{"guid": "ussr:6a8395da-2abe-4da8-81cb-f56c68759b84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/2017 z 8. 7. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. júla 2020, sp. zn. PL. ÚS 19/2017, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2020-07-08", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6a8395da-2abe-4da8-81cb-f56c68759b84", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.19.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 19/2017-115\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júla 2020 v pléne\nzloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora\nDuľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca), Jany Laššákovej, Miloša\nMaďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského vo veci\nnávrhu skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených\nspoločnosťou Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Einsteinova 19,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Rastislav Hanulák, na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovení § 11\nods. 7, 8 a 9 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou\nsa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá\npre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1, čl. 2\nods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 59 ods. 2\na čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bodu 1, § 11 ods. 1,\n§ 12 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach\nv znení neskorších predpisov v spojení s § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov takto\n\nrozhodol:\nNávrhu\n\nskupiny\n\n35\n\nposlancov\n\nNárodnej\n\nrady\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol\n8. novembra 2016 doručený návrh skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. b)\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovení § 11 ods. 7, 8 a 9\nvyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú\npravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného\ntrhu s plynom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška 1“), a § 12 ods. 8, 9, 10 a 11\nvyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 260/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje\ncenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných\nčinností v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška 2“, spolu\naj „napadnuté časti vyhlášok“), s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1\na 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 59 ods. 2 a čl. 123 ústavy, čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\na § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bodu 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona\nč. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o regulácii“) v spojení s § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenách“).\n1.1 Prílohou návrhu bolo taktiež plnomocenstvo, ktorým navrhovatelia splnomocňujú\nna zastupovanie pred ústavným súdom „... JUDr. Rastislava Hanuláka, advokáta\nzapísaného v SAK pod č. 5504 vykonávajúceho advokáciu ako konateľ a spoločník\nspoločnosti\n\nCapitol\n\nLegal\n\nGroup,\n\nadvokátska\n2\n\nkancelária\n\ns.r.o...“.\n\nKeďže\n\nje v plnomocenstve označený advokát oprávnený vykonávať advokáciu ako konateľ\na spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, vyhodnotil ústavný súd priložené\nplnomocenstvo podľa jeho obsahu ako splnomocnenie udelené obchodnej spoločnosti\nCapitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Einsteinova 19, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát a konateľ JUDr. Rastislav Hanulák.\n2. Navrhovatelia v návrhu uviedli skutkový opis a predmet napádanej právnej úpravy\na opis cenotvorby v elektroenergetike. V tejto súvislosti uviedli nasledujúce podstatné\nskutočnosti: „... zložkami ceny za združenú dodávku elektriny sú aj ďalšie platby nad rámec\nceny za dodávku elektriny (ako tovaru) a prepravných služieb. Podľa citovaného § 29 ods. 6\nVyhlášky o cenovej regulácii ide o (a) tarifu za systémové služby, (b) tarifu za podporu\nelektriny z obnoviteľných zdrojov energie, (c) tarifu za podporu elektriny vyrobenej vysoko\núčinnou kombinovanou výrobou, (d) tarifu za elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia a (e)\ntarifu za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Keďže všetky tieto\nplatby sú označené ako tarifa, s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 2 písm. h)\nZákona o regulácii, by malo ísť o pevné ceny viažuce sa na technickú jednotku.\nZ argumentácie, ktorú uvádzame v ďalších častiach tohto návrhu však vyplynie, že tomu tak\nv skutočnosti nie je, ale že ide o autoritatívne ustanovené poplatky, ktoré nemajú oporu\nv zákonnej právnej úprave. Definíciu ani bližšie vysvetlenie povahy a obsahu uvedených\ntaríf nenájdeme v žiadnom zákonnom predpise. Opis taríf vyplýva len z § 1 písm. g) a h)\nVyhlášky o cenovej regulácii...“\n3. Navrhovatelia v návrhu konštatujú, že povinnosť uhrádzať platbu za systémové\nslužby a platbu za prevádzkovanie systému podľa vyhlášky 1, resp. tarify podľa vyhlášky 2\n(ďalej len „tarify“) nemá oporu v ustanovení žiadneho zákona. V tejto súvislosti\nnavrhovatelia konštatujú, že „Ako sme uviedli vyššie, žiaden zákon (Zákon o energetike.\nZákon o regulácii ani iný zákonný predpis) bližšie nedefinuje ani obsahovo nešpecifikuje\ntarifu za prevádzkovanie systému... ... Zákon ani neustanovuje, ktorý účastník trhu\ns elektrinou má tarifu za prevádzkovanie systému platiť a ani to, komu sa má platiť...\nSkutočný obsah tarify za prevádzkovanie systému tak možno určiť len z definície uvedenej\n\n3\n\nv § 1 písm. g) Vyhlášky o cenovej regulácii a z ďalších ustanovení Vyhlášky o cenovej\nregulácii, ktoré upravujú spôsob jej výpočtu...“.\n4. Navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že tarify podľa ich názoru nemajú povahu\nceny za dodávku elektriny. V tejto súvislosti uviedli, že «Z uvedeného vyplýva, že tarifa\nza prevádzkovanie systému sa (povinne) hradí každým koncovým odberateľom elektriny\nv rozsahu jeho koncovej spotreby elektriny na odbernom mieste. Z ustanovenia § 11 ods. 10\nVyhlášky o pravidlách trhu a ustanovenia § 12 ods. 8, 9, 10 a 11 Vyhlášky o cenovej\nregulácii však vyplýva, že sa uplatňuje aj voči výrobcom elektriny v rozsahu elektriny\nvyrobenej vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny a spotrebovanej na ostatnú vlastnú\nspotrebu elektriny výrobcu elektriny alebo vlastnú spotrebu elektriny pri výrobe elektriny,\nktorá bola odobratá zo sústavy... Tarifa za prevádzkovanie systému zahŕňajúca vybrané\n„vynútené“ náklady príslušných účastníkov trhu s elektrinou však nemá povahu ceny\nza dodávku tovaru alebo ceny za poskytovanie služby v sieťových odvetviach, keďže za ňu\nnie sú poskytované žiadne vecné plnenia v podobe tovarov alebo služieb v sieťových\nodvetviach. Tarifa za prevádzkovanie systému má čisto kompenzačný charakter...».\n5. Navrhovatelia zdôraznili, že «Tarifa za prevádzkovanie systému tak nemá povahu\nceny v sieťových odvetviach, a preto by nemala byť ani výsledkom regulačnej činnosti\nÚradu. Žiadnu rolu tu nehrá ani jej označenie ako „tarifa“, ktorou by mala byť pevná cena\nviažuca sa na technickú jednotku (§ 2 písm. h) zákona o regulácii), a to z dôvodu, že toto\noznačenie\n\nnezodpovedá\n\nrealite...\n\nNa\n\nzáklade\n\nuvedeného\n\nje\n\nzrejmé,\n\nže\n\ntarifa\n\nza prevádzkovanie systému nemá de facto povahu ceny v sieťových odvetviach, ale povahu\nautoritatívneho poplatku zavedeného podzákonnými predpismi Úradu (bez existencie\nkonkrétneho vecného protiplnenia)...».\n6. Navrhovatelia teda namietali rozpor napadnutých častí vyhlášok s ústavou\na zákonmi (pozri bod 1). V tejto súvislosti v podstatnom uviedli: „... Spôsob určovania\nvýšky tarify za prevádzkovanie systému, ako ani mechanizmus jej úhrady vyplývajúci\nz napadnutých ustanovení Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii, nemá\noporu v zákone. Na základe vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že Vyhláškou\n4\n\no pravidlách trhu a Vyhláškou o cenovej regulácii sa účastníkom trhu s elektrinou platiacim\nplatbu (tarifu) za prevádzkovanie systému ukladajú povinnosti nad rámec zákona\nči dokonca v rozpore s ním... platba za prevádzkovanie systému nemá charakter ceny\nv sieťových odvetviach, účastníci trhu s elektrinou, ktorí sú ju povinní platiť za ňu\nnezískavajú žiadne (ani potenciálne) protiplnenie. Sú ju povinní platiť len na základe\npovinnosti vyplývajúcej z Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii.\nZ rovnakého dôvodu sú platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému povinní iní účastníci trhu\ns elektrinou od jej platiteľov vyberať. Podľa svojej povahy je teda platba (tarifa)\nza prevádzkovanie systému autoritatívne určeným poplatkom, ktorý má len kompenzačné\na fiškálne účely...“\n7. Navrhovatelia namietali, že „Úrad nie je oprávnený v rámci cenovej regulácie,\nani v rámci inej svojej zákonnej kompetencie určovať podzákonnými predpismi poplatky,\nktoré nemajú povahu ceny... Realizácia oprávnenia vykonávať cenovú reguláciu vyžaduje\nexistenciu záväzkovoprávneho vzťahu v súvislosti s dodávkou tovaru alebo poskytovaním\nslužby v sieťových odvetviach ako základného ekonomického fundamentu... Úrad nie je\noprávnený podzákonnými predpismi kreovať nové (zákonnou úpravou nezaložené)\npoplatkové vzťahy, ktorých účelom je kompenzovať vybrané náklady niektorých účastníkov\ntrhu s elektrinou na úkor iných účastníkov trhu s elektrinou. Náklady, ktoré majú povahu\nekonomicky oprávnených nákladov je oprávnený len zohľadniť v rámci cenovej regulácie\ntovarov alebo služieb zabezpečovaných tými účastníkmi trhu s elektrinou, ktorým pri výkone\nich podnikateľskej činnosti v energetike vznikajú... Povinnosť platiť platbu (tarifu)\nza prevádzkovanie systému ako osobitný poplatok nevyplýva zo Zákona o energetike,\nZákona o regulácii ani iného zákonného predpisu. Žiaden zákon dokonca ani nezmocňuje\nÚrad k tomu, aby takýto osobitný poplatok zaviedol. Platba (tarifa) za prevádzkovanie\nsystému preto nie je stanovená zákonom a ani na základe zákona...