{"guid": "ussr:e1b55db0-c76d-473f-9fc2-5caed84ee500", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2019 z 2. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. PL. ÚS 16/2019, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie vo volebných veciach - prezidenta Slovenskej republiky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "nazov": "čl. 129 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-129"}, {"iri": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e1b55db0-c76d-473f-9fc2-5caed84ee500", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 16/2019-139\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v pléne\nzloženom z predsedu pléna Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,\nLibora\n\nDuľu,\n\nMiroslava\n\nDuriša,\n\nRastislava\n\nKaššáka,\n\nJany\n\nLaššákovej\n\n(sudkyňa spravodajkyňa), Miloša Maďara, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku\na Martina Vernarského predbežne prerokoval návrhy\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák\na spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal\nMandzák, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb prezidenta Slovenskej\nrepubliky, ktoré sa uskutočnili 16. marca 2019 (prvé kolo) a 30. marca 2019\n(druhé kolo), smerujúce proti zvolenej kandidátke\n, a takto\nrozhodol:\nNávrhy\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol\n25. marca 2019 doručený prvý návrh\n, kandidáta na prezidenta (ďalej len „navrhovateľ“), na začatie\nkonania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky (ďalej aj\n„prezident“), ktoré sa uskutočnili 16. marca 2019 (prvé kolo) a 30. marca 2019 (druhé kolo).\nNavrhovateľ týmto prvým návrhom podaným po prvom kole volieb prezidenta napáda\nuplynulé prvé kolo, ako aj nastávajúce druhé kolo. Tento návrh bol na ústavnom súde\nvedený pod sp. zn. PL. ÚS 16/2019.\n2. Ústavnému súdu bol 9. apríla 2019 po druhom kole volieb doručený druhý návrh\nnavrhovateľa\n\nna\n\nzačatie\n\nkonania\n\no ústavnosti\n\na zákonnosti\n\nvolieb\n\nprezidenta\n\nSlovenskej republiky, ktoré sa uskutočnili 16. marca 2019 (prvé kolo) a 30. marca 2019\n(druhé kolo). Tento návrh bol na ústavnom súde vedený pod sp. zn. PL. ÚS 17/2019.\nUznesením č. k. PL. ÚS 17/2019-100 z 13. novembra 2019 ústavný súd spojil tieto návrhy\nna spoločné konanie, ktoré je na ústavnom súde ďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 16/2019\n(porov. bod 18).\n3. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) stanovuje priamu voľbu\nprezidenta (čl. 101 ods. 2). Voľbu prezidenta vyhlásil na základe čl. 103 ods. 3 ústavy\npredseda Národnej rady Slovenskej republiky na 16. marec 2019 (prvé kolo),\nresp. na 30. marec 2019 (druhé kolo), pretože prezidentovi Andrejovi Kiskovi malo uplynúť\n5-ročné funkčné obdobie (čl. 101 ods. 2 ústavy: „Prezidenta volia občania Slovenskej\nrepubliky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť prezidenta\nmajú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky.“). Na funkciu\nprezidenta sa zaregistrovalo celkovo 15 kandidátok a kandidátov a jedným z nich bol aj\nnavrhovateľ, ktorý získal v prvom kole 14,34 % platných hlasov z platných hlasov\n2\n\nodovzdaných pre všetkých kandidátov a do druhého kola volieb nepostúpil. Za prezidentku\nSlovenskej republiky bola zvolená\n\n(ďalej aj „zvolená kandidátka“).\n\n4. Z obidvoch návrhov možno odvodiť štyri základné námietky, ktoré sú podstatou\nveci:\n(a) zvolená kandidátka bola podľa navrhovateľa zvýhodnená, pretože jej\nprotikandidát\n\nvyjadril priamu podporu,\n\n(b) ďalej jej mal poskytnúť svoje bilbordové plochy,\n(c) čím sa mal celkovo obchádzať zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani\na o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o volebnej kampani“), pretože súčet nákladov\nobidvoch kandidátov presiahol limit podľa zákona o volebnej kampani.\n(d) Okrem predchádzajúcich troch navzájom previazaných námietok navrhovateľ\ntvrdil, že vo voľbách bol prítomný príliš vysoký počet hlasovacích preukazov.\n5. Navrhovateľ [podľa § 158 písm. b) aktuálneho zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) sa iniciátor konania vo volebných veciach označuje\nako navrhovateľ, a nie sťažovateľ] v prvom návrhu aj v druhom návrhu namieta tú\nskutočnosť, že zvolená kandidátka pri financovaní svojej volebnej kampane obišla zákon,\na to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta\n\na tretích strán.\n\nNavrhovateľ spresňuje, že nespochybňuje možnosť vzdania sa kandidatúry v prípade, ak je\npravdepodobné, že kandidát úspešný nebude a iný kandidát s obdobným programom,\nhodnotami a cieľovou skupinou voličov získa zo strany voličov väčšiu podporu. Takéto\nrozhodnutie\n\nje\n\nslobodným\n\nrozhodnutím\n\nkaždého\n\nkandidáta,\n\navšak\n\na neústavnosť volieb podľa navrhovateľa spočíva v tom, že kandidát\n\nnezákonnosť\nsa\n\nvzdal svojej kandidatúry v prospech zvolenej kandidátky, a to za situácie, keď náklady\nna kampaň obidvoch kandidátov výrazne prekročili zákonom prípustnú sumu pre jedného\nkandidáta.\n\n3\n\n6. Navrhovateľ uvádza, že o nadštandardných výdavkoch zvolenej kandidátky\ninformovali aj médiá [napr. článok „Komentár Daga Daniša: Čaputovej úspech môže byť\nrekordne drahý“ (Aktuality, 21. marca 2019) a Kováč, P. „Najdrahšia kampaň ide\ndo finále“ (SME, 19. marca 2019, s. 4)]. V zmysle uvedených článkov kandidát\n, ktorý ani nebol registrovaný v zozname tretích strán vedenom Štátnou komisiou\npre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „štátna komisia“), odstúpil\nsvoje bigboardy a megaboardy v prospech zvolenej kandidátky. Kampaň kandidáta\nbola sčasti finančne zabezpečená registrovanými tretími stranami. Skutočnosť,\nže výdavky tretích strán, ktoré vedú volebnú kampaň podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), nie sú výdavkami kandidáta a nie je\nich potrebné zahrnúť do celkových výdavkov na kampaň, považuje navrhovateľ\nza rozpornú.\n7. Ako je podľa navrhovateľa všeobecne známe, zvolená kandidátka zákonom\nlimitovanú sumu výdavkov na prezidentskú kampaň minula takmer celú ešte pred prvým\nkolom prezidentských volieb. V zásade bola preto povinná financovať svoju volebnú\nkampaň prostredníctvom tzv. tretích strán podľa § 8 zákona o volebnej kampani.