{"guid": "ussr:2cbf1470-68ae-4964-9523-ba5acd6d447f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/2020 z 8. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. júla 2020, sp. zn. PL. ÚS 19/2020, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-07-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zastavuje", "zastavuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2cbf1470-68ae-4964-9523-ba5acd6d447f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 19/2020-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júla 2020 v pléne\nzloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora\nDuľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra\nMolnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského (sudca spravodajca)\nv konaní o návrhu Okresného súdu Ružomberok, zastúpeného sudcom JUDr. Vladimírom\nTopoľančíkom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky o súlade § 447 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona\nč. 404/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv znení neskorších predpisov, s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\ntakto\nrozhodol:\nKonanie o návrhu Okresného súdu Ružomberok z a s t a v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh navrhovateľa a jeho argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol\n3. októbra 2019 doručený návrh Okresného súdu Ružomberok (ďalej aj „okresný súd“\n\nalebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) o súlade § 447 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nv znení zákona č. 404/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), s čl. 12\nods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy.\n2. Okresný súd v úvode odôvodnenia svojho návrhu rekapituluje podstatné okolnosti\nním súdenej kauzy\n\n,\n\n(ďalej len „žalobkyňa“), proti obchodnej spoločnosti\n\n,\n(ďalej\n\nlen\n\n„žalovaná“),\n\nktorej predmetom je náhrada straty na zárobku „v pravidelných opakujúcich sa dávkach\nza obdobie od 05.09.2014 vo výške 72,49 eur mesačne...“. Žalobkyňa totiž utrpela\n7. septembra 2013 pri dopravnej nehode škodu na zdraví a žalobou si „uplatňuje náhradu\nza stratu na zárobku po PN, keď pred dopravnou nehodou dosahovala (už ako poberateľka\ninvalidného dôchodku s mierou poklesu pracovnej schopnosti 50 %) čistý mesačný príjem\nvo výške 222,49 eur... zo závislej činnosti, pričom v období po dopravnej nehode dosahuje\nčistý mesačný príjem maximálne 150 eur (s mierou poklesu zárobkovej schopnosti 60%),\nt. j. z rozdielu uvedených príjmov odvodzuje svoj žalobný návrh vo výške 72,49 eur\nmesačne“.\n3. V nadväznosti na uvedené okresný súd zdôrazňuje, že žalobkyňa „svoj nárok\nodvodzuje od princípu plnej náhrady skutočnej majetkovej škody, teda sumy,\nktorú by dosiahla\n\nnebyť dopravnej\n\nnehody“. Keďže\n\npodľa\n\nnázoru navrhovateľa\n\nv predmetnej ním rozhodovanej veci „všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu nemožno\naplikovať,... súd pri právnom posúdení tohto sporu musí vychádzať z právnej úpravy\nuvedenej v napadnutom ustanovení.“, čo má za následok, že „by... mohol žalobkyni priznať\nsumu úrazovej renty vo výške 70 centov“.\n4. Okresný súd odkazuje na nález č. k. PL. ÚS 10/2016-53 z 10. októbra 2018,\nv ktorom ústavný súd rozhodol o nesúlade § 446 Občianskeho zákonníka (je „postavené\nna rovnakom právnom základe“ ako napadnuté ustanovenie, hoci reguluje náhrady straty\nna zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného) s čl. 12 ods. 1 a čl. 20\n2\n\nods. 1 ústavy. Podstatou argumentácie uvedeného nálezu je názor, podľa ktorého základné\nprávo vlastniť majetok vyžaduje, „aby nárok na náhradu zárobkovej straty za obdobie\npracovnej neschopnosti bol uspokojovaný v kvantite čo najviac sa blížiacej sume zárobku,\nktorý by poškodený dosiahol nebyť pracovnej neschopnosti vyplývajúcej z poškodenia jeho\nzdravia protiprávnym konaním“ (bod 48 predmetného nálezu). Okresný súd je presvedčený,\nže citovaný právny názor je použiteľný aj na rozhodnutie o jeho návrhu. Ústavný súd\nv uvedenom náleze podľa navrhovateľa taktiež „upriamil pozornosť zákonodarcu\naj na ďalšie\n\nmajetkové\n\npráva\n\nregulované\n\nv Občianskom\n\nzákonníku\n\na prameniace\n\nv spôsobení ujmy na zdraví protiprávnym konaním a odporúčal zákonodarcovi riešiť\nuvedenú\n\nproblematiku\n\nv duchu\n\npožiadaviek\n\nzákladného\n\npráva\n\nvlastniť\n\nmajetok\n\nformulovaných v dôvodoch nálezu“.