{"guid": "ussr:0b9eb070-33a2-44a3-b12b-3d4ba443dfc2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.22.2020.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/2020 z 14. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. októbra 2020, sp. zn. PL. ÚS 22/2020, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.22.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2020-10-14", "forma": "Nález", "povaha": ["je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade", "je v súlade"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-6", "nazov": "čl. 129 ods. 6 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0b9eb070-33a2-44a3-b12b-3d4ba443dfc2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.22.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.22.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.22.2020.2/text", "citacie_n": 24, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 22/2020-104\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2020 v pléne\nzloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej, Ladislava\nDuditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša\nMaďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného\nprvou námestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky, na začatie konania\npodľa čl. 129 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky o súlade uznesenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5\nústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,\nvýnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneného\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a s čl. 1 ods. 1 až 4 a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona\nč. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu\na núdzového stavu v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády Slovenskej republiky\nč. 269/2020 Z. z. z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej\nmobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny\nkoronavírusu COVID-19 s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1\nods. 1 až 4 a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase\nvojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších\n\npredpisov a návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou KALLAN Legal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokát a konateľ JUDr. Robert Kaliňák, na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6\nÚstavy Slovenskej republiky o súlade uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 587\nz 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona\nč. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu\na núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneného v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z. s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5\nods. 1 až 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového\nstavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a takto\nrozhodol:\n1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na\nvyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti\nštátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení\nneskorších predpisov uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod\nč. 268/2020 Z. z., ktorým bol vyhlásený núdzový stav, je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 až 4 a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona\nč. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu\na núdzového stavu v znení neskorších predpisov.\n2. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z. z 30. septembra 2020 na\nvykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením\nnúdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19\nje v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 ods. 1 až 4\na čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,\nvojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.\n\n2\n\nOdôvodnenie:\nI.\nPredmet konania a odôvodnenie návrhu\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. októbra\n2020 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného prvou\nnámestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“), na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu podľa\nčl. 129 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa § 189 a nasl. zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súlade\nuznesenia vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie\nnúdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase\nvojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších\npredpisov uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z.\n(ďalej aj „uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020“ alebo\n„napadnuté uznesenie vlády“) a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z.\nz 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie\nv súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny\nkoronavírusu COVID-19 (ďalej aj „nariadenie vlády č. 269/2020 Z. z.“ alebo „napádané\nnariadenie vlády“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 1 ods. 1 až 4 a čl. 5 ods. 1 až 3\nústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,\nvýnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ústavný\nzákon o bezpečnosti štátu“). Tento návrh bol ústavným súdom zaevidovaný pod sp. zn.\nRvp 2281/2020 a predmetná vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi.\n2. Ústavnému súdu bol 5. októbra 2020 zároveň doručený aj návrh skupiny\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov“) na začatie\nkonania podľa čl. 129 ods. 6 ústavy a podľa § 189 a nasl. zákona o ústavnom súde o súlade\nuznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 s čl. 1 ods. 1 ústavy\n3\n\na čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu a o súlade opatrenia Úradu\nverejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „úrad verejného zdravotníctva“\nalebo „úrad“) pri ohrození verejného zdravia sp. zn. OLP/7694/2020 z 30. septembra 2020\n(ďalej len „opatrenie úradu z 30. septembra 2020“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy\na o súlade opatrenia úradu pri ohrození verejného zdravia sp. zn. OLP/7845/2020\nz 1. októbra 2020 (ďalej len „opatrenie úradu z 1. októbra 2020“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nústavy (ďalej spolu aj „napádané opatrenia úradu“). Tento návrh bol ústavným súdom\nzaevidovaný pod sp. zn. Rvp 2282/2020 a predmetná vec bola pridelená sudcovi\nspravodajcovi Liborovi Duľovi.\n3. Uznesením č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu\npodľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového\nstavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneným\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z., napádaným generálnym\nprokurátorom aj skupinou poslancov, vláda Slovenskej republiky (ďalej aj „vláda“):\nA. schválila „A.1. návrh na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného\nzákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného\nstavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov“;\nB. vyhlásila „B.1. v súlade s čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.\no bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu\nv znení neskorších predpisov dňom 1. októbra 2020 na obdobie 45 dní na postihnutom\núzemí Slovenskej republiky núdzový stav“;\nC uložila:\npodpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky:\n,,C.1. v spolupráci s ministrom zdravotníctva, ministrom práce, sociálnych vecí\na rodiny, ministerkou kultúry, ministrom vnútra, ministrom dopravy a výstavby a predsedom\nSprávy štátnych hmotných rezerv SR predložiť na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády\nSlovenskej republiky na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie“;\nbezodkladne predsedovi vlády:\n,,C.2. zabezpečiť uverejnenie tohto uznesenia vlády v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky“;\n4\n\nbezodkladne ministerke kultúry Slovenskej republiky:\n,,C.3. zabezpečiť vyhlásenie prijatia tohto uznesenia vlády vo vysielaní Rozhlasu\na televízie Slovenska a v TASR“;\nbezodkladne členom vlády:\n,,C.4. prijímať opatrenia, ktoré umožnia odvolať núdzový stav v čo najkratšom\nčase priebežne“.\n4. Nariadením vlády č. 269/2020 Z. z. z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých\nopatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na\nzabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19, ktoré nadobudlo účinnosť\n1. októbra 2020, vláda podľa § 7 ods. 4 a 6 a § 8 písm. b) zákona č. 179/2011 Z. z.\no hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu\nv krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov\nv znení zákona č. 173/2015 Z. z. (ďalej len ,,zákon o hospodárskej mobilizácii“) nariadila\nvykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v oblasti organizácie výroby\na služieb,\n\nzdravotníckeho\n\nzabezpečenia,\n\ndopravného\n\nzabezpečenia,\n\nsociálneho\n\nzabezpečenia, ako aj vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie týkajúcich sa\npracovnej povinnosti, vecného plnenia, poskytnutia vysielacieho času potrebného na\ninformovanie verejnosti a použitia štátnych hmotných rezerv či financovania opatrení\nhospodárskej mobilizácie v čase vyhláseného núdzového stavu.\nII.\nNávrh generálneho prokurátora\n5. Generálny prokurátor v návrhu bez toho, aby spochybňoval vážnosť situácie\na potrebu prijatia opatrení zo strany štátu v záujme ochrany života a zdravia jeho\nobyvateľstva, uvádza, že napadnuté uznesenie vlády vzbudzuje pochybnosti, nielen čo sa\ntýka naplnenia materiálnych podmienok na vyhlásenie núdzového stavu, ale najmä\nvo vzťahu k nedostatku jeho základných formálnych náležitostí. Právomoc vlády pri\nvyhlasovaní núdzového stavu podľa jeho názoru nie je absolútna, ale podlieha ústavným\nobmedzeniam, pretože vyhlásením núdzového stavu dochádza k významnej zmene pomerov\n5\n\nv štáte. Riadenie štátu preberá vláda, ktorá postupuje podľa zákona č. 387/2002 Z. z.