{"guid": "ussr:ae3782b1-fdc4-4584-98e3-0d4a3112a45c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.96.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/2020 z 1. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 96/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.96.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ae3782b1-fdc4-4584-98e3-0d4a3112a45c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.96.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.96.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.96.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 96/2020-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom\nJUDr. Michalom Kuročkom, Obchodná 2, Michalovce, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod č. k. Gc 236/17/1000-4 týkajúcom sa prešetrenia privatizácie Obvodného\nzdravotného strediska\n\nna základe privatizačného projektu č. 2223\n\nschváleného rozhodnutím vlády Slovenskej republiky č. 858/2000 z 25. októbra 2000\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej\nlen „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod č. k. Gc 236/17/1000-4 týkajúcom sa\nprešetrenia privatizácie Obvodného zdravotného strediska\n\n(ďalej aj\n\n„privatizovaný majetok“) na základe privatizačného projektu č. 2223 schváleného\nrozhodnutím vlády Slovenskej republiky č. 858/2000 z 25. októbra 2000 (ďalej len\n„privatizačný projekt“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. Rvp 2254/2018 a bola\npridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi, ktorému uplynulo funkčné obdobie\nsudcu ústavného súdu 16. februára 2019. Do tohto dňa nebolo o ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa rozhodnuté. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1\nk Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli\nnevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019,\nprerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť bola\npridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu\npráce bola prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav\nDuriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).\n\n2\n\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že 5. septembra 2018\nsťažovateľ podal na generálnej prokuratúre ďalší opakovaný podnet, v ktorom mal jasne\na zrozumiteľne definovať, čoho sa od generálnej prokuratúry domáha, a tiež požiadal\no potvrdenie prijatia tohto ďalšieho opakovaného podnetu najneskôr do 10 dní, čo sa do dňa\npodania ústavnej sťažnosti nestalo. Sťažovateľ zároveň uviedol, že generálna prokuratúra\nnereagovala na tento ďalší opakovaný podnet. Sťažovateľ podával opakované podnety v tej\nistej veci, pretože bol nespokojný s vybavením jeho predchádzajúcich podnetov týkajúcich\nsa privatizácie.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ďalej uviedol, že mu nebol odovzdaný\nprivatizovaný majetok v zmysle privatizačného projektu, ktorým mala byť štátna\nstomatologická ambulancia, čím malo dôjsť k porušeniu zákona č. 92/1991 Zb.\no podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby“). Namiesto nej bola\nsťažovateľovi odovzdaná neštátna stomatologická ambulancia, ktorá podľa jeho názoru\nnebola privatizovaným majetkom. Tieto skutočnosti sťažovateľ uviedol v prvom podnete\nadresovanom generálnej prokuratúre, ktorým sa dožadoval nápravy a z toho plynúcej\nochrany svojho vlastníckeho práva.\n5. Krajská prokuratúra v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“), ktorá bola\npoverená generálnou prokuratúrou preskúmaním podnetu sťažovateľa týkajúceho sa\nprivatizovaného majetku, mala podľa neho prípisom sp. zn. Kc 2062/2003 z 12. septembra\n2003 tvrdiť, že privatizovaným majetkom bola neštátna stomatologická ambulancia, a tieto\nskutočnosti podľa sťažovateľa nepreukázala. Proti tomuto prípisu krajskej prokuratúry\npodal sťažovateľ druhý opakovaný podnet, ktorý generálna prokuratúra prípisom č. k.