{"guid": "ussr:ad0bd523-3914-4bf3-a682-fc86f5a7540a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.83.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2020 z 13. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. marca 2020, sp. zn. IV. ÚS 83/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.83.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-03-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje žiadosti o ustanovenie PZ"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ad0bd523-3914-4bf3-a682-fc86f5a7540a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.83.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.83.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.83.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 83/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa\nčl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 55/2017 a postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Spr 207/2019 a takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť\n2. Žiadosti\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným\n\nsúdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\nnamietaného porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6\nods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10 C 55/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a postupom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní sp. zn. 1 Spr 207/2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde\nžalobu o ochranu osobnosti, ktorou sa proti Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej\na justičnej stráže, Šagátova 1, Bratislava (ďalej len „žalovaný“), domáha ospravedlnenia\na náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 120 000 €. V žalobe sťažovateľ poukázal na úspešné\nspory podobného charakteru týkajúce sa porušenia čl. 3 dohovoru. Dňa 7. augusta 2019\npodal sťažovateľ proti okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 C 55/2017, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nžiadal finančné odškodnenie spolu v sume 3 500 €, ktorého cieľom je dovŕšenie ochrany\nporušeného ľudského práva a odčinenie tým spôsobenej psychickej ujmy, a ukončenie\ndlhodobého ponižovania, mučenia, týrania v ústave na výkon trestu, ktoré kontroluje a riadi\nžalovaný.\n3. Dňa 17. septembra 2019 bolo sťažovateľovi zaslané upovedomenie o spôsobe\nvybavenia sťažnosti pod sp. zn. 1 SprV 388/2019, v ktorom predseda okresného súdu\nkonštatoval, že nezistil prieťahy zo strany okresného súdu v predmetnom konaní, pretože\n\n2\n\ntento priebežne koná. Podľa ustálenej praxe sa za prieťahy považuje nečinnosť súdu dlhšia\nako 6 mesiacov. Vyjadrenie sťažovateľa bolo okresnému súdu doručené 21. februára 2019,\nno súd ho žalovanému zaslal na vedomie až 3. júna 2019. Podľa vyjadrenia zákonnej\nsudkyne z 11. septembra 2019 táto viacnásobne predsedu okresného súdu upozorňovala\nna neprimerané zaťaženie sudcu a predpokladala nariadenie termínu pojednávania v prvom\nštvrťroku 2020. Podľa názoru sťažovateľa od jeho posledného doručenia okresnému súdu\ndo predpokladaného pojednávania je viac ako 6 mesiacov.\n4. Podľa sťažovateľa nebola jeho sťažnosť riadne vybavená, a preto požiadal\npredsedu krajského súdu o prešetrenie jej vybavenia. Tu od neho žiadali zaplatiť poplatok\nza úkon štátnej správy, ktorý sťažovateľ nemal v stanovenej lehote z čoho zaplatiť,\na uznesením č. k. 10 C 55/2017-35 bol oslobodený okresným súdom aj od súdnych\npoplatkov týkajúcich sa žaloby. Na tieto obštrukcie zo strany krajského súdu podal\nsťažnosť. Odpoveďou predsedu krajského súdu sp. zn. 1 Spr 207/2019 z 11. novembra 2019\nmu bolo oznámené, že prešetrenie vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa zákona\nSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov v znení neskorších predpisov a vzhľadom na to, že nie je oslobodený od\nsúdnych poplatkov zo zákona, ale na základe rozhodnutia súdu, jeho podanie\nz 25. októbra 2019 odložil. Zo strany okresného súdu a krajského súdu preto evidentne ide\no „odďaľovanie“ pojednávania, aby sa sťažovateľ nemohol dovolať spravodlivosti.