{"guid": "ussr:3ba96f5e-8124-403e-af61-224c3b6880e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.684.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 684/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 684/2018 z 10. 3. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. marca 2020, sp. zn. IV. ÚS 684/2018, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.684.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2020-03-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "nazov": "čl. 22 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-2", "nazov": "čl. 22 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-22", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-10", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-13", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3ba96f5e-8124-403e-af61-224c3b6880e4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.684.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.684.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.684.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 684/2018-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte\nzloženom\n\nz\n\npredsedu\n\nsenátu\n\nMojmíra\n\nMamojku\n\na\n\nzo\n\nsudcov\n\nPetra\n\nStraku\n\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\n,\n,a\n\n,\n\n,\n,\n\n, zastúpených Advokátskou kanceláriou Perhács s. r. o., Jelenec 353,\nv mene ktorej koná advokát Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., ktorou namietajú porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 10 ods. 2, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 TdoV 1/2017 z 24. mája 2017 a konaním, ktoré mu predchádzalo, a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\n,\n\na\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia, napadnutého konania a sťažnostná\nargumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 684/2018-19 z 13. decembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\nna ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,a\n(ďalej len „sťažovatelia“),\n\nzastúpených Advokátskou kanceláriou Perhács s. r. o., Jelenec 353, v mene ktorej koná\nadvokát Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD. (ďalej len „právny zástupca sťažovateľov“),\nv časti, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 22\nods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na podľa čl. 10 ods. 2, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky\n\n(ďalej\n\noznačovaný\n\naj\n\nako\n\n„najvyšší\n\nsúd“,\n\nprípadne\n\n„odporca“)\n\nsp. zn. 2 TdoV 1/2017 z 24. mája 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a konaním,\nktoré mu predchádzalo (ďalej len „napadnuté konanie“).\nV zmysle čl. X Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 účinného od 26. apríla 2019 (ďalej len „pôvodný\nrozvrh práce“) bola táto ústavná sťažnosť pridelená sudcovi Petrovi Strakovi ako novému\nsudcovi spravodajcovi tretieho senátu ústavného súdu, ktorého ďalším členom je sudca\nMartin Vernarský a predsedom sudca Mojmír Mamojka.\nNásledne bola prerokovaná v zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 účinného\n\n2\n\nod 1. januára 2020, ktorý zachoval uvedené zloženie senátu vrátane osoby predsedu senátu\na osoby sudcu spravodajcu.\nDňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n2. Z relevantnej časti ústavnej sťažnosti (časti, v ktorej bola prijatá na ďalšie konanie)\nvyplýva, že sťažovatelia boli rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok\n(pôvodne Špeciálny súd v Pezinku), pracoviska Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný\ntrestný súd“) uznaní za vinných zo spolupáchateľstva pokračovacieho zločinu zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\ns poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím\nzločinom prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 Trestného zákona, za čo bol každému\nz nich uložený (okrem iného) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov.\nNa základe odvolania sťažovateľov najvyšší súd (ako odvolací súd, pozn.)\nrozsudkom sp. zn. 5 To 6/2016 z 10. novembra 2016 rozsudok špecializovaného trestného\nsúdu podľa § 321 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zrušil vo výroku o vine\na tým aj vo výroku o treste a, rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, uznal\nsťažovateľov za vinných zo spolupáchateľstva pokračovacieho prečinu zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom\nsúbehu s pokračovacím zločinom prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 Trestného\nzákona, za čo každému z nich uložil (okrem iného) mimoriadne znížený úhrnný trest\nodňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne.\nProti rozsudku najvyššieho súdu (ako odvolacieho súdu, pozn.) z 10. novembra 2016\nsťažovatelia podali dovolanie, ktoré najvyšší súd (ako dovolací súd, pozn.) napadnutým\nuznesením zamietol podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku.\n\n3\n\nPretože najvyšší súd rozhodoval v trestnom konaní sťažovateľov ako odvolací\na neskôr ako dovolací súd, bude ho ďalej ústavný súd označovať buď ako „odvolací súd“,\nalebo ako „dovolací súd“ v závislosti od toho, ktorej fáze trestného konania, prípadne\nktorému konkrétnemu rozhodnutiu sa bude ústavný súd venovať.\n3. Namietané porušenie v ústavnej sťažnosti označených základných práv a práv\nnapadnutým uznesením a napadnutým konaním dovolacieho súdu sťažovatelia odôvodňujú\nnajmä takto:\n«Dovolací súd k námietke nezákonnosti príkazov na požitie ITP... uviedol, citujeme:\nJe faktom, že Ústavný súd Slovenskej republiky... vo svojich nálezoch III. ÚS 97/2012\na III. ÚS 490/2015 vyslovil, že neuvedenie mena a funkcie sudcu v súhlasoch na použitie\nITP je takým nedostatkom týchto súhlasov, ktorý „zbavuje sťažovateľa presvedčivej záruky,\nže o zásahu do práv spojených s jeho súkromím rozhodol zákonný sudca...“\nDovolací súd v tejto súvislosti v ďalšej časti svojho uznesenia v podstate uviedol,\nže ústavný súd riešil iný prípad (konanie podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane\nsúkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov) a najmä\nposudzoval iné okolnosti prípadu.\nK uvedenému pripomíname, že ústavný súd a ESĽP pre všetky spôsoby „tajného\nsledovania“ aplikuje rovnaké princípy bez toho, aby rozlišoval medzi jednotlivými druhmi\npoužitých operatívno-pátracích prostriedkov (rozhodnutia Khan proti Spojenému\nkráľovstvu z 12. mája 2000; Copland proti Spojenému kráľovstvu z 3. apríla 2007). Nie je\nteda relevantné, či tajné sledovanie bolo vykonané na základe zákona č. 166/2003 Z. z.\nalebo podľa príslušných ustanovení Tr. por. Ústavný súd už opakovane konštatoval,\nže súhlasy na tajné sledovanie, ktoré neobsahujú transparentnú identifikáciu sudcu\nsú nepreskúmateľné a nezákonné. Uvedené musí platiť aj v prípade, ak príkazy sudcu\nvydané podľa príslušných ustanovení Tr. por. neobsahujú transparentnú identifikáciu\nsudcu. Rovnako súhlasy ako i príkazy sú rozhodnutiami orgánov verejnej moci, ktoré mimo\niného, musia obsahovať riadnu identifikáciu sudcu. V tejto súvislosti nie je relevantné\nči ústavný súd riešil iný prípad a iné okolnosti prípadu tak ako to, podľa nášho názoru,\nnesprávne uviedol dovolací súd. Transparentnú identifikáciu sudcu totiž nemožno nijako\nspájať so skutkovými okolnosťami prípadu. Ak príkazy (rozhodnutia) na tajné sledovanie\n\n4\n\nalebo súhlasy (rozhodnutia) na tajné sledovanie neobsahujú riadnu identifikáciu sudcu,\nktorý ich vydal, už táto skutočnosť sama o sebe podľa judikatúry ústavného súdu spôsobuje\nnezákonnosť vydaných rozhodnutí na tajné sledovanie.\n… K odôvodneniu namietaných príkazov pripomíname, že tieto proti našim osobám\nneobsahujú žiadne nieto ešte preskúmateľné odôvodnenia. Tak ako sme už mnohonásobne\nuviedli, tým, že do dnešného dňa neboli príkazy odtajnené, nemôžme ani do tejto sťažnosti\ncitovať z ich obsahu, čo by jednoznačne a nepochybne preukázalo nielen to, že v príkazoch\nnie sme nijako označení, ale aj to, že proti našim osobám neexitujú žiadne odôvodnenia,\nčo taktiež samo o sebe zakladá nezákonnosť namietaných rozhodnutí o tajnom sledovaní.\nNamietané príkazy síce boli vydané na základe § 114 Tr. por., nie však v súlade s ním. Ide\no mimoriadne závažné pochybenie, ak rozhodnutia o tajnom sledovaní neobsahujú\ntransparentnú identifikáciu sudcu, čo nemožno dodatočne konvalidovať.