{"guid": "ussr:1ff155e7-aad0-4b13-875f-d96132c53ce0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.85.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 85/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 85/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 85/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.85.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1ff155e7-aad0-4b13-875f-d96132c53ce0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.85.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.85.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.85.2020.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 85/2020-44\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu o ústavnej sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\n,\n,\n\n, ktorou namieta porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom\npod sp. zn. 63 Cb 77/2004, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.\n63 Cb 77/2004 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 63 Cb 77/2004 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\npriznáva\n\nprimerané\n\nv sume 7 000 € (slovom sedemtisíc eur), ktoré j e\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nmu Okresný súd Banská Bystrica\n\np o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet\nprávnej zástupkyne\n\n,\n\n, do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n4. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou\n,\n\n, ktorou namieta porušenie základného práva\n\nzaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 63 Cb 77/2004 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je stranou\nv napadnutom konaní vedenom okresným súdom v procesnom postavení žalobcu, ktorý sa\nžalobou z 15. marca 2004 proti obchodnej spoločnosti\nsumy 228 107,94 € s príslušenstvom.\n\n2\n\ndomáha zaplatenia\n\n3. Okresný súd na pojednávaní 24. januára 2011 rozhodol medzitýmnym rozsudkom\nč. k. 63 Cb 77/2004-574 (ďalej len „medzitýmny rozsudok z 24. januára 2011“) tak,\nže základ nároku na náhradu ušlého zisku sťažovateľa je daný a vo zvyšku žalobu v časti\nnároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za zhodnotenie nehnuteľnosti a nároku\nna náhradu škody za vnesené prostriedky do rekreačného zariadenia zamietol.\n4. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením\nsp. zn. 41 Cob 124/2011 z 12. decembra 2012 medzitýmny rozsudok okresného súdu\nz 24. januára 2011 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n5. Sťažovateľ zdôrazňuje, že po vrátení veci okresnému súdu tento vo veci\nnerozhodol, „v dôsledku čoho spor od 15.04.2004 stále trvá a nech je spor akokoľvek zložitý\nje 15 rokov trvania súdneho sporu extrémne dlhý čas.“.\n6. V ďalšom sťažovateľ poukazuje na obdobia absolútnej nečinnosti okresného súdu\na neefektívneho postupu spočívajúceho v nariaďovaní znaleckého dokazovania znaleckou\norganizáciou Slovenská znalecká a prekladateľská, s. r. o. Podľa sťažovateľa došlo\nk nariadeniu znaleckého dokazovania aj napriek tomu, že „konateľ znaleckej organizácie\nmal pomer k právnej zástupkyni žalovaného, a teda vznikli dôvodné pochybnosti o jeho\nnezaujatosti, čo spôsobilo, že predmetný znalecký posudok (neskoro doručený) bol pre účely\nsúdneho konania nepoužiteľný, čo spôsobilo prieťahy v konaní od 19.03.2014\ndo 18.06.2015, t. j. 1 rok a 3 mesiace.“.\n7. Okresný súd následne uznesením sp. zn. 63 Cb 77/2004 zo 14. novembra 2017\nnariadil kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil za znalca Ústav súdneho inžinierstva\nŽilinskej univerzity v Žiline, a to bez predchádzajúcej konzultácie, „či vôbec takýto\nposudok môže, alebo je ochotný vypracovať.“.\n8. Napokon okresný súd vydal uznesenie č. k. 63 Cb 77/2004-1240 zo 6. apríla 2018,\nktorým nariadil Ústavu súdneho znalectva v Bratislave vypracovať kontrolný znalecký\n\n3\n\nposudok v lehote 90 dní od prevzatia spisu, a pritom k prevzatiu spisu došlo 18. mája 2018\na kontrolný znalecký posudok nie je dosiaľ vypracovaný.\n9. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania, ktorá presahuje obdobie\n15 rokov, je „celé konanie... neefektívne a nesprávne, bez vyhodnocovania jednotlivých\nčiastkových úkonov okresného súdu.“.\n10. Sťažovateľ zdôrazňuje, že dlhotrvajúce konanie u neho vyvoláva pocity krivdy,\nbeznádeje, úzkosti a zúfalstva. Vzhľadom na skutočnosť, že pretrvávajúca nečinnosť\nokresného súdu vážne narušila sťažovateľovu dôveru v zákonné, nestranné a spravodlivé\nrozhodnutie a v konečnom dôsledku mu spôsobila aj zdravotné problémy, sťažovateľ\npožaduje s prihliadnutím na sumu náhrady škody, o ktorú v napadnutom konaní ide\n(228 107,94 €), priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 36 000 €.