“.\n8. Navrhovatelia poukázali na deficity delegačnej normy, pričom zdôraznili,\nže «V tomto zmysle možno potom interpretovať aj splnomocňovacie ustanovenie §40 ods. 1\npísm. n) Zákona o regulácii, podľa ktorého je Úrad oprávnený vydať všeobecne\nzáväzný predpis, ktorým ustanoví „podrobnosti o individuálnych sadzbách súvisiacich\n5\n\nso systémovými\n\nslužbami\n\na\n\núhradou\n\nosobitných\n\nnákladov.“...\n\nNapriek\n\ntomu\n\nsa navrhovatelia domnievajú, že ani táto blanketová norma nezmocňuje Úrad k tomu,\naby zaviedol platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému v podobe povinného poplatku voči\nkoncovým odberateľom elektriny plošne a súčasne aj voči výrobcom, ktorí si elektrinu sami\nvyrábajú. Ustanovenie § 12 ods. 6 v spojení s § 40 ods. 1 písm. n) Zákona o regulácii\nprinajhoršom umožňuje Úradu určiť individuálne platby pre koncových odberateľov\npripojených do prenosovej sústavy, pretože len o týchto sa výslovne zmieňuje... Zákon\no regulácii (ani iný zákon) neupravuje v dostatočnom rozsahu požadované znaky právnej\npovinnosti (čo do subjektu, objektu a obsahu) koncových odberateľov elektriny a výrobcov\nelektriny platiť tarify súvisiace so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov\nv podobe, v akej je zavedená prostredníctvom platby (tarify) za prevádzkovanie systému...\nOkrem ust. § 40 ods. 1 písm. n) Zákona o regulácii týkajúceho sa určenia podrobností\nindividuálnych sadzieb taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných\nnákladov, žiadne iné zákonné ustanovenie nezmocňuje Úrad zaviesť platbu (tarifu)\nza prevádzkovanie systému ako osobitný poplatok, ktorý nemá povahu ceny za tovary\na služby v sieťových odvetviach...».\n9. K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení vyhlášky 1 a vyhlášky 2\ns ústavou navrhovatelia uviedli, že «V danom prípade teda Úrad zavedením platby (tarify)\nza prevádzkovanie systému porušil ustanovenia článku 13 ods. 1 písm. a) Ústavy, pretože\nju zaviedol bez riadnej opory v zákone. Keďže napadnutými ustanoveniami Vyhlášky\no pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii zaviedol osobitný poplatok bez opory\nv zákone, porušil aj ustanovenia článku 59 ods. 2 Ústavy... Tým, že platbu (tarifu)\nza prevádzkovanie systému zaviedol prostredníctvom napadnutých ustanovení Vyhlášky\no pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii bez riadneho zákonného splnomocnenia,\nresp. na rámec medzí splnomocnenia určeného zákonom, porušil aj ustanovenie článku 123\nÚstavy... Tieto porušenia Ústavy ipso facto zakladajú aj porušenie článku 2 ods. 2 Ústavy...\n(porušenie princípu legality). Porušenie princípu legality znamená aj porušenie princípov\nprávneho štátu, a teda porušenie článku 1 ods. 1 Ústavy... De facto sa tak prostredníctvom\nnezákonne zavedenej platby (tarify) za prevádzkovanie systému odčerpáva majetok všetkých\nosôb, ktoré sú povinné platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému platiť. Voči týmto osobám\n6\n\nsúčasne dochádza k faktickému vyvlastňovaniu ich majetku, resp. obmedzeniu vlastníckeho\npráva bez splnenia podmienok vyplývajúcich z článku 20 ods. 4 Ústavy... V prípade platby\n(tarify) za prevádzkovanie systému... ide o zásah do vlastníckeho práva podstatne širšieho\nokruhu osôb, v tomto prípade účastníkov trhu s elektrinou, ktorí sú túto platbu povinní platiť\n(t.j. všetci koncoví odberatelia elektriny a výrobcovia elektriny, vo vzťahu k elektrine, ktorú\nsami vyrobia a spotrebujú)... Z uvedených dôvodov majú navrhovatelia za to, že napadnuté\nustanovenia Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii nekorešpondujú\ns článkom 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy a článkom 1 Dodatkového protokolu... Pri zvolenom\nspôsobe určenia výšky platby (tarify) za prevádzkovanie systému nie sú... dotknuté osoby\nobjektívne spôsobilé akokoľvek zasiahnuť do procesu tvorby jej výšky, a to napriek tomu,\nže v zmysle ust. § 3 ods. 1 Zákona o regulácii je účelom regulácie „transparentným\na nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich\nregulovaných činnosti za primerané ceny a v určenej kvalite.“ Keďže nie sú účastníkmi\ncenového konania, nemajú možnosť vyjadriť sa v konaní, podať opravné prostriedky\nani správnu žalobu... V dôsledku zavedenia platby (tarify) za prevádzkovanie systému\nako povinného poplatku bez ohľadu na existenciu vecného protiplnenia a určovania\njej výšky v cenovom konaní vedenom len s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou\nsa fakticky znemožňuje skutočne dotknutým osobám domáhať ochrany pred nezákonnosťou\nna súde. Výsledkom je teda aj porušenie základného práva platiteľov platby (tarify)\nza prevádzkovanie systému a osôb, ktorých náklady sa touto platbou (tarifou) kompenzujú\nna spravodlivý proces vyplývajúceho z článku 46 ods. 2 Ústavy...».\n10. K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení vyhlášky 1 a vyhlášky 2\nso zákonom o regulácii a zákonom o cenách navrhovatelia uviedli, že „... navrhovatelia\nvidia v platbe (tarife) za prevádzkovanie systému, ktorá je zavedená na základe\nnapadnutých ustanovení Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii\naj porušenie ust. § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bodu 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1, § 40 ods. 1\nZákona o regulácii v spojení s porušením ust. § 2 ods. 1 Zákona o cenách. Napadnuté\nustanovenia Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii sú preto v rozpore\ns uvedenými ustanoveniami Zákona o regulácii a Zákona o cenách.“.\n\n7\n\n11. Navrhovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich návrhu na ďalšie konanie\nnálezom takto rozhodol:\n„I. Ustanovenia § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví\nč. 24/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou\na pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov nie\nsú v súlade s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 13 ods. 1 písm. a), článkom 20\nods. 1 a ods. 4, článkom 35 ods. 1, článkom 46 ods. 2, článkom 59 ods. 2 a článkom 123\nÚstavy Slovenskej republike, článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bod 1, § 11 ods. 1, § 12\nods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení\nneskorších predpisov v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení\nneskorších predpisov.\nII. Ustanovenia § 12 ods. 8, 9, 10 a 11 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových\nodvetví č. 260/2016 Z. z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike\na niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike nie sú\nv súlade s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 13 ods. 1 písm. a), článkom 20\nods. 1 a ods. 4, článkom 35 ods. 1, článkom 46 ods. 2, článkom 59 ods. 2 a článkom 123\nÚstavy Slovenskej republike, článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bod 1, § 11 ods. 1, § 12\nods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení\nneskorších predpisov v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení\nneskorších predpisov.“\nII.\nPriebeh konania\n12. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd dospel\nk záveru o splnení predpokladov na meritórne prerokovanie časti návrhu navrhovateľov\nvo vzťahu k napadnutej vyhláške 1 ustanovených v ústave a zákone Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\n8\n\nč. 38/1993 Z. z.“), a preto uznesením č. k. PL. ÚS 19/2017-47 z 12. decembra 2017 návrh\nna začatie konania v tejto časti prijal na ďalšie konanie.\n13. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1\nschváleného 16. októbra 2019 bola vec náhodným výberom pomocou technických\na programových prostriedkov prerozdelená a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi\nspravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.\n14. Navrhovatelia v podanom návrhu napádali aj nesúlad vyhlášky 2 s označenými\nustanoveniami ústavy, dodatkového protokolu a zákonov (bod 1). Dňa 8. februára 2017\nbola v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásená vyhláška Úradu pre reguláciu\nsieťových\n\nodvetví\n\nv elektroenergetike\n\nč. 18/2017\n\nZ.\n\na\n\npodmienky\n\nniektoré\n\nz.,\n\nktorou\n\nsa\n\nustanovuje\n\nvykonávania\n\ncenová\n\nregulácia\n\nregulovaných\n\nčinností\n\nv elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška 3“). Účinnosť\nvyhlášky 3 bola v § 48 stanovená dňom vyhlásenia. Z § 47 vyhlášky 3 vyplýva, že vyhláška\n2 bola v celom rozsahu derogovaná („Zrušuje sa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových\nodvetví č. 260/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike\na niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike“). Ústavný\nsúd preto pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania o časti návrhu\nnavrhovateľov vo vzťahu k napadnutej vyhláške 2 rozhodol v súlade s ustanovením § 41a\nods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. tak, že konanie o tejto časti návrhu navrhovateľov zastavil.\n15. Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd podľa § 39 ods. 1 zákona\nč. 38/1993 Z. z. vyžiadal stanovisko k návrhu od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví\n(ďalej len „úrad“) a vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), zastúpenej\nMinisterstvom\n\nspravodlivosti\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ministerstvo\n\nspravodlivosti“). Ústavný súd zároveň podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. účastníkov\nkonania vyzval, aby sa vyjadrili, či súhlasia s upustením od ústneho pojednávaní vo veci.\n\n9\n\n16. Na výzvu ústavného súdu predložilo písomné stanovisko k návrhu navrhovateľov\nza vládu ministerstvo spravodlivosti podaním č. 36499/2018/120 zo 14. marca 2018\ndoručeným ústavnému súdu 23. marca 2018, v ktorom ústavnému súdu oznámilo, že súhlasí\ns tým, aby ústavný súd v prejednávanej veci upustil od ústneho pojednávania.