{"guid": "ussr:eff8fe63-a278-4b14-802d-4d0941723569", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2020 z 27. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. mája 2020, sp. zn. PL. ÚS 14/2020, ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eff8fe63-a278-4b14-802d-4d0941723569", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.14.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 14/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2020 v pléne\nzloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nLadislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej,\nMiloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského\npredbežne prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky\na § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. o súlade § 102c ods. 3\nzákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych\npracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1\na s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\n1. Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\n2. Návrhu na pozastavenie účinnosti § 102c ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z.\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\n\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 7. mája 2020\ndoručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. e)\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súlade § 102c ods. 3 zákona\nč. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,\nstavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,\nzdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve“) s čl. 1 ods. 1,\nčl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 a s čl. 46 ods. 1 ústavy.\n2. Generálny prokurátor v odôvodnení návrhu na začatie konania uvádza: «Podľa čl.\n1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa\nna nijakú ideológiu ani náboženstvo. V tejto spojitosti a v súvislosti so zákonodarnou\nčinnosťou Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo veci sp. zn. PL.\nÚS 15/98 konštatoval, že princíp právneho štátu zakotvený v čl. 1 ústavy je základným\nústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak Národná rada Slovenskej republiky\n(ďalej len „národná rada“) uplatní svoju zákonodarnú právomoc v nesúlade s iným\nustanovením ústavy, zároveň tým poruší aj základný princíp ústavnosti ustanovený v čl. 1\nústavy.\nNamietaná právna úprava je diskriminačná, znevýhodňuje časť veriteľov pri prístupe\nk súdnej ochrane bez legitímneho dôvodu, čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy a zasahuje\ndo ich základného práva vlastniť majetok. Zákonodarca má nespochybniteľné právo\nprostredníctvom legislatívy umožňovať predstaviteľom výkonnej moci hospodárne nakladať\n2\n\ns verejnými financiami, toto jeho právo však nie je absolútne. V rámci svojej normotvornej\nčinnosti je významne limitovaný, a to práve obsahom základných práv. Národná rada má\npovinnosť zaistiť súlad právnej úpravy s ľudskými právami tak, ako sú vymedzené v\nzáväzných vnútroštátnych a medzinárodných prameňoch práva.\nI. Protiústavnosť vylúčenia pohľadávok vzniknutých v súvislostí so zabezpečovaním a s\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti s ústavou v zmysle nálezu ústavného súdu sp. zn. PL.\nÚS 21/00\nDo 6. decembra 2000 bolo účinné ustanovenie § 235 zákona č. 233/1995 Z. z. o\nsúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v nasledovnom znení:\n„Z exekúcie podľa tohto zákona sú vylúčené pohľadávky vzniknuté v súvislosti so\nzabezpečovaním a s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov.“\nToto ustanovenie bolo predmetom prieskumu ústavného súdu, pričom ústavný súd v\nnáleze sp. zn. PL. ÚS 21/00 zo dňa 15. novembra 2000 vyslovil, že § 235 Exekučného\nporiadku nie je v súlade s čl. 12 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy.\nV bode IV.2. ústavný súd uviedol, že obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustným\nprostriedkom uplatňovaným pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí. Tieto\nobmedzenia majú rozmanitý účel. Základným účelom obmedzenia súdnej exekúcie je však\nzabezpečiť neexekvovateľnosť určitej časti majetku povinného tak, aby povinný mohol\nexistovať (prežiť) napriek exekúcii, prípadne aby mohol plniť úlohy, na ktoré je určený\nalebo zriadený zákonným spôsobom. Ústavný súd ďalej skonštatoval, že obmedzenia súdnej\nexekúcie sú prípustné aj vtedy, ak treba vylúčiť zo súdnej exekúcie také majetkové hodnoty,\nktoré slúžia všeobecne prospešným účelom alebo predstavujú hodnoty uvedené v čl. 4\nústavy.\nÚstavný súd pokračoval, že zo súdnej exekúcie nemôžu byť vylúčené pohľadávky,\nktoré sú už vykonateľné, t. j. boli právoplatne judikované spôsobom, ktorý predpisuje\nprocesné právo. Z podstaty exekúcie súčasne vyplýva, že nemôže byť obmedzená vo vzťahu k\nveriteľom (oprávneným). Na takýto postup ani podľa ústavného súdu neexistuje žiadny\nrelevantný dôvod, pretože veriteľ nemá byť kvôli čomu obmedzovaný. Veriteľ uplatňuje\nnárok na exekučnoprávnu ochranu a táto ochrana sa mu musí poskytnúť ako súčasť práva\nna súdnu ochranu za podmienok ustanovených zákonom.