{"guid": "ussr:12b813ea-5f21-4706-863f-f95d73e84f35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.97.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/2020 z 1. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 97/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.97.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/12b813ea-5f21-4706-863f-f95d73e84f35", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.97.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.97.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.97.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 97/2020-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpených advokátom JUDr. Jánom Čipkom,\nPartizánska 197, Hnúšťa, vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na osobitnú\nochranu detí a mladistvých podľa čl. 41 ods. 1 poslednej vety Ústavy Slovenskej republiky,\npráva na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti orgánu činného v trestnom konaní podľa\nčl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, práva dieťaťa byť vypočuté v každom konaní,\nktoré sa ho týka, podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP388/2-VYS-BB-2018 a jeho uznesením zo 16. mája 2018 a uznesením Okresnej prokuratúry\nBanská Bystrica č. k. 1 Pn 202/18/6601-6 zo 4. júna 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť maloletého\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť maloletého\n, ktorou namietal porušenie svojho\nzákladného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), základného práva na osobitnú ochranu detí a mladistvých podľa čl. 41\nods. 1 poslednej vety ústavy, práva na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti orgánu\nčinného v trestnom konaní podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len\n„dohovor“), práva dieťaťa byť vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka, podľa čl. 12\nods. 1 a 2 dohovoru postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica,\nodboru kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) ČVS: ORP-388/2-VYS-BB2018 (ďalej len „napadnutý postup okresného riaditeľstva“) a jeho uznesením zo 16. mája\n2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva“) a uznesením Okresnej\nprokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 202/18/6601-6\nzo 4. júna 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi\nLadislavovi Oroszovi, ktorému uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu\n16. februára 2019. Do tohto dňa nebolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodnuté.\nPlénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len\n„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov, ktorých\nfunkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019, prerozdelené medzi sudcov menovaných\ndo funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným výberom pomocou technických\na programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi\nLadislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola prejednaná vo IV. senáte\n2\n\nústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa\na Ladislav Duditš (členovia senátu).\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom riaditeľstve sa\nviedlo napadnuté konanie vo veci podozrenia zo spáchania zločinu rozširovania detskej\npornografie podľa § 369 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), ktorého sa mal dopustiť sťažovateľ tým,\nže 10. apríla 2018 o 19:21:22 h na sociálnej sieti Facebook pod menom konta\nz adresy svojho trvalého bydliska prostredníctvom prístupu na internet\ncez IP adresu a použitím internetovej služby Facebook Messenger zverejnil fotografiu,\nktorej obsah zobrazuje obnaženú detskú osobu mužského pohlavia s obnaženým pohlavným\norgánom.\n4. Napadnutým uznesením okresného riaditeľstva bola podľa § 197 ods. 1 písm. c)\nTrestného zákona táto vec odložená z dôvodu neprípustnosti trestného stíhania, keďže išlo\no osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne stíhaná. Proti napadnutému uzneseniu\nokresného riaditeľstva sťažovateľ podal v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola napadnutým\nuznesením okresnej prokuratúry zamietnutá, pretože nebola dôvodná podľa § 193 ods. 1\npísm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný poriadok“).