{"guid": "ussr:91cf8972-3c08-4031-ba5d-6aba4159d14d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.636.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 636/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 636/2018 z 1. 12. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. decembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 636/2018, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.636.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-12-01", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/91cf8972-3c08-4031-ba5d-6aba4159d14d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.636.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.636.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.636.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 636/2018-64\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijaté ústavné sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\n\n,\n,\n\n,a\n, zastúpených advokátskou\n\nkanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ JUDr. Daniel Futej, CSc., vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 147/2016,\n3 Co 148/2016 z 23. februára 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3 Cdo 173/2017 z 11. októbra 2017, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 8 Co 308/2016 zo 16. augusta 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Cdo 34/2018 zo 14. marca 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna súdnu a inú\n\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 3 Cdo 173/2017 z 11. októbra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Cdo 34/2018 zo 14. marca 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 173/2017\nz 11. októbra\n\n2017\n\na uznesenie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 3 Cdo 34/2018 zo 14. marca 2018 z r u š u j e a veci mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\na\n\np o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy konania spolu v sume 637,76 € (slovom\n\nšesťstotridsaťsedem eur a sedemdesiatšesť centov) na účet ich právneho zástupcu\nadvokátskej kancelárie FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavným sťažnostiam\n\na\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia sťažovateľov\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 636/2018-22 z 22. novembra 2018 prijal podľa vtedy platného a účinného § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov na ďalšie konanie, po predchádzajúcom spojení vecí na spoločné konanie\nuznesením č. k. PLs. ÚS 14/2018-9 zo 6. júna 2018, ústavné sťažnosti sťažovateľov\n,\n(ďalej aj ,,sťažovateľ“),\n\n,\na\n\n,\n\n,\n\n(ďalej aj ,,sťažovateľka“, spolu aj ,,sťažovatelia“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\n\n2\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“)\nsp. zn. 3 Co 147/2016, 3 Co 148/2016 z 23. februára 2017 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok\nkrajského súdu z 23. februára 2017“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 173/2017 z 11. októbra 2017 (ďalej len ,,napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu z 11. októbra 2017“), ako aj rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 8 Co 308/2016 zo 16. augusta 2017 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok krajského súdu\nzo 16. augusta 2017“) a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 34/2018\nzo 14. marca 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zo 14. marca 2018“).\n2. Ústavné sťažnosti boli pôvodne pridelené sudcom spravodajcom Ľudmile\nGajdošíkovej a Rudolfovi Tkáčikovi, ktorým 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie.\nDo 16. februára 2019 neboli ústavné sťažnosti po predchádzajúcom spojení vecí\nna spoločné konanie prerokované, preto boli v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu\npráce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra\n2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov prerozdelené a 17. októbra 2019 pridelené\nsudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020\nv znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020 a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020 boli prerokované\nv prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia\nRastislav Kaššák a Miloš Maďar.\n3. Z obsahu ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovatelia sa na základe\nnimi podaných žalôb v konaniach pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej len ,,okresný\nsúd“) proti žalovanej [Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska\n(ďalej len ,,NBS“)] domáhali náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti\n\nza škodu\n\nspôsobenú\n\npri\n\nvýkone\n\nverejnej\n\nmoci\n\na\n\no\n\nzmene\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“).\n\n3\n\n4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 9 C 204/2011 z 8. decembra 2015 žalobu a návrh\nsťažovateľa na prerušenie konania a začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom\nEurópskej únie zamietol. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ\nodvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 23. februára 2017\ntak, že ho ako vecne správny potvrdil. Následne sťažovateľ podal proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením\nz 11. októbra 2017 tak, že ho odmietol.\n5.\n\nRovnako\n\ntak\n\naj\n\nv prípade\n\nsťažovateľky\n\nokresný\n\nsúd\n\nrozsudkom\n\nsp. zn. 10 C 206/2011 zo 7. mája 2014 zamietol jej žalobu, ako aj jej návrh na prerušenie\nkonania a začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.\nProti uvedenému\n\nrozsudku\n\no ktorom rozhodol\n\nkrajský\n\nokresného\nsúd\n\nsúdu\n\nnapadnutým\n\npodala\nrozsudkom\n\nsťažovateľka\nzo\n\n16.\n\nodvolanie,\n\naugusta\n\n2017\n\ntak, že ho ako vecne správny potvrdil. Následne podala proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením\nzo 14. marca 2018 tak, že ho odmietol.\n6. K skutkovým a právnym okolnostiam veci sťažovatelia zhodne uviedli,\nže ako členovia vložili do družstva Podielové družstvo slovenské investície, Poľná 1,\nBratislava (ďalej len „družstvo“), peňažné prostriedky, ktoré družstvo zhodnocovalo\nv zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenných\npapieroch“). Družstvo túto činnosť malo vykonávať na základe verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt podľa § 126 zákona o cenných papieroch na základe zverejneného\nprospektu investície, ktorý schvaľuje NBS. Prospekt investície bol schválený rozhodnutím\nÚradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI z 21. marca 2002 o schválení prospektu\ninvestície. Družstvo využívalo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov členov\na na nadobudnutie majetkových hodnôt výhradne obchodníka s cennými papiermi\nCAPITAL INVEST o. c. p., a. s., Poľná 1, Bratislava (ďalej len „obchodník s cennými\npapiermi“), ktorý vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa zákona\no cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb vydaného\nNBS do 1. marca 2011, keď mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných\n4\n\nslužieb. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených\nna základe verejnej ponuky družstva a ich spravovanie v rámci prospektu investície\nupravovala zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa zákona č. 600/1992 Zb.\no cenných papieroch v platnom znení a podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zmluva o správe“), ktorú uzatvorili ako zmluvné\nstrany družstvo a obchodník s cennými papiermi. Sťažovatelia dodali, že táto zmluva\no správe bola zmluvnými stranami počas jej platnosti menená a doplnená, naposledy v znení\nzmien a doplnení uskutočnených zmluvou o riadení portfólia uzatvorenou 2. júna 2008\n(ďalej len ,,zmluva“).\n7. Zároveň sťažovatelia uviedli, že miera zhodnotenia peňažných prostriedkov nimi\nvložených do družstva mala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti\nobchodníka s cennými papiermi 8 % p. a. Nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa\nverejnej ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi\nvykonávala dohľad podľa zákona o cenných papieroch NBS, ktorej právomoci v oblasti\ndohľadu vyplývajú aj zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb.\no Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych\npredpisov NBS vykonávala dohľad nad družstvom a obchodníkom s cennými papiermi\naj podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n8. Sťažovateľ sa v konaní pred okresným súdom a krajským súdom domáhal\nproti žalovanej (Slovenskej republike, za ktorú koná NBS) náhrady škody v sume 17 924,72\n€ s príslušenstvom a tvrdil, že išlo o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti\ns nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone bankového dohľadu nad družstvom.\n9. Sťažovateľka sa v konaní pred okresným súdom a krajským súdom domáhala proti\nžalovanej (Slovenská republike, za ktorú koná NBS) náhrady škody v sume 3 172,33 €\ns príslušenstvom a tvrdila, že išlo o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom NBS pri výkone bankového dohľadu nad družstvom.\n\n5\n\n10.\n\nSťažovatelia\n\nv priebehu\n\nsúdnych\n\nkonaní\n\nopakovane\n\nargumentovali\n\ntým, že peňažné prostriedky do družstva vkladali výhradne z dôvodu, že sa spoliehali\nna to, že družstvo a obchodník s cennými papiermi sú subjektmi, nad ktorými vykonáva\ndohľad NBS, a preto bude zabezpečené ich riadne fungovanie vrátane ochrany nimi\nvložených finančných prostriedkov, a že tieto budú zhodnotené v garantovanej výške.\nV máji roku 2010 sa dozvedeli na základe oznámenia od družstva, že obchodník s cennými\npapiermi k 30. aprílu 2010 s družstvom ukončil činnosť, ako aj to, že družstvu neodovzdal\nžiadne portfólio ani zverené peňažné prostriedky, a z uvedeného dôvodu družstvo nemalo\nprostriedky na výplatu finančných prostriedkov, ktoré sťažovatelia zverili družstvu vrátane\nich zhodnotenia. V tejto súvislosti sťažovatelia poukázali na to, že nemali vedomosť\no tom, že môže dôjsť ku škode na ich investícii, pretože ako uvádzalo družstvo, obchodník\ns cennými papiermi mu počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, ktoré nenasvedčovali\nneplnenie\n\njeho\n\nzáväzkov\n\nz\n\ntejto\n\nzmluvy.