{"guid": "ussr:021a7180-baee-4530-af38-584293b759e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.2.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2020 z 5. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. februára 2020, sp. zn. PL. ÚS 2/2020, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.2.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/021a7180-baee-4530-af38-584293b759e9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.2.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.2.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.2.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 2/2020-46\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2020 v pléne\nzloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora\nDuľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Mojmíra\nMamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Martina\nVernarského predbežne prerokoval návrhy skupiny 41 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, zastúpených advokátom Mgr. Marekom Staroňom, advokátska kancelária White\n& Case, s. r. o., Hlavné námestie 5, Bratislava, na začatie konania o súlade\n- § 138 ods. 6, 7 a 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a\n- § 13 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení\nzákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto\n\nrozhodol:\n\nNávrhy skupiny 41 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a\nna ďalšie konanie.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nNávrh skupiny poslancov a ich argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. júla 2017\ndoručený návrh skupiny 41 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj\n„skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“) pôvodne vedený pod sp. zn. Rvp 1204/2017\nna začatie konania o súlade § 138 ods. 6, 7 a 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) s čl. 1 ods. 1,\nčl. 20 ods. 1 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“).\n1.1 Ústavnému súdu bol 4. júla 2017 doručený návrh skupiny 41 poslancov pôvodne\nvedený pod sp. zn. Rvp 1203/2017 na začatie konania o súlade § 13 ods. 9 zákona\nč. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.\no poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „zákon o zdravotnom poistení“) s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 40 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu.\n1.2 Veci napadli ústavnému súdu 4. júla 2017 a boli pôvodne pridelené sudcom\nspravodajcom Rudolfovi Tkáčikovi (sp. zn. Rvp 1203/2017) a Ivette Macejkovej (sp. zn.\nRvp 1204/2017), ktorým 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného\nsúdu. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 17. októbra 2018 veci pôvodne vedené pod\nsp. zn. Rvp 1203/2017 a sp. zn. Rvp 1204/2017 spojil na spoločné konanie, ktoré je ďalej\nvedené pod sp. zn. Rvp 1203/2017. V zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len\n„rozvrh“) bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi\nspravodajcovi Ľubošovi Szigetimu.\n\n2\n\n1.3 Ústavný súd s ohľadom na procesnú čistotu ozrejmuje, že v priebehu konania\no návrhoch navrhovateľov pred ústavným súdom nadobudol 1. marca 2019 účinnosť zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až\n§ 248 a § 250 a § 251.\n1.4 V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije\naj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\nI.A K namietanému nesúladu zákona o sociálnom poistení\n2. Navrhovatelia v predloženom návrhu na začatie konania o súlade právnych\npredpisov uvádzajú, že 1. januára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 285/2016 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\na ktorým sa mení zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej\nneschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov. Touto novelou bolo zmenené znenie ustanovenia § 138 ods. 6, 7 a 9 zákona\no sociálnom poistení „zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu na platenie\npoistného na sociálne poistenie z 5-násobku priemernej mesačnej mzdy v národnom\nhospodárstve na 7-násobok“.\n3. Znenie namietanej právnej úpravy:\n„Podľa § 138 ods. 6 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ v úhrne je\nmesačne najviac\na) na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne\nnemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky\npoistenou osobou v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného\nvymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza\nkalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,\n\n3\n\nb) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne\ndôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo\npoistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom\na dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 7-násobok jednej\ndvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý\ndva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie\na poistné na poistenie v nezamestnanosti.\nPodľa § 138 ods. 7 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ na platenie\npoistného do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenou samostatne\nzárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou v úhrne je mesačne\nnajviac v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho\nzákladu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,\nv ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.\nPodľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ zamestnávateľa\nna platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie,\npoistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného\ndo rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac\nv kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu,\nktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom\nsa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné\nna garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného\nfondu solidarity.“\n4. V súvislosti s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 ústavy navrhovatelia namietajú,\nže legislatívny proces spojený s predmetnou novelou nebol v súlade s princípmi\nmateriálneho právneho štátu, pričom konkrétne namietajú:\n- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na dĺžku legisvakačnej lehoty (1),\n- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na legitímne očakávania (2),\n- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na svojvôľu zákonodarcu (3),\n- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na nedodržanie pravidiel legislatívneho\nprocesu (4).\n\n4\n\n4.1 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na dĺžku\nlegisvakačnej lehoty navrhovatelia v návrhu uvádzajú:\n«Dostatočná legisvakančná lehota je potrebná na to, aby sa adresát právnej normy,\nmal možnosť na zmenu primerane pripraviť. Dostatočnosť lehoty sa musí posudzovať\ns ohľadom na dotknuté práva a záujmy. ÚS SR sa už vo svojej rozhodovacej činnosti\nzaoberal situáciami, kedy krátka legisvakančná lehota náhle zasiahla do ústavnoprávnej\npozície jednotlivcov či právnických osôb ako nositeľov základných slobôd.