{"guid": "ussr:f53e9541-3c27-44a4-a85b-9ed68bd62cca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.91.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 91/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 91/2019 z 22. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 91/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.91.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-01-22", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f53e9541-3c27-44a4-a85b-9ed68bd62cca", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.91.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.91.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.91.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 91/2019-46\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n, a maloletej\n,\n\n,\n,\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,\n\nŠtúrova 10/20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.\n21 P 19/2013 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n, a maloletej\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 19/2013 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\n, a maloletej\n\npriznáva finančné zadosťučinenie každej v sume po 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur),\nktoré im j e\n\nOkresný súd Košice I p o v i n n ý\n\nvyplatiť do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť\na maloletej\n\n,\n\ntrovy konania v sume 658,55 € (slovom\n\nšesťstopäťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Ivety\nRajtákovej, Štúrova 10/20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“), a maloletej\n\n,\n\n(ďalej aj „maloletá“, spolu ďalej aj „sťažovateľky“),\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nKošice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 19/2013 (ďalej len\n„napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, priložených príloh a vyžiadaného súdneho spisu\nokresného súdu sp. zn. 21 P 19/2013 vyplýva, že okresným súdom je na základe návrhu,\nktorý podala sťažovateľka, vedené napadnuté konanie o rozvod a úpravu práv a povinností\nk maloletej proti\n\n,\n(ďalej len „odporca“).\n2\n\n,\n\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 21 P 19/2013 z 13. júna 2017 rozviedol\nmanželstvo sťažovateľky a odporcu, maloletú zveril do osobnej starostlivosti sťažovateľky,\nodporcu zaviazal povinnosťou prispievať pre maloletú výživným v sume 100 € mesačne\na styk odporcu s maloletou zakázal. Ďalším výrokom uložil maloletej, sťažovateľke\na odporcovi podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu\nv špecializovanom zariadení a rozhodol o trovách konania.\n4. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.\n8 CoP 355/2017 z 28. marca 2018 zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 21 P 19/2013\nz 13. júna 2017 v napadnutom výroku o zákaze styku odporcu s maloletou a vo výroku\no trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.\n5. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 21 P 19/2013 z 30. júla 2019 rozhodol tak, že styk\nodporcu s maloletou neupravuje. Ďalšími výrokmi okresný súd rozhodol o trovách konania.\n6. Sťažovateľky po chronologickom opise napadnutého konania poukazujú\nna skutočnosť, že napriek ich aktívnej snahe urýchliť znalecké dokazovanie v predmetnej\nveci s cieľom právoplatného ukončenia napadnutého konania okresný súd naďalej pokračuje\nv „kontraproduktívnom nariaďovaní znaleckého dokazovania“, vytvárajúc prieťahy\nv napadnutom konaní.\n7. Sťažovateľky v ústavnej sťažnosti poukazujú aj na obdobie nečinnosti okresného\nsúdu: „V postupe súdu sa taktiež odohralo obdobie absolútnej nečinnosti súdu, a to\nod 4. 12. 2014, kedy bolo súdu doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorým\nzmenil napadnuté uznesenie súdu, až do 12. 1. 2016, kedy bolo nariadené pojednávanie.\nTáto nečinnosť teda trvala jeden rok, čo pri celkovej dĺžke konania šesť rokov predstavuje\nsignifikantný časový úsek. Súd pritom neudal akýkoľvek dôvod, oprávňujúci jeho\nneaktivitu.“\n8. Na základe uvedeného sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n3\n\n„Právo sťažovateliek:\n- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky\n- na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nbolo postupom Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn. 21P/19/2013 porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice I pokračovať\nv porušovaní namietaných práv sťažovateliek.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby konal\nvo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21P/19/2013 bez prieťahov.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke v 1. rade finančné\nzadosťučinenie vo výške 4.000,- €.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke v 2. rade finančné\nzadosťučinenie vo výške 4.000,- €.