\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že «z hľadiska porušenia mojich\nzákladných práv považujem za primárne pochybenie orgánov činných v trestnom konaní\nspôsob vedenia môjho výsluchu, ktorý nekorešpondoval s požiadavkou osobitnej ochrany\nmaloletých pri realizácii takéhoto úkonu, ktorá je zakotvená v Dohovore OSN o právach\ndieťaťa, Ústave Slovenskej republiky, ako aj priamo v ustanoveniach Trestného poriadku.\nBez ohľadu na to, v ktorom štádiu bolo trestné konanie nie je možné, aby orgány činné\nv trestnom konaní pri komunikácii s maloletým dieťaťom opomenuli prihliadanie na najlepší\nzáujem maloletého, špecifiká rozumovej a vôľovej vyspelosti dieťaťa a možné negatívne\nnásledky neodborného a formalistického prístupu vyšetrovateľa. Samotná skutočnosť, že sa\nmaloletý musí dostaviť na policajné oddelenie je stresujúca a práve následný prístup\n3\n\nk maloletému, ktorý nie je trestné zodpovedný a skutok bezpochyby nespáchal úmyselne, má\nzabezpečiť, aby nebol výsluch pre dieťa neprimerane traumatizujúci. Túto požiadavku\nmedzinárodných dohovorov reflektoval aj slovenský zákonodarca v ustanovení § 135 ods. 1\nTrestného poriadku, ktorý pri výsluchu maloletého dieťaťa v postavení svedka vyžaduje\nobzvlášť ohľaduplný prístup osoby, ktorá výsluch vykonáva a obligatórne vyžaduje aj\nprítomnosť psychológa alebo znalca, zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí\na sociálnej kurately a až subsidiárne aj prizvanie zákonného zástupcu alebo pedagóga.\nPred týmto úkonom má orgán činný v trestnom konaní prekonzultovať spôsob vedenia\nvýsluchu s kompetentnými osobami.\nAko vyplýva zo Všeobecného komentára č. 12 Výboru OSN pre práva dieťaťa\nv trestnom konaní je potrebné právo dieťaťa slobodne vyjadriť názor o všetkých\nzáležitostiach, ktoré sa ho týkajú plne rešpektovať a implementovať v každom štádiu\nprocesu. Som presvedčený, že osobitná ochrana Strana 3 z 6 zaručená maloletým deťom,\nako aj účel ustanovenia § 135 Trestného poriadku, ktorý túto požiadavku odzrkadľuje\ndostatočným spôsobom odôvodňujú záver o prípustnosti analogickej aplikácie ustanovenia\n§ 135 Trestného poriadku aj na vypočutie maloletej osoby, ktoré orgán činný v trestnom\nkonaní uskutočňuje podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku. Dieťa je potrebné chrániť pred\npotenciálnymi negatívnymi dôsledkami akéhokoľvek neohľaduplného vypočutia zo strany\norgánov činných v trestnom konaní, a to osobitne v prípadoch trestných činov, ktoré majú\nsexuálny kontext. Za týmto účelom musia byť prijaté všetky potrebné opatrenia na zaistenie\nuplatnenia práva na vypočutie tak, aby bola zabezpečená plná ochrana dieťaťa. Práve túto\nochranu sleduje ustanovenie § 135 Trestného poriadku. Nerešpektovanie obsahu a najmä\nzmyslu predmetnej právnej normy a jej neuplatňovanie pri maloletých osobách, ktoré\nnemajú postavenie svedka, ale osoby, ktorú je potrebné vypočuť k okolnostiam\nnasvedčujúcim spáchanie trestného činu je neoprávneným odopieraním základného práva\ndieťaťa na osobitnú ochranu priznanú právnym poriadkom, ako aj práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu.\nPráve po posúdení individuálnych okolností prejednávanej veci sa dôvodnosť\na potreba postupu podľa § 135 Trestného poriadku zvyšuje, vzhľadom na sexuálny\ncharakter predmetného skutku, ku ktorému som sa mal vyjadriť. Každé dieťa musí byť\ninformované o trestnom konaní a poučené spôsobom primeraným veku a vyspelosti\n4\n\nmaloletého, nie len formálnym prístupom zodpovednej osoby, ktorý nezohľadňuje špecifiká\nkomunikácie s dieťaťom. Výsluch vyšetrovateľ vykonal bez náležitého poučenia\na informovania o prejednávanej veci a obmedzil sa len na jednoduché konštatovanie, že\nzo samotného konania „nič mať nebudem“. Pri výsluchu 12 ročného dieťaťa, ktorý sa týka\ntrestného činu rozširovania detskej pornografie by malo byť pravidlom, aby sa ho zúčastnil\naj psychológ, aby sa predišlo potenciálnym negatívnym následkom výsluchu na maloleté\ndieťa. Postup vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru\nkriminálnej polície tieto osobitosti nezohľadnil, práve naopak, pristupoval ku mne striktne\nformálne, ako k osobe, ktorá konala protiprávne, ale vzhľadom na môj vek toto moje\nkonanie nebude mať trestnoprávne následky. Práve tento formálny prístup mal byť\ndôvodom, pre ktorý nebudem vystavený výsluchu, ak sa vyšetrovateľ PZ odmietal zaoberať\ndokazovaním ostatných znakov skutkovej podstaty trestného činu.».