{"guid": "ussr:14c32074-e577-450c-a027-12bf14c1928e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.89.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 89/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 89/2019 z 22. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 89/2019, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.89.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/14c32074-e577-450c-a027-12bf14c1928e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.89.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.89.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.89.2019.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 89/2019-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Annou Lacovou, Pražská 502/4, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice-okolie\nv konaní vedenom pod sp. zn. 19 Em 5/2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nKošice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Em 5/2015 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €\n\n(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 519,39 € (slovom päťstodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov) na účet\njeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Anny Lacovej, Pražská 502/4, Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 89/2019-23 z 5. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.\n\nAnnou Lacovou, Pražská 502/4, Košice, ktorou namietal porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej aj „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Em 5/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2.1 Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Košice-okolie\nrozsudkom č. k. 19 P 114/2011-196 z 27. februára 2013 v spojení so svojím dopĺňacím\nrozsudkom č. k. 19 P 114/2011-253 z 12. marca 2014, v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 8 CoP 244/2014-286 z 30. decembra 2014 rozhodol o úprave styku\nrodičov s maloletými deťmi. Návrhom doručeným okresnému súdu 14. októbra 2015\nsťažovateľ žiadal o výkon predmetných rozhodnutí z dôvodu neplnenia si povinností\npovinnou stranou, a to matkou maloletých detí.\n2.2 Z argumentácie sťažovateľa v podstatnom vyplýva, že „Od podania návrhu\nuplynulo 3 a pol roka. Počas celej dlhej doby súd nekonal, bol nečinný a nevykonal žiaden\nrelevantný úkon, ktorým by bránil práva sťažovateľa vo veci styku s deťmi. Sťažovateľ\nv snahe domôcť sa styku s deťmi inicioval aj rozhodnutie súdu, na základe\nktorého by mal možnosť neosobného kontaktu s deťmi prostredníctvom prostriedkov\n\n2\n\nelektronickej komunikácie a to aplikácie (internetovej komunikácie so zapnutým zvukom\na video kamerou) Skype... Aj keď v danej veci súd po viac ako dvoch rokoch rozhodol\nneodkladným opatrením sp. zn. 9P/134/2016-188 zo dňa 07.07.2017 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/368/2018-383 zo dňa 28.01.2019, sťažovateľ\nsvoje deti už viac ako 3 roky nevidel a nepočul.“.\nV ďalšom sťažovateľ tvrdí, že „... vo svojich podaniach poukázal na ustálenú\nrozhodovaciu prax súdov, najmä, že právo styku rodiča s dieťaťom vzniká rodičovi,\nktorému dieťa nebolo rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti a je špeciálnou\nzložkou rodičovských práv a povinností. Právo na styk rodiča s maloletými deťmi vyplýva\nz článku 41 ods. 4 ústavy Slovenskej republiky, ale aj z ustanovení Dohovoru o právach\ndieťaťa...“.\nV závere sťažovateľ skonštatoval, že „... je presvedčený, že jeho kontakt a vzťah\ns maloletými deťmi sa aj z dôvodu prieťahov v konaní výrazne zhoršil...“.\n3. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom\n„vyslovil porušenie práva sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, postupom Okresného súdu Košice - okolie vo veci\nsp. zn. 19Em5/2015, priznal finančné zadosťučinenie vo výške 5.000.- €, ako morálnu ujmu\nza porušenie jeho základných práv a za dlhodobý stav právnej neistoty a nemožnosti\nsa skontaktovať s maloletými deťmi.“. V ďalšom navrhol, aby ústavný súd „uznesením\nuložil Okresnému súdu Košice - okolie uhradiť... trovy konania vo výške 345,60 € ... .“.\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa\n4. Ústavný súd 14. júna 2019 vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila\nk podanej\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\na aby\n\nvyjadrila stanovisko\n\nk ústnemu\n\npojednávaniu\n\nv predmetnej veci ústavným súdom. V podaní sp. zn. 1 Spr V 231/2019 z 1. júla 2019\ndoručenom ústavnému súdu 8. júla 2019 predsedníčka okresného súdu poskytla prehľad\nvo veci vykonaných úkonov, k čomu v podstatnom zhrnula:\n\n3\n\n„Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov v konaní sp. zn. 19Em/5/2015\nbola zistená nečinnosť súdu kde súd nekonal a to v období od mája 2016, kedy bolo súdu\ndoručené podanie oprávneného až do júla 2017, kedy súd požiadal ustanoveného\nopatrovníka o prešetrenie pomerov v rodine maloletých detí a zároveň od predloženej\nsprávy opatrovníka až do apríla 2019, kedy súd vyzval oprávneného, či trvá na návrhu\nna výkon rozhodnutia. Podotýkam, že uvedená nečinnosť vznikla aj z dôvodov,\nktoré sú uvedené v samotnom uznesením zo dňa 21.5.2019 sp. zn. 19Em/5/2015, kedy došlo\nk zmene exekučného titulu.