\nÚS SR v náleze PL. ÚS 13/2012 uviedol, že spojením neprimeraného časového tlaku\nv podobe neprimerane krátkej legisvakančnej lehoty a neprimeraného ekonomického tlaku\ndošlo k svojvoľnému zásahu do majetkových práv – „Napadnutý zákon sa stal účinný dva\nmesiace po uverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Legisvakačnú lehotu v tejto\ndĺžke nemožno určite považovať za ideálnu vzhľadom na rozsiahle a závažné následky\nzákona v tisíckach zmluvných vzťahov. V danej veci ústavný súd vníma právnu istotu značne\npreviazane a akcesoricky vo vzťahu k čl. 20 ods. 1 ústavy, a preto ju uvádza vo výroku\nza a „v spojení“ s čl. 20 ods. 1 ústavy“.\nÚS SR posúdil legisvakančnú lehotu 60 dní ako nedostatočnú vo vzťahu k závažnosti\nspoločenského dopadu, ktorý bol preukázaný počtom dotknutých zmluvných vzťahov\na závažnosťou zmeny.\nObdobné argumenty platia aj pre Novelu. Stanovená 65-dňová legisvakančná lehota\nnie je vzhľadom na zásah do majetkových práv dotknutých zamestnancov a zamestnávateľov\ndostatočná, keďže priami platitelia sociálneho poistenia dostali len veľmi krátku lehotu\nna prehodnotenie svojich ročných rozpočtov, a to najmä vo vzťahu k vplyvu nákladov\nna budúce ekonomické aktivity. Zásah do majetkových práv je závažný, keďže sa dotýka\nviac ako 15.000 poistencov, z čoho významnú časť tvoria zamestnanci.»\n4.2 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na legitímne\nočakávania navrhovatelia v návrhu uvádzajú:\n«Neočakávaná a zásadná zmena pravidiel predstavuje rozpor s princípmi právneho\nštátu z dôvodu porušenia legitímneho očakávania adresáta právnej normy, ktorého účelom\nje garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci.\n\n5\n\nÚstavný súd SR zadefinoval legitímne očakávania a priznal im právnu ochranu\nvo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6. februára 2008 - „Ústavný súd SR sa\nhlási k modernej európskej konštitucionalistike, ku ktorej patrí ochrana legitímneho\nočakávania (legitimate expectation, der Vertrauenschutz). Už z pomenovania legitímne\nočakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred\nnepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej\ndo určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávanie je užšou kategóriou ako právna\nistota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže\nvertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa\nsúkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne\nočakávanie ako princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov\nprincípu materiálneho právneho štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane\nparlamentu sú podriadení ústave a jej princípom. Ťažiskom ústavného systému je\njednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať. Zákonodarca\nnevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym adresátom\nvrchnostenských predpisov.“\n„Náhle zmeny pravidiel sú vždy citlivé z ústavnoprávneho hľadiska, a preto im\nústavný súd venuje náležitú pozornosť.“\n„V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že náhle zmeny\npravidiel sú z ústavnoprávneho hľadiska spravidla veľmi citlivé, a preto im musí venovať\nnáležitú pozornosť. Každý prípad je osobitný a vyžaduje si dôkladné a všestranné\nzhodnotenie z hľadiska všetkých súvisiacich okolností. Náhle zmeny pravidiel súvisia\ns kategóriami retroaktivity, ochranou legálne nadobudnutých práv a legitímnym\nočakávaním, ktorého účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej\nmoci...“\nS poukazom na spôsob prijatia Novely máme za to, že výrazným zvýšením\nmaximálneho vymeriavacieho základu na platenie sociálneho poistenia, prišlo k náhlemu\na zásadnému porušeniu legitímneho očakávania na strane adresátov právnej normy,\nktorými sú zamestnanec, zamestnávateľ a SZČO.\nV slovenskom právnom poriadku je maximálny vymeriavací základ na platenie\npoistného na sociálne poistenie dlhodobo zavedeným inštitútom nakoľko v rozličných\n\n6\n\npodobách a výškach existuje minimálne už od účinnosti Zákona o sociálnom poistení t. j.\nod 1. januára 2004.\nNeúmerným zvyšovaním maximálneho vymeriavacieho základu sa de facto potláča\njeden z účelov samotného maximálneho vymeriavacieho základu, ktorým je nezaťažovať nad\núnosnú mieru majetok platiteľov poistného a zachovať poistný princíp sociálneho poistenia\nt. j. ekvivalenciu medzi plateným poistným a následným poistným plnením.\nZamestnávatelia a SZČO, ako priami platitelia poistného, nemohli predpokladať\nprijatie takejto zásadnej zmeny pri tvorbe svojich ročných rozpočtov na nasledujúci\nkalendárny rok. Aj v prípade, ak by niektorí z nich očakávali možnosť zvýšenia\nmaximálneho vymeriavacieho základu, nikto nemohol predpokladať, že príde k navýšeniu\nz 5-násobku na 7-násobok priemernej mesačnej mzdy, čo predstavuje 40 % zvýšenie.\nUvedená zmena je o to zásadnejšia, že sa zároveň týka kľúčových riadiacich\nzamestnancoch, ktorí sú zodpovední za chod spoločností, a ktorých disponibilný príjem je\ndôsledkom Novely znížený.»\n4.3 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na svojvôľu\nzákonodarcu navrhovatelia v návrhu uvádzajú:\n«ÚS SR priznáva zákonodarcovi širokú diskrečnú právomoc vo vzťahu k regulácii\ndaňovej či poplatkovej povinnosti. Táto široká právomoc zákonodarcu ale nie je\nbezhraničná a limitujú ju princípy daňovej rovnosti a proporcionality, vylúčenie extrémnej\ndisproporcionality, zákaz svojvoľnosti a povinnosť zákonodarcu podložiť svoje rozhodnutie\nobjektívnymi a racionálnymi dôvodmi.\nV rozhodnutí sp. zn. PI. ÚS 22/92 Ústavný súd Českej a Slovenskej federatívnej\nrepubliky uviedol: „V oblasti daňové je treba požadovat, aby zákonodarný orgán podložil\nsvoje rozhodnutí objektivními a racionálními kritérií.“\nJedným z bodov, ktoré ÚS SR zakomponoval do svojho ústavného testu ústavnosti\ndaní a poplatkov, je aj preskúmanie toho, či uloženie dane (resp. poplatku) sleduje\nlegitímny cieľ a má racionálny základ. Týmto má dôjsť k vylúčeniu svojvôle NR SR pri\nzásahu do práv adresátov daňových resp. poplatkových právnych noriem.\nNapriek tomu, že tento test bol ÚS SR skonštruovaný pre posúdenie daňovej\npovinnosti, podľa nálezu ÚS SR zo dňa 11. júla 2012 sa vo vzťahu k ustanoveniu daní,\n\n7\n\npoplatkov, odvodov či iných obdobných povinností uplatnia v zásade rovnaké\nústavnoprávne požiadavky.\nJe na mieste tvrdiť, že predkladateľ Novely ako ani zákonodarca a príslušné rezortné\nministerstvo nedokázali podložiť svoje rozhodnutie objektívnymi a racionálnymi dôvodmi.\nV rámci rozpravy k Novele predstúpil predkladateľ Pozmeňovacieho návrhu ako aj minister\npráce sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. K zdôvodneniu potreby zvýšenia maximálneho\nvymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie ale vôbec neprišlo.\nV náleze ÚS ČR PI. ÚS 2/08 zo dňa 23. apríla 2008 ústavný súd kritizoval\nzákonodarcu resp. štát, ktorý „nezačal s úsporami sám u sebe rozborem, zda je současná\nspráva věcí verejných účelná, efektívní a hospodárná, zda nedochází k plýtvání verejnými\nprostředky. Pokud by štát začal, alespoň částečně, nejprve u sebe, presvědčil by do jisté\nmíry značnou část obyvatelstva o nutnosti a účelnosti změn i v oblasti sociálních dávek,\nkterá je samozřejmě vázána na možnosti státního rozpočtu.