{"guid": "ussr:6bd0a996-f528-4b71-a4e4-2e0da57f9665", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.659.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 659/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 659/2020 z 15. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. decembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 659/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.659.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6bd0a996-f528-4b71-a4e4-2e0da57f9665", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.659.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.659.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.659.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 659/2020-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom\n\nPolákom, Aleja slobody 1890/50, Dolný Kubín, ktorou namieta porušenie základných práv\nzaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 Co 59/2020, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého postupu orgánu verejnej moci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n29. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom\nJUDr. Jozefom Polákom, Aleja slobody 1890/50, Dolný Kubín, ktorou namieta porušenie\nzákladných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 Co 59/2020 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka sa\npodaním z 29. novembra 2019 na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)\ndomáhala vydania neodkladného opatrenia v súlade s § 324 a nasl. Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“), ktorým by bola žalovanej (obchodnej spoločnosti EOS KSI\nSlovensko, s. r. o.) uložená povinnosť zdržať sa výkonu práva dobrovoľnou dražbou\nnehnuteľností vo výlučnom vlastníctve sťažovateľky nachádzajúcich sa v\n(ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Okresný súd o návrhu sťažovateľky rozhodol\nuznesením č. k. 25 C 32/2019-60 z 20. decembra 2019 (ďalej len „uznesenie\nz 20. decembra 2019“) tak, že žalovanej uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva\ndobrovoľnou dražbou predmetných nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia\nkonania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 25 C 35/2019. Predmetom konania\nvedeného okresným súdom pod sp. zn. 25 C 35/2019 je určenie neplatnosti vyhlásenia\no pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, ktorá má byť uspokojená výkonom záložného\npráva.\n3. Proti uzneseniu okresného súdu z 20. decembra 2019 podala žalovaná odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k. 8 Co 59/2020-97 z 15. júna 2020 (ďalej len\n„uznesenie z 15. júna 2020“) tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh\nzamietol. V odôvodnení uznesenia z 15. júna 2020 krajský súd zdôraznil, že sťažovateľka\nneosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov a ani fiktívnosť pohľadávky uplatňovanej\nžalovanou v návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Krajský súd zároveň vyjadril právny\nnázor, že sťažovateľka má možnosť domáhať sa ochrany právnymi prostriedkami\nupravenými v zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona\n2\n\nSlovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky\nporiadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no dobrovoľných dražbách“). Podľa sťažovateľky krajský súd „ničím nezdôvodnil\na nepodložil svoje nové zistenia.“. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že návrh na vydanie\nneodkladného opatrenia bol riadne odôvodnený a skutočnosti v ňom uvádzané boli\nosvedčené listinnými dôkazmi. Rozhodnutie vydané krajským súdom v napadnutom konaní\npovažuje\n\nza\n\nporušujúce\n\nprincípy\n\nvyplývajúce\n\nz ústavy\n\na zároveň\n\nza\n\nrozporné\n\nso závermi obsiahnutými v rozhodnutiach ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013\na sp. zn. II. ÚS 237/2011, z ktorých vyplýva, že uskutočnením dobrovoľnej dražby by bola\nochrana práv vlastníka značne sťažená.\n4. Krajský súd sa podľa sťažovateľky vôbec nezaoberal osvedčenými skutočnosťami\na dôvodmi, pre ktoré okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, a vôbec sa nezaoberal\nzdravotným stavom sťažovateľky a s ňou bývajúcich rodičov vo vysokom veku. Krajský\nsúd sa podľa sťažovateľky rovnako nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaná sa\nzneužitím inštitútu dobrovoľnej dražby pokúša násilne vymôcť sankčné úroky, na ktoré\n„podľa predbežného názoru súdu v konaní 16C/320/2015 na Okresnom súde Bratislava IV,\nnemá právny nárok, pokiaľ žalovaný nepredloží doklad o doručení vyhlásenia veriteľa\no zosplatnení úveru sťažovateľke.