{"guid": "ussr:56ba2daa-f035-44a1-8923-72249c112191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 652/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 652/2018 z 13. 2. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. februára 2020, sp. zn. IV. ÚS 652/2018, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-02-13", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/56ba2daa-f035-44a1-8923-72249c112191", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1/text", "citacie_n": 104, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 652/2018-44\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n, a maloletého\n\n,\n\n, zastúpeného zákonnou zástupkyňou\n,\n\n, právne zastúpených Advokátskou kanceláriou\n\nJUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Heydukova 12, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. Jakub Mandelík, PhD., vo veci namietaného porušenia ich základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 3 Co 304/2016 z 31. júla 2018 v časti výroku o trovách konania za účasti Krajského\nsúdu v Bratislave a zúčastnenej osoby a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\nnevyhovuje.\n\n,\n\na maloletého\n\nOdôvodnenie:\nI.\nStav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 652/2018-16 z 29. novembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\nna ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej aj\n\n„sťažovateľ“),\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“),\n\na maloletého\n\n,\n\n(ďalej aj „maloletý\n\nsťažovateľ“; sťažovateľ, sťažovateľka a maloletý sťažovateľ spolu ďalej aj „sťažovatelia“),\nzastúpeného zákonnou zástupkyňou\n\n,\n\n, ktorou namietajú\n\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 3 Co 304/2016 z 31. júla 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského\nsúdu“) v časti výroku o trovách konania.\nII.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia sťažovateľov\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa v konaní vedenom\nOkresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) domáhali náhrady nemajetkovej\nujmy – každý v sume 75 000 € proti KOOPERATIVA poisťovni, a. s. Vienna Insurance\nGroup, Štefanovičova 4, Bratislava (ďalej len „žalovaný“), z titulu ochrany osobnosti na\ntom skutkovom základe, že „dňa 16. 3. 2014 v čase približne o 9.00 hod. ... vodič\nmotorového vozidla\n\n..., neprispôsobil jazdu svojim schopnostiam,\n\nvlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, v dôsledku\nčoho dostal na mokrej vozovke šmyk, prešiel do protismeru, kde ľavou zadnou stranou\n2\n\nnarazil do prednej časti protiidúceho vozidla“, následkom čoho spolujazdec\n,\n\n, utrpel závažné poranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody\n\npodľahol.\n3. Okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 12 C 149/2014-122 z 18. mája 2016 (ďalej\nlen „rozsudok okresného súdu“) tak, že sťažovateľom priznal nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy, a to sťažovateľovi a sťažovateľke každému v sume 17 600 €\na maloletému sťažovateľovi v sume 8 800 €. Sťažovateľom priznal právo na náhradu trov\nkonania podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).\n4. Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia a žalovaný odvolania.\nO odvolaniach rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 31. júla 2018 tak, že\nrozsudok okresného súdu potvrdil. Krajský súd výrokom o náhrade trov konania priznal\nžalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 60,88 % z dôvodu, že mal úspech vzhľadom\nna odvolanie sťažovateľov vo výške 181 000 € a neúspech vo výške 44 000 €, v ktorej podal\nodvolanie on.\n5. Sťažovatelia svojou ústavnou sťažnosťou namietajú porušenie označených práv\npodľa ústavy a dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu – výrokom o náhrade trov\nodvolacieho konania. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uvádzajú:\n«V kontexte daného prípadu je vzorec pre výpočet trov odvolacieho konania, ktorý\npoužil Krajský súd v Bratislave nevyhnutné posúdiť ako výrazne sa vymykajúci\nzo základných pravidiel logiky. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, v zmysle ktorej\nsa má úspech resp. neúspech strán v takýchto sporoch posudzovať výlučne porovnaním\nuplatnenej a prisúdenej sumy. Úspech v konaní je potrebné chápať v procesnom zmysle,\nteda v závislosti od výsledku súdneho sporu. Doktrinálne stanoviská ako aj judikatúra\nsúdnych autorít Slovenskej republiky sa zhodujú, že v prípade tzv. nevyčísliteľných sporov,\npri ktorých výška plnenia závisí výlučne od úvahy súdu je nevyhnutné posudzovať základ\nuplatneného nároku a nie výšku sumy, ktorú strana žiadala priznať, resp. ktorú protistrana\nžiadala zamietnuť. Z § 13 Občianskeho zákonníka ani z osobitných právnych predpisov\nnevyplýva žiadny objektívny kľúč pre výpočet sumy nemajetkovej ujmy, a to ani v prípade\n3\n\nnemajetkovej ujmy hradenej z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla.\nNapriek tomu, že úprava výpočtu trov v konaniach, v ktorých vyčíslenie plnenia\nspadá do výlučnej diskrečnej právomoci súd v nových civilných kódexoch absentuje, obsah\nprávnej normy § 142 ods. 3 dnes už neúčinného OSP má byť aplikovaný\naj v novokoncipovanom civilnom procese (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa\n13. 