{"guid": "ussr:f85c4156-3ed0-4d4a-8cc4-b96fd1380ee8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2020 z 23. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. septembra 2020, sp. zn. PL. ÚS 21/2020, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f85c4156-3ed0-4d4a-8cc4-b96fd1380ee8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2020.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 21/2020-9\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2020\nv pléne zloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava\nDuditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša\nMaďara, Petra Molnára (sudca spravodajca), Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina\nVernarského predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Lučenec, konajúceho\nprostredníctvom sudcu JUDr. Mikuláša Gécziho, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 96 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v časti slov\nza bodkočiarkou („ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať“) s čl. 41 ods. 3\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 7 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa a takto\nrozhodol:\nNávrh Okresného súdu Lučenec o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených\nnáležitostí.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh Okresného súdu Lučenec a jeho odôvodnenie\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 1. júla 2019\nelektronicky doručený návrh Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“),\nzastúpeného sudcom JUDr. Mikulášom Géczim, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\npísm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 96 zákona č. 36/2005\nZ. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o rodine“) v časti slov za bodkočiarkou, t. j. „... ak nežije ani jeden z rodičov,\nnávrh nemožno podať“, s čl. 41 ods. 3 a čl. 46 ods. 1 ústavy, s čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1\na čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako\naj s čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.\nK návrhu na začatie je pripojená fotokópia uznesenia okresného súdu\nč. k. 4 C 61/2013-119 z 29. mája 2019 o prerušení konania (ďalej len „uznesenie o prerušení\nkonania“) vedeného pod sp. zn. 4 C 61/2013, ktorého predmetom je rozhodovanie o návrhu\nnavrhovateľa\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) proti odporkyni\n\no pripustení zapretia\n\notcovstva a zapretie otcovstva. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť\n3. júna 2019.\n2. Z návrhu na začatie konania a uznesenia o prerušení konania vyplýva, že\nnavrhovateľ v rámci konania vedeného pod sp. zn. 4 C 61/2013 podal okresnému súdu\n13. júna 2013 podnet, ktorým sa domáhal, aby okresný súd v súlade s v tom čase platným\nustanovením § 109 ods. 1 písm. b) druhej vety Občianskeho súdneho poriadku, ktorému\nv súčasnosti zodpovedá § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, konanie\nprerušil a ústavnému súdu postúpil návrh na začatie konania vo veci nesúladu § 96 ods. 3\nv časti slov za bodkočiarkou s čl. 6 bodom 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 4 C 61/2013 zo 17. júla 2017 návrh navrhovateľa\nvo veci pripustenia zapretia otcovstva a zapretia otcovstva zamietol. Proti označenému\n\n2\n\nrozsudku okresného súdu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd\n(Krajský súd v Banskej Bystrici) tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že „prvostupňový súd sa\nvysporiada s námietkou navrhovateľa o nerozhodnutí o jeho návrhu na prerušenie konania\npodľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) veta druhá OSP, aj keď bol takýto návrh riadne\nodôvodnený. Odvolacia námietka bola opodstatnená a úlohou prvostupňového súdu bude\nvysporiadať sa s návrhom navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)\nveta druhá OSP (v súčasnosti § 162 ods. 1 písm. b) CSP) a až potom vo veci rozhodnúť.“.\n4. Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd uznesením prerušil konanie vedené\npod sp. zn. 4 C 61/2013 a podal návrh na začatie konania pred ústavným súdom\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy, argumentujúc, že «Znenie ustanovenia § 96 ods. 3 časť\nza bodkočiarkou zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého „ak nežije ani jeden\nz rodičov, návrh nemožno podať“ je jasné a zrozumiteľné, preto všeobecnému súdu okrem\ndoslovného (gramatického) výkladu neposkytuje možnosť iného výkladu (napríklad\nsystematického) a je ním viazaný.\n... V prípade rozhodovania Ústavného súdu, ktorý na základe návrhu aktívne\nlegitimovanej osoby rozhoduje o súlade zákonov s Ústavou, ústavnými zákonmi\na s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej\nrepubliky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom v súlade\ns článkom 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky tak nie je. Ústavný súd už vo\nsvojich predchádzajúcich rozhodnutiach konštatoval, že jednotlivé ustanovenia Ústavy\nnemožno vykladať izolovane, ale len v súlade s ďalšími súvisiacimi normami\n(III. ÚS 144/02).\n... Ústavné normy nie sú zúžené iba na ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, ale\nna základe extenzívneho výkladu je treba pod týmto pojmom rozumieť aj medzinárodné\nzmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých\nkonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom a majú prednosť pred zákonmi (článok 7 ods. 5 Ústavy\nSlovenskej republiky).».\n\n3\n\n5. V ďalšej časti odôvodnenia svojho návrhu okresný súd poukazuje na ustanovenie\nčl. 144 ods. 2 ústavy, ktoré zakladá jeho aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov, ktorá „... je podmienená spojitosťou s konaním pred\nvšeobecným súdom vyjadrenou tak, že podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia\nčinnosť takého súdu v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde, pričom v rámci\ntejto rozhodovacej činnosti ako zákonom upraveného postupu je podľa úsudku všeobecného\nsúdu potrebné vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis, ktorého nesúlad mieni\nvšeobecný súd uplatniť pred ústavným súdom...“.\n6. V nadväznosti na uvedené východisko okresný súd v záujme preukázať\naplikovateľnosť (judiciabilitu) napadnutej časti § 96 ods. 3 zákona o rodine na rozhodnutie\nvo veci, ktorá je predmetom prerušeného konania okresného súdu sp. zn. 4 C 61/2013,\npopisuje skutkové okolnosti označeného konania. Z popisu okresného súdu vyplývajú\nnasledujúce skutočnosti:\nNavrhovateľ\n\nsa narodil\n\nslobodnej matke\n\nmimo manželstva\nv\n\nPri narodení sa meno otca do knihy\n\nnarodení neuviedlo. Matka navrhovateľa uzavrela\n\nmanželstvo s\n\n(ďalej len „právny otec“ alebo „\n\n“), pričom táto\n\nskutočnosť sa 9. novembra 1948 zaznamenala do knihy narodení dieťaťa (stĺpec 10:\ndodatočné záznamy, opravy) takto:\n„... dieťa bolo uzákonené manželstvom matky uzavretým v\ns prirodzeným otcom\n\ndňa\n\n... Otec bol v dobe narodenia dieťaťa 22 ročný (Povereníctvo\n\nvnútra v Bratislave č. 34. 301/1-V/1-48). dňa 09. 11. 1948.“\nPrávny otec navrhovateľa\n\nzomrel\n\n.\n\nZ dokumentácie predloženej okresnému súdu vyplýva, že právny otec bol v období, ktoré je\nrozhodujúce pre počatie navrhovateľa, v koncentračnom tábore\nčo potvrdzuje aj fotokópia registračného preukazu\n\nz dňa 18. augusta 1945.\n\nNavyše, podľa predloženého znaleckého posudku spoločnosti Confidence-DNA-Analysen\nGmbH, Formanekgasse 14/1, A-1190 Wien č. 53/2013 z 23. januára 2013 je otcovstvo\nk navrhovateľovi „... na 100 % vylúčené“.\n\n4\n\nBiologický otec navrhovateľa\n\nnarodený\n\n, „.... pred verejným notárom\nuznal nezákonne narodené dieťa – syna\nobyvateľke v\n\n,\n\nv\n\nmatke\n\n, za svojho syna ako prirodzený otec. Biologický otec pred príchodom\n\nfronty opustil územie Československej republiky (nevedno presne kedy, nie však skôr než\n16. 02. 1945), kde zomrel dňa\n\nv meste\n\nBol\n\nspopolnený.“.\nMatka navrhovateľa zomrela v\n\n.