\n5. Sťažovateľ si uplatnil primerané zadosťučinenie vo výške 2 500 € od okresného\nsúdu a vo výške 1 000 € od krajského súdu, pretože k porušeniu jeho práv došlo postupom\nobidvoch súdov, ktorých úlohou je práve opak, a to ochrana práv, vzhľadom na to, že má\npocity krivdy a bezmocnosti, pretože bola uňho v podstate negovaná dôvera v možnosti\nposkytnutia spravodlivosti v štáte, pretože došlo k porušeniu viacerých ústavných práv\na dohovorov, porušenie práv bolo svojvoľné a hrubé, a napokon, pretože priznanie\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nprichádza\n\ndo\n\núvahy\n\nkeď porušenie základného práva a slobody už nie je možné napraviť.\n\n3\n\nv tých\n\nprípadoch,\n\n6. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu, pretože si ho\nnemôže dovoliť pre svoju nemajetnosť, keďže mesačne spláca splátky štátnej pokladnici\npozostávajúce z pohľadávok Zboru väzenskej a justičnej stráže, pohľadávok iným osobám,\npokuty daňovému úradu, nedoplatkov elektriny za predaný dom, hypotéky a výživného na\n3 deti. Nárok na ochranu ústavnosti si uplatnil, pretože podľa neho bude jeho žaloba na súde\núspešná s odkazom na podobné prípady odsúdených, ktorí si prešli peklom, mučením,\nponižovaním vo väzniciach a na čl. 3 dohovoru.\n7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,\naby ústavný súd po prijatí jeho ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto\nrozhodol:\n„1. OS BA I v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 55/2017, svojim postupom, konaním –\nnečinnosťou, porušil moje práva, aj keď vedel, že sa jedná o dlhotrvajúce porušovanie\nľudských práv, ktoré mohlo včasným nariadením termínu pojednávania zastaviť – toto\npokračovanie ponižujúceho zaobchádzania v ústavoch VTOS pod vedením GR ZVJS BA.\n2. OS BA I svojím konaním porušil moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48/2 Ústavy, čl. 6/1 Dohovoru, čl. 13 Dohovoru.\n3. OS BA I sa prikazuje, aby v konaní pokračoval bez zbytočných prieťahov.\n4. ÚSSR priznáva sťažovateľovi, ako primerané zadosťučinenie, peňažnú sumu 2 500\n€, ktorú mu je povinný vyplatiť OS BA I do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. ÚSSR priznáva ako primerané zadosťučinenie, peňažnú sumu vo výške 1 000 €,\nktorú mu je povinný zaplatiť KS BA do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. OS BA I aj KS BA sú povinný nahradiť trovy konania – môjmu právnemu\nzástupcovi, ktorého mi pridelil ÚSSR.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n4\n\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\n\n5\n\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n17. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom\nbez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.\nIII.\nChronológia procesných úkonov v napadnutom konaní\n18. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu zistil tento priebeh napadnutého\nkonania:\n- 8. septembra 2017 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa;\n\n6\n\n- 19. septembra 2017 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie tlačiva\nna oslobodenie od súdnych poplatkov v lehote 20 dní, výzva bola doručená 19. októbra\n2017;\n- 8. novembra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyplnené tlačivo s prílohami;\n- 9. novembra 2017 sťažovateľ žiadal okresný súd o predĺženie lehoty na zaslanie\ndotazníka a príloh pre prípad nedoručenia skoršieho tlačiva;\n- 15. novembra 2017 bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením\nč. k. 10 C 55/2017-35 doručeným 28. decembra 2017, zároveň súd uznesením č. k.\n10 C 55/2017-36 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe;\n- 11. januára 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe;\n- 15. januára 2018 bolo okresným súdom vydané uznesenie č. k. 10 C 55/2017-57\ns výzvou na vyjadrenie sťažovateľovi (po žiadosti sťažovateľa doručenej 2. mája 2018\na pokyne sudkyne zo 4. mája 2018 doručené 17. mája 2018);\n- 16. januára 2018 bol prerozdelený spis a zmenil sa zákonný sudca;\n- 29. mája 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa – replika;\n- 21. júna 2018 bolo okresným súdom vydané uznesenie č. k. 10 C 55/2017-69\ns výzvou na vyjadrenie žalovanému;\n- 13. júla 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného – duplika;\n- 3. augusta 2018 okresný súd vyjadrenie žalovaného z 11. júla 2018 zaslal\nsťažovateľovi na vedomie;\n- 13. augusta 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa;\n- 20. augusta 2018 okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľa žalovanému\nna vedomie, ktorému bolo doručené 22. augusta 2018;\n- 19. októbra 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa, resp.