\nZároveň Vám oznamujem, že tunajší súd neeviduje sťažnosť sťažovateľa na prieťahy\nvo vyššie uvedenom súdnom konaní podanú v zmysle ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch.\nV tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že ústavný súd už- viackrát\nrozhodol (I. ÚS 613/2014, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania\npred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti\ntomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti,\nktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil možnosť\npodať sťažnosť na prieťahy v súdnom konám podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie ÚS SR č. I. ÚS 96/2015-9).\nÚstavný súd SR vo svojej judikatúre z ostatného obdobia (napr. uznesenie\nII. ÚS 783/2016-12 zo dňa 27.10.2016) aj vzhľadom na aktuálnu judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62\na nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá,\nale len v prípadoch, keď dĺžka napadnutého konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému\nsúdu je už primá facie zjavne neprimeraná (napr. IV. ÚS 26/2012, IV. ÚS 93/2012), čo mám\nvšak za to, že uvedené v konkrétnych okolnostiach o veci sťažovateľa vzhľadom na vyššie\nuvedený priebeh konania, nemožno bez ďalšieho tvrdiť.“\n\n4\n\nV závere svojej argumentácie predsedníčka\n\nokresného súdu akcentovala,\n\nže „... ústavná sťažnosť sťažovateľa nesmeruje proti aktuálnemu, či trvajúcemu stavu\nnečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby sa predišlo zásahu do základných\npráv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo“, a zároveň\npodotkla, že sťažovateľom požadované finančné zadosťučinenie je neprimerane vysoké.\nV tejto súvislosti ústavnému súdu navrhla, „... aby v prípade vyslovenia, že právo\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote porušené\nbolo, priznal mu nižšie ako žiadané finančné zadosťučinenie.“.\n5. Ústavný súd zaslal sťažovateľovi predmetné vyjadrenie okresného súdu\nna vedomie. Ústavnému súdu bolo 1. augusta 2019 doručené písomné stanovisko právnej\nzástupkyne sťažovateľa, v ktorom v uviedla, že «Z vyjadrenia Okresného súdu Košice –\nokolie zo dňa 01.07.2019 vyplýva vedomosť o nečinnosti súdu, potvrdzuje stav nečinnosti\na tým aj uznáva porušenie práv sťažovateľa. Z neznámych dôvodov v prehľade vykonaných\núkonov súdom je uvedený údaj – „3.5.2017 – súdu doručená žiadosť povinného\no rozhodnutie o veci“ ako úkon súdu, pričom na uvedené podanie sťažovateľa súd žiadnym\nspôsobom nereagoval. V prehľade nie sú ale uvedené ďalšie 3 žiadosti sťažovateľa\no rozhodnutie o veci, čo sťažovateľ považuje za alibistický prístup súdu. Súčasne\nza nenáležitý považuje poukaz súdu na nepodanie sťažnosti sťažovateľom podľa § 62\na nasl. zák. 757/2004 Z.z. o súdoch.\nTvrdenie Okresného súdu Košice – okolie, že súd v danej veci už koná vníma\nsťažovateľ rozporuplne, keďže Okresný súd Košice – okolie uznesením 19Em/5/2015 zo dňa\n21.05.2019 zamietol návrh sťažovateľa pre dôvody, ktoré nastali po podaní návrhu\nsťažovateľa a nekonania súdom, najmä čiastočnú zmenu exekučného titulu, zmenu právnych\npredpisov o výkone rozhodnutí vo veciach maloletých a v 13. bode odôvodnenia súd\nuviedol, že „pre úplnosť súd poznamenáva, že po právoplatnosti tohto uznesenia súd\nsamostatným uznesením začne z úradnej moci konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia\nna základe nového exekučného titulu...“. Sťažovateľ sa rozhodol nepodať proti uvedenému\nsúdnemu rozhodnutiu odvolanie keď z doterajšej súdnej praxe predpokladal, že dĺžka\ntrvania odvolacieho konania by bola neprimerane dlhá oproti dobe do novozahájenia\nkonania o nariadenie výkonu rozhodnutia súdom. Uznesenie Okresného súdu Košice –\n\n5\n\nokolie sp. zn. 19Em/5/2015zo dňa 21.05.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2019,\nno Okresný súd Košice – okolie aj napriek výslovnému a konkrétnemu oznámeniu svojho\nďalšieho postupu v danej veci opätovne nekoná a do dnešného dňa nebolo z úradne moci\nzahájené konanie a nariadenie výkonu rozhodnutia. Sťažovateľ preto podáva sám opätovne\nnávrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.».