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\nProcesný postup ústavného súdu,\nvyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateliek\n9. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k.\nIV. ÚS 91/2019-22 z 5. novembra 2019 ju podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\n10. Po predchádzajúcej výzve ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti písomne\nvyjadril prípisom sp. zn. 1 SprV 698/2019 z 2. decembra 2019 predseda okresného súdu,\nktorý v relevantnej časti svojho vyjadrenia uviedol:\n„Povaha predmetu konania, teda rozvod, úprava práv a povinností rodičov\nk maloletému dieťaťu si vyžaduje osobitnú starostlivosť o naplnenie účelu konania, a preto\ntrvanie napadnutého konania viac ako päť a pol roka je už samo osebe neprimerané. Preto\n4\n\nsťažnosť\n\n, sa javí ako opodstatnená. Pri rozhodovaní o priznaní\n\nfinančného zadosťučinenia navrhujeme prihliadnuť aj na správanie sa sťažovateľky, ktorá\nprocesnými návrhmi na vylúčenie sudkyne, znalkyne a pod. prispela k neprimeranému\npredlženiu konania.“\n11. Vyjadrenie predsedu okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie\nstanoviska sťažovateľkám, ktoré v reakcii v prípise zo 16. decembra 2019 zdôraznili,\nže „... námietka zaujatosti vznesená sťažovateľkou v I. rade dňa 10. 4. 2017 predĺžila\nkonanie o necelé 2 mesiace, keďže už 7. 6. 2017 bol v konaní vynesený rozsudok.“. Ďalej\nuviedli, že „Námietka voči znalkyni PhDr. Eve Sklenárovej bola opodstatnená vzhľadom na\nto, že jej súd vyhovel a do konania pribral iného znalca.“. Sťažovateľky vo svojom\nvyjadrení taktiež poukázali na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) v obdobných veciach. V závere uviedli, že netrvajú na\nvýroku, ktorým by ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal\nbez zbytočných prieťahov, a to s poukazom na tú skutočnosť, že napadnuté konanie už bolo\nprávoplatne skončené.\n12. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 2. decembra 2019 oznámil ústavnému súdu,\nže súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom. Podobne sa vyjadrili\naj sťažovateľky, ktoré vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným\nsúdom vo svojom vyjadrení zo 16. decembra 2019.\n13. Na podklade uvedeného ústavný súd so súhlasom všetkých účastníkov konania\npodľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania,\nkeďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nChronológia procesných úkonov v napadnutom konaní\n14. Ústavný súd z vyžiadaného spisového materiálu zistil nasledujúci priebeh\nnapadnutého konania:\n5\n\n- 1. februára 2013 podala okresnému súdu sťažovateľka návrh na rozvod manželstva\na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej,\n- 21. februára 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,\n- 8. marca 2013 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že zaplatila súdny poplatok,\n- 11. apríla 2013 okresný súd doručoval návrh odporcovi na vyjadrenie, vyžiadal si\nsúdny spis sp. zn. 22 P 193/2012, žiadal o prešetrenie pomerov účastníkov konania Úrad\npráce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len „kolízny opatrovník“), zisťoval výšku\npríjmu sťažovateľky a odporcu, uznesením ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka\na poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach,\n- 26. a 30. apríla 2013 zamestnávatelia sťažovateľky a odporcu doručili okresnému\nsúdu doklady o výške ich príjmov,\n- 14. mája 2013 doručil okresnému súdu správu kolízny opatrovník,\n- 15. mája 2013 okresnému súdu bola doručená nedoručená zásielka pre odporcu,\n- 28. augusta 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. október 2013,\n- 2. októbra 2013 sa konalo pojednávanie na okresnom súde (prítomní účastníci\nkonania a ich právni zástupcovia s tým, že okresný súd vypočul sťažovateľku\na pojednávanie odročil na 3. december 2013),\n- 17. októbra 2013 okresný súd žiadal o pripojenie vyšetrovacieho spisu vo veci\ntrestného konania vedeného proti odporcovi,\n- 21. októbra 2013 odporca doručil okresnému súdu námietku zaujatosti proti\nzákonnej sudkyni Mgr. Gizele Pavelovej,\n- 6. novembra 2013 bol súdny spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti doručený\nkrajskému súdu, ktorý následne námietku zaujatosti doručoval právnej zástupkyni\nsťažovateľky na vyjadrenie, právna zástupkyňa sťažovateľky doručila 20. novembra 2013\nkrajskému súdu svoje vyjadrenie,\n- 27. novembra 2013 krajský súd uznesením rozhodol tak, že sudkyňa Mgr. Gizela\nPavelová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci,\n-\n\n2. decembra 2013 bol súdny spis doručený okresnému súdu,\n\n- 2. decembra 2013 právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť\nna