\nVI/2 Pz 308/05-17 z 11. októbra 2005 zamietla z dôvodu, že nebolo zistené porušenie\nzákona a ani neboli zistené skutočnosti, ktorými by sa krajská prokuratúra nezaoberala,\na teda sa generálna prokuratúra stotožnila v plnom rozsahu s argumentáciou krajskej\nprokuratúry.\n\n3\n\n6. Sťažovateľ upozorňoval generálnu prokuratúru, že „neštátna zubná ambulancia\ns neštátnym zubárom, nájomná Zmluva medzi NsP Michalovce a neštátnym zubárom... ako\naj povolenie... na poskytovanie neštátnej zdravotnej starostlivosti, neboli obsahom\nprivatizačného projektu č. 2223, neboli predmetom predaja v zmysle Vládou schváleného\nprivatizačného projektu a následne Zmluvy o predaji s FNM SR č. 2068/2001, a svoje\ntvrdenia som opieral o Rozhodnutie Vlády SR č. 858/2000 ako aj samotný privatizačný\nprojekt č. 2223, ktorý to absolútne a nespochybniteľne dokazoval.“. Sťažovateľ tvrdí, že mu\nneboli do podania tejto ústavnej sťažnosti predložené dôkazy týkajúce sa tvrdení generálnej\nprokuratúry, že neštátna stomatologická ambulancia bola predmetnom privatizácie,\na generálna prokuratúra ani neodôvodnila, akými úvahami sa spravovala pri hodnotení\ndôkazov, ktoré viedli k už uvedenému záveru.\n7. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné ľudské práva a slobody sťažovateľa podľa čl. 46 ods.(1), čl. 20 ods. (1)\na čl. 48 ods.(2) Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu a čl. 6\nods. (1) Medzinárodného Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, boli\nGenerálnou prokuratúrou Slovenskej republiky v konaní pod číslom Gc 236/17/1000-4\nporušené.\n2. Ústavný súd SR vracia vec Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\na prikazuje, aby vo veci konala podľa osobitných predpisov a obnovila stav pred porušením\nzákladných ľudských práva a slobôd sťažovateľa.\n3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná zaplatiť sťažovateľovi\nnáhradu trov konania pre JUDr. M.K. v celkovej sume 390,50,-Eur. s DPH\n(tristodeveťdesiat eur a päťdesiat centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\n8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyjadrila\ngenerálna prokuratúra podaním č. k. 2 GÚp 17/18/1000-3 z 29. novembra 2018.\nVo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 6. decembra 2018 uviedla okrem iného tieto\nskutočnosti:\n\n4\n\n«Sťažovateľ sa na základe kúpnej zmluvy o predaji časti podniku uzavretej 27. apríla\n2001 s Fondom národného majetku Slovenskej republiky stal vlastníkom Obvodného\nzdravotného strediska\n\nUzavretiu kúpnej zmluvy predchádzalo\n\nrozhodnutie vlády Slovenskej republiky č. 858/2000 z 25. októbra 2000 o privatizácii časti\nzdravotníckeho zariadenia Nemocnice s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce - časť\nObvodné zdravotné stredisko\n\n.\n\nKrátko pred týmto rozhodnutím, 11. septembra 2000, vydal Krajský úrad v Košiciach\npovolenie\n\nna poskytovanie zdravotníckej starostlivosti\n\nv odbore stomatológia s miestom výkonu činnosti v Obvodnom zdravotnom stredisku\n. Následne bola 13. októbra 2000 uzavretá medzi Nemocnicou\ns poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce a\n\nzmluva o nájme\n\nnebytových priestorov a vecného vybavenia pre účely prevádzkovania neštátneho\nzdravotníckeho zariadenia v odbore stomatológia.\nSťažovateľ listom z 12. júna 2001 oznámil\n\n, okresnému\n\nštátnemu lekárovi Okresného úradu Michalovce, že s\nneuzavrie nájomnú zmluvu o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti v odbore stomatológia\nv Obvodnom zdravotnom stredisku\n\na od 18. júna 2001 už\n\nneumožnil vstup do stomatologickej ambulancie.\nDňa 23. júla 2001 podal\n\nna Okresný súd Michalovce žalobu\n\nvoči sťažovateľovi, ktorou sa domáhal zdržania sa zásahu do práva zodpovedajúcemu\nvecnému bremenu. Po pripustení zmeny petitu Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn.\n8C 800/2001 z 12. marca 2002 uložil sťažovateľovi povinnosť umožniť\nvstup do nebytových priestorov Obvodného zdravotného strediska\nza účelom poskytovania neštátnej zdravotnej starostlivosti v týchto priestoroch.