12. 2017, sp. zn. 10 Co/191/2017). Identicky znejú aj stanoviská právnej vedy: „Zásadu\núspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu\n(sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne\nneúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.\nNemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku\nna základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Napríklad pri sporoch o ochranu osobnosti\nbýva pravidlom, že si žalobca svoju nemajetkovú ujmu ocení spravidla vyššie, ako na koľko\nmu ju odhadne súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania. Nebolo by však celkom\nspravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcu,\naby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné\na čo sprevádzajúce (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR zo dňa 22. 6. 2000,\nIII. ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo\nzasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.“. (in: ŠTEVČEK,\nM.; FICOVÁ, S.; BARICOVÁ, J.; MESIARKINOVÁ, S.; BAJÁNKOVÁ, J.; TOMAŠOVIČ, M.\net al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck, Praha 2016, s. 926).\nPriorizácia úspechu v základe uplatneného nároku pri rozhodovaní o trovách\nodvolacieho konania je pravidelne judikovaná súdmi Slovenskej republiky. V skutkovo\na právne obdobnom prípade Krajský súd v Trnave v potvrdzujúcom rozsudku nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnej zo strán sporu (rozsudok Krajského\nsúdu v Trnave zo dňa 13. 11. 2013, sp. zn. 24 Co/479/2012). V recentnejšom rozhodnutí\nrovnaký krajský súd priznal žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania\nv spore s nevyčísliteľnou hodnotou a to napriek tomu, že v odvolaní žiadala prisúdenie aj\nv prvoinštančnom konaní nepriznaných nárokov (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa\n13. 12. 2017, sp. zn. 10 Co/191/2017). V sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy uznáva\n4\n\nza plne procesne úspešného (a teda aj oprávneného na plnú náhradu trov konania)\ndo základu úspešného žalobcu aj Najvyšší súd SR. V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa\n5. 8. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 14/2009 uviedol, že v týchto konaniach z hľadiska rozhodovania\no trovách konania nie je určujúce, akú výšku náhrady nemajetkovej ujmy požaduje žalobca\na akú mu priznal súd; rozhodujúcim je, že výška náhrady závisí výlučne od úvahy súdu.\nVo svetle uvedených doktrinálnych a súdnych záverov výrokom II Krajského súdu\nv Bratislave o trovách konania, ktorým súd rozhodol, že v odvolacom konaní mal prevažný\núspech žalovaný a dokonca zaťažil do základu procesne úspešných sťažovateľov\npovinnosťou nahradiť trovy odvolacieho konania, došlo k situácii, keď tí, o ktorých\nsa právoplatne rozhodlo, že protiprávnym spôsobom bolo zasiahnuté do ich práv, sú povinní\nuhradiť trovy konania tomu, kto do predmetných práv zasiahol. Právnou akceptáciou\nodôvodnenia výroku odvolacieho súdu o náhrade trov konania by ipso facto došlo\nk neprípustnej procesnej demotivácii strán v uplatňovaní ich oprávnených záujmov\nv odvolacom konaní, a to pod hrozbou platenia trov konania. Ochrane práv a oprávnených\nzáujmov strán v súvislosti s náhradou trov konania sa v svojej rozhodovacej činnosti\nvenoval aj Ústavný súd SR, podľa ktorého z dôvodu uplatnenia svojho základného práva na\nsúdnu ochranu nemá nikto utrpieť materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov\nkonania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho\npostavenie v konaní. (nález Ústavného súdu SR zo dňa 22. 6. 2005, sp. zn. II. ÚS 56/05)\nZ uvedených skutočností jednoznačne rezultuje záver o nesprávnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu vo veci trov odvolacieho konania. Keďže odvolací súd prvoinštančné\nrozhodnutie potvrdil (a teda rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenené nebolo), úspech\nv odvolacom konaní nedosiahol žiaden z účastníkov. V dimenzií konania ako celku dosiahli\ndo základu uplatňovaného nároku plný procesný úspech sťažovatelia. Právny poriadok\nSlovenskej republiky neobsahuje žiadnu právnu normu, ktorá by oprávňovala Krajský súd\nv Bratislave zaťažiť procesne úspešných sťažovateľov náhradou trov konania. Výrok II\nKrajského súdu v Bratislave preto predstavuje arbitrárne a právne neudržateľné\nrozhodnutie, ktorým bolo zasiahnuté do Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami\ngarantovaných práv sťažovateľov.»\n\n5\n\n6. Na základe už uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľov... podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a právo... podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru... výrokom Krajského súdu v Bratislave o náhrade trov konania zo dňa\n31. 7. 2018, č. k. 3 Co/304/2016-208 porušené bolo.\nII. Zrušuje výrok II rozsudku Krajského súdu v Bratislave o náhrade trov konania\nzo dňa 31. 7. 