\n\n7. V ďalšej časti odôvodnenia svojho návrhu okresný súd stručne analyzuje vývoj\nprávnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov na území Slovenskej republiky od narodenia\nnavrhovateľa (28. decembra 1944) a na tomto základe konštatuje, že „Prvým kódexom,\nktorý sa na Slovensku zaoberal otázku určenia a zapretia otcovstva, bol zák. č. 265/1949\nZb. o rodinnom práve“, a poukazuje na jeho § 51, v ktorom sa uvádza „Aj matka môže do\nšesť mesiacov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia\no zapieracom práve manžela platia tu primerane.“.\nV nadväznosti na túto právnu úpravu okresný súd zdôrazňuje, že „Zapieracie právo\nmatky je v danom prípade vylúčené, nakoľko právny otec dieťaťa nebol pri jeho narodení\nmanželom matky a po narodení dieťaťa nebol do knihy narodení uvedený...“ (\n\nbol ako\n\notec zapísaný až 9. novembra 1948), pričom „Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve\nneobsahuje prechodné ustanovenia, ktoré by riešili aplikáciu zákona na právne skutočnosti,\nktoré nastali pred jeho účinnosťou.“. Na tomto základe okresný súd konštatuje, že „Právo\nmatky navrhovateľa na zapretie otcovstva preto zaniklo skôr, než jej zákon toto právo\nprvýkrát priznal.“.\nOkresný súd poukazuje aj na § 46 zákona č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve, podľa\nktorého „Muž, ktorý otcovstvo uznal, môže ho zaprieť len keď dieťa nesplodil a dokiaľ\nneuplynie šesť mesiacov odo dňa, keď otcovstvo uznal (zapretie otcovstva podľa druhej\ndomnienky).“. Vo vzťahu k veci navrhovateľa okresný súd uvádza, že „... k uznaniu\notcovstva došlo zároveň s dodatočným sobášom matky s právnym otcom navrhovateľa ako\ns jeho (domnelým) prirodzeným otcom, nakoľko rodná matrika navrhovateľa neobsahuje\nzáznam uznania“.\n\n5\n\n8. Okresný súd vo svojom návrhu ďalej poukazuje na judikatúru ústavného súdu\n(bez jej bližšieho označenia), ktorá podľa jeho argumentácie „... obsahuje rozhodnutia,\nktoré sa týkajú zapretia otcovstva na návrh právneho otca podľa § 57 zák. č. 63/1963 Zb.\no rodine a podľa § 86 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine. Z hľadiska výsledku konania\no zapretí otcovstva nie je v zásade rozhodujúce, či návrh na zapretie otcovstva podal právny\notec alebo dieťa. Východiská a hľadiská, ktoré ústavný súd aplikoval v súvislosti s ust. § 86\nods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, sú preto použiteľné aj pre zapretie otcovstva na návrh\ndieťaťa podľa § 96 cit. zák.“.\n9. Okresný súd poukazuje tiež na právnu úpravu regulujúcu zákonné domnienky\notcovstva, z ktorých znenia je zrejmé, „... že každá z nich predpokladá, že status právneho\notca nadobudne biologický otec dieťaťa“. Podľa okresného súdu „Stav nesúladu právneho\na biologického otcovstva zasahuje aj samotné dieťa, napr. v jeho práve poznať svojich\nbiologických rodičov, a taktiež koliduje s právami biologického otca dieťaťa, ktorý sa\nusiluje dosiahnuť status právneho otca, ako aj s právami matky dieťaťa.“.\nOkresný súd ďalej uvádza, že „Obmedzenie zákonnej lehoty na podanie zapieracej\nžaloby, ktorého účelom je ochrana práv dieťaťa a zabezpečenie stability rodinných\npomerov, sa má hodnotiť ako rešpektovanie limitov ustanovených čl. 8 dohovoru. Európsky\nsúd pre ľudské práva túto skutočnosť potvrdil vo svojej judikatúre, v ktorej uviedol, že\nzavedenie premlčacej lehoty na začatie konania o otcovstve je ospravedlniteľné snahou\nzaistiť právnu istotu v rodinných vzťahoch a chrániť záujmy dieťaťa.“. Zároveň okresný súd\npoznamenáva, že „Možnosť zaprieť otcovstvo po uplynutí zapieracej lehoty v súčasnosti\nzákonom č. 36/2005 Z. z. okrem dieťaťa poskytuje iba manželovi matky dieťaťa.“.\n10. Vychádzajúc zo skutočnosti, že prvým právnym predpisom, ktorý poskytol aj\ndieťaťu možnosť domáhať sa zapretia otcovstva, bol aj v súčasnosti platný zákon o rodine\n(účinný od 1. januára 2006), okresný súd zdôrazňuje, že v čase, keď sa navrhovateľovi\nnaskytla možnosť podať návrh na zapretie otcovstva podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine, už\nani jeden z jeho rodičov nežil, a „preto návrh na zapretie otcovstva s poukazom na\n\n6\n\nnapádanú normu (§ 96 ods. 3 časť za bodkočiarkou zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine) nebolo\nmožné podať“.