\n… V našej trestnej veci všetky orgány verejnej moci (orgány ochrany práv)\nSlovenskej republiky absolútne odignorovali nálezy ústavného súdu (napríklad nálezy\nústavného súdu I. ÚS 274/05; I. ÚS 117/07; III. ÚS 80/08, III. ÚS 133/2010,\nI. ÚS 114/2012, III. ÚS 97/2012, III. ÚS 490/2015).\n… Navyše, o tých istých (zhodných, totožných) príkazoch na použitie ITP všeobecné\nsúdy v iných trestných konaniach, mimo iného, konštatovali ich nezákonnosť, odvolajúc\nsa na judikatúru ústavného súdu a judikatúru ESĽP. Pre spresnenie dodávame,\nže ide o osoby colníkov, ktoré boli pôvodne trestné stíhaní spolu s nami. I keď už počas\nprípravného konania tzv. policajného vyšetrovania boli vylúčení na samostatné konania,\nspoločným menovateľom pokiaľ ide o otázku tajného sledovania boli tie isté (totožné)\npríkazy na použitie ITP.\n…\n\nOpakovane\n\nuvádzame,\n\nže\n\nz\n\nrozhodovacej\n\npraxe\n\nústavného\n\nsúdu,\n\nktorý sa vo viacerých rozhodnutiach vyjadril k princípu právnej istoty ako súčasti práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva, citujeme: „... Ak súd rieši právnu\notázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odchylným\nspôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami,\nnekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (III. ÚS 192/06)...“.\n\n5\n\nK neodtajneným príkazom sudcu na použitie ITP... dovolací súd... uviedol,\nže ako dovolatelia argumentujeme tak, ako keby rozhodnutia sudkyne pre prípravné\nkonanie (príkazy na použitie ITP) boli pred nami a pred obhajcami utajované, k čomu\nnavyše dodal, že to ale nie je pravda. Takto sme však nikdy neargumentovali a napokon z\npovahy a logiky veci vyplýva, že sme mali, resp. obhajcovia možnosť oboznámiť sa s\nformálnymi a obsahovými náležitosťami namietaných príkazov. Inak by sme nemohli tvrdiť,\nže namietané príkazy sa nevzťahujú na naše osoby. Nie sme adresátmi príkazov. Príkazy\nneobsahujú žiadne odôvodnenia vo vzťahu k našim osobám. Skutky v nich uvedené\nnie sú nijako zhodné, a to ani len približne, so skutkami uvedenými v obžalobe prokurátora.\nNa namietaných príkazoch absentuje titul, meno a priezvisko sudcu, ktorý ich vydal,\nje na nich iba nečitateľný podpis. Inak povedané, nenamietali sme, že sme príkazy nevideli,\nako to nesprávne uvádza dovolací súd, ale sme vytýkali a podrobne argumentovali,\nže vzhľadom na to, že príkazy sú naďalej utajované, nemôžme ani my ani naši obhajcovia\nuvádzať vo svojich podaniach (ani v opravných prostriedkoch) žiadané údaje,\nktoré sú uvedené v príkazoch, resp. v dokumentoch, ktoré boli podkladom pre ich vydanie.\nTakýmto postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a k závažnému porušeniu\npráva na obhajobu. Navyše, my sme nikdy nenavrhli vypočuť žiadnych operatívnych\npracovníkov\n\nani\n\npreverovanie\n\noperatívnych\n\nči\n\nspravodajských\n\ninformácií,\n\ntak ako to nesprávne uvádza dovolací súd na strane 7 odsek 2 svojho uznesenia. V tomto\nsmere sú úvahy dovolacieho súdu mylné a nezodpovedajú našim konkrétnym a podrobným\nargumentáciám viažucim sa na odtajnenie namietaných príkazov na ITP ako aj dokumentov\npolicajtov inšpekčnej služby MV SR, ktoré boli výlučným (jediným) podkladom na vydanie\nrozhodnutí o našom tajnom sledovaní. V podrobnostiach k odtajeniu namietaných príkazov\nna ITP odkazujeme na vyššie uvedenú argumentáciu. Preto len stručne opakujeme,\ntým že namietané príkazy neboli odtajnené, nebolo nám umožnené reálne a účinne bližšie\nargumentovať a odôvodňovať v našich podaniach [najmä v opravných prostriedkoch\n(či už v riadnych alebo v mimoriadnych)], prečo skutky uvedené v namietaných príkazoch\nnie sú zhodné, a to ani približne (nijako), so skutkami, ktoré boli predmetom obžaloby\nako aj rozhodnutí všeobecných súdov.\n\n6\n\nNa záver možno zjednodušene uviesť, že ťažiskovou otázkou je námietka\nnezákonnosti príkazov na použitie ITP, od ktorej sa odvíja nezákonnosť tajného sledovania\nako celku (obrazovo- zvukové záznamy, ich prepisy a preklady).»\n4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal\nnález, z ktorého ústavný súd uvádza časť relevantnú vo vzťahu k časti ústavnej sťažnosti\nprijatej na ďalšie konanie:\n„...• Základné práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1, čl.\n8 ods. 1 a 2, čl. 13 dohovoru postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 TdoV/1/2017 a jeho uznesením z 24. mája 2017 porušené boli.\n•\n\nUznesenie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nz\n\n24.\n\nmája\n\n2017,\n\nsp. zn. 2 TdoV/1/2017 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n...• Ústavný súd sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia,\nktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu\nsťažovateľov.“\n5. Ústavný súd listom z 29. januára 2019 vyzval odporcu, aby sa vyjadril k prijatiu\nústavnej sťažnosti sťažovateľov v uvedenej časti na ďalšie konanie, oznámil, či vo veci trvá\nna ústnom pojednávaní ústavného súdu, a zároveň požiadal odporcu o zaslanie spisu\ntýkajúceho sa napadnutého konania.\nOdporca vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 7. februára 2019 uviedol,\nže súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, zároveň doručil ústavnému súdu zberný\nspis k napadnutému konaniu a k prijatiu ústavnej sťažnosti uviedol: „… obvinení v ústavnej\nsťažnosti argumentujú zhodne ako v odvolaní a dovolaní. V ústavnej sťažnosti nepredložili\nžiadne iné argumenty či tvrdenia ako vo svojich predchádzajúcich podaniach. Domnievam\nsa, že doposiaľ konajúce súdy náležitým spôsobom reagovali na všetky argumenty\nobvinených, a preto by som sa vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti musel len opakovať.\nPreto si dovolím odkázať na odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu.“\n\n7\n\n6. Ústavný súd listom z 11. februára 2019 vyzval právneho zástupcu sťažovateľov,\naby oznámil, či vo veci trvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu, a ak to považuje\nza potrebné, aby sa vyjadril k vyjadreniu odporcu k prijatiu ústavnej sťažnosti.\nPrávny zástupca sťažovateľov vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu\n28. februára 2019 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k vyjadreniu\nodporcu k prijatej ústavnej sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s tvrdením odporcu, že dosiaľ\nkonajúce všeobecné súdy náležite reagovali na všetky argumenty sťažovateľov. Vo zvyšku\nreprodukuje argumenty už uvedené v ústavnej sťažnosti. Napokon právny zástupca\nsťažovateľov žiada o priznanie trov právneho zastúpenia takto: „3 úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu, podanie dodatku k sťažnosti ústavnému súdu) v sume základnej sadzby tarifnej\nodmeny za 1 úkon právnej služby za rok 2017 v sume 147,33 Eur + režijný paušál 8,84 Eur\n=156,17 Eur, spolu v sume 468,51 Eur;\n1 úkon právnej služby uskutočnený v roku 2019 (vyjadrenie k výzve ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 684/2018-40 zo dňa 11.02.2019 a k vyjadreniu predsedníčky najvyššieho\nsúdu č. k. KP 3/2019-11 zo dňa 30.01.2019) v sume základnej sadzby tarifnej odmeny za 1\núkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 Eur + režijný paušál 9,80 Eur = 173,13\nEur, spolu v sume 173,13 Eur;\nt.j. trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 641,64 Eur, ktoré navrhujeme priznať\nk rukám právneho zástupcu sťažovateľov, t.j. na účet právneho zástupcu sťažovateľov\nzriadený vo\n7.\n\n, číslo účtu:\nDovolací\n\nsúd\n\nv\n\nnapadnutom\n\nuznesení\n\n.“\nuvádza:\n\n„…\n\ndovolanie…\n\nnie je opodstatnené, pretože je zrejmé, že nie sú splnené podmienky dovolania.\nV prvom rade najvyšší súd poznamenáva, že v zmysle § 385 Tr. por. je dovolací súd\nviazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť\nsa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu prechádzalo\n(§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374\nods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012-1).\nS ohľadom na uvedené nebol najvyšší súd oprávnený preskúmavať iné v dovolaní\noznačené porušenia zákona, ktoré nezodpovedajú vymedzeným dovolacím dôvodom,\n\n8\n\npretože by si tak atrahoval prieskum právoplatného rozhodnutia a jemu prechádzajúceho\nkonania nad rámec návrhu dovolania, čo by znamenalo prekročenie právomoci\nvyplývajúcej zo zákona (§ 385 Tr. por.) a z čl. 2 ods. 2 Ústavy...\n… najvyšší súd je viazaný návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu\ndodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov\ndovolania (§ 385 Tr. por.). Preto najvyšší súd podrobil prieskumu vecné argumenty\ndovolateľov, zodpovedajúce dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 Tr. por., bez hlbšieho\nprieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú.“\n8. Podľa dovolacieho súdu „K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTr. por. obvinení v dovolaní argumentovali vecne, nie však relevantne, že orgány činné\nv trestnom konaní im neodtajnili svoje dokumenty a nezabezpečili resp. nepožiadali sudcu\npre prípravné konanie o odtajnenie ním vydaných namietaných rozhodnutí (príkazov)\no tajnom sledovaní. Neodtajnenie rozhodnutí sudcu na tajné sledovanie im podľa\nnich natrvalo znemožnilo reálnu a účinnú obhajobu. Obvinení v dovolaní ďalej tvrdili,\nže pokiaľ nie sú odtajnené rozhodnutia sudcu na tajné sledovanie a materiály inšpekčnej\nslužby ministerstva vnútra, ktoré boli podkladom rozhodnutí na tajné sledovanie, trvalo\nsa nevedia reálne a účinne brániť a argumentovať, prečo sa tieto nevzťahujú na ich osoby.\nPreto nemohli namietať naplnenie zákonných podmienok (zásada legality, zásada legitimity\na zásada proporcionality) proti ich osobám...\nDovolatelia argumentujú tak, ako keby rozhodnutia sudkyne pre prípravné konanie\nzo 14. septembra 2008, sp. zn. BB-ŠS-V-459-01/08-NTK, a zo 14. septembra 2008,\nsp. zn. BB-ŠS-V-460-01/08-NTT (príkazy na použitie ITP), boli pred nimi a ich obhajcami\nutajované, čo ale nie je pravda. Obvinení a aj ich obhajcovia mali možnosť s týmito\npríkazmi sa oboznámiť (viď č.l. 798, 808, 961, 963 - už v prípravnom konaní a následne\ni na hlavnom pojednávaní vykonanom 4. augusta 2015. č.l. 1199), a teda boli a sú im známe\ndôvody, pre ktoré rozhodla sudkyňa pre prípravné konanie o použití ITP. Najvyšší súd preto\nnemôže akceptovať tvrdenie obvinených uvedené napr. v bode 34 dovolania, že z dôvodu\nneodtajenia uvedených rozhodnutí nemali možnosť namietať a brániť sa proti tvrdeniam\nuvedeným v príkazoch. Ich argumenty by boli prijateľné iba vtedy, ak by príkazy na použitie\nITP boli pred nimi utajené počas celého trestného konania a keby nemali možnosť sa s nimi\n\n9\n\nvôbec oboznámiť. Tým, že doposiaľ neboli príkazy na použitie ITP odtajnené pre verejnosť,\nale boli odtajnené pre obvinených a ich obhajcov (viď vyššie), nemohlo dôjsť k porušeniu\npráva na spravodlivý proces porušením práva na obhajobu, pretože verejnosť nie je stranou\nani subjektom trestného konania.“.\n9. K námietke sťažovateľov, že neboli odtajnené podklady inšpekčnej služby\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „inšpekčná služba“), na základe\nktorých príslušná sudkyňa pre prípravné konanie vydala príkazy na použitie informačnotechnických prostriedkov, dovolací súd v napadnutom uznesení uviedol: «Zákonnosť\na procesná použiteľnosť informácií získaných použitím ITP sa odvodzuje od zákonného\nrozhodnutia príslušného orgánu (v tomto prípade sudkyne pre prípravné konanie) o použití\nITP a nie od operatívnych či spravodajských informácii, ktoré viedli sudkyňu pre prípravné\nkonanie k vydaniu príkazov na použitie ITP. Rozhodnutie sudkyne pre prípravné konanie vydanie príkazov na použitie ITP - nie je rozhodnutím o vine, ale je podkladom na použitie\njedného z viacerých procesných prostriedkov, slúžiacich na odhaľovanie trestnej činnosti\na jej prípadných páchateľov. Najvyšší súd nepovažuje za prijateľné, aby podmienkou\nna vyslovenie zákonnosti príkazu na použitie ITP bolo preskúmavanie podkladov slúžiacich\nsudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie aj obhajobou. Sudca pre prípravné konanie\n(nie obvinený, obhajca a ani prokurátor) a jeho prieskum predloženého materiálu\nje garantom, že použitie ITP je opodstatnené.\nRozhodnutie sudcu pre prípravné konanie, ktorým umožní použitie ITP, musí byť\nnáležite odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktoré skutočnosti odôvodňujú naplnenie\npodmienok zásahu do práva na súkromie. Odôvodnenie musí dať odpoveď na otázky,\nktoré majú pre vec podstatný význam a musí dostatočne objasňovať skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov veci. Preskúmateľnosť\ndôvodnosti vydania príkazu na použitie ITP si vyžaduje relevantnú a dostatočne špecifickú\nargumentáciu, ktorá poskytuje vysvetlenie, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom\nustanovené podmienky na jeho vydanie. To ale neznamená, že v odôvodnení príkazu\nna použitie ITP musia byť odtajnené všetky informácie (obsahujúce napr. mená\ninformátorov) z predloženého podkladového materiálu. Taktiež to neznamená, že obhajoba\nmá oprávnenie overovať pravdivosť informácií (podkladov) predložených sudcovi\n\n10\n\npre prípravné konanie pred rozhodnutím o vydaní či nevydaní príkazu na použitie ITP.\nNa to je určený sudca pre prípravné konanie ako garant tohto procesu. Ak by platili opačné\núvahy obhajoby v tomto smere, potom by zákonite došlo až k odtajneniu informátorov\na predmetom dokazovania v súdom konaní by bolo zistenie a overenie pravdivosti\nich tvrdení len za tým účelom, či neklamali, keď informovali o „možnej trestnej činnosti“.\nTíto informátori (takmer nikdy) nevystupujú v ďalšom konám ako svedkovia, ich tvrdenia\nslúžia len polícii na odhalenie trestnej činnosti a ich páchateľov a sudcovi pre prípravné\nkonanie len na rozhodnutie o použití ITP, nie však na preukazovanie viny obvineným.\nV prípade, ak podkladový materiál obsahuje operatívne (či spravodajské) informácie\nzískané vlastnou operatívnou činnosťou príslušných pracovníkov (kriminálka), potom\nby podľa úvah obhajoby bolo zrejme nevyhnutné vypočuť operatívnych pracovníkov k tomu\nako, kde a kedy získali informácie naznačujúce podozrenie z trestnej činnosti, aby tak mohla\naj obhajoba preskúmať zákonnosť a opodstatnenosť vydania príkazu na použitie ITP.\n… odtajnenie podkladov slúžiacich sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie\no použití ITP - je podľa názoru najvyššieho súdu neprijateľný nielen v podmienkach\nSlovenskej republiky, ale predpokladane aj vo všetkých demokratických krajinách,\na to preto, že by to odporovalo samotnej podstate vyhľadávania trestnej činnosti, mohlo\nby to viesť až k deštrukcii práce polície pri odhaľovaní trestnej činnosti, a preto,\nže rozhodnutie o použití ITP v žiadnom prípade nie je rozhodnutím o vine či nevine\npáchateľa prípadného trestného činu, ale len procesným prostriedkom slúžiacim\nna odhaľovanie trestnej činnosti a jej prípadných páchateľov.\n… paradoxne vyznieva obsah trestného spisu a tam založené materiály (podklady)\nna č.l. 1-62, ktoré odkrývajú pozadie vyhľadávania trestnej činnosti a ako také\npodľa názoru najvyššieho súdu sú v trestnom spise nadbytočné, pretože ich dôkazná\nhodnota (pre účely rozhodnutia o vine či nevine páchateľov) je nulová a dokumentačne\nodôvodňujú len začatie trestného stíhania vo veci a obsahovo nepochybne i vydanie\npríkazov na vydanie ITP.\nNeodtajnenie príkazu na použitie ITP (v predmetnej veci príkazov na vyhotovenie\nobrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov) za účelom jeho založenia\ndo spisu ako neutajovanej prílohy a za účelom jeho vykonania na hlavnom pojednávaní\nresp. verejnom zasadnutí aj za prítomnosti verejnosti, pokiaľ mal obvinený alebo jeho\n\n11\n\nobhajca v priebehu trestného stíhania možnosť s týmto sa oboznámiť, a neodtajnenie\nkriminálneho alebo spravodajského zväzku predkladaného príslušnému orgánu verejnej\nmoci (v predmetnej veci sudkyni pre prípravné konanie) ako podkladový materiál, slúžiaci\nsudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie o použití ITP, podľa názoru najvyššieho súdu\nnenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.»\n10. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že nebol naplnený dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\n11. Podľa dovolacieho súdu «K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g)\nTr. por. obvinení v dovolaní vecne, nie však relevantne uviedli, že na hlavnom pojednávaní\nnemali byť vykonané obrazovo zvukové záznamy získané použitím ITP, nakoľko samotné\npríkazy na použitie ITP (viď vyššie) sú nezákonné. „Nezákonné príkazy už samy o sebe\nautomaticky a bez ďalšieho zakladajú nezákonnosť samotných obrazovo-zvukových\nzáznamov vyhotovených na ich základe.“ (str. 7 dovolania).».\n12. Dovolací súd odkazuje na rozsudok odvolacieho súdu, ktorý sa na str. 29 ‒ 44\nvyjadril k zákonnosti príkazov na použitie informačno-technických prostriedkov, pričom\njeho právne závery dovolací súd akceptuje a stotožňuje sa s nimi.