{"guid": "ussr:2a7575d3-846e-4267-9db8-4d04e7831341", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.99.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/2019 z 22. 9. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 99/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.99.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2a7575d3-846e-4267-9db8-4d04e7831341", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.99.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.99.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.99.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 99/2019-55\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti\nPP RENT, s. r. o., Nádražná 34, Ivanka pri Dunaji, IČO 35 706 929, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou Weis & Partners s. r. o., Ivanská cesta 30/B, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Weis, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom súdneho exekútora JUDr. Martina\nHermanovského v konaní vedenom pod sp. zn. EX 1028/2014 a postupom Okresného súdu\nBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 52 Er 688/2014 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti PP RENT, s. r. o., podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.\n52 Er 688/2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 52 Er 688/2014\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Obchodnej spoločnosti PP RENT, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie\nv sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava III j e\n\np o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti\n\nPP RENT, s. r. o., trovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur\na päťdesiatjeden centov) na účet advokátskej kancelárie Weis & Partners s. r. o., Ivanská\ncesta 30/B, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 99/2019-22 z 5. novembra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie\nkonanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PP RENT, s. r. o., Nádražná 34, Ivanka\npri Dunaji, IČO 35 706 929 (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského\n(ďalej len „súdny exekútor“) v konaní vedenom pod sp. zn. EX 1028/2014 a postupom\n2\n\nOkresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n52 Er 688/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\nII.\nVymedzenie postupu okresného súdu a súdneho exekútora v napadnutom konaní\na sťažnostná argumentácia\n2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza skutkové okolnosti, na základe ktorých\nvystavil biankozmenku avalovanú\n\na\n\n. Na základe\n\nvyplnenej a nezaplatenej zmenky podal Tatra-Leasing, s. r. o. (ďalej aj „žalobca“ alebo\n„oprávnený“), žalobu Okresnému súdu Bratislava V. Okresný súd Bratislava V vydal\nzmenkový platobný rozkaz č. k. 4 Zm 1092/2013-33 zo 17. decembra 2013. Sťažovateľ\nnezaplatil pohľadávku špecifikovanú v zmenkovom platobnom rozkaze, preto žalobca podal\nnávrh na vykonanie exekúcie. V konaní vedenom pod sp. zn. EX 1028/2014 vykonáva\nexekúciu súdny exekútor na základe poverenia vydaného okresným súdom. Na základe\npoverenia Okresného súdu Trnava vykonáva súdny exekútor exekúciu vedenú pod sp. zn.\nEX 766/2015 aj proti avalistom ako povinným.\n3. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie z 13. februára 2014 a poverenia\nna vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil sťažovateľovi 25. marca 2014 upovedomenie\no začatí exekúcie. Dňa 10. apríla 2014 podal sťažovateľ námietky proti exekúcii podľa § 50\nods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\núčinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). O námietkach rozhodol vyšší\nsúdny úradník uznesením z 2. júla 2014 tak, že ich zamietol. Dňa 25. júla 2014 podal\nsťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodla sudkyňa okresného súdu uznesením, ktoré mu\nbolo doručené 24. októbra 2014.\n4. Súdny exekútor následne uskutočnil dražbu nehnuteľnosti sťažovateľa.\nDňa 12. marca 2015 bola spísaná zápisnica o dražbe nehnuteľnosti a udelení príklepu.\nOkresný súd uznesením z 13. októbra 2015 schválil príklep. Dňa 28. decembra 2015 podal\n3\n\nsťažovateľ návrh na čiastočné zastavenie exekúcie. Po rozvrhovom pojednávaní podal\nsťažovateľ 14. marca 2016 námietky proti rozvrhu výťažku. Keďže okresný súd nerozhodol\no návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie a ani o námietkach proti rozvrhu výťažku,\nsťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62\na nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). O námietkach proti rozvrhu výťažku\nrozhodol okresný súd uznesením z 9. januára 2017. Podľa sťažovateľa dovtedy okresný súd\nkonal „v akceptovateľných časových intervaloch. Máme preto za to, že v tomto čase začali\nvznikať nedôvodné prieťahy, keď rozhodovanie súdu o námietkach voči rozvrhu výťažku\ntrvalo takmer 10 mesiacov. Uvedené potvrdil aj predseda Okresného súdu Bratislava III\nkeď uznal dôvodnosť sťažnosti na prieťahy...“.\n5. Dňa 25. októbra 2017 rozhodol okresný súd o zastavení exekúcie v časti\nsumy 11 642,40 € a vo zvyšnej časti návrh zamietol, pritom „Trvalo takmer dva roky kým\nbolo o návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie rozhodnuté.“. Dňa 23. novembra 2017\npodal sťažovateľ proti tomuto uzneseniu odvolanie. Odvolanie podal aj oprávnený,\nk tomuto odvolaniu sa sťažovateľ vyjadril 12. marca 2018. Keďže sa vo veci ďalej\nnekonalo, sťažovateľ podal 20. septembra 2018 ďalšiu sťažnosť na prieťahy podľa zákona\no súdoch, o ktorej „nebolo nijak rozhodnuté. Vo veci nebolo povinnému dodnes doručené\nani rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o odvolaniach povinného a oprávneného.