pojednávaní z dôvodu podanej námietky zaujatosti a tiež vzhľadom na kolíziu\npojednávaní. Následne okresný súd odročil pojednávanie na 7. január 2014,\n6\n\n- 3. decembra 2013 okresný súd doručoval účastníkom konania uznesenie krajského\nsúdu z 27. novembra 2013, ktorým rozhodol o námietke zaujatosti,\n- 7. januára 2014 okresný súd zrušil pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti\nzákonnej sudkyne a odročil ho na 4. február 2014. Právny zástupca odporcu následne žiadal\no určenie iného termínu pojednávania vzhľadom na kolíziu pojednávaní s tým, že oznámil aj\niné termíny, keď sa zúčastňuje pojednávaní v iných konaniach. Okresný súd následne\nnariadil pojednávanie na 11. február 2014,\n- 10. februára 2014 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 11. február 2014\nz rodinných dôvodov zákonnej sudkyne a odročil ho na 11. marec 2014,\n- 11. marca 2014 boli na pojednávaní prítomní účastníci konania, ich právni\nzástupcovia a kolízny opatrovník. Okresný súd na pojednávaní vypočul sťažovateľku\na odporcu, následne ho odročil na 29. apríl 2014 s tým, že si vyžiada relevantné rozhodnutia\nz trestného konania,\n- 12. marca 2014 okresný súd žiadal zamestnávateľov sťažovateľky a odporcu\no oznámenie aktuálnej výšky ich príjmu,\n- 20. marca 2014 a 7. apríla 2014 zamestnávatelia doručili okresnému súdu\nvyžiadanú informáciu o výške príjmu sťažovateľky a odporcu,\n- 29. apríla 2014 právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neúčasť\nna pojednávaní vzhľadom na ochorenie maloletej, ktorú sťažovateľka sprevádzala\nna ošetrenie. Na pojednávaní boli prítomní odporca, jeho právny zástupca a kolízny\nopatrovník. Okresný súd následne pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia\nznaleckého dokazovania,\n- 6. mája 2014 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu potvrdenie,\npodľa ktorého sťažovateľka sprevádzala maloletú na celodennom lekárskom ošetrení,\n- 7. mája 2014 okresný súd vyzval materskú školu, ktorú navštevuje maloletá,\na zamestnávateľa sťažovateľky, aby mu oznámili prítomnosť maloletej, resp. sťažovateľky\nv dňoch 24. apríla až 29. apríla 2014,\n- 7. mája 2014 okresný súd uznesením uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť\nodporcovi sumu 100 € na základe § 147a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“),\n\n7\n\n- 21. mája 2014 zamestnávateľ sťažovateľky doručil okresnému súdu podanie o jej\nprítomnosti v zamestnaní v rozhodnom čase,\n- 29. mája 2014 podala sťažovateľka odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\nzo 7. mája 2014. Okresný súd odvolanie doručoval 12. júna 2014 odporcovi a kolíznemu\nopatrovníkovi. Odporca doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu 9. júla 2014,\n- 10. júla 2014 okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaní,\n- 15. júla 2014 došiel súdny spis krajskému súdu,\n- 27. novembra 2014 krajský súd rozhodol uznesením tak, že zmenil uznesenie\nokresného súdu a sťažovateľku zaviazal nahradiť odporcovi sumu 15 €,\n- 4. decembra 2014 bol súdny spis doručený okresnému súdu. Okresný súd následne\ndoručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania,\n- 20. februára 2015 sťažovateľka doručila okresnému súdu podanie, v ktorom\npoukazuje na vypracované znalecké posudky v trestnom konaní, z ktorých malo vyplynúť aj\nodporúčanie, aby maloletá nebola opakovane vystavovaná výsluchom. Vzhľadom na tieto\nskutočnosti navrhla, aby v predmetnom konaní nebolo opakovane nariaďované znalecké\ndokazovanie, ale aby si okresný súd vyžiadal vyšetrovací spis. K podaniu priložila\nsťažovateľka aj upovedomenie o začatí trestného stíhania vo veci sexuálneho zneužívania\npodľa § 201 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona a tiež uznesenie Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru Košice z 1. decembra 2014, ktorým pribral do konania Výskumný ústav\ndetskej psychológie a patopsychológie na účely vypracovania znaleckého posudku,\n- 8. decembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. január 2016,\n- 12. januára 2016 boli na pojednávaní prítomní účastníci konania, ich právni\nzástupcovia a kolízny opatrovník. Okresný súd zisťoval výsledok trestného stíhania,\nvýsledky znaleckého dokazovania v tomto konaní, vypočul účastníkov konania a kolízneho\nopatrovníka a pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia znaleckého\ndokazovania,\n- 28. januára 2016 okresný súd rozhodol uznesením tak, že nariadil znalecké\ndokazovanie znalkyňou z odboru psychológie PhDr. Ľubomírou Gallovou a uložil jej,\naby vypracovala znalecký posudok v lehote 50 dní od doručenia súdneho spisu,\n\n8\n\n- 18. februára 2016 odporca doručil okresnému súdu podanie a navrhol vypustiť\notázku pre znalkyňu týkajúcu sa možného sexuálneho zneužívania s prihliadnutím\nna odporúčania znalcov vyslovené v trestnom konaní,\n- 19. februára 2016 sťažovateľka doručila okresnému súdu námietky proti\nustanovenej znalkyni, ktoré následne odôvodnila v podaní doručenom 29. februára 2016.