\n17. Na výzvu ústavného súdu predložil písomné stanovisko k návrhu navrhovateľov\núrad podaním č. 10622/2018/BA z 22. marca 2018 doručeným ústavnému súdu\n27. marca 2018.\n18. Navrhovatelia sa k stanovisku vlády zastúpenej ministerstvom spravodlivosti\nzo 14. marca 2018 (č. podania 36499/2018/120) a k stanovisku úradu z 22. marca 2018\n(č. podania 10622/2018/BA) vyjadrili listom zo 7. mája 2018 doručeným ústavnému súdu\n9. mája 2018, v ktorom ústavnému súdu oznámili, že nesúhlasia s upustením od ústneho\npojednávania vo veci.\n19. Keďže došlo v čase od prijatia návrhu navrhovateľov na ďalšie konanie k zmene\nniektorých referenčných právnych noriem tak, ako je to bližšie opísané v časti V.4 tohto\nnálezu, ústavný súd podľa § 86 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) požiadal úrad o zaslanie písomného stanoviska\nku skutočnostiam, ktoré nastali po prijatí časti návrhu na ďalšie konanie.\n20. Na výzvu ústavného súdu predložil teda úrad ďalšie písomné stanovisko podaním\nč. 43727/2019/BA z 12. decembra 2019 doručeným ústavnému súdu 13. decembra 2019.\nNavrhovatelia sa k stanovisku úradu z 12. decembra 2019 (č. podania 43727/2019/BA)\nvyjadrili listom z 27. februára 2020 doručeným ústavnému súdu 3. marca 2020, v ktorom\nústavnému súdu oznámili, že súhlasia s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n\n10\n\nIII.\nStanoviská vlády a úradu a vyjadrenie navrhovateľov\nIII.1 Stanovisko vlády k návrhu navrhovateľov\n21.\n\nStanovisko\n\nza\n\nvládu\n\npredložilo\n\nministerstvo\n\nspravodlivosti\n\npodaním\n\nč. 36499/2018/120 zo 14. marca 2018 doručeným ústavnému súdu 23. marca 2018.\nMinisterstvo spravodlivosti nesúhlasilo s návrhom navrhovateľov a navrhlo, aby ústavný\nsúd nálezom rozhodol tak, že návrhu navrhovateľov nevyhovuje. V súvislosti s namietaným\ndeficitom delegačnej normy vláda uviedla, že «Navrhovatelia tvrdia, že Úrad vydaním\nvyhlášky o pravidlách trhu prekročil rozsah svojich právomocí a ustanovil nad rámec\nzákona povinnosť účastníkom trhu s elektrinou platiť platbu za prevádzkovanie systému,\npričom táto platba za prevádzkovanie systému nemá charakter ceny v sieťových odvetviach\na účastníci trhu s elektrinou, ktorí sú povinní uvedenú platbu platiť napriek tomu, že za ňu\nnezískavajú žiadne (ani potenciálne) protiplnenie. Podľa názoru navrhovateľov Úrad nie je\noprávnený v rámci cenovej regulácie, ani v rámci inej svojej zákonnej kompetencie určovať\npodzákonnými predpismi poplatky, ktoré nemajú povahu ceny... Vláda s týmito právnymi\nzávermi navrhovateľov nesúhlasí. Preto by chcela dať do pozornosti, že podľa § 4 ods. 1\nzákona o regulácii: „Úrad je orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví\ns celoslovenskou pôsobnosťou.“. Ďalej podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o regulácii, Úrad\nje splnomocnený vydávať všeobecne záväzné právne predpisy a podľa písmena b) a jeho\nbodu 1. vykonáva cenovú reguláciu... Ak sa pozrieme na splnomocňovacie ustanovenia\nv § 40 ods. 1 písm. a) až c) zákona o regulácii, zistíme, že zákonodarca výslovne\nsplnomocnil Úrad na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu...».\n22. V súvislosti s namietaným deficitom delegačnej normy vláda poukázala\nna rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 10/2013, pričom uviedla, že „... Ústavný súd\nkonštatoval, že nie je nevyhnutné detailné opísanie jednotlivých práv a povinností, ktoré\nmá upraviť podzákonný právny predpis. Ak si porovnáme to, čo konštatoval Ústavný súd SR\ns jednotlivými citovanými ustanoveniami zákona o regulácii, tak môžeme konštatovať,\nže predmetné ustanovenia sú plne v súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR...“.\n11\n\n23. V súvislosti s namietaným nesúladom napadnutých ustanovení vyhlášky 1\na vyhlášky 2 s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a s čl. 1 dodatkového protokolu vláda uviedla,\nže „... K uvedenému si vláda dovoľuje poukázať na činnosti, ktoré vykonáva OKTE, a.s. ako\norganizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Náplň činnosti spoločnosti predovšetkým\nvyplýva z medzinárodných (najmä z právnych aktov Európskej únie) a národných právnych\npredpisov, ktoré sú predovšetkým upravené v § 37 a nasl. Zákona o energetike... Vláda\nje presvedčená, že predmetné ustanovenia v pravidlách trhu nie sú v rozpore s Ústavou SR\na ani s ostatnými zákonnými predpismi. Na základe toho sa vláda nestotožňuje s právnym\nnázorom navrhovateľov... Najmä v kontexte povinností OKTE, a.s., ktoré v zmysle zákona o\nenergetike a iných uvedených právnych predpisov má povinnosť vykonávať. Predovšetkým\nvykonávať činnosť správy a zberu nameraných dát a centrálnu fakturáciu poplatkov\nsúvisiacich s prevádzkou elektrizačnej sústavy...“.\n24. V súvislosti s namietaným nesúladom napadnutých ustanovení vyhlášky 1\na vyhlášky 2 s čl. 35 ods. 1 ústavy vláda uviedla, že „Vláda poukazuje, že sa jedná\no regulované prostredie, resp. tieto podnikateľské činnosti podliehajú štátnej regulácii.\nTreba taktiež dodať, že samotná energetika, resp. elektroenergetika má významnú\nstrategickú povahu. Preto cenotvorba v energetike nie je určovaná len na základe trhového\nprincípu, ale štát sa snaží, aby tieto tovary (statky) boli dostupné celej škále spoločnosti,\npre ktorú sú životne potrebné, čo obdobne Ústavný súd SR konštatoval vo svojom náleze\nPL. ÚS 17/2014...“.\nIII.2 Stanovisko úradu k návrhu navrhovateľov\n25. Úrad vo svojom stanovisku č. 10622/2018/BA doručenom ústavnému súdu\n27. marca 2018 s návrhom navrhovateľov ani s nimi uvádzanou argumentáciou nesúhlasil,\npričom k rozsahu napádaných ustanovení vyhlášky 1 a vyhlášky 2 uviedol, že „Ustanovenia\n§ 11 odsek 7 až 9 vyhlášky o pravidlách trhu zabezpečujú, aby sa platby za systémové služby\na platby za prevádzkovanie systému riadne uplatnili na koncovú spotrebu elektriny\nso zohľadnením prirodzeného obchodného toku platieb medzi účastníkmi trhu. K uvedeným\nustanoveniam vyhlášky o pravidlách trhu uvádzame, že predstavujú len čiastkové\n12\n\nustanovenia týkajúce sa tarify za prevádzkovanie systému, pričom základné ustanovenia\nsú v zákone o regulácii (napr. § 10 písm. a) druhého bodu a § 12 ods. 7) a špecifickejšie\npravidlá sú v súčasnosti vo vyhláške č. 18/2017 Z. z. a vo vyhláške o pravidlách trhu.\nZ hľadiska obsahu navrhovateľmi napádaných ustanovení § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky\no pravidlách trhu nevidíme legitímny účel takto koncipovaného návrhu, pričom\nz obsahového hľadiska návrhu vyplýva, že navrhovatelia napádajú celý mechanizmus tarify\nza prevádzkovanie systému ako taký a nielen ustanovenia § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky\no pravidlách trhu. Ak by aj došlo k derogácii uvedených ustanovení, nič by sa právne\nani fakticky nezmenilo, pretože tarifa za prevádzkovanie systému je upravená v množstve\nďalších ustanovení zákona o regulácii, vyhlášky č. 18/2017 Z. z. a aj vyhlášky o pravidlách\ntrhu. Z uvedených dôvodov sa javí návrh skupiny poslancov ako zmätočný a účelový,\npretože v prípade plného úspechu vo veci sa nijakým spôsobom nezmení právny režim\nplatieb tarify za prevádzkovanie systému, nakoľko táto tarifa vyplýva zo zákona a aj z iných\nustanovení, ktoré nie sú predmetom tohto konania pred ústavným súdom.“.\n26. V súvislosti s právnym názorom navrhovateľov vyjadreným v návrhu vo vzťahu\nk povahe tarify úrad uviedol, že „Zároveň nie je pravdivá ani téza navrhovateľov, ktorú\nprezentujú v celom svojom návrhu, a to, že platitelia tarify za prevádzkovanie systému\nnedostávajú žiadnu protislužbu. Uvedenou protislužbou sú všetky služby obsiahnuté\nv tarifách podľa v § 12 ods. 7 zákona o regulácii... Ako sme uviedli, všetky uvedené služby\npredstavujú reálne protiplnenie, ktoré priamo súvisí s uhrádzaním tarify za prevádzkovanie\nsystému a zároveň priamo ovplyvňuje ekonomický a technický stav elektrizačnej sústavy\nako takej. Zároveň majú tieto služby celoštátny (národný) a medzinárodný význam, ktorý\nje potrebné zachovať a ďalej rozvíjať, a nie rušiť. Inak povedané, v prípade neexistencie\nuvedených služieb na trhu s elektrinou by bola ohrozená základná technická a najmä\nekonomická existencia sústavy, pričom doplatili by sme na to všetci – odberatelia elektriny.\nDnešná spoločnosť je založená na funkčnej a neustále dostupnej elektrickej energii\nkdekoľvek na odbernom mieste. Takýto technický a ekonomický stav súvisí so stavom\nprávnym, ktorý je obsiahnutý aj vo vyhláške o pravidlách trhu a v cenovej vyhláške.\nNarušením uvedeného právneho stavu by došlo k postupnému znefunkčneniu elektrizačnej\nsústavy, z počiatku ekonomické znefunkčnenie a postupne s tým súvisiace faktické\n13\n\n(fyzikálne) znefunkčnenie. Je prioritou každého štátu, aby si chránil svoje strategické\nzáujmy, medzi ktoré patrí na popredných miestach elektrifikácia územia. Právny stav, aký\nje v súčasnosti zvolený, spĺňa tieto kritériá, pretože ako vidíme zo skúseností z posledných\ndesaťročí po druhej svetovej vojne, na území Slovenska máme špičkovú a fungujúcu\nelektrizačnú sústavu, ktorá patrí k najmodernejším v Európe a vo svete. Takýto faktický stav\nje podmienený stavom ekonomickým a právnym, ktoré sú neoddeliteľné.“.\n27. V súvislosti s konštatovaním navrhovateľov, že tarify nemajú povahu ceny\nza dodávku elektriny, úrad uviedol, že «... nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľov, na ktorom\npostavili argumentáciu svojho návrhu, že výrobcovia elektriny platia platby za systémové\nslužby a za prevádzkovanie systému a „nič za to nedostávajú, žiadnu protihodnotu“.