\n\nTakéto\n\nubezpečenie\n\nvyplývalo\n\naj z toho, že si obchodník s cennými papiermi vyúčtovával za činnosť odmenu vo výške\nzhodnotenia portfólia družstva nad zmluvne dohodnuté 8% zvýšenie hodnoty portfólia.\nDodali, že škoda im tak vznikla v dôsledku nezákonného postupu obchodníka s cennými\npapiermi ako subjektu finančného trhu, ktorý svoju činnosť pre družstvo vykonával\nv rozpore so zmluvou a zákonom o cenných papieroch.\n11. Po zhrnutí argumentov uvádzaných sťažovateľmi v odvolaniach proti rozsudkom\nokresného súdu a následne aj proti rozsudkom krajského súdu, ako aj uvedených\nv podaných dovolaniach sťažovatelia bližšie rozviedli, v čom vidia porušenie nimi\nnamietaného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru napadnutými\nrozsudkami krajského súdu z 23. februára 2017 a zo 16. augusta 2017, ako aj napadnutými\nuzneseniami najvyššieho súdu z 11. októbra 2017 a zo 14. marca 2018.\n12. Sťažovatelia namietali, že napadnuté rozsudky krajského súdu sú založené\nna skutkových a právnych záveroch, ktoré sú nepodložené a arbitrárne. Zastávajú názor,\nže zo strany krajského súdu nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický\nvýklad práva. V tejto súvislosti namietali závery, podľa ktorých a) limitácia dohľadu\nzo strany NBS a jej postup bol v medziach zákona a ústavy, b) zodpovednosť štátu nemôže\nnahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči družstvu\n6\n\nči sekundárnu zodpovednosť družstva voči sťažovateľom, a c) záver o subsidiarite\nuplatneného nároku sťažovateľov voči NBS vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej v konkurze\ndružstva.\n13. V ústavných sťažnostiach sťažovatelia tvrdili, že NBS mala vedomosť o verejne\nznámych skutočnostiach, že činnosťou družstva a obchodníka s cennými papiermi vzniká\nbezprostredne hroziace riziko vzniku škody, no nekonala tak, aby včas vykonala opatrenia\nna predchádzanie vzniku tejto škody. Dodali, že NBS mala prístup k všetkým informáciám\nv dôsledku\n\ninformačnej povinnosti družstva ako vyhlasovateľa\n\nverejnej\n\nponuky\n\nmajetkových hodnôt vrátane aktuálneho stavu jeho hospodárenia.\n14. Zároveň sťažovatelia namietali, že krajský súd v napadnutých rozsudkoch\nlimitovaný dohľad NBS odvodzoval od § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch,\nktorý však bol do tohto zákona doplnený až s účinnosťou od 1. júna 2010. Uvedené\nustanovenie zákona o cenných papieroch obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej\nponuky\n\nmajetkových\n\nhodnôt\n\ndodržiavať\n\nschválený\n\nprospekt\n\ninvestície,\n\navšak podľa sťažovateľov z jeho znenia nie je možné vyvodiť jednoznačný záver\no tom, že pred\n\njeho\n\ndoplnením\n\ndo uvedeného\n\nzákona\n\nNBS\n\nvykonávala\n\ndohľad\n\niba v limitovanom rozsahu. Podľa sťažovateľov zároveň podľa § 137 ods. 2 zákona\no cenných papieroch je a bolo povinnosťou NBS zisťovať a vyhodnocovať informácie\na podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činnosti\na v zmysle § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch družstvo aj obchodník s cennými\npapiermi patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Taktiež v zmysle\n§ 135 ods. 2 zákona o cenných papieroch mala podľa sťažovateľov NBS zisťovať všetky\ninformácie a podklady o dodržiavaní či nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS\ndružstvu a obchodníkovi s cennými papiermi, čo podľa ich názoru neurobila. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol podľa názoru sťažovateľov upravený tak široko, že NBS mala\nzisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách ako tých, ktoré vyplývajú z povolenia\nna činnosť, a to vrátane tých rizík, ktorými sú alebo mohli byť vystavené dohliadané\nsubjekty a ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov týchto dohliadaných subjektov.\nNa základe uvedeného dospeli sťažovatelia k záveru, že NBS nemohla vykonávať dohľad\nlen v obmedzenom rozsahu. Podľa sťažovateľov tak NBS svojím nesprávnym postupom\n7\n\numožnila činnosť družstva a obchodníka s cennými papiermi, pričom aj v dôsledku\ntoho sťažovatelia nemohli už skôr rozpoznať riziko svojich investícií, čo v roku 2010\nvyústilo k nedostupnosti sťažovateľmi vložených finančných prostriedkov, teda NBS\nim v dôsledku zanedbaného dohľadu ani v minimálnej miere neochránila ich investície.\nPotvrdením tejto tézy je podľa sťažovateľov aj to, že NBS následne v roku 2011\nobchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a družstvu zakázala činnosť.