\no riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení\nneskorších predpisov. Rozhodnutie vlády o vyhlásení núdzového stavu je právnym aktom,\nna prijatie ktorého musia byť splnené nielen materiálne podmienky, ale aj procedurálne\npredpoklady v čase jeho vyhlásenia a zároveň tento právny akt musí obsahovať formálne\nnáležitosti. Generálny prokurátor uvádza, že na základe informácií, ktorými disponuje,\nsi nedovolí hodnotiť, či v čase vyhlásenia núdzového stavu existovali reálne (materiálne)\ndôvody na takýto postup (napr. objektívne a relevantné údaje o počte nakazených\na zomrelých osôb, údaje a informácie o podmienkach a možnostiach medzipopulačného\nšírenia vírusu COVID-19, údaje a informácie o dopade pandémie COVID-19 na život,\nzdravie a majetok osôb). Zastáva názor, že v tejto rovine ide o politickú úvahu exekutívy.\nGenerálny prokurátor vyjadril presvedčenie, že absencia formálnych náležitostí uznesenia\nvlády\n\no\n\nvyhlásení\n\nnúdzového\n\nstavu\n\nnedovoľuje\n\ntento\n\nprávny\n\nakt\n\naplikovať\n\nústavnokonformným spôsobom a navyše nemožno prehliadnuť skutočnosť, že podľa\nverejne dostupných informácií bol núdzový stav vyhlásený len na základe „ústneho návrhu“\nnekonkretizovaného subjektu a bez predloženia a prerokovania písomných vecných\npodkladov, ktoré by jeho vyhlásenie odôvodňovali.\n6. Uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 podľa\ngenerálneho prokurátora nekonkretizuje dôvod, pre ktorý k jeho vyhláseniu došlo, hoci ide\no elementárnu obsahovú náležitosť tohto typu rozhodnutia. Tento nedostatok nie je podľa\ngenerálneho prokurátora konvalidovaný ani vydaním nadväzujúceho nariadenia vlády\nč. 269/2020 Z. z., ktoré sa týka len hospodárskej mobilizácie. Pochybnosti podľa\ngenerálneho prokurátora vzbudzuje potom i to, či viaceré ustanovenia vrátane prechodných\nustanovení zákonov prijatých s odkazom na trvanie mimoriadnej situácie, núdzového stavu\nalebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sú naďalej\nplatné a účinné. Zdôrazňuje, že v prípade, ak je vyhlásený núdzový stav, prestávajú sa\nuplatňovať zákonné ustanovenia týkajúce sa mimoriadnej situácie (§ 3b ods. 4 zákona\no civilnej ochrane obyvateľstva). Znamená to, že z tých istých dôvodov a na tom istom\npostihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území by mal platiť v danom čase len jeden\nprávny stav, nie súčasne aj mimoriadna situácia a núdzový stav.\n6\n\n7. Generálny prokurátor ďalej namieta nejasné vymedzenie postihnutého územia\nv napadnutom uznesení vlády. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu ustanovuje, že núdzový\nstav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území (čl. 4\nods. 1 a čl. 5 ods. 1). Podľa napadnutého uznesenia vlády je vyhlásený núdzový stav „na\npostihnutom území Slovenskej republiky“. Táto nejasná formulácia teritoriálnej pôsobnosti\nnúdzového stavu podľa generálneho prokurátora vyvoláva jednak legitímnu otázku, či je\nvôbec možné vyhlásiť núdzový stav na celé územie Slovenskej republiky, ale aj otázku, kde\nsa konkrétne postihnuté územie Slovenskej republiky nachádza. Ustálenie postihnutého\nmiesta Slovenskej republiky, t. j. či ide o celé jej územie alebo len niektoré časti, je, ako\ngenerálny prokurátor uvádza, mimoriadne významné v trestnoprávnej rovine (núdzový stav\nje súčasťou kvalifikovaných skutkových podstát viacerých trestných činov), pri plnení\nzákonných povinností iných subjektov (napr. povinnosť podnikov oprávnených poskytovať\nsiete alebo služby, podľa § 43 ods. 7 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických\nkomunikáciách v znení neskorších predpisov zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu\nprednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do\nsystému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území), ako\naj pri spustení mechanizmov osobitného postupu v ustanoveniach iných zákonov (napr. § 1\nzákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého je v čase núdzového stavu štrajk nezákonný). Vyhlásenie núdzového stavu taktiež\nodôvodňuje aj možnosť skráteného legislatívneho konania, v ktorom sa redukujú práva\nparlamentnej opozície.\n8. Generálny prokurátor argumentuje aj tým, že napadnuté uznesenie vlády\nnevymedzuje nevyhnutný rozsah, v akom je núdzový stav vyhlásený. Pravidlo\nnevyhnutnosti slúži ako poistka proti zneužitiu alebo nesprávnemu využitiu právomoci\nvlády vyhlásiť núdzový stav. Napadnuté uznesenie vlády neobsahuje žiaden skutkový (napr.\nuvedenie zákazu uplatňovať právo na štrajk) ani právny rozmer [napr. odkaz na čl. 5 ods. 3\npísm. b) ústavného zákona o bezpečnosti štátu] nevyhnutného rozsahu, v ktorom by mal byť\nnúdzový stav vyhlásený. Generálny prokurátor argumentuje, že nie je zrejmé, ktoré\nkonkrétne základné práva a slobody osôb sú počas núdzového stavu obmedzené a či vôbec\nniektoré obmedzené sú. Je teda možná aj taká interpretácia, že je možné ukladať\n7\n\nširokospektrálne povinnosti, či už inštitúciám, podnikateľom a iným fyzickým osobám\na právnickým osobám, a to v celom rozsahu čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti\nštátu. Generálny prokurátor preto považuje za vhodné podrobiť testu proporcionality to, či\nobmedzenie základných práv a slobôd v celom rozsahu čl. 5 ods. 3 ústavného zákona\no bezpečnosti štátu bolo primerané účelu, ktorý mal byť vyhlásením núdzového stavu\ndosiahnutý. Obsah napadnutého uznesenia vlády totiž podľa generálneho prokurátora\nzvádza k názoru, že k vyhláseniu núdzového stavu došlo len z preventívnych dôvodov.\nTakýto dôvod vyhlásenia núdzového stavu podľa neho neobstojí, pretože núdzový stav slúži\nna elimináciu už vzniknutej krízovej situácie a riešenie jej dôsledkov.\n9. Napokon generálny prokurátor napadol aj nariadenie vlády Slovenskej republiky\nč. 269/2020 Z. z. z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej\nmobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny\nkoronavírusu COVID-19, ktoré nadobudlo účinnosť 1. októbra 2020, ktorým vláda podľa\n§ 7 ods. 4 a 6 a § 8 písm. b) zákona o hospodárskej mobilizácii nariadila vykonanie\nniektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v oblasti organizácie výroby a služieb,\nzdravotníckeho zabezpečenia, dopravného zabezpečenia, sociálneho zabezpečenia, ako aj\nvykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie týkajúcich sa pracovnej\npovinnosti, vecného plnenia, poskytnutia vysielacieho času potrebného na informovanie\nverejnosti a použitia štátnych hmotných rezerv či financovania opatrení hospodárskej\nmobilizácie v čase vyhláseného núdzového stavu. Napriek skutočnosti, že nariadenie vlády\nv § 2 až § 10 ustanovuje zoznam opatrení hospodárskej mobilizácie a ich financovania\nv čase vyhláseného núdzového stavu, vyslovil pochybnosť, či vláda mala dostatočné\nsplnomocnenie na jeho prijatie. Za takéto splnomocnenie považuje také uznesenie vlády\no vyhlásení núdzového stavu, ktoré by obsahovalo identifikáciu základných práv a slobôd,\nktoré môže v čase núdzového stavu obmedziť.\n10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny prokurátor formou eventuálneho\npetitu navrhol, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol nálezom tak, že:\n„1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z. k návrhu na vyhlásenie\n8\n\nnúdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase\nvojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov\na nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení\nhospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie\nriešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nústavy a čl. 1 ods. 1 až 4 a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti\nštátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení\nneskorších predpisov.\n2. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z. k návrhu na vyhlásenie\nnúdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase\nvojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov\na nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení\nhospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie\nriešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 sa zrušujú. in eventum.“\n„1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z. k návrhu na vyhlásenie\nnúdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase\nvojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov\na nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení\nhospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie\nriešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nústavy a čl. 1 ods. 1 až 4 a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti\nštátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení\nneskorších predpisov.\n2. Vláda Slovenskej republiky je povinná doplniť uznesenie vlády Slovenskej\nrepubliky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\npod č. 268/2020 Z. z. k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona\nč. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu\na núdzového stavu v znení neskorších predpisov v súlade s čl. 5 ods. 2 a 3 tohto ústavného\nzákona.“\n9\n\nIII.\nNávrh skupiny poslancov\n11. Skupina poslancov v prvom rade namieta nesúlad napadnutého uznesenia vlády\ns čl. 5 ods. 1, 2 a 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Skupina poslancov v návrhu\nuvádza, že núdzový stav vyhlásený napadnutým uznesením vlády nespĺňa podmienky, ktoré\npre tento postup predpokladá ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čl. 5, a to z dôvodu\nabsencie podmienky vzniku a bezprostrednej hrozby ohrozenia života a zdravia osôb, čo\nďalej v návrhu tiež štatisticky konkretizuje (porovnaním ochorenia COVID-19 s inými\nochoreniami, napr. respiračnými ochoreniami SARI, kardiovaskulárnymi ochoreniami,\ndiabetes, onkologickými ochoreniami, respiračnými ochoreniami ARO). Skupina poslancov\ntvrdí, že ani jedna z podmienok pre vyhlásenie núdzového stavu v súvislosti s pandémiou\nCOVID-19 (existencia ohrozenia života a zdravia osôb, bezprostredná hrozba, že dôjde\nk ohrozeniu života a zdravia osôb) v Slovenskej republike dosiaľ nenastala, a preto\nnapádané uznesenie vlády nie je v súlade čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu.\n12. Vyhlásenie núdzového stavu nespĺňa podľa skupiny poslancov ani ďalšiu\nústavným zákonom o bezpečnosti štátu predpokladanú podmienku ‒ vyhlásenie len na\npostihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území v nevyhnutnom rozsahu. Napadnuté\nuznesenie vlády nekonkretizuje, ktoré oblasti Slovenskej republiky sú „postihnutým územím\nalebo bezprostredne ohrozeným územím“. Ako vyplýva z citovaného čl. 5 ods. 1 ústavného\nzákona o bezpečnosti štátu, núdzový stav možno plošne bez konkretizácie dotknutého\núzemia tak, ako k tomu došlo napadnutým uznesením vlády, vyhlásiť len za predpokladu, že\npostihnutým alebo bezprostredne ohrozeným územím je celé územie Slovenskej republiky.\nAj v takomto prípade je však nutné túto skutočnosť precizovať v rozhodnutí, teda uviesť, že\npostihnutým územím je „územie celej Slovenskej republiky“. Skupina poslancov poukazuje\nna to, že veľké regionálne rozdiely v počte infikovaných vylučujú zákonnú možnosť\nvyhlásenia núdzového stavu plošne pre celé územie Slovenskej republiky, pretože to\nodporuje dikcii čl. 5 ods. 1 (a linea posledná) ústavného zákona o bezpečnosti štátu.\nSkupina poslancov ďalej argumentuje, že predkladateľ (predseda vlády) v predmetnej\nveci predložil vláde na schválenie iba návrh uznesenia na vyhlásenie núdzového stavu bez\n10\n\npredkladacej správy, dôvodovej správy alebo akéhokoľvek iného relevantného dokumentu\nargumentačne odôvodňujúceho nevyhnutnosť vyhlásenia núdzového stavu. Preto nie je\nzrejmé, aké konkrétne skutkové okolnosti predkladateľa viedli k predloženiu návrhu na\nschválenie vyhlásenia núdzového stavu a aké právne úvahy predchádzali uzneseniu vlády\no vyhlásení núdzového stavu.\nSkupina poslancov, citujúc dôvodovú správu, je toho názoru, že zákonodarca\nkoncipoval dikciu čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu tak, aby nebolo možné\nsvojvoľne zneužívať inštitút núdzového stavu plošne bez toho, aby právne dôsledky\nnúdzového stavu boli limitované len na tie územia republiky, ktoré možno považovať za\núzemia postihnuté alebo ohrozené.\n13. Napadnuté uznesenie vlády podľa skupiny poslancov neobsahuje z hľadiska\nnevyhnutného rozsahu žiadnu identifikáciu rozsahu obmedzenia základných práv a slobôd\nani presné uvedenie povinností, ktoré sa osobám ukladajú. Je teda zrejmé, že vláda pri\nvyhlásení núdzového stavu postupovala svojvoľne, pretože tak pozitívnoprávny, ako aj\nteleologický výklad čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu úplne ignorovala.\n14. Skupina poslancov taktiež namieta nesúlad napadnutého uznesenia vlády s čl. 1\nods. 1 ústavy z dôvodu nejasnosti a nepresnosti uznesenia vlády (narušenie princípu právnej\nistoty a predvídateľnosti práva). Napadnutý akt tak podľa skupiny poslancov nespĺňa nároky\nkladené čl. 1 ods. 1 ústavy na kvalitu právneho aktu v materiálnom právnom štáte.\nNapadnuté uznesenie vlády nekonkretizuje, ktoré oblasti Slovenskej republiky sú\n„postihnutým územím alebo bezprostredne ohrozeným územím“, a preto nie je zrejmé, na\nktoré územie Slovenskej republiky sa právne dôsledky spojené s vyhlásením núdzového\nstavu vzťahujú. Pre zabezpečenie predvídateľnosti práva je pri vyhlásení núdzového stavu\nnevyhnutné, aby právny akt, ktorý núdzový stav ako stav mimoriadny zakladá, špecifikoval\n„postihnuté územie alebo bezprostredne ohrozené územie“, v opačnom prípade dochádza\nku vzniku právnej neistoty v tých oblastiach práva, ktoré so vznikom krízovej situácie\n(ktorou je aj núdzový stav) spájajú konkrétne právne dôsledky. Takou oblasťou práva, ktorú\nmožno považovať v tomto smere za kľúčovú vzhľadom na inštitúty, ktorými z hľadiska\nobmedzovania najdôležitejších ľudských práv disponuje (právo na osobnú slobodu), je\n11\n\ntrestné zákonodarstvo. V tejto súvislosti skupina poslancov poukázala na následky v trestnej\noblasti, ktoré sú spojené s režimom núdzového stavu. Podľa skupiny poslancov tiež nie je\nzrejmé, či vyhlásenie núdzového stavu v danom prípade zakladá obmedzenie všetkých\nzákladných práv a slobôd taxatívne vymedzených v čl. 5 ods. 3 ústavného zákona\no bezpečnosti štátu. Takýto právny stav spôsobený nejasnosťou a neurčitosťou právneho\naktu predstavujúceho právny základ pre obmedzovanie základných práv a slobôd odporuje\npodľa skupiny poslancov základným princípom právneho štátu, a preto je nesúladný s čl. 1\nods. 1 ústavy.\n15. Skupina poslancov na základe svojich argumentov preto navrhuje ústavnému\nsúdu vydať vo vzťahu k napadnutému uzneseniu vlády nález, ktorým by vyslovil jeho\nnesúlad s čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu\na zároveň by označené uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020\nzrušil.\nIV.\nPriebeh konania\n16. Ústavný súd v súlade s § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde listom zo 6. októbra\n2020 vyzval vládu, ako účastníka konania, aby sa bezodkladne vyjadrila k návrhu\ngenerálneho prokurátora a k návrhu skupiny poslancov a predložila ústavnému súdu všetky\nmateriály, ktoré slúžili ako podklad pre vydanie napadnutých rozhodnutí, či už v písomnej,\nelektronickej alebo zvukovej podobe (najmä návrh predkladateľa na vyhlásenie núdzového\nstavu a pod.).\n17. Na neverejnom zasadnutí pléna ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 22/2020-65\nzo 7. októbra 2020 (ďalej len „uznesenie o spojení vecí“) spojil návrh generálneho\nprokurátora vedený pod sp. zn. Rvp 2281/2020 a návrh skupiny poslancov vedený pod\nsp. zn. Rvp 2282/2020 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.\nRvp 2281/2020 (v súčasnosti už pod sp. zn. PL. ÚS 22/2020). Uznesenie o spojení vecí\nnadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom.\n12\n\n18. Ústavný súd návrh generálneho prokurátora a návrh skupiny poslancov\npredbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna 14. októbra 2020 a uznesením č. k.\nPL. ÚS 22/2020-79 zo 14. októbra 2020 rozhodol tak, že návrh generálneho prokurátora\nprijal na ďalšie konanie v celom rozsahu a návrh skupiny poslancov len v časti týkajúcej sa\nnamietaného nesúladu uznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020\ns čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu.\nNávrh skupiny poslancov v časti týkajúcej sa namietaného nesúladu opatrení Úradu\nverejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia sp. zn.\nOLP/7694/2020 z 30. septembra 2020 a sp. zn. OLP/7845/2020 z 1. októbra 2020 s čl. 1\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy odmietol pre nedostatok právomoci.\nUznesenie z predbežného prerokovania nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť\nokamihom jeho prijatia ústavným súdom.\nV.\nStanovisko vlády\n19. Vláda predložila svoje stanovisko k návrhom generálneho prokurátora a skupiny\nposlancov podaním č. 6795/2020/LO doručeným ústavnému súdu 12. októbra 2020.\nV úvode ocenila, že aj na úrovni orgánov verejnej moci reprezentujúcich jej rozdielne\nzložky prebieha z hľadiska slobodnej občianskej spoločnosti osožná debata o aktuálnej\nvýnimočnej spoločenskej situácii, aj keď v danom prípade formalizovaná do podoby\nkonania pred ústavným súdom. Zdôraznila, že táto situácia núti vlády jednotlivých štátov\n„prekročiť ich komfortnú zónu a siahnuť na dno svojich odborných i ľudských síl“ v záujme\nboja o ochranu životov a zdravia občanov. V tomto kontexte prijala napadnuté uznesenie\no vyhlásení výnimočného stavu z 30. septembra 2020 výhradne v záujme riadneho výkonu\nverejnej moci v spojitosti so snahou byť aj legislatívne primerane pripravená na zhoršujúcu\nsa epidemiologickú situáciu v Slovenskej republike v súvislosti so šírením koronavírusu\nCOVID-19. Riadnym výkonom verejnej moci v situácii pandémie koronavírusu COVID-19\nje podľa jej názoru dôsledné plnenie z ústavy vyplývajúceho pozitívneho záväzku štátu\nchrániť aj legislatívnou cestou životy a zdravie obyvateľov. Pri vyhlasovaní núdzového\nstavu sa opierala o nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014,\n13\n\npodľa ktorého: „Právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje čl. 40\nÚstavy Slovenskej republiky. Je nim deklarovaný pozitívny záväzok štátu účinne\nzabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým prijatím právnej úpravy\nzameranej na ochranu zdravia.“ V zmysle judikatúry ústavného súdu sa právo na život\npovažuje za vstupnú bránu a pilier celého systému ochrany základných práv a slobôd.\nPrávny poriadok Slovenskej republiky chráni ľudský život ako kľúčovú hodnotu právneho\nštátu (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL ÚS 12/01 zo 4. decembra 2007). Ústavný súd\nv už citovanom náleze sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014 uviedol, že čl. 15 ods. 1\na 2 ústavy ukladá štátu nielen povinnosť zdržať sa úmyselného a nezákonného zbavenia\nživota, ale tiež prijať príslušné kroky k ochrane života osôb, ktoré sa nachádzajú v jeho\njurisdikcii. Pri povinnosti chrániť život ide najmä o primárnu povinnosť v rámci\nvertikálnych vzťahov (štát ‒ občan) zabezpečiť právo na život účinnými právnymi\nprostriedkami v jednotlivých oblastiach spoločenského života a spoločenských vzťahov,\nktoré najužšie súvisia so životom človeka ‒ napr. v oblasti medicíny, verejného zdravia,\ntrestnej politiky, bezpečnosti občanov a štátu a pod.\nVyhlásenie núdzového stavu vytvára pre vládu iba predpolie pre potenciálne\nvykonanie následných legislatívnych opatrení, ktoré bude v blízkej budúcností potrebné\nprijať v záujme ochrany verejného zdravia a životov ľudí, pretože vzhľadom na vývoj\nepidemiologickej situácie v Slovenskej republike v súvislosti so šírením pandémie\nkoronavírusu COVID-19 dochádzalo a bezprostredne hrozilo (a stále hrozí), že dôjde\nk masívnejšiemu ohrozeniu života a zdravia osôb.