\n11. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nvo veci ústavnej sťažnosti rozhodol tak, že vysloví porušenie základného práva zaručeného\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov\na sťažovateľovi prizná primerané finančné zadosťučinenie v sume 36 000 € a náhradu trov\nkonania.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu a vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti\n12. Uznesením ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 85/2020 z 13. marca 2020 bola ústavná\nsťažnosť v celom rozsahu prijatá na ďalšie konanie.\n13. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu\nokresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a oznámenie, či trvá na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr 4010/20\n\n4\n\nz 23. apríla 2020 ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania\no ústavnej sťažnosti.\n14. Prílohou podania predsedu okresného súdu bola jeho odpoveď na sťažnosť\nsťažovateľa\n\nna\n\npostup\n\nokresného\n\nsúdu\n\npodľa\n\npríslušných\n\nustanovení\n\nzákona\n\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov sp. zn. Spr 3297/19 z 23. januára 2020, z ktorej vyplýva, že celková dĺžka\nnapadnutého konania je neprimeraná, aj keď subjektívna nečinnosť okresného súdu nebola\nzistená. Prílohou podania predsedu okresného súdu bolo aj vyjadrenie zákonnej sudkyne\nkonajúcej v predmetnej veci.\n15. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplývajú tieto pre posúdenie dôvodnosti\nústavnej sťažnosti podstatné skutočnosti:\nZ dôvodu neúplnosti, strohosti a nepredloženia dôkazov zo strany sťažovateľa ako\nžalobcu bol okresný súd povinný vykonať viaceré procesné úkony spojené s odstraňovaním\nuvedených nedostatkov jednak v čase po doručení žaloby a jednak počas napadnutého\nkonania pre doplnenie výšky nároku zo strany sťažovateľa. K predĺženiu napadnutého\nkonania prispel sťažovateľ rovnako nepreberaním zásielok na ním uvedených adresách.\nOkrem uvedeného sťažovateľ ako žalobca uplatňujúci si nároky v súvislosti s nájomným\nvzťahom, ktorého stranou bol, „nepredložil ani len nájomnú zmluvu, a nebolo možné zistiť\npodstatné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku na náhradu škody /či\nišlo o nájom podľa OZ alebo podľa ust. Zák. 116/1990 Zb. z., či bola dodržaná písomná\nforma úkonu nájomnej zmluvy, ako bolo v nájomnej zmluve dohodnuté ukončenie nájmu,\nako bolo dohodnutá možnosť zmien v predmete nájmu, ako sa mala žalovanému\npreukazovať, či bola dohodnutá aj náhrada nákladov zo strany žalovaného, ako mal\nnahlasovať potrebu opráv, riešenie sporov pod./. Rovnako súd musel skúmať aj príslušnosť\nsúdu, vzhľadom k tomu, že škoda vznikla na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v\n\n/okres\n\nŽiar nad Hronom/, keďže žalobca doručil žalobu na OS Piešťany alebo má posúdiť svoju\nmiestnu príslušnosť po postúpení veci podľa sídla žalovaného, čo bez predloženia nájomnej\nzmluvy a vyjadrenia žalobcu bolo problematické. Súd si preto zabezpečoval predloženie\nnájomnej zmluvy s dodatkami od žalovaného pre posúdenie týchto skutočností, ako aj to, či\n5\n\nnadobudla účinnosť zmluva o predaji časti podniku, žalovaným žalobcovi /predaj\nnehnuteľnosti/, čo tvrdil žalobca v žalobe. Žalovaný tak učinil dňa 25.06.2004.“.\nDodatočné procesné úkony zo strany okresného súdu si vyžiadala aj potreba\npredloženia nevyhnutných dokladov pre rozhodnutie o návrhu sťažovateľa o oslobodení\nod platenia súdnych poplatkov. Aj v tomto prípade okresný súd niekoľkokrát vyzýval\nsťažovateľa na predloženie nevyhnutných dokladov, pričom sťažovateľ opätovne zásielky\nsúdu nepreberal a „nereagoval na výzvu súdu zo dňa 29.10.2004, ale súd aj tak podľa\npopisu a dokladov k nemu priložených, dňa 10.01.2005 rozhodol o jeho oslobodení\nod platenia SÚP.“.\nK sťažovateľom uplatnenému nároku zákonná sudkyňa zdôraznila, že sťažovateľ síce\n„v podaní doručenému súdu dňa 31.03.2005 odstránil požadované vady, avšak pôvodný\nžalobný nárok na náhradu škody rozčlenil v časti XV. doplnenia na rôzne nároky a rozšíril\nžalobu aj o úplne nový nárok na nemajetkovú ujmu, ale opäť bez predloženia dokladov\nna jednotlivé nároky. Súd po preskúmaní doplnenia žaloby dňa 09.05.2005 rozhodol\no vylúčení nehodiaceho sa nároku na prejednanie s pôvodne uplatneným na samostatné\nkonanie a súčasne žalobcu vyzval na odstránenie vád doplnenej a rozšírenej žaloby /žalobca\nprevzal dňa 24.05.2005/. Po ich doložení vzhľadom na početnosť dokladov /4 listov/ súd dal\npokyn VSÚ na preverenie kompletnosti žaloby a jej doplnenia a vykonanie s tým spojených\nprocesných úkonov /doručovanie a vyjadrenie sa žalovanej, preverenie vylúčenia časti\nžaloby a jej pridelenie pod novú spis. značku/.