\n5. Okresný súd taktiež uvádza, že „Ministerstvo spravodlivosti... t. č. pripravuje\nnovelizáciu Občianskeho zákonníka predmetom ktorej, bude okrem iného tak novelizácia\n§ 446 OZ ako aj § 447 OZ. Legislatívny proces sa v súčasnosti nachádza len v štádiu prvého\nčítania v Národnej rade Slovenskej republiky, t. j. napadnuté ustanovenie je do dnešného\ndňa (3. október 2019, pozn.) súčasťou právneho poriadku...“. Navrhovateľ sa vysporadúva\naj s intertemporálnymi aspektmi pripravovanej novelizácie, ktoré spočívajú v požiadavke,\naby sa vznik dotknutých právnych vzťahov, ako aj vznik nárokov z týchto právnych\nvzťahov posudzovali podľa právneho stavu do nadobudnutia účinnosti novelizácie, teda\npodľa napadnutého ustanovenia. Podľa okresného súdu však eventuálne nadobudnutie\núčinnosti uvedenej novelizácie nemá viesť k zastaveniu konania o jeho návrhu [§ 87 prvá\nveta zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)],\npretože „bude...\n\npovinný,\n\nčo do vzniku\n\nprávnych\n\nvzťahov,\n\nako\n\naj\n\nnárokov\n\nz nich vyplývajúcich aplikovať právnu úpravu vo vzťahu k § 447 účinnú do prijatia novely,\nt. j. v znení v akom sa napáda týmto návrhom, t. j. podľa názoru súdu v znení,\nktoré nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky“.\n6. Okresný súd navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho návrh na ďalšie konanie\na aby vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n\n3\n\n„Ustanovenie § 447 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov nie je v súlade s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“\n7. Prílohou návrhu je uznesenie č. k. 9 C 20/2017-128 z 3. októbra 2019,\nktorým okresný súd konanie o žalobe žalobkyne prerušil a podal návrh podľa čl. 125\nods. 1 písm. a) ústavy ústavnému súdu.\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\n9. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh\nsúd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný\nprávny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej\nveci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7\nods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125\nods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.\n12. Podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy.\n13. Podľa § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym\npredpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas\n4\n\nnárodná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nmôže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.\n14. Podľa § 87 zákona o ústavnom súde ústavný súd konanie zastaví,\nak preskúmavaný právny predpis stratí platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci.\nAk sa konanie začalo na základe návrhu súdu podľa čl. 125 ods. 1 a čl. 144 ods. 2 ústavy,\nrozhodne ústavný súd o zastavení konania podľa povahy veci.\n15. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka (znenie účinné do 30. novembra 2019)\nnáhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného\nalebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty\npodľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.\n16. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. decembra 2019\nnáhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite\nsa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,\nktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený\ndosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku\nvyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.\nIII.