\nDôležitou a z pohľadu rozhodovania ústavného súdu esenciálnou skutočnosťou je\npodľa názoru vlády fakt, že samotným vyhlásením núdzového stavu nedochádza ipso iure\nk obmedzeniu ústavných práv a slobôd občanov a adresátov práva. Nie je povinnosťou\nvlády spolu s vyhlásením núdzového stavu obligatórne pristúpiť aj k obmedzeniu\nkonkrétnych základných práv a slobôd. Text čl. 5 ods. 3 ústavného zákona, ako aj jeho\ninterpretácia podávaná vládou, sú šetrné k základným právam a slobodám, keďže samotným\nvyhlásením núdzového stavu nemusí dôjsť (a v prípade preskúmavaného vyhlásenia\nnúdzového stavu ani nedošlo) k obmedzeniu konkrétnych základných práv a slobôd. To,\nči a kedy počas vyhláseného núdzového stavu bude potrebné (a teda legitímne) a v akej\nmiere bude nevyhnutné pristúpiť pre účel ochrany života a zdravia osôb, a to v príčinnej\n14\n\nsúvislosti so vznikom a šírením pandémie, k obmedzeniu základných práv a slobôd,\nponecháva čl. 5 ods. 3 ústavného zákona, ako aj uznesenie vlády o vyhlásení núdzového\nstavu z 30. septembra 2020 na ďalšie rozhodnutie príslušných orgánov verejnej moci\nv zmysle príslušných právnych predpisov.\nVláda deklarovala, že z hľadiska dodržania princípu legality postupovala striktne\nv zmysle ústavy a ústavného zákona. Vyhlásenie núdzového stavu bolo prijaté na zasadnutí\nvlády, bolo prijaté formou uznesenia, návrh uznesenia bol zverejnený a dostupný verejnosti\npred jeho schvaľovaním, o obsahu uznesenia prebehla riadna diskusia členov vlády na jej\nzasadnutí a výsledné znenie vyhlásenia núdzového stavu bolo riadne publikované v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky.\nZ hľadiska diskusie o nutnosti odôvodniť vyhlásenie núdzového stavu vláda odkázala\nna skutočnosť, že ústava a ústavný zákon jej neukladajú povinnosť predložiť spolu\ns návrhom vyhlásenia núdzového stavu aj písomné dôvody takéhoto návrhu. Ide o logické\na úmyselné opomenutie ústavodarcu pri stanovení takejto požiadavky. Pri výskyte pandémie\nalebo prírodnej katastrofy a podobne (ako predpokladov pre vyhlásenie núdzového stavu)\ntotiž ipso facto nemožno vzhľadom na nutnosť promptnej reakcie zo strany vlády rozumne\nočakávať napr. spísanie podrobného sprievodného odôvodnenia návrhu na vyhlásenie\nnúdzového stavu.\nZ pohľadu legitimity vyhlásenia núdzového stavu ústavný súd v konaní podľa čl. 129\nods. 6 ústavy podľa názoru vlády skúma, či nedošlo k zjavnému excesu zo strany vlády.\nPodľa presvedčenia vlády je všeobecne známou skutočnosťou, že Slovenská republika bola\na je zasiahnutá pandémiou koronavírusu COVID-19, ktorá so sebou priniesla straty na\nživotoch a ohrozenie zdravia obyvateľstva. Tejto pandémii čelí celý svet, pričom o jej\npôvode, sile, následkoch a spôsobe liečby či možnosti eradikácie, na rozdiel od mnohých\n„bežných“ akútnych respiračných ochorení, majú vlády, vedci a lekári zatiaľ nedostatok\ninformácií a vedeckých výstupov. Dokázanou skutočnosťou však zostáva, že koronavírus\nCOVID-19 môže mať fatálne následky na život človeka a jeho šírenie predstavuje hrozbu\npre zdravie a zdravý život každého jednotlivca. Objektívny stav výskytu a šírenia pandémie\nkoronavírusu COVID-19 v Slovenskej republike podľa názoru vlády odôvodňoval\nvzhľadom na kvalitu informácií o tomto ochorení, ako aj počet zasiahnutých a na živote\n\n15\n\na zdraví ohrozených ľudí prístup vlády aj prostredníctvom využitia ústavou a ústavným\nzákonom predpokladaného vyhlásenia núdzového stavu.\nPokiaľ ide o nevyhnutnosť vyhlásenia núdzového stavu, vláda poukázala, že pri\npandémii, ako aj pri prírodných katastrofách a živelných pohromách vlády zväčša\n(a z podstaty veci) len s oneskorením reagujú na samotný výskyt udalosti a nemajú\npredvídateľné nástroje, ktoré by udalosť sanovali (z pohľadu ochrany života a zdravia ľudí)\nrovnako účinne pri jasne čitateľnom menšom rozsahu obmedzenia ľudských práv a slobôd.\nK územnému rozsahu vyhlásenia núdzového stavu vláda uvádza, že pandémiou\nkoronavírusu COVlD-19 je zasiahnuté a postihnuté celé územie Slovenskej republiky.\nOchorenie nenapáda ľudí podľa regiónov, podľa nárečia, podľa kultúrnych zvyklostí ani\npodľa nadmorskej výšky. Neobmedzuje sa na mestá alebo na obce, nezáleží na hornatosti\núzemia ani na výskyte vodných tokov či hustote osídlenia. Štatistiky a informácie o denných\nprírastkoch nakazených ľudí od úradu verejného zdravotníctva preukazujú, že pandémia\nkoronavírusu COVID-19 sa týka celého územia Slovenskej republiky. Aj preto, použitím\njednoduchej logiky a zapojením racionálneho uvažovania, vláda vyhlásila núdzový stav „na\npostihnutom území Slovenskej republiky“, kde postihnutým územím sa má na mysli celé\núzemie Slovenskej republiky.\nK časovému ohraničeniu vyhláseného núdzového stavu vláda uvádza, že obdobie\n45 dní pokladá za racionálne a nesvojvoľne stanovené obdobie. Právna neistota adresátov\npráva ohľadne potenciálneho obmedzenia základných práv a slobôd počas vyhláseného\nnúdzového stavu je vyvážená záujmom na dôslednej (a vzhľadom na zvolené obdobie aj\ntechnicky možnej) príprave a prijatí takých legislatívnych a faktických opatrení, ktoré budú\nmať z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na spomalenie šírenia koronavírusu COVID-19.\nNa základe uvedenej argumentácie vláda navrhla, aby ústavný súd vo veci samej\nnálezom vyslovil, že uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 je\nv súlade s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.\nVo vzťahu k nariadeniu vlády č. 269/2020 Z. z. vláda uviedla, že považuje za sporné,\nči je prípustné konať o napádanom nariadení vlády pred ústavným súdom v konaní podľa\nčl. 129 ods. 6 ústavy a § 189 až § 197 zákona o ústavnom súde. S toto argumentáciou sa\nústavný súd vysporiadal vo svojom rozhodnutí o predbežnom prerokovaní návrhu\n\n16\n\ngenerálneho prokurátora (pozri body 34 až 35.6 uznesenia č. k.\n\nPL. ÚS 22/2020-79\n\nzo 14. októbra 2020).\nVI.\nRelevantná právna úprava\n20. Podľa čl. 124 ústavy Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti.\n21. Podľa čl. 129 ods. 6 ústavy ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie\no vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce\nďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.\n22. Podľa čl. 131 ústavy ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených\nv čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128,\nčl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní\nprávnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu\nústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých\nsudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Ak sa ústavný súd vo veci podľa\nčl. 129a neuznesie nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov, konanie sa zastaví.\n23. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n24. Podľa § 190 zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania podľa čl. 129\nods. 6 ústavy o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu\na ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí s ústavou alebo ústavným zákonom možno\nnapadnúť a) rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu, b) rozhodnutie o predĺžení\nvýnimočného stavu, c) rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, d) rozhodnutia\nnadväzujúce na rozhodnutie podľa písmena a), písmena b) alebo písmena c).\n\n17\n\n25. Podľa § 195 zákona o ústavnom súde o návrhu na začatie konania podľa čl. 129\nods. 6 ústavy rozhodne ústavný súd do 10 dní od doručenia návrhu na začatie konania.\n26. Podľa § 196 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd dospeje k záveru, že\nnapadnuté rozhodnutie je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom, vysloví tento súlad\nnálezom.\nVII.\nZnenie dotknutých ustanovení ústavy a ústavného zákona o bezpečnosti štátu\n27. Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n28. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n29. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu Slovenská republika\nvykonáva štátnu moc s cieľom zachovať mier a bezpečnosť štátu, najmä brániť svoju\nzvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a demokratický poriadok, chrániť\nživot a zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok a životné prostredie a plniť záväzky\nvyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti a z medzinárodných\nzmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vypovedať vojnu alebo vyhlásiť vojnový\nstav, výnimočný stav a núdzový stav možno len za podmienok ustanovených v tomto\nústavnom zákone.\n30. Podľa čl. 1 ods. 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu základnou úlohou\nverejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je\nvykonávať všetky potrebné opatrenia na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na\nochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv\na slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä\n\n18\n\nriadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne\nfungovanie ústavných orgánov.\n31. Podľa čl. 1 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu bezpečnosť je stav,\nv ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok\na zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva\na slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.\n32. Podľa čl. 1 ods. 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu krízová situácia je\nobdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu\na ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na\njej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový\nstav.\n33. Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu núdzový stav môže vláda\nvyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života\na zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia\nalebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy,\npriemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len\nna postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.\n34. Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu núdzový stav možno\nvyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.