\nNavrhovateľovi teda „právo na podanie návrhu na zapretie otcovstva zaniklo skôr,\nnež vôbec vzniklo. Ust. § 96 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine je preto pre prípad navrhovateľa\nod počiatku nepoužiteľné...\nPrávo navrhovateľa na podanie návrhu na zapretie otcovstva nevzniklo aj preto, že\nprávo dieťaťa na podanie návrhu na zapretie otcovstva sa totiž podľa § 96 ods. 1 zák.\nč. 36/2005 Z. z. viaže na skončenie lehoty pre zapretie otcovstva na návrh rodičov. Pod\nskončenou lehotou sa v tomto prípade logicky rozumie taká lehota, ktorá vôbec mohla\nzačať. S poukazom na § 86 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine sa jedná o lehotu, ktorú\nzákon poskytuje rodičom dieťaťa, ktorí sú manželmi. Zo systematického začlenenia § 86\nods. 1 do zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine vyplýva, že pod manželmi sa rozumejú takí manželia\n– rodičia, ktorým sa dieťa narodilo v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého\ndňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné (§ 86 ods. 1 cit. zák.).“.\n11. Okresný súd ďalej zdôrazňuje, že „V prípade navrhovateľa sa však právny otec\nstal jeho otcom nie podľa prvej domnienky otcovstva, ale na základe uznania dieťaťa\ndodatočne uzavretým manželstvom\n\npodľa § 41 zák. čl. č. XXXI/1894\n\no rodinnom práve a jeho záznamom do rodnej matriky podľa § 95 a 96 nariadenia\nč. 80.000/1906 Matričná úprava“, pričom platný zákon o rodine nepozná „Spôsob určenia\notcovstva uzákonením dodatočne uzavretým manželstvom dňa\n\n..., a preto z neho\n\nnevyvodzuje/nemôže vyvodzovať žiadne právne dôsledky ohľadne lehoty na zapretie\notcovstva na návrh dieťaťa.“.\n12. Za relevantnú považuje okresný súd aj skutočnosť, že zákon o rodine\n„... výslovne nekladie rozdiel medzi vekom dieťaťa čo sa týka jeho práva na podanie návrhu\nna pripustenie zapretie otcovstva podľa § 96 ods. 1 cit. zák. Jediný rozdiel je v tom, že\nmaloleté dieťa musí byť v tomto konaní zastúpené opatrovníkom.“.\n13. Okresný súd poukazuje aj na skutočnosť, že platný zákon o rodine, na rozdiel\nod svojho predchodcu – zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej\n\n7\n\nlen „zákon č. 94/1963 Zb.“), neumožňuje zapretie otcovstva na návrh generálneho\nprokurátora, ktorému toto právo zaniklo 31. decembra 2005 spolu so stratou účinnosti tohto\nzákona. S ohľadom na obdobie účinnosti zákona č. 94/1963 Zb. okresný súd zdôrazňuje, že\ngenerálny prokurátor vo veci navrhovateľa nemohol podať návrh na zapretie otcovstva,\nkeďže „Navrhovateľ získal dôkaz o vylúčení biologického otcovstva\nzáklade\n\nznaleckého\n\nposudku\n\nspoločnosti\n\n... DNA až na\n\nConfidence-DNA-Analysen\n\nGmbH,\n\nFormanekgasse 14/1, A-1190 Wien zo dňa 10. 12. 2009, ktorého úradný preklad zo dňa\n23. 01. 2013 je k návrhu na pripustenie zapretia otcovstva zo dňa 13. 06. 2013 priložený\nako dôkaz č. 6. Vzorka DNA sa získala exhumáciou telesných pozostatkov právneho otca\nna cintoríne v\n\ndňa 10. 11. 2009.“.\n\n14. Vychádzajúc zo skutkových okolností právnej veci navrhovateľa a historickoprávnej analýzy právnej úpravy zapretia otcovstva platného na území Slovenskej republiky\nv období od narodenia navrhovateľa okresný súd zdôrazňuje, že „V rozhodovacej činnosti\nústavného súdu sa prejavuje záujem zosúladenia právneho stavu s biologickým za\nsúčasného zohľadnenia prioritného záujmu dieťaťa na spoznaní svojich biologických\nrodičov.“.\nPodľa okresného súdu „Prednosť práv dieťaťa pred verejným záujmom vyplýva aj\nz judikatúry ústavného súdu. Nemožno opomenúť ani reštriktívne účinky doterajších\nprávnych úprav ako je to v prípade navrhovateľa, ktorý je dospelý a ktorému obaja rodičia\nzomreli pred účinnosťou zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine.“.\nII.\nNávrh na rozhodnutie vo veci samej (petit)\n15. Na skutkovom a právnom základe uvedenom v bodoch 6 až 14 tohto uznesenia\nokresný súd navrhuje, aby ústavný súd o jeho návrhu takto rozhodol:\n«Ustanovenie § 96 ods. 3 časť za bodkočiarkou zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení\n„ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať“, je v rozpore s čl. 6 ods. 1, čl. 8\nods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 2 ods. 1, čl. 3\n\n8\n\nods. 1 a čl. 7 ods. Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 41 ods. 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.»\nIII.\nPrávna úprava relevantná pre predbežné prerokovanie návrhu navrhovateľa\n16. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\n17. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh\nsúd.\n18. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n19. Podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade\nprávnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo\nmedzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná\na vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou\nvecou.\n20. Podľa § 35 ods. 2 zákona o ústavnom súde za súd ako navrhovateľa podľa čl. 130\nods. 1 písm. d) ústavy koná príslušný sudca alebo predseda príslušného senátu.\n21. Podľa § 75 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať\n\n9\n\na) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,\nktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou\nnavrhovateľ namieta,\nb) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého\nprávneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom\nvyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,\nc) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,\ns ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.\n22. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia\nnavrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú\nosobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,\nakého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.\n23. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi\nnávrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.\n24. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n25. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\n\n10\n\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n26. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania\nuvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže\nústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak\núčastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie\nkonania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm.\na) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.\n27. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme\nho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\nIV.\nPrávne závery ústavného súdu\n28. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh okresného súdu\npredbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2020. Pri predbežnom\nprerokovaní ústavný súd preskúmaval, či návrh okresného súdu obsahuje zákonom\nustanovené náležitosti a či neexistujú ďalšie dôvody na jeho odmietnutie podľa § 56 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n29. Okresný súd podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy\no súlade právnych predpisov, ktorým sa domáha, aby ústavný súd rozhodol tak, že vysloví\nnesúlad § 96 ods. 3 v časti slov za bodkočiarkou zákona o rodine s čl. 41 ods. 3 a čl. 46\nods. 1 ústavy, s čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, ako aj s čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1\na čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.\n30. Vychádzajúc z návrhu okresného súdu, jeho odôvodnenia a priloženej\ndokumentácie ústavný súd konštatuje, že ide o návrh, na ktorého prerokovanie disponuje\n\n11\n\nprávomocou. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podal okresný súd,\nktorý je na to oprávnený len vtedy, ak súvisí s nim prejednávanou vecou [§ 74 písm. d)\nzákona o ústavnom súde]. Podľa názoru ústavného súdu návrh okresného súdu súvisí s ním\nprejednávanou vecou navrhovateľa, keďže § 96 zákona o rodine upravuje inštitút zapretia\notcovstva na návrh dieťaťa, o ktorom by okresný súd mal vo veci navrhovateľa rozhodnúť.