\nK výške požadovaného finančného zadosťučinenia dôvodila tým, že „... porušenie\njeho práva je finančne neoceniteľné, keď aj nekonaním súdu sa márne domáha styku\nso svojimi deťmi, ktoré nevidel a nestretol sa s nimi už viac ako 6 rokov. Matka detí\nsvojvoľným prístupom k plneniu si súdneho rozhodnutia o úprave styku s deťmi vedome\nznemožňuje sťažovateľovi kontakt s nimi a sťažovateľ na styk s deťmi má len jedinú\nlegitímnu možnosť a to požiadať o výkon rozhodnutia príslušný súd. Len súdom boli štátom\nzverené procesné prostriedky vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov\nmedzi rodičmi navzájom a rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak takéto\nopatrenie môže viesť k sledovanému cieľu. Ak súd si uvedenú svoju povinnosť neplní,\nsťažovateľ nemá žiadnu inú možnosť vynútiť si plnenie súdneho rozhodnutia druhým\nrodičom a je takmer isté, že následky na deťoch vzniknuté aj nečinnosťou súdu,\nako napr. syndróm odmietnutého rodiča, nebude mať možnosť ovplyvniť.“.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná zákonná a medzinárodná právna úprava\n7.1 Podľa § 272 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinného\ndo 1. júla 2016 (ďalej len „OSP“) súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe\na) vykonateľného rozhodnutia súdu.\n\n6\n\n7 2 Podľa § 272 ods. 3 OSP pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd\npísomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1,\naby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností\nustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno dosiahnuť pojednávaním,\nsudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného,\nmaloleté dieťa, zástupcu príslušného štátneho orgánu sociálnoprávnej ochrany detí\na sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce.\n7.3 Podľa § 272 ods. 5 OSP súd je oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia\npodľa odseku 1 požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,\nprípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov najmä\nv mieste pobytu dieťaťa alebo mieste, kde sa dieťa zdržiava, v škole alebo u poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti.\n7.4 Podľa § 273 ods. 1 OSP ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná,\nsúd je oprávnený uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272,\npokutu vo výške 200 eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane.\n7.5 Podľa § 273 ods. 2 OSP ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná,\nsúd je oprávnený vyzvať príslušný štátny orgán, aby\nzastavil výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu,\nzastavil výplatu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému\npodľa osobitného predpisu.\n8.1 Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok\núčinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CMP“) podľa tejto časti sa postupuje pri výkone\nrozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým\nalebo iná ako peňažitá povinnosť vo vzťahu k maloletému.\n8.2 Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá\nvykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu\nrozhodnutia.\n8.3 Podľa § 376 ods. 2 CMP súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.\n8.4 Podľa § 376 ods. 3 CMP konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd\nvždy aj bez návrhu.\n\n7\n\n9.1 Podľa § 379 ods. 1 CMP pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd\nnariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán\nsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného,\naby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených\nv rozhodnutí.\n9.2 Podľa § 379 ods. 2 CMP ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť\naj písomnou\n\nvýzvou,\n\nsúd\n\nvyzve\n\npovinného\n\nna\n\ndobrovoľné\n\nplnenie\n\na upozorní\n\nho na následky nesplnenia.\n10. Podľa § 380 CMP pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať\npríslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán\nobce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia\nsa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov.\n11.1 Podľa § 382 ods. 1 CMP ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinností\nzostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do výšky 1 000 eur.\n11.2 Podľa § 382 ods. 2 CMP pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie\npovinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia.\n12. Podľa § 383 ods. 1 CMP ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti\nzostane bezvýsledná a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný\nštátny orgán zastaví výplatu\na) rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu,\nb) prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného\npredpisu.\n13. Podľa § 390 CMP súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia\nzastaví, ak\nb) exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený, ak bol exekučný titul\nzmenený, súd môže pokračovať vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného\ntitulu.\n\n8\n\n14.1 Podľa čl. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičovské práva\na povinnosti patria obom rodičom.\n14.2 Podľa čl. 5 zákona o rodine pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého\ndieťaťa sa zohľadňuje najmä h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb\ns obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.