\nZastavenie konania o návrhu okresného súdu\n17. V návrhovom petite sa neuvádza, v akom znení považuje okresný súd napadnuté\nustanovenie za rozporné s ústavou. Popis skutkových a právnych okolností ním súdeného\ncivilného sporu, argumentačná výstavba jeho návrhu, no v neposlednom rade aj časové\nsúvislosti doručenia jeho návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy\numožňujú ústavnému súdu bez pochybností prijať záver, že okresný súd kritizuje\nhmotnoprávnu normu zakotvenú v § 447 Občianskeho zákonníka po novele vykonanej\nzákonom č. 404/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov, tak ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.\n\n5\n\n18. Ústavný súd zistil, že Národná rada Slovenskej republiky schválila\n28. októbra 2019 zákon č. 394/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 394/2019 Z. z.“)\na ktorý nadobudol účinnosť 1. decembra 2019. Uvedenou novelou Občianskeho zákonníka\ndošlo aj k zmene okresným súdom napadnutého ustanovenia, a to tak, ako to vyplýva\nz bodov 15 a 16.\n19. Je teda zjavné, že ustanovenie Občianskeho zákonníka zahrnuté do petitu\nnavrhovateľovho návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov je síce\naj v súčasnosti zamerané na reguláciu identického objektu v porovnaní s právnym stavom\núčinným do 30. novembra 2019 (náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti), pokiaľ však ide o dispozíciu predmetnej právnej normy, došlo k podstatnej\nzmene priamo zohľadňujúcej námietku, ktorú voči nej z odôvodnenia návrhu okresného\nsúdu možno dôvodiť (spôsob určenia výšky náhrady za stratu na zárobku zohľadňujúci\njeho skutočný pokles).\n20. K popísanej zmene právnej úpravy došlo po doručení navrhovateľovho návrhu\nna začatie konania o súlade právnych predpisov ústavnému súdu a zároveň pred vyhlásením\nnálezu vo veci samej, čím je aktivovaná aplikácia § 87 zákona o ústavnom súde.\n21. Ústavný súd v ustálenej judikatúre považuje stratu platnosti preskúmavaných\nprávnych predpisov za dôvod na zastavenie konania bez ohľadu na to, že v čase doručenia\nnávrhu na začatie konania napadnuté právne predpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia\nešte boli súčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky (PL. ÚS 23/02,\nPL. ÚS 16/03, PL. ÚS 4/2016).\n22. Nemožno však stratiť so zreteľa skutočnosť, že svojím návrhom navrhovateľ\n(všeobecný súd) inicioval konanie o súlade právnych predpisov, ktorého predmetom\nje kontrola ústavnosti vykazujúca prvky konkrétnosti.\n23. Zmyslom oprávnenia všeobecného súdu iniciovať konanie o súlade právnych\npredpisov pred ústavným súdom je odstránenie pochybností všeobecného súdu o ústavnosti\n6\n\nkonkrétneho\n\nustanovenia,\n\npred\n\npoužitím\n\nktorého\n\nvšeobecný\n\nsúd\n\nstojí,\n\nresp. ktorého aplikácia všeobecným súdom prichádza do úvahy (PL. ÚS 3/2014). V podstate\nteda účelom konania o súlade právnych predpisov začatého na návrh všeobecného súdu\nje účinná pomoc ústavného súdu všeobecnému súdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia\nústavno-právnej povahy spadajúceho do výlučnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 125\nods. 1 písm. a) ústavy (PL. ÚS 1/2018).\n24. Ústavný súd pri podstate konania o súlade právnych predpisov iniciovaného\nvšeobecným súdom zdôrazňuje význam ústavnej normy zakotvenej v čl. 144 ods. 2 ústavy,\nktorá vyžaduje, aby v systéme špecializovaného a koncentrovaného typu kontroly\nústavnosti, z ktorého vychádza aj ústava, o súlade právnych predpisov nižšieho stupňa\nprávnej sily s právnymi predpismi vyššieho stupňa právnej sily, osobitne ústavou\na ústavnými zákonmi, mohol rozhodovať v zásade vždy len nezávislý súdny orgán ochrany\nústavnosti, t. j. ústavný súd (čl. 124 ústavy). Táto ústavná konštrukcia je vyjadrením\nvnútornej deľby moci (práce) vo sfére súdnej moci založenej na výhradnom oprávnení\nústavného súdu rozhodovať o ústavnosti, prípadne zákonnosti právnych predpisov,\nktoré by malo zároveň garantovať jednotnosť judikatúry v tejto oblasti (PL. ÚS 6/2016).