\nUvedené podmienky nesmú byť koncipované tak, aby znamenali pre veriteľa\nvylúčenie práva na súdnu ochranu kvôli právnej povahe nútene vymáhanej pohľadávky\n3\n\nalebo kvôli právnemu dôvodu jej vzniku. Z preskúmavaného ustanovenia § 235 Exekučného\nporiadku nevyplývala žiadna skutočnosť, ktorá by objektívne a rozumne odôvodnila rozdiel\nmedzi postavením veriteľa (oprávneného), ktorý má pohľadávku vzniknutú zo zabezpečenia\na poskytovania zdravotnej starostlivosti a veriteľom (oprávneným), ktorý má inú\nvykonateľnú pohľadávku. Za takú skutočnosť nemožno považovať právny dôvod vzniku\npohľadávky, a to, že pohľadávka by bola vymáhaná od subjektu, ktorý poskytuje zdravotnú\nstarostlivosť.\nV zmysle nálezu PL. ÚS 21/00 nie je v súlade s ústavou, ak sa zákonom určí vzťah\nmedzi vykonateľnou pohľadávkou a judikovanou povinnosťou splniť túto pohľadávku tak, že\nsa odstráni, hoci len na obmedzenú dobu (vtedy dvoch rokov), vykonateľnosť pohľadávky v\nexekučnom konaní. To nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za legitímny\nprostriedok dosiahnutia zamýšľaného cieľa, ktorým bola podľa odôvodnenia návrhu novely\nExekučného poriadku ochrana zadlženého zdravotníctva. Legitímnym prostriedkom totiž\nnemôže byť zásah do právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým sa taká\npohľadávka judikovala, pretože takýto zásah je v právnom štáte akceptovateľný len ako\ndôsledok a výsledok riadneho alebo mimoriadneho opravného postupu upraveného\nzákonom, ktorý patrí do kompetencie súdu.\nÚstavný súd zdôraznil, že bola nastolená oprávnená otázka, či možno (tak, ako bolo\nuvedené v ustanovení § 235 Exekučného poriadku) odstraňovať vykonateľnosť pohľadávky,\nt. j. pohľadávky, ktorá bola už priznaná v riadne uskutočnenom procesnom postupe\nnezávislého súdu (iného orgánu právnej ochrany), a teda bola štátnou mocou uznaná za\nexistujúcu, splatnú a nútene vymáhateľnú. Pripustiť takýto prostriedok ochrany dlžníkov\n(povinných) by totiž v konečnom dôsledku mohlo viesť k tomu, že by sa legislatívne mohol\nľubovoľne rozširovať rozsah pohľadávok, a tým aj veriteľov, ktorí by nemohli požiadať o\nexekučnoprávnu ochranu podľa Exekučného poriadku.\nÚstavný súd dospel k jednoznačnému záveru, podľa ktorého takéto legislatívne\núpravy v právnom štáte nie sú vôbec prípustné. Napokon, ústavný súd dodal, že žiaden iný\nveriteľ už nie je obmedzený v prístupe k exekučnoprávnej ochrane len z dôvodu zlej\nfinančnej situácie povinného (dlžníka) a súčasne z dôvodu, že pohľadávka vznikla z dôvodu\nobsiahnutého v osobitnom predpise (právna úprava zabezpečenia a poskytovania\nzdravotníckej starostlivosti).\n4\n\nII. Druhý pokus zákonodarcu o zavedenie exekučnej imunity pre majetok niektorých\nprávnických osôb poskytujúcich zdravotnícku starostlivosť\nZákonodarca sa ani po vyslovení nesúladu ustanovenia § 235 Exekučného poriadku s\nústavou evidentne nevzdal svojho zámeru, ktorým bolo zavedenie dvoch kategórií povinných\nv oblasti zdravotníctva. Tentokrát však zvolil inú taktiku, a to zaradenie ustanovenia\nobsahujúceho exekučnú imunitu voči určitým skupinám povinných do zákona č. 578/2004 Z.\nz. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“).\nUstanovenie § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. z pohľadu ústavného práva je súčasťou\nslovenského právneho poriadku od 1. októbra 2006 v nasledovnom znení:\n„Z exekúcii podľa osobitného predpisu 80) sa vylučuje do 31. decembra 2007\na) majetok v správe štátnej organizácie, ktorá bola zriadená podľa osobitného\npredpisu 61) na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nebola ku dňu účinnosti tohto\nzákona prevedená podľa osobitného predpisu, 65)\nh) majetok neziskovej organizácie, ktorá vznikla premenou podľa osobitného\npredpisu 63) zo štátnej organizácie uvedenej v písmene a),\nc) majetok obce v správe rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti,\nd) majetok samosprávneho kraja v správe rozpočtovej alebo príspevkovej\norganizácie zriadenej na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,\ne) finančné prostriedky na účtoch organizácií uvedených v písmenách a) až d) a\nfinančné prostriedky, ktoré sú určené pre organizácie uvedené v písmenách a) až d) na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti.”\nÚstavný súd v konaní sp. zn. PL. ÚS 26/06 pozastavil účinnosť predmetného\nustanovenia, pričom rozhodnutie o pozastavení účinnosti bolo zverejnené v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky pod č. 18/2007 Z. z. s účinnosťou od 12. januára 2007.\nZákonodarca uvedomujúc si chôdzu po tenkom ľade obmedzil časovú pôsobnosť\nustanovenia § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. (od 1. októbra 2006) do 31. decembra 2007.\nPráve z dôvodu časovo obmedzenej pôsobnosti preskúmavaného ustanovenia a skutočnosti,\nže predmet konania pred ústavným súdom zanikol, bol ústavný súd nútený konanie o jeho\n5\n\nsúlade § I02c zákona č. 578/2004 Z. z. zastaviť uznesením PL. ÚS 26/06-47 z 30. apríla\n2008.\nÚstavný súd sa napriek tomu v uznesení o zastavení konania z časti zaoberal aj\notázkou ústavností ustanovenia § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. v konaní vedenom pod sp.\nzn. PL. ÚS 26/06, pričom konštatoval, že v druhovo rovnakej vecí už ústavný súd rozhodoval\na vyslovil svoj právny názor (t. j. právny názor na vylúčenie zdravotníckych zariadení z\nexekúcie) svojím nálezom sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. novembra 2000, ktorý považuje za\nstabilnú súčasť svojej judikatúry.