“. Podľa sťažovateľky tak žalovaná dosiaľ neurobila.\n5. Sťažovateľka ďalej namieta, že vyvinula maximálne úsilie na dosiahnutie dohody\nso žalovanou a zároveň prejavila snahu uhradiť sumu, ktorá podľa jej názoru ďaleko\npresahuje oprávnený nárok žalovanej. Žalovaná však postupne zvyšovala svoje požiadavky,\nktoré zavŕšila požiadavkou na úhradu nákladov dražby v sume 13 000 €. Podľa vyčíslenia\nnákladov dražby Aukčnou spoločnosťou, s. r. o., náklady dražby k 18. septembru 2020\npredstavujú sumu 1 408,63 €. Uvedeným spôsobom, ako aj „značne podhodnoteným\nznaleckým stanovením ceny nehnuteľností pre účel dobrovoľnej dražby, žalovaný zneužíval\nzáložné právo, ktoré získal od ČSOB, a. s. spolu s postúpenou pohľadávkou.“.\n\n3\n\n6. Sťažovateľka spochybňuje záver krajského súdu, že v návrhu na vydanie\nneodkladného opatrenia žiadnym spôsobom neosvedčila tvrdenia o tom, že žalovaná od nej\nvymáha fiktívne pohľadávky. Uvedenú skutočnosť totiž podľa jej názoru osvedčila zmluvou\no postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou ČSOB, a. s., a žalovanou\nzo 6. júna 2018, ako aj žalobou o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy, o ktorej koná\nOkresný súd Bratislava V pod sp. zn. 15 Csp 129/2019, ako aj konaním vedeným okresným\nsúdom pod sp. zn. 16 C 320/2015. Konečným spôsobom môže sťažovateľka osvedčiť tieto\nskutočnosti až po právoplatnosti rozhodnutia v predmetných veciach.\n7. Obdobne skutočnosť, že krajský súd odkazuje sťažovateľku na zákon\no dobrovoľných dražbách a neposkytuje jej spravodlivú súdnu ochranu, je v priamom\nrozpore s ustálenou rozhodovacou praxou ústavného súdu (nálezy ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013 a sp. zn. II. ÚS 237/2011 zo 14. septembra 2011). Krajský\nsúd neodôvodnil rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 a 3 CSP.\n8. Okrem už uvedeného krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie.\nV súlade s § 324 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je\npríslušný okresný súd, pričom podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne o veci,\nak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené a vec bola\nvrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní\nproti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. V súlade s § 389 ods. 1 písm. d) CSP\nodvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej\na dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.\n9. Sťažovateľka v tomto kontexte zdôrazňuje, že je zrejmé, že krajský súd vydal\nrozhodnutie obsahovo podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, pričom ale rozhodnutie súdu prvej\ninštancie nezrušil, ale zmenil. Podľa § 388 CSP pritom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej\ninštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.\nUvedeným spôsobom podľa sťažovateľky došlo zo strany krajského súdu k porušeniu práv\nzaručených čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, „nakoľko si bez splnenia zákonom\n\n4\n\nstanovených podmienok (§-390 CSP) prisvojil príslušnosť súdu prvej inštancie a odňal\nsťažovateľku a vec zákonnému sudcovi...“.\n10. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj „základného práva na právnu istotu“ podľa čl. 1\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v napadnutom konaní, uznesenie\nkrajského súdu z 15. júna 2020 zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie.\nSťažovateľka zároveň požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n2 500 €, ako aj náhrady trov konania v sume 450,28 €.\n11. Sťažovateľka doručila 21. októbra 2020 doplnenie ústavnej sťažnosti, ktorým\npožiadala o odklad vykonateľnosti uznesenia krajského súdu z 15. júna 2020, keďže\nna podklade vykonateľného citovaného rozhodnutia krajského súdu veriteľ prostredníctvom\nAukčnej spoločnosti, s. r. o., pokračuje v úkonoch smerujúcich k výkonu práva\ndobrovoľnou dražbou. Zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že predmetom výkonu\nzáložného práva je rodinný dom a priľahlé pozemky slúžiace na bývanie sťažovateľke, a to\n„jej osobne a jej rodiny – manžela, syna a rodičov vo veku 89 a 95 rokov. Sťažovateľ trpí\nzávažným onkologickým ochorením...“. Krajský súd v uznesení z 15. júna 2020 nebral\ndo úvahy uvedené skutočnosti, ktoré sťažovateľka osvedčila listinnými dôkazmi v návrhu\nna vydanie neodkladného opatrenia.