\nNavrhovateľ zastáva názor, že takéto konanie (financovanie) zo strany kandidáta počas\nprezidentskej kampane v súvislosti s ďalšou podporou odstupujúceho kandidáta obchádza\nzákon, je netransparentné, neférové a nespravodlivé voči ostatným neúspešným kandidátom,\nktorí zákon rešpektovali v plnej miere a na kampaň nevynaložili enormné množstvo\nfinančných prostriedkov prostredníctvom tretích strán, čo v konečnom dôsledku vedie\nk znevýhodneniu ostatných kandidátov a následne k porušeniu ústavou garantovaných\nzákladných ľudských práv a slobôd (najmä prístupu k voleným funkciám podľa čl. 30 ods. 4\nústavy a slobodnej súťaže politických síl podľa čl. 31 ústavy).\n8. Navrhovateľ konštatuje, že finančná podpora\n\n, ktorý sám na svoju\n\nvolebnú kampaň vynaložil nemalé peňažné prostriedky v spojení s peňažnými prostriedkami\ntretích strán, ktoré ho podporovali až do vzdania sa kandidatúry v prospech jedinej\nkandidátky, preto v zásade ovplyvnila výsledok volieb natoľko, že o zákonnosti, resp.\nústavnosti napadnutých volieb prezidenta hovoriť nemožno. Skutočnosť, že kandidáti\n\n4\n\nobchádzali zákon pri finančnom zabezpečení svojej kampane, je preto jasným výsledkom\na dôkazom úspešnosti vo voľbách, ktorú zvolenej kandidátke zabezpečil rozsiahly\nmarketing finančne podporovaný a zabezpečený v zásade za dvoch kandidátov.\nV neposlednom rade o nadmerných výdavkoch svedčí podľa navrhovateľa aj transparentný\núčet zvolenej kandidátky a\n\na predvolebné prieskumy, z ktorých je zrejmý\n\npreferenčný nárast zvolenej kandidátky v priebehu dvoch mesiacov o približne 35 %,\nv posledných dvoch týždňoch a pred prvým kolom volieb približne o 20 %, čo nemožno\npripisovať inej skutočnosti ako rozsiahlemu marketingu. Napadnuté voľby preto nie je\npodľa navrhovateľa možné považovať za demokratické a v súlade s princípmi právneho\nštátu. Rozsiahlosť výdavkov na prezidentskú kampaň v prípade zvolenej kandidátky\nv spojení s podporou\n\na tretích strán preto nemožno vykladať ako naplnenie\n\nformálnych i materiálnych podmienok prístupu k volenej funkcii prezidenta Slovenskej\nrepubliky. Uvedení kandidáti teda postupovali tak, aby bol zákon iluzórne dodržaný,\na vydali tak na kampaň maximálne sumu 500 000 € s daňou z pridanej hodnoty\nako kandidáti a zvyšok kampane bol zabezpečený tretími stranami, ktoré musia byť\nregistrované a ich výdavky nemôžu prekročiť zákonný limit v sume 100 000 €. Zvolená\nkandidátka však zákon, ako aj ústavu obišla a materiálne tak neboli splnené podmienky\nrovnosti prístupu k volenej funkcii a demokratická slobodná súťaž politických síl.\nV dôsledku uvedeného konania sa preto navrhovateľ, ako i ostatní neúspešní kandidáti\ndostali do nevýhodného postavenia, keď vo voľbách mali evidentne nižšiu šancu uspieť\nako víťazná kandidátka, ktorá v konečnom dôsledku na kampaň vynaložila dvojnásobok až\ntrojnásobok povolenej zákonnej hranice v sume 500 000 €.\n9. Navrhovateľ napokon namieta aj tú skutočnosť, že kandidát\n\nsa\n\nvzdal kandidatúry v prospech zvolenej kandidátky a priamo vyslovil a žiadal svojich\nvoličov, aby v nadchádzajúcich voľbách prezidenta volili túto kandidátku. Takéto konanie\nzo strany kandidátov navrhovateľ nepovažuje za transparentné, keďže\nnevyslovil všeobecné odporúčanie svojim voličom, aby volili osobu (kandidáta) obdobných\nhodnôt, ako je on sám, ale priamo svoju podporu a výzvu na voľbu adresovanú voličom\nsmeroval k zvolenej kandidátke. O tejto skutočnosti svedčí množstvo článkov dostupných\nonline.\n\npri vzdaní sa kandidatúry nevyzval len na to, aby jeho podporovatelia\n\n5\n\nvolili kandidáta, ktorý vyznáva jeho hodnoty, ale priamo označil zvolenú kandidátku a táto\nsa od tejto podpory nedištancovala. Takýmto spôsobom preto kandidáti\na\n\nverejne demonštrovali, ako je možné obchádzať finančný limit\n\nna financovanie volebnej kampane ustanovený zákonom. Podľa navrhovateľa ak by ústavný\nsúd považoval takéto „kupčenie“ prezidentských kandidátov za súladné so zákonom\na ústavou, tak zákonný limit by nemal žiaden zmysel. Navrhovateľ v rámci dôkazných\nnávrhov žiada aj o predloženie všetkých vyúčtovaní a faktúr zvolenej kandidátky\nsúvisiacich s volebnou kampaňou.\n10. Navrhovateľ tiež tvrdí, že vo voľbách bol využitý neštandardne vysoký počet\nhlasovacích preukazov, ktoré v spojení so štyrmi vyhláseniami troch voličov majú zakladať\ndôvodnosť podozrenia o spáchaní volebného deliktu (hlasovanie na základe neplatných,\nresp. falošných hlasovacích preukazov). Navrhovateľ žiada o zabezpečenie zoznamu\nvoličov všetkých okrskových volebných komisií, keďže len z nich môže ústavný súd zistiť\ncelkový počet voličov vyčiarknutých s poznámkou o vydaní hlasovacieho preukazu\na celkový počet dopísaných voličov na základe hlasovacieho preukazu a tieto počty\nvzájomne porovnať, a tak bezpečne vylúčiť či potvrdiť spáchanie volebného deliktu.\nVýznamnosť uvedeného dokazovania sa podľa názoru navrhovateľa javí ako relevantná\ni z hľadiska zistenia celkového počtu prípadných neplatných, resp. falošných hlasovacích\npreukazov, a teda i zistenia ich vplyvu na výsledok volieb. Navrhovateľ je presvedčený,\nže volebný delikt bol spáchaný v rozsahu, ktorý mal vplyv na výsledok volieb.\n11. Na základe týchto argumentov oboma svojimi návrhmi žiada navrhovateľ vydať\nnasledujúci nález:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľbu prezidenta Slovenskej republiky\nuskutočnenú v prvom volebnom kole dňa 16.03.2019 a v druhom volebnom kole dňa\n30.03.2019 na celom území Slovenskej republiky za neplatnú a nariaďuje vykonať\nopakovanie voľby prezidenta Slovenskej republiky podľa zákona č. 180/2014 Z. z.\no podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“\n\n6\n\n12. Navrhovateľ vzniesol v obidvoch návrhoch (porov. bod 2) námietky\nzaujatosti proti sudcom ústavného súdu Ľubošovi Szigetimu (29. apríla 2019),\nIvanovi Fiačanovi (24. júna 2019), Liborovi Duľovi a Ladislavovi Duditšovi (16. októbra\n2019). O predmetných námietkach navrhovateľa rozhodol ústavný súd na neverejnom\nzasadnutí pléna 23. októbra 2019, a to uzneseniami č. k. PL. ÚS 16/2019-77\na č. k. PL. ÚS 17/2019-72, ktorými bol vylúčený sudca Ľuboš Szigeti, uzneseniami\nč. k. PL. ÚS 16/2019-86 a č. k. PL. ÚS 17/2019-81, ktorými nebol vylúčený sudca Ivan\nFiačan, a napokon uzneseniami č. k. PL. ÚS 16/2019-96 a č. k. PL. ÚS 17/2019-90, ktorými\nneboli vylúčení sudcovia Libor Duľa a Ladislav Duditš. Sudca Ľuboš Szigeti sa preto\nnezúčastnil konania a rozhodovania o predmetnej veci.