\nRozhodovanie o čiastočnom návrhu na zastavenie exekúcie tak trvá už od 28. 12. 2015, teda\nviac ako tri roky.\nOkresný súd Bratislava III dokonca neuskutočňuje ani niektoré formálne úkony.\nZ vyúčtovania exekučného konania zo dňa 12. 09. 2018 vyplýva, že na Uznesení o schválení\nrozvrhu výťažku zo dňa 09. 01. 2017 nebola ani po roku a pol vyznačená doložka\nprávoplatnosti. Z uvedeného dôvodu nemohol exekútor túto sumu započítať v exekučnom\nkonaní.\nMáme za to, že ide o neprimeranú dĺžku súdneho konania spôsobenú zbytočnými\nprieťahmi v konaní Okresného súdu Bratislava III.“.\n\n4\n\n6. Sťažovateľ podal 23. decembra 2016 sťažnosť Slovenskej komore exekútorov\nna postup súdneho exekútora, ktorú táto v odpovedi z 25. januára 2017 vyhodnotila ako\nneopodstatnenú. Sťažovateľ podal 9. marca 2017 žiadosť Ministerstvu spravodlivosti\nSlovenskej republiky o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Upovedomením o výsledku\nprešetrenia sťažnosti z 13. júna 2017 „sme boli informovaný, že sťažnosť bola Slovenskou\nkomorou exekútorov vybavená riadne a včas.“.\n7. Sťažovateľ namieta, že súdny exekútor za „ostatné dva roky (2017 a 2018) okrem\nzaslania vyúčtovania exekúcie na žiadosť povinného neuskutočnil vo veci žiadne úkony.\nPo neúspešnej dražbe motokár mal možnosť túto dražbu opakovať.“. V ústavnej sťažnosti\nvymedzuje prehľad úkonov súdneho exekútora a uvádza:\n„25. 3. 2014 Upovedomenie o začatí exekúcie\n26. 3. 2014 Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností\n25. 4. 2014 Zápisnica o zexekvovaní nehnuteľnosti na zapísanej v KN\n26. 5. 2014 Znalecký posudok č. 140/2014\n12. 11. 2014 Exekučný príkaz - zriadenie exekučného záložného práva\n12. 11. 2014 Oznámenie termínu dražby regulačnej stanice plynu\n12. 11. 2014 Upovedomenie o čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti (podielu)\n12. 11. 2014 Upovedomenie o čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti\n12. 11. 2014 Exekučný príkaz - predaj spoluvlastníckeho podielu na NHV\n12. 11. 2014 Exekučný príkaz - príkaz na predaj regulačnej stanice plynu\n12. 11. 2014 Exekučný príkaz - príkaz na predaj nehnuteľnosti\n20. 11. 2014 Oceňovanie nehnuteľností\n20. 11. 2014 Dražba - spoluvlastnícky podiel 2/11\n21. 11. 2014 Dražba - regulačná stanica plynu\n27. 11. 2014 Znalecký posudok č. 58/2014\n11. 12. 2014 Prevzatie regulačnej stanice plynu Tatra-Leasingom\n3. 2. 2015\n\nDražobná vyhláška (nehnuteľnosti)\n\n4. 3. 2015\n\nOhliadka nehnuteľností\n\n12. 3. 2015 Zápisnica o dražbe nehnuteľnosti a udelení príklepu\n23. 4. 2015 Exekučný príkaz\n5\n\n30. 4. 2015 Dražba - motokáry\n3. 2. 2016\n\nPredvolanie na rozvrhové pojednávanie\n\n26. 2. 2016 Rozvrhové pojednávanie\nNekonaním exekútora dochádza k znehodnocovaniu majetku povinného, ktorý môže\nbyť speňažený a povinnému tak vzniká škoda. Zároveň mu rastú aj úroky z omeškania,\nkeďže hodnota vydražených motokár by bola započítaná na istinu pohľadávky a suma\nz ktorej sú úroky vypočítavané by klesla.\nMáme preto za to, že zo strany súdneho exekútora dochádza k neodôvodneným\nprieťahom vo vykonávaní exekúcie, keďže za ostatné dva roky nevykonal žiaden úkon.“\n8. Podľa sťažovateľa v dôsledku nečinnosti okresného súdu u neho dlhodobo\npretrváva stav právnej neistoty, ktorý je umocnený zaťažujúcimi dopadmi exekúcie.\nNapadnuté konanie nie je skutkovo ani právne zložité, keďže konanie o „návrhu\nna zastavenie exekúcie nie je ničím neobvyklým v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,\nrovnako ako započítanie pohľadávok, ktoré je bežným právnym úkonom medzi\npodnikateľmi.\n... správanie sťažovateľa v predmetných konaniach nespôsobilo žiadne prieťahy.\nSťažovateľ má zato, že pokiaľ ide o ich správanie ako účastníka predmetného súdneho\nkonania, tak k prieťahom z jeho strany nedochádzalo. Jeho postoj možno hodnotiť ako\naktívny a súčinnostný, požadované úkony vykonával načas a bez zbytočných odkladov.“.\n9. Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že obsahom základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je najmä to, aby „súd viedol konanie\nhospodárne a aby bez zbytočných prieťahov zistil rozhodujúce skutočnosti a aby hneď\nrozhodol, ale tiež aby v rámci prípravy pojednávania toto predseda senátu pripravil tak,\naby bolo možné rozhodnúť na jednom pojednávaní. Nerešpektovanie zásady hospodárnosti\nv konaní všeobecného súdu je spôsobilé porušiť základné právo účastníka súdneho konania\nna konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nTakmer 5-ročné súdne konania spôsobil postup súdu a exekútor v predmetnej veci\ntak, ako je opísaný v bode II. a III.“.\n6\n\n10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo alebo sloboda sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III pod spisovou\nznačkou 52 Er/688/2014, bolo porušené.\n2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava III, aby v konaní vedenom pod\nspisovou značkou 52 Er/688/2014 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi... primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 10 000,- EUR... ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Základné právo alebo sloboda sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, v konaní vedenom na Exekútorskom úrade Bratislava,\nJUDr. Martin Hermanovský, súdny exekútor pod spisovou značkou EX 1028/14, bolo\nporušené.\n5. Ústavný súd prikazuje Exekútorskému úradu Bratislava, JUDr. Martin\nHermanovský, súdny exekútor aby v konaní vedenom pod spisovou značkou EX 1028/14\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n6. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi... primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n10 000,- EUR... ktoré je Exekútorský úrad Bratislava, JUDr. Martin Hermanovský, súdny\nexekútor povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n7. Ústavný súd priznáva sťažovateľom trovy právneho zastúpenia, ktoré je Okresný\nsúd Bratislava III a Exekútorský úrad Bratislava, JUDr. Martin Hermanovský, súdny\nexekútor (spoločne a nerozdielne) povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľov\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“\n11. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ\nodôvodňuje skutočnosťou, že „k neodôvodneným prieťahom došlo a stále dochádza\nv exekučnom konaní, ako aj skutočnosť, že súd už uznal sťažnosti na prieťahy za dôvodné,\n7\n\nno napriek tomu v predmetných veciach nekoná tak, aby k neodôvodneným prieťahom opäť\nnedochádzalo.\nZáverom uvádzame, že konateľ spoločnosti PP RENT, s. r. o.,\n\ndosiahol\n\nv čase podania tejto sťažnosti vek 83 rokov. Už v súčasnosti ťažko znáša vedenie exekúcie\nna svoju osobu (a hrozbu, že príde o rodinný dom, v ktorom býva). Ďalšie trvanie súdneho\nsporu znamená ďalší stres a náklady, ktorým možno predísť. Najmä vplyvom stresu\nz prebiehajúcej exekúcie už pred pár rokmi zomrela manželka\n\n, pani\n\n.“.\nIII.\nVyjadrenia odporcov a replika sťažovateľa\n12. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadrila\npodpredsedníčka\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nvo\n\nsvojom\n\nprípise\n\nsp.\n\nzn.\n\nSpr.\n\n507/2019\n\nz 18. decembra 2019 poukázala na vyjadrenie zákonnej sudkyne, podľa ktorého „vzhľadom\nna preťažené oddelenie Er nie je možné vybavovať exekučné veci bez prieťahov.“.\n13. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadril aj súdny\nexekútor. V prípise sp. zn. EX 1028/14 z 3. decembra 2019 poukázal na to, že dĺžka\nexekučného konania nezávisí priamo od súdneho exekútora, ale od iných faktorov\nv exekučnom konaní, a to od osoby povinného (vyhýbanie sa exekúcii, nepreberanie\nzásielok), súčinnosti tretích osôb (§ 34 Exekučného poriadku), prostriedkov obrany\na ochrany, ktoré majú povinný a iní účastníci exekučného konania k dispozícii,\na od rýchlosti rozhodovania exekučného súdu o týchto prostriedkoch.\n14. Pokiaľ ide o napadnuté exekučné konanie, súdny exekútor uviedol, že úkony\nrealizuje v primeraných lehotách. V uvedenom konaní bola vykonaná dražba nehnuteľnosti\npovinného (sťažovateľa). Uznesením okresného súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n3. novembra 2015, bol schválený príklep udelený súdnym exekútorom na dražbe\nnehnuteľností konanej 26. februára 2015. Toto uznesenie bolo exekútorskému úradu\ndoručené až v priebehu mesiaca november 2015. Vzhľadom na potrebu predvolať na\n8\n\nrozvrhové pojednávanie všetky osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška (§ 154 ods. 1\nExekučného poriadku), a z dôvodu zachovania časovej rezervy pre predvolané osoby určil\ntermín rozvrhového pojednávania na 26. február 2016. Po rozvrhovom pojednávaní 8. apríla\n2016 súdny exekútor doručil okresnému súdu žiadosť o schválenie výťažku z dražby\nnehnuteľnosti. Uznesenie o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti okresný súd\ndoručil 7. februára 2017 na účely jeho doručenia príslušným osobám. Dňa 18. apríla 2017\nzaslal okresnému súdu žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o schválení rozvrhu\nvýťažku. Súdny exekútor uviedol, že do „dnešného dňa právoplatné uznesenie\nsp. zn: 52 Er/668/2014 o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti mi nebolo\ndoručené.“.\n15. Súdny exekútor ďalej poukázal na to, že exekučné konania sp. zn. EX 1028/14\na sp. zn. EX 766/15 sú vedené na základe rovnakého exekučného titulu, avšak proti\nodlišným povinným. Prvé exekučné konanie je vedené proti sťažovateľovi, druhé exekučné\nkonanie je vedené proti\n\na\n\n. Tieto subjekty sú\n\nzaviazané spoločne a nerozdielne, preto je na rozhodnutí oprávneného, proti ktorému\npovinnému a v akom rozsahu bude pohľadávku vymáhať. Vymáhanie nároku v dvoch\nrozdielnych konaniach je dôsledkom rozdielneho momentu nadobudnutia právoplatnosti\na vykonateľnosti exekučného titulu. Súdny exekútor uviedol, že exekúcia nebude prebiehať\nnad rámec vymáhanej sumy, po vymožení celej dlžnej sumy bude zastavená. Akákoľvek\nvymožená suma sa započítava do oboch exekučných konaní, činnosť súdneho exekútora\nv jednom z konaní má účinky v oboch konaniach. Z tohto dôvodu je potrebné zohľadniť aj\núkony vykonané v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 766/15.\n16. V tejto súvislosti súdny exekútor poukázal na to, že v exekučnom konaní sp. zn.\nEX 766/15 podali povinní 15. mája 2015 námietky proti exekúcii, ktoré majú odkladný\núčinok, preto do rozhodnutia o námietkach nemožno vydať exekučný príkaz a pokračovať\nv exekúcii. O námietkach rozhodol Okresný súd Trnava uznesením z 27. novembra 2015,\nktoré nadobudlo právoplatnosť 29. decembra 2015. Dňa 17. marca 2017 bolo súdnemu\nexekútorovi doručené uznesenie Okresného súdu Trnava zo 16. marca 2017, ktorým zrušil\ntretí výrok uznesenia z 27. januára 2015, ktorým zastavil exekúciu v časti vymáhanej\n9\n\nsumy 122 185,47 €, návrh povinných na zastavenie exekúcie v tejto časti zamietol, návrh\npovinných na čiastočné zastavenie exekúcie vo výške 40 095,35 € zamietol a povolil odklad\nexekúcie v časti vymáhanej sumy 81 229,38 € do vydania uznesenia o schválení rozvrhu\nvýťažku uvedenej sumy dosiahnutej vydražením vo veci vedenej pod sp. zn. 52 Er 668/2014\nna okresnom súde. Povinní proti tomuto uzneseniu podali 6. apríla 2017 odvolanie,\no ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením z 27. marca 2018, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 1. júna 2018.