\n35. Podľa čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase núdzového stavu\nmožno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť\nzákladné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne\nohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu:\na) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,\nb) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných\nkomunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií,\n19\n\nvýroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania\nverejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,\nc) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov,\npríslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení,\nzáchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení,\nd) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu\nmotorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,\ne) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,\nf) obmedziť doručovanie poštových zásielok,\ng) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase\na zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie,\nh) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo\nzhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,\ni) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu\na slobodu prejavu na verejnosti,\nj) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami\na informáciami pre obyvateľstvo,\nk) zakázať uplatňovanie práva na štrajk,\nl) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.\nVIII.\nVýchodiská a právne závery rozhodnutia ústavného súdu\n36. Ústavodarca zveril v čl. 129 ods. 6 ústavy ústavnému súdu právomoc rozhodovať\no tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto\nrozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo\ns ústavným zákonom. Ústavný systém Slovenskej republiky teda predpokladá právnu\nkontrolu núdzového stavu ústavným súdom.\n37. Vláda napadnutým uznesením vyhlásila núdzový stav. Ústavný súd prijal na\nďalšie konanie návrh generálneho prokurátora a skupiny poslancov na preskúmanie súladu\n20\n\nuznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 a nariadenia vlády\nč. 269/2020 Z. z. s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.\n38. Podstatou veci je preskúmanie, či núdzový stav vyhlásený napadnutým\nuznesením vlády je v súlade s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu, konkrétne,\nči boli splnené formálne a vecné podmienky na jeho vyhlásenie (referenčné normy čl. 5\nods. 1 až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu) a či tak boli naplnené kritériá princípu\nlegality (č. 1 ods. 1 ústavy) a viazanosti štátnej moci právom (čl. 2 ods. 2 ústavy).\n39. Núdzový stav má v právnom poriadku rozsiahle účinky. Na základe ústavného\nzákona o bezpečnosti štátu umožňuje vláde, aby priamo jej rozhodnutím obmedzila\nvymenované základné práva alebo uložila povinnosti. Viacero zákonov obsahuje\nustanovenia, ktoré sa aplikujú len na základe vyhláseného núdzového stavu, napríklad\nzákon o verejnom obstarávaní alebo zákon o elektronických komunikáciách. Osobitne\nmožno spomenúť také zákony, ktoré v rámci núdzového stavu umožňujú vydávať vládne\nnariadenia súvisiace s núdzovým stavom a na základe ktorých môžu byť ukladané\npovinnosti.\n40. Ústavnosť, život a zdravie, demokracia, sloboda a právny štát sú pojmy\nmimoriadnej hodnoty, ktoré sa osobitným spôsobom prejavujú v predmetnom konaní\no ústavnosti núdzového stavu vyhláseného v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej\nľudskej choroby COVID-19.\n41. Ústavný systém počíta s rozmanitosťou spoločenského a štátneho života, ktorých\nsúčasťou môžu byť aj dramatické udalosti, na ktoré už nestačí reagovať bežnými nástrojmi\nprávneho poriadku. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu je samotnou ústavou predpokladaný\npredpis (čl. 51 ods. 2 a čl. 102 ods. 3 ústavy). Má rovnakú právnu silu ako ústava s tým, že\nstojí vedľa ústavy „pripravený“ na ním predpokladané osobitné situácie. Táto pozícia\nústavného zákona o bezpečnosti štátu vyjadruje, že sa aplikuje ojedinele, len v skutočne\npotrebných situáciách, avšak zároveň umocňuje právnu istotu tým, že je vopred jasné, ako\nbude štátna moc v osobitných situáciách postupovať. Ústava a ústavný zákon o bezpečnosti\n21\n\nštátu tak sledujú, aby bol „za každú cenu“ zachovaný právny štát. Tieto myšlienky sú\npriamo vyjadrené v čl. 1 ods. 1 a 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu (body 29 a 30\ntohto nálezu).\n42. Súčasťou ústavnej obozretnosti voči núdzovému stavu a obdobným stavom je aj\nprávomoc ústavného súdu v osobitnom type konania preskúmať vyhlásenie núdzového\nstavu (čl. 129 ods. 6 ústavy a § 189 a nasl. zákona o ústavnom súde). Ústavný súd musí byť\npri preskúmavaní núdzového stavu podozrievavý. Je povinný zvlášť citlivo vnímať signály,\nktoré by naznačovali zásah do samotnej štruktúry ústavnosti. Zároveň je ústavný súd\nštandardne povinný preveriť formálne náležitosti, prípadne dôvodnosť vyhlásenia\nnúdzového stavu. Ústavný súd by v rámci zákazu svojvôle musel zasiahnuť, ak by zistil, že\nnúdzový stav bol vyhlásený z iných dôvodov, než v čl. 5 pripúšťa ústavný zákon\no bezpečnosti štátu.\n43. Núdzový stav môže byť vyhlásený len za podmienky, že „došlo alebo\nbezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej\nsúvislosti so vznikom pandémie, ohrozením životného prostredia alebo s ohrozením\nznačných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej,\ndopravnej alebo inej prevádzkovej havárie“ (čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti\nštátu). Núdzový stav tak môže byť vyhlásený len na základe zákonom ustanovených\ndôvodov a posúdenie, či tieto dôvody nastali a či vyžadujú vyhlásenie núdzového stavu,\nvyžaduje tiež expertné, koncepčné a v konečnom dôsledku politické uváženie. Ústavný súd\npreto deklaruje, že vláda (ako vrcholný exekutívny orgán s rozsiahlymi, vecne súvisiacimi\nkompetenciami) je v lepšej pozícii posúdiť takéto okolnosti a za toto posúdenie a dôsledky\nsvojho (pozitívneho, ale aj negatívneho) rozhodnutia o tom, či vyhlási núdzový stav, je\ndemokraticky zodpovedná. Úlohou ústavného súdu v tomto konaní je v zásade posúdiť len\nzákladnú racionalitu širšieho skutkového základu a zistiť, či nejde o zjavne neprimeranú\nreakciu exekutívy. Ústavný súd neposudzuje, ako optimálne má byť núdzový stav\nrozhodnutím vlády vymedzený, s výnimkou zásahu proti zjavne neprimeranému rozsahu\naktivity vlády pri obmedzovaní základných práv a ukladaní povinností. Uvedené vyplýva\nz princípu deľby moci, ale nepriamo aj zo zákonom ustanovenej 10-dňovej lehoty na\n22\n\nrozhodnutie. Skutočnosť, že ústavný súd je na jednej strane k núdzovému stavu\npodozrievavý a na druhej strane necháva vláde široký priestor, nie je protirečením, ale ide\no osobitosť a podstatu daného konania.\n44. Na základe ústavného zákona o bezpečnosti štátu možno vo všeobecnosti po\nvyhlásení núdzového stavu rozhodnutím vlády obmedziť tam vymenované základné\nslobody a uložiť povinnosti (čl. 5 ods. 3), a to tým spôsobom, že sa rozhodnutím vlády\npriamo určí, aké právo a v akom rozsahu je obmedzené alebo aká povinnosť sa ukladá.\nUstanovené riešenie je odlišné v porovnaní s dočasnou derogáciou práv, ktorú umožňuje\nčl. 15 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na základe notifikácie Rade\nEurópy. V čase od marca do mája 2020 notifikovalo derogáciu práv viacero štátov Rady\nEurópy.\n45. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z napadnutého uznesenia vlády,\nz vyjadrenia vlády a k nemu priložených dokumentov a všetkých doterajších uznesení vlád\ntýkajúcich sa núdzových stavov vrátane uznesenia č. 645 z 12. októbra 2020. Taktiež sa\noboznámil s pozíciami Benátskej komisie k mimoriadnym stavom.\n46. (a)\n\nGenerálny\n\nprokurátor\n\na skupina\n\nposlancov\n\nnamietajú\n\nnedodržanie\n\nprocedurálnych štandardov pri prijímaní napadnutého uznesenia vlády, a to absenciu\ndôvodov vyhlásenia núdzového stavu v uznesení vlády a nedostatok písomných vecných\npodkladov, ktoré by odôvodňovali vyhlásenie núdzového stavu, resp. by umožnili poznať\njeho účel.\n47. (b) Generálny prokurátor a skupina poslancov ďalej namietajú neurčité\nvymedzenie územia, na ktoré sa núdzový stav vzťahuje, a neurčité vymedzenie rozsahu\nnúdzového stavu.\nProblematický má byť rozsah núdzového stavu, či už územný, alebo iný, avšak nielen\nz hľadiska formálneho, ale aj z hľadiska vecného. S tým je spojená námietka, že priamo\nv napadnutom uznesení vlády nie je uvedený názov či účel núdzového stavu. Podľa\nargumentácie generálneho prokurátora musí byť rozsah obmedzení previazaný s ich účelom.\n23\n\nInak nie je zrejmé, akú povahu má núdzový stav a kde až siaha. Generálny prokurátor\na skupina poslancov v podstate považujú za neústavné, že uznesenie je natoľko strohé, že\nz neho nie sú zrejmé jeho účinky.\n48. (c) Skupina poslancov napokon spochybňuje samotnú dôvodnosť vyhlásenia\nnúdzového stavu.\n49. (K bodu a) Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že predmetom konania je\nnúdzový stav vyhlásený napadnutým uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587\nz 30. septembra 2020 uverejneným pod č. 268/2020 Z. z. Ústavný text v čl. 129 ods. 6\npožaduje, aby ústavný súd preskúmal, či rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu bolo\nvydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom o bezpečnosti štátu. Slovo „vydané“\nnesie v sebe dôraz aj na formálne podmienky prijatia núdzového stavu.\n50. Ústavný súd z hľadiska princípu legality konštatuje, že napadnuté uznesenie\nvlády bolo prijaté na návrh predsedu vlády vládou Slovenskej republiky podľa čl. 119 písm.\nn) ústavy v spojení s čl. 5 a 11 ústavného zákona o bezpečnosti štátu na 39. schôdzi vlády\n30. septembra 2020. Uznesenie bolo podľa požiadaviek čl. 11 ods. 1 ústavného zákona\no bezpečnosti štátu vyhlásené v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie. Ústavný súd si túto\nskutočnosť\n\noveril\n\n(správy\n\nRTVS\n\n30.