\nIII. Ďalšie pokračovanie v neústavných legislatívnych praktikách zákonodarcu\nTakmer rovnaké znenie ustanovenia § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. nadobudlo\núčinnosť aj od 1. júna 2009 ako § 102 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z., avšak s jednou\nzmenou. Jeho časová pôsobnosť bola vymedzená na ešte kratšie obdobie, a to do 31.\ndecembra 2009. Počas týchto siedmich mesiacov nestihli oprávnené subjekty návrh na\nzačatie konania o súlade s ústavou ani podať.\nOpätovne sa rovnaké znenie § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. objavuje v slovenskom\nprávnom poriadku po prijatí zákona č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, ktorým bol (s účinnosťou od 1. apríla 2018) do ustanovenia §\n102c zákona č. 578/2004 Z. z. doslova vsunutý odsek 3, podľa ktorého:\n„Z exekúcií podľa osobitného predpisu 80) sa vylučuje do 31. decembra 2020\na) majetok v správe štátnej organizácie, ktorá bola zriadená podľa osobitného\npredpisu 61) na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nebola ku dňu účinnosti tohto\nzákona prevedená podľa osobitného predpisu, 65)\nb) majetok neziskovej organizácie, ktorá vznikla premenou podľa osobitného\npredpisu 63) zo štátnej organizácie uvedenej v písmene a),\nc) majetok obce v správe rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti,\nd) majetok samosprávneho kraja v správe rozpočtovej alebo príspevkovej\norganizácie zriadenej na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,\ne) finančné prostriedky na účtoch organizácií uvedených v písmenách a) až d) a\nfinančné prostriedky, ktoré sú určené pre organizácie uvedené v písmenách a) až d) na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti.“\n6\n\nNárodná rada je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej\nrepubliky (čl. 72 ústavy), t. j. ide o ústavodarný orgán par excellance, ktorý okrem iného\nprijíma zákony priamo záväzné v zásade pre všetky osoby nachádzajúce sa pod jurisdikciou\nSlovenskej republiky, vrátane zákonov upravujúcich postavenie osôb vo výkone trestu\nodňatia slobody, resp. majúce na ne bezprostredný dosah. Nemalo by dochádzať k\nopakovanému prijímaniu zákonných ustanovení s časovo obmedzeným rozsahom. Jediným\ndôvodom ich dočasnosti je snaha znemožniť určitým osobám domôcť sa ich práva\nzákonnými prostriedkami. Takýto postup zákonodarcu je účelový a v rozpore so základnými\npiliermi právneho štátu. Jedným z cieľov krátkosti časových období, počas ktorých boli\njednotlivé (takmer totožné) ustanovenia účinné, bolo a je znemožniť prípadné preskúmanie\nich súladu s ústavou na ústavnom súde.\nIV. Ochrana vyvolených povinných vs. druhové vymedzenie majetku v zdravotníctve\nNa slovenskom trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti pôsobí rôznorodá skupina\nsubjektov: subjekty, ktoré boli v minulosti štátne, avšak prešli transformáciou a sú v\nsúčasnosti akciovými spoločnosťami, bývalé štátne zariadenia, ktoré taktiež prešli\ntransformáciou, avšak sú doposiaľ napojené na štátny rozpočet ako príspevkové\norganizácie, subjekty zriadené samosprávou a subjekty financované zo súkromných zdrojov.\nDôležité je, že všetky tieto subjekty poskytujú zdravotnú starostlivosť na základe rovnakého\nzákona a majú rovnaké postavenie s jedinou výnimkou, a tou je ochrana určitej skupiny\nsubjektov (definovaných v písm. a) až e) ustanovenia § 102c ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.\nz.). Určití poskytovatelia sú teda zvýhodnení pred ostatnými subjektmi poskytujúcimi\nzdravotnú starostlivosť.\nĎalším faktorom, ktorý umocňuje záver o diskriminácii niektorých subjektov\nposkytujúcich zdravotnú starostlivosť je fakt, že pred prípadnou exekúciou je chránený\nvšetok majetok vybraných subjektov, nielen ten, ktorý by bolo možné definovať ako majetok\nslúžiaci na verejnoprospešný účel. Ad absurdum teda môže dôjsť k exekúcii magnetického\nrezonančného tomografu súkromného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale u\npriorizovaného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nebude môcť byť vykonávaná\nexekúcia ani na skladové zásoby papiera a ceruziek.\nTeoreticky by bolo možné v zmysle nálezu sp. zn. PL. ÚS 21/00 vylúčiť zo súdnej\nexekúcie také majetkové hodnoty, ktoré slúžia všeobecne prospešným účelom alebo\npredstavujú hodnoty uvedené v čl. 4 ústavy. Muselo by však ísť o druhové určenie týchto\n7\n\nmajetkových hodnôt v zdravotníctve bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom. Nie je totiž\nprípustné, aby zákon priorizoval určitú skupinu zdravotníckych zariadení (s majetkovou\nštruktúrou napojenou na štát) pred súkromnými zdravotníckymi zariadeniami. Možno\nuvažovať o prípadnej súladnosti právnej úpravy, podľa ktorej by exekúcii nepodliehali\nzdravotnícke zariadenia slúžiace na bezprostrednú záchranu života (napr. pľúcne ventilácie\na pod.), avšak bez ohľadu na subjekt, ktorý má postavenie povinného.\nV súčasnosti platná selektívna ochrana pred exekúciou porušuje princíp rovnosti a je\ndiskriminačná, pričom v určitých prípadoch môže vykazovať aj známky retroaktivity. Pri\naplikácii ustanovenia § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. totiž môže dôjsť k situácii, kedy\nveriteľ nebude môcť vymáhať už súdom judikovanú pohľadávku, v prípade ktorých bol\npodaný návrh na vykonanie exekúcie podľa práva platného do 1. apríla 2018. Vo vzťahu k\nurčitým pohľadávkam je teda namietané ustanovenie spôsobilé zasiahnuť významne do\npráva na prístup k súdu podľa § 46 ods. 1 ústavy spôsobom narušujúcim legitímne\nočakávania a prinášajúcim právnu neistotu.