\nKrajský súd v Košiciach svojím rozhodnutím sp. zn. 14Co 281/2002 z 5. novembra 2002\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd skonštatoval, že nájomná zmluva je\nnapriek\n\nprivatizácii\n\nobjektu\n\nnaďalej\n\nplatná,\n\npretože\n\ns\n\nvlastníckym\n\nprávom\n\nk privatizovanému majetku prešli na sťažovateľa nielen práva, ale aj záväzky súvisiace\ns privatizovaným majetkom.\nSťažovateľ sa svojím podaním z 27. mája 2003 adresovaným generálnej prokuratúre\ndomáhal podania mimoriadneho dovolania voči právoplatnému súdnemu rozhodnutiu.\n\n5\n\nListom Krajskej prokuratúry v Košiciach sp. zn. Kc 2062/03 z 12. septembra 2003\nbol sťažovateľ vyrozumený o tom, že neboli zistené dôvody na podanie mimoriadneho\ndovolania.\nO opakovanom podnete sťažovateľa konala generálna prokuratúra. V liste č. k.\nVI/2 Pz 308/05-17 z 11. októbra 2005 uzavrela, že rozhodnutia napádaných súdov boli\nvydané v súlade so zákonom, a preto bol opakovaný podnet sťažovateľa na podanie\nmimoriadneho dovolania ako nedôvodný odložený.\nAni ďalšiemu opakovanému podnetu sťažovateľa nebolo vyhovené. V liste generálnej\nprokuratúry z 29. októbra 2008 sp. zn. VI/3 Gc 219/08 bol sťažovateľ upovedomený o tom,\nže podanie mimoriadneho dovolania vzhľadom na uplynutie jedného roka od právoplatnosti\nsúdneho rozhodnutia už neprichádza do úvahy. Sťažovateľ bol opätovne upozornený, že\nvybavovanie jeho ďalších podaní je prípustné len za predpokladu, že obsahujú nové,\ndoteraz neznáme, skutočnosti.\nNa základe žaloby\n\no náhradu škody Okresný súd\n\nMichalovce rozsudkom č. k. 6C 77/2012-214 z 12. novembra 2014 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 6Co 82/2015 z 19. januára 2016 uložil sťažovateľovi\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24 982,04 eur s 13 % ročným úrokom z omeškania\nzo sumy 9 128,33 eur od 30. novembra 2002 do 12. septembra 2003 a zo sumy 24 982,04\neur od 13. septembra 2003 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nSťažovateľ opäť požiadal generálnu prokuratúru o podanie dovolania generálneho\nprokurátora voči vyššie citovanému právoplatnému súdnemu rozhodnutiu. Krajská\nprokuratúra v Košiciach ho listom č. k. Kc 95/16/8800-10 z 23. augusta 2016 upovedomila\no odložení jeho podnetu, pričom dôvody svojho postupu podrobne analyzovala.\nOpakovaným podnetom sťažovateľa sa zaoberala generálna prokuratúra. V liste č. k.\nVI/3 Pz 68/17/1000-9 z 12. decembra 2017 mu oznámila, že lehota na podanie dovolania\ngenerálneho prokurátora už uplynula, táto lehota je prekluzívna, jej zmeškanie nemožno\nodpustiť, ani ju predĺžiť. Vzhľadom k tejto skutočnosti bol opakovaný podnet sťažovateľa\nodložený. Súčasne bol sťažovateľ poučený, že ďalšie jeho podnety v tej istej veci, ak nebudú\nobsahovať nové skutočnosti, nebudú vybavované.\nSťažovateľ sa zmeny súdnych rozhodnutí domáhal aj cestou trestných oznámení na\nsudcov, prokurátorov a iné osoby podozrievajúc ich z korupcie. Vyšetrovateľ Prezídia\n\n6\n\nPolicajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná protikorupčná jednotka,\nexpozitúra Východ Košice uznesením sp. zn. PPZ-625/NKA-PK-VY-2013 z 30. septembra\n2013 odmietol trestné oznámenie sťažovateľa, pretože nezistil skutočnosti nasvedčujúce\nprijímaniu úplatku či zneužívaniu právomoci verejného činiteľa. Riadny opravný\nprostriedok sťažovateľa bol zamietnutý prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky 30. októbra 2013 pod č. k. VII/2 Gn 166/1314. Sťažnosť na ústavný súd podal sťažovateľ oneskorene (uznesenie ústavného súdu č. k.\nII. ÚS 902/2016-13 zo 14. decembra 2016), pretože tretí opakovaný podnet sťažovateľa\nadresovaný Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nnepovažoval ústavný súd „za využitie účinného prostriedku nápravy voči namietanému\nporušeniu označených práv sťažovateľa“.