\n\nhttps://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14028/243290#386;\n\nseptembra\n\n2020,\n\n16:00 h\n\nRádiožurnál\n\nRTVS,\n\n18:00 h\n\nhttps://www.rtvs.sk/radio/archiv/1124/1424936+ Tlačová agentúra Slovenskej republiky).\nNapadnuté uznesenie vlády bolo riadne vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\npod č. 268/2020 Z. z.\n51. Z napadnutého uznesenia vlády vyplýva, že bol vyhlásený núdzový stav, že je\nvyhlásený „na postihnutom území Slovenskej republiky“ a je obmedzený na obdobie 45 dní.\nZ tohto uznesenia vlády tiež vyplýva, že má byť vydané nariadenie vlády o hospodárskej\nmobilizácii, pričom v režime núdzového stavu neboli priamo týmto uznesením obmedzené\nžiadne základné práva alebo slobody alebo uložené povinnosti. Možno doplniť, že na\nuznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu nadviazala vláda uznesením č. 645\n24\n\nz 12. októbra 2020 uverejneným pod č. 284/2020 Z. z., ktorým sa zakazuje uplatňovanie\npráva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb okrem osôb žijúcich v jednej\ndomácnosti (uznesenie vlády č. 645 z 12. októbra 2020 však nie je predmetom prieskumu\nústavného súdu v tomto konaní, pozn.).\n52. Z pohľadu procedurálneho ústavný súd na jednej strane uvádza, že z ústavného\nzákona o bezpečnosti štátu nevyplýva explicitný príkaz, aby bol v uznesení výslovne\nustanovený dôvod vyhlásenia núdzového stavu. Na druhej strane však ústavný súd\nkonštatuje, že pri takomto akte vlády je v záujme právnej istoty žiaduce, aby z textu\nuznesenia vlády vyplýval aspoň stručný dôvod vyhlásenia núdzového stavu. Dôvod a účel\nnúdzového stavu má byť prirodzene zistiteľný aj zo skutkového, spoločenského a právneho\nkontextu veci tak, aby bola vylúčená svojvôľa a aby bol dôvod objektívne poznateľný.\n53. Ústavný súd zistil (materiál č. UV-5965/2020 https://rokovania.gov.sk/RVL/\nMaterial/24589/1), že návrh na vyhlásenie preskúmavaného núdzového stavu predložil\nvláde predseda vlády ústnou formou, čo právny poriadok nevylučuje. Vláda už v roku 2011\nuznesením č. 752 uverejneným pod č. 421/2011 Z. z. vyhlásila núdzový stav\nv zdravotníctve, pričom mala k dispozícii stručnú predkladaciu správu s počtom výpovedí\nlekárov. Návrh na núdzový stav z marca 2020, resp. jeho zmeny, boli predkladané rovnako\nústnou formou, ako to bolo pri prijímaní aktuálneho napadnutého uznesenia vlády. Ústavný\nsúd konštatuje, že vyhlásenie núdzového stavu by bolo presvedčivejšie, ak by bola\nk dispozícii obdobná písomná predkladacia správa obsahujúca aspoň rámcové uchopenie\ndôvodov jeho vyhlásenia.\n54. Vláda zaslala ústavnému súdu záznam z neverejného zasadnutia vlády, na ktorom\nbolo prijaté napadnuté uznesenie. Z diskusie vlády je zrejmé, že dôvodom na núdzový stav\nje pandémia a jej vplyv na životy a zdravie obyvateľov, pričom návrh predsedu vlády\nnadväzuje na návrh prerokovaný na ústrednom krízovom štábe a na pandemickej komisii\nvlády. Diskusia sa týkala zdravotníckych dôvodov na vyhlásenie núdzového stavu\na vyvažovania účinkov hospodárskej mobilizácie s ľudskými právami. Vláda diskutovala\no čase trvania núdzového stavu a o právnej povahe núdzového stavu z hľadiska rozsahu\n25\n\ns tým, že je ustálené, že právne možno vyhlásiť len núdzový stav ako taký, nie „rezortný“\nnúdzový stav.\n55. Z uvedeného záznamu a vyjadrenia je zrejmé, že vláda brala do úvahy aktuálnu\nepidemiologickú situáciu, zvažovala dĺžku núdzového stavu a jeho rozsah. Zo sprievodnej\ndokumentácie vyplýva, že rozhodovaniu vlády predchádzala bežná, štandardná diskusia,\nktorej predchádzala diskusia na ústrednom krízovom štábe a na pandemickej komisii vlády\n(ktorej obsah a odbornú úroveň nie je nevyhnutne úlohou ústavného súdu hodnotiť).\n56. Ústavný súd konštatuje, že dôvodom vyhlásenia núdzového stavu je pandémia\nCOVID-19, čo vyplýva z okolností podrobnejšie uvedených v bodoch 65 a nasl.\nodôvodnenia tohto nálezu. Skutočnosť, že dôvod vyhlásenia núdzového stavu nie je\nv napadnutom uznesení vlády výslovne uvedený, jeho súlad s ústavou a ústavným zákonom\nneovplyvnila. Ústavný súd zároveň dodáva, že uznesenia vlády o núdzovom stave by vo\nvšeobecnosti základný dôvod ich prijatia mali uvádzať z dôvodu dokumentárnej\npreskúmateľnosti a z dôvodu identifikácie jasnej nadväznosti na rozhodnutie o vyhlásení\nnúdzového stavu prípadných ďalších, následných aktov, prijatých podľa ústavného zákona\no bezpečnosti štátu (porovnaj tiež bod 52 odôvodnenia tohto nálezu).\n57. (K bodu b) Generálny prokurátor ďalej namieta nejasné formálne vymedzenie\npostihnutého územia. Vychádza z názoru, že z formulácie napadnutého uznesenia „na\npostihnutom území Slovenskej republiky“ nie je jasné, o aké konkrétne územie ide.\nPomôckou pre ustálenie územného rozsahu núdzového stavu môže byť vzťah medzi\nuznesením vlády č. 114 z 15. marca 2020 a následným uznesením vlády č. 115 z 18. marca\n2020 a uznesením vlády č. 169 z 27. marca 2020. Druhé a tretie uznesenie menilo skoršie\nuznesenie tak, že slová ,,okresov v územnej pôsobnosti týchto okresných úradov núdzový\nstav týkajúci sa poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti uvedených v prílohe tohto\nuznesenia: a) Okresný úrad Bratislava pre územné obvody Bratislava I, II, III, IV, V, b)\nOkresný úrad Trnava pre územný obvod Trnava, c) Okresný úrad Trenčín pre územný\nobvod Trenčín, e) Okresný úrad Žilina pre územný obvod Žilina, j) Okresný úrad Prešov pre\núzemný obvod Prešov, k) Okresný úrad Poprad pre územný obvod Poprad, l) Okresný úrad\n26\n\nBanská Bystrica pre územný obvod Banská Bystrica, m) Okresný úrad Košice pre územný\nobvod Košice I, II, III a IV, n) Okresný úrad Nitra pre územný obvod Nitra, o) Okresný úrad\nNové Zámky pre územný obvod Nové Zámky, p) Okresný úrad Martin pre územný obvod\nMartin, q) Okresný úrad Ružomberok pre územný obvod Ružomberok;“ sa nahrádzajú\nslovami ,,Slovenskej republiky núdzový stav“. Po týchto novelizáciách znel bod B.1\nuznesenia o vyhlásení núdzového stavu takto: „Vláda B. vyhlasuje B.1. v súlade\ns ustanovením čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase\nvojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov\ndňom 16. marca 2020 na postihnutom území Slovenskej republiky núdzový stav“. Súčasné\nznenie napadnutého uznesenia v danej časti znie: Vláda B. vyhlasuje B.1 „v súlade s čl. 5\nods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,\nvýnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov dňom 1. októbra 2020\nna obdobie 45 dní na postihnutom území Slovenskej republiky núdzový stav“. Je zrejmé, že\nuznesenie vlády č. 115 z 18. marca 2020, resp. uznesenie vlády č. 169 z 27. marca 2020\nrozšírilo núdzový stav na celé územie Slovenskej republiky a rovnakú formuláciu používa aj\naktuálne napadnuté uznesenie.\n58. Nariadenie vlády č. 269/2020 Z. z. prijaté po napadnutom uznesení o núdzovom\nstave celkovo na ôsmich miestach uvádza, že vláda nariaďuje povinnosti na „celom území\nSlovenskej republiky“. Rovnaké vnímanie vyplýva z vyjadrenia vlády. Znamená to\nv súhrne, že núdzový stav je vyhlásený na postihnutom území, ktorým je podľa\nnapadnutého uznesenia celé územie Slovenskej republiky. V tomto zmysle považuje\nústavný súd napadnuté uznesenie vlády za zrozumiteľné a vykonateľné. Ústavný súd však\nmusí dodať, že napadnuté uznesenie vlády mohlo vzhľadom na závažnosť núdzového stavu\nv záujme predídenia zbytočným pochybnostiam obsahovať dôslednejšie jazykové\nvymedzenie postihnutého alebo bezprostredne ohrozeného územia (aj keď nepochybuje, že\nvláda mala na mysli celé územie Slovenskej republiky).\n59. Generálny prokurátor a skupina poslancov v napadnutom uznesení vlády\nnamietajú nevymedzenie nevyhnutného územného a iného rozsahu núdzového stavu\na obdobne sa v časti, kde namietajú nevymedzenie účelu núdzového stavu, dožadujú, aby\n27\n\nvláda v uznesení o vyhlásení núdzového stavu presne stanovila, ktoré základné práva majú\nbyť obmedzené podľa čl. 5 ods. 3 v spojení s čl. 11 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti\nštátu. Možno predpokladať, že generálny prokurátor a skupina poslancov pri úvahách\no absencii účelu núdzového stavu vychádzali zo skutočnosti, že doterajšie núdzové stavy\n(uznesenie vlády č. 752 z 28. novembra 2011 – bod B.1: núdzový stav týkajúci sa\nposkytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti uvedených v prílohe tohto uznesenia;\nobdobne uznesenie vlády č. 114 z 15. marca 2020 v znení do zmeny uznesením vlády č. 115\nz 18. marca 2020) zmieňovali rezort zdravotníctva, z čoho podľa nich vyplýva isté\nnastavenie a obmedzenie núdzového stavu. Ústavný súd uvádza, že vo vyhlásení núdzového\nstavu v uznesení vlády č. 114 z 15. marca 2020 bola zároveň na základe čl. 5 ods. 3 písm. b)\na k) ústavného zákona o bezpečnosti štátu uložená pracovná povinnosť a zakázaný štrajk\nstanoveným osobám. Napadnuté uznesenie vlády takéto obmedzenia neobsahuje, a to môže\nzvádzať k úvahám, že mu takýto komponent chýba.\n60. Ustanovenie čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu ustanovuje\nvýslovne MOŽNOSŤ, nie povinnosť, obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti\n(V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa\nzávažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti). Aj touto\nskutočnosťou argumentuje aj vláda vo svojom vyjadrení. Rovnako čl. 11 ods. 1 ústavného\nzákona o bezpečnosti štátu vymedzuje tri druhy rozhodnutí vlády súvisiacich s núdzovým\nstavom: (a) rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, (b) rozhodnutie o skončení\nnúdzového stavu a (c) rozhodnutie o obmedzení základných práv a slobôd a uložení\npovinností (to nevylučuje, že rozhodnutie o vyhlásení a obmedzení nemôže byť v jednom\nuznesení). Napokon túto koncepciu naznačuje aj dôvodová správa k čl. 5 ústavného zákona\no bezpečnosti štátu: „V súlade s princípom pozitívneho vymenovania sa v odseku 3 návrhu\nústavného zákona vymedzuje súpis základných práv a slobôd, ktoré môže vláda Slovenskej\nrepubliky obmedziť na ohrozenom území pri vyhlásení núdzového stavu alebo počas jeho\ntrvania. Vláda Slovenskej republiky môže tak urobiť len v nevyhnutnom rozsahu a na\nnevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia. V nadväznosti na čl. 51 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky zveruje návrh ústavného zákona vláde Slovenskej republiky právomoc\nobmedziť taxatívne vymenované základné práva a slobody, a to s cieľom riešiť núdzový stav\n28\n\nv štáte. Vláda Slovenskej republiky môže obmedziť všetky podmienky práva a slobody\nsúčasne alebo len niektoré z nich, pričom je pri rozhodovaní o tomto rozsahu viazaná\nzávažnosťou ohrozenia bezpečnosti v súvislosti s núdzovým stavom. Všetky citované\nzákladné práva a slobody však možno obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný\nčas.