\n14.3 Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého\ndieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,\nktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné\ninformovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené\ndo osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati\ndomáhať na súde.\n14.4 Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja\nrodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.\n15.1 Podľa čl. 153 ústavy na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti\nz medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná,\na to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej\nRepubliky alebo v rozsahu dohodnutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.\n15.2 Podľa čl. 154c ods. 1 ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou\njej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah\nústavných práv a slobôd.\n15.3 Dohovor o právach dieťaťa z 20. novembra 1959 sa stal súčasťou právneho\nporiadku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nadobudnutím platnosti v súlade\nso svojím čl. 49 ods. 2 dňa 6. februára 1991.\n16.1 Článok 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa predstavuje záväzok zmluvnej\nstrany Slovenskej republiky, že zabezpečí dieťaťu takú ochranu a starostlivosť,\naká je nevyhnutná pre jeho blaho, berúc ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov,\n\n9\n\nzákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných a robiac\npre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.\n16.2 Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je ihneď po narodení\nzaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť a podľa možností právo\npoznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.\n16.3 Podľa čl. 29 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými\nstranami tohto dohovoru, súhlasia, že výchova dieťaťa musí smerovať k:\nc) výchove zameranej na posilňovanie úcty k rodičom dieťaťa, kultúrnej\nsvojbytnosti, jazyku a národným hodnotám krajiny, v ktorej dieťa žije.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n17. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. S účinnosťou od 1. marca 2019\nupravuje konanie pred ústavným súdom zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol nahradený\nzákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov.\n18. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba,\nktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené\njej základné práva a slobody.\n\n10\n\n20. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n21. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru\nnad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov\nje v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,\nak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou zaručené základné\npráva a slobody sťažovateľa.\n22. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom\nhodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,\nprotiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou\nzaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje\ntrvalé ohrozenie právne exitujúceho stavu, a taký útok sám osebe nie je výrazom\n(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí\npreto následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť\ninak než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.\n23. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého\nprípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania\na postup súdu (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 247/03,\nIV. ÚS 272/04). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno\nformulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,\npričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je nutné ku každej veci pristupovať\nindividuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené,\nt. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené\nvýlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá\n\n11\n\njej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné\na potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.\n24. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský a Šmáriková v.\nSlovensko, I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). V nadväznosti\nna uvedené ústavný súd pri hodnotení okolností tohto prípadu a predovšetkým\npri posudzovaní dĺžky konania zhodne s ESĽP (napr. rozsudok ESĽP vo veci H. v. United\nKingdom z 8. 7. 