\n25. Preto v prípadoch, ak má všeobecný súd prerokúvanú vec rozhodnúť\npodľa právneho predpisu, jeho časti alebo jednotlivého ustanovenia, ktoré už bolo zrušené\nalebo zmenené, použije sa vždy ustanovenie § 87 druhej vety zákona o ústavnom súde (bod\n14). Podľa jeho obsahu sa potom vyžaduje posúdenie zastavenia konania „podľa povahy\nveci“. Ak je zmenené alebo zrušené ustanovenie v dôsledku prechodných ustanovení\nprávneho predpisu, ktorého je súčasťou alebo prechodných ustanovení iného právneho\npredpisu, resp. v prípade ich absencie (teda bez spätného účinku normatívnej zmeny)\nuplatniteľné pre rozhodnutie v konkrétnej veci súdu ako navrhovateľa (čo v prerokúvanej\nveci neplatí ), vyžaduje sa na riešenie otázky aplikovateľnosti § 87 zákona o ústavnom súde\nposúdenie, či by účinky prípadného vyslovenia nesúladu právnych predpisov požadovaného\nprerokúvaným návrhom boli využiteľné pri rozhodovaní navrhovateľa (teda po pokračovaní\nv prerušenom konaní). Opačný, zriedkavejší, avšak aktuálny prípad (zmena zákona\nso spätnými účinkami) je charakterizovaný v nasledujúcom bode.\n\n7\n\n26. V konaní o návrhu navrhovateľa je teda úlohou ústavného súdu vyhodnotiť,\nči zákon č. 394/2019 Z. z. (bod 18) umožňuje okresnému súdu aplikovať na skutkový stav\nustálený v konaní sp. zn. 9 C 20/2017 napadnuté ustanovenie v znení účinnom\nod 1. decembra 2019. V prípade kladnej odpovede na túto otázku je potrebné (podľa povahy\nveci) konanie o návrhu okresného súdu zastaviť. Normatívny právny stav, relevantný\npre rozhodovanie v predmetnej veci navrhovateľa, sa totiž už zo zákona zmenil, pričom\npodaný návrh vychádza z premisy potreby použitia pôvodného právneho stavu\n(ako podkladu pre rozhodovanie všeobecného súdu).\n27. Popísané úvahy si vyžadujú skúmanie zodpovedajúceho prechodného\nustanovenia zákona č. 394/2019 Z. z.\n28. Podľa § 879w Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. decembra 2019\nustanoveniami § 446, § 447, § 447b a § 448 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté\npred 1. decembrom\n\n2019;\n\nvznik\n\ntýchto\n\nprávnych\n\nvzťahov\n\na\n\nvznik\n\nnárokov\n\nz týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom\ndo 30. novembra 2019.\n29. Dôvodová správa k citovanej norme uvádza, že „prechodné ustanovenie\nustanovuje,\n\nktorými\n\nustanoveniami\n\nsa\n\nbudú\n\nriadiť\n\nprávne\n\nvzťahy\n\nvzniknuté\n\npred 1. decembrom 2019. Takéto právne vzťahy, s výnimkou posudzovania ich vzniku\na vzniku nárokov z týchto právnych vzťahov, sa budú riadiť podľa ustanovení § 446, § 447,\n§ 447b a § 448 účinných od 1. decembra 2019. Počas prechodného obdobia,\nt. j. od 31. januára 2019 do 30. novembra 2019, sa bude náhrada za stratu na zárobku\npočas pracovnej neschopnosti určovať podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody,\nktoré sú analogicky obsahom aj účelom najbližšie chýbajúcej právnej úprave. Možnosť\npoužitia právnej analógie umožňuje § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle\nktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným\nzákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom\naj účelom im najbližšie. Zároveň dávame do pozornosti ustanovenie § 91 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v zmysle ktorého stratou účinnosti alebo platnosti právnych predpisov\n8\n\nna základe nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi\nzrušených, ak ústavný súd nerozhodne inak; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie,\nplatí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak ústavný\nsúd nerozhodne inak.“.\n30. Intertemporalita regulovaná v § 879w Občianskeho zákonníka v znení účinnom\nod 1. decembra 2019 je obsahovo vyplnená všeobecným pravidlom spočívajúcim v príkaze\nuplatniť § 447 v znení účinnom po novele uskutočnenej zákonom č. 394/2019 Z. z.