\n6. Ďalej podľa sťažovateľa „... orgány činné v trestnom konaní dostatočným\nspôsobom neodôvodnili ani to, prečo rozhodli v zmysle § 197 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, keď po posúdení veci bolo dôvodné odmietnuť vec podľa § 197 ods. 1 písm. d)\nTrestného poriadku.\nRozhodnutie vyšetrovateľa, ako aj prokurátorky, na základe ktorých došlo\nk odloženiu veci možno vnímať ako prezumpciu spáchania trestného činu. Jediným faktorom\nrozhodujúcim o ďalšom postupe vo veci bol nedostatok veku údajného páchateľa.\nNesúhlasím s názorom prokurátorky, ktorá tvrdí, že subjekt je hlavným znakom skutkovej\npodstaty trestného činu. Obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu je potrebné\nposudzovať vo vzájomnej súvislosti. Všetky štyri obligatórne znaky skutkovej podstaty sú\nrovnocenné a je potrebné ich skúmať jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Neexistuje\nmedzi nimi vzťah nadradenosti a podradenosti. Sama prokurátorka krajskej prokuratúry\nv upovedomení o vybavení žiadosti uvádza, že subjektívna stránka vo forme úmyselného\nzavinenia je pri osobách trestne nezodpovedných pre nedostatok veku vylúčená, vzhľadom\nna detské myslenie týchto osôb. Zároveň však dodáva, že len po začatí trestného stíhania je\nmožné skúmať zavinené, resp. nezavinené konanie (subjektívnu stránku) trestne\nzodpovedných páchateľov.\n\n5\n\nSom presvedčený, že subjektívnu stránku ako jeden z obligatórnych znakov skutkovej\npodstaty trestného činu je potrebné posudzovať už aj pred začatím trestného stíhania. Záver\no tom, že nie som s ohľadom na nedostatok veku trestne zodpovedný je samozrejme správny.\nV záujme maloletého a pre potreby riadneho vybavenia veci však bolo potrebné zaoberať sa\naj ostatnými znakmi skutkovej podstaty, na základe ktorých je možné dospieť k záveru, že aj\nkeby som bol trestne zodpovedný nenaplnil by som skutkovú podstatu zločinu rozširovania\ndetskej pornografie podľa § 369 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona vzhľadom na\nabsenciu úmyselného zavinenia, ktoré predmetné ustanovenia Trestného zákona\npredpokladajú.\nA ak po posúdení všetkých skutkových a právnych okolností veci prichádza do úvahy\nrozhodnutie podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, t. j. odmietnutie veci je\nnamieste ho uprednostniť pred rozhodnutím podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, ktoré vo vzťahu k údajnému páchateľovi skutku pôsobí odsudzujúco, napriek\nnenáležitému preskúmaniu všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý by tento\nzáver vyvracali. Osobitne je takýto postup namieste pri maloletej osobe, ktorá si zasluhuje\nzvýšenú spoločenskú ochranu.“.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým\nvysloví porušenie jeho v bode 1 označených práv napadnutým postupom a napadnutým\nuznesením okresného riaditeľstva a napadnutým uznesením okresnej prokuratúry.\nSťažovateľ ďalej žiada zrušiť napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva a napadnuté\nuznesenie okresnej prokuratúry a vec vrátiť okresnému riaditeľstvu na ďalšie konanie.\nOkrem toho sa sťažovateľ domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €\na priznania náhrady trov právneho zastúpenia v sume 390,50 €.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantné ustanovenia právnych prepisov\n8. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n6\n\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n7\n\n14. Podľa čl. 41 ods. 1 poslednej vety ústavy sa zaručuje osobitná ochrana detí\na mladistvých.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 3 ods. 1 dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom\npri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo\nsúkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými\norgánmi.\n17. Podľa čl. 12 ods. 1 dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru,\nzabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory\nslobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom\ndieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.