\ndoplnenie žaloby;\n- 26. novembra 2018 okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľa, resp. doplnenie\nžaloby žalovanému na vedomie, ktorému bolo doručené 27. novembra 2018;\n- 7. decembra 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného;\n- 18. januára 2019 okresný súd zaslal vyjadrenie žalovaného na vedomie\nsťažovateľovi, ktorému bolo doručené 8. februára 2019;\n- 21. februára 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa;\n\n7\n\n- 3. júna 2019 okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľa žalovanému;\n- 17. septembra 2019 predseda okresného súdu upovedomil sťažovateľa o vybavení\nsťažnosti ako nedôvodnej;\n- 26. novembra 2019 okresný súd nariadil pojednávanie na 31. marec 2020, úprava\nsudkyne bola realizovaná 17. januára 2020.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n19. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo\nk porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ďalej práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 13 dohovoru, pretože od doručenia posledného\nvyjadrenia sťažovateľom okresnému súdu do predpokladaného pojednávania je viac ako 6\nmesiacov, čo je podľa ustálenej súdnej praxe považované za prieťah.\n20. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a na jeho žiadosť\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom pristúpil ústavný súd\nv rámci ústavného prieskumu najskôr k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne splnené tri\npodmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným\nsúdom v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorými sú: (i) žiadosť o ustanovenie\nprávneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) skutočnosť,\nže nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\n21. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie\nnároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc\nústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne\nneopodstatnená. Ak ale ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia\nzistí, že v danom prípade buď nie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie,\nalebo je ústavná sťažnosť oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená\nto, že ide zo strany sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu\n\n8\n\nústavnosti. V takom prípade nie je splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho\nzástupcu v konaní pred ústavným súdom a v dôsledku toho nemožno žiadosti o jeho\nustanovenie vyhovieť (I. ÚS 60/2019).\n22. Vzhľadom na viazanosť návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom\nsúde) ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní posudzoval namietané porušenie práv\nsťažovateľa vo vzťahu k porušovateľom, ktorých označil v ústavnej sťažnosti, teda\nvo vzťahu k okresnému súdu aj ku krajskému súdu (hoci vo vzťahu ku krajskému súdu sa\ndôvody ústavnej sťažnosti nepremietli vo formulácii petitu návrhu), a vo vzťahu k dôvodom\na časovému rozsahu vymedzenému v ústavnej sťažnosti (od doručenia „posledného\nvyjadrenia“ sťažovateľa okresnému súdu 21. februára 2019 do dňa predpokladaného\npojednávania, ktorého termín bol nariadený 26. novembra 2019, teda až po podaní ústavnej\nsťažnosti, na 31. marec 2020). Napriek viazanosti návrhom však ústavný súd nemohol\nnezohľadniť aj celkovú dĺžku konania, v rámci ktorého je napádaná len určitá časť.\nIV.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10 C 55/2017\n23. Ústavný súd si pri výklade obsahu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n24. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa\nprávna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty\ndochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Na naplnenie\n\n9\n\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,\nIII. ÚS 224/05).\n25. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06)\nsa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným\nsúdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva\noznačenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.\nAk v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať\nk namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,\nústavný súd ústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú.\n25.1 Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej\nsťažnosti zistil, že okresný súd v napadnutom konaní nariadil termín pojednávania\n26. novembra 2019 na 31. marec 2020. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia ústavnej\nsťažnosti ústavnému súdu ešte okresný súd mohol byť porušovateľom označeného\nzákladného práva podľa ústavy a práv podľa dohovoru, keďže vo veci ešte meritórne\nnerozhodol a ani termín pojednávania nebol nariadený.\n26. Ústavný súd sa preto zameral na posúdenie napadnutého procesného postupu\nokresného súdu a skúmanie intenzity porušenia označeného základného práva vo vzťahu\nk nemu. Ústavný súd pritom pripomína, že už vo svojich skorších rozhodnutiach vyslovil\nnázor, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte\nnemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Oneskorenie v niektorej fáze\nkonania môže byť tolerované, ak celková dĺžka konania nemôže byť považovaná\nza neúmernú (rozsudok ESĽP vo veci Pretto a iní proti Taliansku z 8. 12. 1983, sťažnosť\nč. 7984/77, bod 37).\n27. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n\n10\n\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\n28. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, v napadnutom konaní ide\no občianskoprávne konanie o ochranu osobnosti, v ktorom sa sťažovateľ okrem\nospravedlnenia domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy. Vo všeobecnosti ide o štandardnú\nagendu súdov prvej inštancie a druh konania, ktorého povaha si vyžaduje osobitnú\nstarostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, aby sa čo najskôr\nodstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou\no rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, II. ÚS 71/2016). V tomto\nprípade je faktická zložitosť prítomná povahou uplatneného nároku, keď sťažovateľ namieta\nzásahy do viacerých zložiek jeho osobnosti, ku ktorým malo dochádzať v období rokov\n2013 až 2018 v celkom troch organizačných zložkách žalovaného. Súd pristúpi k právnemu\nposúdeniu až po spoľahlivo zistenom skutkovom základe. Hodnotiac celkovo kritérium\nzložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na to, že doteraz ešte nebolo\nrozhodované vo veci samej a všetky vydané rozhodnutia boli len procesnej povahy, nezistil\npriamy vplyv právnej alebo skutkovej zložitosti veci na dĺžku namietaného konania.\n28.1 Táto vec je významná pre sťažovateľa z toho hľadiska, že sa nachádza\nvo výkone trestu odňatia slobody uloženom mu odsudzujúcim rozsudkom vo výmere 23\nrokov a 4 mesiacov so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, ktorým mu\nbola okrem iného uložená aj povinnosť nahradiť poškodenej z titulu nemajetkovej ujmy\nsumu 120 000 €. Je tak odkázaný na najzávažnejšie obmedzenie osobnej slobody\na na zaobchádzanie v niektorom z ústavov na výkon trestu, preto je potrebné venovať\nnáležitú pozornosť jeho tvrdeniam o závažných zásahoch do práva na ochranu osobnosti,\nhoci obmedzenie jeho práv vyplýva už zo samotnej povahy trestu odňatia slobody.\n29.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľ dodržiaval súdom stanovené lehoty\n\n11\n\nna vyjadrenie, bol súčinný, zaujímal sa o stav konania a vyjadroval sa ku každému podaniu\nprotistrany.\n29.1 Sťažovateľ 19. októbra 2018, teda po ukončení predchádzajúcej päťmesačnej\nvzájomnej výmeny písomností ukončenej doručením vyjadrenia sťažovateľa k duplike\nžalovaného, doručil okresnému súdu doplnenie žaloby, predložiac ďalšie prostriedky\nprocesného útoku, kde uviedol ďalšie skutkové tvrdenia, ktoré (minimálne pokiaľ sa týka\no podanie z 10. októbra 2018) nemohol uviesť skôr, keďže sa týkali vybavenia jeho\nsťažností a žiadosti z júla a augusta 2018. Okresný súd doručoval podanie sťažovateľa\nprotistrane na vedomie a začalo sa tak ďalšie kolo výmeny podaní, pretože nasledovalo\nvyjadrenie žalovaného doručené okresnému súdu 7. decembra 2018, ktoré bolo na vedomie\ndoručené sťažovateľovi, ktorý sa zasa vyjadril podaním doručením okresnému súdu\n21. februára 2019, a toto bolo napokon zaslané žalovanému 3. júna 2019, ktorý sa podľa\nobsahu spisu už nevyjadril.\n29.2 Pokiaľ ide o využitie procesných návrhov sťažovateľom, ústavný súd poukazuje\nna svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom\nkonania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť\nv takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (m. m.\nIII. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). Uzatvárajúc predložením doplnenia žaloby po ukončení\npredchádzajúcej výmeny, došlo k predĺženiu konania po 19. októbri 2018 bez možnosti\npričítať ho sťažovateľovi alebo okresnému súdu.\n30. Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu poukazuje na to, že doterajšia\ncelková dĺžka konania nie je sama osebe dôvodom na vyslovenie, že došlo vo veci\nk zbytočným prieťahom. Okresný súd po podaní žaloby vykonával úkony priebežne\na po mesiaci rozhodol o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Ústavný súd zistil\njedno obdobie nečinnosti v súvislosti s doručením uznesenia z 15. januára 2018\nobsahujúceho výzvu na vyjadrenie sťažovateľovi, ktoré mu bolo doručené až po jeho\nžiadosti a opakovanom pokyne novej zákonnej sudkyne. Následne súd konal vo fáze\nvzájomného doručovania vyjadrení priebežne až do augusta 2018. Tu sa vyskytlo jedno\nobdobie nečinnosti a nesústredenej činnosti, keď zákonná sudkyňa svojou úpravou dala\npokyn na doručenie vyjadrenia sťažovateľa žalovanému s tým, že jej má byť vec predložená\n\n12\n\nna nariadenie termínu pojednávania, k nariadeniu ale po vykonaní pokynu nedošlo.\nPo doručení doplnenia žaloby 19. októbra 2018 okresný súd opakovane doručoval\n„na vedomie“ podania medzi stranami až do júna 2019, keď zaslal vyjadrenie sťažovateľa\nžalovanému. V tomto období ústavný súd zistil jedno obdobie nečinnosti v trvaní takmer 4\nmesiacov. Keďže posledným úkonom v spise bola úprava zákonnej sudkyne z novembra\n2019 o nariadení termínu pojednávania, zistené obdobie vyše 5 mesiacov je potrebné\npovažovať za obdobie nečinnosti.\n30.1 Sťažovateľ v auguste 2019 upozornil okresný súd na nečinnosť, na čo okresný\nsúd v primeranej dobe reagoval nariadením pojednávania a ďalej pokračoval v konaní\nbez zbytočných prieťahov.\n30.2 Obdobie od nariadenia pojednávania do predpokladaného termínu pojednávania\nsúd nerátal za obdobie prieťahov, keďže\n- sťažovateľova právna neistota, pokiaľ ide o pevné určenie termínu pojednávania,\nkde by sa malo konať o veci samej, bola odstránená a hoci nebolo rozhodnuté vo veci\nsamej, čo je bežne považované za skutočnosť, ktorou dochádza k odstráneniu právnej\nneistoty sťažovateľa, možnosť rozhodnutia vo veci samej stále prichádza do úvahy aj\nna prvom pojednávaní,\n- ústavný súd pritom nemôže vychádzať z hypotetického údaja o nariadenom termíne\npojednávania, pretože vychádza zo stavu konania ku dňu svojho rozhodovania (rozsudok\nESĽP vo veci Capuano proti Taliansku z 25. 6. 1987, sťažnosť č. 9381/81, bod 22).\n30.3\n\nČasové\n\nintervaly\n\nnečinnosti\n\nposudzované\n\nsamostatne\n\nsa\n\nnejavia\n\nako neprimerané. V súhrne konanie trvá od podania žaloby do dňa rozhodovania ústavného\nsúdu dva roky a šesť mesiacov na jednom stupni súdov.\n31. Ústavný súd v tomto bode poukazuje na svoju judikatúru (napr. I. ÚS 46/01,\nII. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má\nnevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48\nods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým\nmateriálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí\nvyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať\n\n13\n\nako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už\nvo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj\nv trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.\nI. ÚS 42/01, II. ÚS 600/2017, III. ÚS 638/2017). Ústavný súd už tiež vyslovil, že zjavná\nneopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie\ntohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré\nz hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných\nprieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).\n32. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že 6 dní\npo jej podaní okresný súd nariadil termín pojednávania na 31. marec 2020. Dovtedy konanie\nokresného súdu trvalo vyše dva roky a bolo poznačené viacerými obdobiami nečinnosti.\n32.1 Podľa názoru ústavného súdu je primárnou úlohou okresného súdu zabezpečiť\ntaký priebeh súdneho konania, aby jednotlivé princípy civilného súdneho sporu boli\nv konkrétnej veci dodržané. V niektorom prípade je vhodné skôr siahnuť po dostupných\nprostriedkoch sudcovskej koncentrácie v záujme poskytnutia účinnej a rýchlej procesnej\nochrany, v inom môže byť vhodnejšie, aby strany predložili svoje vyjadrenia aj viacnásobne\npre zachovanie rovnosti zbraní a kontradiktórnosti. Konajúci súd viac uprednostnil\nkontradiktórnosť konania, umožňujúc reagovať protistrane na doplnenie žaloby, a to\nv tomto prípade išlo na úkor rýchlosti konania.