\nV. Legitímne očakávanie\nPodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd má každá fyzická alebo právnická osoba právo pokojne užívať svoj\nmajetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za\npodmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za\nnevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili\nplatenie dani a iných poplatkov alebo pokút.\nV zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pod pojem majetok patria aj\nspoločenské podiely či akcie v obchodných spoločnostiach (pozri napr. Sté S a T. c.\nŠvédsko, rozsudok ESĽP z 11. decembra 1986), je teda nepochybné, že čl. 1 dodatkového\nprotokolu možno aplikovať aj na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.\nEurópsky súd pre ľudské práva vykladá a aplikuje čl. 1 dodatkového protokolu tak, že\ntento článok chráni popri „existujúcom majetku“ aj také „majetkové hodnoty vrátane\nprávnych nárokov“, o ktorých môže dotknutá osoba tvrdiť, že má aspoň „legitímne\nočakávame“, že bude efektívne požívať svoje majetkové právo (Pine Valley Development\nLtd. a iní v. Írsko, rozsudok ESĽP z 29. novembra 1991 a Pressos Compania Naviera S. S. a\niní v. Belgicko, rozsudok ESĽP z 20. novembra 1995). Na túto skutočnosť poukázal vo svojej\n8\n\njudikatúre aj ústavný súd, keď napr. vo veciach sp. zn. II ÚS 389/09 alebo sp. zn. II ÚS\n91/2010 uviedol, že za majetok v zmysle čl. 1 dodatkového protokolu podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva sa považuje nielen existujúci majetok vo vlastníctve\nfyzickej alebo právnickej osoby, teda veci alebo iné aktíva, ktorých vlastníkom je táto osoba,\nale i majetok, nadobudnutie vlastníctva ku ktorému môže fyzická alebo právnická osoba\nlegitímne očakávať, pričom vo viacerých veciach posudzoval existenciu legitímnych\nočakávaní ako súčasť obsahu práva na majetok nielen z hľadiska práva garantovaného čl. 1\ndodatkového protokolu, ale aj z hľadiska základného práva garantovaného čl. 20 ods. 1\nústavy (napr. PL. ÚS 15/08, II. ÚS 91/2010, PL. ÚS 11/08, II. ÚS 389/09, II. ÚS 322/09,\nIII. ÚS 318/08, PL. ÚS 3/08,1. ÚS 205/07).\nK otázke legitímneho očakávania judikoval ústavný súd aj v náleze sp. zn. PL. ÚS\n3/09 z 26. januára 2011 týkajúcom sa zákazu zisku zdravotných poisťovní, pričom zdôraznil,\nže na legitímne očakávania je nevyhnutné nazerať aj v kontexte generálneho princípu\nprávneho štátu fixovaného v čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorého integrálnou súčasťou je aj princíp\nprávnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (m. m. II. ÚS\n48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04 atď.). Ústavný\nsúd v tejto súvislosti už vyslovil (PL. ÚS 12/05), že v súlade s tendenciami príznačnými pre\nmodernú európsku konštitucionalistiku podlieha z hľadiska princípu právnej istoty ochrane\naj tzv. legislatívne očakávanie (legitimate expectation, der Vertrauenschutz), ktoré je užšou\nkategóriou ako právna istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do\nnadobudnutých práv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou, resp.\nneočakávanou zmenou pravidiel, na ktoré sa adresáti právnych noriem spoliehali, porušiť\nprincíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho\nprávneho štátu, v ktorom sú všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu podriadení\nústave a jej princípom. Všeobecný princíp právneho štátu je kľúčový princíp, na ktorom je\nbudovaný celý právny poriadok i celý systém fungovania nášho štátu. Znamená to, že tento\nprincíp sa premieta bez rozdielu do všetkých oblastí spoločenského života. Ústavný súd ako\norgán ochrany ústavnosti je povinný rešpektovať rámec právneho štátu, v ktorom je okrem\niného garantovaná právna istota vrátane ochrany legálne nadobudnutých práv, ako aj\nlegitímnych očakávaní a tiež trvácnosť a stabilita právnych noriem a je zakázaná svojvôľa v\nčinnosti orgánov verejnej moci, parlament z toho nevynímajúc (PL. ÚS 16/06, m. m. tiež PL.\nÚS 12/05).»\n9\n\n3. Na základe uvedenej argumentácie generálny prokurátor je toho názoru, že „...\nustanovenie § 102c ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. je v rozpore s ústavou, doterajšou\njudikatúrou ústavného súdu, nerešpektuje základné princípy demokratického a právneho\nštátu a ohrozuje základné práva a slobody, pretože porušuje rovnosť subjektov práva a ich\nprávo na ochranu majetku a ich prístup k spravodlivosti“.\n4. K návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy generálny\nprokurátor uvádza: „Som presvedčený, že ďalšie uplatňovanie ustanovenia § 102c zákona č.\n578/2004 Z. z. môže ohroziť základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy (najmä čl.\n20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy), spôsobiť veriteľom vážne hospodárske škody, ako aj\nspôsobiť iné nenapraviteľné následky, keďže na základe príslušnosti povinného k určitej\nskupine subjektov odníma veriteľom možnosť domôcť sa efektívne svojich majetkových práv.\nVzhľadom na uvedené žiadam, aby ústavný súd v zmysle čl. 125 ods. 2 ústavy pozastavil\núčinnosť ustanovenia § 102c zákona č. 578/2004 Z. z.