\nK námietkam sťažovateľov, že príkazy na použitie informačno-technických\nprostriedkov sú nezákonné už len pre to, lebo v nich chýba titul, meno a priezvisko sudcu\npre prípravné konanie, dovolací súd uviedol: «Je faktom, že Ústavný súd... vo svojich\nnálezoch III. ÚS 97/2012 a III. ÚS 490/2015 vyslovil, že neuvedenie mena a funkcie sudcu\nv súhlasoch na použitie ITP je takým nedostatkom týchto súhlasov, ktorý „zbavuje\nsťažovateľa presvedčivej záruky, že o zásahu do práv spojených s jeho súkromím rozhodol\nzákonný sudca.“\nÚstavný súd však riešil iný prípad (konanie podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o\nochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov) a\nnajmä posudzoval iné okolnosti prípadu. Z označených nálezov ústavného súdu sa dá zistiť,\nže príslušný sudca vydal tzv. „formulárové“ súhlasy na použitie ITP, ktoré s veľkou\npravdepodobnosťou pripravil žiadateľ a sudca len doplnil chýbajúce údaje a podpísal ich.\n\n12\n\nNielen žiadosti o súhlas na použitie ITP, ale aj samotné súhlasy na použitie ITP neboli\nriadne odôvodnené a obsahovali i formálne nedostatky (viď označené nálezy ústavného\nsúdu). Je preto úplne pochopiteľné, že ústavný súd vyslovil porušenie práv sťažovateľa,\na to aj práva na zákonného sudcu.\nV predmetnej veci však rozhodnutia sudkyne pre prípravné konanie boli náležite\nodôvodnené, boli vydané v súlade so všetkými podmienkami uvedenými v ust. § 114 Tr. por.,\na teda celkom zjavne nešlo o „formulárové“ rozhodnutie vypracované už žiadateľom.\nOdvolací súd vyslovil (str. 32-33 jeho rozsudku), že neuvedenie titulu, mena\na priezviska sudcu v príkazoch na použitie ITP predstavuje formálnu chybu príkazu,\nktorá ale nespôsobuje nezákonnosť príkazov. Dovolací súd považuje takýto záver\nza správny, pretože zodpovedá koncepcii materiálneho právneho štátu, ktorá zahŕňa\npožiadavku na obsahovú a hodnotovú kvalitu právneho predpisu najmä zákona,\nktorý má zabezpečiť primeranosť použitého právneho prostriedku implementovaného\nvo zvolenej legislatívnej regulácii vo vzťahu k legislatívnemu cieľu sledovaného\nzákonodarcom (zákonodarcom deklarovanému účelu právnej regulácie) a súlad zvoleného\nlegislatívneho opatrenia s ústavnými princípmi a demokratickými hodnotami vytvárajúcimi\nkoncept materiálneho právneho štátu. Prísne kritéria pri uplatňovaní princípu právneho\nštátu musia platiť pre obsah právneho predpisu, t.j. predovšetkým toho, ktorým sa zasahuje\ndo základných práv a slobôd. Orgán aplikácie práva sa tak môže, ba dokonca musí odchýliť\nod doslovného znenia právneho textu v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje\npožiadavka ústavne konformného výkladu (primerane PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 32/95,\nII. ÚS 50/01, I. ÚS 117/07, PL. ÚS 814/98, PL. ÚS 32/95).\nNamietaný formálny nedostatok príkazov na použitie ITP svojou dôkaznou aktivitou\nnapravil odvolací súd (č.l. 1452) s tým, že bolo nespochybniteľne preukázané, že príkazy\nvydal v súlade so zákonom na to určený a oprávnený orgán verejnej moci - sudkyňa\npre prípravné konanie, čím bola dodržaná zásada judiciality. ...trestné konanie predstavuje\nod svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania\njednotlivých úkonov realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov\nčinných v trestnom konaní a súdov môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné\npredchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd\n(I. ÚS 21/2000, I. ÚS 74/2001, I. ÚS 290/2016).\n\n13\n\nOchrana práv obvineného nemôže byť len prísne formálna (vychádzajúca\niba z doslovného znenia právneho predpisu upravujúceho, to ktoré právo). Každé právo\nobvineného a tomu zodpovedajúca povinnosť orgánov verejnej moci postupovať\ntak, aby toto právo bolo dodržané má vždy zároveň aj materiálny obsah vyjadrený účelom\na cieľom právneho predpisu. Preto je prípustné a napokon i potrebné konvalidovať\nprípadné formálne pochybenie orgánu verejnej moci v úvodnej fáze konania v ďalšom\nprocesnom postupe, ak tým bude naplnený materiálny rozmer príslušného právneho\npredpisu. S ohľadom na to, i keď v určitom štádiu konania došlo k nesprávnemu\nprocesnému postupu (v tomto prípade v príkazoch chýba titul, meno a priezvisko\noprávneného orgánu verejnej moci) tento nedostatok bol v ďalšom - odvolacom konaní\nnapravený overením subjektu oprávneného na vydanie príkazov na použitie ITP.\nDovolací súd rešpektujúc koncepciu materiálneho právneho štátu (čl. 1\nods. 1 Ústavy) uzatvára, že hoci postup sudkyne pre prípravné konanie pri vydaní príkazov\nna použitie ITP nebol formálne perfektný, keď v príkazoch chýba úplné označenie orgánu,\no ktorého rozhodnutie ide - § 181 ods. 1 písm. a) Tr. por., čo ale neznamená absolútnu\nnezákonnosť príkazov na použitie ITP a ani to, že zásah do práva na súkromie dotknutých\nosôb (len z dôvodu formálneho nedostatku pri naplnení materiálnych predpokladov)\nodporuje zásadám legality, legitimity a proporcionality (k tomu podrobne viď rozsudok\nodvolacieho súdu). ...aj rozsudok (uznesenie) má svoju formálnu podobu, okrem iného musí\nobsahovať - označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, mená a priezviská sudcov\na prísediacich, ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili - § 163 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.\nV prípade ak by v rozsudku absentovalo uvedenie titulu, mena a priezviska sudcu v mieste\nkde bol rozsudok sudcom podpísaný išlo by síce o formálny nedostatok tohto rozhodnutia,\nktorý ale, podľa názoru najvyššieho súdu, nespôsobuje absolútnu nezákonnosť rozsudku,\nale len jeho formálnu a napraviteľnú nedokonalosť.\n… príkazy na použitie ITP v predmetnej veci považuje dovolací súd za spôsobilé\nprocesné prostriedky umožňujúce polícii legálne použitie ITP, a preto i výsledky plynúce\nz ITP a vykonané na hlavnom pojednávam i verejnom zasadnutí považuje dovolací súd\nza plnohodnotné dôkazy, preukazujúce priebeh skutkového deja. Prvostupňový súd\npreto nepochybil, keď na hlavnom pojednávaní oboznámil obrazovo-zvukové záznamy.\n\n14\n\nChýbajúci titul, meno a priezvisko príslušného orgánu na príkaze na použitie ITP\nje síce formálnym nedostatkom tohto príkazu v zmysle § 181 ods. 1 písm. a) Tr. por.,\nktorý ale pri perfektnom postupe podľa § 114 Tr. por. a pri naplnení všetkých materiálnych\npredpokladov na vydanie príkazu na použitie ITP (v predmetnej veci sa tak stalo)\nnespôsobuje\n\njeho\n\nabsolútnu\n\nnezákonnosť,\n\na\n\nteda\n\nnie\n\nje\n\ntakým\n\nnedostatkom\n\ntohto rozhodnutia a ani procesného postupu, ktorý by bez ďalšieho vylúčil použiteľnosť\ninformácii získaných prostredníctvom ITP na základe takéhoto príkazu, najmä\nak v ďalšom konaní bolo spoľahlivo preverené, že príkaz bol vydaný subjektom\nna to oprávneným. Podľa názoru najvyššieho súdu by opak odporoval koncepcii právneho\nštátu.\nPreto nepochybil súd prvého stupňa, keď na hlavnom pojednávaní vykonal obrazovozvukové záznamy a nepochybil ani odvolací súd, keď tieto akceptoval ako plnohodnotné\ndôkazy preukazujúce vinu obvinených.»\n13. V zmysle už uvedeného dovolací súd konštatoval, že nebol naplnený dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\n14. Dovolací súd poukazuje aj na argumentáciu sťažovateľov, ktorou v dovolaní\ntvrdili nezákonnosť uznesení o začatí trestného stíhania (pozri už uvedené), avšak tieto\ntvrdenia nepodradili pod žiadny dovolací dôvod. Najvyšší súd sa tak mohol len domnievať,\nže mali na mysli dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku,\nkeďže podľa názoru sťažovateľov v dovolaní „od nezákonného uznesenia o začatí trestného\nstíhania vo veci sa odvíja celý ďalší proces“.\nK tomu dovolací súd uviedol: «Predložený trestný spis na č.l. 1-62 obsahuje\npodkladové operatívne materiály, ktoré zreteľne a bez najmenších pochybností preukazujú\npodozrenie zo spáchania trestnej činnosti „doposiaľ nestotožnenými osobami.“ Existencia\ntakéhoto podozrenia vylučuje možnosť postupu polície podľa § 197 ods. 1, ods. 2 Tr. por.,\na preto bolo zo zákona obligatórnou povinnosťou polície postupovať podľa § 199\nods. 1 Tr. por.,\n\npodľa\n\nktorého:\n\n„Ak\n\nnie\n\nje\n\ndôvod\n\nna\n\npostup\n\npodľa\n\n§\n\n197\n\nods. 1, ods. 2, policajt začne trestné stíhanie ...“ a tiež v súlade s ustanovením § 199\nods. 2 Tr. por., podľa ktorého: „Policajt postupuje primerane podľa odseku 1,\n\n15\n\nak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako\nz trestného oznámenia.