“.\nV súvislosti s nariadenými pojednávaniami zákonná sudkyňa zdôrazňuje skutočnosť,\nže pojednávanie nariadené na 3. júl 2008 bolo odročené pre ospravedlnenie právneho\nzástupcu sťažovateľa, pričom bol stanovený nový termín pojednávania na 23. október 2008.\nZ dôvodu nedostatočnosti predložených dôkazov k nárokom podľa doplnenia žaloby\na pre popieranie nárokov zo strany žalovaného bola právnemu zástupcovi sťažovateľa\nuložená 60-dňová lehota na preukázanie sumy uplatnených nárokov. Právny zástupca\nsťažovateľa „podal súdu dňa 18.12.2008 podanie s vyjadrením žalobcu ohľadne popisu\nnehnuteľnosti a majetku ním vloženého /faktúry/ doklady k ušlému zisku - zmluvy, výplatné\npásky za 8/2001, vyjadrenie navrhnutého svedka - č.1.351 - 417. Súd následne plynule\nvykonával dokazovanie o podstatných skutočnostiach potrebných pre rozhodnutie veci, pri\nktorom boli neustále zo strán doplňované dôležité skutkové okolnosti a dôkazy, a preto dňa\n6\n\n24.01.2011 vydal na pojednávaní pre namietanie nárokov uplatnených žalobcom a dokladov\nk nim zo strany žalovaného medzitýmny rozsudok, doručený PZ žalobcovi dňa 23.03.2011.\nPZ žalobcu aj žalovaný sa voči nemu odvolali, KS BB ho zrušil dňa 12.12.2012 a odkázal\nsúd ohľadne výšky jednotlivých nárokov na znalca. Súd po vrátení veci z KS BB nemohol\npreto rozhodnúť vec bez nariadenia znaleckého dokazovania, keďže výška nárokov bola\nsporná.“.\nK nariadenému znaleckému dokazovaniu okresný súd uvádza, že na vykonanie\nznaleckého posudku bola v zmysle uznesenia okresného súdu z 19. marca 2014 ustanovená\nznalecká organizácia – Slovenská znalecká a prekladateľská s. r. o., Banská Bystrica.\nAni žalovaný a ani znalecká organizácia okresnému súdu neoznámili skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali zaujatosť ustanovenej znaleckej organizácie pre vzťah k žalovanému.\nZnalecký posudok bol podaný 18. júna 2015, pričom sťažovateľ proti nemu podal 28. júla\n2015 rozsiahle námietky. Až 1 a pol roka po nariadení znaleckého dokazovania podal\nsťažovateľ podaním z 21. novembra 2016 proti ustanovenej znaleckej organizácii námietku\nzaujatosti, ktorá sa však dotýkala postupu súdneho znalca, a nie skutočnosti uvádzanej\nsťažovateľom v ústavnej sťažnosti. Až v podaní doručenom súdu 22. marca 2017 nová\nprávna zástupkyňa sťažovateľa začala poukazovať na možnú pochybnosť vzťahu spoločníka\nznaleckej organizácie s právnym zástupcom žalovaného „pre ich účasť v inej spoločnosti do\nroku 2010, čo nebolo súdu pri ustanovení znal. organizácie známe a ani možné zistiť bez\noznámenia resp. bez podania námietok k osobe súdneho znalca. PZ žalovaného ani znalecká\norganizácia tieto skutočnosti súdu neoznámili. Z tohto dôvodu nie je možné pokladať\nobdobie od 19.03.2014 do 18.06.2015 za obdobie absolútnej nečinnosti súdu\na neefektívneho postupu, ako tvrdil žalobca.“.\nKu skutočnostiam uvádzaným v bode 7 tohto nálezu zákonná sudkyňa zdôrazňuje,\nže tieto nie sú pravdivé, keďže ešte pred nariadením kontrolného znaleckého dokazovania\n(uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania zo 14. novembra 2017) okresný súd\npo období 26. júna 2017 „pripravoval a zabezpečoval úplnosť podkladov pre nariadenie\nkontrolného znaleckého dokazovania... komunikoval s Ústavom súdneho inžinierstva\nŽilinskej univerzity v Žiline o predmete, čase podania znaleckého posudku a požadovanom\npreddavku...“.\n\n7\n\nZnalecký posudok bol okresnému súdu predložený 4. decembra 2019 „po viacerých\nurgenciách a uložených pokutách znal. ústavu zo strany súdu a tiež po podaní podnetu na\nMS SR. V súčasnosti súd musel opätovne urgovať znal. ústav o vyjadrenie sa k početným\nnámietkam strán sporu a lehota uplynie dňa 30.04.2020, po márnom uplynutí ktorej, súd\nopätovne uloží prípadne pokutu znal. ústavu a vytýči vo veci termín pojednávania, na ktorý\nsúd predvolá aj znal. ústav.“.\nZákonná sudkyňa poukazuje na skutočnosť, že v kontrolnom znaleckom posudku\nznalecký ústav určil výšku všetkých uplatnených nárokov v sume 81 578,49 €, „a to po\ndoložení ďalších dôkazov žalobcom v priebehu kontrolného znaleckého dokazovania,\nnapriek žalobcom požadovaných až 228 107,94 Eur. Zmier medzi stranami sporu nie je\nmožný, nakoľko žalovaný nepovažuje žiaden nárok žalobcu za dôvodný.“.