\nNa tom nič nemení skutočnosť, že napadnutá časť § 96 ods. 3 zákona o rodine (časť slov\nza bodkočiarkou) explicitne vylučuje, aby za určitých skutkových okolností mohlo dieťa\npodať takýto návrh, pričom ide o okolnosti, ktoré sú vo veci navrhovateľa naplnené (nežije\nani jeden z jeho rodičov). Malo by byť totiž úlohou ústavného súdu v konaní vo veci samej\nrozhodnúť, či je napadnuté obmedzenie práva dieťaťa podať návrh na zapretie otcovstva\nústavne konformné.\n31. Podľa názoru ústavného súdu návrh okresného súdu nemožno považovať ani\nza neprípustný a ani podaný oneskorene.\n32. Ústavný súd sa osobitne zaoberal otázkou, či je návrh okresného súdu ústavne\nakceptovateľným spôsobom odôvodnený. V tejto súvislosti ústavný súd opätovne poukazuje\nna už citovaný text § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde, z ktorého vyplýva, že obligatórnou\nsúčasťou všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania je aj „odôvodnenie návrhu“.\nÚstavný súd zároveň upozorňuje na svoju dlhodobo ustálenú judikatúru, v rámci ktorej\nštandardne podčiarkuje, že nedostatok odôvodnenia návrhu na začatie konania má\nvýznamné procesné dôsledky a môže viesť v konečnom dôsledku aj k odmietnutiu návrhu\npre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom. Táto judikatúra sa formovala už v období\nplatnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.“), v ktorej ústavný súd opakovane\na konštantne zdôrazňoval, že nie je povinný odstraňovať nedostatky odôvodnenia návrhu\nv podaniach navrhovateľov z úradnej povinnosti, argumentujúc, že v prípadoch návrhov\nna začatie konania podávaných fyzickými osobami a právnickými osobami na zaistenie\npodania kvalifikovaného návrhu slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní\npred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný\n\n12\n\nsúd posudzuje nedostatky podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,\nIV. ÚS 77/08, I. ÚS 162/2010, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010,\nII. ÚS 309/2010, IV. ÚS 134/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 234/2010,\nI. ÚS 594/2012 a iné). Uvedená judikatúra sa primárne týkala vymedzenia úlohy\nkvalifikovaného právneho zastúpenia advokátom v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 38/1993\nZ. z. Ústavný súd však považoval za nepochybné, že jej ratio možno v rámci konania\no súlade právnych predpisov primerane uplatniť aj vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorým je\nsúd, resp. samosudca alebo príslušný senát (§ 19 zákona č. 38/1993 Z. z.), zastúpený\npredsedom senátu (§ 21 ods. 5 zákona č. 38/1993 Z. z.), teda osoby, ktoré možno z hľadiska\nznalosti práva nepochybne považovať za kvalifikovaných zástupcov navrhovateľa (m. m.\nPL. ÚS 3/2014, PL. ÚS 7/2014).\nV období účinnosti (nového) zákona o ústavnom súde citované judikatúrne názory\nústavného súdu, vzťahujúce sa na nedostatky odôvodnení návrhov na začatie konaní\no súlade právnych predpisov, potvrdzuje aj samotná zákonná úprava konania pred ústavným\nsúdom. Už citovaný § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde v prvej vete na druhovej báze\ntaxatívnym spôsobom vymedzuje také návrhy na začatie konania, na odstránenie\nodstrániteľných nedostatkov ktorých môže ústavný súd navrhovateľa vyzvať a určiť mu\nna to lehotu. Zároveň to isté ustanovenie zákona o ústavnom súde (jeho tretia veta)\ntaxatívnym výpočtom ustanovuje druhy návrhov na začatie konania (vrátane konania\no súlade právnych predpisov), na nedostatky ktorých ústavný súd navrhovateľa\nneupozorňuje, čo má pri použití systematického výkladu (aplikačný vzťah prvej a druhej\nvety § 56 ods. 3 na jednej strane a tretej vety toho istého ustanovenia na strane druhej)\nv spojení s ideou racionálneho zákonodarcu za následok, že v prípade ich výskytu ústavný\nsúd odmietne takéto návrhy na začatie konania pre nesplnenie zákonom ustanovených\nnáležitostí bez akejkoľvek výzvy na odstránenie nedostatkov (m. m. PL. ÚS 1/2020).