poriadku Slovenskej republiky. Namietal, že tieto ustanovenia\nupravujú predpoklady pre menovanie generálneho a špeciálneho prokurátora v rozpore\ns ústavou, pretože dotknuté funkcie môžu zastávať aj iné osoby ako prokurátori (osobitne\nv tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že generálnym a špeciálnym prokurátorom sa\nmôže stať aj sudca s prerušeným výkonom svojej funkcie). Za rovnako problematickú ďalej\npovažoval úpravu, podľa ktorej už uvedené osoby (teda pôvodne nie prokurátori)\npo skončení svojho funkčného obdobia zostávajú prokurátormi, a tiež úpravu dôvodov\nodvolania z funkcie generálneho a špeciálneho prokurátora (spáchanie akéhokoľvek\ntrestného činu, a to aj z nedbanlivosti). Napadnuté právne normy generálny prokurátor\npovažoval aj za nedostatočne určité.\n14. Na základe svojej argumentácie generálny prokurátor uzavrel, že prijatím\nnapadnutej právnej úpravy bol (okrem iného) porušený princíp právneho štátu; ďalej je\nohrozená činnosť celej sústavy orgánov prokuratúry a funkčná autonómia jednotlivých\nprokurátorov a tiež je porušované základné právo na prístup k verejnej funkcii za rovnakých\npodmienok.\n15. Generálny prokurátor v návrhu na začatie konania namieta nesúlad napadnutej\nprávnej úpravy aj s ústavným princípom rovnosti ľudí v právach podľa čl. 12 ods. 1 ústavy\na ústavným princípom rovnosti v zaobchádzaní, resp. zákazu diskriminácie, podľa čl. 12\nods. 2 ústavy v spojení so základným právom zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce\npracovné podmienky podľa čl. 36 ústavy.\n16. Nesúlad napadnutej právnej úpravy s ústavným princípom rovnosti v právach,\nresp. rovnosti v zaobchádzaní, či zákazom diskriminácie v spojení so základným právom\nzamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky generálny prokurátor\nodôvodňuje tým, že „Ak za špeciálneho prokurátora bude zvolený kandidát, ktorý nie je\nprokurátorom, na rozdiel od generálneho prokurátora mu nevznikne služobný pomer\nprokurátora, pretože sa naňho nevzťahuje § 6 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z.\no prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, a to ani v znení schválenom zákonom\n8\n\nč. 241/2020 Z. z.“. Podľa generálneho prokurátora „... takto zvolenému špeciálnemu\nprokurátorovi nevznikne služobný pomer prokurátora, pretože nikdy nebol vymenovaný do\nfunkcie prokurátora bez časového obmedzenia (§ 8 zákona č. 154/2001 Z. z.\no prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry), ani funkcia prokurátora mu nevznikla\npodľa osobitného zákona, t. j. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Zákon č. 153/2001\nZ. z. o prokuratúre upravuje spôsob vymenovania do funkcie generálneho prokurátora; na\nvoľbu špeciálneho prokurátora sa vôbec nevzťahuje“. Podľa generálneho prokurátora „...\nvšetky práva a povinnosti prokurátora ustanovené v zákone č. 154/2001 Z. z.\no prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sú spojené s trvaním služobného\npomeru, napríklad dovolenka (§ 47, § 48, § 53, ale aj § 63, ktorý vymedzuje na účely\ndovolenky, čo sa považuje za nepretržité trvanie služobného pomeru) alebo so vznikom,\nzmenou a zánikom služobného pomeru prokurátora, napríklad náhrada platu za\nnevyčerpanú dovolenku [§ 59 ods. 2 písm. d)], nároky prokurátora počas dočasného\npridelenia podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) (§ 103a, § 103 b), doplatenie platu po skončení\ndočasného pozastavenia výkonu funkcie, dovolenku [§ 104 ods. 2 písm. b)], nárok na ďalší\nplat [§ 106 ods. 1 písm. b) a ods. 2], splatnosť platu (§ 121 ods. 2), odchodné (§ 125\nods. 2), úmrtné (§ 126), príplatok za výkon funkcie prokurátora a príplatok k dôchodku\n[§ 134 ods. 1 písm. a) a ods. 2], zánik hmotnej zodpovednosti [§ 153 ods. 1 písm. d)],\nneprípustnosť disciplinárneho konania [§ 194 ods. 1 písm. c)] atď.“.\n17. Podľa generálneho prokurátora ak je za špeciálneho prokurátora vymenovaná\nosoba, ktorá nie je prokurátorom, ocitá sa v nerovnom, znevýhodnenom postavení\nv porovnaní s inými prokurátormi, keďže u nej zákonodarca nepredpokladá vznik\nslužobného pomeru ako u ostatných prokurátorov, v dôsledku čoho jej nie je zaručené\nzákladné právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Generálny prokurátor\nje preto toho názoru, že zákonodarca vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi prijatím\nnapadnutej právnej úpravy porušil čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 36 ústavy.\n18. Na základe argumentácie obsiahnutej v návrhu na začatie konania generálny\nprokurátor navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho návrh na ďalšie konanie, vyhovel jeho\nnávrhu na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy a vo veci samej vyhovel jeho\n9\n\nnávrhu a vydal nález, ktorým konštatuje nesúlad napadnutej právnej úpravy s označenými\nustanoveniami ústavy.\n19. Návrh generálneho prokurátora na začatie konania bol vedený pod sp. zn.\nRvp 2283/2020 a v súlade s § 46 zákona o ústavnom súde pridelený sudcovi spravodajcovi\nIvanovi Fiačanovi.\n20. Uznesením ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 23/2020 zo 14. októbra 2020 bol návrh\ngenerálneho prokurátora, vedený pod sp. zn. Rvp 2283/2020, a návrh skupiny poslancov,\nvedený pod sp. zn. Rvp 2186/2020, spojený na spoločné konanie, vedené pod sp. zn.