“\n… Úvahy dovolateľov o „kolektívnej vine všetkých colníkov“ považuje dovolací súd\nza neprijateľné, keďže nešlo o uznesenie o vznesení obvinenia, ale o začatie trestného\nstíhania vo veci, ktoré ako také bolo prvým (v tomto prípade) procesným prostriedkom\nslúžiacim orgánom činným v trestnom konaní na obstarávanie a vykonávanie dôkazov\npodľa Trestného poriadku. Keďže uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci obsahujú\nvšetky náležitosti podľa § 199 ods. 3 Tr. por., dovolací súd si neosvojil argument\ndovolateľov o nezákonnosti uznesení o začatí trestného stíhania, a preto ani tieto argumenty\nobvinených nepovažoval za odôvodňujúce danosť dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. g) Tr. por.»\n15. Pri námietkach sťažovateľov v dovolaní týkajúcich sa údajnej nezákonnosti\ninšpekčnej služby, ktoré taktiež neboli nepodradené pod žiadny dovolací dôvod, sa dovolací\nsúd opäť mohol len domnievať, že mali na mysli dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\n16. Dovolací súd sa v tomto smere stotožnil so stanoviskom trestnoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu sp. zn. Tpj 62/2015 z 29. septembra 2015 (Zbierka stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 9/2015), ktoré uvádza:\n«I. Okolnosť, že inšpekčná služba Policajného zboru je nariadením ministerstva\nvnútra zaradená aj do organizačnej štruktúry ministerstva vnútra ako úrad inšpekčnej\nslužby ministerstva vnútra v rámci sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra,\nje výrazom podriadenosti Policajného zboru ministrovi vnútra Slovenskej republiky\n(§ 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov –\nďalej len \"zákon o Policajnom zbore\") a možnosti ministra vnútra určiť, že službu\nalebo útvar Policajného zboru nebude riadiť prezident Policajného zboru, ale bude riadená\n\"inak\" (§ 6 ods. 2 naposledy označeného zákona). Také zaradenie nič nemení na tom,\nže inšpekčná služba je súčasťou Policajného zboru ako služba aj útvar tohto zboru\n(§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona o Policajnom zbore) a pri činnosti inšpekčnej služby ide o výkon\npôsobnosti (plnenie úloh) Policajného zboru pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov\n\n16\n\n(§ 2 ods. 1 písm. b) a d) zákona o Policajnom zbore), a to prostredníctvom policajtov\n(§ 7 ods. 1 zákona o Policajnom zbore).\nII. Vyšetrovateľ Policajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby,\nje policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. a) Tr. por. a poverený príslušník Policajného\nzboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. c)\nTr. por.\nIII.\n\nŽiadosť\n\no\n\nsúhlas\n\ns\n\npoužívaním\n\ninformačno-technických\n\nprostriedkov\n\npodľa zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním (zákon č. 166/2003 Z. z. v znení\nneskorších predpisov), podávaná prostredníctvom inšpekčnej služby, je podávaná\nPolicajným zborom, a ak je jej vyhovené, informačnotechnický prostriedok je používaný\nPolicajným zborom (§ 2 ods. 2, § 4 ods. 4 naposledy označeného zákona).\nIV. Riadenie v zmysle § 6 zákona o Policajnom zbore ani riadiace vzťahy v rámci\nministerstva vnútra sa netýkajú trestno-procesných vzťahov, upravených Trestným\nporiadkom, v rámci ktorých ide o vzťah vyšetrovateľa a prokurátora (§ 230 a iné Tr. por.).\nV. Okolnosť, že vo veci bol činný policajt ako vyšetrovateľ Policajného zboru\nalebo poverený príslušník Policajného zboru (§ 10 ods. 8 písm. a), písm. c) Tr. por.),\naj keď je obvineným príslušník policajného zboru, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku\nv odvolacom alebo dovolacom konaní, alebo dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie\nveci prokurátorovi v zmysle § 244 ods. 1 písm. h) Tr. por. Takým dôvodom však môže byť\n(samostatne alebo v spojení s inými okolnosťami) konkrétna chyba postupu vyšetrovateľa.\nVI. Efektívnosť vyšetrovania trestného činu (a teda ani zistenie, resp. obvinenie\njeho páchateľa)\n\nv\n\npredsúdnom\n\nkonaní\n\nnie\n\nje\n\npredmetom\n\nsúdneho\n\nprieskumu\n\na v tejto súvislosti nie je možné zabezpečiť ochranu práv poškodeného prostredníctvom\nvšeobecného súdu, postupom podľa Trestného poriadku. To platí bez ohľadu na možnosť\npoškodeného obrátiť sa v tomto smere na Ústavný súd Slovenskej republiky\nalebo na Európsky súd pre ľudské práva.»\n17. Dovolací súd ďalej dodáva, že právne vety už uvedeného stanoviska vychádzali\nz uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 42/2015, ktoré bolo napadnuté ústavnou\nsťažnosťou, o ktorej ústavný súd rozhodol tak, že ju uznesením sp. zn. II. ÚS 37/2016\nz 21. januára 2016 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože použitie dôkazov zo strany\n\n17\n\ninšpekčnej služby nijako v okolnostiach preskúmavanej veci nevytvorili priestor\nna porušenie práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n18. Vzhľadom na uvedené dovolací súd námietky sťažovateľov týkajúce\nsa nezákonnosti inšpekčnej služby vo vzťahu k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku, ako aj vo vzťahu k inému do úvahy prichádzajúcemu\ndôvodu dovolania neakceptoval.\n19. K uplatneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku napokon dovolací súd uviedol: „Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g)\nTr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch ak je rozhodnutie súdu založené\nna dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (inými slovami, ak dôkazy\nboli vykonané nezákonným spôsobom). Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch\nvykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona\nby svojou povahou a závažnosťou malo zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá povaha dovolania ako mimoriadneho\n(nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva,\nže nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom\nv zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. len vtedy, ak má resp. mal negatívny dopad na práva\nobvineného.\n\nAk sa\n\nnepreukážu\n\ntakéto\n\núčinky\n\nnesprávneho\n\nprocesného\n\npostupu\n\npri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por.“\n20. Vzhľadom na už uvedené dovolací súd napokon konštatoval, že žiadny\nv dovolaní predložený argument sťažovateľov nemôže byť subsumovateľný pod dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\n21. Sťažovatelia v dovolaní taktiež uplatňovali dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku, no podľa záveru dovolacieho súdu tak učinili\nbez relevantnej argumentácie. Dovolací súd k tomu uviedol: „Obsah dovolania (v žiadnej\nčasti, hoci je označený dovolací dôvod formálne uvedený v bode 112 dovolania)\n\n18\n\nnezodpovedá a ani sa nepribližuje dovolateľmi deklarovanému dovolaciemu dôvodu.\nNajvyšší súd tak nemá žiadny priestor a ani možnosti na prezentovanie vysvetľujúcej\nprávnej argumentácie, a preto len pripomína, že v rámci dovolacieho konania\nnie je prípustné preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku (veta za bodkočiarkou v\n§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.), ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti podľa § 371\nods. 3 Tr. por. Skutkový stav môže najvyšší súd hodnotiť len z toho hľadiska či skutok\nalebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené tzn., či boli právne\nkvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva, preto nemožno\npreverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov,\nnakoľko toto sú otázky upravené normami procesného práva, nie hmotným právom.\nUvedený záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na rozhoduje o ňom najvyšší súd už v tretej inštancii, kde nemožno znovu vytvárať či meniť\nskutkové zistenia. S ohľadom na to nemôže najvyšší súd meniť skutkové zistenia,\nprehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.\nPre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinení... spáchali\ntrestné činy tak ako sú uvedené v rozsudku odvolacieho súdu. Popísanému skutkovému\nstavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení konania všetkých troch\nobvinených... Použitú právnu kvalifikáciu... odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú\nv popise skutku zahrnuté, a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty\noznačených trestných činov.“\n22. Dovolací súd, vychádzajúc z už uvedeného, dospel k záveru, že ani dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nie je naplnený.\n23. Sťažovatelia boli v dovolaní „nespokojní“ aj s odôvodnením rozsudku\nodvolacieho súdu, ktoré považovali za „nepreskúmateľné pre nedostatok transparentných\ndôvodov“. Odvolaciemu súdu vyčítali, že sa nevysporiadal s ich argumentáciu,\nprečo inšpekčná\n\nslužba\n\nnemohla\n\nvyšetrovať\n\ncolníkov,\n\nže\n\nsa\n\nvôbec\n\nnezaoberal\n\nargumentáciou k neústavnosti a nezákonnosti inšpekčnej služby, rozsudok odvolacieho súdu\npovažovali za svojvoľný a nepreskúmateľný, že odvolací súd ponechal úplne\nbez povšimnutia námietku nezákonnosti začatia trestného stíhania.