\nSťažovateľka žiadala, aby znalecký posudok vyhotovil znalecký ústav, ktorý by posúdil\nzávery dosiaľ vypracovaných znaleckých posudkov,\n- 4. apríla 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. máj 2016,\n- 14. apríla 2016 okresný súd uznesením rozhodol, že znalkyňa PhDr. Ľubomíra\nGallová nie je vylúčená zo znaleckých úkonov v predmetnom konaní. Okresný súd následne\nzrušil pojednávanie nariadené na 3. máj 2016,\n- 2. mája 2016 okresný súd zaslal súdny spis znalkyni na účely vypracovania\nznaleckého posudku,\n- 23. mája 2016 odporca doručil okresnému súdu podanie, v ktorom žiadal,\naby okresný súd rozhodol o jeho predošlom návrhu na vypustenie otázky pre znalkyňu\ntýkajúcej sa sexuálneho zneužívania. V prípise z 30. mája 2016 okresný súd reagoval\nna podanie odporcu s tým, že jeho podanie vyhodnotil ako vyjadrenie k nariadeniu\nznaleckého posudku,\n- 4. júla 2016 znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého\nposudku do 22. júla 2016,\n- 29. júla 2016 okresný súd uznesením predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého\nposudku do 22. augusta 2016. Predmetné uznesenie okresný súd nedoručoval účastníkom\nz dôvodu, že znalkyňa predložila 3. augusta 2016 vypracovaný znalecký posudok,\n- 18. augusta 2016 okresný súd uznesením priznal súdnej znalkyni odmenu,\n- 1. decembra 2016 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 19. december\n2016,\n- 13. decembra 2016 boli okresnému súdu doručené podania od zamestnávateľov\nsťažovateľky a odporcu,\n- 16. decembra 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu\nodporcu o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti právneho\nzástupcu,\n9\n\n- 19. decembra 2016 okresný súd vyhovel žiadosti právneho zástupcu odporcu\na pojednávanie odročil na 25. január 2017,\n- 23. januára 2017 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu\nodporcu o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti právneho\nzástupcu,\n- 25. januára 2017 okresný súd žiadosti právneho zástupcu odporcu vyhovel\na pojednávanie odročil na 22. marec 2017,\n- 22. marca 2017 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 27. marec 2017\nna účely vypočutia sťažovateľky a maloletej,\n- 27. marca 2017 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne\nsťažovateľky o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a taktiež\nbolo okresnému súdu zo strany právnej zástupkyne sťažovateľky doručené oznámenie\no neúčasti maloletej na nariadenom výsluchu,\n- 27. marca 2017 okresný súd vyhovel žiadosti právnej zástupkyne sťažovateľky\na pojednávanie odročil na 12. apríl 2017,\n- 10. apríla 2017 bola okresnému súdu doručená právnou zástupkyňou sťažovateľky\nnámietka zaujatosti proti zákonnej sudkyni,\n- 12. apríla 2017 bolo nariadené pojednávanie odročené na 7. jún 2017\npre nedostavenie sa sťažovateľky, ktorú bolo potrebné vypočuť a ktorá sa nedostavila\npre vznesenú námietku zaujatosti,\n- 11. mája 2017 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu\no odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním,\n- 17. mája 2017 okresný súd vyhovel žiadosti o odročenie nariadeného pojednávania,\n- 24. mája 2017 bol okresnému súdu sťažovateľkou doručený súkromný znalecký\nposudok č. 26/2017 a zároveň bola doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky\no odročenie nariadeného pojednávania pre kolíziu s iným pojednávaním,\n- 26. mája 2017 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 13. jún 2017,\n- 13. júna 2017 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok,\n- 13. júla 2017 bol okresným súdom expedovaný písomne vypracovaný rozsudok\núčastníkom konania,\n- 22. augusta 2017 bolo okresnému súdu doručené odvolanie podané odporcom,\n10\n\n- 19. októbra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky\nk odvolaniu odporcu,\n- 13. decembra 2017 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podanom\nodvolaní,\n- 6. februára 2018 odporca doručil čiastočné späťvzatie podaného odvolania,\n- 4. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu sp. zn.