“\n5. Generálny prokurátor v odôvodnení návrhu na začatie konania napokon uvádza:\n„Dňa 31. decembra 2020 samotné návrhom namietané ustanovenie § 102c ods. 3 zákona č.\n578/2004 Z. z. stratí účinnosť, avšak takéto bezprecedentné praktiky zákonodarcu, ktorými\nsa snaží obísť základné zásady právneho fungovania štátu, by nemali zostať bez\npovšimnutia.\nZ uvedených dôvodov preto predkladám návrh na posúdenie súladu ustanovenia §\n102c ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,\nzdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2 v\nspojení s čl. 20 ods. 1 a s čl. 46 ods. 1 ústavy.“\n6. Na základe uvedených skutočností generálny prokurátor navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí jeho návrhu na ďalšie konanie vydal tento nález: „Ustanovenie § 102c ods. 3\nzákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych\npracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2 v spojení s\nčl. 20 ods. 1 a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“\n10\n\n7. Generálny prokurátor zároveň navrhuje, aby „... Ústavný súd Slovenskej republiky\nv zmysle čl. 125 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pozastavil po prijatí návrhu na konanie\núčinnosť ustanovenia § 102c ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže jeho ďalšie\nuplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody.“.\nII.\nK prijatiu návrhu na ďalšie konanie\n8. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas\nNárodná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\n10. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. e) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh\ngenerálny prokurátor.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n12. Podľa § 40 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie sa ústavnému súdu podáva\npísomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.\n13. Podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy.\n14. Podľa § 74 písm. e) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa čl.\n125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom\n11\n\nvyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada\na ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať\ngenerálny prokurátor.\n15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. O zjavne neopodstatnený návrh v konaní o súlade právnych predpisov podľa\nčl. 125 ústavy pôjde predovšetkým vtedy, keď aplikácia napadnutého právneho predpisu,\nresp. konkrétneho ustanovenia napadnutého právneho predpisu (zjavne) nemôže vyvolať\nneprípustný zásah do základného práva alebo slobody, alebo iných ústavou chránených\nhodnôt, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi aplikáciou\nnapadnutého zákonného ustanovenia a obsahom dotknutého základného práva alebo\nslobody a iných ústavou chránených hodnôt, alebo z iných ústavne relevantných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnený návrh teda možno považovať taký návrh na začatie konania,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistí žiadnu možnosť neprípustného\nzásahu napadnutého právneho predpisu, resp. konkrétneho ustanovenia napadnutého\nprávneho predpisu do obsahu dotknutého základného práva alebo slobody a iných ústavou\n12\n\nchránených hodnôt, ktorého reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(PL. ÚS 28/2015, PL. ÚS 39/2015, PL. ÚS 53/2015, PL. ÚS 14/2016, PL. ÚS 11/2018).\n18. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme\nho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\n19. Podľa § 75 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať\na) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,\nktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou\nnavrhovateľ namieta,\nb) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého\nprávneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom\nvyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,\nc) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,\ns ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.\n20. Ústavný súd návrh generálneho prokurátora predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí pléna ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom sa\npri predbežnom prerokovaní návrhu generálneho prokurátora zameral na zistenie, či nie sú\ndané dôvody na odmietnutie jeho návrhu podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd zistil, že na prerokovanie návrhu má ústavou danú právomoc, návrh má\nnáležitosti ustanovené zákonom, nie je neprípustný, je podaný aktívne legitimovaným\nsubjektom a návrh nemožno považovať ani za podaný oneskorene, keďže podávanie\nnávrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov nie je viazané na žiadnu lehotu.\nNávrh na začatie konania podaný generálnym prokurátorom spĺňa tiež zákonné požiadavky\npodľa § 75 zákona o ústavnom súde, a to označenia napadnutej právnej úpravy,\nodôvodnenie (ktoré musí spĺňať dostatočné ústavno-právne požiadavky, pozn., m. m.\nPL. ÚS 9/2012) a označenia predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,\n13\n\ns ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade. Ústavný súd sa\nnapokon zaoberal aj otázkou, či návrh generálneho prokurátora nie je zjavne\nneopodstatnený, pretože aj v konaní o súlade právnych predpisov môže zaujať názor, že\nnávrh treba odmietnuť ako zjavne neopodstatnený (m. m. PL. ÚS 5/05, PL. ÚS 15/08,\nPL. ÚS 10/09, PL. ÚS 28/2015, PL. ÚS 39/2015, PL. ÚS 53/2015, PL. ÚS 14/2016).