1987) prihliadol aj na povahu konania dotýkajúceho sa ochrany záujmov\nmaloletého dieťaťa a jeho osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu\ns osobitnou starostlivosťou (II. ÚS 33/99, I. ÚS 53/02). Teda ústavný súd, vychádzajúc\nz povahy predmetu posudzovaného konania, vychádzal aj z úvah spočívajúcich v tom,\nže rozvíjanie, respektíve obnova vzťahu dotknutého rodiča so svojím dieťaťom,\nje v súvislosti s uplynulým časom podstatne sťažená (III. ÚS 351/2014) a že špecifickému\ncharakteru konania o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí korešponduje osobitný\núčel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ktorým je v danom prípade pružnosť konania garantujúca promptnosť\ndonucovacej moci štátu zabezpečujúcej vynútenie plnenia povinností vyplývajúcich\nzo súdnych rozhodnutí o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi\n(III. ÚS 181/2011). Povaha tohto konania preto podmieňovala prísnejšie hodnotenie\njeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou\nalebo neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom.\n25. Zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou\nvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie\nefektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nRovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu\n(II. ÚS 33/99).\n\n12\n\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nV.1 Právna a faktická zložitosť veci\n26.1 Predmetom konania je výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí. Ústavný\nsúd je toho názoru, že vec sťažovateľa nemožno hodnotiť po právnej stránke ako zložitú,\npretože tento typ konania je regulovaný pomerne podrobnou právnou úpravou,\nako aj rezortnou internou inštrukciou a tiež príslušnou judikatúrou. Pokiaľ ide o hľadisko\nskutkovej zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že pri tomto druhu konania treba\nuznať vzhľadom na jeho charakter určitý stupeň náročnosti z hľadiska potreby dokazovania\ntýkajúceho sa otázky dodržiavania povinností vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia\nalebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi.\n26.2 Judikatúra štrasburských orgánov ochrany práva, aplikujúc kritérium\nvýznamnosti veci, z pohľadu sťažovateľa diferencuje posudzovanie primeranosti plynulosti\nkonania do troch skupín v závislosti od potreby rýchlosti rozhodovania. Ide o konania\nvyžadujúce si a) primeranú rýchlosť, b) osobitnú rýchlosť a c) výnimočnú rýchlosť.\nV prípade konaní týkajúcich sa rodičovských práv vyžadujú štrasburské orgány ochrany\npráva od vnútroštátnych súdnych orgánov výnimočnú rýchlosť konania.\n26.3 Aj ústavný súd pri posudzovaní konania sťažovateľa vychádzal z kritéria\nvýnimočnej rýchlosti požadovanej v prípadoch konaní o rodičovských právach, medzi\nktoré nepochybne patrí aj konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí. Ústavný\nsúd v rámci svojej rozhodovacej činnosti hodnotil a prisúdil význam plynutia lehoty\nvo vývoji dieťaťa z hľadiska budovania citových väzieb k osobám, v ktorých výchove\na starostlivosti sa nachádza, ako aj k osobám, s ktorými je alebo nie je v pravidelnom\nkontakte (napr. II. ÚS 35/01). Špecifickému charakteru konania o výkon rozhodnutia\no výchove maloletých detí korešponduje aj osobitý účel základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je v danom prípade\npružnosť konania garantujúca promptnosť donucovacej moci štátu zabezpečujúcej\nvynútenie plnenia povinností vyplývajúcich zo súdnych rozhodnutí o výchove maloletých\ndetí a o úprave styku s nimi.\n\n13\n\nV.2 Správanie účastníka konania\n27. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného\npre hodnotenie prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil\nžiadne okolnosti, ktoré by signalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany\nsťažovateľa ako účastníka konania, čo vylučuje možnosť konštatovania zodpovednosti\nsťažovateľa za zistené zbytočné prieťahy posudzovaného konania okresného súdu.\nV.3 Postup okresného súdu v napadnutom konaní\n28. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného\nsúdu v napadnutom konaní.\nV.3.1 Prehľad vykonaných úkonov okresného súdu\n29. Okresný súd vykonal tieto úkony v predmetnom konaní:\n- 14. októbra 2015 okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na výkon\nrozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi,\n- 10. novembra 2015 okresný súd uznesením č. k. 19 Em 5/2015-25 z 10. novembra\n2015 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice\n(ďalej len „úrad“), za opatrovníka pre maloleté deti v konaní a zároveň vyzval povinnú\n, na dobrovoľné plnenie súdneho rozhodnutia a Obecný úrad\nValaliky (ďalej len „obec“) a úrad na poskytnutie súčinnosti,\n- 11. decembra 2015 – 22. januára 2016 okresnému súdu doručené písomné podania\n– správy k poskytnutiu žiadanej súčinnosti zo strany obce a úradu,\n- 10. mája 2016 okresnému súdu doručené písomné podanie sťažovateľa\no neposkytnutí písomných informácií matkou maloletých detí týkajúcich sa ich zdravotného\nstavu a ostatných mimoriadnych podstatných záležitostí,\n\n14\n\n- 3. mája 2017 okresnému súdu doručená písomná žiadosť sťažovateľa o rozhodnutie\nvo veci,\n- 11. júla 2017 okresný súd písomne dožiadal úrad o prešetrenie rodinných pomerov\nv rodine maloletých detí,\n- 28. júla 2017 okresnému súdu doručené písomné podanie z úradu o rodinných\npomeroch maloletých detí,\n- okresný súd uznesením č. k. 9 P 134/2016-188 