\nRvp 2186/2020. Toto uznesenie ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť\nokamihom jeho prijatia ústavným súdom.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhov na začatie konania\n21. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n22. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\n23. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh\nnajmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, resp. podľa čl. 130 ods. 1\npísm. e) ústavy generálny prokurátor .\n24. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n10\n\n25. Podľa § 40 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie sa ústavnému súdu podáva\npísomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.\n26. Podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy.\n27. Podľa § 74 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom\nvyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada\na ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať\nnajmenej pätina poslancov národnej rady.\n28. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n29. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n30. O zjavne neopodstatnený návrh v konaní o súlade právnych predpisov podľa\nčl. 125 ústavy pôjde predovšetkým vtedy, keď aplikácia napadnutého právneho predpisu,\nresp. konkrétneho ustanovenia napadnutého právneho predpisu (zjavne) nemôže vyvolať\nneprípustný zásah do základného práva alebo slobody, alebo iných ústavou chránených\n11\n\nhodnôt, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi aplikáciou\nnapadnutého zákonného ustanovenia a obsahom dotknutého základného práva alebo\nslobody a iných ústavou chránených hodnôt, alebo z iných ústavne relevantných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnený návrh teda možno považovať taký návrh na začatie konania,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistí žiadnu možnosť neprípustného\nzásahu napadnutého právneho predpisu, resp. konkrétneho ustanovenia napadnutého\nprávneho predpisu do obsahu dotknutého základného práva alebo slobody a iných ústavou\nchránených hodnôt, ktorého reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(PL. ÚS 28/2015, PL. ÚS 39/2015, PL. ÚS 53/2015, PL. ÚS 14/2016, PL. ÚS 11/2018,\nPL. ÚS 14/2020).\n31. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme\nho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\n32. Podľa § 75 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať\na) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,\nktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou\nnavrhovateľ namieta,\nb) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého\nprávneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom\nvyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,\nc) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,\ns ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.\nII.1 K prijatiu návrhu skupiny poslancov a návrhu generálneho prokurátora\nna ďalšie konanie\n33. Ústavný súd konštatuje, že podanie skupiny poslancov aj podanie generálneho\nprokurátora, ktorým napádajú súlad zákona č. 241/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\n12\n\nzákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia\na dopĺňajú niektoré zákony, je možné kvalifikovať ako návrh na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. a) a § 74\na nasl. zákona o ústavnom súde.\n34. Ústavný súd návrh skupiny poslancov a návrh generálneho prokurátora\npredbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu podľa § 56 ods. 1\nzákona o ústavnom súde, pričom sa pri predbežnom prerokovaní ich návrhov zameral\nna zistenie, či nie sú dané dôvody na odmietnutie ich návrhov podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde. Ústavný súd zistil, že na prerokovanie návrhu skupiny poslancov a návrhu\ngenerálneho prokurátora má ústavou danú právomoc, skupina poslancov je v konaní o jej\nnávrhu pred ústavným súdom zastúpená advokátom a generálneho prokurátora v konaní\no jeho návrhu zastupuje osoba oprávnená konať v jeho mene podľa § 35 ods. 1 zákona\no ústavnom súde, návrh skupiny poslancov a návrh generálneho prokurátora majú všetky\nnáležitosti ustanovené zákonom, nie sú neprípustné, sú podané aktívne procesne\nlegitimovanými subjektami – oprávnenými osobami a návrh skupiny poslancov a návrh\ngenerálneho prokurátora nemožno považovať ani za podané oneskorene, keďže podávanie\nnávrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov nie je viazané na žiadnu lehotu.\nNávrh na začatie konania podaný skupinou poslancov a návrh na začatie konania podaný\ngenerálnym prokurátorom spĺňajú okrem náležitosti ustanovených § 39 a § 43 zákona\no ústavnom súde aj zákonné požiadavky podľa § 75 zákona o ústavnom súde, a to označenia\nnapadnutej právnej úpravy, odôvodnenia (ktoré musí spĺňať dostatočné ústavno-právne\npožiadavky, pozn., m. m. PL. ÚS 9/2012) a označenia predpisu vyššej právnej sily, jeho\nčasti alebo niektorého jeho ustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo\nniektorého jej ustanovenia, s ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je\nv súlade. Ústavný súd sa napokon zaoberal aj otázkou, či návrh skupiny poslancov a návrh\ngenerálneho prokurátora nie sú zjavne neopodstatnené, pretože aj v konaní o súlade\nprávnych predpisov môže ústavný súd zaujať názor, že návrh je potrebné odmietnuť ako\nzjavne neopodstatnený (m. m. PL. ÚS 5/05, PL. ÚS 15/08, PL. ÚS 10/09, PL. ÚS 28/2015,\nPL. ÚS 39/2015, PL. ÚS 53/2015, PL. ÚS 14/2016, PL. ÚS 14/2020).