\naj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019. Súčasne to isté prechodné\nustanovenie civilného kódexu zakotvuje výnimku, a to posudzovanie vzniku právnych\nvzťahov a vzniku nárokov z týchto právnych vzťahov, ktoré sa bude spravovať právnou\núpravou účinnou pred 1. decembrom 2019.\n31. Neústavnosť § 447 Občianskeho zákonníka vidí navrhovateľ v spôsobe určenia\nvýšky žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení\njej pracovnej neschopnosti. Ústavne sporným sa tak preň nestáva vznik právneho vzťahu,\nktorého subjektom je žalobkyňa, ani vznik žalovaného nároku, ale jeho kvantifikovateľný\nobsah. Ten je napokon aj predmetom sporu v konaní vedenom na okresnom súde.\n32.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nsa\n\nteda\n\nstotožňuje\n\ns názorom\n\nokresného\n\nsúdu,\n\npodľa ktorého „bude... povinný, čo do vzniku právnych vzťahov, ako aj nárokov z nich\nvyplývajúcich aplikovať právnu úpravu vo vzťahu k § 447 účinnú do prijatia novely“.\nKeďže ale predmetom sporu vo veci vedenej navrhovateľom nie je vznik žalobou\nuplatneného nároku, ale jeho obsah (výška žalovanej sumy), citovaný argument\nnie je spôsobilý umožniť ďalšie pokračovanie konania ústavného súdu o návrhu\nnavrhovateľa, pretože okresnému súdu nebráni, aby o žalobkyňou uplatnenej sume náhrady\nza stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti rozhodol v súlade s právnou\nkoncepciou plynúcou z nálezu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 10/2016-53 z 10. októbra 2018,\nno predovšetkým\n\nv súlade\n\ns\n\n§\n\n447\n\nObčianskeho\n\nod 1. decembra 2019.\n\n9\n\nzákonníka\n\nv znení\n\núčinnom\n\n33. V popísaných okolnostiach ústavný súd zaujíma zdržanlivý postoj k využitiu\nsvojej právomoci podľa čl. 125 ústavy a zabezpečenie ústavnej súladnosti usporiadania\nprávneho vzťahu, ktorý je objektom konania vedeného na okresnom súde, prenechá\nv podmienkach právnej úpravy účinnej od 1. decembra 2019 tomuto súdu, prirodzene,\ns možnosťou budúceho prieskumu v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\n34. Ústavný súd preto nemal dôvod odchýliť sa od konceptu, podľa ktorého stratu\nplatnosti preskúmavaného ustanovenia právneho predpisu pred vyhlásením nálezu vo veci\nsamej predstavuje dôvod na zastavenie konania bez ohľadu na to, že v čase doručenia\nnávrhu na začatie konania napadnuté ustanovenie ešte bolo súčasťou platného právneho\nporiadku Slovenskej republiky (PL. ÚS 23/02, PL. ÚS 16/03, PL. ÚS 4/2016). Ústavný súd\nnezistil dôvod na aplikáciu druhej vety § 87 zákona o ústavnom súde, a tak uplatniac prvú\nvetu uvedeného ustanovenia konanie o návrhu okresného súdu zastavil.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. júla 2020\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n10", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d6b98704-11fb-4045-8642-76b2c5ed92db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2016 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2016.1"}, {"guid": "ussr:87beed2e-e2d0-4122-aa67-3566c88506cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:b6114fca-2c37-47ba-8e26-4e2bec763495", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2014 z 12. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-12", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6114fca-2c37-47ba-8e26-4e2bec763495"}, {"guid": "ussr:50567544-13ff-4b25-90fc-a02150b01604", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/03 z 27. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50567544-13ff-4b25-90fc-a02150b01604"}, {"guid": "ussr:d26b00b3-c24f-42c1-b6fd-c590ff32c377", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/02 z 27. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d26b00b3-c24f-42c1-b6fd-c590ff32c377"}], "citovane_v": [{"guid": "a44b1eb4-62dc-47f1-8f69-c01041588b0d:c586bbcf-423c-461f-acd1-8a9bf1638ee7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5618203458.4", "spisova_znacka": "10Co/137/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/137/2021 z 16. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5618203458.4"}]}