\n12. Odklad výkonu uznesenia krajského súdu z 15. júna 2020 podľa sťažovateľky nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Naopak, vykonateľnosť citovaného rozhodnutia\nkrajského súdu umožňuje zneužitie inštitútu záložného práva na vymoženie fiktívnych\npohľadávok veriteľom a odopiera sťažovateľke právo na zákonnú ochranu. S poukazom\nna znalecký posudok č. 211/2020 z 19. októbra 2020 je všeobecná hodnota predmetných\nnehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby, vo výške 890 000 €. Odklad\nvykonateľnosti rozhodnutia krajského súdu nie je pre veriteľa rizikom, že mu hrozí\nnevymožiteľnosť jeho oprávnených pohľadávok.\n5\n\n13. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\nodložil vykonateľnosť uznesenia krajského súdu z 15. júna 2020 a obchodnej spoločnosti\nEOS KSI Slovensko, s. r. o., uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva dobrovoľnou dražbou\npredmetných nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej\nvedeného na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 35/2019.\n14. Doplnením podania doručeným ústavnému súdu 4. novembra 2020 sťažovateľka\nzmenila a doplnila „žiadosť o odklad vykonateľnosti“ a ústavnému súdu navrhla, aby\nodložil vykonateľnosť uznesenia krajského súdu z 15. júna 2020, a to až do rozhodnutia\nústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti, a zároveň uložil obchodnej spoločnosti EOS KSI\nSlovensko, s. r. o., zdržať sa výkonu práva dobrovoľnou dražbou predmetných\nnehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej okresným\nsúdom pod sp. zn. 25 C 35/2019.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nV súlade s čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n6\n\n16. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\nV súlade s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide\npredovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej\npríčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,\nporušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne\nnepripúšťajú (m. m. IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n18. Ústavný súd konštantne vo svojej rozhodovacej činnosti akcentuje to,\nže pri výkone právomoci v konaní o ústavnej sťažnosti jeho úlohou nie je preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého\n7\n\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia\nvšeobecných súdov v prípade, ak v konaní, ktoré im predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd je oprávnený\na povinný posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach,\nv ktorých niet iného súdu, aby prerokoval a rozhodol o tom, či bolo alebo nebolo porušené\nzákladné právo alebo sloboda strany sporu (resp. účastníka konania) pred všeobecným\nsúdom (m. m. I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, II. ÚS 83/06).\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nV súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy\nštátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon.\nV súlade s čl. 6 ods. 1 prvou vetou dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n20. Rešpektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),\nústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre neustále pripomína, že jedným z kľúčových\nprincípov spravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne\nčl. 46 ods. 1 ústavy), je aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Jeho\nobsahom je právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\npreskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti\n(„fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné\na relevantné dôvody (napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 34/07). Potreba náležite\n8\n\nodôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk,\nže výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je\nkontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).\n21. Účelom práva priznaného podľa čl. 48 ods. 1 ústavy je zabezpečiť občanovi, aby\nochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má\nprávomoc vo veci konať, a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu,\nktorý je vecne a miestne príslušný (m. m. II. ÚS 87/01).\n22. Z hľadiska sťažovateľkou uplatnenej argumentácie a ňou vymedzeného predmetu\nkonania, ktorým je posúdenie ústavnej udržateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci\nneodkladného opatrenia, ústavný súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť,\nže posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou\nvšeobecných súdov. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti pristupuje\nk preskúmavaniu ústavných sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich\npráv neodkladným opatrením, veľmi zdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru, podľa\nktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov\no neodkladných opatreniach, a to nielen preto, lebo nie je opravnou inštanciou v rámci\nsústavy všeobecných súdov, ale aj preto, lebo ide spravidla o také súdne rozhodnutia,\nktorými sa do práv a povinností strán v spore či účastníkov konania nezasahuje konečným\nspôsobom (m. m. IV. ÚS 82/09, IV. ÚS 282/2018, IV. ÚS 13/2020).