\n17. Súdny exekútor poukázal na § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého\nv exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo\ndňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti\npodľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39\nods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku\nexekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Podľa § 243f ods. 6\nExekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa\nodseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1\npísm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. Okresný súd Trnava\nrozhodol o pokračovaní v exekúcii uznesením zo 16. októbra 2018, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 20. novembra 2018.\n18. Súdny exekútor následne pokračoval vo vykonávaní exekúcie a vydal\n14. marca 2019 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti a tiež\npostihnutím iných príjmov povinného a upovedomenie o čase a mieste oceňovania\nnehnuteľnosti z 22. marca 2019. Povinní podali 26. marca 2019 návrh na odklad exekúcie,\nktorý má odkladný účinok. Súdny exekútor uviedol, že do „dnešného dňa o návrhu\nna odklad exekúcie nebolo rozhodnuté.“.\n19. Súdny exekútor napokon poukázal na to, že sťažovateľ môže aj dobrovoľne\nsplácať vymáhanú pohľadávku, a tým zabrániť narastaniu vymáhanej pohľadávky\nna úrokoch z omeškania. Zo skutočností uvedených vo vyjadrení podľa súdneho exekútora\nvyplýva, že z jeho strany nedošlo k postupu, ktorý by bol v rozpore so zákonom.\n10\n\n20. Sťažovateľ vo svojom stanovisku z 20. januára 2020 k vyjadreniam okresného\nsúdu a súdneho exekútora poukázal na to, že okresný súd vo svojom vyjadrení pripustil,\nže v napadnutom exekučnom konaní došlo k prieťahom. Vychádzajúc z uvedeného,\nsťažovateľ navrhuje aplikovať § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého skutkové tvrdenia\nstrany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Poukázal tiež na to,\nže predmetné exekučné konanie trvá od 13. februára 2014, teda takmer 6 rokov, pričom čas\nrozhodovania o jednotlivých podaniach sťažovateľa sa predlžoval. O námietkach\nsťažovateľa z apríla 2014 okresný súd rozhodol v júli 2014, zákonná 60-dňová lehota\nnebola dodržaná. Dražba nehnuteľností sa uskutočnila 12. marca 2015, okresný súd schválil\npríklep 13. októbra 2015. Námietky proti rozvrhu výťažku podal sťažovateľ 14. marca 2016\na okresný súd o nich rozhodol 9. januára 2017. Sťažovateľ podal 28. decembra 2015 návrh\nna čiastočné zastavenie exekúcie, o ktorom rozhodol okresný súd 25. októbra 2017, t. j.\ntakmer po dvoch rokoch. Proti tomuto uzneseniu podali odvolania oprávnený aj sťažovateľ.\nSťažovateľ sa 12. marca 2018 vyjadril k odvolaniu oprávneného. Dňa 16. decembra 2019\nvyzval\n\nokresný\n\nsúd\n\nsťažovateľa\n\nna\n\nvyjadrenie\n\nsa\n\nk\n\nvyjadreniu\n\noprávneného\n\nz 11. apríla 2018, t. j. „po dvoch rokoch od podania odvolania toto ešte nebolo ani\npostúpené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Rozhodovanie o čiastočnom návrhu\nna zastavenie exekúcie tak trvá už od 28. 12. 2015, teda viac ako štyri roky.“.\nAj z vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že okresný súd mu ešte nezaslal uznesenie\no schválení rozvrhu výťažku s vyznačením právoplatnosti.\n21. Sťažovateľ nesúhlasí s tvrdením súdneho exekútora, že jeho postup v exekučnom\nkonaní nebol v rozpore so zákonom. Poukazuje pritom na to, že došlo k zmiznutiu 15 kusov\nmotokár vo vlastníctve sťažovateľa. Povinný (sťažovateľ) v tejto súvislosti podal trestné\noznámenie, na podklade ktorého sa síce nezačalo trestné stíhanie, avšak z odôvodnenia\nuznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III č. k. 4 Pn 454/18/1103-14 z 11. júna 2019\n„vyplývajú závery preukazujúce spôsobenie škody v súvislosti s exekúciou.“. Následne\nsťažovateľ cituje z odôvodnenia uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III, pričom\nuvádza:\n11\n\n«„Ponechaním vecí na mieste ich súpisu, ku ktorým priestorom nemala v rozhodnom\nčase povinná osoba žiaden vlastnícky, alt. nájomný vzťah, ako i len ich výlučné uzamknutie\nv hale, možno s poukazom na vyššie uvedené považovať za neúčelné a neúčinné\n„zabezpečenie“ hnuteľných vecí zo strany súdneho exekútora.“\n… S prihliadnutím na tú skutočnosť, že prvotná neúspešná dražba bola uskutočnená\nv období roka 2015 je pozoruhodným, že súdny exekútor neprikázala opätovnú dražbu\na nepostupoval tak v intenciách citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, ktorého\nnásledkom mohlo byť i ukončenie exekučného konania vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré\nboli nepredajné, ktorým v tom čase účinným Exekučným poriadkom mal byť súdnym\nexekútorom podaný návrh súdu k zastaveniu exekúcie predajom hnuteľných vecí.“\n… „Naproti tomu je však i nesporným, že dané konanie spočívajúce v odstránení\nhnuteľných vecí ponechaných v skladových priestoroch, ako i praktické opomenutie\nakéhokoľvek konania súdneho exekútora voči tam ponechaným hnuteľným veciam, mali za\nnásledok vznik majetkovej ujmy na strane povinného, resp. oznamovateľa.“»\n22. Z uvedeného je zrejmé, že nekonaním súdneho exekútora – nezabezpečením\nmotokár a neopakovaním dražby, resp. nevrátením motokár sťažovateľovi, mu tým vznikla\nškoda, na ktorej náhradu vyzval súdneho exekútora. Sťažovateľ si uplatňuje priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 €, poukazuje pritom na to,\nže dlhotrvajúce exekučné konanie má nepriaznivý vplyv na zdravotný stav\n\n,\n\nkonateľa sťažovateľa, ktorý tento rok dovŕši 85 rokov. Sťažovateľ „bol vždy súčinný\ns orgánmi verejnej moci, nezahlcuje súd, ani Exekútora zbytočnými podaniami.