“\nÚlohou Ústavného súdu samozrejme nie je posudzovať správnosť či praktickosť\nprijatých zmien, avšak je jeho povinnosťou zvážiť, či právna úprava, ktorá zasahuje okrem\niného aj do majetkových práv občanov, ktoré sú chránené čl. 20 ods. 1 Ústavy, nevyžaduje\njasnejšie a rozsiahlejšie zdôvodnenie svojho prijatia, nakoľko bez takéhoto zdôvodnenia\nnapĺňa definíciu svojvoľného zásahu zákonodarcu do ústavných práv v rozpore s princípmi\nmateriálneho právneho štátu.»\n4.4 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na nedodržanie\npravidiel legislatívneho procesu navrhovatelia v návrhu uvádzajú:\n«Pre vládne návrhy zákonov sa vyžaduje vo všeobecnosti vyššia kvalita\nlegislatívneho procesu, ktorá okrem iného spočíva aj v medzirezortnom pripomienkovom\nkonaní. Účelom medzirezortného pripomienkového konania je okrem iného aj účasť\ndotknutých orgánov a verejnosti na legislatívnom procese. Participácia dotknutých orgánov\na verejnosti je obzvlášť žiaduca pri návrhoch zákonov, ktoré sa priamo dotýkajú práv\na povinností občanov SR.\nOkrem vlády je zákonodarná iniciatíva priznaná aj výborom NR SR a jednotlivým\nposlancom.\n\n8\n\nVýbory NR SR okrem práva zákonodarnej iniciatívy, ktorým sa vyvoláva proces\ntvorby zákona, majú aj právo vstúpiť už do začatého procesu tvorby zákona\nprostredníctvom pozmeňujúcich návrhov. Obe práva sú samostatné a treba ich jednoznačne\nrozlíšiť, lebo právo predložiť návrh zákona je ústavným právom, kým právo predložiť\npozmeňujúci návrh k predloženému návrhu zákona nie je právom, ktoré priznáva Ústava.\nNávrhom zákona sa začína originálny právotvorný proces, ktorý má vlastné pravidlá.\nPozmeňujúcim návrhom sa vstupuje do už začatého právotvorného procesu. Z účelu oboch\núkonov možno odvodiť rozdiel medzi nimi - pozmeňujúcim návrhom sa pôvodne predložený,\noriginálny návrh, upravuje tak, že originálny návrh sa mení alebo dopĺňa, ale je nevyhnutné\naby neprichádzalo k novým zásadným zmenám oproti pôvodnému návrhu.\nPozmeňovací návrh, ktorý v druhom čítaní do pléna NR SR predložil gestorský\nvýbor, ktorým bol výbor NR SR pre sociálne veci, v skutočnosti nemal povahu\npozmeňujúceho návrhu k pôvodne predloženému návrhu zákona, ale bol kvázi novým\nnávrhom zákona, nakoľko zásadným spôsobom menil Vládny návrh novely zákona o\nsociálnom poistení. Predložením tohto pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní predkladateľ\nobišiel ustanovenia § 68 ods. 1 a 3 (povinnosť predloženia dôvodovej správy), § 70 ods. 2\n(poskytnúť návrh zákona, ktorý bol postúpený do druhého čítania vláde na prerokovanie a\nzaujatie stanoviska v spojení s pripomienkovým konaním), § 77 ods. 3, § 78 zákona\n(prerokovať návrh zákona v príslušných výboroch ako aj vypracovať stanovisko výborov NR\nSR k návrhu zákona) č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rokovacom poriadku“), čím\nzmaril rokovanie o svojom novom návrhu v pléne NR SR v prvom čítaní, prerokovanie\nnávrhu zákona vo výboroch NR SR ako aj medzirezortný pripomienkový proces. Obdobne\nprišlo k porušeniu čl. 31 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.\nNR SR mala možnosť zamedziť rokovaniu o predloženom Pozmeňujúcom návrhu.\nTým, že tak neurobila, neodstránila protiprávnosť správania výboru NR SR pre sociálne\nveci, ale znásobila počet postupov nerešpektujúcich Ústavu o postup pléna NR SR, ktorý\ntiež nebol v súlade s Ústavou.\nPredložením Pozmeňovacieho návrhu výbor NR SR naplnil svoje oprávnenie, ktoré\nmu priznáva Zákon o rokovacom poriadku, avšak svojím konaním obišiel povinnosť vlády\n(keďže väčšinu v príslušnom výbore majú poslanci vládnej koalície) predložiť návrh zákona\n\n9\n\nna riadne medzirezortné pripomienkové konanie, čím došlo k obmedzeniu dotknutých\norgánov a verejnosti na participácii pri tak zásadnej zmene systému sociálneho poistenia\nakou je zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne\npoistenie.\nPodľa PL. ÚS 29/05 je „porušenie noriem ústavného procesu je v prípadoch\nhrubého a svojvoľného nerešpektovania pravidiel zákonodarného postupu zásadne\nspôsobilé vyústiť do rozporu prijatého zákona s ústavou.“ (PL. ÚS 48/03) Citovaný právny\nnázor vychádza vo všeobecnosti zo zákazu svojvôle v postupe orgánov verejnej moci a v\nkonkrétnych okolnostiach schvaľovania napadnutého zákona zo zákazu svojvôle v\nzákonodarnom procese ako princípu, ktorý treba podľa názoru ústavného súdu považovať\nza integrálnu súčasť princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 prvej vete ústavy.\nÚstavný súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľov, že pri schvaľovaní zákona\no preukazovaní pôvodu majetku došlo k závažnému porušeniu zákona o rokovacom\nporiadku, a zdôrazňuje, že nerešpektovanie zákonom ustanovených pravidiel legislatívneho\nprocesu môže mať v konkrétnom prípade v konečnom dôsledku nielen nezanedbateľný vplyv\nna celkovú kvalitu schváleného zákona, ale môže sa stať aj dôvodom, ktorý spôsobí\nneústavnosť zákona ako celku (porovnaj k tomu napr. judikatúru Ústavného súdu Českej\nrepubliky vymedzenú najmä v náleze sp. zn. PI. ÚS 77/06 z 15. februára 2007 alebo v\nnáleze sp. zn. PI. ÚS 21/01 z 12. februára 2002).“\nMáme za to, že postupom gestorského výboru došlo (i) k vedomému obídeniu\npovinnosti predložiť vládny návrh zákona na medzirezortné pripomienkové konanie a (ii)\nk zásadnej zmene Vládneho návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorá bola svojou\npovahou predložením nového návrhu zákona, čím došlo k obídeniu povinnosti prerokovať\nnávrh zákona v 1. čítaní, ako aj jeho prerokovanie výbormi NR SR.\nPostupom gestorského výboru a samotnej NR SR preto došlo k zásadnému porušeniu\npravidiel legislatívneho procesu, čím došlo k porušeniu základných princípov materiálneho\nprávneho štátu.»\n5. V súvislosti s namietaným porušením čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového\nprotokolu navrhovatelia vo svojom návrhu uvádzajú:\n\n10\n\n«Čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu chránia základné ľudské právo\npokojne užívať svoj majetok. Akékoľvek dane či odvody sú zásahom do pokojného užívania\nmajetku, avšak takýto zásah je ospravedlnený verejným záujmom spoločnosti na potrebe\nfinancovania verejných statkov. Takýto zásah ale nemôže byť svojvoľný a neprimeraný.\nÚS SR, ÚS ČR a ESĽP zaručujú štátu široké právomoci v úprave daňovej povinnosti alebo\ninej povinnosti s povahou dane. S prihliadnutím na judikatúru ÚS SR máme za to, že\nprijatím Novely došlo k neprimeranému a svojvoľnému zásahu do ústavou garantovaných\nmajetkových práv zamestnanca, zamestnávateľa a SZČO spôsobených kombináciou\nneprimeraného ekonomického a časového tlaku. Tento neprimeraný ekonomický a časový\ntlak na očakávaný majetok je spôsobený neprimeraným zvýšením poistného na sociálne\npoistenie vo veľmi krátkej legisvakančnej lehote.\nÚS SR priznáva zákonodarcovi širokú diskrečnú právomoc vo vzťahu k regulácii\ndaňovej či poplatkovej povinnosti. Táto široká právomoc zákonodarcu ale nie je\nbezhraničná a limitujú ju princípy daňovej rovnosti a proporcionality, vylúčenie extrémnej\ndisproporcionality, zákaz svojvoľnosti a povinnosť zákonodarcu podložiť svoje rozhodnutie\nobjektívnymi a racionálnymi dôvodmi.