\nNespokojnosť sťažovateľa s následkami privatizácie v podobe mu vzniknutých\nzáväzkov voči\n\nsa prejavila v množstve jeho podaní\n\nadresovaných nielen generálnej prokuratúre, ale aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky či Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Okrem vyššie uvedených vecí boli jeho\npodania na generálnej prokuratúre vybavované pod ďalšími spisovými značkami VI/1 Pz 316/03/1000, VI/1 Gd 2366/04/1000, VI/1 Gd 3012/05/1000, VI/1 Pz 293/05/1000,\nIV/1 Gn 1052/14/1000, VI/3 Gc 424/14/1000, VI/1 Pz 162/16/1000, VI/3 Gc 211/17/1000,\nVI/3 Gc 236/17/1000, VI/3 Gc 444/18/1000. Vo viacerých z nich sťažovateľ trval na využití\ninštitútu mimoriadneho dovolania voči právoplatným súdnym rozhodnutiam. V odpovediach\ngenerálna prokuratúra len konštatovala, že zákonná lehota na podanie mimoriadneho\nopravného prostriedku generálnym prokurátorom už uplynula. Sťažovateľ bol opakovane\npoučovaný o zákonných predpokladoch na vybavovanie jeho ďalších opakovaných\npodnetov.\nOdhliadnuc od toho, že podania sťažovateľa sú vo všeobecnosti nezrozumiteľné\na zmätočné, obsahujú aj konfrontačný a urážlivý tón voči práci prokurátorov, sudcov\nvrátane sudcov ústavného súdu najmä v nadväznosti na jeho rozhodnutie sp. zn.\nIII. ÚS 63/2016. Generálna prokuratúra má za to, že sťažovateľ prekročil hranicu\nnormálnej kritiky, čím dal zreteľne najavo, že nerešpektuje princípy zachovávania úcty tak\nk orgánom prokuratúry, ako aj sudcom všeobecných súdov či ústavného súdu.\n\n7\n\nNedátumované podanie o počte 49 strán postúpené generálnej prokuratúre\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky 6. júna 2017 sťažovateľ označil ako\n„podnet - žiadosť o vyjadrenie sa ku skutočnostiam a okolnostiam nižšie uvedeným“.\nSťažovateľ v podstate prostredníctvom množstva otázok žiadal znovu odpoveď, z akých\ndôvodov boli súdne rozhodnutia označené ako zákonné. Listom č. k. VI/3 Gc 236/17/1000-4\nz 12. júla 2017 mu bolo oznámené, že pre nezrozumiteľnosť obsahu podania nie je možné\nk nemu prijať žiadne prokurátorské opatrenie. Zároveň bolo sťažovateľovi pripomenuté, že\njeho podaniami týkajúcimi sa privatizácie Obvodného zdravotného strediska\na s tým spojenými civilnými súdnymi konaniami sa generálna prokuratúra už\nv minulosti opakovane zaoberala.\nSťažovateľ na uvedený list reagoval radom ďalších podaní, a to z 3. augusta 2017,\n26. augusta 2017, 26. októbra 2017, 27. októbra 2017 a 5. septembra 2018. Sťažovateľ\ncitujúc ustanovenia zákona o prokuratúre zdôrazňoval, že aj napriek tomu, že ide o ďalšie\nopakované podnety, generálna prokuratúra je povinná vždy prešetriť všetky okolnosti\nrozhodné k tomu. Či došlo k porušeniu zákona a vykonať opatrenia na odstránenie\nporušenia zákona. Generálna prokuratúra na tieto jeho podania, ktoré neobsahovali žiadne\nnové skutočnosti, nereagovala.\nPodstatou podaní sťažovateľa adresovaných na generálnu prokuratúru je snaha\nzvrátiť súdne rozhodnutie právoplatné ešte v roku 2003. Sťažovateľ odmietol rešpektovať, že\ngenerálny prokurátor mohol iniciovať podanie mimoriadneho dovolania len do jedného\nroka od právoplatnosti súdneho rozhodnutia a v súčasnosti nedisponuje už žiadnym\núčinným prostriedkom, ktorým by mohol ovplyvniť vyslovený právny záver všeobecných\nsúdov. Javí sa, že sťažovateľ svoj súkromnoprávny spor s\npresunul do roviny sporu s generálnou prokuratúrou.»\n9. Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku z 2. februára 2020, ktorým reagoval\nna vyjadrenie generálnej prokuratúry, okrem skutočností už uvedených v ústavnej sťažnosti\nuviedol, že generálna prokuratúra neodôvodnila, prečo nebol porušený § 45 ods. 3 zákona\no podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Podľa sťažovateľa „nájomná zmluva\nnebola privatizovaným majetkom... tak s ním ani nijako nesúvisela a preto v zmysle § 15\nods. 1 zákona č. 92/1191 Zb... nemohli prejsť práva a záväzky z... nájomnej zmluvy na\n\n8\n\nmôjho klienta. Slovenská republika môjmu klientovi nikdy nepredávala neštátnu zubnú\nambulanciu, na ktorej mal pracovať neštátny zubár na základe... nájomnej zmluvy ako aj\npovolenia na poskytovanie neštátnej stomatologickej starostlivosti a môj klient ani takúto\nambulanciu nikdy nekupoval a preto vzťah môjho klienta k celej neštátnej zubnej\nambulancii je právne irelevantný .