“.\n23. Ústavný súd so súhlasom sťažovateľa, okresného súdu a súdneho exekútora\npodľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania,\nkeďže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n12\n\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n24. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n25. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n26. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\n27. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n28. Pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k tomuto článku dohovoru a vychádza tiež zo záveru,\nže v obsahu práv garantovaných v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n29. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\n13\n\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04).\n30. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,\nže nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov alebo práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru, a to\nv prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých\npráv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.\n31. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n32. Pri hodnotení toho, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, je potrebné posudzovať dĺžku konania ako celok, nie preskúmavať jednotlivé\nfázy konania (pozri napr. rozsudky ESĽP vo veciach Bubláková proti Slovenskej republike\nz 15. 2. 2011, Čičmanec proti Slovenskej republike z 28. 6. 2016, ako aj judikatúru\nústavného súdu, napr. IV. ÚS 81/2019, I. ÚS 103/2019, I. ÚS 282/2019).\n14\n\n33. Podľa judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06, I. ÚS 281/2013)\nnútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je\nsúčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Záver o tom, že súdna\nexekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu, vychádza z toho, že exekúciu síce\nvykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje\nv konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie\n(bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný podklad a bola by absolútne neprípustná)\npotvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142\nods. 1 ústavy).\n34. Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti\nzákladného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) vyplýva, že súdna exekúcia\nvykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi\nspravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy.\n35. Právomoc ústavného súdu na preskúmanie postupu súdneho exekútora môže byť\ndaná len v prípadoch, keď neexistuje prostriedok nápravy podľa Exekučného poriadku\n(m. m. II. ÚS 781/2014).\n36. Podľa názoru ústavného súdu ak by došlo k tomu, že by sa exekúcia uskutočnila\nspôsobom, ktorý by nemal oporu v Exekučnom poriadku, a k náprave takéhoto postupu by\nnestačili procesné prostriedky obsiahnuté v Exekučnom poriadku a Občianskom súdnom\nporiadku, nemožno vylúčiť ani sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože vykonanie\nexekúcie zákonom nepredvídaným a neupraveným spôsobom by mohlo zakladať porušenie\nčl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu princípov spravodlivého\nprocesu (porovnaj III. ÚS 822/2016). Obdobný záver možno aplikovať aj v súvislosti\ns namietaným porušením garancií obsiahnutých v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom súdneho\nexekútora v exekučnom konaní, t. j. pri námietkach, že súdny exekútor v exekučnom konaní\nnepostupoval bez zbytočných prieťahov.\n15\n\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nV.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\n37. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že exekučné konanie, v ktorom dochádza k nútenému výkonu povinnosti\nna peňažné plnenie na základe exekučného titulu, tvorí štandardnú súčasť rozhodovania\nvšeobecných súdov v civilnej agende. Ústavný súd neidentifikoval žiaden prvok faktickej\nalebo právnej zložitosti veci.\n38. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní\no tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný\nsúd z dostupných podkladov dospel k záveru, že správanie sťažovateľa ako povinného\nčiastočne prispelo k doterajšej dĺžke napadnutého konania.\n39. Možno konštatovať, že sťažovateľ v doterajšom priebehu konania vystupoval\nv napadnutom exekučnom konaní aktívne. Podal námietky proti exekúcii, odvolanie proti\nuzneseniu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí námietok, návrh na čiastočné zastavenie\nexekúcie, námietky proti rozvrhu výťažku, odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\no čiastočnom zastavení exekúcie. V súvislosti s touto procesnou aktivitou sťažovateľa\nústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej uviedol, že v dôsledku uplatnenia\nprocesných práv účastníkom konania nepochybne dochádza k predĺženiu konania,\nzodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu\norgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, II. ÚS 865/2014,\nII. ÚS 623/2016).\n\nUvedenú\n\nskutočnosť\n\nústavný\n\no primeranom finančnom zadosťučinení.\n\n16\n\nsúd\n\nzohľadnil\n\npri\n\nrozhodovaní\n\n40. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu. V rámci tohto kritéria poukazuje\nústavný súd predovšetkým na to, že celková dĺžka napadnutého exekučného konania je šesť\nrokov a tri mesiace. Takúto dobu exekučného (vykonávacieho) konania možno\nz ústavnoprávneho hľadiska považovať za neakceptovateľnú a sama osebe je spôsobilým\ndôvodom na vyslovenie porušenia základného práva účastníka takého konania\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. jeho práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr.\nIV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010, II. ÚS 662/2017).\n41. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v napadnutom exekučnom konaní, bolo\npotrebné zohľadniť, že v rámci tohto konania vystupujú dva orgány (subjekty), ktoré\nv súhrne realizujú exekúciu – okresný súd ako exekučný súd a súdny exekútor. Okresný súd\nako exekučný súd predovšetkým rozhoduje o opravných prostriedkoch účastníkov\nexekučného konania (námietky, odvolanie a pod.) a ich návrhoch (napr. na zastavenie\nexekúcie) a taktiež schvaľuje niektoré úkony realizované súdnym exekútorom (napr.\nschválenie príklepu udeleného na dražbe). Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že primárne\nnámietky sťažovateľa smerujú predovšetkým proti postupu okresného súdu v napadnutom\nkonaní. Po preskúmaní relevantných skutočností ústavný súd musí v podstatnej časti\nprisvedčiť argumentácii sťažovateľa. Na jednej strane je potrebné uviesť, že rozhodovacia\nčinnosť okresného súdu bola vo viacerých prípadoch vyvolaná aktívnym procesným\nprístupom sťažovateľa. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že postup okresného súdu,\na to nielen pri rozhodovaní o týchto procesných úkonoch sťažovateľa, bol poznačený\nzbytočnými prieťahmi. Sťažovateľ podal 14. marca 2016 námietky proti rozvrhu výťažku,\no ktorých okresný súd rozhodol 9. januára 2017, t. j. po desiatich mesiacoch. Sťažovateľ\npodal 28. decembra 2015 návrh na čiastočné zastavenie exekúcie, o ktorom rozhodol\nokresný súd 25. októbra 2017, t. j. takmer po dvoch rokoch. Súdny exekútor doručil\n8. apríla 2016 žiadosť o schválenie rozvrhu výťažku z dražby, pričom okresný súd\nuznesenie o schválení rozvrhu výťažku doručil súdnemu exekútorovi 7. februára 2017, t. j.\npo desiatich mesiacoch. Dňa 18. apríla 2017 doručil súdny exekútor okresnému súdu\nžiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o schválení rozvrhu výťažku. Do dňa\n17\n\npredloženia vyjadrenia súdneho exekútora ústavnému súdu (december 2019) okresný súd\nuznesenie s doložkou právoplatnosti súdnemu exekútorovi nedoručil. Relevantné je, že sám\nokresný súd akceptoval, že jeho postup v napadnutom konaní je poznačený zbytočnými\nprieťahmi. Aj vzhľadom na uvedené stanovisko okresného súdu ústavný súd nepovažoval\nza potrebné vykonávať rozsiahle skúmanie v tomto smere. Aj na základe vykonaného\nskúmania, vychádzajúc predovšetkým z tvrdení účastníkov konania – sťažovateľa,\nokresného súdu a súdneho exekútora, ústavný súd dospel k záveru, že doterajšie trvanie\nnapadnutého exekučného konania svedčí predovšetkým o nesústredenom a neefektívnom\npostupe okresného súdu.\n42. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu, ktorá nepriamo vyplýva zo stručného\nstanoviska zákonnej sudkyne „...vzhľadom na preťažené oddelenie Er“, teda vysokým\npočtom nevybavených, resp. pridelených vecí, túto ústavný súd nemôže akceptovať.\nV tomto smere ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je možné\nprenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí\no to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd. Podľa\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,\nnemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie\nspôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03,\nIV. ÚS 35/06, II. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje\nna vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu\nči konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti\npripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03,\nII. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013, II. ÚS 481/2017).\n43. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti).\n18\n\nV.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom súdneho exekútora v konaní vedenom\npod sp. zn. EX 1028/2014\n44. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až § 243k\nneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa\npredpisov účinných do 31. marca 2017. Z uvedeného je zrejmé, že právnu úpravu zavedenú\nzákonom č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa\nmenia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorá novým spôsobom koncipuje napr. inštitút\nzodpovednosti súdneho exekútora za škodu (§ 31), prípadne vzťah exekučného súdu\na súdneho exekútora (§ 32) a ďalšie inštitúty (náhodné prideľovanie spisov súdnemu\nexekútorovi, oprávnenie exekútora zastaviť exekúciu a pod.), v aktuálne prerokúvanom\nprípade nemožno aplikovať.\n45. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal postup súdneho exekútora\nv napadnutom konaní samostatne, pretože podľa pôvodnej právnej úpravy do 1. apríla 2017\nnemal exekučný súd reálnu možnosť plynulý postup exekútora nielen v tomto konaní\nobjektívne odkontrolovať a následne ovplyvniť.\n46. Z argumentácie sťažovateľa vyplývajú dve základné námietky proti postupu\nsúdneho exekútora v napadnutom konaní. Sťažovateľ namieta postup súdneho exekútora\nv súvislosti s dražbou motokár – namieta, že súdny exekútor nevykonal opakovanú dražbu,\nnezabezpečil dostatočne motokáry, čím došlo k zmiznutiu 15 kusov motokár. Sťažovateľ\nzároveň namieta, že súdny exekútor „za ostatné dva roky nevykonal žiaden úkon“.