\nII.\nRelevantná právna úprava v konaní vo volebných veciach, procesné podmienky\na vyjadrenia účastníkov konania\n13. Podľa čl. 101 ods. 9 ústavy o ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta\nrozhoduje ústavný súd.\nPodľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb\nprezidenta Slovenskej republiky.\nPodľa § 156 zákona o ústavnom súde účelom konania vo volebných veciach je\nnapraviť prípadnú neústavnosť alebo nezákonnosť napadnutých volieb, a tým zabezpečiť\nslobodnú súťaž politických síl.\n14. Ústavný súd sa v záujme ochrany demokracie, právneho štátu a práva na prístup\nk verejnej funkcii za rovnakých podmienok dôkladne zaoberá volebnými vecami,\nčo obzvlášť platí pre prerokúvanú vec.\n15. Podľa § 157 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npodľa čl. 129 ods. 2 ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta môže podať kandidát\nna funkciu prezidenta, ktorý nebol zvolený, ak získal aspoň 5 % platných hlasov.\nPodľa štatistického úradu na základe dokumentu s názvom „Počet a podiel platných hlasov\n\n7\n\nodovzdaných pre kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky“ navrhovateľ prekročil\nzákonom požadovanú hranicu na podanie návrhu na začatie konania vo volebných veciach.\nNavrhovateľ podal sťažnosť včas a je riadne zastúpený advokátom.\n16. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 56\nzákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,\nči nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho\npojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý je zjavne\nneopodstatnený, teda ide o taký návrh (vo volebnej veci), ktorého rozsah a dôvody\numožňujú už v tomto štádiu konania s istotou ustáliť, že jeho prijatie na ďalšie konanie by\nza žiadnych okolností nemohlo viesť k vyhovujúcemu výroku rozhodnutia vo veci samej.\n17. Navrhovateľ napadol návrhmi na začatie konania vo volebných veciach prvé kolo\naj druhé kolo volieb, pretože dôvody, o ktoré sa tieto návrhy opierajú, vznikli pred prvým\nkolom a vzťahujú sa na obidve kolá. Z ústavy vyplýva, že ak sa o post prezidenta uchádzajú\naspoň dvaja kandidáti, tak môžu prebehnúť dve kolá volieb (čl. 101 ods. 4 a 5 ústavy).\nÚstava v čl. 129 ods. 2 a ani zákon o ústavnom súde neuvádzajú explicitne, či je vylúčené\nnapadnúť už prvé kolo volieb. Veľmi teoreticky možno namodelovať situáciu (napr. jeden\nz kandidátov by namietal, že získal absolútnu väčšinu oprávnených voličov a druhé kolo sa\nuž nemá konať; tretí kandidát namieta, že druhý postupujúci nie je štátny občan Slovenskej\nrepubliky), keď by pre ochranu ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta prichádzalo\ndo úvahy priamo napadnúť už prvé kolo volieb. Je však potrebné rozlišovať dvojkolovosť\njednej voľby a dvoch autonómnych volebných procesov/aktov. Ústavný súd nevstupuje\npri prieskumoch volieb do prebiehajúceho procesu, ale kontrolu vykonáva až ex post\npo jeho zavŕšení. Ústavný súd konštatuje, že v zásade možno aj v druhom kole\nso zachovaním lehoty namietať vady, ktoré vznikli v prvom kole a sú v príčinnej súvislosti\ns druhým kolom. Uvedené argumenty spolu s praktickými súvislosťami naznačujú,\nže právomoc ústavného súdu smeruje len k druhému kolu volieb.\n\n8\n\n18. Ústavný súd rešpektuje procesnú dôkladnosť a opatrnosť navrhovateľa\nspočívajúcu v skutočnosti, že napadol obe kolá volieb. Samotné dôvody prerokúvanej\nvolebnej veci však nestavajú ústavný súd do takej pozície, aby sa nateraz musel\nstriktne vymedziť na posúdenie len jedného z volebných kôl. Ústavný súd preskúmal\ndôvody oboch predmetných návrhov, ktoré sa pre obe kolá prekrývajú, a preto uznesením\nč. k. PL. ÚS 17/2019-100 z 13. novembra 2019 spojil veci na spoločné prerokovanie. Ak by\nústavný súd zistil vady, ktoré majú vplyv na platnosť volieb, vyhlásil by neplatnosť\nkonečného výsledku volieb.\n19. Ústavný súd nie je v štádiu predbežného prejednania veci povinný vyžiadať si\nvyjadrenia účastníkov konania a verejných autorít. V záujme umocnenia presvedčivosti\nsvojho rozhodnutia však ústavný súd poskytol stranám v predmetnej veci vyšší procesný\nštandard, čo zákon nevylučuje. Ústavný súd vzhľadom na dôkazy predložené\nnavrhovateľom mohol rozhodnúť ex parte, ale vyžiadaním si vyjadrení vyvážil hodnotu\nprocesnej dôkladnosti na jednej strane a dodržanie lehoty podľa § 162 zákona o ústavnom\nsúde na strane druhej, berúc do úvahy neobsadenosť ústavného súdu v čase podania návrhov\n(a to aj v kontexte námietok zaujatosti podaných navrhovateľom proti sudcom ústavného\nsúdu, o ktorých vzhľadom na počet sudcov v čase podania námietok nemohlo plénum\nústavného súdu rozhodnúť, čo bolo navrhovateľovi známe), unikátnosť prezidentských\nvolieb a snahu o rozvoj volebnej judikatúry.\n20. Ústavný súd teda vyzval na vyjadrenie štátnu komisiu a ministerstvo vnútra –\nodbor volieb a referenda. Zvolenej kandidátke ústavný súd zaslal návrh aj pozície týchto\nštátnych orgánov. Navrhovateľ dostal možnosť reagovať na vyjadrenie zvolenej kandidátky\na uvedených štátnych orgánov v replike.\n21. K otázke vyjadrenia podpory a s tým spojených nákladov volieb sa jednotlivé\nsubjekty vyjadrili takto:\nŠtátna komisia uviedla, že zákon nevylučuje vyjadriť podporu inému kandidátovi.\nOtázku, či vyjadrenie nie je obchádzaním pravidiel o volebných nákladoch, ponecháva\nústavnému súdu.\n\n9\n\nMinisterstvo vnútra uviedlo, že v prípade nezrovnalostí požiadalo kandidátov\no vysvetlenie a na základe týchto zistení je možné konštatovať, že žiaden z kandidátov\nneporušil § 5 ods. 1 zákona o volebnej kampani pokiaľ ide o limit nákladov na volebnú\nkampaň. Ministerstvo vnútra u žiadneho kandidáta nezistilo ani dôvody na začatie konania\npre porušenie niektorého z ustanovení zákona o volebnej kampani. Ministerstvo vnútra\nuviedlo, že zákon o volebnej kampani nerozlišuje medzi kandidátmi, ktorí sa vzdali\nkandidatúry, a tými, ktorí boli kandidátmi až do ukončenia volieb. Ministerstvo vnútra\nnavyše uviedlo, že sa zaoberalo podnetom týkajúceho sa šírenia príbehu pre deti „Zuzana\nČaputová - Dievča, ktoré sa nebálo“ a konštatovalo, že príbeh nevykazoval znaky volebnej\nkampane podľa § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani. Podnecovatelia nepredložili dôkaz,\nže príbeh bol platenou reklamou, a podľa poznatkov ministerstva vnútra bol šírený medzi\nobčanmi zdieľaním.