\n16. Ústavný súd následne sťažovateľa podaním doručeným mu 11. mája 2020 vyzval\nna zaujatie stanoviska k vyjadreniam predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne\nkonajúcej vo veci, a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Sťažovateľ bol zároveň\nvyzvaný, aby v rovnakej lehote ústavnému súdu oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania vo veci. Ústavný súd zároveň sťažovateľa upozornil, že v prípade, ak sa\nv stanovenej lehote k nariadeniu ústneho pojednávania nevyjadrí, bude ústavný súd zastávať\nnázor, že s upustením od jeho vykonania súhlasí. Sťažovateľ v stanovenej lehote a ani\ndo dňa rozhodnutia ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti svoje stanovisko\nk vyjadreniam predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne a k upusteniu od ústneho\npojednávania nedoručil.\n17. Na podklade oznámenia predsedu okresného súdu (bod 13 tohto nálezu)\na absencie vyjadrenia sťažovateľa, ktorá nahrádza súhlas s upustením od ústneho\npojednávania (bod 16 tohto nálezu), ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) so súhlasom účastníkov\nkonania upustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže dospel k záveru,\nže od prípadného pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n8\n\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n18. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n19. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n20. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\no ústavnom súde.\n21. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva a samotné posúdenie veci ústavným súdom\n23. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu\n\n9\n\nzákladného práva sťažovateľa\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n24. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\n25. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nvychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n26. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá\npovinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne\nrealizovalo (m. m. II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je\npreto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav\nprávnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho\nrozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17\na § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa\nmohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania“.\n10\n\n27. K vzniku zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom môže pritom\ndôjsť nielen jeho nečinnosťou, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou\n(m. m. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n28. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného\nsúdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.\nI. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\n29. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva tiež to, že v prípade extrémnych\nprieťahov (prieťahy, ktoré možno počítať v desiatkach rokov) už uvedené faktory strácajú\nvýznam, pretože ani právne či skutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu,\nkeďže tá predstavuje podstatnú časť ľudského života. Ústavný súd už mnohokrát vyslovil,\nže „oneskorená spravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou“ (pozri nález sp. zn.\nII. ÚS 17/2019, bod 32 a tam citované rozhodnutia) a že dĺžka konania počítaná\nv desiatkach rokov je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a už sama osebe je\nspôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva účastníka takého konania,\nresp. strany v spore na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy (napr. I. ÚS 52/01, I. ÚS 582/2015, III. ÚS 169/2017, II. ÚS 17/2019).\n30. Európsky súd pre ľudské práva v obdobných prípadoch konštatoval,\nže vo výnimočných prípadoch môže byť príliš dlhé trvanie súdneho konania považované\nza zásah do práva na prístup k súdu a neodôvodnená absencia konečného rozhodnutia počas\nobzvlášť dlhého obdobia môže predstavovať až odmietnutie spravodlivosti (rozsudok\nvo veci Vassilios Athanasiou a ďalší proti Grécku z 21. 12. 2010, č. 50973/08, § 52).\n\n11\n\n31. V konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci napadnuté konanie vedené\nokresným súdom trvá už viac ako 16 rokov (napadnuté konanie začalo 15. marca 2004),\npričom do dnešného dňa nie je právoplatne skončené. Vo veci bol okresným súdom\n24. januára 2011 síce vydaný medzitýmny rozsudok, ten však bol uznesením krajského súdu\nsp. zn. 41 Cob 124/2011 z 12. decembra 2012 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie. Bez započítania času, počas ktorého bola vec sťažovateľa\nz dôvodu podaného odvolania na krajskom súde (od apríla 2011 do januára 2013), presahuje\ncelková doba výlučného rozhodovania okresného súdu do dnešného dňa obdobie 14 rokov.