\n8 CoP 355/2017 z 28. marca 2018, ktorým krajský súd zrušil odvolaním napadnutý výrok\nrozsudku z 13. júna 2017,\n- 27. apríla 2018 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 27. jún 2018,\n- 27. júna 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. október 2018\nna účely predvolania psychologičky, ktorá pracuje s maloletou,\n- 3. júla 2018 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou\nPhDr. Evou Sklenárovou,\n- 26. júla 2018 bola okresnému súd právnou zástupkyňou sťažovateľky doručená\nnámietka zaujatosti proti znalkyni PhDr. Eve Sklenárovej,\n- 15. augusta 2018 bolo okresnému súdu doručené podanie súdnej znalkyne\nPhDr. Evy Sklenárovej, ktorá sa vzdala vypracovania znaleckého posudku,\n- 18. septembra 2018 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcami\nRNDr. Mgr. Dušanom Kešickým a PhDr. Igorom Obuchom,\n- 27. septembra 2018 bolo okresným súdom pojednávanie nariadené na 2. október\n2018 odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania,\n- 25. marca 2019 boli okresnému súdu doručené znalecké posudky č. 37/2019\na 5/2019,\n- 18. apríla 2019 bolo vydané uznesenie o priznaní odmeny súdnym znalcom,\n- 29. apríla 2019 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 12. jún 2019,\n- 7. júna 2019 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne\nsťažovateľky o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti právnej\nzástupkyne,\n- 10. júna 2019 okresný súd vyhovel žiadosti a nariadené pojednávanie odročil\nna neurčito,\n- 10. júla 2019 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. júl 2019,\n11\n\n- 30. júla 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Sťažovateľky sa v posudzovanej veci domáhajú vyslovenia porušenia ich\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 194/2019).\n18. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota\nosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“\n(IV. ÚS 221/04).\n\n12\n\n19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku, ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený, a počnúc\ntýmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového a správneho súdneho\nkonania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), Civilného\nmimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej aj\n„SSP“).\n21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, z § 117 ods. 1 OSP,\npodľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu\npojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\npojednávanie mohlo odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa museli oznámiť.\n22. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb. V zmysle § 5 SSP sa týmto základným princípom civilného sporového\nkonania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný princíp konania je\npremietnutý\n\ndo\n\nďalších\n\nustanovení\n\nCivilného\n\nsporového\n\nporiadku,\n\nCivilného\n\nmimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku so zohľadnením osobitostí\njednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.\n13\n\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 155/2018)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).\nV súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02,\nIV. ÚS 187/07, I. ÚS 194/2019). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj\nústavnú sťažnosť sťažovateliek.\n24. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nuvádza, že predmetom konania je rozhodovanie o rozvode manželstva sťažovateľky\na odporcu a konanie o úprave pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode (§ 100\nCMP). Z právneho hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu\nrozhodovania všeobecných súdov. Ako faktický prvok zložitosti veci ústavný súd\nvyhodnotil skutočnosť, že súčasne s napadnutým konaním okresného súdu prebiehalo\ntrestné konanie, v rámci ktorého bol odporca trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania\nzločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona voči\nmaloletej. Výsledok trestného konania mal nepochybne vplyv na rozhodnutie okresného\nsúdu v prerokúvanej veci. Zisťovanie toho, či bol špecifikovaný zločin spáchaný, záviselo aj\nod znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonávané v trestnom konaní opakovane. Znalecké\ndokazovanie bolo vykonávané odborným vyšetrením maloletej a samotní znalci odporúčali\nnevystavovať opakovane maloletú vyšetreniu rozhovorom zameraným na skutkové\nokolnosti, ktoré mali predstavovať naplnenie vymedzenej skutkovej podstaty. Podľa názoru\nústavného súdu uvedená skutočnosť prispela výrazne k celkovému trvaniu napadnutého\nkonania.\n\n14\n\n25. V rámci tohto kritéria ústavný súd považoval osobitne za potrebné prihliadnuť\nna to, že napadnuté konanie sa týka aj úpravy pomerov rodičov – sťažovateľky a odporcu\nk ich maloletej dcére.\n26. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína právne závery ESĽP, ktoré uviedol\nvo svojej judikatúre. Európsky súd pre ľudské práva „berie do úvahy významnosť veci\nz pohľadu sťažovateľa a vytvoril tri druhy rýchlosti, a to primeranú, osobitnú a výnimočnú.\nVýnimočnú rýchlosť vyžaduje súd pri rozhodovaní vecí týkajúcich sa rodičovských práv...