\n21. Na základe dôvodov a skutočností, ktoré generálny prokurátor uviedol vo svojom\nnávrhu, ústavný súd dospel pri jeho predbežnom prerokovaní k záveru, že ho nemožno\nvyhodnotiť ako zjavne neopodstatnený a keďže nezistil ani žiadne iné dôvody\nna odmietnutie návrhu generálneho prokurátora podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde,\nprijal ho podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde v celom rozsahu na ďalšie konanie.\nIII.\nK návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy\n22. Generálny prokurátor v návrhu na začatie konania navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí návrhu na konanie rozhodol o pozastavení účinnosti § 102c ods. 3 zákona\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských\norganizáciách v zdravotníctve podľa čl. 125 ods. 2 ústavy, keďže jeho ďalšie uplatňovanie\nmôže ohroziť základné práva a slobody.\n23. Návrh na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy generálny prokurátor\nodôvodňuje tým, že jej ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody podľa\ndruhej hlavy ústavy (najmä čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy) a spôsobiť veriteľom vážne\nhospodárske škody, ako aj spôsobiť iné nenapraviteľné následky, keďže na základe\npríslušnosti povinného k určitej skupine subjektov odníma veriteľom možnosť domôcť sa\nefektívne svojich majetkových práv.\n24. Konkretizáciu dôvodov, z akých môžu byť ohrozené základné práva uznané\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a konkretizáciu dôvodov, z akých hrozí značná\nhospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok, návrh generálneho\nprokurátora na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy neobsahuje.\n14\n\n25. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku\n1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne\nniektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\n26. Podľa § 78 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5), môže aj bez návrhu\npozastaviť účinnosť napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí\nznačná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.\n27. Podľa § 79 zákona o ústavnom súde v návrhu na pozastavenie účinnosti\nnapadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia musí byť\nuvedené, ktoré základné práva a slobody môžu byť ohrozené a z akých dôvodov, aká značná\nhospodárska škoda hrozí a z akých dôvodov alebo aký iný vážny nenapraviteľný následok\nhrozí a z akých dôvodov pri ďalšom uplatňovaní napadnutého právneho predpisu, jeho časti\nalebo niektorého jeho ustanovenia.\n28. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov (alebo ich\njednotlivých ustanovení), ktorých súlad s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou má byť predmetom posúdenia v konaní podľa čl. 125 ústavy, je zaistenie účinnej\na efektívnej ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) v súlade so zásadami vyplývajúcimi\nz princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy).\n29. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ústavný súd k uplatneniu svojej\nprávomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy pristupuje len v dostatočne odôvodnených prípadoch\na celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd,\nresp. hrozba značnej hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku v návrhu\ndostatočne konkretizované, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že ide o tvrdenie\nnavrhovateľa, ktoré možno považovať za dôvodné/preukázané, a teda opodstatnené\n(PL. ÚS 13/09, PL. ÚS 10/2014, PL. ÚS 5/2018, PL. ÚS 25/2019).\n15\n\n30. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je\npri rozhodovaní o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení právnych predpisov\nžiaduce, aby ústavný súd zachoval primeranú rovnováhu medzi požiadavkou účinného\na neodkladného (ale pritom výnimočného) opatrenia v prospech ochrany základných práv\na slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy\nrelevantného z hľadiska ochrany ústavnosti, resp. ústavných hodnôt a požiadavkou\nprimeraného rešpektovania autonómie zákonodarnej moci (okrem iného aj vzhľadom\nna ústavný princíp deľby moci) a z nej vyplývajúcej prezumpcie ústavnosti právnych\npredpisov (m. m. PL. ÚS 2/2016, PL. ÚS 8/2017, PL. ÚS 5/2018, PL. ÚS 25/2019).\n31. Pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne\nniektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, resp. ak ich uplatňovaním hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny\nnenapraviteľný následok, možno len na základe takých dôvodov, ktoré zakladajú záver\no bezprostrednom ohrození základných práv a slobôd, resp. bezprostrednej hrozbe značnej\nhospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku (PL. ÚS 47/03,\nPL. ÚS 25/2019). Ohrozenie základných práv alebo slobôd či hrozba značnej hospodárskej\nškody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade ďalšieho uplatňovania\nnapadnutých ustanovení je dostatočne odôvodnené vtedy, ak ohrozenie (hrozba) je reálne\n(atribút reálnosti ohrozenia), priame (atribút bezprostrednosti ohrozenia) a možno\nkonkretizovať spôsob ohrozenia (atribút konkrétnosti ohrozenia). Je dôležité, aby atribúty\nreálnosti, bezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo slobôd či hrozby\nznačnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku nadobudli takú\nintenzitu a závažnosť, ktorá v konkrétnom posudzovanom prípade odôvodní vstup\nústavného súdu do (relatívne) autonómnej sféry pôsobnosti zákonodarcu pozastavením\núčinnosti právneho predpisu ešte pred samotným meritórnym preskúmaním jeho súladu\ns ústavným poriadkom, a to v záujme zaistenia účinnej a efektívnej ochrany ústavnosti.