\n18. Podľa čl. 12 ods. 2 dohovoru za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä\nmožnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka,\na to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, a spôsob\nvypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.A K namietanému porušeniu v bode 1 označených práv napadnutým\npostupom okresného riaditeľstva a napadnutým uznesením okresného riaditeľstva\n19. Sťažovateľ namieta porušenie práv uvedených v bode 1 v príčinnej súvislosti\ns napadnutým postupom a napadnutým uznesením okresného riaditeľstva. V tejto súvislosti\nústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity, zakotvený v citovanom čl. 127 ods. 1 ústavy,\n8\n\nz ktorého je potrebné vyvodiť, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení\nsťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, kde sa sťažovateľ\nv súčasnosti nemôže a ani v budúcnosti nebude môcť domáhať ochrany svojich práv\npred iným orgánom verejnej moci prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu\nzákon na ochranu jeho práv poskytuje.\n20. Zmyslom a účelom spomínaného princípu subsidiarity je to, že ochrana\nústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je\núlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až\nv prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n21. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom prezentované námietky (body 5 a 6)\nboli predmetom prieskumu realizovaného okresnou prokuratúrou a konanie o sťažnosti\nsťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného riaditeľstva bolo skončené\nnapadnutým uznesením okresnej prokuratúry. Z uvedeného vyplýva, že existoval iný orgán\nverejnej moci (v tejto veci okresná prokuratúra), ktorý bol oprávnený i povinný napraviť\nprípadné pochybenia okresného riaditeľstva. To vylučuje právomoc ústavného súdu\nna prieskum ústavnou sťažnosťou prezentovaného porušenia v bode 1 označených práv\nsťažovateľa napadnutým postupom okresného riaditeľstva a napadnutým uznesením\nokresného riaditeľstva.\n22. Z uvedeného dôvodu bola táto časť ústavnej sťažnosti pri predbežnom\nprerokovaní odmietnutá podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu,\nže ústavný súd nemá právomoc na jej prerokovanie.\n\n9\n\nIII.B K namietanému porušeniu v bode 1 označených práv napadnutým\nuznesením okresnej prokuratúry\n23. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, ak ústavný súd pri jej predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je\ndôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj absencia\npriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. Za dôvody zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti treba v zmysle judikatúry\n(napr. IV. ÚS 62/08, IV. ÚS 211/08, II. ÚS 640/2016) považovať aj konkrétne okolnosti\nprípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\ndotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a únosnosť z hľadiska\npožiadaviek na ochranu práv, ktorých porušenie sa namieta, vrátane posúdenia, či tieto\npochybenia, resp. nedostatky reálne spôsobili alebo mohli spôsobiť sťažovateľovi ujmu\nna jeho ústavou zaručených právach.\n24. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci vo veciach\npatriacich do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k orgánom verejnej moci\nnie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní\npred orgánmi verejnej moci bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne\nzávery zo skutkového stavu orgán verejnej moci vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96,\nII. ÚS 134/09). Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských\nprávach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\n\n10\n\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n25. Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým\norgánom môže byť aj prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich\npráv príslušné orgány prokuratúry a tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných\norgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa opravným prostriedkom\n(podnetom) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva\ndotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej opravnému\nprostriedku (podnetu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06).\n26. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom tejto ochrany (III. ÚS 57/2018). Do obsahu základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa\nrelevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala\na boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý\nprávo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,\nktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy\nna zistený stav veci.