\n\n13\n\n35. Ústavný súd konštatuje, že na základe dôvodov a skutočností, ktoré skupina\nposlancov a generálny prokurátor uviedli vo svojich návrhoch, pri predbežnom prerokovaní\nich návrhoch v rozsahu namietaného nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1, čl. 2\nods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 31, čl. 36 a čl. 149 až 151 ústavy nezistil nemožnosť vyvolania\nneprípustného zásahu do v návrhu označených ústavou chránených hodnôt obsiahnutých\nv uvedených článkoch ústavy aplikáciou napadnutej právnej úpravy, a preto pri predbežnom\nprerokovaní ich návrhov podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde nevyhodnotil ich\nnávrhy v uvedenom rozsahu ako zjavne neopodstatnené a keďže nezistil ani žiadne iné\ndôvody na odmietnutie ich návrhov v uvedenom rozsahu podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde, prijal ich podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde v rozsahu\nnamietaného nesúladu s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 31, čl. 36 a čl. 149 až\n151 ústavy na ďalšie konanie.\nII.2\n\nK odmietnutiu\n\nnávrhu skupiny\n\nposlancov\n\na\n\nnávrhu generálneho\n\nprokurátora v časti namietaného nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 30 ods. 4\nústavy\n36. Podľa skupiny poslancov je napadnutá právna úprava v nesúlade s čl. 30 ods. 4\nústavy, ktorý uznáva základné právo občanov na prístup k voleným a iným verejným\nfunkciám za rovnakých podmienok. Podstata nesúladu napadnutej právnej úpravy\ns uvedeným základným právom spočíva podľa skupiny poslancov v tom, že napadnutá\nprávna úprava rozširuje okruh kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a špeciálneho\nprokurátora tým, že otvára prístup k funkcii generálneho prokurátora a špeciálneho\nprokurátora osobám, ktoré nie sú prokurátormi. Podľa napadnutej právnej úpravy sa tak\ngenerálnym alebo špeciálnym prokurátorom môže stať osoba, ktorá nespĺňa minimálne\npredpoklady, ktoré zákon vyžaduje na vymenovanie do funkcie prokurátora okresnej\nprokuratúry a bez riadneho výberového konania na funkciu prokurátora.\n37. Podľa skupiny poslancov napadnutá právna úprava narúša princíp rovnakých\npodmienok na prístup k verejnej funkcii tým, že umožňuje osobám, ktoré nespĺňajú kritéria\nani na výkon funkcie prokurátora uchádzať sa o výkon funkcie generálneho prokurátora\na špeciálneho prokurátora ako v hierarchii prokuratúry najvyššie postavených prokurátorov.\n14\n\nPodľa skupiny poslancov napadnutá právna úprava zavádza zákonné kritéria, ktoré musí\nspĺňať kandidát na funkciu generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora a prokurátora\nšpeciálnej prokuratúry, ktoré sú nižšie ako podmienky pre vymenovanie do funkcie\nprokurátora. Osoby, ktoré sú prokurátormi, sú tak podľa skupiny poslancov v nerovnom\npostavení, pretože pre dosiahnutie spôsobilosti uchádzať sa o funkciu generálneho\nprokurátora, špeciálneho prokurátora a prokurátora špeciálnej prokuratúry musia spĺňať\nprísnejšie podmienky.\n38. Podľa skupiny poslancov napadnutá právna úprava vytvára právny stav\nnerovnosti spočívajúci tiež v tom, že „... sudca, ktorý sa chce stať prokurátorom, sa\nz dôvodu nezlučiteľnosti výkonu funkcie prokurátora s funkciou sudcu, pred jeho\nvymenovaním do funkcie prokurátora musí tejto funkcie vzdať. Pokiaľ sa však sudca\nuchádza o funkciu generálneho alebo špeciálneho prokurátora, funkcie sudcu sa pred\nvymenovaním do týchto funkcií (napriek tomu, že je to v rozpore s § 11 ods. 1 zák.\nč. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry) vzdať nemusí,\npretože sa mu výkon funkcie sudcu v zmysle § 24 ods. 1 písm. d) zákona č.385/2000 Z. z.\no sudcoch a prísediacich prerušuje. Sudcovi, ktorý sa stane generálnym alebo špeciálnym\nprokurátorom, tak po uplynutí funkčného obdobia vznikne alternatíva, či ostane vo funkcii\nprokurátora generálnej prokuratúry v zmysle § 7 ods. 10 zák. č. 153/2001 Z. z\no prokuratúre, resp. v zmysle § 24a ods. 9 zák. č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch\na právnych čakateľoch prokuratúry, alebo sa znovu ujme výkonu funkcie sudcu. Sudca,\nktorý sa stane prokurátorom (a z toho dôvodu sa musel vzdať funkcie sudcu), túto\nalternatívu nemá a pokiaľ sa chce znova uchádzať o funkciu sudcu, musí opätovne splniť\nvšetky podmienky tak, ako by sudcom nikdy nebol, vrátane výberového konania.“.\n39. Generálny prokurátor odôvodňuje nesúlad napadnutej právnej úpravy\nso základným právom občanov na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok podľa\nčl. 40 ods. 3 ústavy tým, že podľa doterajšej právnej úpravy za generálneho prokurátora\nmohol byť vymenovaný len prokurátor a každý občan Slovenskej republiky mal\ngarantované rovnaké podmienky na prístup k funkcii prokurátora. To sa zmenilo\nnapadnutou právnou úpravou, ktorá umožňuje, aby generálnym prokurátorom sa stal aj\nštátny občan Slovenskej republiky, ktorý nie je prokurátorom, s tým, že vymenovaním\n15\n\ndo funkcie generálneho prokurátora mu vznikne aj funkcia prokurátora, a to aj v prípade, ak\nnespĺňa predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené v § 6 zákona\no prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Namieta, že tento sa stane dokonca\nprokurátorom generálnej prokuratúry, a to aj v prípade, ak nespĺňa podmienky na funkčný\npostup na generálnu prokuratúru ustanovené v § 20 ods. 2 a 3 zákona o prokurátoroch\na právnych čakateľoch prokuratúry.