\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky opätovne ani vo svojom vyjadrení\nnepreukázala svoje tvrdenia a nepredložila dôkazy, podľa ktorých môj klient... bol povinný\nprevziať v zmysle § 15 ods 1. Zákona č. 92/1991 Zb privatizovaný majetok , ktorým podľa\nGP SR bola nájomná zmluva... Opätovne môj klient nemá možnosť konfrontácie s týmito\ndôkazmi, nemá možnosť sa k nim vyjadriť , hoci má na to právo v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy\nsr – takto sú mu naďalej odňaté jeho procesné práva - čo zakladá porušenie základného\nľudského práva podľa čl.48 ods.2 Ústavy SR ako aj práva na spravodlivý súdny proces.\nPrávo na dôkaz patrí do skupiny všeobecných garancii práva na spravodlivý proces, ktoré\nsa uplatňujú v justícii civilnej i trestnej a sú považované za nevyhnutné a v demokratickom\na právnom štáte nemajú inú prípustnú alternatívu.“.\nII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n9\n\n13. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\n10\n\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n19. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n20. Podľa § 33 ods. 1 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor neprihliada na podanie,\nktoré je v poradí tretím alebo ďalším podnetom v tej istej veci, ak nadriadený prokurátor\nnerozhodne inak.\n21. Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre o skutočnosti, že na podanie sa\nneprihliada, netreba jeho podávateľa upovedomiť.\n22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba\nvtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším\nopakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ\npodnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej\nveci.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n23. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\n\n11\n\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n24. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva a sťažovateľ to sám aj tvrdí, že podal\ngenerálnej prokuratúre ďalší opakovaný podnet 5. septembra 2018. Ústavný súd považuje\nz príloh k ústavnej sťažnosti za preukázané, že táto zásielka bola generálnej prokuratúre\ndoručená 10. septembra 2018.\n25. Ako z citovaného § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre vyplýva, ďalším opakovaným\npodnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu\nprejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov. Takýto ďalší\nopakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Zároveň z § 33\nods. 1 písm. d) a § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre vyplýva, že prokurátor neprihliada\nna podanie, ktoré je v poradí tretím alebo ďalším podnetom v tej istej veci, ak nadriadený\nprokurátor nerozhodne inak a o tejto skutočnosti nie je potrebné podávateľa upovedomiť.\n26. Ústavný súd konštatuje, že postupom generálnej prokuratúry nedošlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (právo na inú právnu ochranu)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivé konanie) iba na základe\nskutočnosti, že generálna prokuratúra nereagovala a neupovedomila sťažovateľa o spôsobe\nvybavenia jeho ďalšieho opakovaného podnetu za situácie, keď možnosť takého postupu\nvyplýva priamo zo zákona. V ďalšom opakovanom podnete z 5. septembra 2018 sťažovateľ\nneuviedol žiadne nové skutočnosti a iba sa v ňom dožadoval predloženia dôkazov zo strany\ngenerálnej prokuratúry, ktorými by preukázala svoje tvrdenia týkajúce sa privatizovaného\nmajetku, o ktorých sa sťažovateľ domnieva, že sú nesprávne.