\n27. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením okresnej prokuratúry vrátane\nsťažovateľom prezentovaných námietok, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi\nv bode 1 označených článkov ústavy a dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta.\nUvedený prieskum vykonal ústavný súd v medziach svojich právomocí, a teda posudzoval\nkvalitu odôvodnenia napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry a ústavnú súladnosť\n11\n\ninterpretácie právnej úpravy, ktorú okresná prokuratúra vo veci sťažovateľa aplikovala,\ninými slovami, ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry.\n28. Ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nokresnej prokuratúry, v rámci ktorého bolo konštatované:\n„Skutková podstata trestného činu je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov.\nMedzí týmito znakmi existujú vzťahy relatívnej samostatnosti a zároveň vzájomnej\npodmienenosti, čo z nich vytvára určitý systém. V dôsledku toho je podmienkou existencie\nskutkovej podstaty naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu. Nedostatok\njedného znaku sa rovná nedostatku skutkovej podstaty ako takej. Z uvedeného vyplýva, že\nznaky skutkovej podstaty trestného činu majú všeobecne obligatórnu povahu, s výnimkou\nprípravy a pokusu, kde chýba následok a príčinný vzťah medzi ním a konaním. Medzi\nobligatórne znaky, resp. skupiny znakov patria subjekt (páchateľ), subjektívna stránka,\nobjekt a objektívna stránka. Všetky tieto štyri znaky tvoria jednotný celok a sú v skutkovej\npodstate trestného činu obligatórne. Existujú v každej skutkovej podstate trestného činu, aj\nkeď v nej nie sú výslovne uvedené. V prípade, ak by niektorý z týchto znakov chýbal, nešlo\nby v danom prípade o trestný čin. Subjekt - páchateľ ako fyzická osoba je v každej skutkovej\npodstate charakterizovaný vekom a príčetnosťou. Pokiaľ čin nemá naplnené všetky tieto\nznaky (pokiaľ niektorý z nich chýba), nie je naplnená skutková podstata trestného činu.\nZ uvedeného je zrejmé, že na naplnenie skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného\nčinu je potrebný subjekt - páchateľ, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka.\nV prípade keď subjekt nie je spôsobilý, nie je namieste skúmať, či došlo k trestnému činu.\nĎalšie znaky skutkovej podstaty trestného činu, keďže nebol naplnený hneď prvý znak hlavný - subjekt, neboli skúmané, nie je dôvod sa zaoberať naplnením ostatných znakov\nskutkovej podstaty trestného činu.\nVzhľadom na uvedené, keď nedošlo k naplneniu znaku trestného činu - subjektu,\nmusel vyšetrovateľ rozhodnúť o odložení veci. Ohľadom námietky sťažovateľky o zavinení úmysle maloletého je potrebné uviesť, že skúmať subjektívnu stránku - vo forme motívu\na úmyslu nespôsobilého subjektu nie je možné.\nSťažovateľka namieta spôsob výsluchu maloletého kde je potrebné uviesť, že pri\nvýsluchu maloletého bol prítomný jeho zákonný zástupca - matka. Obaja boli zákonným\n12\n\nspôsobom poučení, čo potvrdili svojím podpisom tak maloletý, ako aj jeho matka.\nZ uvedeného je zrejmé, že poučeniu porozumeli a vyšetrovateľ, ktorý úkon realizoval\npostupoval zákonne.\nOsobitné ustanovenia o výsluchu svedka - osoby mladšej ako 18 rokov, ktoré sú\nupravené v Trestnom poriadku, sa aplikujú po začatí trestného stíhania. Ide v danom\nprípade o výsluch svedka v zmysle § 135 Trestného poriadku. Pred začatím trestného\nstíhania sú osoby - oznamovateľ, poškodený alebo osoba ktorá mala spáchať trestný čin,\nvypočuté v zmysle § 196 odsek 2 Trestného poriadku. Pri výsluchu bol prítomný zákonný\nzástupca osoby vypočúvanej, nakoľko išlo o maloletú osobu. V takomto prípade sa úkonu\nzúčastňuje buď zákonný zástupca, pedagóg alebo sociálny pracovník. Je zrejmé, že úkon bol\nvyšetrovateľom vykonaný zákonným spôsobom.“\n29. Podanie sťažovateľa z 28. augusta 2018, ktorým žiadal o zrušenie napadnutého\nuznesenia okresného riaditeľstva a napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry postupom\npodľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, bolo podľa obsahu posúdené ako žiadosť\no preskúmanie postupu a rozhodnutia prokurátora v priebehu trestného konania v zmysle\nčl. 2 ods. 1 písm. c) príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 6/2017\nz 12. júla 2017 (ďalej len „žiadosť“) a z tohto dôvodu postúpené na vybavenie Krajskej\nprokuratúre v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“).