2018, č. k. 3 Co/304/2016-208 a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému\nsúdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nIII. Sťažovateľom... priznáva náhradu trov konania vo výške 618,91 EUR, ktorú\nje povinný zaplatiť Krajský súd v Bratislave právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nIII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľov\n7. K prijatej ústavnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril krajský súd\nprípisom sp. zn. 1 SprV 28/2019 z 24. januára 2019 tak, že s poukazom na znenie § 255\nods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „CSP“) konštatuje, že súčasná koncepcia Civilného sporového poriadku pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania preberá iba zásadu „úplného alebo čiastočného\núspechu v spore ako kritéria priznania náhrady trov konania s tým, že ustanovenie § 142\nods. 3 O. s. p. nebolo do nového civilného procesného kódexu prebraté.“.\n8. Následne s poukazom na metódu «„historicko-komparatívneho výkladu“ za\nsúčasného použitia logického výkladu „argumentum e silentio“ (nový C. s. p. normatívnou\núpravou obsiahnutou v ustanovení 142 ods. 3 O. s. p. nedisponuje - o takejto podmienke\nmlčí)» dospel k záveru, že „cieľom novej právnej úpravy nie je ďalej umožňovať, aby\nv prípade tzv. nevyčísliteľných sporov, pri ktorých výška plnenia závisí výlučne od úvahy\nsúdu bolo nevyhnutné posudzovať základ uplatneného nároku a nie výšku sumy, ktorú\nstrana žiada priznať...“.\n\n6\n\n9. Krajský súd v predmetnom stanovisku tiež polemizuje so sťažovateľmi\nuvádzanými rozhodnutiami všeobecných súdov, podľa ktorých priorizácia úspechu\nv základe uplatneného nároku pri rozhodovaní o trovách konania v obdobných typoch\nkonaní je pravidelne judikovaná, a to na tej báze, že „favorizácia inej právoplatne\nskončenej veci nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú (precedentnú)\nzáväznosť“. Absencia ich publikácie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky spôsobuje, že takého rozhodnutia nemajú ani faktickú\nzáväznosť. Krajský súd ďalej uvádza, že z dostupných zdrojov mu „nie je známa taká\nustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, ktorá by zásadu úspechu vo veci\nv zmysle ustanovenia § 255 C. s. p. uplatňovala aj na konania, v ktorých výška plnenia\nzávisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku.“.\n10. V závere svojho stanoviska krajský súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie\nv časti výroku o trovách konania postupom podľa § 255 ods. 2 CSP bolo „v súlade\ns princípom legality (čl. 16 ods. 1 Základných princípov C. s. p.) ako aj so zásadou rovného\npostavenia strán sporu vyjadreného v č. 6 Základných princípov C. s. p.“. Krajský súd\nsúčasne uvádza, že netrvá na ústnom prerokovaní ústavnej sťažnosti.\n11. Označené vyjadrenie krajského súdu ústavný súd zaslal na vedomie a prípadné\nzaujatie stanoviska právnemu zástupcovi sťažovateľov a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril,\nči trvá na tom, aby sa vo veci sťažovateľov konalo ústne pojednávanie. V stanovisku\nk vyjadreniu krajského súdu sťažovatelia s odkazom na svoju predchádzajúcu sťažnostnú\nargumentáciu osobitne poukázali na to, že „ideálnym priestorom pre hľadanie úmyslu\nzákonodarcu by mala byť prioritne dôvodová správa.“. Podľa ich názoru zákonodarca\nv otázke náhrady trov konania nemlčí, ale, práve naopak, poskytuje právne relevantný\nvýklad pre aplikáciu zásady úspechu v sporovom súdnom konaní v prípadoch, ak výška\nnároku závisí od úvahy súdu. Sťažovatelia v tomto smere poukazujú na príslušnú časť\ndôvodovej správy, podľa ktorej súd môže „priznať náhradu trov konania v plnej výške aj\nv prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide\no prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej\nujmy v sporoch o ochranu osobnosti – určenie, že bola porušená zásada rovnakého\n7\n\nzaobchádzania a povinnosť žalovaného sa ospravedlniť priznané boli, avšak náhrada\nnemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške.“. S poukazom na\nsubjektívno-historický výklad abstrahovaný z dôvodovej správy k § 255 CSP uvádzajú, že\nsúčasné znenie „reflektuje predchádzajúce ustanovenie § 142 OSP a jednoznačne hovorí\no nevyhnutnosti posudzovania procesného úspechu sporovej strany čo do úspechu, pokiaľ\nvýška nároku závisí od úvahy súdu.“.\n12. Vo vzťahu k názoru krajského súdu o význame súdnych rozhodnutí v právnom\npriestore Slovenskej republiky poukazujú „na článok 2 CSP a ním normovaný princíp\nprávnej istoty“ a jeho komponent predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Sťažovatelia\nsúčasne ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci.\n13. Ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže od\nneho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n14. Ústavný súd prípisom č. k. IV. ÚS 652/2018-37 z 5. augusta 2019 upovedomil\nzúčastnenú osobu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie s možnosťou\nvyjadriť sa k nej v lehote 10 dní od doručenia tohto upovedomenia. Označený prípis\nústavného súdu bol zúčastnenej osobe doručený 12. augusta 2019 a zúčastnená osoba ku\ndňu meritórneho rozhodnutia nevyužila priestor jej poskytnutý ústavným súdom\nna vyjadrenie sa k prijatej ústavnej sťažnosti.\nIV.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n8\n\n16. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n19. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n20. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným\nspôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).\n\n9\n\n21. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť\npreto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení\nnemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.\n22. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n23. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4\nústavy).\n24. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\n10\n\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m.\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n25. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\nnepochybne aj nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08).\nProstredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje každému základné právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä\nv Civilnom sporovom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené\nreálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré\nupravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným\nobsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto\nlen z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu\nv dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol\núspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. US 56/05, IV. US 147/08).\n26. Ústavný súd však posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba\nv ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania\npristupuje len za celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09). Ústavný\nsúd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba za\npredpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by\nzakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.\n\n11\n\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n27. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti spochybňujú právny názor krajského súdu,\npodľa ktorého krajský súd aplikoval zásadu čiastočného úspechu vo veci a rozhodol o ich\npovinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania v rozsahu 60,88 % v prospech žalovaného.\nSťažovatelia tvrdia, že aj napriek tomu, že v Civilnom sporovom poriadku absentuje\nvýslovná právna úprava výpočtu trov v konaniach, v ktorých vyčíslenie plnenia spadá\ndo výlučnej diskrečnej právomoci súdu, má byť aplikované pravidlo vyplývajúce z § 142\nods. 3 OSP. Túto svoju úvahu odôvodňujú na pozadí doktrinálnych stanovísk (ŠTEVČEK,\nM. – FICOVÁ, S. – BARICOVÁ, J. – MESIARKINOVÁ, S. – BAJÁNKOVÁ, J. –\nTOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok – Veľký komentár. 1. vydanie. Praha :\nC. H. Beck, 2016, s. 926. ISBN 978-80-7400-629-6.), judiciálnych záverov všeobecných\nsúdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10 Co 191/2017 z 13. decembra\n2017), ako aj prostredníctvom aplikácie metódy subjektívno-historického výkladu, pričom\nza zdroj svojich úvah označili obsah osobitnej časti dôvodovej správy k Civilnému\nsporovému poriadku. Na základe už uvedeného tvrdia, že v sporoch o náhradu nemajetkovej\nujmy je pri rozhodovaní o náhrade trov konania potrebné vychádzať zo zásady úspechu,\navšak v týchto prípadoch je nutné rozlišovať to, čo je základné rozhodnutie (konštatovanie,\nže do práva bolo zasiahnuté) a čo sprevádzajúce rozhodnutie (prisúdená výška nemajetkovej\nujmy).\n28. Z relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva,\nže o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396\nods. 1 CSP tak, že s poukazom na prevažný úspech žalovaného mu priznal právo na náhradu\ntrov konania v rozsahu 60,88 % proti sťažovateľom.\n29. Tomuto právnemu záveru krajského súdu predchádzal názor, podľa ktorého\nvýška peňažnej kompenzácie nemajetkovej ujmy „by mala odrážať všeobecne zdieľané\npredstavy o spravodlivosti a bola porovnateľná so sumami priznanými v iných, skutkovo\nobdobných prípadoch.“. Krajský súd v reakcii na komparatívne zistenia okresného súdu\n12\n\ntýkajúce sa porovnateľných situácií uzavrel, že výška okresným súdom „priznanej\nnemajetkovej ujmy je porovnateľná s rozhodovacou praxou súdov v Slovenskej republike“,\nktorú okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie konkretizoval. Krajský súd tiež\npoukázal na to, že jedným z porovnávacích referenčných rámcov okresného súdu pri\nurčovaní výšky nemajetkovej ujmy bol aj zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb\npoškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov. Krajský súd\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia ešte doplnil príklady z rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov v porovnateľných veciach, ktorá potvrdzovala primeranosť okresným\nsúdom určenej nemajetkovej ujmy.\n30. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať aj na tú časť odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, kde sa zaoberá otázkou spôsobu určenia\nprimeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy, v rámci čoho poukázal na to, že pre účely\nrozhodovania o odškodnení nemajetkovej ujmy sa musí súd „pri rozhodovaní o určení jej\nvýšky v každom konkrétnom prípade opierať aspoň o judikatúru vyšších súdov, v skutkovo\npodobných sporoch.