\n\n12\n\n27. Ústavný súd konštatuje, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu\nsvojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo\nopakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), a pritom tomuto\nprávu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným\npostupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu\nvyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány\nprokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03\na III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno\npovažovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu\nnevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06\natď.). Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu takisto nie je právo sťažovateľa,\naby generálna prokuratúra opakovane odpovedala na ďalšie a ďalšie opakované podnety\nsťažovateľa týkajúce sa tej istej veci, v ktorých sťažovateľ neuvádza žiadne nové\nskutočnosti, ktorých obsah je navyše nejasný a nezrozumiteľný. Šikanózny výkon práva\ntotiž nepožíva ústavnú ochranu.\n28. Ústavný súd tiež poukazuje na protirečivé tvrdenia sťažovateľa, keď v ústavnej\nsťažnosti tvrdí, že sa dožadoval podania mimoriadneho dovolania, ale vo svojom vyjadrení\nk vyjadreniu generálnej prokuratúry už tvrdí opak.\n29. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že zákonné predpoklady na podanie\nmimoriadneho dovolania boli upravené v § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.\nZ nich jednoznačne vyplývalo, že išlo o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého\npatrilo výlučne generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“). Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu\nfyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistoval\nprávny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniklo právo na jeho akceptovanie,\na teda generálny prokurátor nemal povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Bolo na voľnej\núvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá mimoriadne dovolanie. Ústavný\n\n13\n\nsúd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania\nnemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01,\nII. ÚS 176/03, II. ÚS 14/04, I. ÚS 7/04, II. ÚS 407/06).\n30. Nevyužitím práva generálneho prokurátora podať mimoriadne dovolanie preto\nnedošlo k porušeniu práva sťažovateľa na účinný právny poriadok (čl. 13 dohovoru, ktorého\nporušenie sťažovateľ ani nenamieta v petite ústavnej sťažnosti) a ani základného práva\nna prístup k súdu (čl. 46 ods. 1 ústavy).\n31. Ústavnému súdu sa javí, že obsahom neustále podávaných opakovaných\npodnetov sťažovateľom je skôr požiadavka, aby generálna prokuratúra preukázala svoje\ntvrdenia, než požiadavka na vykonanie opatrenia generálnou prokuratúrou. Ústavný súd\nv tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľ si konanie o podnete podľa § 31 a nasl. zákona\no prokuratúre mýli so súdnym konaním, v ktorom sa okrem iného uplatňuje aj zásada\nrovnosti strán, zásada kontradiktórnosti a právo vyjadriť sa k dôkazom. Ústavný súd\npoznamenáva, že podávateľ podnetu nemá právny nárok na vykonanie opatrenia zo strany\nprokuratúry. Ak prokuratúra nevyhovie podnetu, podľa zákona o prokuratúre jej nevyplýva\npovinnosť preukázať svoje tvrdenia dôkazmi. Táto požiadavka sťažovateľa v ďalších\nopakovaných podnetoch naznačuje nepochopenie postavenia prokuratúry a jej právomocí,\nčo jednoznačne vyplýva z jeho laického pohľadu vo veci privatizácie Obvodného\nzdravotného strediska\n\n.\n\nPodľa názoru ústavného súdu z nosných námietok sťažovateľa tiež nevyplýva,\nže v tomto momente má možnosť žiadať prokuratúru o vykonanie ďalšieho opatrenia, čo je\njednou z náležitostí podnetu podávaného podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre.\nSťažovateľom\n\nopakovaná\n\nnámietka,\n\nže\n\ngenerálny\n\nprokurátor\n\nnepodal\n\nv\n\njeho\n\nobčianskoprávnej veci mimoriadne dovolanie, nemá v tomto momente už žiadnu právnu\nrelevanciu, pretože tým nedošlo k porušeniu práv sťažovateľa (čl. 13 dohovoru a čl. 46\nods. 1 ústavy).\n32. Sťažovateľ napriek tomu sústavne podáva ďalšie opakované podnety generálnej\nprokuratúre, a pritom ak nebol spokojný s výsledkom privatizácie (t. j. že mu nebol\n\n14\n\nodovzdaný všetok privatizovaný majetok v zmysle privatizačného projektu), mal možnosť\ndomáhať sa ochrany svojich práv využitím účinných právnych prostriedkov (konanie\npred všeobecným súdom).