\n30. V prípise krajskej prokuratúry z 25. októbra 2018, ktorý sťažovateľ nenamieta\nv petite ústavnej sťažnosti, boli uvedené tieto skutočnosti:\n„Dozorujúca prokurátorka sa vo svojom rozhodnutí zaoberala aj Vašimi námietkami\nv podanej sťažnosti, na ktoré vecne reagovala. S touto argumentáciou vyšetrovateľa\na prokurátorky v odôvodneniach ich rozhodnutí sa stotožňujem a na túto v podrobnostiach\nodkazujem.\nNad rámec odôvodnení týchto rozhodnutí je potrebné poukázať na to, že postup\norgánov činných v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania upravujú ust. § 196 až\n198 Tr. por. tak, aby už po prijatí trestného oznámenia bolo možné rozhodnúť niektorým\nzo spôsobov uvedených v § 197 ods. 1, resp. ods. 2 Tr. por., ak to zistené okolnosti už pred\nzačatím trestného stíhania umožňujú. V prípade ak už po postupe podľa § 196 ods. 2\n13\n\nTr. por. bolo zistené, že sú tu okolnosti vylučujúce začatie trestného stíhania podľa § 199\nods. 1 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní sú povinné postupovať niektorým\nz rozhodnutí podľa § 197 ods. 1 písm. a) až d) Tr. por.\nZ obsahu na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu vyplýva, že z podkladov\nzabezpečených vyšetrovateľom PZ pred začatím trestného stíhania bolo zistené, že osobou\npodozrivou zo spáchania skutku je osoba maloletá, trestne nezodpovedná, čo vylučovalo\nzačatie trestného stíhania v tejto trestnej veci. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že práve\nvek maloletého dieťaťa v podstate vylučuje zároveň aj jeho subjektívnu stránku vo forme\númyselného zavinenia, keďže vzhľadom na jeho detské myslenie nemohol posúdiť správnosť,\nresp. nesprávnosť svojho konania, na čo reflektuje Trestný zákon a Trestný poriadok\nvo svojich ustanoveniach, ktoré vylučujú trestnoprávnu zodpovednosť fyzických osôb\nmladších ako 14 rokov. Len u páchateľov trestnoprávne zodpovedných, starších ako 14\nrokov, je možné po začatí trestného stíhania skúmať ich zavinené, resp. nezavinené konanie\n(subjektívnu stránku) vrátane motivácie ich konania.\nZároveň poukazujem na to, že rozhodnutia orgánov činných v trestnom stíhaní pred\nzačatím trestného stíhania v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 197 ods. 1 písm. a) až\npísm. c) Tr. por. v žiadnom prípade neznamenajú prezumpciu viny páchateľa, keďže\nrozhodnúť podľa týchto ustanovení musia orgány činné v trestnom konaní obligatórne\nv prípade zistenia skutočností, ktoré takýto postup odôvodňujú. V tejto súvislosti\nzákonodarca neupravil priaznivejšiu okolnosť odloženia veci podľa § 197 ods. 1 písm. a) až\npísm. c) Tr. por. pred rozhodnutím o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por.\nRozhodnúť podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por. je možné vtedy, ak už z podaného trestného\noznámenia je zrejmé, že v žiadnom prípade nemôže ísť o trestný čin, a to ani z hľadiska\nobjektívnej stránky, pričom v prípade, ak je dôvod na odovzdanie veci príslušnému orgánu\nna prejednanie priestupku, iného správneho deliktu alebo na disciplinárne konanie,\npostupuje sa prioritne podľa § 197 ods. 1 písm. a), resp. písm. b) Tr. por. Ak je už\nz trestného oznámenia zrejmé, že napriek naplnenej objektívnej stránke trestného činu\nskutok spáchala trestne nezodpovedná osoba, nie je možné s poukazom na vyššie uvedené,\nzačať trestné stíhanie vo veci a skúmať subjektívnu stránku maloletého páchateľa, ale je\nnevyhnutné postupovať podľa § 197 ods. 1 písm. c) Tr. por. Je zrejmé, že v prípade, ak by\ninkriminovanú fotku, resp. video zverejnila osoba trestnoprávne zodpovedná, bolo by\n14\n\npotrebné skúmať jej pohnútky, skúmať túto osobu z hľadiska možnej sexuálnej orientácie,\nako aj iné skutočnosti, dôležité pre správne a zákonné rozhodnutie v takejto trestnej veci\nu maloletej osoby, vzhľadom na skutočnosť, že nie je trestnoprávne zodpovedná, takéto\nskúmanie subjektívnej stránky neprichádza do úvahy, nakoľko nemožno začať trestné\nstíhanie a vykonať iné úkony ako tie, ktoré umožňuje vykonať Trestný poriadok pred začatím\ntrestného stíhania (výsluch osoby podľa § 196 ods. 2 Tr. por., zabezpečenie listinných\npodkladov). Iné osoby ako osoba podozrivá zo spáchania trestného činu v tomto štádiu\nkonania nemôžu byť vypočuté. Takisto neprichádza do úvahy pribratie znalca do konania za\núčelom skúmania osobnosti maloletého páchateľa, príp. výsluch ďalších svedkov, ktorí by\nsa vedeli vyjadriť k jeho motivácii, resp. celkovo k subjektívnej stránke tohto trestného činu.