“. Krajský súd ďalej poukázal na to, že ak má byť rozhodovanie\no týchto otázkach spravodlivé, nemožno „odškodnenie priznávať náhodilo, bez ich\nporovnávania s inými prípadmi.“.\n31. Z argumentačnej koncepcie krajského súdu ďalej vyplýva, že za rozhodujúce\npovažoval nielen súčasné znenie § 255 CSP, ale v širšom zmysle vzal do úvahy aj zásadu\nhistorického výkladu zohľadnenia vývoja právnej úpravy, a to porovnaním vzťahu medzi\nnovou právnou úpravou (§ 255 CSP) a starou právnou úpravou (§ 142 OSP). Analýzou\nporovnania tohto vzťahu pritom dospel k záveru, že vôľou zákonodarcu už nie je „ďalej\numožňovať, aby v prípade tzv. nevyčísliteľných sporov, pri ktorých výška plnenia závisí\nvýlučne od úvahy súdu bolo nevyhnutné posudzovať základ uplatneného nároku a nie výšku\nsumy, ktorú strana žiada priznať...“.\n32. V abstraktnej rovine možno argumentačno-interpretačnú nezhodu medzi\nsťažovateľmi a krajským súdom vyjadriť ako napätie medzi doslovným výkladom\nnormatívneho textu, v užšom zmysle aj jazykovo-interpretačnou zásadou zákazu\n13\n\nhomonymického (polysémického) výkladu slov použitých v rámci jedného právneho\npredpisu (úspech vo veci) a historickým výkladom zohľadňujúcim vývoj právnej úpravy\nna jednej strane a metódou subjektívno-historického výkladu, ktorej obsahovým zdrojom je\nv danej veci osobitná časť dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku.\n33. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ústavný súd sa v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti vyjadril k vzájomnému vzťahu medzi jazykovými výkladovými\nmetódami a ostatnými metódami interpretácie normatívneho textu a uviedol, že k výkladu\nprávnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to\nani v takom prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým\npodľa zmyslu a účelu zákona, ako aj v záujme ochrany ústavnoprávnych princípov vrátane\nochrany základných práv. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry\nústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej\nnositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu,\nresp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené\nna roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický, systematický a historický výklad\nvrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej\nargumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej\nprávnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010).\n34. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že každá právna norma má svoj účel\na zmysel, ktorého rekonštrukcia je vždy spätá s celou radou neistôt. Zmysel a účel možno\nnepochybne abstrahovať aj z autentických dokumentov vypovedajúcich o vôli a zámeroch\nzákonodarcu, medzi ktoré nepochybne patrí aj dôvodová správa.\n35. Z príslušnej časti dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku vyplýva,\nže súd môže „priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok\núspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí\nod úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti –\nurčenie, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, a povinnosť žalovaného sa\n\n14\n\nospravedlniť priznané boli, avšak náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná\nv požadovanej výške.“.\n36. Z citovanej časti dôvodovej správy vyplýva, že zmyslom novej právnej úpravy\nnebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť\nod pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 OSP, ako to explikoval krajský súd\nv napadnutom rozhodnutí v podobe jeho kategorického vylúčenia. V tejto súvislosti je však\nrelevantné jednak to, že dôvodová správa nezodpovedá výslovnému zneniu § 255 CSP\n(pozri bod 39), a jednak to, že ani samotná dôvodová správa nepočíta s povinnosťou\nvšeobecného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporoch o náhradu\nnemajetkovej ujmy za akýchkoľvek okolností postupovať spôsobom, aký navrhujú\nsťažovatelia.\n37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej\núspechu vo veci.\n38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu\ntrov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov\nkonania právo.\n39. Z už citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že kritériom\nna priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje\nu žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci vo všeobecnosti závisí od vzťahu\nmeritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej.\nZ dispozície citovaného § 255 ods. 2 CSP ďalej vyplýva, že čiastočný úspech vo veci sa\nmôže v rozhodnutí o trovách konania prejaviť dvoma spôsobmi, a to tak, že súd (i) náhradu\ntrov konania pomerne rozdelí alebo (ii) náhradu trov konania neprizná žiadnej zo strán.