\nProtihodnotu dostávajú, keďže majú neustále pripravenú sústavu za účelom odoberania\nelektriny, a to v takom rozsahu, aký majú určený, ale zároveň dostávajú ďalšie služby\nuvedené vyššie. Prenosová a distribučná sústava musí byť neustále udržiavaná pod\nrovnakým napätím a s rovnakou frekvenciou. Uvedený stav sústavy ale nie je „zadarmo“,\nna takýto režim je potrebné vynakladať neustále nemalé finančné prostriedky, a to nielen\nz hľadiska technického stavu, ale aj z hľadiska administratívneho a personálneho. Navyše\nak by prevádzkovatelia elektrických sústav (či už prenosovej, regionálnych distribučných\nalebo aj miestnych distribučných) nedodržali určené technické parametre sústavy (napätie,\nfrekvencia, rezervovaná kapacita), hrozia celej sústave nepredstaviteľné problémy, ktoré\nby mali za následok viacero právnych zodpovedností. V najhoršom prípade by mohlo ísť\no totálny výpadok sústavy na určitom území (tzv. blackout), čo by sme pocítili všetci\nodberatelia elektriny na území Slovenska – domácnosti, malé podniky, ale aj nemocnice,\nči veľké priemyselné podniky, na ktorých je postavené hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky...».\n28. V súvislosti s namietaným deficitom delegačnej normy úrad poukázal\nna ustanovenie § 40 ods. 4 zákona o regulácii a ustanovenie § 17 ods. 14 písm. g) zákona\no energetike, pričom uviedol, že „Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva,\nže jednotková cena za tarifu za prevádzkovanie systému je zložkou ceny za dodávku\nelektriny, ktorú na základe zmluvy uhrádza odberateľ elektriny. Zároveň tarifa\n14\n\nza prevádzkovanie systému podlieha podľa § 12 ods. 1 a 7 zákona o regulácii cenovej\nregulácii, pričom tento zákon ustanovuje aj jednotlivé zložky tarify.“.\n29. Ku skutočnostiam, ktoré nastali po prijatí časti návrhu na ďalšie konanie\n(zmena niektorých referenčných právnych noriem bližšie opísaná v časti V.4 tohto nálezu),\nsa úrad vyjadril vo svojom stanovisku č. 43727/2019/BA z 12. decembra 2019, pričom\nv podstatnom uviedol: „Prijatie novelizačného zákona č. 309/2018 Z.z... zásadne zmenilo\nsystém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie... Zákonodarca\nprehľadnejšie upravil ustanovenia o tarife za prevádzkovanie systému a tarife za systémové\nslužby v § 11 ods. 1 písm. h) a l) a § 12 ods. 6 až 9 zákona č. 250/2012 Z.z., čím podľa\nnázoru úradu odstránil aj prípadné pochybnosti navrhovateľov s uplatňovaním tarify\nza prevádzkovanie systému. Napadnutá tarifa za prevádzkovanie systému bola z dôvodu\nzvolenej legislatívnej techniky a súvisiacich úprav v § 11 a 12 zároveň definovaná priamo\nv zákone, a to § 2 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z., pričom sa rovnako uplatňuje\nna koncovú spotrebu elektriny.“\nIII.3 Vyjadrenie navrhovateľov\n30. Stanovisko vlády a stanovisko úradu ústavný súd zaslal navrhovateľom\ns možnosťou reagovať na ne. Rovnako tak ústavný súd zaslal navrhovateľom stanovisko\núradu č. 43727/2019/BA z 12. decembra 2019.\n31. Vo svojej odpovedi zo 7. mája 2018 navrhovatelia vo vzťahu k stanovisku vlády\nv podstatnom uviedli: «... vláda argumentuje, že mechanizmus uplatňovania tarify\nza prevádzkovanie systému vyplývajúci z Vyhlášky o pravidlách trhu predstavuje len akési\ntechnické, či expertné doplnenie zákonného rámca pre uplatňovanie tejto tarify. A teda,\nže zákon dostatočným spôsobom vymedzuje podstatné znaky právnej povinnosti dopadajúcej\nna koncových odberateľov elektriny a výrobcov elektriny. Navrhovatelia však majú za to,\nže tieto tvrdenia vlády SR sa nezakladajú na správnom posúdení uvedenej problematiky.\nV samotnom návrhu na začatie konania navrhovatelia dostatočne zdôvodnili (najmä časť\nIV-A) prečo Zákon o regulácii ani iný zákon neobsahuje vymedzenie podstatných znakov\n15\n\nprávnej povinnosti platiť tarifu za prevádzkovanie systému (subjektovo, objektovo\naj obsahovo)... Práve naopak, subjekt, objekt aj zvyšnú obsahovú „náplň“ právnej\npovinnosti koncových odberateľov elektriny a výrobcov elektriny upravuje výlučne len\nVyhláška o pravidlách trhu v ustanoveniach, ktoré navrhovatelia napadli.»\n32. Vo svojej odpovedi navrhovatelia vo vzťahu k stanovisku úradu v podstatnom\nuviedli: „Argumenty, ktoré Úrad uvádza v časti II svojho stanoviska majú prevažne\npolitický charakter, keď Úrad vysvetľuje dôvody prečo pristúpil k normotvorbe, ktorú\nnavrhovatelia svojim návrhom napadli. Nezaznievajú žiadne právne relevantné skutočnosti\nvyvracajúce tvrdenia navrhovateľov o absentujúcom zákonnom zmocnení, ktoré by Úrad\noprávňovalo na komplexnú úpravu mechanizmu uplatňovania tarify za prevádzkovanie\nsystému v podzákonnom predpise... Z uvedených dôvodov navrhovatelia aj naďalej trvajú\nna podanom návrhu na začatie konania vrátane návrhu na rozhodnutie vo veci.“\n33. Vo svojej ďalšej odpovedi navrhovatelia vo vzťahu k stanovisku úradu\nč. 43727/2019/BA z 12. decembra 2019 v podstatnom uviedli: „Čo sa týka cenovej\nregulácie, vyhláška Úradu č. 260/2016 bola nahradená vyhláškou č. 18/2017. Vzhľadom na\ncitovanú novelizáciu máme za to, že bod II. návrhu na začatie konania (strana 2) stráca\nsvoje opodstatnenie, preto v tejto časti opierajúc sa o ust. § 77 zákona č. 314/2018 Z.z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov berú\nNavrhovatelia Návrh späť.“ O časti návrhu navrhovateľov vo vzťahu k napadnutej\nvyhláške 2 však ústavný súd rozhodol už pri predbežnom prerokovaní návrhu tak,\nže konanie zastavil (pozri bod 14).\n34.\n\nZostávajúcu\n\nčasť\n\nnávrhu\n\n(nedotknutú\n\nspäťvzatím)\n\nnavrhovatelia\n\nnaďalej považujú za dôvodnú, pričom v tejto súvislosti v podstatnom uviedli: „Napriek\ntomu, že legislatívne zmeny majú dopad na obsah Návrhu, Navrhovatelia trvajú na svojom\npodaní najmä čo sa týka bodu I. Dôvodom je, že súčasná právna úprava naďalej zasahuje\ndo práva na spravodlivý proces... Vzhľadom na to, že tarifa obsahuje niekoľko zložiek, cena\nurčená pre OKTE má dopad aj na iných účastníkov trhu s elektrinou. Platitelia platby\n(tarify) za prevádzkovanie systému sú teda povinní platiť túto platbu vo výške určenej\n16\n\nv cenovom rozhodnutí pre organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ktorého obsah\nnemajú možnosť nijak ovplyvniť... To znamená, že účastníkom trhu s elektrinou sú uložené\npovinnosti, ktoré nemajú zákonný základ, ale sú výsledkom osobitného správneho\n(cenového) konania, kde je účastníkom iný subjekt.“ Navrhovatelia teda dospeli k záveru,\nže sa „... fakticky znemožňuje skutočne dotknutým osobám domáhať sa ochrany pred\nnezákonnosťou na súde. Vyššie uvedený právny stav je aj porušením základného práva\nplatiteľov platby (tarify) za prevádzkovanie systému a osôb, ktorých náklady sa touto\nplatbou (tarifou) kompenzujú na spravodlivý proces vyplývajúceho z článku 46 ods. 2\nÚstavy.“.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n35. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n36. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade nariadení\nvlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných\norgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami,\ns ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované\na vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi.\n37. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28\na § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento\nzákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n38. Podľa § 88 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd v konaní o súlade\nprávnych predpisov nezistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily,\n17\n\njeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo\ns medzinárodnou zmluvou, návrhu na začatie konania alebo jeho časti nevyhovie.\nV.\nReferenčné právne normy a napadnuté ustanovenia\nV.1 Referenčné právne normy – ústava a dodatkový protokol\n39. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n40. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n41. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo\nna základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.\n42. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n43. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona\na za primeranú náhradu.\n44. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\n45. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\n\n18\n\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie\nbyť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n46. Podľa čl. 59 ods. 2 ústavy dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo\nna základe zákona.\n47. Podľa čl. 123 ústavy ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe\nzákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to\nsplnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom,\nktorý ustanoví zákon.\n48. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré\npovažujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nV.2 Referenčné právne normy – zákony\n(v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)\n49. Podľa § 2 písm. p) zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)\nna účely tohto zákona sa rozumie tarifou za prevádzkovanie systému pevná cena v eurách\nna jednotku množstva elektriny viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje\npomernú časť nákladov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, na výrobu\nelektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, na výrobu elektriny z domáceho uhlia,\nna činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou vrátane korekcie nákladov\nvynaložených na zúčtovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie\na vysoko účinnou kombinovanou výrobou; tarifa za prevádzkovanie systému sa uplatňuje\nna koncovú spotrebu elektriny.\n\n19\n\n50. Podľa § 2 písm. q) zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)\nna účely tohto zákona sa rozumie tarifou za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov\nenergie pevná cena v eurách na jednotku množstva elektriny viažuca sa na technickú\njednotku, ktorá zohľadňuje pomernú časť nákladov na výrobu elektriny z obnoviteľných\nzdrojov energie a tvorí zložku tarify za prevádzkovanie systému.