\n33. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi postupom\ngenerálnej prokuratúry a namietaným porušením sťažovateľom v bode 1 označených práv\nneexistuje žiadna príčinná súvislosť, a teda k porušeniu týchto práv sťažovateľa nemohlo\ndôjsť. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti (bod 26).\n34. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["prokurátor, prokuratúra-podnet", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed46acbc-7a37-455c-bb3f-1d070e437fc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.902.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 902/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 902/2016 z 14. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.902.2016.1"}, {"guid": "ussr:9893abfc-e53f-4511-833d-c5da80d94440", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.63.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 63/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/2016 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.63.2016.1"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:507b6367-3b35-4bcd-b12a-a56ceb4164e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 407/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/06 z 8. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-08", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:507b6367-3b35-4bcd-b12a-a56ceb4164e1"}, {"guid": "ussr:793f2a61-cb0b-444a-9737-61272e58812c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 358/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 358/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:793f2a61-cb0b-444a-9737-61272e58812c"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:ec8482ff-95e1-4d3e-8028-ac23914e6d5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/06 z 9. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-09", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec8482ff-95e1-4d3e-8028-ac23914e6d5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:6ffa358d-fbd3-434c-844d-ccd603c5c20c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 14/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/04 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ffa358d-fbd3-434c-844d-ccd603c5c20c"}, {"guid": "ussr:ccde6cfc-81ab-4a70-b97a-12056ad6bb83", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ccde6cfc-81ab-4a70-b97a-12056ad6bb83"}, {"guid": "ussr:1256e803-4235-4361-93b5-2342c23dc5a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1256e803-4235-4361-93b5-2342c23dc5a7"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2b90b750-5f47-4648-a99e-b2e540848f65", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/02 z 10. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-10", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b90b750-5f47-4648-a99e-b2e540848f65"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:8761c001-8b2a-45a5-9797-e02540adbdee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/01 z 26. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-26", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8761c001-8b2a-45a5-9797-e02540adbdee"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "22ddeb23-ffa6-4a09-a390-fbf88ab481f3:ae0765a7-b5be-4f18-b3f9-d5247897c5de", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8614202326.1", "spisova_znacka": "6Co/82/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/82/2015 z 25. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-03-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8614202326.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fdb2e0d0-78ec-430c-aa35-29a50fd3df11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.485.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 485/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 485/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.485.2021.1"}]}