\n23. Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých\nprípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo\no zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností.\nÚstavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach\niba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k excesu, ktorý by zakladal\nzjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (m. m. IV. ÚS 282/2019).\n\n9\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nK aplikovateľnosti záruk obsiahnutých v čl. 6 ods. 1 dohovoru\n24. V úvode tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd považoval s prihliadnutím\nna predmet konania o ústavnej sťažnosti (udržateľnosť rozhodnutia všeobecného súdu\nvo veci neodkladného opatrenia) za nevyhnutné vyjadriť sa k aplikovateľnosti záruk\nobsiahnutých v čl. 6 ods. 1 dohovoru v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci.\nÚstavným súdom už bolo opakovane judikované, že rozhodovanie o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať predovšetkým za súčasť\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 222/04,\nII. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00, I. ÚS 46/00). V súlade s judikatúrou ESĽP (k tomu pozri napr.\nrozhodnutia ESĽP citované vo veciach sp. zn. IV. ÚS 213/2020 a IV. ÚS 165/2020) nie\nkaždým neodkladným opatrením sa rozhoduje o právach a záväzkoch občianskej povahy.\nAplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru je pritom závislá od splnenia určitých podmienok.\nPo prvé, právo, ktoré je predmetom hlavného konania i konania o nariadení neodkladného\nopatrenia, musí byť právom občianskym v autonómnom význame tohto pojmu. Po druhé,\nnevyhnutné je skúmať povahu neodkladného opatrenia, jeho cieľ, účel a dopad\nna predmetné právo. Vo všetkých prípadoch, keď možno považovať za preukázané,\nže neodkladným opatrením bolo fakticky rozhodnuté o občianskom práve alebo záväzku\nbez ohľadu na dĺžku jeho trvania, je čl. 6 dohovoru použiteľný (rozsudok veľkého senátu\nz 15. 10. 2009 vo veci Micallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06, § 84 – § 85).\n25. V prejednávanej veci sa sťažovateľkou navrhované neodkladné opatrenie dotýka\nvýkonu jej vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam, a to v rozsahu, ktorým sa\nžalovanej – obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., ako záložnému veriteľovi\numožňuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností.\nIde teda o oblasť upravenú normami súkromného práva, ktorá vo svojej podstate súvisí\ns vlastníckym\n\nprávom\n\nsťažovateľky\n\nk predmetným\n\nnehnuteľnostiam.\n\nPredmetom\n\nmeritórneho rozhodovania (hlavného konania) je typické občianske právo určenia\n10\n\nneplatnosti vyhlásenia o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky (vedené na okresnom súde\npod sp. zn. 25 C 35/2019) uplatňované medzi subjektmi súkromného práva – sťažovateľkou\nako žalobkyňou a žalovanou. V autonómnom ponímaní ide nepochybne o oblasť spadajúcu\npod výraz práva a záväzky občianskej povahy.\n26. Pokiaľ ide o druhú podmienku, splnenie ktorej sa vyžaduje pre aplikovateľnosť\nčl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednávaný prípad, ústavný súd konštatuje, že aj táto je\nv konkrétnych okolnostiach veci splnená. Neodkladné opatrenie má podľa názoru ústavného\nsúdu priamy (aj keď len dočasný) dopad na občianske právo tvoriace predmet meritórneho\n(hlavného) konania. Neodkladné opatrenie plní primárne zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu\nk predmetu prejednávanému v hlavnom konaní (meritum veci), resp. k právnym dôsledkom\nprípadného vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, čoho sa sťažovateľka v hlavnom\nmeritórnom konaní domáha. Požadovaným neodkladným opatrením sa sťažovateľka ako\ndlžníčka domáhala dočasného pozastavenia možnosti veriteľky (žalovanej) dosiahnuť\nuspokojenie predmetnej pohľadávky siahnutím na majetok sťažovateľky. Zamietnutie\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto zasahuje do postavenia sťažovateľky\nako dlžníčky a zároveň žalobkyne, ktorá sa v hlavnom meritórnom konaní domáha\nvyslovenia neplatnosti právneho úkonu a v konečnom dôsledku týmto spôsobom\nspochybňuje aj legitímnosť samotného nároku žalovanej uplatňovaného proti nej. Za týchto\nokolností je na mieste uplatniť názor, podľa ktorého sa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konkrétnych\nokolnostiach veci v konaní o neodkladnom opatrení aplikuje.