\nMinisterstvo vnútra vykonalo kontrolu financovania volebnej kampane vedenej\ntretími stranami, preskúmalo predložené správy o prostriedkoch vynaložených na volebnú\nkampaň a vykonalo porovnanie ich súladu s ich osobitným platobným účtom. V prípade\nnezrovnalostí ministerstvo vnútra požiadalo o vysvetlenie. Žiadna zo zaevidovaných tretích\nstrán neprekročila limit výdavkov na volebnú kampaň a ministerstvo vnútra v tejto\nsúvislosti nezistilo ani iné porušenie zákona o volebnej kampani.\nMinisterstvo vnútra sa nezaoberalo vzťahom tretích strán a kandidátov, pretože\nzákon o volebnej kampani neobmedzuje zaevidovanú tretiu stranu a neustanovuje jej\npovinnosť oznamovať, v prospech alebo v neprospech ktorého kandidáta hodlá viesť\nvolebnú kampaň. Ministerstvo vnútra trvá na svojom názore, že výdavky tretích strán sa\nnezapočítavajú do nákladov volebnej kampane kandidáta, v prospech ktorého viedli volebnú\nkampaň. Tieto výdavky, ako aj výdavky kandidátov, ktorí sa vzdali svojej kandidatúry, nie\nje iný kandidát, v prospech ktorého tieto subjekty viedli volebnú kampaň, povinný započítať\ndo svojich nákladov. Takáto povinnosť by mu musela byť ustanovená zákonom o volebnej\nkampani. Z uvedeného dôvodu ministerstvo vnútra nezisťovalo, ktorého kandidáta\nzaevidovaná tretia strana vo voľbách podporovala.\n\n10\n\n22. Zvolená kandidátka vo vzťahu ku kampani argumentuje tým, že zo zákona\no volebnej kampani vyplýva, že každý kandidát má svoju vlastnú výlučnú a nezameniteľnú\nkampaň. Vo vzťahu k právnemu názoru navrhovateľa, že bolo zasiahnuté do základného\npráva na prístup k verejnej funkcii uviedla, že dané právo má vertikálne, a nie horizontálne\núčinky, ako v podstate tvrdí navrhovateľ, pričom horizontálna rovnosť by znamenala\nabsurdný výklad, že každý kandidát by mal mať rovnaké výdavky, a to až v takej miere,\nže by mali svoje náklady navzájom dorovnávať. Zvolená kandidátka dôvodí, že zákon\no volebnej kampani nestanovuje žiadne pravidlá pre započítavanie výdavkov na volebnú\nkampaň vynaložených kandidátom, ktorý sa kandidatúry vzdal, alebo tretími stranami\nv jeho prospech do výdavkov na volebnú kampaň akéhokoľvek iného kandidáta.\nTakéto započítanie by mohlo práve ohrozovať kandidatúry iných kandidátov tým, že by sa\nim vnútili náklady „podporujúceho“ kandidáta.\nZvolená kandidátka v zhode so závermi ministerstva vnútra podotýka, že zákon\no volebnej kampani nerozlišuje medzi kandidátmi, ktorí sa vzdali kandidatúry, a tými, ktorí\nboli kandidátmi až do ukončenia volieb. Všetci majú pred zákonom rovnosť, pokiaľ ide\no právo viesť volebnú kampaň a tiež pokiaľ ide o povinnosti a obmedzenia. Faktickú\nnerovnosť medzi jednotlivými kandidátmi v tom, koľko prostriedkov skutočne vynaložia\nna svoju kampaň a koľko prostriedkov skutočne vynaložia na ich kampaň tretie\nstrany, zákon o volebnej kampani nevylučuje. Dokonca ju priamo predpokladá tým, že tieto\nvýdavky obmedzuje len formou stanovenia hornej hranice.\nObdobne zákon o volebnej kampani neukladá povinnosť započítať do svojich\nvlastných nákladov na volebnú kampaň náklady iného kandidáta na jeho vlastnú volebnú\nkampaň a žiadnu takúto povinnosť z neho nie je možné ani vyvodiť. Rovnako tieto predpisy\nneukladajú kandidátovi, ktorý sa rozhodne vzdať sa kandidatúry a vyjadriť podporu inému\nkandidátovi, zaregistrovať sa ako tretia strana podieľajúca sa na financovaní volebnej\nkampane podporeného kandidáta. Takéto povinnosti nie je možné ani vytvárať pomocou\ntakých výkladových konštrukcií, aké prezentuje navrhovateľ, pretože takýto postup by bol\nv rozpore s čl. 2 ods. 3 ústavy.\nK vyjadreniu podpory\n\nzvolená kandidátka uvádza, že\n\ntakto realizoval svoju slobodu prejavu zaručenú čl. 26 ústavy.\n\n11\n\n23. Zvolená kandidátka sa osobitne vyjadrila k vonkajším reklamám – bilbordom,\nktoré jej mal podľa navrhovateľa bezplatne poskytnúť odstupujúci kandidát. Za vyhotovenie\ntejto reklamy aj za prenájom takto uvoľneného reklamného priestoru zvolená kandidátka\n(resp. tretie strany podieľajúce sa na financovaní jej kampane) riadne zaplatila trhovú cenu\nv rámci príslušných finančných limitov podľa zákona o volebnej kampani. Väčšinu\npriestoru kandidátka ani nevyužila z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Z takto\nuvoľnených reklamných plôch po celom území využila iba 23 plôch za trhovú cenu\nv celkovej sume 2 484 €, ktorá bola uhradená treťou stranou Progresívne Slovensko (dôkaz:\nfaktúra č. 420190230 z 8. marca 2019 a výpis z účtu tretej strany\npotvrdzujúci vykonanie úhrady faktúry v prospech spoločnosti\nrealizovala kampaň kandidáta\n\n, ktorá\n\n).\n\n24. V replike navrhovateľ kritizuje tie časti protiargumentácie, ktoré vyvodzujú\nabsurdné dôsledky z jeho argumentov, a naopak, tvrdí, že ich nadnesením sa nepriamo\npotvrdzuje ich správnosť. Právna úvaha navrhovateľa totiž jednoducho spočíva v tom,\nže kandidát, ktorý sa vzdá svojej kandidatúry, nemôže „odkázať“ podporu svojich voličov\n(vyvolanú okrem iného aj dôsledkom vynakladania finančných prostriedkov na kampaň)\ndruhému kandidátovi; a tento druhý kandidát nemôže „prijať“ túto podporu. Je tomu tak\npreto, lebo takýmto spôsobom dochádza k obchádzaniu zákona. K otázke bilbordov sa už\nnavrhovateľ nevyjadril.\nÚstavný súd len pre úplnosť uvádza, že navrhovateľ namietal skutočnosť, že jednu\ntelevíznu reklamu hradila tretia strana, čo nie je dovolené. Zvolená kandidátka však\nz vlastnej iniciatívy dané pochybenie hneď napravila, takže toto pochybenie je pre túto vec\nbez relevantného významu.