\n33. Aplikujúc právne názory uvedené v predchádzajúcom bode tohto uznesenia\nna návrh okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že jeho odôvodnenie sa obmedzuje\nna popis konkrétnych skutkových okolností veci, o ktorej má okresný súd v prerušenom\nkonaní vedenom pod sp. zn. 4 C 61/2013 rozhodnúť, ako aj popis vývoja zákonnej úpravy\ninštitútu zapretia otcovstva na území Slovenska od roku 1944 a vyúsťuje do návrhu\n\n13\n\nmeritórneho rozhodnutia ústavného súdu (petitu). V odôvodnení návrhu však chýba\nakákoľvek ústavnoprávna argumentácia, ktorá by odôvodňovala prijatie rozhodnutia\nnavrhnutého v petite. V odôvodnení návrhu taktiež absentujú identifikovateľné poukazy\nna doterajšiu judikatúru ústavného súdu, príp. medzinárodných súdnych orgánov, ktorá by\nmohla byť aplikovateľná na rozhodnutie o návrhu okresného súdu, a teda podporiť petit\npredložený okresným súdom. Ide o také závažné nedostatky návrhu na začatie konania,\nktoré ústavný súd nemôže odstraňovať z úradnej povinnosti, a to ani pri uprednostnení\nmateriálneho prístupu k ochrane ústavnosti.\n34. Ako obiter dictum ústavný súd dodáva, že (vychádzajúc z formulovaného petitu\nnávrhu) ani v prípade vyhovenia návrhu ústavným súdom by zo „zvyšku“ znenia\npredmetného ustanovenia, ktorého účinnosť by zostala nedotknutá, nevyplýval jednoznačný\nzáver o prípustnosti návrhu, ktorý je predmetom konania vedeného pred navrhovateľom.\nUvedená skutočnosť vzbudzuje pochybnosť o prejudicialite predloženej otázky súladu\nnapadnutej časti právneho predpisu pre dané konanie.\n35. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že\nnávrh okresného súdu neobsahuje zákonom požadované odôvodnenie, a teda nemá\nzákonom ustanovené náležitosti [§ 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde]. Ústavný\nsúd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. septembra 2020\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\n14", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "otcovstvo", "diskriminácia", "účastník konania"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd32c991-1ad2-4522-93b1-6f380ffca779", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.1.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.1.2020.1"}, {"guid": "ussr:cb043514-4c7c-46ff-bd75-def2fcb36dac", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb043514-4c7c-46ff-bd75-def2fcb36dac"}, {"guid": "ussr:b6114fca-2c37-47ba-8e26-4e2bec763495", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2014 z 12. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-12", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6114fca-2c37-47ba-8e26-4e2bec763495"}, {"guid": "ussr:57e92c5a-18f5-4445-b1e9-594d56e6bd8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 594/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 594/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57e92c5a-18f5-4445-b1e9-594d56e6bd8f"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:0ca175a5-0211-4492-b1a9-a436e7fcd64e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 144/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/02 z 16. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ca175a5-0211-4492-b1a9-a436e7fcd64e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:55512265-ee91-4d2f-b9b6-8d0d090edfee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.12.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.12.2025.1"}, {"guid": "ussr:52357dd4-b781-4c5c-b1e6-e908788e4240", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.18.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.18.2023.1"}, {"guid": "ussr:af512291-46ea-4c75-ba60-aedebabc34e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.11.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2023 z 27. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.11.2023.1"}, {"guid": "ussr:2c6b8fc6-36c9-4eda-ab9e-8af5fc0f092e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.4.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.4.2023.1"}, {"guid": "ussr:f7933f84-53be-4408-8d62-4986926483a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.13.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2021 z 13. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-13", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.13.2021.1"}]}