\nPravidlo vyplývajúce z § 142 ods. 3 OSP (náhradu trov konania v plnom rozsahu môže súd\npriznať tomu účastníkovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti, alebo v prípade, ak\nrozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu) nie je\nsúčasťou normatívneho textu vyplývajúceho z § 255 CSP. Vo vzťahu k pravidlu\n15\n\nvyplývajúcemu z § 142 ods. 3 OSP je potrebné uviesť, že toto pravidlo predstavovalo\nvýnimku zo zásady pre rozhodovanie o náhrade trov konania pri čiastočnom úspechu\nvo veci (§ 142 ods. 2 OSP). Aplikácia označenej výnimky (plná náhrada trov konania) však\nani za účinnosti právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku neprichádzala\ndo úvahy vždy, ale iba v prípade, ak sa neúspech prejavil iba vo výške plnenia\nza predpokladu, že účastník konania na začiatku sporu túto výšku plnenia presne nepoznal\na ani presne poznať nemohol.\n40. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že spoločným menovateľom situácií, keď\nrozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy všeobecného súdu alebo od znaleckého\nposudku, je z pozície strán sporu počiatočná nepredvídateľnosť výsledku konania o výške\nuplatneného nároku, čo zároveň tieto situácie kvalitatívne odlišuje od ostatnej sporovej\nagendy, keď žalobca vie spoľahlivo kvantifikovať výšku svojho nároku. Z uvedeného\nvyplýva, že kritérium predvídateľnosti výsledku rozhodnutia všeobecného súdu žalobcom sa\njaví byť rozhodujúce pri úvahe medzi aplikáciou zásady úspechu v jej všeobecnom\nvýzname, keď sa miera úspechu vo veci zisťuje v závislosti od vzťahu meritórneho\nrozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, a jej\nredukovanej významovej podobe, keď sa za úspech považuje už úspech v základe nároku.\n41. Z už uvedeného možno urobiť čiastkový záver, že aplikácia pravidla, ktorého sa\ndomáhajú sťažovatelia v situáciách, keď rozhodnutie závisí od úvahy súdu, musí mať svoje\nvnútorné limity, pretože ináč by bolo v rozpore s rozumným usporiadaním procesných\nvzťahov, aby za situácie zjavne bezúspešného uplatňovania práva, nie síce v jeho základe,\nale v podobe jeho neprimeranej a zjavne nadsadenej výšky vo vzťahu k tej, ktorá\nv obdobných veciach vyplýva napríklad z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov, bola žalobcovi priznaná ochrana v podobe zachovania jeho práva na plnú náhradu\ntrov konania proti žalovanému len preto, lebo bol úspešný v základe svojho nároku, ktorého\nvýška však bola oproti žalobnému nároku súdom priznaná s výrazným obmedzením.\n\n16\n\n42. V okolnostiach danej veci sa zo skutkového hľadiska javí medzi účastníkmi\nkonania ako nesporné, že sťažovatelia boli so svojím nárokom v prevažnej miere neúspešní\n(rozsah meritórneho neúspechu sťažovateľov je zrejmý z výrokovej časti napadnutého\nrozsudku krajského súdu), ako aj to, že ich nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol zjavne\nneprimeraný vo vzťahu k tomu, čo vyplýva z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\nV tomto smere tiež nemožno opomenúť, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov pri\nurčovaní výšky nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch je početná a v zásade stabilná,\nv dôsledku čoho sú predvídateľné aj rámce jej možnej finančnej náhrady, a pritom\nexemplifikatívny výpočet tejto judikatúry bol súčasťou rozsudku okresného súdu, ako aj\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. Za rozhodujúce považuje ústavný súd aj to, že\nsťažovatelia boli v priebehu celého súdneho konania pred všeobecnými súdmi zastúpení\nprávnym zástupcom, u ktorého možno predpokladať aspoň znalosť bežnej judikatúry vo\nveciach obdobných tej žalovanej, a to vrátane približných rámcov rozsahu náhrad\nnemajetkovej ujmy, čo z povahy veci významným spôsobom na ich strane zvyšuje mieru\npredvídateľnosti toho, ako môžu všeobecné súdy posúdiť nimi uplatnený nárok.\n43. Ústavný súd ďalej považuje za dôležité, že z obsahu na vec sa vzťahujúceho\nsúdneho spisu (predovšetkým z rozsudku okresného súdu, odvolania sťažovateľov, ako aj\nnapadnutého rozsudku krajského súdu) nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by špecificky\nodlišovali situáciu sťažovateľov od tej, ktorá bola referenčnou pre všeobecné súdy\nrozhodujúce o výške nemajetkovej ujmy sťažovateľov.\n44. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd k argumentácii sťažovateľov považuje\nza potrebné uviesť, že nič z dosiaľ uvedeného nenasvedčuje tomu, že mohli dôvodne\nočakávať, že krajský súd v celom rozsahu vyhovie ich odvolaniu a prizná im nárok na\núhradu nemajetkovej ujmy v nimi požadovanej sume, resp. vo výške, ktorá by bola blízka\nk tejto sume. Za týchto okolností prisvedčiť správnosti ich argumentácie a priznať\nza akýchkoľvek okolností strane konania, ktorá vo veci so svojím zjavne neprimeraným\nnárokom na úhradu nemajetkovej ujmy neuspela, právo na plnú náhradu trov konania, ktoré\njej vznikli v príčinnej vecnej a časovej súvislosti s uplatnením jej práva v konaní pred\n\n17\n\nvšeobecným\n\nsúdom,\n\nby\n\nbolo\n\nv rozpore\n\ns platnou\n\na účinnou\n\nprávnou\n\núpravou\n\ninterpretovanou súladne ochrannou funkciou civilného práva procesného.\n45. Z už uvedených dôvodov nepovažoval ústavný súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v časti výroku o trovách konania za taký, ktorý by bol z ústavnoprávneho\nhľadiska neudržateľný, a teda spôsobilý na jeho derogáciu. Treba však zdôrazniť (ako to\nvyplýva aj z už prezentovaných úvah), že ústavný súd nepovažuje za nespôsobilú, resp.