\n25. K otázke hlasovacích preukazov sa jednotlivé subjekty vyjadrili takto:\nŠtátna komisia k otázke hlasovacích preukazov uviedla, že sa týmito skutočnosťami\nzaoberala na základe podnetu člena štátnej komisie Ing. Vladimíra Zemana delegovaného\npolitickou stranou Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Štátna komisia 30. marca\n2019, t. j. v deň konania druhého kola volieb, uznesením č. 45/2/7/2 uložila okresným\nvolebným komisiám v oblastiach, kde sa očakávalo zvýšené množstvo voličov hlasujúcich\n\n12\n\nna základe hlasovacieho preukazu, konkrétne Okresnej volebnej komisii Bratislava,\nOkresnej volebnej komisii Senica a Okresnej volebnej komisii Žilina, aby vyhotovili\nzoznamy čísiel použitých hlasovacích preukazov a doručili ich štátnej komisii v termíne\ndo 22.00 h. Po doručení požadovaných zoznamov štátna komisia následne preverila, či sa\nv nich nevyskytuje duplicita čísel hlasovacích preukazov, čo by mohlo nasvedčovať\npoužitiu falošných hlasovacích preukazov. Štátna komisia zistila, že žiadne z čísel\nhlasovacích preukazov sa v zoznamoch neopakuje. Štátna komisia v priebehu volebného\ndňa prostredníctvom svojich poverených členov tiež dohliadala na priebeh hlasovania\nvo vybraných okrskoch v obvode Okresnej volebnej komisie Bratislava a preverila priebeh\nsčítavania hlasov vo volebných okrskoch v obci Kúty, pritom sa zistilo, že žiadny hlasovací\npreukaz nevzbudzuje pochybnosti o svojej pravosti a nevyskytla sa žiadna duplicita čísla\ntlačiva hlasovacieho preukazu (uznesenia štátnej komisie č. 45/6/12 a č. 45/6/45). Štátna\nkomisia sa tiež zaoberala podnetom, podľa ktorého Marian Kotleba v súkromnom rádiu\ntvrdil, že od člena štátnej komisie má vedomosť o desaťtisíc falošných hlasovacích\npreukazoch. Štátna komisia zistila, že žiaden jej člen sa takto nevyjadril, a preto sa tieto\ninformácie nezakladali na pravde.\nMinisterstvo vnútra k veci pripomenulo, že hlasovacie preukazy sú opatrené\nviacerými ochrannými známkami. Ministerstvo vnútra vykonalo kontrolu vydaných\nhlasovacích preukazov voličom v jednotlivých obciach a porovnalo počet hlasovacích\npreukazov vydaných voličom s počtom hlasovacích preukazov, ktoré odobrali voličom\nv deň hlasovania okrskové volebné komisie, a zistilo, že pre druhé kolo volieb prezidenta\nSlovenskej republiky obce vydali spolu 102 586 hlasovacích preukazov a voliči použili\nspolu iba 86 921 preukazov.\nV otázke hlasovacích preukazov sa zvolená kandidátka odvoláva na stanovisko\nštátnej komisie a ministerstva vnútra. Navrhovateľ na podporu svojich pochybností\npredložil štyri vyhlásenia troch osôb. Tieto osoby nemali podľa zvolenej kandidátky priame\npoznatky, len názory z počutia a zároveň išlo o jedného významného, verejne známeho\npodporovateľa navrhovateľa a ďalších dvoch, ktorí s ním prišli koordinovane podpísať dané\nvyhlásenie k notárovi. Takéto vyhlásenia podľa zvolenej kandidátky nepreukazujú žiadnu\nprávne relevantnú skutočnosť. Kópie štyroch hlasovacích preukazov pre druhé kolo\nneobsahujú žiadne viditeľné nezrovnalosti. Námietky navrhovateľa na základe takýchto\n\n13\n\npodkladov sú bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti špekulatívne a nespôsobilé vzbudiť\nobjektívnu pochybnosť o ústavnosti a zákonnosti napadnutých volieb.\nK tejto otázke sa navrhovateľ v replike už nevyjadril.\nIII.\nPrávne závery ústavného súdu\n26. Úrad hlavy štátu má v Slovenskej republike mimoriadnu ústavnú a spoločenskú\npozíciu, čomu je úmerná dôležitosť volieb prezidenta a spôsob ich súdneho prieskumu.\nTradícia významu hlavy štátu smeruje až do 1. Česko-slovenskej republiky a aj v dobovom\nústavnom systéme jednoty moci v čase neslobody si Česko-Slovensko udržalo systém\nmonokratickej hlavy štátu, čo u obdobných štátov nebolo obvyklé. Vzápätí po vzniku\nSlovenskej republiky ústavný súd prípad po prípade dômyselne nastavoval vzťah prezidenta\nSlovenskej republiky k ústavným orgánom (I. ÚS 39/93, PL. ÚS 4/2012) a tieto prípady\ndodnes ovplyvňujú tvar a štruktúru nášho ústavného systému.\n27. Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 427/2012 uviedol (bod 59), že prezident\nrepubliky ako inštitúcia je ústavne, dogmaticky a historicky azda najzložitejším telesom\nv ústavnom systéme. Prezident je hlavou štátu, čo reflektuje jej monarchické pozadie\na ústavne legalizovanú predstavu, že na čele unikátneho spoločenstva, akým je štát, má byť\nkonkrétna osoba (organická teória štátu, caput – corpus teória). Prezident je výrazným\nprvkom ústavnej identity krajiny. Reprezentuje štátnosť a suverenitu. Naposledy sa\ndotkol ústavný súd postavenia hlavy štátu ako reprezentanta štátnosti nálezom\nsp. zn. PL. ÚS 4/2018 – štátne vyznamenania.\n28. Zmena voľby prezidenta z parlamentnej na priamu voľbu v roku 1999\nnebola náhodná. Išlo o súčasť intenzívneho tranzitívneho a občianskeho úsilia, ktorého\nsúčasťou bola snaha o usporiadanie referenda o zavedení priamej voľby prezidenta\n(výklad II. ÚS 31/97, I. ÚS 60/97 – zmarené referendum I, I. ÚS 76/97 – zmarené\nreferendum II, II. ÚS 37/98 – zmarené referendum III, PL. ÚS 7/2017). Výsledkom\nuvedeného úsilia bolo prijatie novely ústavy v roku 1999 (ústavný zákon č. 9/1999 Z. z.),\n\n14\n\nktorá zmenila voľbu prezidenta republiky z parlamentnej na voľbu priamu. Z uvedeného\nvyplýva, že už samotné zavedenie priamej voľby prezidenta bolo previazané s výraznou\nobčianskou angažovanosťou. Je potrebné uviesť, že občianska angažovanosť smerovala\npráve k spôsobu voľby (priama vs. nepriama), nie k zmene ústavnej úlohy prezidenta.\nInými slovami, spoločnosť sama si vyžiadala priamu voľbu prezidenta a spoločenský\nzáujem (nie automaticky účasť na voľbách) o prezidentské voľby je konštantne vysoký.\n29. Ústavný súd konštantne uvádza, že pri posudzovaní volebných nedostatkov je\npotrebné nepodceňovať voliča (PL. ÚS 118/07, PL. ÚS 14/2011, PL. ÚS 34/2018). Len\nveľmi agresívny a ofenzívny tlak na voliča spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle\nje volebným nedostatkom, ktorého dôsledkom môže byť zrušenie výsledku volieb.\nS ohľadom na jedinečnosť volieb je ústavný súd veľmi opatrný pri využívaní možnosti jeho\nmocenského zásahu do výsledku volieb. Pri priamej voľbe prezidenta, kde si občania\nzo svojho stredu, zo svojho spoločenstva volia svoju hlavu štátu, je uvedená judikatúra ešte\numocnená.\n30. Ústavný súd stabilne vo volebnej judikatúre pripomína (PL. ÚS 18/99), že voľby\nsú pravidelným obnovovaním moci občanmi, čím tiež akcentuje kľúčový ústavný princíp\nvlády na dopredu vymedzený čas (čl. 101 ods. 2, čl. 73 ods. 1 ústavy) spolu s princípom\ndemokracie (čl. 1 ods. 1 , čl. 30 a 31 ústavy). Princíp vlády na dopredu určený čas sa\nnachádza v samom jadre previazania demokracie a právneho štátu, pretože zabezpečuje\nbezpečný priebeh odovzdania moci, resp. istotu, že každá autorita je jedného dňa\nvymeniteľná. Slovenská republika si od roku 1993 vytvorila veľmi silnú tradíciu volebnej\ndôvery, ktorá znamená, že voľby sú spoločnosťou všeobecne akceptované napriek\nnedokonalostiam a odrážajú skutočnú vôľu voličov (porov. záverečná správa OBSE/ODIHR\nz 19. júla 2019, časť I). Volebná dôvera je pre ústavný systém mimoriadne cenná.