\n51. Podľa § 2 písm. r) zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)\nna účely tohto zákona sa rozumie tarifou za systémové služby pevná cena v eurách\nna jednotku množstva elektriny viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje\npovolené náklady prevádzkovateľa prenosovej sústavy na nákup podporných služieb a iné\npovolené náklady prevádzkovateľa prenosovej sústavy na zabezpečenie systémových\nslužieb; tarifa za systémové služby sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny.\n52. Podľa § 3 ods. 2 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)\npredmetom regulácie podľa tohto zákona sú\na) ceny v sieťových odvetviach a podmienky ich uplatňovania,\nb) podmienky vykonávania regulovaných činností.\n53. Podľa § 9 ods. 1 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) úrad\na) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy,\nb) vykonáva\n1. cenovú reguláciu podľa § 11, 12 a 14 vrátane osobitných predpisov,\n2. vecnú reguláciu podľa § 13, 15 a 23 vrátane osobitných predpisov,\n3. mimoriadnu reguláciu podľa § 16,\n4. reguláciu kvality podľa § 22,\n5. kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov\nvydaných na jeho vykonanie podľa § 40, osobitných predpisov, všeobecne záväzných\nprávnych predpisov vydaných na vykonanie osobitných predpisov a právoplatných\nrozhodnutí úradu osobami, ktoré vykonávajú regulované činnosti, podľa § 31 až 35,\n6. dohľad nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy a prevádzkovateľom prepravnej\nsiete podľa § 26 ods. 11,\n20\n\n7. dohľad nad aukciami pre predaj elektriny podľa § 30,\n8. dohľad nad zárukami pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie\na zárukami pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa\nosobitného predpisu,\nc) rozhoduje\n1. vo veciach podľa § 11 až 17,\n2. o certifikácii prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej\nsiete podľa § 25 až 28,\n3. o uložení pokuty za správne delikty spáchané porušením povinností ustanovených\nv tomto zákone a v osobitných predpisoch,\n4. o použití príjmov z pridelenia kapacity spojovacích vedení, ak ich nemožno\nefektívne použiť na garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity, udržiavanie\nalebo zvyšovanie kapacít spojovacích vedení prostredníctvom investícií do sústav, najmä\ndo nových spojovacích vedení,\nd) posudzuje nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa\nprepravnej siete podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu,\ne) ukladá opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri vykonávaní\nkontroly,\nf) spolupracuje s regulačnými orgánmi členských štátov prostredníctvom výmeny\ninformácií na účel\n1. podpory regionálnej spolupráce a bilaterálnej spolupráce na trhu s elektrinou a trhu\ns plynom podľa osobitných predpisov a o tejto spolupráci informuje Európsku komisiu\na ostatné členské štáty,\n2. podpory spolupráce prevádzkovateľov prenosových sústav a prevádzkovateľov\nprepravných sietí na regionálnej úrovni vrátane cezhraničných otázok,\n3. vytvárania podmienok na to, aby prevádzkovatelia prenosových sústav\na prevádzkovatelia prepravných sietí mali na regionálnej úrovni jeden alebo viaceré\nintegrované systémy, ktoré pokrývajú dva alebo viaceré integrované systémy na účely\nprideľovania kapacity a kontroly bezpečnosti sústavy a siete,\n4. prijatia opatrení, ktoré prevádzkovateľom prenosových sústav a prevádzkovateľom\nprepravných sietí umožnia,\n21\n\n4.1. vzájomnú výmenu plynu,\n4.2. prideľovanie cezhraničnej kapacity,\n4.3. spolupracovať pri rozvoji pravidiel riadenia preťaženia sústavy a siete,\n5. sledovania veľkoobchodného trhu s elektrinou a veľkoobchodného trhu s plynom\npodľa osobitného predpisu,\ng) uzatvára dohody s regulačnými orgánmi členských štátov s cieľom podporiť\nregionálnu spoluprácu,\nh) spolupracuje s agentúrou, Európskou komisiou, ministerstvami a ostatnými\nústrednými orgánmi štátnej správy,\ni) vydáva ročnú správu o činnosti úradu,\nj) organizuje výberové konanie podľa osobitného predpisu na dodávateľa\ntechnológie, ktorá zabezpečí zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy alebo zníženie\nspotreby elektriny a dodávateľa, ktorý zabezpečuje prípravu výstavby a výstavbu nových\nelektroenergetických zariadení, na ktoré sa poskytujú ekonomické stimuly,\nk) rieši spory podľa § 37 a 38,\nl) vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov\nvoči štátu na účely cenovej regulácie, vecnej regulácie a splnenia podmienok podpory podľa\nosobitného predpisu,\nm) zabezpečuje uplatňovanie princípov energetickej efektívnosti v oblasti regulácie,\nn) sleduje a vyhodnocuje spotrebu koncových odberateľov elektriny, koncových\nodberateľov plynu a koncových odberateľov tepla,\no) vykonáva alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov koncového odberateľa\nelektriny, koncového odberateľa plynu, odberateľa, ktorý dodané teplo využíva na vlastnú\nspotrebu, odberateľa vody alebo producenta odpadových vôd, ktorý je spotrebiteľom podľa\nosobitného predpisu, a rozhoduje o uložení sankcie za správne delikty spáchané porušením\npovinností ustanovených v osobitnom predpise.\n54. Podľa § 10 písm. a) zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)\núrad ďalej\na) určuje\n1. kritéria pre výber dodávateľa poslednej inštancie,\n22\n\n2. individuálne sadzby tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie\nsystému,\n3. tarifu za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.\n55. Podľa § 11 ods. 1 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)\ncenovej regulácii v elektroenergetike podlieha\na) výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroba elektriny vyrobenej\nvysoko účinnou kombinovanou výrobou,\nb) výroba elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva o uložení\npovinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme,\nc) pripojenie do sústavy,\nd) prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny,\ne) prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny,\nf) dodávka elektriny zraniteľným odberateľom,\ng) poskytovanie podporných služieb,\nh) poskytovanie systémových služieb,\ni) výkon činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,\nj) výkon činnosti dodávateľa poslednej inštancie vrátane dodávky elektriny\ndodávateľom poslednej inštancie,\nk) výkon činnosti výkupcu elektriny,\nl) tarifa za prevádzkovanie systému.\n56. Podľa § 12 ods. 1 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)\nspôsobom vykonávania cenovej regulácie je\na) priame určenie pevnej ceny,\nb) priame určenie maximálnej ceny,\nc) určenie spôsobu výpočtu pevnej ceny,\nd) určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny,\ne) určenie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny\nzapočítať, a výšky primeraného zisku,\nf) určenie ceny využitím trhových opatrení, ako sú najmä aukcie,\n23\n\ng) priame určenie tarify a určenie spôsobu výpočtu tarify alebo rozdelenie nákladov\npodľa osobitných predpisov.\n57. Podľa § 12 ods. 9 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)\ntarifa za prevádzkovanie systému sa uplatňuje na spotrebovanú elektrinu podľa § 40 ods. 1\npísm. n), ak osobitný predpis neustanovuje inak, a organizátorovi krátkodobého trhu\ns elektrinou ju uhrádza priamo alebo prostredníctvom subjektu zúčtovania koncový\nodberateľ elektriny alebo výrobca elektriny, ktorý spotrebuje ním vyrobenú elektrinu.\n58. Podľa § 40 ods. 1 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)\núrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví\na) rozsah cenovej regulácie,\nb) spôsob vykonávania cenovej regulácie,\nc) postup a podmienky uplatňovania cien,\nd) podmienky vykonávania regulovaných činností,\ne) rozsah, štruktúru a výšku ekonomicky oprávnených nákladov a spôsob ich úhrady,\nf) termín a spôsob zúčtovania plánovaných a skutočných ekonomicky oprávnených\nnákladov započítaných do ceny poskytnutých regulovaných tovarov a s nimi súvisiacich\nregulovaných činností,\ng) rozsah investícií súvisiacich s regulovanou činnosťou,\nh) spôsob určenia výšky primeraného zisku; úrad môže v záujme predchádzania\nstavu núdze a odstránenia stavu núdze a vo všeobecnom hospodárskom záujme ustanoviť\naj najvyššiu mieru primeraného zisku,\ni) podklady návrhu ceny a spôsob predkladania návrhu ceny,\nj) spôsob sledovania ekonomicky oprávnených nákladov za regulovanú činnosť\npodľa § 11 ods. 4 písm. a) až f),\nk) spôsob určenia ceny a obsah oznámenia obce o cene, ktorá je vlastníkom\nverejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie III. kategórie,\nl) rozsah, spôsob a termíny predkladania skutočných údajov o tovaroch a s nimi\nsúvisiacich regulovaných činnostiach,\n\n24\n\nm) spôsob a termín zúčtovania nákladov, ktoré sa nepovažujú za ekonomicky\noprávnené náklady,\nn) podrobnosti o uplatňovaní tarify za prevádzkovanie systému a o individuálnych\nsadzbách tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému,\no) zoznam oprávnených priemyselných odvetví podľa § 12 ods. 7 písm. b), výšku\nelektroenergetickej náročnosti podniku podľa § 12 ods. 7 písm. c) a rozsah a štruktúru\nsprávy podľa § 12 ods. 8.\n59. Podľa § 2 ods. 1 zákona o cenách (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) cena je\npeňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Za cenu podľa tohto zákona\nsa považuje aj tarifa.\nV.3 Napadnuté ustanovenia vyhlášky 1\n60. Podľa § 11 ods. 7 vyhlášky 1 (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) účastník\ntrhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim\nprenesenej zodpovednosti za odchýlku, uhradí platbu za systémové služby a platbu\nza prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo\nodovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby\nelektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste.\n61. Podľa § 11 ods. 8 vyhlášky 1 (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) účastník\ntrhu s elektrinou, ktorý prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné alebo odovzdávacie\nmiesto iného účastníka trhu a nie je subjektom zúčtovania, uhradí platbu za systémové\nslužby a platbu za prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za neho\nprebral zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby na danom odbernom\nalebo odovzdávacom mieste.