\n27. Sťažovateľka spochybňuje vecnú správnosť uznesenia krajského súdu\nz 15. júna 2020 najmä vo vzťahu k záveru, že v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia\nžiadnym spôsobom neosvedčila tvrdenia o tom, že žalovaná od nej vymáha fiktívne\npohľadávky. Podľa sťažovateľky uznesenie krajského súdu nespĺňa požiadavky kladené\nna rozhodovaciu právomoc odvolacieho súdu v súlade s príslušnými ustanoveniami\nCivilného sporového poriadku (§ 220 ods. 2 a 3 CSP). K porušeniu práv zaručených čl. 48\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo zo strany krajského súdu tým, že vo veci\nrozhodol prisvojením si príslušnosti súdu prvej inštancie, keďže vo veci podaného\n\n11\n\nodvolania mal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, a nie zmeniť a sám rozhodnúť.\nKrajský súd tak rozhodol v rozpore s podmienkami vyplývajúcimi z § 390 CSP.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní\n28. Na účely preskúmania ústavnej udržateľnosti postupu krajského súdu\nv napadnutom konaní sa ústavný súd oboznámil s podstatnými časťami ním vydaného\nuznesenia z 15. júna 2020 a zistil tieto pre posúdenie (ne)dôvodnosti časti ústavnej sťažnosti\nrozhodujúce skutočnosti.\n29. V uznesení z 15. júna 2020 krajský súd predovšetkým zdôraznil, že základným\npredpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej\núpravy pomerov medzi stranami alebo obava, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia\nbude ohrozené, pričom akcentoval aj to, že nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie\nneodkladného opatrenia je hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností\npotrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako\naj dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby\nneodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.\n30. Krajský súd na podklade skutočností vyplývajúcich z listín a tvrdení\nsťažovateľky uzavrel, že sťažovateľka ako žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej\núpravy pomerov medzi stranami navrhnutým neodkladným opatrením a taktiež neosvedčila\nspôsobom dostatočným pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nárok, ktorému žiada\nposkytnúť ochranu.\n31. Krajský súd v podstatnom zdôraznil, že sťažovateľka návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaná od nej vymáha fiktívne pohľadávky,\nna základe ktorých by vykonaním záložného práva dobrovoľnou dražbou jej majetku došlo\nk zásadnému zásahu do jej vlastníctva slúžiaceho na bývanie a existenčné potreby jej rodiny\na jej samotnej a k protiprávnemu obohateniu žalovanej. Podľa názoru krajského súdu však\n12\n\nsťažovateľka v návrhu ani predloženými listinnými dôkazmi žiadnym spôsobom\nneosvedčila dostatočne svoje tvrdenie o tom, že žalovaná nevyčíslila svoju pohľadávku\nriadne a zákonným spôsobom a že od nej vymáha fiktívne pohľadávky a neosvedčila\nžiadnym spôsobom ani nárok uplatnený v konaní vo veci samej, ktorým je určenie\nneplatnosti vyhlásenia žalovanej o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky podľa § 7 ods. 2\nzákona o dobrovoľných dražbách. V tejto súvislosti zdôraznil, že aj keď neodkladné\nopatrenie podľa právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku nemusí byť\nviazané na konanie vo veci samej, ak však žalobca podá návrh v nadväznosti na určité\nkonkrétne konanie (v danom prípade na konanie o určenie neplatnosti vyhlásenia o pravosti,\nsplatnosti a výške pohľadávky), potom treba skúmať aj osvedčenie takto tvrdeného nároku\nžalobcom a v danom prípade sťažovateľkou ako žalobkyňou tvrdený nárok nemožno\npovažovať za dostatočne osvedčený len na základe jej tvrdení o tom, že žalovaná od nej\nvymáha fiktívne pohľadávky.\n32. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ktorú v danom prípade\nsťažovateľka ako žalobkyňa odôvodnila tým, že konanie žalovanej smeruje k výkonu\nzáložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľky, je\npotrebné podľa názoru odvolacieho súdu skúmať aj z hľadiska právnej úpravy inštitútu\nzáložného práva, na ktorú poukázala aj žalovaná vo svojom odvolaní a ktorá záložného\nveriteľa oprávňuje uspokojiť pohľadávku alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky\nz predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Ako dôvodnú\npreto krajský súd vyhodnotil námietku žalovanej, že záložné právo je zákonom dovoleným\na aj predpokladaným právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie práva veriteľa\nna splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu\na plní teda zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu, na realizáciu ktorej slúži inštitút\ndobrovoľnej dražby. Podľa názoru krajského súdu preto samotný výkon záložného práva\ndobrovoľnou dražbou založených nehnuteľností zriadeného v súlade so zákonom na účely\nzabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa nemožno považovať za postup odporujúci\nzákonu, ktorý by bol porušením práva na ochranu obydlia.