zo 7. júla 2017 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP 293/2017-255 z 13. novembra 2017\nneodkladným opatrením upravil styk sťažovateľa s maloletými deťmi a určil vzájomné\npovinnosti medzi rodičmi maloletých detí,\n- okresný súd uznesením sp. zn. 9 P 134/2016 z 25. júla 2018 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP 368/2018-383 z 28. januára 2019 neodkladným\nopatrením opätovne upravil styk sťažovateľa s maloletými deťmi a určil vzájomné\npovinnosti medzi rodičmi maloletých detí,\n- 2. apríla 2019 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na podanom\nnávrhu vzhľadom na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi neodkladným opatrením\nnariadeným okresným súdom uznesením sp. zn. 9 P 134/2016 z 25. júla 2018,\n- 14. apríla 2019 okresnému súdu doručené elektronické podanie sťažovateľa,\nktorým súdu oznámil zotrvanie na podanom návrhu z dôvodu nezrušenia exekučného titulu,\n- 21. mája 2019 okresný súd svojím uznesením č. k. 19 Em 5/2015-114\nz 21. mája 2019 zamietol návrh sťažovateľa na výkon rozsudku č. k. 19 P 114/2011-196\nz 27.\n\nfebruára\n\n2013\n\nv\n\nspojení\n\ns\n\ndopĺňacím\n\nrozsudkom\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 19 P 114/2011 253 z 12. marca 2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 8 CoP 244/2014-286 z 30. decembra 2014 vo veci úpravy styku\ns maloletými deťmi.\n30. Vychádzajúc z predostretého prehľadu úkonov okresného súdu vo veci\na argumentácie sťažovateľa, ústavný súd konštatuje skoro až úplnú pasivitu okresného súdu\nv napadnutom konaní. Okresný súd sa v podstate počas celého obdobia trvania napadnutého\nkonania obmedzil len za zisťovanie pomerov maloletých detí a na výzvu povinnej\nna dobrovoľné\n\nplnenie\n\npovinností\n\nvyplývajúcich\n\n15\n\nz exekučného\n\ntitulu,\n\nktorým bol v počiatočných\n\nfázach\n\nkonania\n\nrozsudok\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 19 P 114/2011 196 z 27. februára 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 8 CoP 244/2014-286 z 30. decembra 2014. Tento postup zodpovedal § 272\nods. 3 a 5 OSP, avšak okresný súd pochybil, ak následne nevenoval žiadnu pozornosť\nplneniu uložených povinností účastníkmi konania. Z obsahu spisu okresného súdu\nnevyplýva žiadna jeho aktivita smerujúca k použitiu ofenzívnejších prostriedkov donútenia,\nresp. vynútenia plnenia si povinností ako napr. ukladanie pokút (§ 273 ods. 1 OSP\nalebo podľa § 273 ods. 2 OSP alebo podľa § 382 ods. 1, 2 CMP alebo § 383 ods. 1 CMP).\nSvoju\n\nnečinnosť\n\nokresný\n\nsúd\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\nzavŕšil\n\nsvojím\n\nuznesením\n\nč. k. 19 Em 5/2015-114 z 21. mája 2019, ktorým návrh sťažovateľa na výkon rozhodnutia\nvo veci starostlivosti o maloletých zamietol. Ústavnému súdu nie je už vôbec zrejmé,\nprečo okresný súd v súvislosti so zmenou úpravy práv a povinností k maloletým deťom\ndvomi neodkladnými opatreniami (uznesenia okresného súdu č. k. 9 P 134/2016-188\nzo 7. júla 2017 a sp. zn. 9 P 134/2016 z 25. júla 2018, bližšie pozri prehľad úkonov\nokresného súdu vo veci) nevyužil právnu úpravu podľa § 376 ods. 3 CMP\n[taktiež aj podľa § 390 písm. b) CMP], nekonal z titulu úradnej povinnosti a nezačal\nkonanie o výkon neodkladných opatrení, resp. nezačal tak konať ani v jednom prípade.\nNamiesto toho sa, naopak, koncentroval na ukončenie napadnutého konania, resp. svojím\nuznesením rozhodol o zamietnutí návrhu sťažovateľa na výkon rozhodnutia, pričom\nbolo obsolentným úkonom zo strany okresného súdu sa dopytovať na názor samotného\nsťažovateľa, keďže podľa § 390 písm. b) v spojení s § 376 ods. 3 CMP mal/mohol\npokračovať vo výkone rozhodnutia na podklade nariadených neodkladných opatrení. Teda\npostup okresného súdu v napadnutom konaní charakterizuje pasivita a nečinnosť,\na preto ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou konštatuje, že ak nečinnosť súdu\ncharakterizuje konanie ako celok, tak ako je tomu v tomto prípade, nemá význam hodnotiť\nsporadické úkony súdu (II. ÚS 200/05, I. ÚS 398/08, IV. ÚS 60/09,1. ÚS 76/09,\nI. ÚS 289/2010), a to o to viac, že okresný súd mal v predmetnej veci postupovať\nvýnimočnou rýchlosťou vzhľadom na jeho predmet (pozri bod 26.2). Situácia sa javí\no to závažnejšou, že okresný súd ani po začatí konania pred ústavným súdom, predmetom\nktorého je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nnevyužil žiadne z ponúkaných zákonných zmocnení podľa § 376 ods. 2 a 3 v spojení s §\n\n16\n\n390 písm. b) CMP a nezačal ex offo konať vo veci výkonu nariadených neodkladných\nopatrení o úprave styku rodičov s maloletými deťmi, a pritom svoje uznesenie\nč. k. 19 Em 5/2015-114 z 21. mája 2019 v bode 13 odôvodnil práve potrebou začatia\ntakéhoto konania.