\nTakéto extrémne dlhé konanie zo strany všeobecného súdu prima facie odôvodňuje\nvyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na rovnako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vo vzťahu k strane, ktorá\nje subjektom takéhoto konania. Uvedená skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý ústavný súd\nnepoňal podrobný spisový prehľad procesných úkonov do samotného meritórneho\nrozhodnutia, ale v ďalšom poukazuje na relevantné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie\nvo veci ústavnej sťažnosti.\nIV.A Právna a faktická zložitosť veci\n32. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie\nvo veciach nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť z titulu\nzhodnotenia nehnuteľnosti rekreačného zariadenia, ktoré mal v prenájme sťažovateľ, ako aj\nnároku na náhradu škody za vnesené prostriedky do majetku a nároku na náhradu ušlého\nzisku. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov\na k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec\nžaloby\n\nsťažovateľa\n\nústavný\n\nsúd\n\nnepovažuje\n\nz\n\nprávneho\n\nhľadiska\n\nza\n\nzložitú\n\n(m. m. IV. ÚS 335/2012, IV. ÚS 317/2014). Obsah spisu a ani vyjadrenia predsedu\nokresného súdu a zákonnej sudkyne právnu zložitosť prejednávanej veci nepreukazujú.\nObsah súdneho spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom síce\ns prihliadnutím na potrebu vykonania rozsiahleho znaleckého dokazovania potvrdzuje\nfaktickú zložitosť prejednávanej veci, ani táto skutočnosť však nemôže s prihliadnutím na\n\n12\n\ncelkovú extrémne dlhú dobu rozhodovania okresného súdu ospravedlniť existenciu\nzbytočných prieťahov.\nIV.B Správanie subjektu (strany sporu)\n33. Pri preskúmavaní kritéria správania sťažovateľa ako subjektu napadnutého\nkonania v procesnom postavení žalobcu ústavný súd konštatuje, že prehľad procesných\núkonov vykonaných v napadnutom konaní odôvodňuje záver, že k predĺženiu napadnutého\nkonania prispel čiastočne aj sťažovateľ svojím správaním. V tomto kontexte ústavný súd\npoukazuje na vyjadrenia zákonnej sudkyne obsiahnuté v bode 15 tohto nálezu, z ktorých\nvyplývajú skutočnosti spočívajúce v nepreberaní súdnych zásielok na adrese sťažovateľom\noznámenej či v odročení pojednávania nariadeného na 3. júl 2008 z dôvodov na strane\nprávneho zástupcu sťažovateľa na 23. október 2008. Uvedené skutočnosti prispeli\nk predĺženiu napadnutého konania obdobne ako skutočnosť podania neúplnej žaloby\nbez predloženia relevantných dôkazov, čo si vyžiadalo dodatočné výzvy okresného súdu\nna odstránenie vád podania a predloženie relevantných dôkazov. Sťažovateľ je pritom\nv postavení žalobcu pánom sporu a táto jeho pozícia si vyžaduje aktívny prístup ku konaniu,\nk navrhovaniu dôkazov a k efektívnej súčinnosti pri realizovaní jednotlivých úkonov súdu\n(m. m. I. ÚS 242/2019).\n34. S poukazom na predmetné skutočnosti uvádzané zákonnou sudkyňou (k tomu\npozri bod 15 tohto nálezu) ústavný súd konštatuje, že k predĺženiu napadnutého konania\ndošlo aj zo strany samotného sťažovateľa. Na už uvedené skutočnosti preto ústavný súd\nprihliadal pri rozhodovaní o sume priznaného primeraného finančného zadosťučinenia.\nIV.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní\n35. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal\nzo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\n13\n\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Za neefektívnu činnosť, ktorá môže\nzapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd považuje aj nesprávnu, resp. nesústredenú činnosť\nvšeobecného súdu (m. m. II. ÚS 33/99).\n36. Ústavný súd poukazuje pre úplnosť ďalej na dlhšie obdobie nečinnosti, ktoré\nidentifikoval po podaní žaloby od mája 2005, keď sťažovateľ okresnému súdu doručoval\nlistinné dôkazy, do apríla 2007, keď okresný súd na podklade žiadosti sťažovateľa rozhodol\no ustanovení právneho zástupcu. Okrem izolovaného výskytu absolútnej nečinnosti sa\npostup okresného súdu ďalej vyznačuje aj nesústredenosťou, a to v kontexte nariadeného\nznaleckého dokazovania.\n37. Ako neefektívnu hodnotí osobitne ústavný súd činnosť okresného súdu\nv súvislosti\n\ns\n\nnariadením\n\nznaleckého\n\ndokazovania.\n\nOkresný\n\nsúd\n\nuznesením\n\nč. k. 63 Cb 77/2004-686 z 19. marca 2014 nariadil znalecké dokazovanie, pričom súdnemu\nznalcovi bola uložená povinnosť vypracovať znalecký posudok v lehote 90 dní od prevzatia\nspisu. K prevzatiu spisu súdnym znalcom došlo v období septembra 2014, pričom\nk predloženiu znaleckého posudku okresnému súdu došlo až 18. júna 2015, a to bez toho,\naby okresný súd vo vzťahu k súdnemu znalcovi za uvedenú dobu urobil procesný úkon\nurgencie či prijal iné opatrenie vedúce k odstráneniu jeho nečinnosti.