\n31. Aj z tohto pohľadu je nutné vnímať požiadavku, že len hrubé alebo závažné\nporušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb\nmôže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu [„Porušení čistoty\nnebo svobody voleb může vésti ke zrušení voleb jen jeli vážné.“ (nález volebného súdu\n\n15\n\nČesko-slovenskej republiky č. 375 z 23. 4. 1925 – Koshinova zbierka č. 18; rovnako nález\nč. 605 z 19. 12. 1924) – KOSCHIN, K. ed. Sbírka zásadních rozhodnutí a usnesení\nvolebního soudu. Praha : Volební soud, III. díl, 1925.). Ústavný súd bol už hneď na začiatku\nsvojej rozhodovacej činnosti konfrontovaný s volebnými sťažnosťami na priebeh\n(predčasných) parlamentných volieb, v ktorých jeden z kľúčových kandidátov vytvoril\nmedzi volebnými dňami dojem, že mu okrsková komisia nedovolila voliť. Hoci časť\nspoločnosti vystúpenie kandidáta vnímala ako neférové, ústavný súd uprednostnil napriek\ntejto záťaži demokratickú vôľu a nastavil zvlášť pre celoštátne voľby značný prah\npre spochybnenie volieb a zdôraznil, že dôkazná ťarcha leží na sťažovateľoch. Ústavný súd\ndo celoštátnych volieb nemusel dosiaľ zasiahnuť.\n32. Ústavný súd v týchto súvislostiach uviedol (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94),\nže základom sťažnosti proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky má byť\niba taká nezákonnosť namietaná v priebehu samých volieb, ktorá musí mať vplyv\nna zverejnený výsledok volieb. Namietané nezákonné konanie musí mať priamy vplyv\nna dosiahnutý výsledok volieb. Sťažovateľ musí označiť dôkazy, ktoré mali priamy vplyv\nna výsledok volieb (PL. ÚS 22/2017). Ústavný súd musí teda vždy vyvažovať medzi\nhodnotou riadneho priebehu volieb na jednej strane a zachovaním jedinečného výsledku\nvolieb, ktorý vzišiel z konkrétneho volebného dňa, na strane druhej. Veľmi prenesene\na zjednodušujúco ide o vyváženie medzi pravidlami a demokraciou, medzi dokonalosťou\na autenticitou (porov. PL. ÚS 33/2018, bod 44).\n33. Ústavný súd sa dôkladne oboznámil s argumentáciou navrhovateľa s tým,\nže rešpektuje navrhovateľov záujem o riadny priebeh prezidentských volieb. Ústavný súd sa\noboznámil s podkladmi od navrhovateľa, vyjadreniami štátnej komisie, ministerstva vnútra,\nzvolenej kandidátky, replikou navrhovateľa, ako aj so záverečnou správou volebnej\nhodnotiacej misie OBSE/ODIHR (Varšava, 19. júl 2019). Taktiež sa oboznámil\ns transparentnými účtami kandidátov. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe je\norganizácia, ktorej hlavnou úlohou je tiež ochrana volebného procesu a má v tejto oblasti\nvysokú reputáciu.\n\n16\n\n34. Ústavný súd sa v ďalšej časti odôvodnenia vysporiada s jednotlivými námietkami\n(bod 4) navrhovateľa v tomto poradí: 1. Podporou kandidáta\nkandidátke\n\nzvolenej\n\nmal byť porušený zákon o volebnej kampani; 2. Zvolená\n\nkandidátka mohla bezplatne použiť bilbordy po odstúpenom protikandidátovi; 3. Kandidát\nzvolenú kandidátku priamo, resp. explicitne podporil tým, že nanajvýš\nmohol legálne podporiť spoločnú ideológiu kandidátov, nie priamo konkrétnych\nkandidátov; 4. V prezidentských voľbách bol použitý neobvyklý počet hlasovacích\npreukazov.\n35. Z volebnej judikatúry vyplýva, že zvlášť pri celoštátnych voľbách je potrebné\nposudzovať voľby ako celok, nie analyticko-izolovaným spôsobom, tým, že zo skutkového\nstavu musí takpovediac vyčnievať veľmi závažný a jasný rozdielový fakt (porov. „silný\nfakt“ v bode 44 rozhodnutia vo veci sp. zn. PL. ÚS 33/2018). Zároveň by takáto skutočnosť\n(fakt) musela mať vplyv na výsledok volieb. Takáto skutočnosť nesmie byť špekuláciou či\npolemikou, ale musí byť podporená dôkazmi. Návrh na začatie konania vo volebných\nveciach sa podáva do desiatich dní od vyhlásenia výsledku volieb. Z tohto krátkeho času,\nktorého významom je rýchlo stabilizovať nové mocenské pomery, je tiež zrejmý istý druh\nprocesnej koncentrácie, ktorá znamená, že navrhovatelia musia rýchlo a profesionálne\nponúknuť ústavnému súdu závažné skutočnosti, a nie komentáre či špekulácie k voľbám\n(porov. tiež uznesenie Nejvyššího správního soudu č. j. Vol 16/2018-33 z 15. 2. 2018\nk prezidentským voľbám, v ktorých bol zvolený v Českej republike Miloš Zeman).\nK námietke, že podporou kandidáta\n\nzvolenej kandidátke\n\nmal byť porušený zákon o volebnej kampani\n36. Navrhovateľ tvrdí, že podporou kandidáta\n\nzvolenej kandidátke\n\nmal byť porušený zákon o volebnej kampani. Ústavný súd porozumel pohľadu navrhovateľa\nna vec, ale musí konštatovať, že právny poriadok neobsahuje také pravidlá, aké odvodzuje\nnavrhovateľ. Navrhovateľ uplatňuje skôr hľadisko politologické, a nie právne, resp.\ndo rámca platných právnych noriem premieta takú interpretáciu, ktorá je v podstate\nnormotvorbou. Navrhovateľova argumentácia sa preto vyznačuje všeobecným jazykom,\n\n17\n\na nie presnými dôkazmi, ktoré by naznačovali skutočné porušovanie aktuálnych ustanovení\nzákonov. Z tohto dôvodu tiež zavádza obsahovo nejasný pojem materiálnych podmienok\nprístupu k verejnej funkcii.\n37. Navrhovateľ v postate tvrdí (bod 4), že kandidát sa môže vzdať len do momentu,\nkeď by súčet nákladov obidvoch kandidátov bol pod zákonom stanovenou hranicou\nnákladov na jedného kandidáta. V zákone o volebnej kampani takáto norma nie je prítomná\nvýslovne ani interpretačne.\n38. Navrhovateľ v narácii volí silné adjektíva ako „enormné“, „nemalé“, „rozsiahly\nmarketing“, ale neponúka presné, jasné fakty a čísla. Uvedené naznačuje, že navrhovateľ\nkompenzuje dôkazný deficit tým, že konfrontuje samotnú zákonnú koncepciu volieb\n(volebnej kampane, resp. jej pravidiel a parametrov), ktorá je však daná zákonom a v zásade\nmimo konania ústavného súdu vo volebných veciach.\n39. Z hľadiska hmotnoprávneho ústavný súd teda konštatuje, že navrhovateľ\ncez otázky skutkové vlastne namieta zákonnú koncepciu financovania volebnej kampane.\nObchádzanie zákona (aktuálne porov.: ELIÁŠ, K. Porušení zákona oklikou: fraus legis\nfacta v civilním právu. In: Právník. 