{"guid": "ussr:1a74ac59-1b05-452b-97fd-caf4bcd2d46a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.70.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2020 z 13. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. marca 2020, sp. zn. IV. ÚS 70/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.70.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-03-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a74ac59-1b05-452b-97fd-caf4bcd2d46a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.70.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.70.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.70.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 70/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Prima\nbanka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokát a konateľ JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12 Er 737/2015 z 31. augusta 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára\n2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s.,\n\nHodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou\nkanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokát a konateľ JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 12 Er 737/2015 z 31. augusta 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola po jej doručení pridelená sudcovi\nspravodajcovi Milanovi Ľalíkovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo\n16. februára 2019. V zmysle čl. X bodu 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľky 17. októbra 2019\nprerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\npridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu\npráce členom štvrtého senátu ústavného súdu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom\npostavení oprávnenej účastníčkou exekučného konania vedeného okresným súdom\npod sp. zn. 12 Er 737/2015 a súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským\nso sídlom exekútorského úradu v Bratislave (ďalej len „súdny exekútor“) pod sp. zn.\nEx 1442/2015, predmetom ktorého bolo vymoženie sumy 11 980,21 € s príslušenstvom\nod povinnej\n\n. Okresný\n\nsúd uznesením č. k.\n\n12 Er 737/2015-21 z 11. mája 2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu podľa § 243d ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca\n2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)\nuznesením č. k. 9 CoE 550/2016-59 z 28. novembra 2017, rozhodujúc o odvolaní\nsťažovateľky, uznesenie okresného súdu z 11. mája 2016 ako vecne správne potvrdil.\n\n2\n\n4. Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie okresný súd (napadnutým) uznesením sp. zn.\n12 Er 737/2015 z 31. augusta 2018 exekučné konanie vo veci sťažovateľky zastavil podľa\n§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku. Proti označenému rozhodnutiu okresného súdu odvolanie\nnebolo prípustné.\n5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením okresného\nsúdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5.1 Sťažovateľka tvrdí, že vydanie napadnutého uznesenia o zastavení exekučného\nkonania v jej veci je okrem iného dôsledkom nesprávnej interpretácie a aplikácie § 243d\nods. 1 Exekučného poriadku zo strany okresného súdu, ako aj krajského súdu\npri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,\nresp. pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,\nktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá.\n5.2 Sťažovateľka poukazuje na to, že vzhľadom na okolnosti v jej prípade objektívne\nnebolo možné naplniť dikciu § 243d ods. 1 Exekučného poriadku a podať návrh\nna vykonanie exekúcie v lehote do 1. apríla 2015, keďže rozhodcovský rozsudok v jej\n(spotrebiteľskej) veci bol síce vydaný pred 1. januárom 2015, avšak vykonateľným (tzn.\nspôsobilým exekučným titulom) sa (bez jej zavinenia) stal až 18. apríla 2015. Exekučný súd\njej týmto (podľa jej názoru) arbitrárnym postupom odňal možnosť dosiahnuť nútený výkon\nrozhodcovského rozsudku, ktorý jej proti povinnej priznával nárok na zaplatenie peňažnej\nsumy.\n5.3 Sťažovateľka tiež uvádza, že ústavnou sťažnosťou z 19. septembra 2018\nnamietala porušenie svojich práv uznesením krajského súdu č. k. 9 CoE 550/2016-59\nz 28. novembra 2017, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k.\n12 Er 737/2015-21 z 11. mája 2016 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, a o tejto ústavnej sťažnosti do podania teraz\npreskúmavanej ústavnej sťažnosti nebolo rozhodnuté, a preto podľa nej v prípade úspechu\nvo veci skôr podanej ústavnej sťažnosti (a zrušenia tam napadnutého uznesenia krajského\nsúdu) by ochrana jej práv a ňou sledovaný účel (ktorým je pokračovanie exekučného\n3\n\nkonania) neboli dosiahnuté bez zrušenia aj (napadnutého) uznesenia okresného súdu,\nktorým bolo exekučné konanie v jej veci zastavené.\n6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,\naby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa\n31. 8. 2018 č. k. 12 Er/737/2015-69 porušené boli.\nII. Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 31. 8. 2018 č. k.\n12 Er/737/2015-69 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Dunajská Streda na ďalšie\nkonanie.\nIII. Okresný súd Dunajská Streda je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu\ntrov konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n7. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n4\n\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n13. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade\nrozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je\nspor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z. z.\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, pozn.), vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch\nmesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného\npo tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie\nprestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.\n\n5\n\n14. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť\nzamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto\nrozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n15. Sťažovateľka v posudzovanej veci namieta, že napadnutým uznesením okresného\nsúdu, ktorým bolo exekučné konanie v jej veci podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku\nzastavené po tom, čo bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie, došlo k porušeniu jej práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Podstata argumentácie sťažovateľky (bližšie popísanej v časti I bode 5 tohto\nuznesenia, pozn.) spočíva v jej výhrade, že okresný súd, ako aj odvolací krajský súd\npri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (t. j. pred samotným\nzastavením exekučného konania, ku ktorému došlo napadnutým uznesením okresného súdu,\npozn.) vychádzali z nesprávnej interpretácie a aplikácie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku.\n16. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011).\n\n6\n\n17. Okresný súd vo veci sťažovateľky napadnutým uznesením zastavil exekučné\nkonanie podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku a vychádzal pritom zo skutočnosti, že jeho\nprávoplatným uznesením č. k. 12 Er 737/2015-21 z 11. mája 2016 v spojení s uznesením\nkrajského súdu č. k. 9 CoE 550/2016-59 z 28. novembra 2017 bola žiadosť súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Z obsahu sťažnostnej\nargumentácie sťažovateľky pritom vyplýva, že jej výhrady smerujú práve proti spôsobu\nvýkladu a následnej aplikácii § 243d ods. 1 Exekučného poriadku zo strany okresného súdu\na krajského súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie. Pri následnom rozhodovaní o zastavení exekučného konania\n(napadnutým uznesením) však už okresný súd nebol oprávnený ani povinný posudzovať\nsťažovateľkou namietané skutočnosti, ktoré boli relevantné pre skoršie štádium jeho\nrozhodovania (t. j. pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia).\nZ uvedeného vyplýva, že medzi sťažnostnou argumentáciou sťažovateľky a napadnutým\nuznesením okresného súdu neexistuje príčinná súvislosť, na základe ktorej by bolo možné\nčo i len uvažovať o možnom porušení práv sťažovateľky označených v jej ústavnej\nsťažnosti. Inými slovami povedané, sťažovateľka namieta niečo, o čom okresný súd\nnapadnutým uznesením nerozhodoval.\n18. Ústavný súd si je vedomý, že preskúmavaná ústavná sťažnosť sťažovateľky\nnadväzuje na jej predchádzajúcu ústavnú sťažnosť, v ktorej (obsahovo totožným spôsobom)\nnamietala porušenie svojich práv uznesením krajského súdu č. k. 9 CoE 550/2016-59\nz 28. novembra 2017, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k.\n12 Er 737/2015-21 z 11. mája 2016 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie. Z evidencie rozhodovacej činnosti ústavného súdu\nvšak vyplýva, že táto predchádzajúca ústavná sťažnosť sťažovateľky bola po jej meritórnom\npreskúmaní uznesením ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 594/2018 z 13. decembra 2018\n(právoplatným 26. februára 2019, pozn.) odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.\nZ uvedeného vyplýva, že ani v tomto kontexte neexistuje relevantný dôvod na spochybnenie\nústavnej akceptovateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorého vydanie\nprocesne bezprostredne nadväzovalo na vydanie (ústavne konformného) uznesenia\n\n7\n\nkrajského č. k. 9 CoE 550/2016-59 z 28. novembra 2017 (napadnutého v konaní vedenom\nústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 594/2018) .\n19. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky\npri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\n20. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. marca 2020\n\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia", "konanie-zastavenie", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b5d276f7-4496-4d57-b7ad-b3c9a1adf833", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.594.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 594/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 594/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.594.2018.1"}, {"guid": "ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098"}, {"guid": "ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "047fd826-bd5c-40a3-a551-4119ace1b5b1:22ede8a0-4f17-4c52-bf70-58f21aaf08e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/737/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 12Er/737/2015 z 9. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/047fd826-bd5c-40a3-a551-4119ace1b5b1:22ede8a0-4f17-4c52-bf70-58f21aaf08e1"}], "citovane_v": []}