\n40. Podľa generálneho prokurátora z právnej úpravy stanovenej zákonom\no prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry jednoznačne vyplýva, že tento zákon\nustanovuje prísnejšie podmienky na vymenovanie nielen do funkcie prokurátora, ale aj\ndo funkcie právneho čakateľa prokuratúry, ako ustanovuje právna úprava na vymenovanie\ndo funkcie generálneho prokurátora.\n41. Nesúlad napadnutej právnej úpravy so základným právom občanov na prístup\nk verejnej funkcii za rovnakých podmienok generálny prokurátor namieta aj z dôvodu,\nže napadnutá právna úprava umožňuje, aby aj do funkcie špeciálneho prokurátora bol\nzvolený kandidát, ktorý nie je prokurátorom s tým, že po zložení sľubu do rúk predsedu\nnárodnej rady sa stane prokurátorom generálnej prokuratúry a po uplynutí funkčného\nobdobia špeciálneho prokurátora alebo zániku výkonu funkcie špeciálneho prokurátora\nzostane prokurátorom generálnej prokuratúry. Do funkcie špeciálneho prokurátora pritom\npodľa generálneho prokurátora môže byť zvolený iba taký občan Slovenskej republiky,\nktorý spĺňa rovnaké alebo prísnejšie podmienky ustanovené zákonom na vymenovanie\ndo funkcie prokurátora. Podľa generálneho prokurátora tak napadnutá právna úprava\nvo vzťahu k tým občanom Slovenskej republiky, ktorí nie sú prokurátormi, zavádza\nmiernejšie podmienky pre vymenovanie do funkcie špeciálneho prokurátora.\n42. Ústava okrem všeobecných ustanovení o rovnosti, obsiahnutých v čl. 12 ods. 1\na 2 ústavy, obsahuje aj osobitné ustanovenia o rovnosti, medzi ktoré patrí aj čl. 30 ods. 4\nústavy, ktorý požaduje, aby občania mali k voleným a iným verejným funkciám prístup\nza rovnakých podmienok. Podľa judikatúry ústavného súdu prístup za rovnakých\npodmienok znamená, že právnym predpisom akejkoľvek právnej sily, resp. jeho aplikáciou\norgánmi verejnej moci, nemožno preferovať alebo diskriminovať niektoré skupiny\n16\n\njednotlivcov pred inými skupinami pri uchádzaní sa o verejné funkcie (II. ÚS 48/97,\nPL. ÚS 19/98, PL. ÚS 35/03). Podľa judikatúry ústavného súdu (II. ÚS 5/03,\nIII. ÚS 561/2014, PL. ÚS 18/2014, PL ÚS 16/2018) k porušeniu rovnosti v zaobchádzaní,\nresp. k diskriminácii, dochádza vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov noriem\nv porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely\ntakého druhu a takej závažnosti, ktoré odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie.\n43. Podľa ústavného súdu v návrhu skupiny poslancov a v návrhu generálneho\nprokurátora obsiahnuté skutočnosti nenasvedčujú možnosti vyvolania zásahu do základného\npráva občanov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok\npodľa čl. 30 ods. 4 ústavy aplikáciou napadnutej právnej úpravy. Napadnutá právna úprava,\ntak ako na to poukazuje skupina poslancov a rovnako aj generálny prokurátor, rozširuje\nokruh kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora tým,\nže otvára prístup k týmto funkciám osobám, ktoré nie sú prokurátormi. Za podmienok\nurčených v napadnutej právnej úprave môže byť kandidátom na funkciu generálneho\nprokurátora a špeciálneho prokurátora aj iná osoba ako prokurátor, pričom podľa skupiny\nposlancov a generálneho prokurátora požaduje tá istá právna úprava prísnejšie podmienky\nna výkon funkcie prokurátora. Tieto dve skutočnosti ale nepredstavujú možnosť prístupu\nk funkcii generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora pre prokurátorov za iných,\nprísnejších podmienok než pre iné osoby s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého\nstupňa. Tým zároveň nezakladajú možnosť, aby napadnutá právna úprava vyvolala zásah\ndo základného práva občanov na prístup k voleným a iným verejným funkciám\nza rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.\n43.1 Záver uvedený v predchádzajúcom bode vyplýva z toho, že obe, podanými\nnávrhmi rozlíšené kandidačné skupiny (prokurátori a neprokurátori) sa v zákonných\npodmienkach na kandidatúru nelíšia – tvoria jednu normatívne (inak než funkčným\nstatusom prokurátora) vymedzenú kategóriu (§ 7 ods. 3 zákona o prokuratúre – čl. I bod 1,\nresp. § 24a ods. 2 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry – čl. IV bod\n10 napadnutej právnej úpravy). Prokurátor je oprávnený kandidovať na funkciu generálneho\nprokurátora a špeciálneho prokurátora pri splnení rovnakých zákonom ustanovených\npodmienok ako ktorákoľvek iná osoba, nie je teda v prístupe k dotknutým verejným\nfunkciám z dôvodu funkcie prokurátora znevýhodnený. Okolnosť, aké predpoklady musel\n17\n\nv minulosti spĺňať, aby sa stal prokurátorom, nie je už pri kandidatúre na funkciu\ngenerálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora, z hľadiska kritérií aktuálneho\nrozhodovania ústavného súdu, podstatná. Ten, kto je vo funkcii prokurátora, by totiž mohol\npri splnení zákonom ustanovených predpokladov na niektorú z dotknutých funkcií\nkandidovať, aj keby