\nústavne neudržateľnú ani argumentáciu sťažovateľov. Je teda vecou zjednocovacieho\nmechanizmu všeobecného súdnictva, aby v aplikačnej rovine zákona (Civilného sporového\nporiadku) kreoval judikatúrne riešenie nastolenej, chronicky pretraktovanej problematiky,\na to predovšetkým spôsobom ustanoveným v § 221 ods. 3 (buď) písm. a), alebo (čo bude\nzrejme aktuálnejšie) písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (s vyrovnaním sa so zmenou civilnoprocesnej kódexovej úpravy).\n46. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (časť V odôvodnenia tohto\nnálezu) dospel k záveru, že v okolnostiach daného prípadu neboli naplnené podmienky\nna vyslovenie porušenia sťažovateľmi označených práv podľa ústavy a dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu v časti výroku o trovách konania, a preto ústavnej\nsťažnosti nevyhovel.\n47. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález nadobúda\nprávoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania pred ústavným\nsúdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "ochrana osobnosti", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "výklad (interpretácia)", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "3ffe2e12-5594-453e-bb44-d885bbb896d5:e109a5c0-c2b1-4a2c-ad04-f119175bf179", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1114223574.1", "spisova_znacka": "3Co/304/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/304/2016 z 30. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1114223574.1"}, {"guid": "476fb175-8502-4890-8093-6cc36ef2e7f6:4fdf98af-8b38-48a7-8c83-e05e7adcfe25", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2604899877.5", "spisova_znacka": "10Co/191/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/191/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2604899877.5"}, {"guid": "fab54bf6-9cf4-4d27-bf73-d499fa27aa10:00f64c28-e2d6-4cfd-8042-b95f956b98b3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2109222214.3", "spisova_znacka": "24Co/479/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/479/2012 z 12. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-11-12", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2109222214.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:89108723-e423-4c5b-a945-2006f2dd4c6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.278.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 278/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.278.2026.1"}, {"guid": "ussr:790edbe0-1656-4446-b697-1b35c1b685a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.268.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 268/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 268/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.268.2026.1"}, {"guid": "ussr:d90eda37-4fd9-40ae-8b3e-cf0568418941", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.282.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 282/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 282/2026 z 6. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.282.2026.1"}, {"guid": "ussr:71405194-fa99-4713-b217-16d135bd25d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.252.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/2026 z 5. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.252.2026.1"}, {"guid": "ussr:5c384e44-cc0c-42de-91f1-dd21d8ee3e9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.214.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.214.2026.1"}, {"guid": "ussr:dd649c22-db53-43ec-bf6c-0c77b16d0aba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.228.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 228/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 228/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.228.2026.1"}, {"guid": "ussr:2973b8dd-18a0-4a6a-aea3-ff160cecc124", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.217.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 217/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 217/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.217.2026.1"}, {"guid": "ussr:994bea03-6348-4e48-8deb-f35801067dd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.211.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2026 z 1. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-01", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.211.2026.1"}, {"guid": "ussr:09b29b17-1db7-4d24-b958-5710f1385406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.186.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 186/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 186/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.186.2026.1"}, {"guid": "ussr:43242e1f-29f0-4e24-b82c-0449e5fc6ee5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.147.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 147/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 147/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.147.2026.1"}, {"guid": "ussr:358a81e8-4596-4fd9-9741-d98eacf25426", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.114.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 114/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.114.2026.1"}, {"guid": "ussr:2a60567a-1d6e-45bd-b7bc-9c5ff96f5967", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.1.