\nVo sfére otázok primeranosti daní a poplatkov ÚS SR stanovil ústavný test, ktorý by\nmal zahŕňať preskúmanie:\nrešpektovania princípu legality, t. j. či bola preskúmavaná daň uložená zákonom,\nresp. „na základe zákona“, teda k tomu zákonom splnomocneným orgánom verejnej moci\na v medziach tohto splnomocnenia,\nči uloženie predmetnej dane sleduje legitímny cieľ a má racionálny základ,\nči predmetná daň nepredstavuje pre daňovníkov (skupiny daňovníkov) zjavne\nnadmernú záťaž, t. j. či nie je z hľadiska vzťahu medzi sledovaným verejným záujmom\na legitímnymi individuálnymi záujmami daňovníkov (skupín daňovníkov) extrémne\ndisproporčná (zákaz extrémnej disproporcionality),\nči uloženie predmetnej dane (vrátane jej náležitosti) nie je prejavom zjavného, resp.\nsvojvoľného porušenia ústavného princípu rovnosti pri rozlišovaní medzi jednotlivými\nskupinami daňovníkov (neakcesorická rovnosť), resp. jeho porušenia v spojení\ns neprimeraným zásahom do niektorého základného práva alebo slobody, s osobitným\nzreteľom na ochranu vlastníctva (akcesorická rovnosť).\n\n11\n\nUvedený test sa v zmysle judikatúry ÚS SR používa aj vo vzťahu k ustanoveniu\npoplatkov, odvodov či iných obdobných povinností.\nPrijatie Novely nenapĺňa minimálne bod b) tohto ústavného testu, keďže neprišlo\nk žiadnemu zdôvodneniu navrhovanej zmeny.\nÚS SR pristúpil vo svojom náleze zo dňa 19. júna 2013 pod sp. zn. PL. ÚS 13/2012\ntýkajúcom sa minimálnych mzdových nárokov zdravotných sestier k ochrane majetku\nsúkromných zamestnávateľov zdravotných sestier, keď nárazové a skokové zvýšenie miezd\nna základe zákona posúdil za rozporné s čl. 20 ods. 1 Ústavy. V danom náleze ÚS SR\npovažoval za neústavnú kombináciu ekonomického a časového tlaku, ktorý pôsobil\nna súkromných poskytovateľov zdravotných služieb.\nNovelu je preto možné pokladať za značný zásah do majetkových práv\nzamestnávateľov vysokopríjmových zamestnancov, týchto zamestnancov a SZČO,\nku ktorému došlo vo veľmi krátkej dobe od prijatia Novely. Táto náhla a nečakaná zmena\nzasiahla primárne do práva na očakávaný majetok adresátov právnej normy, ktorý je\nchránený rovnakými princípmi ako už nadobudnutý majetok.»\n6. V súvislosti s namietaným porušením čl. 39 ods. 1 ústavy navrhovatelia vo svojom\nnávrhu uvádzajú:\n«Čl. 39 ods. 1 Ústavy zaručuje primerané sociálne zabezpečenie. Ústavnoprávnou\npraxou je právo na primerané sociálne zabezpečenie považované za kategóriu sociálnych,\nhospodárskych a kultúrnych práv, ktorých ochrana je limitovaná ekonomickými\nmožnosťami štátu. ÚS SR, ÚS ČR a ESĽP zaručujú štátu široké právomoci v úprave\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv napriek tomu máme za to, že zvýšením\nmaximálneho vymeriavacieho základu na výpočet poistného na sociálne poistenie došlo k\nzásahu do práva na primerané sociálne zabezpečenie spôsobené porušením ekvivalencie\nmedzi výškou poistného odvedeného do systému sociálneho poistenia a následného\npoistného plnenia.\nV súlade s judikatúrou ÚS ČR, výsledkom porušenia ekvivalencie medzi zaplateným\npoistným a následným poistným plnením je neústavná neprimeranosť hmotného\nzabezpečenia poskytnutého zo sociálneho poistenia.\n\n12\n\nÚS ČR vo svojom náleze Pl. ÚS 8/07 zo dňa 23. marca 2010 stanovil, že poistencovi\nplynie základné právo na zákonodarcom transparentne určený komponent ekvivalencie\n(primeranosti) vo verejnom dôchodkovom, nemocenskom a zdravotnom poistení, a to v takej\nmiere, že si zachováva povahu právneho inštitútu poistenia a nemení ho v daň.\nS poukazom na vyššie uvedený nález ÚS ČR Pl. ÚS 8/07 máme za to, že zvýšením\nmaximálneho vymeriavacieho základu na poistné na sociálne poistenie došlo k narušeniu\nekvivalencie medzi zaplateným poistným a následne poskytovaným poistným plnením.\nVo vzťahu k nálezu ÚS ČR Pl. ÚS 8/07 uvádzame, že ÚS ČR považoval za\ndisproporčné a neekvivalentné, keď celková výška priznaného invalidného dôchodku činila\nlen 19 % z dovtedajších príjmov sťažovateľa, zatiaľ čo priemerná výška dôchodku v tej dobe\ntvorila 44 % hrubého priemerného príjmu. Podľa ÚS CR tým došlo k porušeniu čl. 30 ods.\n1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá spoločne s Ústavou Českej republiky tvorí\nústavný poriadok Českej republiky (ekvivalent čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).\nÚS ČR v tomto náleze poukázal na to, že zákonodarca by pri realizácii ochrannej\na prerozdeľovacej funkcie sociálnej politiky nemal potláčať ďalšie esenciálne funkcie\nsociálnej politiky, teda ani funkciu stimulačnú, ktorá by mala žiaducim spôsobom\novplyvňovať ekonomické správanie poistencov a vo svojom dôsledku viesť k zvyšovaniu\ncelkových príjmov daného systému.\nVo vzťahu k disproporčnosti a neekvivalencii sociálneho poistenia vo vzťahu\nk zvýšeniu maximálneho vymeriavacieho základu na poistné na sociálne poistenie\npoukazujeme na fakt, že pri aktuálnom nastavení výplaty starobných dôchodkov predstavuje\nnajvyšší možný vyplatený mesačný starobný dôchodok pre poistenca, ktorý 40 rokov\nodvádza do systému sociálneho zabezpečenia odvody z maximálneho vymeriavacieho\nzákladu na poistné na sociálne poistenie len 22 % z maximálneho vymeriavacieho základu,\nčo pri mzde výrazne presahujúcej maximálny vymeriavací základ predstavuje ešte väčší\nrozdiel medzi mzdou a vyplateným dôchodkom, pričom poukazujeme na to, že podľa nálezu\nÚS ČR 8/07 je nárok na sociálne zabezpečenie vo výške 19 % z predchádzajúcich príjmov\nv rozpore s ústavným právom na sociálne zabezpečenie.»\n7. Navrhovatelia žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol: „Ustanovenia § 138 ods.\n6, 7 a 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení novely) nie sú v súlade\n\n13\n\ns ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1 Ústavy a čl.1 Dodatkového\nprotokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“\nI.B K namietanému nesúladu zákona o zdravotnom poistení\n8. Navrhovateľ v predloženom návrhu na začatie konania o súlade právnych\npredpisov uvádza, že 1. januára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 356/2016 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení\nzákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších\npredpisov. Touto novelou bolo zmenené znenie ustanovenia § 13 ods. 9 zákona\no zdravotnom poistení „zrušením maximálneho vymeriavacieho základu na platenie\npoistného na zdravotné poistenie“.\n9. Navrhovateľmi napadnuté ustanovenie § 13 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení\nznie: „Vymeriavací základ je najmenej úhrn minimálnych základov podľa odsekov 10 a 11\nza všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ\npoistného povinnosť platiť poistné.“\n10. V súvislosti s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 ústavy navrhovatelia namietajú,\nže legislatívny proces spojený s predmetnou novelou nebol v súlade s princípmi\nmateriálneho právneho štátu, pričom konkrétne namietajú:\n- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na dĺžku legisvakačnej lehoty (1),\n- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na legitímne očakávania (2),\n- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na svojvôľu zákonodarcu (3),\n- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na nedodržanie pravidiel legislatívneho\nprocesu (4).