\n\n19\n\n24. Dovolací súd k týmto výhradám sťažovateľov uvádza, že podľa § 371\nods. 7 Trestného poriadku „Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné“,\nv dôsledku čoho nemôže dovolací súd „nespokojnosť“ dovolateľov s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu podradiť pod žiaden dovolací dôvod.\n25. Napokon dovolací súd v napadnutom uznesení dodal, že „nezdieľa názor\nobvinených o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Práve\nnaopak, pričom poznamenáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom\nkonaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,\nale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a ostali sporné\nalebo\n\nsú\n\nnevyhnutné\n\nna\n\ndoplnenie\n\ndôvodov\n\nprvostupňového\n\nrozhodnutia,\n\nktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje\nna to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa\ntvoria jednotu, a preto je nevyhnutné zobrať do úvahy argumenty, skutkové a právne závery\nobidvoch súdov, najmä ak odvolacie námietky zodpovedajú námietkam predkladaným\nuž pred súdom prvého stupňa.\nOdvolací súd i súd prvého stupňa v odôvodnení svojich rozhodnutí zrozumiteľne\na v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. rozobrali všetky podstatné a rozhodné\nskutkové i právne skutočnosti a presvedčivo vysvetlili prečo rozhodli tak ako rozhodli.\nIch rozhodnutia považuje dovolací súd za zrozumiteľné, nie len pre osoby znalé práva,\nale aj pre verejnosť, pričom v nich možno nájsť odpovede na všetky, pre dovolateľov\nnejasné či sporné otázky.“.\nII.\nRelevantná právna úprava\n26. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n20\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Tým je zákon o ústavnom súde.\n27. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života (obdobne čl. 10 ods. 2 listiny).\nPodľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných\npísomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú (obdobne čl. 13 listiny).\nPodľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných\npísomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou,\nalebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje\ntajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením\n(obdobne čl. 13 listiny).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky (obdobne čl. 36 ods. 1 listiny).\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon (obdobne čl. 38 ods. 1 listiny).\n28. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n21\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať\ns výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu\nkrajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky\nalebo na ochranu práv a slobôd iných.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom\nbez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.\n29. Podľa § 114 ods. 1 Trestného poriadku v trestnom konaní pre úmyselný trestný\nčin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby\nprevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie\nzaväzuje medzinárodná zmluva, možno vyhotoviť obrazový, zvukový alebo obrazovozvukový záznam, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti\nvýznamné pre trestné konanie.\nPodľa § 114 ods. 2 Trestného poriadku príkaz na vyhotovenie obrazových,\nzvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov vydáva písomne predseda senátu,\npred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie\nna návrh prokurátora. Návrh musí byť odôvodnený podozrením z konkrétnej trestnej\nčinnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie obrazových,\nzvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov týka, ak sú tieto údaje známe...\nPodľa 181 ods. 1 Trestného poriadku príkaz musí obsahovať:\na) označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide (nie mená a priezviská sudcov,\nako to Trestný poriadok vyžaduje pri rozsudku ako forme rozhodnutia vo veci samej,\npričom dotknuté príkazy označenie orgánu obsahovali, pozn.),\nb) dátum a miesto rozhodnutia,\nc) výrok príkazu s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,\n\n22\n\nd) skutok s uvedením právnej kvalifikácie trestného činu, ak z povahy veci\nnevyplýva niečo iné.\nIII.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\n30. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 28 colníkov Colného úradu Michalovce,\nslužobne zaradených na pobočke v Čiernej nad Tisou, ako aj traja štátni občania Ukrajiny\na jedna občianka Slovenskej republiky boli za použitia dôkazov získaných na základe\npríkazov na použitie ITP zo 14. septembra 2008 vydaných sudkyňou pre prípravné konanie,\nktorých zákonnosť sťažovatelia napádajú, trestne stíhaní jednak pred Okresným súdom\nTrebišov\n\nvo\n\nviacerých\n\nz nich (obžalovaný\n\nkonaniach,\n\npričom\n\nsťažovatelia\n\npoukazujú\n\nna\n\n– sp. zn. 3 T 135/2014 a obžalovaní\n\ndve\n‒\n\nsp. zn. 1 T 42/2014), ako aj pred špecializovaným trestným súdom (odsúdení sťažovatelia –\nsp. zn. BB - 3 T 30/2013).\n31. Okresný súd Trebišov dospel v uvedených dvoch konaniach k záveru, že príkazy\nna použitie informačno-technických prostriedkov vydané sudkyňou pre prípravné konanie\nboli v dôsledku neuvedenia mena a priezviska sudkyne nezákonné, z čoho vyvodil procesnú\nnepoužiteľnosť dôkazov získaných využitím informačno-technických prostriedkov.\nTento záver\n\nsi\n\nosvojil\n\naj\n\nKrajský\n\nsúd\n\nv\n\nKošiciach\n\nvo\n\nsvojich\n\nuzneseniach\n\n(č. k. 7 To 48/2016-606 a č. k. 8 To 148/2016-1594), ktorými zamietol odvolania\nprokurátora, čo viedlo k oslobodeniu obžalovaného\n\n, ako aj obžalovaného\n\n32. Naopak, špecializovaný trestný súd pri posudzovaní procesnej prípustnosti\ndôkazov získaných použitím informačno-technických prostriedkov na základe sťažovateľmi\nnapádaných príkazov dospel k záveru, že príkazy sudkyne pre prípravné konanie na použitie\ninformačno-technických prostriedkov sú plne v súlade s rozhodnutiami ústavného súdu,\npokiaľ ide o požiadavku ich primeraného odôvodnenia a následnej preskúmateľnosti.\nŠpecializovaný trestný súd k tomu uvádza „… Predmetné príkazy majú odôvodnenie\n\n23\n\nv rozsahu dvoch strán, pričom obsahujú opis skutkov, ktoré sa mali stať a majú zakladať\ndôvodnosť podozrenia proti colníkom na uvedenom hraničnom priechode z páchania\nkonkrétnej korupčnej trestnej činnosti v konkrétnom časovom úseku, na konkrétnom mieste.\nZ odôvodnenia príkazov je zrejmé a dostatočne overiteľné, že konajúcemu sudcovi\npre prípravné konanie bol predložený spisový materiál v predmetnej trestnej veci a sudca\nskúmal, či sú splnené zákonné podmienky na vydanie prokurátorom požadovaných\npríkazov.“\nOdsudzujúci rozsudok špecializovaného trestného súdu napadli sťažovatelia\nodvolaním, a tak bol podrobený prieskumu odvolacieho súdu, ktorý sa značne rozsiahle\nvysporiadal s námietkami sťažovateľov a k zákonnosti príkazov na použitie informačnotechnických prostriedkov uviedol: „V súvislosti s obrazovo-zvukovými záznamami\nobžalovaní namietali aj ich nezákonnosť, pretože neobsahovali všetky podstatné náležitosti,\nktoré sa vyžadujú podľa § 4 ods. 3 zák. č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia\npred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov,\na tak neboli splnené podmienky na ich vydanie. Pritom poukazovali na vyššie\nkonkretizované rozhodnutia ústavného súdu.\n… spomenuté rozhodnutia ústavného súdu sa vzťahujú na prípady, kedy bol daný\nsúdom súhlas na odpočúvanie telefonických hovorov voči osobám, proti ktorým nebolo\nvznesené obvinenie pre trestnú činnosť, a tak sa nemohli domáhať ochrany\npred všeobecným súdom v súvislosti s faktom, že ich rozhovory boli odpočúvané,\npretože o tom nevedeli...\n… postup na použitie informačno-technických prostriedkov upravuje jednak Trestný\nporiadok a jednak vyššie citovaný zákon na ochranu pred odpočúvaním. Možno súhlasiť\ns tvrdením obžalovaných, že do práva na súkromie možno zasiahnuť len ak je takýto zásah\nlegálny, legitímny a proporcionálny. V rámci legality zásahu sa skúma, či k nemu\ndošlo v súlade splatnými predpismi, pričom sa prihliada aj na skutočnosť, či právny predpis\nbol publikovaný verejnými prostriedkami, či bol dostupný a či jeho následky\nboli predvídateľné.