\n32. Generálny prokurátor v návrhu poukazuje na to, že napadnutá právna úprava\nmôže ohroziť základné práva a slobody, najmä základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a spôsobiť veriteľom\nvážne hospodárske škody, ako aj iné nenapraviteľné následky. Toto tvrdenie odôvodňuje len\n16\n\ntým, že napadnutá právna úprava na základe príslušnosti povinného k určitej skupine\nsubjektov odníma veriteľom možnosť domôcť sa efektívne svojich majetkových práv.\nBližšie uvedené tvrdenie neodôvodňuje a ani neuvádza konkrétne argumenty na jeho\npodloženie.\n33. Ústavný súd bližšie vymedzil, že spôsob ohrozenia základných práv a slobôd či\nhrozba značnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku musia\nbyť v návrhu dostatočne konkretizované (bod 29 odôvodnenia). Len potenciálna hrozba\nporušenia základných práv a slobôd či potenciálna hrozba značnej hospodárskej škody alebo\niného vážneho nenapraviteľného následku nestačí k prijatiu záveru ústavného súdu\no pozastavení účinnosti napadnutej právnej úpravy.\n34. Samotné ohrozenie základných práv a slobôd či samotnú hrozbu značnej\nhospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku skupiny osôb\ndotknutých uplatňovaním napadnutej právnej úpravy generálny prokurátor odôvodňuje\nv zásade hypoteticky a príliš všeobecne.\n35. Keďže podľa § 78 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže aj bez návrhu\npozastaviť účinnosť napadnutej právnej úpravy, ústavný súd preskúmal aj ex offo, či\nv posudzovanom prípade možno predpoklady na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej\núpravy už uvedené (body 25 až 31) považovať za naplnené.\n36. Napadnutá právna úprava vylučuje s účinnosťou od 1. apríla 2018 do\n31. decembra 2020 z exekúcií podľa osobitného predpisu [zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov] majetok\na finančné prostriedky určitých právnických osôb poskytujúcich zdravotnú starostlivosť.\n37. Vzhľadom na dĺžku účinnosti napadnutej právnej úpravy ústavný súd,\nvychádzajúc z čl. 125 ods. 2 ústavy a posudzujúc aj to, aké negatívne dôsledky môže\nvyvolať prípadné pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení (PL. ÚS 25/2019), je toho\nnázoru, že v okolnostiach posudzovaného prípadu možno za negatívne dôsledky vyvolané\n17\n\npozastavením účinnosti napadnutej právnej úpravy považovať ohrozenie poskytovania\nzdravotnej starostlivosti (a tým aj ohrozenie ústavou chránenej hodnoty ochrany verejného\nzdravia) v prípade, ak majetok a finančné prostriedky určitých právnických osôb\nposkytujúcich zdravotnú starostlivosť (vymedzených napadnutou právnou úpravou), ktoré\nslúžia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nebudú vyňaté z exekúcií.\n38. Od nadobudnutia účinnosti napadnutej právnej úpravy 1. apríla 2018 však\nuplynuli už dva roky, počas ktorých sa napadnutá právna úprava uplatňovala. Tento čas\nmožno považovať za dostatočný na to, aby v prípade, ak by sa s realizovaním napadnutej\nprávnej úpravy spájalo bezprostredné a konkrétne ohrozenie základných práv a slobôd alebo\niného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy takej intenzity a závažnosti,\nktoré\n\nby odôvodňovali pozastavenie účinnosti napadnutej\n\nprávnej úpravy ešte\n\npred samotným meritórnym preskúmaním jej súladu s ústavným poriadkom, malo by byť\ntoto ohrozenie navrhovateľovi známe a mal naň poukázať vo svojom návrhu\nna pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy.\n39. Vychádzajúc zo všetkých skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch\ntohto uznesenia aj pri absencii relevantnej argumentácie generálneho prokurátora v časti\njeho návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy, ústavný súd posudzujúc\ntúto časť návrhu v zmysle § 78 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že s účinnosťou\nnapadnutej právnej úpravy v danom prípade nie je spojené priame, resp. bezprostredné\na konkrétne ohrozenie základných práv a slobôd ani priama, resp. bezprostredná a konkrétna\nhrozba značnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku takej\nintenzity a závažnosti, ktoré by odôvodňovali uplatnenie „výnimočnej“ právomoci\nústavného súdu vyplývajúcej z čl. 125 ods. 2 ústavy.\n40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že\nv posudzovanom prípade prevažuje z hľadiska požiadaviek týkajúcich sa ochrany ústavnosti\nzáujem na ponechaní účinnosti napadnutej právnej úpravy, ktorej namietaný nesúlad\ns ústavou bude predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu v konaní o prijatom návrhu.