prokurátorom nebol (tak ako každá iná osoba). Napadnutá právna\núprava teda neustanovuje pre občanov, ktorí vykonávajú funkciu prokurátora, iné\npodmienky ako pre občanov, ktorí prokurátormi nie sú. Umožňuje tak prístup k funkcii\ngenerálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora za rovnakých podmienok, bez\nznevýhodnenia funkciou prokurátora (zároveň bez takto ohraničenej exkluzivity). Keďže\nv prípade generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora ide o špecifickú personálnu\nsubkategóriu sústavy prokuratúry (rozlíšenú sčasti už samotnou ústavou v čl. 150\na rozlíšiteľnú aj na úrovni zákona), ku ktorej je zabezpečený pre občanov prístup\nza rovnakých podmienok, ústavný súd nekonštatuje konflikt napadnutej právnej úpravy\ns čl. 30 ods. 4 ústavy, a to ako pri samostatnej interpretácii tohto ustanovenia, tak aj\nv súvzťažnosti s výkladom čl. 150 a čl. 151 ústavy.\n44. Rovnako ani argument skupiny poslancov týkajúci sa osoby, ktorá vykonáva\nfunkciu sudcu, a situácie tejto osoby v prípade jej vymenovania do funkcie prokurátora\n(vzdanie sa funkcie sudcu) a jej vymenovania do funkcie generálneho prokurátora alebo\nšpeciálneho prokurátora (prerušenie výkonu funkcie sudcu) nemožno podľa ústavného súdu\npovažovať za taký, ktorý by nasvedčoval možnosti vyvolania zásahu do základného práva\nobčanov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa\nčl. 30 ods. 4 ústavy aplikáciou napadnutej právnej úpravy. Aj ak by sa pripustilo,\nže napadnutá právna úprava zavádza rozdielne zaobchádzanie s osobami, ktoré vykonávali\nfunkciu sudcu pred vymenovaním do funkcie generálneho prokurátora alebo špeciálneho\nprokurátora, ako je zaobchádzanie podľa príslušnej právnej úpravy s osobami, ktoré funkciu\nsudcu vykonávali pred vymenovaním do funkcie prokurátora, toto rozdielne zaobchádzanie\nsa týka odlišných situácií, v ktorých sa uvedené osoby nachádzajú. Sudcovia sa teda\nza rovnakých podmienok, resp. funkčných dôsledkov môžu uchádzať o funkciu prokurátora,\na za rovnakých (aj keď odlišných od predchádzajúcej situácie) o funkciu generálneho\nprokurátora, preto medzi nimi nie je právnou úpravou vytvorená diferenciácia podľa skupín\ns odlišným zaobchádzaním v rovnakej situácii. To vylučuje možnosť napadnutej právnej\n18\n\núpravy vyvolať zásah do základného práva občanov na prístup k voleným a iným verejným\nfunkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.\n45. Vzhľadom na uvedené podľa ústavného súdu medzi aplikáciou napadnutej\nprávnej úpravy a obsahom základného práva občanov na prístup k voleným a iným\nverejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy nie je daná taká\nvzájomná príčinná súvislosť, ktorá by otvárala možnosť neprípustného zásahu napadnutej\nprávnej úpravy do obsahu uvedeného základného práva, ktorého reálnosť by ústavný súd\nmohol posúdiť po prijatí návrhu v rozsahu namietaného nesúladu napadnutej právnej úpravy\ns uvedeným základným právom na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh skupiny\nposlancov a návrh generálneho prokurátora v časti namietaného nesúladu napadnutej\nprávnej úpravy s čl. 30 ods. 4 ústavy odmietol ako zjavne neopodstatnené.\nIII.\nK návrhu skupiny poslancov a návrhu generálneho prokurátora na pozastavenie\núčinnosti napadnutej právnej úpravy\n46. Skupina poslancov a generálny prokurátor vo svojich návrhoch na začatie\nkonania navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich návrhov na ďalšie konanie rozhodol\no pozastavení účinnosti napadnutej právnej úpravy podľa čl. 125 ods. 2 ústavy a § 78\nzákona o ústavnom súde.\n47. Skupina poslancov odôvodňuje návrh na pozastavenie účinnosti napadnutej\nprávnej úpravy hrozbou vážneho nenapraviteľného následku a ohrozením základného práva\nobčanov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa\nčl. 30 ods. 4 ústavy, ktoré má vyvolávať uplatňovanie napadnutej právnej úpravy. Za vážny\nnenapraviteľný následok, ktorý hrozí uplatňovaním napadnutej právnej úpravy, skupina\nposlancov považuje aplikáciu napadnutej právnej úpravy, ktorá je výsledkom neústavného\nlegislatívneho procesu. Existenciu hrozby vážneho nenapraviteľného následku a ohrozenia\nuvedeného základného práva skupina poslancov odôvodňuje len odkazom na svoju\nargumentáciu, týkajúcu sa konania vo veci samej. Konkretizáciu dôvodov, z akých môže\nbyť ohrozené základné právo uznané čl. 30 ods. 4 ústavy, a konkretizáciu dôvodov, z akých\n19\n\nhrozí iný vážny nenapraviteľný následok, návrh skupiny poslancov neobsahuje. Návrh\nskupiny poslancov napokon neobsahuje ani identifikáciu iného vážneho nenapraviteľného\nnásledku, ktorý aplikáciou napadnutej právnej úpravy hrozí, keďže samotnú aplikáciu\nnapadnutej právnej úpravy za iný vážny nenapraviteľný následok nemožno považovať.\n48. Generálny prokurátor návrh na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy\nodôvodňuje tak, že na jej základe predseda národnej rady oficiálne vyhlásil voľbu\ngenerálneho prokurátora. Návrhy kandidátov bolo možné podávať do 9. októbra 2020\ndo 16.00 h, pričom samotná voľba sa má uskutočniť na schôdzi národnej rady 24. novembra\n2020. Z tohto dôvodu podľa generálneho prokurátora hrozí vznik iného vážneho\nnenapraviteľného následku spočívajúceho vo vykonaní voľby a vymenovaní generálneho\nprokurátora (prípadne voľby špeciálneho prokurátora) podľa neústavného právneho\npredpisu.