\n10.1 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na dĺžku\nlegisvakačnej lehoty navrhovateľ v návrhu uvádza:\n\n14\n\n«Dostatočná legisvakančná lehota je potrebná na to, aby sa adresát právnej normy,\nmal možnosť na zmenu primerane pripraviť. Dostatočnosť lehoty sa musí posudzovať\ns ohľadom na dotknuté práva a záujmy. V prípade Novely bola legisvakančná lehota len\n3 dni, čo vzhľadom na zásah do majetkových práv dotknutých zamestnancov\na zamestnávateľov nepredstavuje dostatočnú lehotu.\nŠtandardná dĺžka legisvakančnej lehoty predpokladaná ustanovením § 19 ods. 2\nzákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Zákon o Zbierke zákonov“) je 15 dní. Podľa Zákona o Zbierke zákonov je možné túto\nlehotu skrátiť, ale len v prípadoch odôvodnených naliehavým všeobecným záujmom.\nPodľa judikatúry Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“) môže byť\npríliš krátka legisvakančná lehota vo vzťahu k daňovým zákonom dôvodom neústavnosti\nzákona. V náleze PI. ÚS 31/13 zo dňa 10. júla 2014 ÚS ČR uviedol, že pri zohľadnení čoho\nsa právna úprava dotýka a aké sú legitímne očakávania adresátov právnej úpravy je pri\notázkach úpravy daní štvordňová legisvakančná lehota materiálne v rozpore s ústavnou\npožiadavkou predvídateľnosti právnej úpravy. „Pro úplnost je třeba zdůraznit i další (již\nzmíněné) relevantní hledisko, a to požadavek předvídatelnosti zákona, které kromě jiného\npředpokládá, že rozhodne-li se zákonodárce za situace, kdy má jednotlivec podle\ndosavadního zákona možnost jednat určitým způsobem, toto jednání regulovat jinak, pak\nmusí takto dotčenému jednotlivci poskytnout dostatečný časový prostor k tomu, aby mohl\nnové regulaci prizpůsobit své chování. Tento nezbytný časový prostor bude vždy záviset\nna konkrétních okolnostech, tedy zejména na tom, čeho se daná právní úprava týká, kdo\njsou její adresáti a zda je respektováno jejich legitímní očekávání. Určitý štandard v tomto\nsmyslu nakonec vymezil sám zákonodárce v § 3 odst. 3 zákona č. 309/1999 Sb., o Sbírce\nzákonu a o Sbírce mezinárodních smluv, podle néhož v případě, že není stanovená účinnost\npozdější, nabývají právní předpisy účinnosti patnáctým dnem po vyhlášení, přičemž\nvyžaduje-li to naléhavý obecný zájem, lze výjimečné stanovit dřívější počátek účinnosti,\nnejdříve však dnem jejich vyhlášení.\nV této konkrétni situaci změny daňového předpisu vůči tomuto typu adresáta\n(pracující starobní důchodci) tak došlo již nedodržením zákonem předepsané legisvakanční\n\n15\n\nlhůty bez toho, aby bylo možné důvodit naléhavý obecný zájem, pro který by tato lhůta\nneměla být dodržena k zásahu do zásad demokratického právního státu.“\nNapriek tomu, že sa predmetný nález dotýka otázky daní, podľa nálezu ÚS SR\nPL. ÚS 109/2011 zo dňa 11. júla 2012 sa vo vzťahu k ustanoveniu daní, poplatkov, odvodov\nči iných obdobných povinností uplatnia v zásade rovnaké ústavnoprávne požiadavky.\nObdobne ako ÚS ČR, rozhodol ÚS SR v náleze PL. ÚS 13/2012, kde uviedol, že\nspojením neprimeraného časového tlaku v podobe neprimerane krátkej legisvakančnej\nlehoty a neprimeraného ekonomického tlaku došlo k svojvoľnému zásahu do majetkových\npráv – „Napadnutý zákon sa stal účinný dva mesiace po uverejnení v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky. Legisvakačnú lehotu v tejto dĺžke nemožno určite považovať za\nideálnu vzhľadom na rozsiahle a závažné následky zákona v tisíckach zmluvných vzťahov.\nV danej veci ústavný súd vníma právnu istotu značne previazane a akcesoricky vo vzťahu\nk čl. 20 ods. 1 ústavy, a preto ju uvádza vo výroku za a „v spojení“ s čl. 20 ods. 1\nústavy“. ÚS SR tak posúdil legisvakančnú lehotu 60 dní ako nedostatočnú vo vzťahu\nk závažnosti spoločenského dopadu, ktorý bol preukázaný počtom dotknutých zmluvných\nvzťahov a závažnosťou zmeny.\nArgumenty uvedené v rozhodnutiach ÚS ČR a ÚS SR platia rovnako pre Novelu.\nStanovená 4 dňová legisvakančná lehota nemôže byť vzhľadom na zásah do majetkových\npráv dotknutých zamestnancov a zamestnávateľov dostatočná, keďže priami platitelia\nzdravotného poistenia dostali len extrémne krátku lehotu na prehodnotenie svojich ročných\nrozpočtov (de facto nemali k dispozícii žiadnu lehotu), a to najmä vo vzťahu k vplyvu\nnákladov na budúce ekonomické aktivity. Zásah do majetkových práv je závažný, keďže sa\ndotýka viac ako 15.000 poistencov, z čoho významnú časť tvoria zamestnanci.»\n10.2 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na legitímne\nočakávania navrhovatelia v návrhu uvádzajú:\n«Neočakávaná a zásadná zmena pravidiel predstavuje rozpor s princípmi právneho\nštátu z dôvodu porušenia legitímneho očakávania adresáta právnej normy, ktorého účelom\nje garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci.\nÚstavný súd SR zadefinoval legitímne očakávania a priznal im právnu ochranu\nvo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6. februára 2008 - „Ústavný súd SR sa\n\n16\n\nhlási k modernej európskej konštitucionalistike, ku ktorej patrí ochrana legitímneho\nočakávania (legitimate expectation, der Verlrauenschutz). Už z pomenovania legitímne\nočakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred\nnepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej\ndo určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávame je užšou kategóriou ako právna\nistota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže\nvertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa\nsúkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne\nočakávanie ako princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov\nprincípu materiálneho právneho štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane\nparlamentu sú podriadení ústave a jej princípom. Ťažiskom ústavného systému je\njednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať. Zákonodarca\nnevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym adresátom\nvrchnostenských predpisov“.\n„Náhle zmeny pravidiel sú vždy citlivé z ústavnoprávneho hľadiska, a preto im\nústavný súd venuje náležitú pozornosť.“\n„V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že náhle zmeny\npravidiel sú z ústavnoprávneho hľadiska spravidla veľmi citlivé, a preto im musí venovať\nnáležitú pozornosť. Každý prípad je osobitný a vyžaduje si dôkladné a všestranné\nzhodnotenie z hľadiska všetkých súvisiacich okolností. Náhle zmeny pravidiel súvisia\ns kategóriami retroaktivity, ochranou legálne nadobudnutých práv a legitímnym\nočakávaním, ktorého účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej\nmoci...“\nMáme za to, že úplným zrušením maximálneho vymeriavacieho základu na platenie\npoistného na zdravotné poistenie v nesmierne krátkej dobe, došlo k zásadnému porušeniu\nlegitímneho očakávania na strane adresátov právnej normy, ktorými sú zamestnanec,\nzamestnávateľ a SZČO.