\n\n18\n\n41. Ústavný súd preto návrhu generálneho prokurátora na pozastavenie účinnosti\nnapadnutého\n\nustanovenia\n\nzákona\n\no\n\nposkytovateľoch\n\nzdravotnej\n\nstarostlivosti,\n\nzdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve nevyhovel (bod\n2 výrokovej časti tohto uznesenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. mája 2020\n\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n19", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "legitímne očakávanie", "právna istota", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "diskriminácia", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp právneho štátu", "diskriminácia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "právna istota-dôvery v právo", "právna istota-predvídateľnosť práva", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp právneho štátu", "retroaktivita-zákaz", "súlad-súlad právnych predpisov", "právna istota", "právna istota-ochrana nadobudnutých práv", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-dôvery v právo"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b198c4a0-96d0-45d5-b108-72c93f13b069", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.25.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/2019 z 10. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.25.2019.1"}, {"guid": "ussr:4e000e67-2ab5-433f-8ebd-b086f748e166", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2018 z 26. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.5.2018.1"}, {"guid": "ussr:987f7c07-9740-4143-af50-6a026ab930eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2018 z 12. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2018.1"}, {"guid": "ussr:425fd445-ec6c-48d2-a938-56e56c07bb53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1"}, {"guid": "ussr:a6a24632-9b73-44ba-9e26-c0709e93e49f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/2016 z 7. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-07", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.14.2016.1"}, {"guid": "ussr:1b894a6a-fe99-46a8-9e84-e44aa2e7d79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.2.2016.1"}, {"guid": "ussr:9fbf1a61-b0cb-4ad8-b170-9d266c9fe06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.39.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.39.2015.1"}, {"guid": "ussr:8e624966-8506-43b0-8d88-d2428dba7d35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 28/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 28/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.28.2015.1"}, {"guid": "ussr:724b0fbc-4021-46e6-b646-0d4218d04a2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2012 z 21. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-21", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:724b0fbc-4021-46e6-b646-0d4218d04a2c"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:e5a33978-34fe-4df7-b919-dd66281db04d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2010 z 4. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5a33978-34fe-4df7-b919-dd66281db04d"}, {"guid": "ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 389/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016"}, {"guid": "ussr:92d362d4-663c-4da6-882a-0c0e1f8ad454", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 322/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92d362d4-663c-4da6-882a-0c0e1f8ad454"}, {"guid": "ussr:63b06875-5fcb-4522-9491-58fbc4771464", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/09 z 8. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-08", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63b06875-5fcb-4522-9491-58fbc4771464"}, {"guid": "ussr:3f55177f-2275-4bb3-bc81-9e0b2538036c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 318/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 318/08 z 21. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f55177f-2275-4bb3-bc81-9e0b2538036c"}, {"guid": "ussr:75959110-825f-4637-9275-d25d03521260", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/08 z 7. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-07", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75959110-825f-4637-9275-d25d03521260"}, {"guid": "ussr:b9a25d28-9ed3-43a0-9fce-90d85d8d252b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/06 z 30. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9a25d28-9ed3-43a0-9fce-90d85d8d252b"}, {"guid": "ussr:24ff99c8-435a-4907-9549-494d5fec0791", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-28", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24ff99c8-435a-4907-9549-494d5fec0791"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:94520043-6880-4729-8f9b-2a44a44ce48e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/05 z 24. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-24", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94520043-6880-4729-8f9b-2a44a44ce48e"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 49/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 49/03 z 10. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-10", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e"}, {"guid": "ussr:cb29ded2-746b-460a-8359-cbb8fe130d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 47/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 47/03 z 18. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-18", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb29ded2-746b-460a-8359-cbb8fe130d89"}, {"guid": "ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/00 z 10. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-10", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7ae744e-35b7-49d7-87f6-21965973a0c0"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}], "citovane_v": []}