\n\nReálnosť,\n\nbezprostrednosť\n\na\n\nkonkrétnosť\n\nvzniku\n\ntohto\n\nzávažného\n\nnenapraviteľného následku má byť podľa generálneho prokurátora takej intenzity, ktorá\nv tejto situácii dostatočne odôvodňuje vstup ústavného súdu do autonómnej sféry\npôsobnosti zákonodarcu pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred meritórnym\npreskúmaním jeho súladu s ústavou, a to v záujme zaistenia účinnej a efektívnej ochrany\nústavnosti.\n49. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku\n1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne\nniektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\n50. Podľa § 78 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5), môže aj bez návrhu\npozastaviť účinnosť napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí\nznačná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\n51. Podľa § 79 zákona o ústavnom súde v návrhu na pozastavenie účinnosti\nnapadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia musí byť\n20\n\nuvedené, ktoré základné práva a slobody môžu byť ohrozené a z akých dôvodov, aká značná\nhospodárska škoda hrozí a z akých dôvodov alebo aký iný vážny nenapraviteľný následok\nhrozí a z akých dôvodov pri ďalšom uplatňovaní napadnutého právneho predpisu, jeho časti\nalebo niektorého jeho ustanovenia.\n52. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov (alebo ich\njednotlivých ustanovení), ktorých súlad s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou má byť predmetom posúdenia v konaní podľa čl. 125 ústavy je zaistenie účinnej\na efektívnej ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) v súlade so zásadami vyplývajúcimi\nz princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy).\n53. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ústavný súd k uplatneniu svojej\nprávomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy pristupuje len v dostatočne odôvodnených prípadoch\na celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd,\nresp. hrozba značnej hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku v návrhu\ndostatočne konkretizované, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že ide o tvrdenie\nnavrhovateľa, ktoré možno považovať za dôvodné/preukázané, a teda opodstatnené\n(PL. ÚS 13/09, PL. ÚS 10/2014, PL. ÚS 5/2018, PL. ÚS 25/2019, PL. ÚS 14/2020).\n54. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je\npri rozhodovaní o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení právnych predpisov\nžiaduce, aby ústavný súd zachoval primeranú rovnováhu medzi požiadavkou účinného\na neodkladného (ale pritom výnimočného) opatrenia v prospech ochrany základných práv\na slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy\nrelevantného z hľadiska ochrany ústavnosti, resp. ústavných hodnôt, a požiadavkou\nprimeraného rešpektovania autonómie zákonodarnej moci (okrem iného aj vzhľadom\nna ústavný princíp deľby moci) a z nej vyplývajúcej prezumpcie ústavnosti právnych\npredpisov (m. m. PL. ÚS 2/2016, PL. ÚS 8/2017, PL. ÚS 5/2018, PL. ÚS 25/2019,\nPL. ÚS 14/2020).\n55. Pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne\nniektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\n21\n\na slobody, alebo ak ich uplatňovaním hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny\nnenapraviteľný následok, možno len na základe takých dôvodov, ktoré zakladajú záver\no bezprostrednom ohrození základných práv a slobôd, resp. bezprostrednej hrozbe značnej\nhospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku (PL. ÚS 47/03,\nPL. ÚS 25/2019). Ohrozenie základných práv a slobôd či hrozba značnej hospodárskej\nškody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade ďalšieho uplatňovania\nnapadnutej právnej úpravy je dostatočne odôvodnené vtedy, ak ohrozenie (hrozba) je reálne\n(atribút reálnosti ohrozenia), priame (atribút bezprostrednosti ohrozenia) a možno\nkonkretizovať spôsob ohrozenia (atribút konkrétnosti ohrozenia). Je dôležité, aby atribúty\nreálnosti, bezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia základných práv a slobôd, či hrozby\nznačnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku nadobudli takú\nintenzitu a závažnosť, ktorá v konkrétnom posudzovanom prípade odôvodní vstup\nústavného súdu do (relatívne) autonómnej sféry pôsobnosti zákonodarcu pozastavením\núčinnosti právneho predpisu ešte pred samotným meritórnym preskúmaním jeho súladu\ns ústavným poriadkom, a to v záujme zaistenia účinnej a efektívnej ochrany ústavnosti.\n56. Ústavný súd bližšie vymedzil, že spôsob ohrozenia základných práv a slobôd či\nhrozba značnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku musia\nbyť v návrhu dostatočne konkretizované (bod 52 odôvodnenia). Len potenciálna hrozba\nporušenia základných práv a slobôd či potencionálna hrozba značnej hospodárskej škody\nalebo iného vážneho nenapraviteľného následku nestačí k prijatiu záveru ústavného súdu\no pozastavení účinnosti napadnutej právnej úpravy.