\nV slovenskom právnom poriadku je maximálny vymeriavací základ na platenie\npoistného na zdravotné poistenie dlhodobo zavedeným inštitútom, nakoľko v rozličných\npodobách a výškach existuje minimálne už od účinnosti Pôvodného zákona o zdravotnom\npoistení, t. j. od 1. januára 1995. Zrušením maximálneho vymeriavacieho základu sa de\n\n17\n\nfacto potláča jeden z účelov samotného maximálneho vymeriavacieho základu, ktorým je\nnezaťažovať nad únosnú mieru majetok platiteľov poistného a zachovať primeranú mieru\nsolidarity v systéme zdravotného poistenia.\nZamestnávatelia a SZČO, ako priami platitelia poistného, nemohli predpokladať\nprijatie takejto zásadnej zmeny pri tvorbe svojich ročných rozpočtov na nasledujúci\nkalendárny rok. Aj v prípade, ak by niektorí z nich očakávali možnosť zvýšenia\nmaximálneho vymeriavacieho základu, nikto nemohol predpokladať, že príde k jeho\núplnému zrušeniu. Navyše v situácii, keď samotné rezortné ministerstvo konštatovalo\nv Revízii výdavkov, že v sektore zdravotníctva je de facto dostatok zdrojov, keďže\nprimárnym problémom je nízka efektivita využívania existujúcich zdrojov.\nUvedená zmena je o to zásadnejšia, že sa zároveň týka kľúčových riadiacich\nzamestnancoch, ktorí sú zodpovední za chod spoločností, a ktorých disponibilný príjem\nje dôsledkom Novely znížený.»\n10.3 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na svojvôľu\nzákonodarcu navrhovatelia v návrhu uvádzajú:\n«ÚS SR priznáva zákonodarcovi širokú diskrečnú právomoc vo vzťahu k regulácii\ndaňovej či poplatkovej povinnosti. Táto široká právomoc zákonodarcu ale nie je\nbezhraničná a limitujú ju princípy daňovej rovnosti a proporcionality, vylúčenie extrémnej\ndisproporcionality, zákaz svojvoľnosti a povinnosť zákonodarcu podložiť svoje rozhodnutie\nobjektívnymi a racionálnymi dôvodmi.\nV rozhodnutí sp. zn. Pl. ÚS 22/92 Ústavný súd Českej a Slovenskej federatívnej\nrepubliky uviedol: „V oblasti daňové je treba požadovat aby zákonodarní orgán podložil\nsvoje rozhodnutí objektívními a racionálními kritérii.“\nJedným z bodov, ktoré ÚS SR zakomponoval do svojho ústavného testu ústavnosti\ndaní a poplatkov, je aj preskúmanie toho, či uloženie dane (resp. poplatku) sleduje\nlegitímny cieľ a má racionálny základ. Týmto má dôjsť k vylúčeniu svojvôle NR SR pri\nzásahu do práv adresátov daňových resp. poplatkových právnych noriem.\nVzhľadom na aplikáciu testu ÚS SR aj na odvody, je odôvodnené tvrdiť, že\npredkladateľ Pozmeňovacieho návrhu ako ani zákonodarca a príslušné rezortné\nministerstvo nedokázali podložiť svoje rozhodnutie objektívnymi a racionálnymi dôvodmi.\n\n18\n\nAko je uvedené vyššie v rámci rozpravy predstúpil predkladateľ Pozmeňovacieho\nnávrhu ako aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker. V prípade zrušenia maximálneho\nvymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie minister\nzdravotníctva obhajoval tieto zmeny potrebou financovania rekonštrukcie a modernizácie\nnemocníc.\nSamotné MZ SR ale v Revízií výdavkov konštatuje, „Verejné výdavky Slovenska\nna zdravotníctvo v posledných rokoch rástli rýchlejšie ako celkové verejné výdavky...\nSlovensko dáva na zdravotníctvo väčší podiel HDP ako priemer krajín V3, vo výsledkoch\nvšak zaostáva... Jednou z príčin je nízka efektívnosť slovenského zdravotníctva v porovnaní\ns OECD a krajinami V3... Pri platbe štátu do systému verejného zdravotného poistenia\nchýba diskusia o potrebných výdavkoch a účeloch, na ktoré má byť použité“. Z Revízie\nvýdavkov je preto zrejmé, že prostriedky na financovanie rekonštrukcie a modernizácie\nnemocníc je možné získať aj iným spôsobom ako zrušením maximálneho vymeriavacieho\nzákladu na platenie poistného na zdravotné poistenie, a to napr. zefektívnením slovenského\nzdravotníctva. Je verejne známe, že sektor zdravotníctva je zaťažený veľkým množstvom\nzmlúv, ktoré sú nevýhodné pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.\nV náleze ÚS ČR Pl. ÚS 2/08 zo dňa 23. apríla 2008 ústavný súd kritizoval\nzákonodarcu resp. štát, ktorý „nezačal s úsporami sám u sebe rozborem, zda je současná\nspráva věcí verejných účelná, efektívní a hospodárná, zda nedochází k plýtvání verejnými\nprostředky. Pokud by štát začal, alespoň částečně, nejprve u sebe, presvedčil by do jisté\nmíry značnou část obyvatelstva o nutnosti a účelnosti zmeň i v oblasti sociálních dávek,\nkterá je samozrejmé vázána na možnosti státního rozpočtu.\nÚlohou Ústavného súdu samozrejme nie je posudzovať správnosť či praktickosť\nprijatých zmien, avšak je potrebné zvážiť, či právna úprava, ktorá zasahuje okrem iného aj\ndo majetkových práv občanov, ktoré sú chránené čl. 20 ods. 1 Ústavy, nevyžaduje existenciu\nvecného dôvodu svojho prijatia, nakoľko bez takéhoto zdôvodnenia napĺňa definíciu\nsvojvoľného zásahu zákonodarcu do ústavných práv v rozpore s princípmi materiálneho\nprávneho štátu.»\n10.4 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na nedodržanie\npravidiel legislatívneho procesu navrhovatelia v návrhu uvádzajú:\n\n19\n\n«Pre vládne návrhy zákonov sa vyžaduje vo všeobecnosti vyššia kvalita\nlegislatívneho procesu, ktorá okrem iného spočíva aj v medzirezortnom pripomienkovom\nkonaní. Účelom medzirezortného pripomienkového konania je okrem iného aj účasť\ndotknutých orgánov a verejnosti na legislatívnom procese. Participácia dotknutých orgánov\na verejnosti je obzvlášť žiaduca pri návrhoch zákonov, ktoré sa priamo dotýkajú práv\na povinností občanov SR.\nOkrem vlády je zákonodarná iniciatíva priznaná aj výborom NR SR a jednotlivým\nposlancom.\nVýbory NR SR okrem práva zákonodarnej iniciatívy, ktorým sa vyvoláva proces\ntvorby zákona, majú aj právo vstúpiť už do začatého procesu tvorby zákona\nprostredníctvom pozmeňujúcich návrhov. Obe práva sú samostatné a treba ich jednoznačne\nrozlíšiť, lebo právo predložiť návrh zákona je ústavným právom, kým právo predložiť\npozmeňujúci návrh k predloženému návrhu zákona nie je právom, ktoré priznáva Ústava.\nNávrhom zákona sa začína originálny právotvorný proces, ktorý má vlastné pravidlá.\nPozmeňujúcim návrhom sa vstupuje do už začatého právotvorného procesu. Z účelu oboch\núkonov možno odvodiť rozdiel medzi nimi - pozmeňujúcim návrhom sa pôvodne predložený,\noriginálny návrh, upravuje tak, že originálny návrh sa mení alebo dopĺňa, ale je\nnevyhnutné, aby neprichádzalo k novým zásadným zmenám oproti pôvodnému návrhu.\nPozmeňovací návrh, ktorý v druhom čítaní do pléna NR SR predložil gestorský\nvýbor, ktorým bol výbor NR SR pre zdravotníctvo, v skutočnosti nemal povahu\npozmeňujúceho návrhu k pôvodne predloženému návrhu zákona, ale bol de facto novým\nnávrhom zákona, nakoľko zásadným spôsobom menil Vládny návrh novely zákona o\nzdravotnom poistení. Predložením tohto pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní\npredkladateľ obišiel ustanovenia § 68 ods. 1 a 3 (povinnosť predloženia dôvodovej správy),\n§ 70 ods. 2 (poskytnúť návrh zákona, ktorý bol postúpený do druhého čítania vláde na\nprerokovanie a zaujatie stanoviska v spojení s pripomienkovým konaním), § 77 ods. 3, § 78\nzákona (prerokovať návrh zákona v príslušných výboroch ako aj vypracovať stanovisko\nvýborov NR SR k návrhu zákona) č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rokovacom\nporiadku“), čím zmaril rokovanie o svojom novom návrhu v pléne NR SR v prvom čítaní,\nprerokovanie návrhu zákona vo výboroch NR SR ako aj medzirezortný pripomienkový\n\n20\n\nproces. Obdobne prišlo k porušeniu čl. 31 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej\nrepubliky.