“\n[SVÁK, J. a kolektív. Advokát pred európskymi súdmi (praktický sprievodca). Žilina :\nPoradca podnikateľa spol. s r. o., 2004, s. 43.].\n27. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci Fiala proti Českej republike\nz 18. júla 2006 uviedol, že prípady týkajúce sa starostlivosti o deti je teda nevyhnutné\nprejednávať so všetkou rýchlosťou (bod 76; porovnaj tiež rozsudky vo veciach Nuutinen\nproti Fínsku z 27. 6. 2000, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004). Rovnako tak\nuviedol, že veci „týkajúce sa starostlivosti o deti je nevyhnuté prejednávať rýchlo. Prieťahy\nv niektorej fáze konania možno tolerovať len za podmienky, že celková doba konania\nnebude neprimeraná.“ (rozsudok vo veci Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110,\nporovnaj tiež rozsudok vo veci Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72). V rozsudku\nvo veci Kříž proti Českej republike z 9. januára 2007 uviedol: „V tomto ohľade Súd\npripomína, že žalovanému štátu náleží zaistiť si prostriedky umožňujúce riešiť prípady\ntýkajúce sa maloletých detí s najvyššou rýchlosťou, napriek prípadným rozporom medzi\nrodičmi týchto detí.“ (bod 74 rozsudku).\n28. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného na hodnotenie prípadných\nzbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by\nsignalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateliek ako účastníčok\nnapadnutého konania, čo vylučuje možnosť konštatovania zodpovednosti sťažovateliek\nza zistené zbytočné prieťahy posudzovaného konania.\n\n15\n\n29. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky proti zákonnej sudkyni, ktorú sťažovateľka\nvzniesla 12. apríla 2017, ako aj námietku zaujatosti sťažovateľky proti znalkyni PhDr. Eve\nSklenárovej vznesenú sťažovateľkou 26. júla 2018, na ktoré poukazuje okresný súd\nvo svojom vyjadrení z 2. decembra 2019 ako na úkony účastníčky konania, ktorými táto\nprispela k neprimeranému predĺženiu napadnutého konania, k tomu ústavný súd uvádza,\nže uvedenou procesnou aktivitou sťažovateľky (v časti týkajúcej sa vznesenej námietky\nproti súdnej znalkyni opodstatnenou, pozn.) došlo k predĺženiu napadnutého konania\no 4 a po mesiaca. Ústavný súd však pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej\nvyužitie možností daných sťažovateľovi ako účastníkovi konania procesnými predpismi\nna uplatňovanie a presadzovanie svojho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce\npredĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom\nsú zbytočné prieťahy, ktoré by bolo možné pripísať na vrub okresnému súdu (m. m.\nI. ÚS 31/01). Sťažovateľky si za daných okolností musia byť vedomé toho, že k predĺženiu\npredmetného konania minimálne v rozsahu 4 a pol mesiaca došlo aj v dôsledku ich\nprocesnej aktivity, avšak uvedená aktivita vzhľadom na celkovú dobu trvania napadnutého\nkonania nemala zásadný vplyv na záver ústavného súdu v otázke existencie porušenia\nsťažovateľkami označených práv.\n30. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého\n\nústavný súd hodnotil,\n\nči v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu\nv napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry,\nv zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou\nnečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,\nktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania (m. m.\nII. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n31. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní\nústavný súd poukazuje na to, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu\nnapadnuté konanie trvalo 6 rokov a 5 mesiacov a nebolo právoplatne skončené. Ústavný súd\nzároveň dodáva, že v napadnutom konaní ústavný súd už nálezom (na základe ústavnej\nsťažnosti odporcu, pozn.) sp. zn. II. ÚS 370/2016 z 26. októbra 2016 vyslovil porušenie\n16\n\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal\nokresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.\n31.1 Vo veci samej okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 21 P 19/2013 z 30. júla\n2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. augusta 2019.