\n31. Na záver teda ústavný súd konštatuje, že okresný súd svojou nečinnosťou\nv napadnutom konaní napriek zrejmej zákonnej úprave vrátane práv deklarovaných\nzákonom o rodine, ako aj Dohovorom o právach dieťaťa (pozri bod III tohto nálezu) porušil\nzákladné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy. Porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní\ns výnimočnou rýchlosťou je o to závažnejšie, že ani začatie konania pred ústavným súdom\nneprimälo okresný súd k tomu, aby konal ex offo podľa už spomenutej zákonnej úpravy.\nOkresný súd v napadnutom konaní rezignoval úplne nielen na plnenie svojich zákonných\npovinností, ale aj na ochranu zákonom o rodine a Dohovorom o právach dieťaťa chránených\npráv nielen vo vzťahu k sťažovateľovi ako ich otcovi, ale aj vo vzťahu k maloletým deťom.\nV dôsledku uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku\ntohto nálezu.\nVI.\nZáver\nVI.1 K bodu 1 výroku nálezu\n32.1 V zmysle § 133 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené,\nktoré ustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené\na akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné\npráva a slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené\nzákladné práva a slobody sťažovateľa.\n32.2 Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod V odôvodnenia) dospel\nk záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Em 5/2015 došlo\n\n17\n\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výrokovej časti nálezu).\n33.1 V zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom\nboli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n33.2 Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie môže a) prikázať, aby ten kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou\nnečinnosťou, vo veci konal.\n33.3 Okresný súd svojím uznesením č. k. 19 Em 5/2015-114 z 21. mája 2019\nzamietol návrh sťažovateľa na výkon rozsudku č. k. 19 P 114/2011-196 z 27. februára 2013\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 CoP 244/2014-286\nz 30. decembra 2014 vo veci úpravy styku s maloletými deťmi. V dôsledku tohto\nrozhodnutia došlo k faktickému ukončeniu napadnutého konania, a preto ústavný súd\nnevyužil imperatív podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde a neprikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných\nprieťahov. Vychádzajúc z právneho názoru ústavného súdu vysloveného v predmetnej veci,\nvšak bude povinnosťou okresného súdu konať bezodkladne o sťažovateľom podanom\nnávrhu na výkon ostatného nariadeného neodkladného opatrenia\nVI.2 K bodu 2 výroku nálezu\n34. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie.\n\nSťažovateľ\n\npožadoval\n\npriznanie\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia vo výške 5 000 € „ako morálnu ujmu za porušenie jeho základných práv\na za dlhodobý stav právnej neistoty a nemožnosti sa skontaktovať s maloletými deťmi.“.\nKonanie o výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloletých trvalo celkom tri roky\na osem mesiacov. Ústavný súd v predmetnej veci priznal sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 2 500 €, a to za celú dobu trvania konania o výkon rozhodnutia\n\n18\n\nvo veci starostlivosti o maloletých, pričom zohľadnil skutočnosť, že ide o konanie\ns výnimočnou rýchlosťou, v ktorom okresný súd postupoval spôsobom porušujúcim\nzákladné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a to napriek viacerým imperatívom\nvyplývajúcim z relevantnej zákonnej a medzinárodnej právnej úpravy. Taktiež prihliadol\nna to, že okresný súd nevyužil žiadne z ponúkaných represívnych opatrení vyplývajúcich\nzo zákonnej úpravy konania o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloletých\n(rozumej oprávnení podľa § 383 CMP, resp. § 273 OSP), a taktiež na to, že rezignoval\nna plnenie svojich ex offo stanovených kompetencií a povinností [rozumej podľa § 376\nods. 2 a 3 v spojení s § 390 písm. b) CMP]. V dôsledku uvedeného rozhodol ústavný súd\ntak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.\nVI.3 K bodu 3 výroku nálezu\n35. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n36. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokátky za tri úkony právnej služby vykonané v roku\n2019, a to prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie ústavnej sťažnosti ústavnému\nsúdu a písomné vyjadrenie advokátky z 30. júla 2019. Vychádzal pritom z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov\n\nza\n\nposkytovanie\n\nprávnych\n\nslužieb\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena\nadvokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2019 1/6 z výpočtového základu zo sumy 980 €, čo činí za jeden úkon\nprávnej služby odmenu v sume 163,33 €, a režijný paušál je v sume 9,80 €, a teda celková\nsúhrnná suma je 519,39 €. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené\nv bode 3 výroku tohto nálezu.\n\n19\n\n37. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. januára 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "19Em/5/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6df23af2-995b-4adc-b8c0-4872e08e9504", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.783.