\nNR SR mala možnosť zamedziť rokovaniu o predloženom Pozmeňujúcom návrhu.\nTým, že tak neurobila, neodstránila protiprávnosť správania výboru NR SR pre\nzdravotníctvo, ale znásobila počet postupov nerešpektujúcich Ústavu o postup pléna NR SR,\nktorý tiež nebol v súlade s Ústavou.\nPredložením Pozmeňovacieho návrhu výbor NR SR pre zdravotníctvo naplnil svoje\noprávnenie, ktoré mu priznáva Zákon o rokovacom poriadku, avšak svojim konaním obišiel\npovinnosť vlády (keďže väčšinu v príslušnom výbore majú poslanci vládnej koalície)\npredložiť návrh zákona na riadne medzirezortné pripomienkové konanie, čím došlo\nk obmedzeniu dotknutých orgánov a verejnosti na participácii pri tak zásadnej zmene\nsystému zdravotného poistenia, akou je zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu\nna platenie poistného na zdravotné poistenie.\nOkrem\n\nvyššie\n\nuvedeného,\n\nspoločná\n\nspráva,\n\nktorou\n\ndošlo\n\nk\n\npredloženiu\n\nPozmeňovacieho návrhu do druhého čítania Vládnej novely zákona o zdravotnom poistení,\nbola schválená a predložená NR SR dňa 29. novembra 2016 (ďalej len „Spoločná správa“).\nNovela v znení Pozmeňovacieho návrhu bola schválená už 30. novembra 2016.\nPodľa § 81 ods. 2 Zákona o rokovacom poriadku môže NR SR rokovať o návrhu\nzákona v druhom čítaní najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy.\nO skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu\nrozhodnúť NR SR bez rozpravy, ak ide o jednoduchý návrh zákona.\nV prípade Spoločnej správy došlo k rokovaniu o návrhu zákona hneď na druhý deň\nbez toho, aby gestorský výbor navrhol skrátenie lehoty a aby NR SR tento návrh schválila.\nZároveň máme za to, že aj keby došlo k schváleniu takéhoto návrhu, Novela nemá charakter\njednoduchého návrhu zákona.\nPodľa PL. ÚS 29/05, porušenie noriem ústavného procesu je v prípadoch hrubého\na svojvoľného nerešpektovania pravidiel zákonodarného postupu zásadne spôsobilé vyústiť\ndo rozporu prijatého zákona s ústavou.“ (PL. ÚS 48/03) Citovaný právny názor vychádza\nvo všeobecnosti zo zákazu svojvôle v postupe orgánov verejnej moci a v konkrétnych\nokolnostiach schvaľovania napadnutého zákona zo zákazu svojvôle v zákonodarnom\n\n21\n\nprocese ako princípu, ktorý treba podľa názoru ústavného súdu považovať za integrálnu\nsúčasť princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 prvej vete ústavy.\nÚstavný súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľov, že pri schvaľovaní zákona\no preukazovaní pôvodu majetku došlo k závažnému porušeniu zákona o rokovacom\nporiadku, a zdôrazňuje, že nerešpektovanie zákonom ustanovených pravidiel legislatívneho\nprocesu môže mať v konkrétnom prípade v konečnom dôsledku nielen nezanedbateľný vplyv\nna celkovú kvalitu schváleného zákona, ale môže sa stať aj dôvodom, ktorý spôsobí\nneústavnosť zákona ako celku (porovnaj k tomu napr. judikatúru Ústavného súdu Českej\nrepubliky vymedzenú najmä v náleze sp. zn. Pl. ÚS 77/06 z 15. februára 2007 alebo v náleze\nsp. zn. Pl. ÚS 21/01 z 12. februára 2002).“\nMáme za to, že postupom gestorského výboru, v ktorom majú väčšinu poslanci\nvládnej koalície, došlo (i) k vedomému obídeniu povinnosti predložiť vládny návrh zákona\nna medzirezortné pripomienkové konanie a (ii) k zásadnej zmene Vládneho návrhu novely\nzákona o zdravotnom poistení, ktorá bola svojou povahou predložením nového návrhu\nzákona, čím došlo k obídeniu povinnosti prerokovať návrh zákona v 1. čítaní ako aj jeho\nprerokovanie výbormi NR SR. NR SR zároveň nedodržala ani lehotu na rokovanie\no predloženom Pozmeňovacom návrhu prostredníctvom Spoločnej správy.\nPostupom gestorského výboru a samotnej NR SR preto došlo k zásadnému porušeniu\npravidiel legislatívneho procesu, čím došlo k porušeniu základných princípov materiálneho\nprávneho štátu.»\n11. V súvislosti s namietaným porušením čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového\nprotokolu navrhovatelia vo svojom návrhu uvádzajú:\n«Čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu chránia základné ľudské právo\npokojne užívať svoj majetok. Akékoľvek dane či odvody sú zásahom do pokojného užívania\nmajetku, avšak takýto zásah je ospravedlnený verejným záujmom spoločnosti na potrebe\nfinancovania verejných statkov. Takýto zásah ale nemôže byť svojvoľný a neprimeraný.\nÚS SR, ÚS ČR a ESĽP zaručujú štátu široké právomoci v úprave daňovej povinnosti alebo\ninej povinnosti s povahou dane. S prihliadnutím na judikatúru ÚS SR máme za to, že\nprijatím Novely došlo k neprimeranému a svojvoľnému zásahu do ústavou garantovaných\nmajetkových práv zamestnanca, zamestnávateľa a SZČO spôsobených kombináciou\n\n22\n\nneprimeraného ekonomického a časového tlaku. Tento neprimeraný ekonomický a časový\ntlak na očakávaný majetok je spôsobený zrušením maximálneho vymeriavacieho základu\nna platenie poistného na zdravotné poistenie v extrémne krátkej legisvakančnej lehote.\nÚS SR priznáva zákonodarcovi širokú diskrečnú právomoc vo vzťahu k regulácii\ndaňovej či poplatkovej povinnosti. Táto široká právomoc zákonodarcu ale nie je\nbezhraničná a limitujú ju princípy daňovej rovnosti a proporcionality, vylúčenie extrémnej\ndisproporcionality, zákaz svojvoľnosti a povinnosť zákonodarcu podložiť svoje rozhodnutie\nobjektívnymi a racionálnymi dôvodmi.\nVo sfére otázok primeranosti daní a poplatkov ÚS SR stanovil ústavný test, ktorý by\nmal zahŕňať preskúmanie:\na) rešpektovania princípu legality, t. j. či bola preskúmavaná daň uložená zákonom,\nresp. „na základe zákona“, teda k tomu zákonom splnomocneným orgánom verejnej moci\na v medziach tohto splnomocnenia,\nb) či uloženie predmetnej dane sleduje legitímny cieľ a má racionálny základ,\nc) či predmetná daň nepredstavuje pre daňovníkov (skupiny daňovníkov) zjavne\nnadmernú záťaž, t. j. či nie je z hľadiska vzťahu medzi sledovaným verejným záujmom a\nlegitímnymi\n\nindividuálnymi\n\nzáujmami\n\ndaňovníkov\n\n(skupín\n\ndaňovníkov)\n\nextrémne\n\ndisproporčná (zákaz extrémnej disproporcionality),\nd) či uloženie predmetnej dane (vrátane jej náležitosti) nie je prejavom zjavného,\nresp. svojvoľného porušenia ústavného princípu rovnosti pri rozlišovaní medzi jednotlivými\nskupinami daňovníkov (neakcesorická rovnosť), resp. jeho porušenia v spojení\ns neprimeraným zásahom do niektorého základného práva alebo slobody, s osobitným\nzreteľom na ochranu vlastníctva (akcesorická rovnosť).\nUvedený test sa v zmysle judikatúry ÚS SR používa aj vo vzťahu k ustanoveniu\npoplatkov, odvodov či iných obdobných povinností.\nPrijatie Novely je zásadným spôsobom v rozpore s bodom b) tohto ústavného testu,\nkeďže dôvody, ktorými obhajovalo MZ SR zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu\n(november 2016) sú v rozpore so zisteniami toho istého ministerstva v Revízii výdavkov\n(október 2016), ktoré poukazuje na dostatočné množstvo zdrojov v systéme v spojení s ich\nneefektívnymi využívaním. Neodôvodnené zväčšovanie odvodovej záťaže, pri deklarovanej\nvedomosti rezortného ministerstva o problematickom využívaní zdrojov zo zdravotného\n\n23\n\npoistenia v tom istom čase, predstavuje rozpor so základným rámcom práva na ochranu\nmajetku.