\nLegitimita zásahu znamená, že do práva na súkromie možno zasiahnuť iba vtedy,\nak je to v záujme štátu z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,\n\n24\n\npredchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky, zabezpečenia\nhospodárskeho blahobytu krajiny, v záujme jednotlivcov z dôvodu ochrany ich práva\na slobôd.\nProporcionalita zásahu znamená, že k nemu možno prikročiť iba vtedy,\nak je to nevyhnutné a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami...\n… rozhodovala sudkyňa pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu,\nktorá na základe návrhu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry z 10. septembra 2008\nrozhodovala po začatí trestného stíhania vo veci a podľa § 114 ods. 1, 2 Tr. por. vydala\npríkaz na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov. Nebolo teda jej povinnosťou skúmať\npri podaní návrhu, či žiadosť spĺňa náležitosti predpokladané v ustanovení § 4\nods. 3 písm. b) zákona na ochranu pred odpočúvaním.\nPri rozhodovaní na vydanie príkazu v zmysle § 114 ods. 1 Tr. por. musí prihliadať\niba na to, či boli splnené dve základné podmienky existencia trestného konania\no úmyselnom trestnom čine, na ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody\ns hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, o trestnom čine korupcie\nalebo inom úmyselnom trestnom čine, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva\na možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné\nkonanie.\nNávrh prokurátora bol v danom prípade riadne odôvodnený podozrením z konkrétnej\nčinnosti. V čase rozhodovania sudkyne pre prípravné konanie bolo začaté trestné stíhanie\nvo veci, existovalo teda dôvodné podozrenie z korupčného správania colníkov,\npreto aj podľa senátu odvolacieho súdu bol tento zásah do súkromia obžalovaných plne\nlegitímny, legálny a proporcionálny.“\n33. K odvolacím námietkam sťažovateľov, že v príkazoch na použitie informačnotechnických prostriedkov neboli presne označené osoby, proti ktorým mal tento úkon\nsmerovať, a že príkazy nesúhlasia s uznesením o začatí trestného stíhania vo veci\na nie je tak zachovaná totožnosť skutku, odvolací súd uviedol: „… určité nepresnosti\nv súvislosti so znením podnetu na podanie návrhu na vyhotovenie obrazových, zvukových\na obrazovo-zvukových záznamov v návrhu prokurátora na ich vydanie a vydanom príkaze\nsudkyne vznikli, ale podstata a totožnosť skutku boli zachované… išlo o počiatočné štádium\n\n25\n\ntrestného konania, príslušné orgány mali dostatočné podozrenie o korupčnom správaní\nniektorých colníkov, a práve preto boli použité informačno-technické prostriedky.\nIný spôsob na odhalenie tohto správania v tom čase nebol reálne možný. Prípravné konanie\nje štádium, kedy sa zabezpečujú a získavajú dôkazy a nie je možné, aby všetky skutočnosti,\nktoré orgány činné v trestnom konaní objasňujú, boli úplne totožné vo všetkých štádiách\ntrestného konania.“\n34. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov, že absencia titulu, mena a priezviska\nsudkyne, ako aj nečitateľnosť jej podpisu mali mať za následok nepreskúmateľnosť\npríkazov na použitie informačno-technických\n\nprostriedkov,\n\nz čoho vyvodzovali\n\nnepoužiteľnosť získaných obrazovo-zvukových záznamov ako dôkazov s poukazom\nna nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 97/2012 z 20. novembra 2012, odvolací súd k tomu\nuviedol: „Označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, patrí medzi formálne náležitosti\nrozhodnutia. Tvrdenie, že nedostatok označenia orgánu spôsobuje automaticky nezákonnosť\ndôkazov získaných na základe takého príkazu, podľa názoru odvolacieho senátu neobstojí.\nNeuvedenie mena a priezviska sudcu, ktorý príkaz vydal je síce nedostatkom,\nale iba formálnym a odstrániteľným. Nespôsobuje nepreskúmateľnosť z hľadiska,\nči bol vydaný zákonným sudcom. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pri rozhodovaní\no príkaze na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov sa pravidlo náhodného výberu\nprideľovania veci nepoužije. V týchto prípadoch rozhoduje sudca pre prípravné konanie\nurčený podľa rozpisu služieb sudcov s nariadenou pracovnou pohotovosťou. Rozpis služieb\nje neoddeliteľnou prílohou rozvrhu práce súdu na príslušný kalendárny rok a obsahuje\naj mená zastupujúcich sudcov. Títo v prípade prekážky brániacej sudcovi pre prípravné\nkonanie s nariadenou pracovnou pohotovosťou vykonávať jednotlivé úkony počas pracovnej\npohotovosti, preberú výkon služby alebo nastúpia do výkonu služby popri službukonajúcom\nsudcovi, ak by tento z objektívnych príčin nestihol plniť svoje povinnosti.\n… príkazy na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov sp. zn. BB-ŠS-V-45901/08-Ntt-463, BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464 vydala na základe odôvodneného návrhu\nprokurátora dňa 14. septembra 2008 sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného\ntrestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica. Z ich obsahu vyplýva, že ich vydala\nsudkyňa pre prípravné konanie, oba príkazy sú opatrené okrúhlou pečiatkou č. 22 a\n\n26\n\npodpísané nečitateľným podpisom. Z rozvrhu práce na príslušný kalendárny rok pritom\nvyplýva, že na pracovisku\n\nvykonáva funkciu sudkyne iba\n\n, ktorá v danom období aj skutočne vykonávala službu sudkyne pre prípravné\nkonanie podľa vopred schváleného rozpisu služieb. Netreba zabúdať, že išlo o počiatočné\nštádium trestného konania, preto skúmať, či príkazy vydal zákonný sudca, bolo na\npríslušnom prokurátorovi. Prokurátor však žiadne takéto nedostatky nezistil. Obžalovaní,\nako vyplýva zo spisového materiálu, mali možnosť oboznámiť sa s celým obsahom, aj s\nutajenými prílohami, avšak žiadne námietky zo strany obhajoby v tomto ohľade neboli.\nObžalovaní mali možnosť vysvetliť svoje správanie zachytené použitím informačnotechnických prostriedkov. Uvedenú možnosť však ani jeden z nich nevyužil. Neobstojí preto\ntvrdenie obhajoby, že sa nemohli oboznámiť s utajovanými prílohami. Odvolací senát\nzastáva názor, že aj keď na príkazoch nie je uvedené meno sudkyne, ktorá ich vydala, čo\nbolo v tomto období bežnou praxou, tak to neznamená, že príkazy sú nezákonné. Pritom je\nevidentné, že ich vydala sudkyňa pre prípravné konanie, preto neobstojí tvrdenie, že chýba\nfunkcia osoby, ktorá predmetné príkazy vydala. Na základe príkazov boli vyhotovené\nobrazovo-zvukové záznamy a to, že boli dôvodné, vyplýva aj z toho, že na základe nich sa\npodarilo identifikovať osoby, ktoré sa dopúšťali korupčnej trestnej činnosti. Následne boli\nvznesené obvinenia a obžalovaní trestne stíhaní ...\nČo sa týka nálezu ústavného súdu (III. ÚS 97/2012 z 20. novembra 2012 –\npozn. ústavného súdu), na ktorý poukazovali obžalovaní vo svojom odvolaní, senát\nodvolacieho súdu pripomína, že bol vydaný v úplne inej veci. Nešlo o nález,\nktorý sa zaoberal trestnou činnosťou obžalovaných. Nešlo ani o rozhodnutie Pléna\nÚstavného súdu SR, preto v prerokúvanej veci nie je odvolací senát týmto nálezom\nviazaný. Pokiaľ uvedený nález aj aplikoval senát Krajského súdu v Košiciach vo veci\nsp. zn. 7 To 48/2016 a podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora úradu\nšpeciálnej prokuratúry proti oslobodzujúcemu rozsudku Okresného súdu Trebišov\nsp. zn. 3 T 135/2014, to ešte neznamená, že uvedené rozhodnutie je vecne správne.“\n35. Pretože ústavný súd nie je štvrtou súdnou inštanciou, nebude sa jednotlivo\nvyjadrovať ku všetkým námietkam sťažovateľov, ku ktorým sa vyjadrili už tri inštancie\nvšeobecného súdnictva, a posudzuje len spôsob, akým sa s nimi vysporiadal dovolací súd,\n\n27\n\npričom konštatuje, že dovolací súd sa v napadnutom uznesení dostatočne vysporiadal\ns námietkami sťažovateľov, odvolávajúc sa aj na rozsiahle odôvodnenie odvolacieho súdu.\n36. Príkaz na použitie informačno-technických prostriedkov bol v prípade\nsťažovateľov vydaný na základe Trestného poriadku v rámci prebiehajúceho trestného\nkonania. Dovolávať sa absencie náležitostí, ktoré vyžaduje na vydanie súhlasu zákon č.\n166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických\nprostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred\nodpočúvaním) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pred\nodpočúvaním“), je bezpredmetné, pretože ten sa na prípad sťažovateľov nevzťahuje.