\n47. K otázke postupu súdneho exekútora v súvislosti s dražbou motokár, resp. ich\nzabezpečenia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že z argumentácie sťažovateľa\nnemožno vyvodiť existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením označených\npráv a uvedeným špecifikovaným postupom súdneho exekútora. Inými slovami,\n19\n\nz argumentácie sťažovateľa nevyplýva, že špecifikovaný postup súdneho exekútora viedol\nk zbytočným prieťahom, resp. predstavoval taký neefektívny postup, ktorý viedol\nk predĺženiu napadnutého konania. Ústavný súd považoval za relevantné, že sťažovateľ\nargumentoval, že uvedeným špecifikovaným postupom súdneho exekútora mu vznikla\nmajetková škoda, ktorej náhrady sa od súdneho exekútora domáha. Ústavný súd takto\nnezistil priamu a zjavnú príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením označených práv\na špecifikovaným postupom súdneho exekútora v napadnutom konaní.\n48. Pokiaľ ide o druhú námietku sťažovateľa, podľa ktorej bol súdny exekútor\nza posledné dva roky nečinný, ústavný súd poukazuje na vyjadrenie súdneho exekútora.\nSúdny exekútor vo svojom vyjadrení poukázal na to, že na podklade rovnakého exekučného\ntitulu vykonáva aj exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 766/15 proti\na\n\n, ktorí avalovali zmenku, ktorá tvorí základ pohľadávky oprávneného aj\n\nproti sťažovateľovi. Z tohto pohľadu vymoženie určitej časti pohľadávky aj proti avalistom\n(ručiteľom) má vplyv aj na výšku nevymoženej pohľadávky proti sťažovateľovi ako\nhlavnému dlžníkovi. Z uvedeného dôvodu úkony súdneho exekútora v exekučnom konaní\nsp. zn. EX 766/15 proti avalistom (ručiteľom) je potrebné posudzovať a zohľadniť aj\nv napadnutom exekučnom konaní. Sťažovateľ vo svojej replike túto obranu súdneho\nexekútora relevantne nespochybnil. Na tomto základe ústavný súd vychádzal z tejto obrany\nsúdneho exekútora, z ktorej vyplýva, že súdny exekútor – po rozhodnutí o námietkach\npovinných proti exekúcii a o návrhu na zastavenie exekúcie a rozhodnutí exekučného súdu\no pokračovaní v exekúcii – vykonával úkony v konaní sp. zn. EX 766/15 v priebehu roku\n2019 exekúciou predajom nehnuteľnosti a postihnutím iných príjmov. Z týchto dôvodov\nnemožno akceptovať námietku sťažovateľa, že súdny exekútor v napadnutom exekučnom\nkonaní bol za posledné dva roky nečinný. Súdny exekútor zjavne v súvisiacom exekučnom\nkonaní za posledné dva roky realizoval úkony, ktoré mali priamy alebo nepriamy vplyv aj\nna napadnuté exekučné konanie a na právne postavenie sťažovateľa v ňom.\n49. Vzhľadom na to, že ústavný súd po preskúmaní postupu exekútora v napadnutom\nkonaní porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\n20\n\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zo strany súdneho exekútora nezistil, v tejto časti\nústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výrokovej časti).\nVI.\nZáver\nVI.1 K bodom 1, 2, 3 a 5 výrokovej časti nálezu\n50. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod V tohto odôvodnenia)\ndospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výrokovej časti tohto nálezu). Ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom\n\nsúdneho\n\nexekútora\n\nv\n\nnapadnutom\n\nkonaní\n\nústavný\n\nsúd\n\nnevyhovel\n\n(bod 5 výrokovej časti tohto nálezu). Ústavný súd nevyhovel ani súvisiacim návrhom\nsťažovateľa proti súdnemu exekútorovi, keďže boli viazané na výrok o porušení označených\npráv postupom súdneho exekútora v napadnutom konaní (príkaz konať bez zbytočných\nprieťahov, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a uloženie povinnosti nahradiť\ntrovy konania).\n51. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n52. Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety\nústavy prikázal okresnému súdu konať v napadnutom exekučnom konaní bez zbytočných\nprieťahov (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu).\n53. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n21\n\n54. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n55. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(m. m. napr. IV. ÚS 210/04). Ústavný súd vychádzal aj z toho, že prieťahy súdu v konaní či\njeho nečinnosť predstavujú iný zásah súdu proti základným ústavne zaručeným právam\n(slobodám). Pritom taký zásah sám nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej\nprávomoci súdu a ako taký sa vymyká obvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto\nfakticity vyplýva, že porušenie práva na súdne konanie v primeranej lehote nemožno\ndodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo k ďalším prieťahom (ústavným\npríkazom), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno, možno len poskytnúť\nza porušenie tohto práva primeranú finančnú náhradu podľa čl. 127 ods. 3 ústavy (porovnaj\nnapr. I. ÚS 282/2019).\n56. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáhal priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia proti okresnému súdu vo výške 10 000 € z dôvodu zbytočných prieťahov\nv napadnutom exekučnom konaní, a to aj napriek podanej sťažnosti na prieťahy v konaní.\nPoukazuje na neistotu spojenú s neskončenou exekúciou, vysoký vek konateľa sťažovateľa,\npsychický tlak a vznikajúce náklady v súvislosti s exekúciou.\n57. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy\npriznanie finančného zadosťučinenia. Ústavný súd prihliadol na to, že v čase jeho\nrozhodovania napadnuté exekučné konanie nebolo skončené, dlžná suma nebola v celom\nrozsahu vymožená. Ústavný súd však zohľadnil, že k doterajšej dĺžke napadnutého konania\nprispela aj procesná aktivita sťažovateľa a potreba rozhodovať o jeho návrhoch, resp.\nopravných prostriedkoch. Rovnako tak ústavný súd prihliadol na to, že predmetom\nnapadnutého konania nie je rozhodovanie o existencii alebo výške určitej peňažnej\n22\n\npohľadávky, ale nútené vymáhanie peňažného nároku, ktorý vyplýva z právoplatného\na vykonateľného exekučného titulu, pričom sťažovateľ je v tomto konaní povinným.\nSamotné exekučné konanie takto začalo z dôvodu, že sťažovateľ ako povinný dobrovoľne\nneuhradil peňažnú sumu, ktorá vyplýva z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu\n(zmenkový platobný rozkaz). Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že sťažovateľovi\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré mu je okresný súd\npovinný zaplatiť v zmysle § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde do 2 mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výrokovej časti tohto nálezu). Návrhu sťažovateľa\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nad sumu 2 000 € ústavný súd\nnevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).\nVI.2 K bodu 4 výrokovej časti nálezu\n58. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n59. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n60. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 415,51 €\nv súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1\npísm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,\nsťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového\nzákladu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál)\nza každý úkon právnej služby v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 346,26 €. Túto sumu bolo potrebné zvýšiť o 20 %,\nkeďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty, t. j.\n23\n\no sumu 69,25 €, čo spolu predstavuje sumu 415,51 € (bod 4 výrokovej časti tohto nálezu).\nÚstavný súd nepriznal odmenu za úkon právnej služby – replika sťažovateľa\nz 20. januára 2020, keďže toto podanie neobsahuje takú argumentáciu, ktorá by nebola\nuvedená už v ústavnej sťažnosti sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené ústavný súd tento úkon\nnepovažoval za odôvodnený a účelne vynaložený v súvislosti s uplatňovaním práv\nsťažovateľa (§ 251 CSP v spojení s § 62 zákona o ústavnom súde).\n61. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výrokovej časti nálezu (§ 135 ods. 1\nzákona o ústavnom súde).\n62. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález nadobúda\nprávoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred ústavným\nsúdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n24", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "52Er/688/2014", "guid": "850bf84b-a38d-4420-9251-5bcd2d7386c1:78fc3260-681b-4e2c-a8e7-7b8b401f8de2", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4ae49a09-9ba6-47e1-88d9-cd22b257c901", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.81.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 81/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 81/2019 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.81.2019.1"}, {"guid": "ussr:c4f9ade5-c811-4949-923e-c9728b9987c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.282.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 282/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 282/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.282.2019.1"}, {"guid": "ussr:b463c28d-5b95-4109-abba-be34fb30493f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.103.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 103/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.103.2019.2"}, {"guid": "ussr:6a355051-032e-4195-98ff-3906bd776801", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.662.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 662/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 662/2017 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.662.2017.1"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:037dc78f-ff4c-46b9-a224-1d7980046457", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.822.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 822/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 822/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.822.2016.1"}, {"guid": "ussr:c0b26b9b-4522-46c5-a3af-e6ba558ead5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.623.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 623/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 623/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.623.2016.1"}, {"guid": "ussr:0b2113e2-3d49-41da-8486-f4ad05c9cc5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.865.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 865/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 865/2014 z 30. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-30", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.865.2014.1"}, {"guid": "ussr:e28b99c9-874d-45e9-bcf5-a6241483460f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 781/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 781/2014 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e28b99c9-874d-45e9-bcf5-a6241483460f"}, {"guid": "ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72"}, {"guid": "ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9"}, {"guid": "ussr:4d8bf4ad-992b-48d4-a9bc-7ea657438d5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d8bf4ad-992b-48d4-a9bc-7ea657438d5a"}, {"guid": "ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:186e9335-b961-4c9b-8627-b048acd9a36f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/09 z 23. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-23", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186e9335-b961-4c9b-8627-b048acd9a36f"}, {"guid": "ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:43256573-4cb6-4fb2-946a-b6ec763ef32e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 245/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 245/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43256573-4cb6-4fb2-946a-b6ec763ef32e"}, {"guid": "ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/06 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}], "citovane_v": []}