\n\n13\n\n33. S prihliadnutím na uvedené, ako aj na to, že sťažovateľka žiadnym spôsobom\nneosvedčila svoje tvrdenia o tom, že žalovaná od nej vymáha fiktívne pohľadávky, prípadne\npohľadávky riadne a zákonne nevyčíslené, a taktiež vzhľadom na možnosť sťažovateľky\n„v prípade porušenia jej práv domáhať sa ochrany právnymi prostriedkami upravenými\nv zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, odvolací súd dospel k záveru, že\nv prejednávanej veci nie je splnená podmienka existencie nevyhnutnej potreby“ neodkladnej\núpravy pomerov medzi stranami.\n34. Závery krajského súdu a ich odôvodnenie, ako aj postup krajského súdu\nv napadnutom odvolacom konaní je podľa názoru ústavného súdu nutné považovať za výraz\nautonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto\nprípade zasahovať. Ústavný súd zastáva názor, že krajský súd sa v uznesení z 15. júna 2020\nústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými odvolacími námietkami žalovanej\n(záložnej veriteľky), ktoré táto uplatnila vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie o nariadení neodkladného opatrenia. Právne závery, ktoré k námietkam žalovanej\nzaujal odvolací súd, sú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu\nprávnych noriem, ktoré krajský súd pri rozhodovaní aplikoval. Postup krajského súdu\npri preskúmaní odvolania žalovanej proti uzneseniu okresného súdu z 20. decembra 2019 je\nz ústavného hľadiska akceptovateľný a udržateľný, a teda taký, ktorým nedošlo k porušeniu\nsťažovateľkou označených práv zaručených ústavou a dohovorom.\n35. Ústavný súd pri posudzovaní relevantnej časti ústavnej sťažnosti zohľadnil\nosobitú povahu inštitútu neodkladného opatrenia a tomu zodpovedajúci zjednodušený\na zrýchlený procesný postup a rozhodovanie všeobecných súdov. Zobral pritom do úvahy aj\nskutočnosť, že úlohou všeobecného súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je zistiť\nna základe dostupných dôkazných prostriedkov najvýznamnejšie relevantné skutočnosti,\na to bez potreby dodržania formalizovaného postupu štandardného procesného dokazovania,\na na podklade osvedčených skutočností následne vo veci rozhodnúť. S poukazom\nna relevantné časti odôvodnenia uznesenia krajského súdu z 15. júna 2020 ústavný súd\nzastáva názor, že argumentácia krajského súdu zodpovedá príslušným ustanoveniam\nCivilného sporového poriadku týkajúcim sa predpokladov vydania neodkladného opatrenia.\n14\n\nUž citované závery krajského súdu nepovažuje ústavný súd za arbitrárne či svojvoľné, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, teda také, ktoré by mali\nza následok porušenie sťažovateľkiných práv podľa ústavy či dohovoru.\n36. Pokiaľ sťažovateľka poukazuje na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 261/2013 a sp. zn. II. ÚS 237/2011, z ktorých vyplýva domnienka, že uskutočnením\ndobrovoľnej dražby je ochrana práv vlastníka značne sťažená, ústavný súd uvádza\nnasledujúce skutočnosti.\n37. Nepochybne aj s prihliadnutím na odôvodnenie vo veciach sp. zn.\nII. ÚS 261/2013 a II. ÚS 237/2011 ústavný súd zotrváva na názore, že výkonom záložného\npráva dobrovoľnou dražbou môže dôjsť k prechodu založených nehnuteľností na tretiu\nosobu (vydražiteľa). Náležitá ochrana práv dotknutých osôb je preto namieste. Na druhej\nstrane však nemožno opomínať ani tú skutočnosť, že prvoradým pri preskúmavaní ústavnej\nudržateľnosti rozhodnutia všeobecného súdu musí byť pri rozhodovaní vo veci\nneodkladného opatrenia to, či v konkrétnych podmienkach veci boli alebo neboli splnené\npodmienky pre jeho nariadenie, teda, či v konkrétnych okolnostiach veci existuje potreba\nbezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.\n38. Aj s prihliadnutím na už uvedené je preto ochranu práv vlastníka zálohu\nvystupujúceho v pozícii dlžníka potrebné vnímať v širšom kontexte predovšetkým\nvo vzájomnej interakcii s inštitútom záložného práva, ktorý záložného veriteľa oprávňuje\nuspokojiť pohľadávku alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného\npráva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená aj formou dobrovoľnej dražby (k tomu\npozri aj argumentáciu krajského súdu obsiahnutú v bode 32 tohto uznesenia).