2018, 157(11), s. 897 – 921. ISSN 0231-6625. Dostupné\nna internete:https://kramerius.lib.cas.cz/uuid/uuid:c4b1932f-1da7-408e-82cd-bb9c43224af6;\ntiež porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 163/2008\ns tradičnou Knappovou definíciou) je osobitným porušením práva, ktoré spočíva v tom,\nže subjekt práva síce dodrží literu zákona, ale so zjavným úmyslom porušiť zjavný účel\nzákona. Ide o pojem typickejší pre súkromné právo, z verejného práva sa aplikuje\nv daňovom práve. Vo volebnom súdnictve je s ohľadom na rozmanitosť demokracie (čl. 1\nústavy) potrebné byť opatrný s aplikáciou obchádzania zákona. V každom prípade ústavný\nsúd konštatuje, že účelom zákona o volebnej kampani je dať financovaniu volebných\nkampaní určitú mieru, a to v štruktúre a prehľadnosti, ale nie v absolútnych číslach.\nPovinnosť akéhosi započítania nie je ani v litere zákona a ani v účele tohto zákona. Nejde tu\no žiadne napätie medzi formálnou a funkcionálnou stránkou zákona.\n\n18\n\nHlavným účelom zákona o volebnej kampani nie je presne „zastropovať“\nfinancovanie v zmysle stanovenia absolútnych finálnych limitov výdavkov (okrem iného\npreto, lebo kandidáti nemali do povolebnej novely zákonom č. 208/2019 Z. z. obmedzený\npočet tretích strán), ale pridať financovaniu vlastnosť transparentnosti (porov. tiež\nzáverečnú správu OBSE-ODIHR z 19. júla 2019, s. 10). Transparentné účty sledované\npočas kampane boli solídnou reflexiou spôsobu financovania kampaní jednotlivých\nkandidátov. Na uvedené možno nadviazať tým, že ministerstvo vnútra (bod 21) odobrilo\nnáklady všetkých kandidátov a ústavný súd nemá z už uvedených príčin dôvod výklad\nministerstva vnútra neakceptovať.\n40. Z hľadiska procesného vymedzenia štandardu dôkazného bremena vo volebných\nveciach ústavný súd ešte konštatuje, že navrhovateľ nepredložil žiadne priamejšie dôkazy,\nnež sú články v médiách (porov. bod 6). Ústavný súd v obdobnej procesnej situácii\nv uznesení sp. zn. PL. ÚS 35/03 uviedol, že tvrdenia sťažovateľky o uvádzaných\nskutočnostiach opreté o nepriame (listinné) dôkazy informatívnej povahy boli neurčité,\nvšeobecné a rozporné.\nK námietke, že zvolená kandidátka mohla bezplatne použiť bilbordy\npo odstúpenom protikandidátovi\n41. Najkonkrétnejšia námietka navrhovateľa spočívala v tvrdení, že zvolená\nkandidátka mohla bezplatne použiť bilbordy po odstúpenom protikandidátovi. S týmto\nargumentom sa podľa ústavného súdu zvolená kandidátka presvedčivo vysporiadala tým,\nže predložila dokumenty o zaplatení za reklamné plochy. Navrhovateľ už ďalej tieto\nskutočnosti nerozporoval (body 23 a 24).\n42. Ak sa ústavný súd vráti ku skutočnosti, že sa kandidát\n\nvzdal\n\na ponúkol svoje reklamné plochy zvolenej kandidátke, uvedené ani nemohlo byť\nobchádzaním zákona, pretože nebola preukázaná predchádzajúca dohoda oboch dotknutých\nosôb. Na začiatku to boli súperi, ktorí zápasili o rovnakých voličov, čo nenasvedčuje\nzjavnému úmyslu porušiť účel maximálneho povoleného limitu. Vzťah medzi\n\n19\n\nvynaloženými prostriedkami a úspechom vo voľbách však nie je striktne kauzálny. Financie\nsú relevantnou, avšak nie dostatočnou podmienkou úspechu v politike, pretože\nv rozhodovaní hrajú rolu rovnako mnohé ďalšie okolnosti a napokon netreba podceňovať\nvlastný úsudok voličov, a to zvlášť pri prezidentských voľbách. Z hľadiska rovnosti mali\nvšetci kandidáti šancu, aby sa v ich prospech vzdal iný kandidát a ponúkol im svoje\nreklamné plochy. V tomto zvolená kandidátka nebola zvýhodnená pred navrhovateľom.\nMožno tu použiť úvahy o analógii, z ktorej vychádzal aj samotný navrhovateľ. Ak sa musia\nregistrovať a mať limity tretie strany, tak to musí analogicky spĺňať podľa navrhovateľa aj\nkandidát, ktorý sa vzdáva v prospech iného kandidáta, inak ide o obchádzanie zákona.\nLenže existuje relevantný rozdiel medzi kandidátom a treťou stranou, pretože ten prvý sa\npriamo zúčastňuje volebnej súťaže, zatiaľ čo ten druhý nie, a preto úpravu vzťahujúcu sa na\ntretie subjekty nemožno automaticky vzťahovať aj na úpravu kandidátov a zákon to ani\nnepredpokladá. Vo vzťahu k argumentácii zvolenej kandidátky (bod 22) je potrebné uviesť,\nže zo skutočnosti, že sa navrhovateľ zamýšľal nad koncepciou nákladov, nemožno hneď\nodvodzovať horizontalitu práva na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok –\ntakpovediac subjektívne právo kandidáta na sumu nákladov iného kandidáta. Naopak, je\npotrebné pripomenúť, že čl. 30 ods. 4 ústavy, ktorý viaže zákonodarcu aj ústavný súd,\nv prvom rade chráni pred kvalifikovanou diskrimináciou zo strany štátu pri prístupe\nk verejnej funkcii.\nK námietke, že kandidát\n\nzvolenú kandidátku priamo,\n\nresp. explicitne podporil\n43. V návrhu je vyčítané, že kandidát\n\nzvolenú kandidátku priamo,\n\nresp. explicitne podporil a táto podporu prijala s tým, že podľa navrhovateľa kandidát\nnanajvýš mohol legálne podporiť spoločnú ideológiu kandidátov, nie priamo konkrétnych\nkandidátov. Ústavný súd k tomu reaguje, že nikto znalý demokratických procesov, a to\nani navrhovateľ, by neuvažoval tým spôsobom, že jediné slovo „prijímam“ zo strany\nzvolenej kandidátky by spôsobilo neférovosť volieb, a už vôbec nie takú, ktorá by si\nvyžadovala reakciu ústavného súdu. Opäť tu možno odkázať na princíp demokracie\n\n20\n\na úsudok voličov. V špecifickej volebnej perspektíve tu možno uznať argument zvolenej\nkandidátky, že\n\nrealizoval svoju slobodu prejavu (bod 22).\n\n44. Ústavný súd konštatuje, že verbálne, politické vyjadrenie podpory je plne\nv súlade s demokratickou súťažou (čl. 1, čl. 31 ústavy), kde ostáva na úsudku a vôli voliča,\nkomu dá svoj hlas. Zároveň ústavný súd konštatuje, že žiadne udalosti súvisiace\ns odstúpením\n\nneboli porušením jestvujúcich ustanovení volebných\n\npredpisov.\nK námietke, že v prezidentských voľbách bol použitý neobvyklý počet\nhlasovacích preukazov\n45. Navrhovateľ sa domnieva, že v prezidentských voľbách bol použitý neobvyklý\npočet hlasovacích preukazov. Ústavný súd s osobitnou pozornosťou reaguje na túto\nnámietku. Ako bolo uvedené (bod 30), Slovenská republika sa teší veľmi stabilnému\nvolebnému procesu, ktorý je akceptovaný občianskou spoločnosťou, odchádzajúcimi\naj nastupujúcimi mocenskými autoritami, medzinárodnými inštitúciami aj akademickým\nprostredím (porov.: NORRIS, P., FRANK, R., & MARTÍNEZ i COMA, F. Measuring\nElectoral Integrity around the World: A New Dataset. In: PS: Political Science & Politics.\n2014, 47(4), s. 789 – 798. <doi:10.1017/S1049096514001061>). Ide o veľmi významnú\nhodnotu ústavného a politického systému, ktorú je nutné udržiavať a kultivovať.