\n57. Z návrhu skupiny poslancov nevyplývajú dostatočne konkretizované skutočnosti,\nz ktorých by vyplývalo reálne, priame/bezprostredné a konkrétne ohrozenie základného\npráva občanov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok\npodľa čl. 30 ods. 4 ústavy, a v nadväznosti na túto okolnosť ňou generovaná reálna,\npriama/bezprostredná a konkrétna hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku, ktoré\nby opodstatňovali zásah ústavného súdu vo forme pozastavenia účinnosti napadnutej\nprávnej úpravy. Rovnako ani z návrhu generálneho prokurátora nevyplývajú dostatočne\nkonkretizované\n\nskutočnosti,\n\nz ktorých\n\nby vyplývala\n\nreálna,\n\npriama/bezprostredná\n\na konkrétna hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku, odôvodňujúca pozastavenie\n22\n\núčinnosti napadnutej právnej úpravy. K hrozbe iného vážneho nenapraviteľného následku\ngenerálny prokurátor uvádza len to, že táto hrozba má spočívať vo vykonaní voľby\na vymenovaní generálneho prokurátora (prípadne voľby špeciálneho prokurátora) podľa\nneústavného právneho predpisu. Generálny prokurátor tak rovnako ako skupina poslancov\nspája identifikáciu/konkretizáciu hrozby iného vážneho nenapraviteľného následku a jej\nodôvodnenie so samotnou aplikáciou napadnutej právnej úpravy. Avšak pri absencii\nmožnosti konfliktu napadnutej úpravy s čl. 30 ods. 4 ústavy nie je možné konštatovať\nexistenciu takej hrozby, a to ani v súvislosti s nadchádzajúcim procesom ustanovenia\ndo funkcie generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora. Inými slovami, odmietnutie\noboch podaných návrhov na konanie o súlade právnych predpisov v ich časti, ktorou sa\nnamieta nesúlad napadnutej právnej úpravy s ústavnou úpravou práva občanov na prístup\nk voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, priamo vyvoláva záver\no nevyhovení obom podaným návrhom na pozastavenie účinnosti zákona č. 241/2020 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.\n58. Keďže podľa § 78 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže aj bez návrhu\npozastaviť účinnosť napadnutej právnej úpravy, ústavný súd preskúmal aj ex offo,\nči v posudzovanom prípade možno predpoklady na pozastavenie účinnosti napadnutej\nprávnej úpravy, už uvedené (body 48 až 55 odôvodnenia), považovať za naplnené.\n59. Po preskúmaní predpokladov na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej\núpravy ústavný súd dospel k záveru, že s účinnosťou napadnutej právnej úpravy nie je\nspojené priame, resp. bezprostredné a konkrétne ohrozenie základného práva občanov\nna prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30\nods. 4 ústavy, ani priama, resp. bezprostredná a konkrétna hrozba značnej hospodárskej\nškody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku takej intenzity a závažnosti, ktoré by\nodôvodňovali pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy ešte pred samotným\nmeritórnym preskúmaním jej súladu s ústavným poriadkom a tým uplatnenie „výnimočnej“\nprávomoci ústavného súdu vyplývajúcej z čl. 125 ods. 2 ústavy. K ohrozeniu uvedeného\nzákladného práva z povahy rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí oboch podaných návrhov\n23\n\nnedochádza a k prípadnej hrozbe iného vážneho nenapraviteľného následku aplikáciou\nnapadnutej právnej úpravy, môže dôjsť len hypoteticky, nepriamo a abstraktne.\n60. Ústavný súd preto návrhu skupiny poslancov a návrhu generálneho prokurátora\nna pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy nevyhovel (bod 3 výrokovej časti\ntohto uznesenia). Nemožno pritom opomenúť, že návrh skupiny poslancov, ako aj\ngenerálneho prokurátora bol v časti namietaného nesúladu napadnutej právnej úpravy\ns čl. 30 ods. 4 ústavy odmietnutý ako zjavne neopodstatnený, čím aj argumenty skupiny\nposlancov vo vzťahu k „ohrozeniu základného práva občanov na prístup k voleným a iným\nverejným funkciám za rovnakých podmienok ďalším uplatňovaním napadnutej právnej\núpravy“, ako aj argumenty generálneho prokurátora o „hrozbe iného vážneho\nnenapraviteľného následku“ stratili svoju relevanciu.\nIV.\nK návrhu skupiny poslancov na prednostné rozhodnutie o jej návrhu vo veci samej\n61. Pokiaľ skupina poslancov v návrhu na začatie konania navrhuje, aby ústavný súd,\nv prípade, ak nevyhovie jej návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy,\nrozhodol o jej návrhu vo veci samej prednostne podľa § 54 ods. 1 zákona o ústavnom súde,\nústavný súd dáva do pozornosti, že podľa formulácie tohto zákonného ustanovenia\n(„pri prerokovaní návrhov na začatie konania sa ústavný súd nemusí riadiť poradím,\nv akom mu boli doručené, ak vec, ktorej sa niektorý návrh na začatie konania týka, považuje\nza naliehavú“) posúdenie naliehavosti veci prináleží ústavnému súdu a že o výsledku\nposúdenia naliehavosti veci nevydáva ústavný súd žiadne formálne rozhodnutie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. októbra 2020\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n24", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp právneho štátu", "prokurátor, prokuratúra", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarný proces", "práva a slobody – politické-princíp slobodnej súťaže politických síl", "diskriminácia", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti", "rovnosť, rovnoprávnosť-v dôstojnosti a právach", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "súlad-súlad právnych predpisov", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "verejná funkcia-zvolenie", "právna istota-predvídateľnosť