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2025 z 14. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.1.2025.1"}, {"guid": "ussr:293e5999-f59e-47fd-bc19-d8e0d5fa9aba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.597.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 597/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 597/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.597.2023.1"}, {"guid": "ussr:b8602d53-fc60-40ed-aee8-ffe0a2755a2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.559.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 559/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 559/2023 z 7. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.559.2023.1"}, {"guid": "ussr:6f6bbe12-72e8-4a23-b9ba-9fd9c8abd101", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.350.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.350.2023.1"}, {"guid": "ussr:bf14b824-ba19-4d66-8ef5-37e5e5e5d0b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2"}, {"guid": "ussr:f590850c-79fe-4491-9028-bc4984378a47", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.430.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 430/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 430/2020 z 13. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.430.2020.1"}, {"guid": "ussr:fe4f8e6f-4828-4422-ac73-040080195ce4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.296.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 296/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 296/2021 z 13. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.296.2021.1"}, {"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:693e9bc9-19b2-4be2-a8bf-bed5e563b069", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.300.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 300/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 300/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.300.2020.1"}, {"guid": "ussr:687eeaa4-e255-4854-b490-5017fcafcef4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.474.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 474/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 474/2018 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.474.2018.1"}, {"guid": "8cf30ea0-7fe1-4c76-aa1f-96938e033e6c:5bd5425a-9c96-48b2-ab53-0375f45b4bf0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1309201687.2", "spisova_znacka": "5Cdo/95/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/95/2025 z 18. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1309201687.2"}, {"guid": "033b9638-adcf-4071-9be8-b92d2a482e3b:a644215e-925e-415d-af8f-2a02ecc4c4c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2513206404.2", "spisova_znacka": "9Cdo/44/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/44/2024 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2513206404.2"}, {"guid": "74cb1b64-f475-43fe-bd00-50810d27762f:6d86c3ed-0e6a-435e-a9d8-c0bf0ce80770", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8619200948.1", "spisova_znacka": "3Cdo/119/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/119/2024 z 10. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8619200948.1"}, {"guid": "7914754d-a214-4124-99a3-feb8ba0f208c:21975d9a-12fe-4e2d-a6d7-621c1eac25f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1114221035.1", "spisova_znacka": "6Cdo/178/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/178/2023 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1114221035.1"}, {"guid": "03770008-6248-46fb-a5af-726bf904600e:a4c81ed4-6349-4410-affc-535ae3d66bc1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2115226622.1", "spisova_znacka": "4Cdo/144/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/144/2023 z 25. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2115226622.1"}, {"guid": "f0031ed0-9788-4897-9757-784fe73bd2ad:6657ac3b-8625-4fff-ab03-f13d16a28478", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1113239297.4", "spisova_znacka": "5Cdo/72/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/72/2023 z 26. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1113239297.4"}, {"guid": "5b0aa130-dc0e-47c2-959b-6ef758f2eb43:ba303d07-8642-451e-b0a6-9b87f10b5a1e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1222200281.1", "spisova_znacka": "1Cdo/49/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/49/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1222200281.1"}, {"guid": "5b58dedc-84a2-4787-bba3-9fa628b4c4c4:0bdf6e0d-0cf1-48d6-9c60-aff74b2c58da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8619200699.1", "spisova_znacka": "4Cdo/121/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/121/2024 z 29. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8619200699.1"}, {"guid": "8e644163-26d2-4794-9909-bd445afa749a:ab8346a3-623a-48ca-9587-b3890539dfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8619201474.1", "spisova_znacka": "4Cdo/90/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/90/2024 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8619201474.1"}]}