“ Z čl. 5 ods. 3 a čl. 11 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu teda vyplýva, že\nvláda môže počas núdzového stavu obmedziť základné práva tak, ako to bolo na základe\nuznesenia č. 114/2020, ale nie je povinná tak urobiť (porov. historicky § 4 zákona\nč. 300/1920 Sb. o mimořádných opatřeních, ktorý, naopak, explicitne stanovoval povinnosť\nobmedzenia).\n61. Ak vláde postačuje, aby núdzovým stavom aktivovala iné procesy (porov.\nPredbežná správa o opatreniach prijatých v členských štátoch Európskej únie v dôsledku\nkrízy COVID-19 a ich vplyv na demokraciu, právny štát a základné práva, prijatá\nBenátskou komisiou na jej 124. plenárnom zasadnutí, bod 28), než priame obmedzenia\nľudských práv, tak túto možnosť nevyužije a ľudské práva z pohľadu obmedzenia priamo\nústavným zákonom o bezpečnosti štátu ostávajú v štandardnom režime, ako keď núdzový\nstav vyhlásený nie je.\n62. Ako už bolo uvedené, na základe núdzového stavu možno fakultatívne uznesením\nvlády priamo obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti. Okrem toho sa vo\nviacerých ustanoveniach právneho poriadku nachádza pojem, resp. okolnosť núdzového\nstavu, ktorý v prípade vyhlásenia spôsobuje predvídané následky, pričom existencia\na povaha aktivačných účinkov núdzového stavu v konkrétnom právnom predpise sú po\nvyhlásení núdzového stavu niekde jednoznačné a na iných miestach je potrebné ich\ninterpretovať.\n63. K už uvedeným záverom je potrebné dodať, že vláda osobitným uznesením\nč. 645 z 12. októbra 2020 zakázala ,,A.1. s účinnosťou od 13. októbra 2020 v rámci\nvyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti\nštátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení\nneskorších predpisov, schváleného uznesením vlády SR č. 587 z 30. septembra 2020,\n29\n\nuplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb, okrem osôb žijúcich\nv jednej domácnosti, podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.\no bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu\nv znení neskorších predpisov“ (toto uznesenie nie je predmetom aktuálneho prieskumu\nústavného súdu).\n64. Generálny prokurátor aj skupina poslancov vo svojich návrhoch argumentovali aj\ntrestnoprávnymi represiami, ktoré môžu súvisieť s vyhláseným núdzovým stavom. Ústavný\nsúd vníma, že vyhlásenie núdzového stavu sa primárne riadi kritériami v čl. 5 ods. 3\nústavného zákona o bezpečnosti štátu a na tie je zamerané konanie podľa čl. 129 ods. 6\nústavy, aj keď je potrebné vnímať všetky právne dôsledky núdzového stavu. Ústavnému\nsúdu ako súdu ochrany ľudských práv, obdobne ako generálnemu prokurátorovi a skupine\nposlancov, nie je ľahostajná skutočnosť, že páchateľom mnohých trestných činov v čase\nnúdzového stavu hrozia vysoké tresty. Aj keď s nimi vláda pri vyhlásení núdzového stavu\nmusí počítať, nie sú účelom takého rozhodnutia, ale jeho automatickým (ako súčasť\nplatného právneho stavu už od roku 2006) následkom, predpokladaným pre krízové situácie.\nTáto úprava Trestného zákona nie je predmetom aktuálneho prieskumu ústavného súdu,\nktorého východiská sú vymedzené vyššie (čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu). Ich\neventuálna normatívna eliminácia alebo redukcia je vecou zmeny bežného (podústavného)\nzákonodarstva. Vo vzťahu k trestným sadzbám je potrebné uviesť, že (rovnako a zásadne)\nnie je v tomto konaní vecou ústavného súdu vykladať použitie kvalifikačného pojmu\n„krízová situácia“ podľa § 134 ods. 2 písm. a) Trestného zákona („núdzový stav“) ako\nokolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby pri jednotlivých skutkových\npodstatách trestných činov v konkrétnych konaniach ‒ to primárne patrí všeobecným súdom\nv trestnom konaní. Z hľadiska už naznačeného, do úvahy prichádzajúceho postupu v podobe\nzmeny Trestného zákona, je relevantne využiteľný účinok spätnosti v zmysle čl. 50 ods. 6\nústavy, resp. § 2 ods. 1 Trestného zákona (príkaz retroaktivity priaznivej pre páchateľa,\nktorý nastáva pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu do rozhodnutia v trestnej\nveci, ktorým sa trestné stíhanie právoplatne skončí).\n\n30\n\n65. (K bodu c) Skupina poslancov napokon namieta, že na vyhlásenie núdzového\nstavu nebol dôvod, pretože situácia vo verejnom zdraví nebola natoľko vážna. Zo štatistík\npočtu infikovaných a chorých osôb, ako aj počtu úmrtí v súvislosti s ochorením COVID-19\nje podľa generálneho prokurátora a skupiny poslancov nepochybné, že v súčasnosti\nv Slovenskej republike nielenže nedošlo, ale ani bezprostredne nehrozí ohrozenie života\na zdravia osôb aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie COVID-19.\n66. Ústavný súd pripomína, že Svetová zdravotnícka organizácia 11. marca 2020\ndeklarovala, že prepuknutie COVID-19 dosiahlo úroveň globálnej pandémie a vyzvala štáty\nna urgentnú a výraznú aktivitu k zastaveniu vírusu.\n67. Podmienkou na vyhlásenie núdzového stavu je skutočnosť, že DOŠLO alebo\nbezprostredne HROZÍ, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v súvislosti\nso vznikom pandémie (čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu). Podľa § 2\npísm. q) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pandémia je rozsiahla\nepidémia s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bez ohraničenia v mieste, ktorá\npostihuje veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území.\n68. Vláda pri rozhodovaní o núdzovom stave zvažuje, či v súvislosti so vznikom\npandémie DOŠLO alebo bezprostredne HROZÍ, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb.\nIdentifikovanie pandémie je zisťovaním skutkovej okolnosti. Pri zvažovaní vyhlásenia\nnúdzového stavu však ide o komplexnejšiu právnu situáciu, ktorá podmieňuje vznik\ncelospoločenských právnych následkov s možným značným dopadom na úroveň ochrany\nľudských práv. S vyhlásením núdzového stavu sú navyše spojené aj opatrenia, riešenia,\nktoré by mali príčiny vyhlásenia núdzového stavu odstrániť. O vyhodnotení celej situácie\nrozhoduje kolektívny orgán ‒ vláda, kde k veci majú vyjadriť stanovisko ministri, každý\nso svojím vlastným (rezortným) pohľadom a názorom. Vláda nielen zisťuje, či sú prítomné\nrozhodujúce skutkové okolnosti, ale zároveň zvažuje riešenia vážneho spoločenského\nproblému. Preto je na vláde, aby zvážila potrebu vyhlásenia núdzového stavu.\n\n31\n\n69. Ochorenie COVID-19 už od jari 2020 ovplyvňuje realitu v Slovenskej republike\na na celom svete. Od 16. marca do 10. júna 2020 bol v uvedenej súvislosti v Slovenskej\nrepublike vyhlásený núdzový stav. Národná rada Slovenskej republiky prijímala zákony,\nktoré priamo zmieňujú ochorenie COVID-19, čo v istom zmysle formálne potvrdzuje\nprítomnosť ochorenia v danom čase.\n70. Ústavný súd pri preskúmavaní zákona o elektronických komunikáciách\nv súvislosti s epidémiou uviedol (PL. ÚS 13/2020, bod 42), že ,,vníma zložitosť\na dramatickosť aktuálnej, neustále sa vyvíjajúcej situácie v oblasti verejného zdravia\na s tým spojený tlak na mocenské autority, resp. očakávania na ich konanie. Ústavný súd\npreto pri rozhodovaní o návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení zákona\no elektronických komunikáciách starostlivo zvažoval potrebu ochrany základných práv\na slobôd osôb dotknutých napadnutou právnou úpravou, ale aj potrebu chrániť životy\na verejné zdravie.“. Táto pozícia ústavného súdu je stále platná.\n71. V súčasnosti prebieha opätovné zvýšenie výskytu koronavírusu, tzv. druhá vlna\nkoronavírusu COVID-19. Vláda ju interpretuje ako hrozbu pre život a zdravie, a preto\naktivizovala núdzový stav. Ústavný súd už vysvetlil, že vláda je v lepšej pozícii posúdiť\npotrebu vyhlásiť núdzový stav a v tej súvislosti disponuje primeranou mierou politického\nuváženia. Túto skutočnosť akceptuje aj generálny prokurátor. Vláda, a nie súdna moc nesie\nprimárnu zodpovednosť za bezpečnostnú situáciu v krajine.\n72. Ústavný rozumie a vníma obavy generálneho prokurátora aj skupiny poslancov\no aktuálny právny stav. Ústavný súd na základe dokumentov predložených vládou\nkonštatuje, že vláda nevyhlásila núdzový stav bez toho, aby mala základný racionálny\noporný bod pre naplnenie podmienok podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti\nštátu (legitimita), a nevyhlásila ho na základe iných dôvodov, než dovoľuje toto\nustanovenie. Vláda tiež splnila formálne podmienky na vyhlásenie núdzového stavu\n(legalita). Generálny prokurátor a skupina poslancov neposkytli také argumenty, ktoré by\nústavnému súdu (pri viazanosti rozsahom a dôvodmi ich návrhu podľa § 45 zákona\no ústavnom súde) umožnili konštatovať zjavnú excesívnosť núdzového stavu či možnosť\n32\n\njeho zneužitia. Možno dodať, že ústavný súd ich ani inak nezaznamenal. Z uvedeného\nvyplýva, že vláda vyhlásením núdzového stavu neporušila označené články ústavy\na ústavného zákona o bezpečnosti štátu, a preto je napadnuté uznesenie vlády v súlade\ns ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.