\n38. Podľa judikatúry ústavného súdu všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť\norganizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej\nneistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie,\nzodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel\nzákon zveruje aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi (m. m. IV. ÚS 31/05). Všeobecný súd\nv rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu\nznalca pri vypracovaní znaleckého posudku (III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02,\nII. ÚS 500/2015).\n\n14\n\n39. Ako neefektívnu hodnotí osobitne ústavný súd aj činnosť okresného súdu\nv súvislosti s nariadením kontrolného znaleckého dokazovania. V kontexte námietky\nsťažovateľa obsiahnutej v bode 7 tohto nálezu ústavný súd zdôrazňuje, že jeho vlastné\nzistenia argumentáciu sťažovateľa potvrdzujú. Z odpovede Ústavu súdneho inžinierstva\nŽilinskej Univerzity v Žiline doručenej okresnému súdu 26. januára 2018 (č. l. 1209) totiž\nvyplýva, že tento v predmetnej veci nariadeného kontrolného znaleckého dokazovania nebol\nokresným súdom kontaktovaný „za účelom zistenia možnosti vykonať úkon včas,\nprekonzultovania uložených úloh, zistenia predpokladanej výšky znalečného“.\n40. Zanedbanie možnosti okresného súdu (k tomu pozri aj § 16 ods. 4 zákona\nč. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení platnom a účinnom do 30. júna 2018) prekonzultovať so súdnym znalcom\njeho objektívnu možnosť vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote pritom\nneúmerne predĺžilo napadnuté konanie, keďže si v konečnom dôsledku vyžiadalo nariadenie\nznaleckého dokazovania inou znaleckou organizáciou (obdobne aj nález ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 401/2016 zo 14. septembra 2016). S účinnosťou od 1. júla 2018 vyplýva\nv súlade s § 16 ods. 7 už citovaného zákona dokonca povinnosť všeobecného súdu\npred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej\nčinnosti včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh\nznaleckého úkonu, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku\nna preddavok. Ak ide o zložitú vec, je potrebné so znalcom ešte pred ustanovením\nkonzultovať správnosť zadaných úloh, podať mu potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov\na skutočností, ktoré sú významné z hľadiska posudzovania veci.\n41. K podstatnému predĺženiu napadnutého konania okresného súdu prispelo aj\nsamotné vykonávanie kontrolného znaleckého dokazovania novou znaleckou organizáciou,\nktorá si na účely vypracovania znaleckého posudku spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie\nprevzala v máji 2018, pričom k predloženiu znaleckého posudku okresnému súdu došlo až\nv decembri 2019. Ani skutočnosť, že okresný súd si svoju zodpovednosť zaistiť efektívny\npostup súdneho znalca pri vypracovávaní kontrolného znaleckého dokazovania touto\nznaleckou organizáciou náležite uvedomil a využíval dostupné procesné prostriedky\n15\n\n(uloženie poriadkových pokút a podnet príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy\nna prejednanie správneho deliktu), však nemôže ospravedlniť tak extrémne dlhé napadnuté\nkonanie.\n42. Napokon k tvrdeniam sťažovateľa uvádzaným v bode 6 tohto nálezu (zaujatosť\nznaleckej organizácie pre jej pomer k právnej zástupkyni žalovanej) ústavný súd konštatuje\ns prihliadnutím na argumentáciu predloženú ústavnému súdu zákonnou sudkyňou (bod 15\ntohto nálezu), že je úlohou predovšetkým strán v spore si zistiť skutočnosti odôvodňujúce\nexistenciu zaujatosti súdneho znalca. Samotná právna úprava totiž stranám sporu umožňuje\nuplatniť námietku aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi (§ 52 a § 59 CSP). Sudca všeobecného\nsúdu má však s prihliadnutím na zákonnú právnu úpravu povinnosť len vo vzťahu k sebe\nsamému, a to uplatnením inštitútu oznámenia skutočností, pre ktoré je vylúčený\nz prejednania a rozhodovania v danej veci (§ 50 ods. 1 CSP). Zanedbanie práv stranami\nsporu či samotnou znaleckou organizáciou a neoznámenie skutočností, ktoré by\nodôvodňovali zaujatosť ustanovenej znaleckej organizácie pre vzťah k žalovanému, preto\nnemožno pričítať na ťarchu samotného okresného súdu.