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 783/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 783/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.783.2016.1"}, {"guid": "ussr:e3839c0f-e679-4287-8fcf-808dab39c717", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.96.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 96/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 96/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.96.2015.1"}, {"guid": "ussr:e4c24e51-faa9-4cd7-af43-ee6366c9446f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 613/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 613/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4c24e51-faa9-4cd7-af43-ee6366c9446f"}, {"guid": "ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b"}, {"guid": "ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 93/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 93/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce"}, {"guid": "ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c"}, {"guid": "ussr:8d38c351-97f6-4611-9751-93319733c2a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 181/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 181/2011 z 2. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-02", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d38c351-97f6-4611-9751-93319733c2a8"}, {"guid": "ussr:344d10a2-2ca7-4d3c-bed1-41d3273de6e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:344d10a2-2ca7-4d3c-bed1-41d3273de6e3"}, {"guid": "ussr:b9e6718e-5607-4914-9519-fa5f3ced84fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9e6718e-5607-4914-9519-fa5f3ced84fe"}, {"guid": "ussr:821ae8fc-f0cb-4bc8-8d7f-6bc373799a85", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/08 z 19. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-19", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:821ae8fc-f0cb-4bc8-8d7f-6bc373799a85"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:969ec33f-7b8b-4f2e-823f-e1b73522f4ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/05 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:969ec33f-7b8b-4f2e-823f-e1b73522f4ce"}, {"guid": "ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:60464a3a-969f-42f7-9008-18be2bdef358", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 53/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/02 z 23. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60464a3a-969f-42f7-9008-18be2bdef358"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:a9cd7be8-b181-4a7f-8a27-0a2089c7d1cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/01 z 20. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-20", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9cd7be8-b181-4a7f-8a27-0a2089c7d1cf"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "65633e45-385c-44e4-b0f9-adb1fa1915d7:1b27efae-fe0e-4afb-b608-5c690a13b98b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7516206408.2", "spisova_znacka": "8CoP/368/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/368/2018 z 27. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-01-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7516206408.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:91b825fc-2e9f-4a01-8dc5-c2e2722667fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.174.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/2023 z 21. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.174.2023.1"}, {"guid": "ussr:c70697e4-89f4-4249-ab84-e8fcca4123fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.166.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 166/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.166.2022.2"}, {"guid": "ussr:3c19af4e-fab4-4245-9c3a-c71ee45d2ae1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.129.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 129/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 129/2022 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.129.2022.1"}, {"guid": "ussr:dacd20a7-10bd-47ab-8247-7476e2962a1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.136.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/2022 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.136.2022.1"}, {"guid": "ussr:7e0e51a5-2807-4b29-af62-2925f01120a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.276.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 276/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 276/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.276.2020.1"}, {"guid": "98359825-51f0-42aa-b1cc-92708b4b2cd7:c44423b0-6ef2-4c23-bb60-4f8c90e1a27e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7520201852.1", "spisova_znacka": "8CoP/139/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/139/2021 z 18. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-11-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7520201852.1"}]}