\nSťažovatelia poukazujú na to, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)\npre všetky prípady „tajného sledovania“ aplikuje rovnaké princípy, no ďalej túto myšlienku\nnerozviedli. Pokiaľ ide o princíp zákonnosti, tak ten bol v ich prípade dodržaný,\npretože o použití informačno-technických prostriedkov bolo rozhodnuté na základe zákona\n(Trestného poriadku) za dodržania podmienok, ktoré vyžaduje § 114, ako aj § 181\nTrestného poriadku. Rovnako nevysvetlili, ako majú súvisieť použité operatívno-pátracie\nprostriedky s procesnou prípustnosťou dôkazov získaných informačno-technickými\nprostriedkami, ktoré sú niečím iným. Napokon sa snažia premostiť k vlastnému záveru,\nže nie je relevantné, na základe akého zákona bolo vykonané „tajné sledovanie“. Ústavný\nsúd k tomu podotýka, že to relevantné je, pretože rôzne zákony kladú na použitie\ninformačno-technických prostriedkov rôzne podmienky z rôznych dôvodov. Práve rozsudok\nESĽP vo veci Khan proti Spojenému kráľovstvu z 12. mája 2000, na ktorý sťažovatelia\npoukázali, konštatoval, že hoci odpočúvania neboli prevedené v súlade so zákonom\n(čo nie je prípad sťažovateľov, pozn.) v zmysle čl. 8 dohovoru, pripustenie takto získaného\ndôkazu nebolo porušením práva na spravodlivý proces.\n37. Je potrebné podotknúť, že v prípade použitia informačno-technických\nprostriedkov na základe zákona o ochrane pred odpočúvaním sú podmienky na ich použitie\noveľa prísnejšie a zároveň akékoľvek pochybenie dotknutých orgánov, prípadne príslušného\nsúdu alebo sudcu vnímané oveľa citlivejšie, keďže ide o situácie, keď oprávnený orgán\nzasahuje do súkromia osôb, ktoré sa nemusia nijako podieľať na trestnej činnosti,\n\n28\n\nno existuje odôvodnený predpoklad, že disponujú informáciami cennými pre činnosť\npríslušných orgánov štátu, ktoré nebolo možné získať inak. Ústavný súd preto vo svojich\nskorších rozhodnutiach týkajúcich sa procesnej použiteľnosti dôkazov získaných použitím\nITP na základe súhlasov podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním (napr. III. ÚS 97/2012)\nvnímal a posudzoval chýbajúce uvedenie mena, priezviska a funkcie sudcu oveľa citlivejšie,\na ako uviedol, „… akékoľvek následné zisťovanie konkrétnej osoby zákonného sudcu\nnič nemení na jeho nepreskúmateľnosti od samého začiatku“, pretože obsahovali\nzásadnejšie vady, najmä nedostatočné, prípadne žiadne odôvodnenie, a v prípade\ntakýchto nedostatkov bola vyvodená procesná nepoužiteľnosť dôkazov získaných použitím\ninformačno-technických prostriedkov aj v prípade ich použitia na základe Trestného\nporiadku (napr. III. ÚS 133/2010). To však nie je prípad sťažovateľov.\n38. Pokiaľ ide o chýbajúce uvedenie mena, priezviska a funkcie sudkyne\nna predmetných príkazoch vydaných vo veci sťažovateľov na základe Trestného poriadku\na opatrených pečiatkou príslušného súdu, podstatná je prítomnosť podpisu – ako vyjadrenia\nsúhlasu s ich obsahom, a fakt, že osoba sudkyne je v tomto prípade spätne overiteľná a bola\nodvolacím súdom overená. Neodstrániteľnou vadou by bol práve chýbajúci podpis\noprávnenej osoby bez ohľadu na prítomné uvedenie jej mena, priezviska a funkcie\nlen technickým zariadením. Určite nemožno považovať takúto formálnu absenciu za žiaduci\njav alebo ju odobrovať ako „bežnú prax“, no taktiež z nej nemožno vyvodzovať procesnú\nnepoužiteľnosť získaných dôkazov. Nepreskúmateľnosť treba chápať ako objektívnu\nnemožnosť zistiť, respektíve overiť skutočnosti, ktoré nastali, prípadne mali nastať\nv minulosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie zákonnosti postupov a rozhodnutí\ndotknutých orgánov. Ústavný súd si je vedomý, že sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti\nnamietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, no v zmysle už uvedeného je jeho porušenie\nrovnako nereálne ako porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 36 ods. 1 listiny.\n39. Ústavný súd vo vzťahu k tomu, či podklady, ktoré boli predložené sudkyni\npre prípravné konanie vyvolávali skutočne dôvodné podozrenie voči osobám sťažovateľov,\nuvádza, že je to práve osoba sudcu, ktorá je kompetentná vyhodnotiť odôvodnenosť zásahu\ndo práv dotknutých osôb použitím informačno-technických prostriedkov, či už je to v rámci\n\n29\n\ntrestného konania, alebo výkonu spravodajskej činnosti, pretože keď už raz bola dôvera\nspoločnosti v demokratickom zriadení osobe sudcu zverená, je absurdné, aby jeho závery\na hodnotenia\n\nústiace\n\ndo rozhodnutia\n\no\n\nspôsobe\n\nzískavania\n\ninformácií,\n\ntýkajúce\n\nsa počiatočnej fázy konania, nie rozhodnutia vo veci samej, podliehali prieskumu\nči hodnoteniu účastníkov konania.\n40. Napokon ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie dovolacieho súdu\nnevybočilo z medzí ústavnosti ani z medzí základných práv a práv inkorporovaných\nv listine a dohovore, a keďže ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľov v časti prijatej\nna ďalšie konanie nevyhovel, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími nárokmi\nsťažovateľov.\n41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n30", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "príkaz", "trestné konanie", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "sudca-zákonný", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "informácie", "dokazovanie-dôkazné prostriedky", "sudca-zákonný", "odpočúvanie", "prípravné konanie", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4bf8db03-83ca-4657-87b8-80cee5fd37ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.97.2012.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 97/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 97/2012 z 15. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.97.2012.1"}, {"guid": "ussr:3812e3f8-98c7-4199-ba47-b078f4cef411", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.290.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.290.2016.1"}, {"guid": "ussr:2e45a477-3f10-453a-ac9b-5d7474b3e92b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.490.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 490/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 490/2015 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.490.2015.1"}, {"guid": "ussr:117d08c4-1e4d-407a-b57f-aec1f9c0ddbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2016.1"}, {"guid": "ussr:20d94d13-bd8d-4e54-a3be-df76988d7e83", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20d94d13-bd8d-4e54-a3be-df76988d7e83"}, {"guid": "ussr:5811018f-255e-434f-9b69-829957a7fc66", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/2010 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5811018f-255e-434f-9b69-829957a7fc66"}, {"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "ussr:54210a8a-8088-4cb2-989a-d9518f3966c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 80/08 z 27. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-27", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:54210a8a-8088-4cb2-989a-d9518f3966c2"}, {"guid": "ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 5. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-05", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0"}, {"guid": "ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 620, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1"}, {"guid": "ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 274/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 274/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a96b5f45-6689-46bb-ac1c-496d2b011033"}, {"guid": "ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 z 11. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-11", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027"}, {"guid": "ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 32/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 32/95 z 7. 11. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-11-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44"}, {"guid": "78216325-056b-4dbc-b52a-b1b8a77f4daf:ed246ee1-4457-4c1a-b048-727790ab36cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "8To/148/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/148/2016 z 13. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-03-13", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/78216325-056b-4dbc-b52a-b1b8a77f4daf:ed246ee1-4457-4c1a-b048-727790ab36cb"}, {"guid": "cdc0d3aa-06fc-48c4-86c3-16ae92e8994c:75f68a3e-e004-425e-96da-b002e9467b22", "ecli": null, "spisova_znacka": "7To/48/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/48/2016 z 8. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-06-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cdc0d3aa-06fc-48c4-86c3-16ae92e8994c:75f68a3e-e004-425e-96da-b002e9467b22"}], "citovane_v": []}