\n31.2 V priebehu súdneho konania okresný súd v zásade postupoval bez zbytočných\nprieťahov, zisťoval relevantné skutkové okolnosti a vykonával pojednávania. Okresný súd\nv napadnutom konaní 19-krát nariadil termín pojednávania, v ôsmich prípadoch boli\npojednávania odročené z dôvodov na strane účastníkov konania (3. decembra 2013 – kolízia\npojednávaní právneho zástupcu odporcu, 29. apríla 2014 – neúčasť sťažovateľky z dôvodu\nochorenia maloletej, 19. decembra 2016 – práceneschopnosť právneho zástupcu odporcu,\n25. januára 2019 – práceneschopnosť právneho zástupcu odporcu, 27. marca 2019 – kolízia\npojednávaní právnej zástupkyne sťažovateliek, 12. apríla 2019 – z dôvodu neprítomnosti\nsťažovateľky na pojednávaní, ktorá sa pojednávania nezúčastnila kvôli vznesenej námietke\nzaujatosti proti zákonnej sudkyni, 7. júna 2019 – kolízia pojednávaní právneho zástupcu\nodporcu, 12. júna 2019 – práceneschopnosť právnej zástupkyne sťažovateliek) a v dvoch\nprípadoch z dôvodov na strane zákonnej sudkyne (7. januára 2014 – práceneschopnosť\nzákonnej sudkyne, 11. februára 2014 – rodinné dôvody zákonnej sudkyne). V dvoch\nprípadoch boli nariadené pojednávania zrušené z dôvodu nariadenia znaleckého\ndokazovania (3. mája 2016, 2. októbra 2018). V relevantnom období sa vyskytlo obdobie\nnečinnosti v rozsahu jedného roka – v čase od 4. decembra 2014, keď bol súdny spis\ndoručený okresnému súdu krajským súdom, do 8. decembra 2015, keď okresný súd nariadil\npojednávanie na 12. január 2016. V tomto období okresný súd nevykonal žiaden procesný\núkon, ktorý by smeroval k prerokovaniu a rozhodnutiu veci. Túto nečinnosť okresného súdu\nmožno čiastočne akceptovať, keďže mohla súvisieť s otázkou znaleckého dokazovania.\nOkresný súd bezprostredne pred týmto obdobím nečinnosti vykonal pojednávanie 29. apríla\n2014 a následne pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia znaleckého\ndokazovania. Následne navrhovateľka doručila 20. februára 2015 okresnému súdu podanie,\nv ktorom poukázala na vyjadrenia znalcov v trestnom konaní, ktorí neodporúčali vystavovať\nmaloletú ďalším výsluchom. Okresný súd na pojednávaní 12. januára 2016 zisťoval\nvýsledky trestného konania a tiež výsledky znaleckého dokazovania v tomto konaní.\nZnalecké dokazovanie nariadil 28. januára 2016 a súdny spis zaslal znalkyni 2. mája 2016.\n17\n\nV tomto časovom úseku sa okresný súd musel vysporiadať s námietkami sťažovateľky\na odporcu, ktoré smerovali proti osobe znalkyne, ako aj otázkam položeným znalkyni. Dňa\n3. augusta 2016 znalkyňa doručila okresnému súdu znalecký posudok a 18. augusta 2016\nokresný súd súdnej znalkyni uznesením priznal odmenu. V období od 6. septembra 2016\ndo 20. októbra 2016 sa spis nachádzal na ústavnom súde v súvislosti s rozhodovaním\no ústavnej sťažnosti odporcu, konanie o ktorej bolo na ústavnom súde vedené pod sp. zn.\nII. ÚS 370/2016. Dňa 1. decembra 2016 okresný súd nariadil termín pojednávania\nna 19. december 2016. V období od 19. decembra 2016 do 13. júna 2017 bol okresným\nsúdom 7-krát nariadený termín pojednávania, avšak reálne sa v danej veci v uvedenom\nobdobí uskutočnili len dve pojednávania, a to 22. marca 2017 a 13. júna 2017, keď okresný\nsúd na pojednávaní rozhodol vo veci samej. V piatich prípadoch boli pojednávania odročené\nz dôvodov na strane účastníkov konania. Dňa 22. augusta 2017 bolo okresnému súdu\ndoručené odvolanie proti rozsudku, ktorý okresný súd vyhlásil na pojednávaní 13. júna\n2017. Krajský súd 28. marca 2018 uznesením sp. zn. 8 CoP 355/2017 rozhodol o podanom\nodvolaní proti napadnutému rozsudku okresného súdu z 13. júna 2017 tak, že predmetný\nrozsudok v napadnutej časti zrušil (v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv\nk maloletej, pozn.) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Po tom, ako bol\nokresnému súdu doručený spis zo strany krajského súdu (4. apríla 2018), sa na okresnom\nsúde 27. júna 2018 uskutočnilo pojednávanie. Následne 3. júla 2018 okresný súd nariadil\nznalecké dokazovanie a znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 25. marca 2019.\nV tomto časovom úseku sa okresný súd musel vysporiadať s námietkami sťažovateľky,\nktoré smerovali proti osobe pôvodne ustanovenej znalkyne, ktorá sa následne vzdala\nvypracovania znaleckého posudku, v dôsledku čoho musel okresný súd ustanoviť na účely\nvypracovania znaleckého posudku nového znalca. Po tom, čo bol okresnému súdu doručený\nznalecký posudok, okresný súd na pojednávaní 30. júla 2019 rozsudkom rozhodol vo veci\nsamej. Pojednávanie, ktoré okresný súd v danom prípade nariadil na 7. jún 2019 bolo\nz dôvodov na strane sťažovateľky odročené.\n31.3 Napriek zjavnej snahe okresného súdu postupovať v napadnutom konaní\nplynulo a jeho snahe prihliadnuť na záujmy maloletej je potrebné hodnotiť postup\nokresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom o úprave výkonu práv a povinností rodičov\nk maloletej rozhodoval viac ako 6 rokov, ako neprimeraný a neefektívny, teda taký, ktorým\n18\n\nboli spôsobené zbytočné prieťahy v napadnutom konaní, čo v konečnom dôsledku sám\nuznal aj okresný súd vo svojom vyjadrení z 2. decembra 2019.\nVI.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n32. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom – neefektívnym\npostupom a nečinnosťou, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateliek\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n33. Ústavný súd dodáva, že aj keď zistil porušenie označeného základného práva\nsťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným\nsúdom v napadnutom konaní, neprikázal mu už, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov, a to s poukazom na tú skutočnosť, že sťažovateľky na predmetnom výroku\nnetrvali, keďže v čase rozhodovania o ústavnej sťažnosti na ústavnom súde bolo napadnuté\nkonanie na okresnom súde právoplatne skončené.\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n34. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n\n19\n\n35. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n36. Sťažovateľky sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nkaždá v sume 4 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.\n37. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n38. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci – predovšetkým predmet\nkonania a v tomto náleze vymedzený prvok faktickej zložitosti veci, celkovú dĺžku konania,\nako aj skutočnosť, že ústavný súd už v náleze sp. zn. II. ÚS 370/2016 z 26. októbra 2016\nprikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov,\nústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam\nposudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia každej zo sťažovateliek\nv sume 2 500 €.\nK bodu 3 výrokovej časti nálezu\n39. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\n40. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n20\n\n41. Sťažovateľky si uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom,\nktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním. Sťažovateľky uplatnený nárok\nna náhradu trov konania pred ústavným súdom nevyčíslili.\n42. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej\nčasti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným\nsúdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok.\n43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj\nbez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n44. Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom,\nsúd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania\nadvokáta.\n45. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 11 ods. 3,\n§ 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal\nzo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume\n163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu\nhotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80\n€ (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná suma 548,79 €\n(dvakrát prevzatie a príprava – 81,66 €, t. j. 163,33 €; dvakrát podanie ústavnej sťažnosti –\n81,66 €, t. j. 163,33 €; dvakrát vyjadrenie – 81,66 €, t. j. 163,33 €; šesťkrát režijný paušál\nza rok 2019 – 9,80 €, t. j. 58,80 €) bola navýšená o daň z pridanej hodnoty (20%\nzo sumy 548,79 €, teda o sumu 109,76 €), keďže právna zástupkyňa sťažovateliek je\nplatcom dane z pridanej hodnoty, čo ústavnému súdu preukázala kópiou osvedčenia\no registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Ústavný súd tak priznal sťažovateľkám náhradu\ntrov konania v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 62 zákona o ústavnom súde vo výške\n658,55 €.\n21\n\n46. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateliek (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nVII.\n47. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. januára 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n22", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní-opakované", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21P/19/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b7eced67-81f7-4461-88af-6fcd43d336a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 194/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2"}, {"guid": "ussr:cccc93fd-8ea6-4b95-9c9a-9db9d2ea4517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2"}, {"guid": "ussr:ba19f9f7-676c-4579-884c-9c965faa6fde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.370.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 370/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 370/2016 z 26. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.370.2016.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "8f22ccfe-a886-4ec4-82bc-75b08b65183d:12173aac-029b-4755-9089-8d7059182c36", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7113202547.3", "spisova_znacka": "8CoP/355/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/355/2017 z 27. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7113202547.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fd772e35-0dc8-4951-80de-d87a3d705040", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2022 z 8. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1"}]}