\n62. Podľa § 11 ods. 9 vyhlášky 1 (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) subjekt\nzúčtovania uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému\norganizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou v rozsahu koncovej spotreby všetkých\n25\n\nodberných a odovzdávacích miest, ktoré sú v jeho bilančnej skupine. Organizátor\nkrátkodobého trhu s elektrinou poskytuje subjektom zúčtovania podklady potrebné\nna fakturáciu platby za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému z koncovej\nspotreby elektriny jednotlivo za účastníkov trhu, ktorí sú v bilančnej skupine subjektu\nzúčtovania.\nV.4 K platnosti a účinnosti referenčných noriem\n63. Ústavný súd k platnosti a účinnosti referenčných noriem, konkrétne k platnosti\na účinnosti zákona o regulácii dopĺňa, že v čase od prijatia návrhu navrhovateľov na ďalšie\nkonanie 12. decembra 2017 do dňa prijatia tohto nálezu, t. j. do 8. júla 2020 bol zákon\no regulácii vo vzťahu k jeho ustanoveniam majúcim podstatný vplyv pre posudzovanie\nnávrhu novelizovaný dvakrát, a to zákonom č. 309/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej\nkombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 309/2018 Z.\nz.“) a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 297/2019 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 297/2019 Z. z.“).\n64. Zákonom č. 309/2018 Z. z. bol zákon o regulácii v podstatnom novelizovaný tak,\nže došlo k doplneniu ustanovenia § 2 zákona o regulácii o nové ustanovenia písmena\np) až r)\n\nobsahujúce\n\npojmové\n\nvymedzenie\n\n(zákonnú\n\ndefiníciu)\n\npojmov\n\ntarifa\n\nza prevádzkovanie systému, tarifa za výrobu elektriny a tarifa za systémové služby. Zároveň\ndošlo k zmene a doplneniu znenia § 10 písm. a) zákona o regulácii tak, že pôvodná\nprávomoc úradu podľa § 10 písm. a) bod 2 (právomoc určovať individuálne sadzby taríf\nsúvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov podľa § 12 ods. 6)\nbola zmenená a nahradená právomocou určovať individuálne sadzby tarify za systémové\nslužby a tarify za prevádzkovanie systému. Ustanovenie § 10 písm. a) zákona o regulácii\nbolo taktiež zákonom č. 309/2018 Z.z. doplnené [o nové ustanovenie § 10 písm. a) bod 3\n\n26\n\nzákona o regulácii] o novú právomoc úradu určovať tarifu za výrobu elektriny\nz obnoviteľných zdrojov energie.\n65. Zákonom č. 309/2018 Z. z. bolo taktiež zmenené znenie § 12 ods. 1 zákona\no regulácii stanovujúce spôsoby vykonávania cenovej regulácie, a to tak, že bolo doplnené\no nové ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) zákona o regulácii, podľa ktorého je spôsobom\nvykonávania cenovej regulácie aj priame určenie tarify a určenie spôsobu výpočtu tarify\nalebo rozdelenie nákladov podľa osobitných predpisov. Zároveň došlo k doplneniu\nustanovenia § 12 zákona o regulácii (i) o nový odsek 9, podľa ktorého sa tarifa\nza prevádzkovanie systému uplatňuje na spotrebovanú elektrinu podľa § 40 ods. 1 písm. n),\nak osobitný predpis neustanovuje inak, a organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou\nju uhrádza priamo alebo prostredníctvom subjektu zúčtovania koncový odberateľ elektriny\nalebo výrobca elektriny, ktorý spotrebuje ním vyrobenú elektrinu a o (ii) nový odsek 10,\npodľa ktorého cenová regulácia prístupu do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy\nsa pri výrobcovi elektriny, ktorý je aj odberateľom elektriny, uplatňuje len na jeden prístup\ndo prenosovej sústavy alebo jeden prístup do distribučnej sústavy.\n66. V neposlednom rade zákon č. 309/2018 Z. z. zmenil ustanovenie delegačnej\nnormy obsiahnutej v § 40 ods. 1 písm. n) zákona o regulácii tak, že jeho pôvodné znenie\n„Úrad\n\nvydá\n\nvšeobecne\n\nzáväzný\n\nprávny\n\npredpis,\n\nktorý\n\nustanoví\n\npodrobnosti\n\no individuálnych sadzbách súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných\nnákladov.“ nahradil novým znením „Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý\nustanoví podrobnosti o uplatňovaní tarify za prevádzkovanie systému a o individuálnych\nsadzbách tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému.“.\n67. Zákonom č. 297/2019 Z. z. bolo zmenené ustanovenie § 2 písm. q) zákona\no regulácii tak, že bolo doplnené o slová „tarifa za prevádzkovanie systému sa uplatňuje\nna koncovú spotrebu elektriny“.\n\n27\n\nVI.\nZávery ústavného súdu\nVI.1 Všeobecne k charakteristike predmetu napadnutých ustanovení a podstate\ntvrdeného nesúladu napadnutých ustanovení s ústavou\n68. Vo všeobecnej rovine možno uviesť, že predmetom napadnutých ustanovení\nje časť cenovej regulácie v elektroenergetike bližšie špecifikovaná v tomto bode nižšie.\nKonkrétne ide o stanovenie subjektu (ktorému sa má nižšie špecifikovaná platba uhradiť)\na rozsahu (v rozsahu koncovej spotreby na príslušnom odbernom a odovzdávacom mieste)\nplatby za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému jednotlivými účastníkmi\ntrhu s elektrinou [účastníkom trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo\nodovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku (§ 11 ods. 7\nvyhlášky 1); účastníkom trhu s elektrinou, ktorý prevzal zodpovednosť za odchýlku\nza odberné alebo odovzdávacie miesto iného účastníka trhu a nie je subjektom zúčtovania\n(§ 11 ods. 8 vyhlášky 1) a subjektom zúčtovania (§ 11 ods. 9 vyhlášky 1)]. Ústavný súd\nv súvislosti s už označeným rozsahom poukazuje na skutočnosť, že navrhovatelia v návrhu\nnenamietali nesúlad iných ustanovení vyhlášky 1 s ústavou alebo so zákonmi, a zároveň,\nže (nad rámec návrhom napadnutých ustanovení vyhlášky 2, pričom ústavný súd rozhodol\ntak, že konanie o tejto časti návrhu navrhovateľov zastavil) navrhovatelia v návrhu\nnenamietali\n\nnesúlad\n\niných\n\nprávnych\n\npredpisov\n\nupravujúcich\n\ncenovú\n\nreguláciu\n\nv elektroenergetike. Oblasť cenovej regulácie v elektroenergetike pritom zahŕňa celý\nkomplex právnych noriem rôznej právnej sily (počnúc zákonom o energetike, zákonom\no regulácii až po jednotlivé vyhlášky úradu), pričom návrhom napadnuté ustanovenia\nvyhlášky 1 sú len parciálnou zložkou tohto komplexu.\n69. Ústavný súd v odôvodnení nálezu v konaní týkajúcom sa posudzovania súladu\ninej vyhlášky úradu (pozri PL. ÚS 17/2014) pri posudzovaní cenovej regulácie\nv elektroenergetike konštatoval, že prejavom rozvinutej a industrializovanej krajiny je,\nže štátna moc intervenuje do odvetvia energetiky, špeciálne do obchodovania s elektrinou\na plynom. Tieto intervencie majú svoje odôvodnenie v špecifických črtách regulovaného\n28\n\nodvetvia – odvetvia energetiky. Ústavný súd dospel k záveru, že pri posudzovaní\nnapadnutých ustanovení (ustanovení podzákonnej normy vydanej úradom, pozn.) musí\nprihliadať nielen na právne akty Európskej únie, ich tranzpozíciu (smernice), ale\naj na dikciu ústavy, predovšetkým ústavné limity orgánov verejnej moci pri ukladaní\npovinností normatívnymi aktmi subjektom pôsobiacim na trhu, a to aj v oblasti\nregulovaných odvetví.\n70. V rámci skutočností už uvedených v bode VI.1 potom ústavný súd v návrhu\nnavrhovateľov\n\nidentifikoval\n\ntri\n\nmateriálne\n\ntvrdenia,\n\nktoré\n\npredstavujú\n\npodstatu\n\nnavrhovateľmi tvrdeného nesúladu napadnutých ustanovení vyhlášky 1 s ústavou\na označenými zákonmi: (i) tvrdenie, že povinnosť uhrádzať platbu za systémové služby\na platbu za prevádzkovanie systému nemá oporu v ustanovení žiadneho zákona; (ii)\ntvrdenie, že tarifa za prevádzkovanie systému nemá povahu ceny v sieťových odvetviach,\na preto by nemala byť ani výsledkom regulačnej činnosti úradu a nakoniec (iii) tvrdenie,\nže pri zvolenom spôsobe určenia výšky platby (tarify) za prevádzkovanie systému\nnie sú dotknuté osoby objektívne spôsobilé akokoľvek zasiahnuť do procesu tvorby\njej výšky.\n71. Prvé z uvedených tvrdení je vlastne konštatovaním deficitu delegačnej normy,\nktoré navrhovatelia zhutnili do záveru, že „(pri platbách)... ide o autoritatívne ustanovené\npoplatky, ktoré nemajú oporu v zákonnej právnej úprave. Definíciu ani bližšie vysvetlenie\npovahy a obsahu uvedených taríf nenájdeme v žiadnom zákonnom predpise.“. Druhé\nz uvedených tvrdení (teda tvrdenie, že tarifa za prevádzkovanie systému nemá povahu ceny)\npramení v definičnom vymedzení a interpretácii pojmu „cena“. Ústavný súd sa k obom\ntýmto materiálnym tvrdeniam navrhovateľov vyjadruje v časti VI.3.\n72. K tretiemu tvrdeniu (k výhrade nemožnosti dotknutých subjektov participovať\nna tvorbe jednotlivých zložiek ceny) ústavný súd uvádza, že návrhom napadnuté\nustanovenia vyhlášky 1 proces tvorby výšky jednotlivých platieb, resp. ich zložiek\nneupravujú a prípadná strata platnosti napadnutých ustanovení vyhlášky 1 by na spôsob\nurčenia výšky jednotlivých platieb, resp. ich zložiek nemala vplyv. Vzhľadom na predmet\n29\n\nnávrhom napadnutých ustanovení vyhlášky 1 a s prihliadnutím na skutočnosti už uvedené\nv tomto bode ústavný súd uvádza, že námietka nesúladu napadnutých ustanovení nie je\ndôvodná, pretože neexistuje priamy súvis medzi napadnutými ustanoveniami (ich obsahom)\na v návrhu označenými základnými právami. Súc viazaný návrhom navrhovateľov\n(namietajúcim nesúlad len ustanovení § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky 1) teda ústavný súd\nuvedenú výhradu posúdil a dospel k záveru, že návrh nie je v tejto časti dôvodný.\nVI.2 Všeobecne k ústavným podmienkam ukladania povinností podzákonnými\nprávnymi predpismi\n73. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo\nna základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Podľa čl. 123\nústavy ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu\nvydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom.\nTieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n74. Ústava v čl. 13 ods. 1 písm. a) špecifikuje možnosti podmienok ukladania\npovinností, konkrétne zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. V materiálnom\nprávnom štáte je evidentný účel ochrany poskytovanej ustanovením tohto článku, za ktorý\nmožno považovať ochranu jednotlivcov pri určovaní povinností obmedzujúcich základné\npráva a slobody pred verejnou mocou, resp. pred extenzívnym uplatňovaním právomoci\norgánov verejnej moci. K článku 13 ods. 1 ústavy vo všeobecnosti ústavný súd už uviedol,\nže „toto ustanovenie neobsahuje konkrétnu garanciu základného práva a slobody,\nale obsahuje len pravidlo, že povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona,\nv jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Uvedené ustanovenie je akýmsi\nzákladným\n\nči\n\nvšeobecným\n\nustanovením\n\nlimitujúcim\n\nzásahy\n\nštátu\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk nositeľom základných práv a slobôd.“ (III. ÚS 13/2013). Ukladanie povinností s využitím\npodzákonného právneho predpisu musí byť uskutočnené za splnenia formálnej podmienky,\nktorou je splnomocnenie uvedené výslovne v zákone, a zároveň pri rešpektovaní náležitej\nkvality uvedeného splnomocnenia. Dosiahnuť takúto náležitú kvalitu splnomocnenia\nje možné za predpokladu, že v rámci splnomocnenia sa jednoznačne vymedzia hranice\n30\n\npre reguláciu v podzákonnej úprave. Zákonné medze ukladania povinností vyplývajúce\nz čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy nemajú len hmotnoprávny, ale aj „procesnoprávny“ rozmer.\nTo znamená, že orgán verejnej moci ukladajúci povinnosti ich musí uložiť spôsobom\na postupom, ktorý predpokladá zákon, čím okrem iného umožní budúcim adresátom\npovinností, aby sa k nim vyjadrili (porov. I. ÚS 95/03).\n74.1 Podstatným znakom špeciálnej delegácie, ktorej ústavný rámec stanovuje\nustanovenie čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, je, že zákonodarca problematiku dostatočne\nupravenú vo svojich základných rysoch na úrovni zákonnej prenecháva na konkretizáciu\nrezortnému orgánu výkonnej moci. Vyhláška potom ako vykonávací právny predpis svojím\ncharakterom môže upraviť technické či expertné otázky, ktoré môžu podliehať častým\nzmenám. Keďže ide v zásade o otázky vysoko odborného charakteru a vzhľadom na často\nenormný rozsah upravovanej problematiky, nie je efektívne a vhodné tieto otázky\nupravovať v samotnom zákone.\n75. Ústavný súd interpretoval vo svojej judikatúre aj citovaný čl. 123 ústavy,\nkeď uviedol, že „vláda ani ministerstvá a iné orgány štátnej správy nemôžu vydať\nvšeobecne záväzný právny predpis upravujúci spoločenské vzťahy, ktoré národná rada\nneupravila zákonom. Všeobecne záväzným právnym predpisom orgánu výkonnej moci\nnemožno upraviť spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon, ani\nspôsobom odporujúcim zákonu.“ (pozri PL. ÚS 7/96, PL. ÚS 12/01).\nVI.3 K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13\nods. 1 písm. a), čl. 59 ods. 2 a čl. 123 ústavy a so zákonom o regulácii v spojení\nso zákonom o cenách\n76. Navrhovatelia namietajú nesúlad napadnutých ustanovení vyhlášky 1\ns ustanovením čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 59 ods. 2 a čl. 123 ústavy\nv jednej časti návrhu (časť IV. písm. A návrhu) súborne, bez toho, aby podrobnejšie\nanalyzovali, prípadne pomenovali konkrétne dôvody pre konštatovanie nesúladu vo vzťahu\nk jednotlivým, ním označeným ustanoveniam ústavy. Navrhovatelia nesúlad napadnutých\nustanovení vyhlášky 1 so všetkými už označenými ustanoveniami ústavy identifikujú\n31\n\nako dôsledok „prekročenia právomoci Úradu vyplývajúcej zo zákona“. Následne nimi\ntvrdené „prekročenie právomoci Úradu“ skutkovo bližšie opisujú.\n77. Podľa § 87 zákona o ústavnom súde (predtým § 41a ods. 4 zákona\nč. 38/1993 Z. z.) ústavný súd konanie zastaví, ak preskúmavaný právny predpis stratí\nplatnosť pred vyhlásením nálezu vo veci.\n77.1 Podľa ustálenej judikatúry ústavný súd zásadne považuje stratu platnosti\npreskúmavaných právnych predpisov za dôvod na zastavenie konania. Na tento dôvod\nzastavenia konania v zásade nemá vplyv skutočnosť, že v čase doručenia návrhu na začatie\nkonania napadnuté právne predpisy (prípadne ich časti) boli súčasťou platného právneho\nporiadku (m.m. PL. ÚS 23/02, PL. ÚS 16/03). Ústavný súd taktiež v minulosti už judikoval,\nže nielen strata platnosti preskúmavaných právnych predpisov, ale aj obsahová kvalitatívna\nzmena napadnutých zákonných ustanovení v priebehu konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nústavy môže viesť k takým následkom, že zanikne dôvod, resp. objektívny záujem zaoberať\nsa posudzovaním protiústavnosti napadnutých ustanovení, ktoré mali byť podľa návrhu\npredmetom ústavnej kontroly (pozri napr. PL. ÚS 12/09). Ústavný súd už teda v minulosti\nkonštatoval, že novelizácia napadnutých ustanovení meniaca ich obsahový význam\nsa hodnotí ako zánik platnosti pôvodného znenia napadnutých ustanovení (PL. ÚS 43/03).\n78. V prípade návrhom napadnutých ustanovení vyhlášky 1 však nedošlo ani k strate\nich platnosti, ani k ich novelizácii pred vyhlásením nálezu vo veci. Došlo však k prijatiu\nzákona č. 309/2018 Z. z. účinného od 1. januára 2019 a zákona č. 297/2019 Z. z. účinného\nod 1. novembra 2019. Uvedené zákony zásadným spôsobom zmenili právny stav\na sú rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci. Pokiaľ totiž navrhovatelia namietali\ndeficity delegačnej normy (tak ako je uvedené v bode 71 tohto nálezu), dospejúc k záveru,\nže tarify majú povahu vyhláškou autoritatívne ustanovených poplatkov, ktoré nemajú oporu\nv zákonnej právnej úprave, keďže ich definíciu ani bližšie vysvetlenie povahy a obsahu\nnemožno nájsť v žiadnom zákonom predpise, tak potom ustanovenia zákona\nč. 309/2018 Z. z. a zákona č. 297/2019 Z. z. (bližšie opísané v bode V.4) tento\nnavrhovateľmi tvrdený deficit odstránili.\n\n32\n\n78.1 Už spomenuté nedostatky zákonnej právnej úpravy v čase podania návrhu\nby bolo možné posudzovať optikou absencie, resp. nevytvorenia zákonných predpokladov\npre ukladanie povinností v zmysle čl. 13 ods.1 ústavy, čo by mohlo byť považované\naj za porušenie (vnútroštátneho) pozitívneho záväzku zo strany štátu, ktorý má aj za cieľ\nvytvoriť predpoklady pre praktickú dostupnosť noriem vyjadrených v ústave (k obsahu\nochrany práv a slobôd ustanovených v ústave vo forme pozitívneho záväzku bližšie\nII. ÚS 8/96). Nevydanie zákonného právneho predpisu predpokladaného ústavnou\nreguláciou ukladania povinností, resp. kvalitatívne nedostatočné vyjadrenie úpravy\nv takomto zákone vo všeobecnosti znamená aj nedodržanie ústavou určeného postupu\nukladania povinností (medzí podnikania) vyplývajúceho z čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy.\nNa vydanie namietanej vyhlášky 1 (rovnako aj vyhlášky 2) by potom bolo možné nahliadať\naj optikou tvorby práva úradom bez ústavou požadovaného delegačného základu.\nNavrhovatelia tvrdia, že úrad totiž vydal podzákonnú úpravu stanovujúcu povinnosti pre\njednotlivcov bez toho, aby v čase jeho prijatia určil zákon jednoznačné podmienky pre\ntakúto reguláciu, resp. obsahoval jednoznačné zákonné splnomocnenie na prijatie takejto\npodzákonnej regulácie.\n78.2 Následne pozitívny zákonodarca výsledkom svojej legislatívnej aktivity upravil\nnamietaný stav, keď schválil takú zákonnú úpravu, ktorej následkom zanikol navrhovateľmi\ntvrdený ústavný problém dotýkajúci sa kvality dovtedy existujúcej zákonnej úpravy\nvo vzťahu k rozsahu a kvalite regulácie v podobe podzákonného právneho predpisu.\nK znakom materiálneho právneho štátu patrí povinnosť štátu tvoriť také právo, ktoré\nsa vyznačuje požadovanou kvalitou, čoho prejavom je predovšetkým súlad zákonov\ns ústavou.\n79. K rovnakému záveru možno (aj s prihliadnutím na definíciu pojmu „cena“ podľa\n§ 2 ods. 1 zákona o cenách) dospieť aj v súvislosti s druhou materiálnou výhradou\nnavrhovateľov spočívajúcou v ich interpretácii pojmu cena. Nad rámec uvedeného ústavný\nsúd vo vzťahu k druhej materiálnej námietke navrhovateľov (ktorej podstata spočíva\nv interpretácii pojmu „cena“) uvádza, že už v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 17/2014 ústavný\nsúd uzavrel, že ustanovenia o cenách a vymedzení dohodnutých podmienok pri dohadovaní\nceny podľa zákona o cenách je potrebné vnímať ako lex generalis, čo sa týka definovania\n33\n\nceny a vymedzenia dohodnutých podmienok dohadovaní ceny, a teda, že zákon o energetike\na zákon o regulácii v tomto smere len odlišne upravujú tvorbu cien a dohadovanie ceny,\nčo však nemá za následok nesúlad s ustanoveniami zákona o cenách.\n80. Prijatím označených noviel zákona o regulácii pred vyhlásením nálezu vo veci,\nteda najmä (i) doplnením ustanovenia § 2 zákona o regulácii o zákonnú definíciu a legálne\nvymedzenie pojmov tarifa za prevádzkovanie systému, tarifa za výrobu elektriny a tarifa\nza systémové služby, (ii) doplnením ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o regulácii\nupravujúceho spôsoby vykonávania cenovej regulácie, ale osobitne (iii) zmenou znenia\ndelegačnej normy obsiahnutej v ustanovení § 40 ods. 1 písm. n) zákona o regulácii teda\nvznikol nový právny stav. Pokiaľ by takýto právny stav bol už v čase predbežného\nprerokovania návrhu, nevyhnutne by to viedlo k posudzovaniu návrhu ako zjavne\nneopodstatneného.\n\nTento\n\nzáver\n\nostatne\n\npodporuje\n\naj\n\nvyjadrenie\n\nnavrhovateľov\n\nz 27. februára 2020 doručené ústavnému súdu 3. marca 2020, v ktorom navrhovatelia o. i.\nuviedli, že „Napriek tomu, že legislatívne zmeny majú dopad na obsah Návrhu,\nNavrhovatelia trvajú na svojom podaní najmä čo sa týka bodu I. Dôvodom je, že súčasná\nprávna úprava na ďalej zasahuje do práva na spravodlivý proces.“. Navrhovatelia\nsa v ďalších častiach predmetného vyjadrenia venovali už len poslednému z materiálnych\nargumentov, teda tvrdeniu, že pri zvolenom spôsobe určenia výšky platby (tarify)\nza prevádzkovanie systému nie sú dotknuté osoby objektívne spôsobilé akokoľvek\nzasiahnuť do procesu tvorby jej výšky. K tejto výhrade sa už ústavný súd vyjadril v bode 72\ntohto nálezu, keď dospel k záveru, že návrhom napadnuté ustanovenia vyhlášky 1 spôsob\nurčenia výšky jednotlivých platieb neupravujú.