práva", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarný proces", "diskriminácia", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp právneho štátu", "prokurátor, prokuratúra", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "moc-štátna", "verejná funkcia-zvolenie", "politické strany a hnutia-slobodná súťaž politických síl", "práva a slobody – politické-princíp slobodnej súťaže politických síl", "práva a slobody – politické-princíp slobodnej súťaže politických síl", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov", "verejná funkcia-menovanie", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba-zákonodarca", "moc-zákonodarná", "Národná rada Slovenskej republiky"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b198c4a0-96d0-45d5-b108-72c93f13b069", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.25.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/2019 z 10. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.25.2019.1"}, {"guid": "ussr:93a3d193-5a0e-4334-a699-80c2d2833b21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2020 z 4. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.2"}, {"guid": "ussr:9aec94f6-f17e-4b91-b776-3e50bab8faef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.23.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2020 z 14. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.23.2020.1"}, {"guid": "ussr:4e000e67-2ab5-433f-8ebd-b086f748e166", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2018 z 26. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.5.2018.1"}, {"guid": "ussr:490dae0c-dab3-4eca-8a72-14938e36fdd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2018 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2018.1"}, {"guid": "ussr:987f7c07-9740-4143-af50-6a026ab930eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2018 z 12. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2018.1"}, {"guid": "ussr:425fd445-ec6c-48d2-a938-56e56c07bb53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1"}, {"guid": "ussr:102ff9ef-adc5-4827-9865-5bd3359bfd15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.18.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2014 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.18.2014.1"}, {"guid": "ussr:a6a24632-9b73-44ba-9e26-c0709e93e49f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2016 z 7. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-07", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2016.1"}, {"guid": "ussr:1b894a6a-fe99-46a8-9e84-e44aa2e7d79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.2016.1"}, {"guid": "ussr:9fbf1a61-b0cb-4ad8-b170-9d266c9fe06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.39.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.39.2015.1"}, {"guid": "ussr:8e624966-8506-43b0-8d88-d2428dba7d35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 28/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 28/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2015.1"}, {"guid": "ussr:6b5c6cb2-8398-408e-ba95-a470fafbcca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 561/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 561/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b5c6cb2-8398-408e-ba95-a470fafbcca9"}, {"guid": "ussr:724b0fbc-4021-46e6-b646-0d4218d04a2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2012 z 21. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-21", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:724b0fbc-4021-46e6-b646-0d4218d04a2c"}, {"guid": "ussr:63b06875-5fcb-4522-9491-58fbc4771464", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/09 z 8. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-08", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63b06875-5fcb-4522-9491-58fbc4771464"}, {"guid": "ussr:75959110-825f-4637-9275-d25d03521260", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/08 z 7. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-07", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75959110-825f-4637-9275-d25d03521260"}, {"guid": "ussr:94520043-6880-4729-8f9b-2a44a44ce48e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/05 z 24. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-24", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94520043-6880-4729-8f9b-2a44a44ce48e"}, {"guid": "ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 35/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 35/03 z 3. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-03", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4"}, {"guid": "ussr:cb29ded2-746b-460a-8359-cbb8fe130d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 47/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 47/03 z 18. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-18", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb29ded2-746b-460a-8359-cbb8fe130d89"}, {"guid": "ussr:2d0a637e-e0da-43c3-8a56-134e3de6ac1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 5/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 5/03 z 19. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-19", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d0a637e-e0da-43c3-8a56-134e3de6ac1d"}, {"guid": "ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}], "citovane_v": []}