\nV prípade, ak by bolo trestné stíhanie začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného\nalebo neopakovateľného úkonu, muselo by byť po zistení veku maloletého páchateľa trestné\nstíhanie zastavené s poukazom na § 9 ods. 1 písm. c) Tr. por.\nPokiaľ ide o námietku spočívajúcu v nesprávnom výsluchu maloletého dieťaťa pred\nzačatím trestného stíhania, je potrebné uviesť, že pri tomto výsluchu bola prítomná zákonná\nzástupkyňa dieťaťa, pred ktorou bol maloletý zároveň poučený o svojich právach, ktorému\npoučeniu podľa jeho vyjadrenia, ktoré podpísal on, ako aj jeho zákonná zástupkyňa,\nporozumel, pričom zo zápisnice o tomto výsluchu nevyplývajú žiadne námietky zákonnej\nzástupkyne vo vzťahu k poučeniu, resp. položeným otázkam. Jednalo sa o výsluch ktorý\nzačal o 15:05 hod. a skončil o 15:30 hod., t. j. trval 25 minút, pričom z položených otázok\na odpovedí nemožno vyvodiť záver, že mohlo dôjsť k poškodeniu práv maloletého dieťaťa.“\n31. Ústavný súd dospel k záveru, že okresná prokuratúra sa primeraným spôsobom\nzaoberala sťažnosťou sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného riaditeľstva\na riadne o nej rozhodla, postupujúc pritom v súlade s na vec sa vzťahujúcimi právnymi\npredpismi. Právny názor, na ktorom založila svoje rozhodnutie, je z ústavného hľadiska\nakceptovateľný a spôsob, akým odôvodnila napadnuté uznesenie, vzhľadom na okolnosti\na podstatu posudzovaného prípadu možno tiež považovať za dostatočný a akceptovateľný\nz hľadiska trestného práva, ako aj ústavy.\n\n15\n\n32. Zároveň sa krajská prokuratúra stotožnila s odôvodnením napadnutého uznesenia\nokresnej prokuratúry, ktoré jasným, zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom doplnila\no ďalšie skutočnosti odôvodňujúce neprípustnosť trestného stíhania sťažovateľa.\n33. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa tiež\npoznamenáva, že nie je možné základné právo na inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že orgán verejnej moci nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\ndôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09). Podstatou je, aby postup\norgánu verejnej moci bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho\nrozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne.\nV opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov,\na tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n34. Ústavná sťažnosť neobsahuje žiadnu ústavne významnú argumentáciu, keďže\nsťažovateľ pokračuje v rovnakej argumentácii, ktorú uviedol v sťažnosti proti napadnutému\nuzneseniu okresného riaditeľstva a zároveň aj v žiadosti. V súvislosti s procesnou aktivitou\nsťažovateľa ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším orgánom rozhodujúcim\no opravnom prostriedku sťažovateľa.\n35. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa\npri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (bod 23).\n36. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné stíhanie", "výsluch, výpoveď, vypočutie-neplnoletých", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "zodpovednosť-trestná", "maloletý", "konanie-zastavenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:56e45fc9-4515-4ce0-8302-dfc85c6c43c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.57.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 57/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 57/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.57.2018.1"}, {"guid": "ussr:8e6bffd2-f384-470b-a511-c1cffe93127f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.640.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 640/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 640/2016 z 11. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-11", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.640.2016.1"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:3347a163-dc1f-48e3-8e2c-e0f585b8d899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3347a163-dc1f-48e3-8e2c-e0f585b8d899"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}