\nNovelu je preto možné pokladať za značný zásah do majetkových práv\nzamestnávateľov vysokopríjmových zamestnancov, týchto zamestnancov a SZČO,\nku ktorému došlo vo veľmi krátkej dobe od prijatia Novely. Táto náhla a nečakaná zmena\nzasiahla primárne do práva na očakávaný majetok adresátov právnej normy, ktorý je\nchránený rovnakými princípmi ako už nadobudnutý majetok.»\n12. V súvislosti s namietaným porušením čl. 40 ústavy navrhovatelia vo svojom\nnávrhu uvádzajú:\n«Čl. 40 Ústavy zaručuje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotné\npomôcky. Ústavnoprávnou praxou je toto právo považované za kategóriu sociálnych,\nhospodárskych a kultúrnych práv, ktorých ochrana je limitovaná ekonomickými\nmožnosťami štátu. ÚS SR, ÚS ČR a ESĽP zaručujú štátu široké právomoci v úprave\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Napriek tomu máme za to, že zrušením\nmaximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie došlo k\nzásahu do tohto práva spôsobeného porušením ekvivalencie medzi výškou poistného\nodvedeného do systému zdravotného poistenia a následného poistného plnenia.\nV súlade s judikatúrou ÚS ČR, výsledkom porušenia ekvivalencie medzi zaplateným\npoistným a následným poistným plnením je neústavná neprimeranosť hmotného\nzabezpečenia poskytnutého zo sociálneho poistenia. Takéto zdôvodnenie neústavnosti výšky\npoistného je samozrejme možné analogicky vztiahnuť aj na poistné na zdravotné poistenie.\nÚS ČR vo svojom náleze Pl. ÚS 8/07 zo dňa 23. marca 2010 stanovil, že poistencovi\nplynie základné právo na zákonodarcom transparentne určený komponent ekvivalencie\n(primeranosti) vo verejnom dôchodkovom, nemocenskom a zdravotnom poistení, a to v takej\nmiere, že si zachováva povahu právneho inštitútu poistenia a nemení ho v daň.\nS poukazom na vyššie uvedený nález ÚS ČR Pl. ÚS 8/07 máme za to, že zrušením\nmaximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného, na zdravotné poistenie došlo\nk narušeniu ekvivalencie medzi zaplateným poistným a následne poskytovaným poistným\nplnením.\n\n24\n\nÚS ČR v tomto náleze poukázal na to, že zákonodarca by pri realizácii ochrannej\na prerozdeľovacej funkcie sociálnej politiky nemal potláčať ďalšie esenciálne funkcie\nsociálnej politiky, teda ani funkciu stimulačnú, ktorá by mala žiaducim spôsobom\novplyvňovať ekonomické správanie poistencov a vo svojom dôsledku viesť k zvyšovaniu\ncelkových príjmov daného systému.\nPodľa údajov uvedených v Revízii výdavkov priemerné výdavky zdravotných\npoisťovní na poistenca boli v roku 2015 vo výške cca 700 EUR ročne. Zrušením\nmaximálneho vymeriavacieho základu na výpočet poistného na zdravotné poistenie\nv prípade niektorých vysokopríjmových osôb dôjde k situácii, že do systému zdravotného\npoistenia odvedú ročne mnohonásobne viac než je suma priemerných výdavkov zdravotných\npoisťovní na jedného poistenca, a tým dôjde k jasnej neekvivalencii systému zdravotného,\npoistenia, tak ako je chápaná nálezom ÚS ČR Pl. ÚS 8/07.»\n13. Navrhovatelia žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol: „Ustanovenie § 13 ods. 9\nzákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002\nZ. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1,\nčl. 20 ods. 1 a čl. 40 ods. 1 Ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.“\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu skupiny poslancov\n14. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\nPodľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh\nnajmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.\nPodľa § 74 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa čl. 125\nods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej\n\n25\n\nprávnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá\nbola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať najmenej\npätina poslancov národnej rady.\nPodľa § 75 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať\na) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,\nktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou\nnavrhovateľ namieta,\nb) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého\nprávneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom\nvyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,\nc) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia, s\nktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.\nPodľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme\nho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\n\n26\n\n15. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval\nnávrh skupiny poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti\nnávrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, ako aj procesné podmienky,\nza ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto\nskutočností ústavný súd rozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. februára 2020\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n27", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "súlad-súlad právnych predpisov", "zdravotné poistenie", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na ochranu zdravia", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9041ddd-bb92-49e7-be4a-09cbc20889ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2012 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9041ddd-bb92-49e7-be4a-09cbc20889ec"}, {"guid": "ussr:daf372ad-7328-4ab2-86a8-0dfb942601a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 109/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 109/2011 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daf372ad-7328-4ab2-86a8-0dfb942601a1"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}, {"guid": "ussr:f380dbe0-1499-4b54-ba1e-717b0eb539e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 48/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 48/03 z 11. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-11", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f380dbe0-1499-4b54-ba1e-717b0eb539e5"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:46cb22bb-5497-47ee-a48a-71164c6db9c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.4.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2025 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.4.2025.1"}, {"guid": "81f291b3-d6b5-4f1a-b89f-7dc35d47a047:7dc4367f-df34-46e8-87c5-4bb45c901707", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200198.1", "spisova_znacka": "6Ssk/142/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/142/2024 z 30. 6. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200198.1"}, {"guid": "7a3671f1-b8ce-457d-9b7d-f85b3e32db33:66965eeb-2321-4b24-bc83-f8ffe3aa3b8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200024.2", "spisova_znacka": "7Ssk/180/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/180/2022 z 13. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200024.2"}]}