\n81. Nad rámec už uvedeného ústavný súd uvádza, že zmyslom a účelom inštitútu\nabstraktnej kontroly ústavnosti podľa čl. 125 ústavy je zabezpečenie ústavnosti právneho\nporiadku, teda (v prípade ak došlo k narušeniu ústavnosti právneho poriadku) navodenie\nstavu vylúčenia kolízie všeobecne záväzného právneho predpisu so silou zákona alebo\nnižšou s ústavou. Účinky rozhodovacej činnosti ústavného súdu vykonávajúceho svoju\npôsobnosť pri ochrane ústavnosti v konaní o súlade právnych predpisov nastávajú pro\nfuturo, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z ustanovenia čl. 125 ods. 3 ústavy. Inými\n34\n\nslovami, nie je účelom inštitútu abstraktnej kontroly ústavnosti, a teda ústavnému súdu\nv konaní podľa čl. 125 ústavy nenáleží odstraňovať následky pochybení organov verejnej\nmoci inak ako konštatovaním existencie nesúladu právnych predpisov s ústavou, avšak len\nvtedy, keď ústavný súd takýto nesúlad v čase prijatia rozhodnutia identifikoval, k čomu\nvšak v prejednávanej veci nedošlo. V prejednávanej veci pozitívny zákonodarca zrejme sám\nv minulosti identifikoval riziko interpretácie, ktorá by mohla viesť ku konštatovaniu\nparciálneho nedostatku legislatívnej úpravy (resp. nedostatočnú špecifikáciu inštitútov\nv nej), a uplatnením svojej zákonodarnej pôsobnosti svojou následnou činnosťou tento stav\nodstránil. Národná rada Slovenskej republiky má priznanú možnosť uskutočňovať\nzákonodarnú činnosť tak, aby mohla reagovať na spoločenské zmeny, ktorých dôsledky\nje potrebné premietnuť do oblastí už predtým upravených zákonmi Národnej rady\nSlovenskej republiky (porov. PL. ÚS 38/95). Vo vzťahu k tomu je vhodné doplniť,\nže v prejednávanej veci platí, že základom uplatňovania verejnej moci v demokratickom\na právnom štáte je zachovanie dobrej viery a dôvery v správnosť právnych aktov vydaných\norgánmi verejnej moci, rovnako aj ochrana práv konštituovaných na základe prejavu\norgánov verejnej moci. Ústavný súd dodáva, že v danej veci ide o špecifické rozhodnutie,\nkeď vzhľadom na zásadnú zmenu právneho stavu po prijatí návrhu na ďalšie konanie\nuž dôvody pre navrhovateľmi tvrdený nesúlad vyhlášky 1 odpadli. V rámci novelizácie\nzákona o regulácii sa tak napadnutá právna úprava (vyhláška 1 v znení pred novelizáciou\nzákona o regulácii trpiaca tvrdeným deficitom delegačnej normy) stala obsolétnou.\nObsolétnosť spočíva v tom, že novely zákona o regulácii doplnili právnu úpravu, čím\nvytvorili kategoricky iný právny stav. Preto ústavný súd v zmysle § 88 zákona o ústavnom\nsúde návrhu skupiny poslancov nevyhovel.\n82. Navrhovatelia v návrhu konštatujú taktiež nesúlad napadnutých ustanovení\nvyhlášky 1 s § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bodom 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 40 ods. 1\nzákona o regulácii v spojení s § 2 ods. 1 zákona o cenách. Po prijatí návrhu na ďalšie\nkonanie došlo k prijatiu zákona č. 309/2018 Z. z. a zákona č. 297/2019 Z. z., pričom\ntáto zmena sa týkala podstatnej časti navrhovateľom označených ustanovení zákona\no regulácii. Z dôvodu obsolétnosti napadnutej právnej úpravy, ktorej opisu a dôsledkom\nsa ústavný súd venuje v tejto časti nálezu vyššie, preto ústavný súd dospel k záveru,\n35\n\nže tvrdenia navrhovateľov týkajúce sa nesúladu ustanovení vyhlášky 1 s označenými\nustanoveniami zákona o regulácii v spojení so zákonom o cenách sú nedôvodné, a preto\nnávrhu navrhovateľov v tejto časti nevyhovel.\nVI.4 K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a s čl.\n35 ods. 1 ústavy\n83. V súvislosti s navrhovateľmi tvrdeným nesúladom ustanovení vyhlášky 1\ns ustanovením čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a s čl. 35 ods. 1 ústavy, ktoré navrhovatelia\nidentifikujú v príčinnej súvislosti s nimi tvrdeným prekročením právomoci úradu, ústavný\nsúd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v časti VI.3 tohto nálezu (teda,\nže novelizácia zákona o regulácii spôsobila obsolétnosť navrhovateľmi napadnutej právnej\núpravy) je návrh navrhovateľov v tejto časti nedôvodný. Z tohto dôvodu sa už ústavný súd\nďalej bližšie nezaoberal tvrdeniami navrhovateľov namietajúcich nesúlad ustanovení\nvyhlášky 1 s už označenými základnými právami.\nVI.5 K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 46 ods. 2 ústavy\n84. Pokiaľ navrhovatelia v návrhu (časť IV bod C) namietajú nesúlad napadnutých\nustanovení vyhlášky 1 s čl. 46 ods. 2 ústavy a tvrdia, že „V dôsledku zavedenia platby\n(tarify) za prevádzkovanie systému ako povinného poplatku bez ohľadu na existenciu\nvecného protiplnenia a určovania jej výšky v cenovom konaní vedenom len s organizátorom\nkrátkodobého trhu s elektrinou sa fakticky znemožňuje skutočne dotknutým osobám\ndomáhať ochrany pred nezákonnosťou na súde.“, toto ich tvrdenie (teda tvrdenie,\nže dotknuté subjekty nemajú postavenie účastníka konania, nedisponujú aktívnou vecnou\nlegitimáciou na uplatnenie svojich práv využitím riadnych opravných prostriedkov\nv správnom konaní) nie je opodstatnené, pretože v danej veci na základe napadnutých\nustanovení vyhlášky 1 nebol úradom vydaný individuálny správny akt ani hybridný správny\nakt. Navrhovatelia v návrhu ostatne uvádzajú, že „Platbu (tarifu) za prevádzkovanie\nsystému určuje Úrad prostredníctvom cenového rozhodnutia, ktoré vydáva OKTE, a.s. ako\n\n36\n\norganizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou poverenému výkonom tzv. centrálnej\nfakturácie podľa § 37 ods. 4 písm. c) bodu 2 Zákona o energetike.“.\n84.1 Okrem toho vzhľadom na predmet návrhom napadnutých ustanovení vyhlášky 1\na s prihliadnutím na závery uvedené v časti VI.1 námietka nesúladu napadnutých ustanovení\nnie je vo vzťahu k čl. 46 ods. 2 dôvodná, pretože neexistuje priamy súvis medzi\nnapadnutými ustanoveniami (ich obsahom) a základným právom zaručeným čl. 46 ods. 2\nústavy. Keďže ide o ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý nepodlieha\nprieskumu v správnom súdnictve a nie je možné predmetnú námietku spojiť so základným\nprávom zaručeným čl. 46 ods. 2 ústavy, nebolo možné návrhu v tejto časti vyhovieť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. júla 2020\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n37", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "elektroenergetika", "súlad-súlad právnych predpisov", "regulované odvetvie", "cena-regulácia", "cena-regulácia", "elektroenergetika", "regulované odvetvie", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:3fbe07ac-2cbe-427d-acf1-a309c369b88f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-10", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fbe07ac-2cbe-427d-acf1-a309c369b88f"}, {"guid": "ussr:6351a8a9-b18f-4779-8120-c945f29d4f46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 13/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 13/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6351a8a9-b18f-4779-8120-c945f29d4f46"}, {"guid": "ussr:3460d7c8-b2de-4025-b4d3-61f2cb55788e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/09 z 16. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3460d7c8-b2de-4025-b4d3-61f2cb55788e"}, {"guid": "ussr:30a74e1b-61c5-4874-afca-07bfd07356cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 95/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 95/03 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30a74e1b-61c5-4874-afca-07bfd07356cc"}, {"guid": "ussr:d26b00b3-c24f-42c1-b6fd-c590ff32c377", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/02 z 27. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d26b00b3-c24f-42c1-b6fd-c590ff32c377"}, {"guid": "ussr:50567544-13ff-4b25-90fc-a02150b01604", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/03 z 27. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50567544-13ff-4b25-90fc-a02150b01604"}, {"guid": "ussr:cdcabccc-6ca7-4918-90df-90bd667c5b02", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/03 z 8. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-08", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cdcabccc-6ca7-4918-90df-90bd667c5b02"}, {"guid": "ussr:824628d7-b062-47db-b7db-586a68bb28b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96 z 27. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-27", "citacie_n": 271, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1"}, {"guid": "ussr:a5a83e06-6baf-431e-9a77-f27944f9b9c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 8/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/96 z 4. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-04", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e6e2c43a-de79-4f1c-8ffe-4097dc2036c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.1"}, {"guid": "0afb70e4-56ed-4182-9cfa-e6e5fb1e3fac:b54f61e8-6f35-418e-8947-24e244ec50f9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:3119201839.4", "spisova_znacka": "42Cob/7/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Cob/7/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:3119201839.4"}, {"guid": "c2f44beb-f035-4244-888f-9765a34b0263:80362cc6-4fd4-43c3-8b4b-32e275e3f1c6", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:6122202875.13", "spisova_znacka": "22Cb/18/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/18/2022 z 15. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-01-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:6122202875.13"}, {"guid": "1a1ad4e8-e510-49ec-b09b-8a2c9aed9237:10d4eacc-f5d2-4220-95a2-bfaf50932ddd", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2024:3119201839.13", "spisova_znacka": "36Cb/27/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/27/2019 z 9. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-08-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2024:3119201839.13"}]}