\n43. Na podklade všetkých už uvádzaných skutočností ústavný súd konštatuje,\nže vyslovenie porušenia práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy v časti prerokovania veci\nbez zbytočných prieťahov a čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti prejednania záležitosti\nv primeranej lehote postupom okresného súdu v napadnutom konaní prima facie\nodôvodňuje celková extrémna, a tým aj neakceptovateľná dĺžka napadnutého konania\nvedeného okresným súdom (celková dĺžka napadnutého konania presiahla 16 rokov, pričom\npredmetná vec je na súde prvej inštancie viac ako 14 rokov).\nV.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n44. S prihliadnutím na celkovú extrémnu dobu napadnutého konania, keď od podania\nžaloby sťažovateľa (15. marca 2004) ubehlo viac ako 16 rokov, pričom vec nie je\n16\n\nprávoplatne skončená, berúc do úvahy ničím neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu,\nako aj nesústredenú, resp. neefektívnu činnosť okresného súdu, ústavný súd konštatuje,\nže postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný\nsúd preto vyslovil porušenie práv sťažovateľa zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní (bod 1 výroku tohto nálezu).\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n45. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n46. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vzhľadom\nna skutočnosť, že napadnuté konanie vedené okresným súdom nebolo do času rozhodnutia\nústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti právoplatne skončené, prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať\nv predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.\nK bodom 3 a 5 výrokovej časti nálezu\n47. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\nPodľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\n17\n\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\n48. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n49. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 36 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu, pričom stanovenú sumu\npožaduje aj s prihliadnutím na sumu náhrady škody, o ktorú v napadnutom konaní ide\n(228 107,94 €).\n50. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n51. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä zjavne extrémnu\ndĺžku napadnutého konania (ktorá už sama osebe de facto znamená odopretie\nspravodlivosti) spôsobenú neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu, ako aj\njeho nečinnosťou, povahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené, predmet konania,\nako aj jeho význam pre sťažovateľa a berúc do úvahy skutočnosti uvádzané na ťarchu\nsťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym\nokolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume\n7 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n52. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnej sťažnosti v časti\npožadovanej sumy primeraného finančného zadosťučinenia prevyšujúcej sumu 7 000 €\nnevyhovel tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.\n18\n\n53. Už len pre úplnosť s prihliadnutím na skutočnosti, ktorými sťažovateľ okrem\niných odôvodňuje sumu požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, ústavný\nsúd akcentuje, že právomoc ústavného súdu priznať primerané finančné zadosťučinenie\nnepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy. Primerané finančné\nzadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu,\nalebo za ušlý zisk (obdobne I. ÚS 117/08).\n54. Podobne už ústavný súd uviedol, že „cieľom primeraného finančného\nzadosťučinenia je náhrada nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada škody“\n(III. ÚS 75/01), a tiež to, že dôvodom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nnemôže byť len výška sumy v predmetnom spore (m. m. II. ÚS 36/02).\nK bodu 4 výrokovej časti nálezu\n55. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\nPodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n56. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu\nvznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.\n57. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 346,26 €\nv súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky.\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nza rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež\nzo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby\n19\n\nza rok 2019 v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\nCelková suma náhrady trov konania tak predstavuje sumu 346,26 €. Vzhľadom na uvedené\nústavný súd vo veci náhrady trov konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené\nv bode 4 výroku tohto nálezu.\n58. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nVI.\n59. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "podmienky konania", "prieťahy v konaní-extrémne", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu", "prieťahy v konaní-extrémne", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "63Cb/77/2004", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64de0282-f2b9-4aac-9dd4-bcd19e3c9251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1"}, {"guid": "ussr:84e4d783-2769-4e30-8a34-53c50e47eeaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.242.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 242/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.242.2019.2"}, {"guid": "ussr:294c5afe-3451-4416-bf6b-ecd5eae130d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2"}, {"guid": "ussr:0401ff42-1a4a-472f-b29e-67bd7da33283", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.401.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 401/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 401/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.401.2016.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:1379ed1e-3aca-48d6-ba2c-b1bf1d6850ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.500.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 500/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 500/2015 z 28. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.500.2015.1"}, {"guid": "ussr:f7d09986-adeb-4ec4-ab69-8b2e0c6ee6a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 317/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 317/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7d09986-adeb-4ec4-ab69-8b2e0c6ee6a9"}, {"guid": "ussr:67e7b6aa-8f39-4559-b400-5ade1f0dcfd1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 335/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 335/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67e7b6aa-8f39-4559-b400-5ade1f0dcfd1"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:0bfb8268-bc3c-4797-8f11-85444b89b444", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/08 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bfb8268-bc3c-4797-8f11-85444b89b444"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:168bfe27-f0b1-47b9-8e78-d265a908beaf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 31/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/05 z 4. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-04", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:168bfe27-f0b1-47b9-8e78-d265a908beaf"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:a0e4c6ee-f7b8-43d5-b049-167f3bb55d59", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 56/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 56/02 z 8. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-08", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0e4c6ee-f7b8-43d5-b049-167f3bb55d59"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:22fb8c1a-ea60-4996-8324-efe7cef30bf0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 36/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22fb8c1a-ea60-4996-8324-efe7cef30bf0"}, {"guid": "ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/01 z 22. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-22", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98c3b0e-92a1-4979-97e0-3f1cc49636e1"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/01 z 28. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-28", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5595941d-8a8f-445c-bafc-5037974459de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.513.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 513/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 513/2025 z 3. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.513.2025.1"}, {"guid": "ussr:edbd4657-6470-46b1-af7b-f5be83323ccd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.367.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 367/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 367/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.367.2025.1"}, {"guid": "ussr:338c0af9-ca92-4f3c-8650-6c8815ccc31b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.559.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 559/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 559/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.559.2024.1"}, {"guid": "ussr:2236972c-d983-4351-9877-8e088fb02b18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.645.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 645/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 645/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.645.2023.1"}]}