\n32.2 Hoci viacerým obdobiam nečinnosti sa pravdepodobne dalo predísť, nejde\no dostatočne vážne zdržania v konaní pre vyvodenie záveru, že celková dĺžka konania bola\nneprimeraná. Dovolená hranica nebola zatiaľ prekročená. Zistené ojedinelé prieťahy\nv napadnutom konaní okresného súdu, aj keď sú neprípustné, nedosahujú takú\nústavnoprávne relevantnú intenzitu, ktorá by ústavnému súdu umožňovala po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie dospieť k záveru o porušení základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nprípadne práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n\n14\n\n33. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n34. Sťažovateľ namietal i porušenie čl. 13 dohovoru. Uplatňovanie práva\nvyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable\nclaim) o porušení iného práva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci\nSilver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak\nvzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť\ntvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv zaručených dohovorom (rozsudok z 27. 4. 1988\nvo veci Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, séria A, č. 131). Z citovanej judikatúry\nESĽP vyplýva zrejmá súvislosť práva zaručeného čl. 13 dohovoru s ostatnými právami\nzaručenými dohovorom. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o zjavnej\nneopodstatnenosti ústavnej sťažnosti v časti čl. 6 ods. 1 dohovoru, nezostalo žiadne právo,\nv spojení s ktorým mohol sťažovateľ namietať aj porušenie čl. 13 dohovoru. Napadnutým\npostupom preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľovho práva podľa čl. 13\ndohovoru. V tejto časti preto ústavný súd ústavnú sťažnosť taktiež odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIV.2 K namietanému porušeniu práv postupom krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Spr 207/2019\n35. Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu bola sťažovateľova ústavná\nsťažnosť stručnejšia, uviedol v nej všeobecný opis skutočností s vyjadrením nespokojnosti\ns vybavením jeho žiadosti o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti predsedom okresného\nsúdu, pretože bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj s odpoveďou\npodpredsedu krajského súdu z 11. novembra 2019 o odložení jeho podania. Uvedeným\npostupom mali byť porušené bližšie nekonkretizované sťažovateľove práva podľa ústavy\na dohovorov, požadoval proti krajskému súdu primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n1 000 € a v petite ústavnej sťažnosti vôbec neuviedol, že sa proti krajskému súdu domáha\nvyslovenia porušenia práv, ako tomu bolo v časti týkajúcej sa okresného súdu. Ústavná\n\n15\n\nsťažnosť v tejto časti neobsahovala ani ústavnoprávnu argumentáciu. Len z obsahu\nstručného odôvodnenia by sa bolo možné domnievať, že sťažovateľ namieta proti\nkrajskému súdu porušenie tých istých práv ako proti postupu okresného súdu. Ústavný súd\nv rámci materiálnej ochrany práva vztiahol jeho dôvody na čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ktoré označil aj proti okresnému súdu (časť IV.1).\n36. Kritériom aplikovateľnosti čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj čl. 6 ods. 1\ndohovoru) je materiálna povaha predmetu konania, predovšetkým skutočnosť, že sa v ňom\nbezprostredne rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb\n(ich právnom statuse). Nie je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach konkrétneho prípadu\nrozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie je rozhodujúca\nani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani povaha strán\n(účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide.\n36.1 Sťažovateľ v súvislosti s porušením označených práv namieta postup krajského\nsúdu pri vybavovaní jeho žiadosti o prešetrenie sťažnosti na prieťahy predsedom okresného\nsúdu v napadnutom konaní uplatnenej podľa § 67 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n37. Ústavný súd vo svojej judikatúre už uviedol, že namietaný administratívnoprávny\npostup všeobecných súdov nemožno považovať ratione materiae za súčasť práva na\nspravodlivé súdne konanie, pretože tu nejde o konanie, v ktorom by sa bezprostredne\nrozhodovalo o právach, resp. povinnostiach sťažovateľa (napr. IV. ÚS 326/2011, IV. ÚS\n242/2014, III. ÚS 579/2013).\n38. V tejto časti preto ústavný súd ústavnú sťažnosť tiež odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (výrok rozhodnutia).\n39. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (príkaz okresnému súdu,\naby konal bez zbytočných prieťahov a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).\n\n16\n\n40. Ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti (časť IV.1 a IV.2), je preto zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme\nbezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014,\nIII. ÚS 631/2017). Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho\nzástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho\nzástupcu napriek nezdokladovaným osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom\nústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku rozhodnutia), keďže výzva by bola po zistení zrejme\nbezúspešného uplatňovania si nároku na ochranu ústavnosti neúčelná.\n41. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné\nuviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v napadnutom konaní\nnepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa opätovne\nobrátil na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. marca 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "ochrana osobnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8efe7443-b0cf-44cb-b398-f2a83982387d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.60.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 60/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.60.2019.1"}, {"guid": "ussr:99b6c9b4-5c4f-4755-9faa-945980945341", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.638.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 638/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 638/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.638.2017.1"}, {"guid": "ussr:3408bd3f-22ca-44da-8c29-8611d1879919", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.631.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 631/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 631/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.631.2017.1"}, {"guid": "ussr:d235958c-418c-42a3-af8a-67c1ddb36024", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.600.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 600/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 600/2017 z 6. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-06", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.600.2017.1"}, {"guid": "ussr:d136284a-952d-47f2-9888-b22c5c1dd188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.2016.2"}, {"guid": "ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 265/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 265/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1"}, {"guid": "ussr:147506af-c36d-4219-b8b2-12db4d6c6634", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2014 z 16. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-16", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:147506af-c36d-4219-b8b2-12db4d6c6634"}, {"guid": "ussr:91ae1a89-f2b1-428d-a3e7-a202a166fb31", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 579/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 579/2013 z 1. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-01", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91ae1a89-f2b1-428d-a3e7-a202a166fb31"}, {"guid": "ussr:ae5726ae-1111-42f7-9f1e-53821000104e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae5726ae-1111-42f7-9f1e-53821000104e"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:b5906ee4-1901-4016-9bf4-aa675636499d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 224/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 224/05 z 23. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-23", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5906ee4-1901-4016-9bf4-aa675636499d"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 59/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 945, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e"}, {"guid": "ussr:719b4258-6e44-400e-8dda-347861c4c153", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 343/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 343/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 345, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:719b4258-6e44-400e-8dda-347861c4c153"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/02 z 20. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-20", "citacie_n": 1380, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}], "citovane_v": []}