\n39. Na podklade uvedených skutočností je záver krajského súdu o tom, že tvrdenia\nsťažovateľky\n\na skutočnosti\n\nvyplývajúce\n\nz predložených\n\nlistín\n\nnie\n\nsú\n\ndostatočné\n\npre osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami navrhnutým\nneodkladným opatrením, podľa ústavného súdu ústavne udržateľný. Námietky sťažovateľky\npodľa názoru ústavného súdu nesignalizujú takú príčinnú súvislosť medzi nimi\n15\n\na sťažovateľkou označenými právami, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich\nporušenie po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\n40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd relevantnú časť ústavnej sťažnosti\nnamietaného porušenia práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\nodmietol\n\nz dôvodu\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní\n41. Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv zaručených ústavou a dohovorom aj\nprocesným pochybením krajského súdu, ktorý v napadnutom konaní nepostupoval v súlade\ns príslušnou zákonnou úpravou. Sťažovateľka argumentuje, že krajský súd „podľa obsahu“\nrozhodnutia rozhodol v súlade s § 389 ods. 1 písm. d) CSP, podľa ktorého odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody,\npre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, no aj napriek tomu\nrozhodnutie súdu prvej inštancie nezrušil, ale zmenil, čím si prisvojil príslušnosť súdu prvej\ninštancie. Krajský súd tak rozhodol v rozpore s podmienkami vyplývajúcimi z § 390 CSP\n[Odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz\nodvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b)\nodvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.].\n42. Nevyhnutným predpokladom úspešnosti argumentácie odôvodňujúcej porušenie\npráv zaručených ústavou alebo dohovorom je to, že táto (argumentácia) už sama osebe\ndisponuje materiálnym obsahom, teda, že je spôsobilá ako dôsledok vyvolať záver\no porušení označených práv sťažovateľa v zmysle určitého negatívneho následku\nna sťažovateľa, ktorý sa o ústavnú ochranu v konaní o ústavnej sťažnosti uchádza. Len\ntýmto spôsobom sa totiž zabezpečí požiadavka účinnej ochrany základných práv a slobôd\nv materiálnom zmysle. Zmyslom a účelom konania o ústavnej sťažnosti totiž nemôže byť\n\n16\n\nlen formalistické preskúmanie dodržania zákonných ustanovení zo strany orgánu verejnej\nmoci.\n43.\n\nPožiadavka\n\nmateriálneho\n\nobsahu\n\nargumentácie\n\nnamietajúcej\n\nporušenie\n\nzákladných práv alebo slobôd plynule nadväzuje na už stabilizovanú judikatúru ústavného\nsúdu, podľa ktorej nie každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má\nautomaticky\n\nza\n\nnásledok\n\nporušenie\n\nústavou\n\ngarantovaného\n\nzákladného\n\npráva\n\n(IV. ÚS 100/2013). Pokiaľ by to tak nebolo, ústavný súd by sa vo vzťahu k rozhodnutiam\nvšeobecných súdov v podstate inštaloval do pozície opravnej inštancie preskúmavajúcej\nzákonnosť, a nie ústavnosť postupu či rozhodnutia všeobecného súdu, ktorou (opravnou\ninštanciou) zásadne v podmienkach Slovenskej republiky nie je.\n44. Argumentácia sťažovateľky sa primárne zameriava na porušenie ustanovení\nCivilného sporového poriadku upravujúcich spôsob rozhodovania odvolacieho súdu, pritom\nsťažovateľka vidí zásadný problém v tom, že krajský súd sám rozhodol, a to zmenou\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom podľa jej názoru mal rozhodnutie súdu prvej\ninštancie zrušiť. Takto koncipovanej argumentácii sťažovateľky už na prvý pohľad chýba\nmateriálny obsah, a tým aj ústavnoprávny charakter.\n45. Aj keby ústavný súd prisvedčil námietke sťažovateľky o formálnom porušení\nustanovení procesného kódexu zo strany krajského súdu, ktorý mal rozhodnutie súdu prvej\ninštancie zrušiť, a nie zmeniť, uvedený údajný nezákonný postup by sa postavenia\nsťažovateľky v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v ústavnom rozmere nedotkol.\nPrípadné zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci súdu prvej inštancie\nna nové konanie a rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP) by totiž z dôvodu viazanosti právnym\nnázorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) na vecnom posúdení veci, a tým ani\nna právnom postavení sťažovateľky v príslušnom konaní nič nezmenilo. Argumentácii\nsťažovateľky preto chýba reálny dosah ústavnoprávneho charakteru, ktorý by už na prvý\npohľad umožňoval vysloviť porušenie označených práv sťažovateľky len z dôvodu\nnedodržania zákonného ustanovenia zo strany orgánu verejnej moci.