\n73. Ústavný súd taktiež preskúmal napadnuté nariadenie vlády, avšak výlučne\nz perspektívy konania o súlade rozhodnutí nadväzujúcich na rozhodnutie o vyhlásení\nnúdzového stavu (čl. 129 ods. 6 ústavy) a len v rozsahu dôvodov obsiahnutých v návrhu\ngenerálneho prokurátora (§ 45 zákona o ústavnom súde), konkrétne z hľadiska prítomnosti\nprávneho základu na jeho prijatie. Generálny prokurátor namieta, že vláda nemala\nsplnomocnenie na prijatie vládneho nariadenia, pretože obmedzenia podľa napadnutého\nnariadenia vlády musia byť previazané s obmedzeniami podľa čl. 5 ústavného zákona\no bezpečnosti štátu. A keďže vláda neobmedzila základné práva rozhodnutím podľa čl. 5\nods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu, nemohla ani prijať napadnuté nariadenie vlády.\nÚstavný súd už uviedol, že vyhlásenie núdzového stavu právne obstojí aj bez súčasného\nstanovenia obmedzení práv. Vzhľadom na ústavným súdom vyslovenú ústavnú konformitu\nvyhlásenia núdzového stavu napadnutému nariadeniu vlády nechýba formálna právna opora,\npričom, ako už bolo vysvetlené v uznesení ústavného súdu o prijatí návrhu na ďalšie\nkonanie, ide zároveň o špecifickú formu ukladania povinností podľa čl. 5 ods. 3 ústavného\nzákona o bezpečnosti štátu. Napokon, pri nariadení vlády, ktoré z hľadiska svojho obsahu\nvychádza ešte viac než samotný núdzový stav z expertných úvah a má nielen ľudskoprávnu,\nale aj značne technickú povahu, platí, že ústavný súd by mal byť zdržanlivý v prieskume\na intervenovať len pri vybočení z rámca núdzového stavu, čo v predmetnom prípade\nnenastalo.\n74. Ústavný súd dodáva, že sa nevyjadruje k ďalším právnym otázkam načrtnutým\nv oboch návrhoch, pretože priamo nesúvisia s predmetom jeho rozhodovania (napr.\nnámietka generálneho prokurátora vyslovujúca pochybnosti o tom, či v období núdzového\nstavu zostávajú platnými a účinnými právne akty majúce pôvod v mimoriadnej situácii).\n\n33\n\n75. Na základe uvedených skutočností a argumentov ústavný súd rozhodol tak, ako to\nje uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.\n76. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde sudca Peter Straka pripája k tomuto\nrozhodnutiu odlišné stanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. októbra 2020\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n34", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "núdzový stav", "núdzový stav", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie pred ústavným súdom-použitie ustanovení Civilného sporového poriadku"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 6 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1c47f904-eb61-4bec-800e-8329e191a1d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.13.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.13.2020.1"}, {"guid": "ussr:3fbe07ac-2cbe-427d-acf1-a309c369b88f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-10", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fbe07ac-2cbe-427d-acf1-a309c369b88f"}, {"guid": "ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/01 z 4. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-04", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2031ba1b-18d5-450c-ae9d-b35fc89b15ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.530.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 530/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 530/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.530.2026.1"}, {"guid": "ussr:b257d619-ec3d-4d3e-b61a-1b862c322703", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.6.2026.1"}, {"guid": "ussr:8648c0af-40a9-418a-82d8-5a9f9a444d72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.521.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 521/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 521/2025 z 3. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.521.2025.1"}, {"guid": "ussr:e6e2c43a-de79-4f1c-8ffe-4097dc2036c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.1"}, {"guid": "ussr:cebeec11-77d6-4eac-a7ed-e9d2b532a51a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2021", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cebeec11-77d6-4eac-a7ed-e9d2b532a51a"}, {"guid": "ussr:0bda1a00-dcaa-4084-9166-9e3da418de57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.2.2021.3", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.2.2021.3"}, {"guid": "ussr:333ea086-a8b0-494e-b417-0fe3a8ae86d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 427/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 427/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:333ea086-a8b0-494e-b417-0fe3a8ae86d4"}, {"guid": "f88dad0e-62d3-44da-a924-5bf279d3a2d5:3c81c0a9-f3f2-402c-bd78-2fc3fe48d2b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4622201133.1", "spisova_znacka": "4CdoPr/1/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoPr/1/2026 z 24. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4622201133.1"}, {"guid": "32b2e676-bced-4df6-96f4-056707a6c25f:fe24d96d-bad5-4877-9350-bcf48c804a6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200238.1", "spisova_znacka": "2Stk/5/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Stk/5/2024 z 31. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200238.1"}, {"guid": "5351d5b1-9e1f-4da7-b0b2-690a48e24169:7de76f16-830f-40ed-8367-75c9929e86c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200465.1", "spisova_znacka": "8Stk/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/1/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200465.1"}, {"guid": "e2c924bb-660d-442c-a9c8-ecc3eed13156:7238e0d7-6577-4093-8127-13d13d67f76a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200464.1", "spisova_znacka": "8Stk/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/5/2024 z 26. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200464.1"}, {"guid": "fe1d252d-e70c-400d-9f65-d29053e0d5fc:51e8cef4-1fa6-4bea-b948-6e7a07327cb9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100351.2", "spisova_znacka": "2S/31/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2S/31/2024 z 17. 12. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100351.2"}, {"guid": "8a9c1883-7c9c-4239-af95-8070c82d8bb1:6c52aa76-c0cc-4aaf-be77-f564ecc37934", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200239.6", "spisova_znacka": "ZA-16Sa/23/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-16Sa/23/2022 z 11. 6. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200239.6"}, {"guid": "fe314890-e212-47d3-a0a0-4aa2bd17b768:6f247d95-6c4e-4799-b8d6-910474fc5460", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200238.1", "spisova_znacka": "ZA-15Sa/19/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-15Sa/19/2022 z 19. 12. 2023", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2023-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200238.1"}, {"guid": "f6cbadbe-65ba-4a0b-bf5c-5dbeec46f1c8:0ff292d1-3cb6-46d3-8bf0-8290e519816d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200228.1", "spisova_znacka": "ZA-22Sa/9/2022", "nazov": "Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-22Sa/9/2022 z 18. 12. 2023", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2023-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200228.1"}, {"guid": "0e229585-baa4-4d6b-85e0-386d57224967:87e726ad-ffeb-4415-8e32-738b507bcdf0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3124201405.1", "spisova_znacka": "19CoPr/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoPr/1/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3124201405.1"}, {"guid": "7a4f456d-a88e-4d41-8473-417504752987:d0402d6e-48c7-4fb3-a46b-2d07a5057391", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1321205366.1", "spisova_znacka": "3CoPr/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoPr/4/2025 z 22. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-07-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1321205366.1"}, {"guid": "f27ae3ac-4c4e-4f73-a5bb-e20ed477219a:9a922ad7-8dfc-414e-ad86-7e94eb382375", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4622201133.4", "spisova_znacka": "8CoPr/2/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoPr/2/2024 z 13. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4622201133.4"}, {"guid": "1196ac45-f65b-4d8b-93a8-63d809299950:dce78cf2-b755-4300-884e-32a24ed56c00", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:1322204534.1", "spisova_znacka": "5CoPr/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoPr/1/2024 z 16. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:1322204534.1"}, {"guid": "c2db88b0-7d2e-4808-8f47-1c7a659101fb:b48c026d-1de2-43c2-b892-edbe9f15a7f9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1021200118.4", "spisova_znacka": "5S/16/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/16/2021 z 28. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1021200118.4"}, {"guid": "c62cf5f5-a038-4679-93c9-af4095877a00:67e1f669-33bd-4962-ac90-ce8307ed6b6c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2321201120.1", "spisova_znacka": "11Co/41/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/41/2021 z 20. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-06-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2321201120.1"}, {"guid": "c62cf5f5-a038-4679-93c9-af4095877a00:c6a52797-f965-4046-a4b5-1ffca664b352", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2321201120.1", "spisova_znacka": "11Co/41/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/41/2021 z 20. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-06-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2321201120.1"}, {"guid": "c62cf5f5-a038-4679-93c9-af4095877a00:f13bc9e9-b3e5-4534-9ef8-fedadf0399a9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2321201120.1", "spisova_znacka": "11Co/41/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/41/2021 z 20. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2321201120.1"}, {"guid": "457e5112-5e06-45fc-a0e4-8d8daf8a1f39:095c5cc5-609a-444e-889c-75e8297e7a26", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2024:3124201405.1", "spisova_znacka": "21Cpr/4/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21Cpr/4/2024 z 23. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-09-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2024:3124201405.1"}]}