\n46. Z tohto pohľadu je nezodpovedné konštruovať problémy s hlasovacími\npreukazmi, ak nie sú s hlasovacími preukazmi spojené skutočné problémy podložené\njasnými dôkazmi. Z vyjadrenia štátnej komisie vyplýva, že veľmi rozumne preverila\nhlasovacie preukazy s tým, že niet žiadneho signálu o manipulácii s nimi. Vyšší počet\nvoličských preukazov možno pričítať práve záujmu o prezidentské voľby. Z hľadiska\nprocesného, ak sa porovnajú závery štátnej komisie, ktoré vychádzali zo systematicky\nvykonanej kontroly, na jednej strane a vzťah svedkov k navrhovateľovi na strane druhej,\nnemožno\n\nprezentovaným\n\núdajom\n\nsvedkov\n\npriznať\n\npresvedčivosť\n\npotrebnú\n\npre\n\nspochybnenie výsledkov volieb. Ústavný súd sa stotožňuje so závermi štátnej komisie\n\n21\n\na ministerstva vnútra (bod 25), ktoré presvedčivo preukazujú dodržanie volebných\npredpisov pri používaní hlasovacích preukazov.\n47. Ústavný súd konštatuje, že medzi navrhovateľovými v zásade značne\nvšeobecnými námietkami (body 34, 36, 38) na jednej strane a porušením volebného\nzákonodarstva niet relevantnej súvislosti, a už vôbec nie takej, ktorá by zároveň mohla mať\nvplyv na výsledok volieb. Návrhy je preto potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnené\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde (porov. bod 18 a 19). Ústavný súd\nuzatvára, že prezidentka Slovenskej republiky bola zvolená v súlade s ústavou a zákonmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n22", "vazby": {"registre": ["volebné veci - prezidentské", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "voľby-volebná kampaň", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "voľby-prezidenta"], "ustanovenia": ["čl. 129 ods. 2 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3baf97cc-106c-4e31-bb86-31de7dc6593f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.4.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2018 z 12. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-12", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.4.2018.1"}, {"guid": "ussr:55fcc997-cd16-497f-a5d9-8362c20dcf53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2019 z 23. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.17.2019.1"}, {"guid": "ussr:d320892d-a1f7-4cef-aa16-e701ebd80427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.22.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.22.2017.1"}, {"guid": "ussr:92e162ac-b8ad-435e-9c0b-5ef4e873c050", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3. US.427.2012.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 427/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 427/2012 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.427.2012.1"}, {"guid": "ussr:9ea5af38-523c-47cd-b9a8-d17a5f10a57f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2012 z 24. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-24", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ea5af38-523c-47cd-b9a8-d17a5f10a57f"}, {"guid": "ussr:c9b6f3c8-7c8b-4c60-b0f2-662d1143acf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2011 z 12. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b6f3c8-7c8b-4c60-b0f2-662d1143acf6"}, {"guid": "ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 118/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 118/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43148261-6ddd-454d-a4b8-1df32e013cd5"}, {"guid": "ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 35/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 35/03 z 3. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-03", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019e3935-0eec-4a5d-bdb2-fe77778f14d4"}, {"guid": "ussr:67ff0025-5e16-4a36-bc68-1e42f6a17a91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/99 z 18. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-18", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1999.1"}, {"guid": "ussr:14b67f83-9b7e-4a8d-bf11-40e846e857cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/98 z 26. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.1998.1"}, {"guid": "ussr:ec2efe4f-f101-4cae-a90b-38cd0ac4e752", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.76.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/97 z 6. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-06", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.76.1997.1"}, {"guid": "ussr:f4817ad4-badf-4035-a0ed-625197dbe79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 60/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/97 z 22. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-22", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.60.1997.1"}, {"guid": "ussr:38400ece-e7c7-407f-a3be-0cc74b04dd86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/97 z 21. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-21", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1997.1"}, {"guid": "ussr:6250edf0-c006-4c37-82b5-1f4eb1d739d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/94 z 2. 11. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-11-02", "citacie_n": 210, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.1994.1"}, {"guid": "ussr:892d2a97-af97-4645-966c-ccb7732ccfd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/94 z 27. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-27", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.17.1994.1"}, {"guid": "ussr:45f51d05-ee75-4b22-9254-c3c749683dc9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 39/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/93 z 2. 6. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-06-02", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45f51d05-ee75-4b22-9254-c3c749683dc9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:58b8de83-9726-4f8e-aa05-549ebe2cd85e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.17.2019.4", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2019 z 13. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.17.2019.4"}, {"guid": "491a2dc4-723a-4c9c-ae5e-dfc401b8dd00:68d63e77-083d-462f-9236-142df0ad8e39", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1519202016.4", "spisova_znacka": "15Co/131/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/131/2022 z 18. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1519202016.4"}]}