\n\n17\n\n46. Za daného stavu preto ústavný súd relevantnú časť ústavnej sťažnosti\nnamietaného porušenia práv zaručených čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\nodmietol\n\nz dôvodu\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom krajského\nsúdu v napadnutom konaní\n47. Pokiaľ ide o namietané porušenie ustanovení čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy\npostupom krajského súdu v napadnutom konaní, ústavný súd konštatuje, že označené články\nústavy neobsahujú žiadne základné práva alebo slobody. O ich prípadnom porušení by\nústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mohol rozhodnúť len\nv spojení s porušením niektorého zo základných práv alebo slobôd. Keďže ústavný súd\ndospel k záveru, že žiadne zo sťažovateľkou označených práv podľa ústavy a dohovoru\nnemohlo byť porušené, neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia označených\nustanovení ústavy. Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj túto časť ústavnej sťažnosti\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n48. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho\ndôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej uplatnenými vrátane návrhu sťažovateľky\nna odklad vykonateľnosti uznesenia krajského súdu z 15. júna 2020.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. decembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opatrenie-neodkladné", "dražba", "obydlie-nedotknuteľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d27fdbf1-6554-4641-b327-943169418cf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.213.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.213.2020.1"}, {"guid": "ussr:c41e1ea4-e27c-40b4-bb6b-e5715c87e0d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 165/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 165/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1"}, {"guid": "ussr:ebaa7574-df06-4d42-91cf-7cdca30c4185", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.13.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 13/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 13/2020 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.13.2020.1"}, {"guid": "ussr:d2bb6e15-944c-4633-8e0e-f2426e88c6cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.282.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 282/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 282/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.282.2018.1"}, {"guid": "ussr:6883741c-4f15-4cfc-aaeb-bde2f2fe6131", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-30", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6883741c-4f15-4cfc-aaeb-bde2f2fe6131"}, {"guid": "ussr:151ae48d-4026-48f3-81cd-bb1eb4845b3e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2013 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:151ae48d-4026-48f3-81cd-bb1eb4845b3e"}, {"guid": "ussr:5ab9756a-10ef-4fb7-a370-e28aea64aa49", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 237/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab9756a-10ef-4fb7-a370-e28aea64aa49"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 83/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:750df24c-af51-49c1-ae07-6d66cfcaadf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 222/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:750df24c-af51-49c1-ae07-6d66cfcaadf6"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:d5ae0a64-4329-49a6-9f1a-14eab911b2c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/01 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d5ae0a64-4329-49a6-9f1a-14eab911b2c5"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "87445e9f-5454-4959-8b19-4d9fba6abf14:eff70531-9f96-49fc-9b46-4d8dc3eb93b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/59/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/59/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/87445e9f-5454-4959-8b19-4d9fba6abf14:eff70531-9f96-49fc-9b46-4d8dc3eb93b3"}, {"guid": "99f98dca-7cfc-4add-ab49-f94df826aab3:787be7fd-acc2-42d7-b914-b5320d7a4338", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Csp/129/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 15Csp/129/2019 z 5. 9. 2019", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2019-09-05", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/99f98dca-7cfc-4add-ab49-f94df826aab3:787be7fd-acc2-42d7-b914-b5320d7a4338"}], "citovane_v": [{"guid": "1c10970a-62bf-468e-be39-bb6e7c0b1b5d:c96b7922-637f-4802-99eb-a38bdb774caa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6118264940.1", "spisova_znacka": "4Obdo/79/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/79/2022 z 29. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6118264940.1"}]}