\n15. Ďalej sťažovatelia poukazovali na to, že podľa ich názoru existujúce konkurzné\nkonanie\n\nsamo\n\nosebe nevylučuje\n\nmožnosť podať\n\nsťažovateľom ako\n\nveriteľom,\n\nktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, žalobu o náhradu škody voči štátu a nerobí\ntúto žalobu predčasnou. V tomto ohľade sa odvolali na závery rozsudku Najvyššieho súdu\nČeskej republiky pod sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 z 11. apríla 2012. Dôvodili tiež tým,\nže podľa § 9 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\npodmienkou vzniku zodpovednosti štátu nie je to, aby poškodený preukázal bezúspešnosť\nvydania pohľadávky v konkurznom konaní.\n16. Vo vzťahu k napadnutým uzneseniam najvyššieho súdu sťažovatelia namietali,\nže najvyšší súd v nich nedostatočne odôvodnil svoje závery, a tým porušil nimi namietané\npráva podľa ústavy a dohovoru. Uviedli, že najvyšší súd podané dovolanie odmietol\nako neprípustné, pretože namietaná procesná vada, ako aj iné vady v danom konaní nevyšli\nnajavo. Podľa názoru sťažovateľov sa najvyšší súd dostatočným spôsobom nevysporiadal\ns tým, čo je možné považovať za procesnú vadu, a tiež z odôvodnenia nie je zrejmé,\nakých úvah sa najvyšší súd pri odmietnutí dovolania pridržiaval.\n17.\n\nSťažovatelia\n\nzároveň\n\nv podaných\n\nústavných\n\nsťažnostiach\n\npoukázali\n\nna rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, kde všeobecné súdy priznali žalobkyni\n(ktorá je poisťovňou) nárok na náhradu škody spôsobenej NBS (ďalej len „prípad RAPID\nLIFE“). V prípade RAPID LIFE všeobecné súdy vyvodili zodpovednosť a pochybenie NBS,\nktoré malo spočívať v tom, že NBS pri vzniku poisťovne schválila tzv. poistné podmienky,\nktoré však obsahovali chybu v rámci matematického výpočtu výšky poistného.\n\n8\n\n18. Na záver sťažovatelia uviedli, že zo skutočností uvedených v podaných\nústavných sťažnostiach jednoznačne vyplýva, že družstvo svojím konaním porušovalo\nustanovenie § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b), c) a h)\na ustanovenie § 125c ods. 1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona o cenných\npapieroch, a to od konca roku 2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji\nroku 2011, v dôsledku čoho podľa sťažovateľov NBS dlhodobo prehliadala pochybenia\nobchodníka s cennými papiermi a náležitým spôsobom nezakročila proti družstvu\nani proti obchodníkovi s cennými papiermi.\n19. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/173/2017 zo dňa 11.10.2017 a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 3Co/147/2016, 3Co/148/2016 zo dňa 23.02.2017 porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo/173/2017\nzo dňa 11.10.2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/147/2016,\n3Co/148/2016 zo dňa 23.02.2017 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave\nna ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť\nSťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\na\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/34/2018 zo dňa 14.03.2018 a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 8Co/308/2016 zo dňa 16.08.2017 porušené bolo.\n\n9\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo/34/2018 zo dňa\n14.03.2018 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/308/2016 zo dňa 16.08.2017\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť\nSťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nVyjadrenia krajského súdu, najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika\nsťažovateľov.\n20. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavných sťažností\nsťažovateľov\n\nna\n\nďalšie\n\nkonanie\n\nkrajský\n\nsúd\n\nzaujal\n\nstanovisko\n\npodaním\n\nsp. zn. 1 Spr V 640/2018 doručeným ústavnému súdu 21. januára 2019, v ktorom uviedol,\nže sa v plnom rozsahu odvoláva na závery krajského súdu uvedené v odôvodneniach\nnapadnutých rozsudkov, ktorých závery boli podľa jeho názoru dostatočne zdôvodnené\na boli v nich vysvetlené dôvody, pre ktoré dospel krajský súd k záveru, že zo strany orgánov\nštátu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a nebol ani preukázaný vznik škody\na existencia príčinnej súvislosti medzi namietaným úradným postupom a sťažovateľmi\ntvrdeným vznikom škody. Dodal, že v odôvodnení napadnutých rozsudkov sa krajský súd\nvysporiadal so všetkými vecnými námietkami sťažovateľov.\n20.1 Predseda krajského súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho\nprejednania ústavných sťažností.\n21. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavných sťažností\nsťažovateľov na ďalšie konanie najvyšší súd zaujal stanovisko podaním č. KP 3/2018-100\nCpj 69/2018 doručeným ústavnému súdu 17. mája 2019, v ktorom uviedol, že v rámci\nodôvodnenia napadnutých uznesení sa sústredil iba na vadu zmätočnosti, a to na porušenie\npráva na spravodlivý súdny proces, pričom neprítomnosť tejto vady zmätočnosti najvyšší\nsúd v rámci odôvodnenia riadne zdôvodnil. Na základe toho podľa názoru najvyššieho súdu\nnie je možné uvedené uznesenia považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené,\n\n10\n\nkeďže najvyšší súd sa v dovolacom konaní s námietkami sťažovateľov riadne vysporiadal\na svoje rozhodnutia riadne odôvodnil.\n21.1 Predsedníčka najvyššieho súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho\nprejednania ústavných sťažností.\n22. Ústavný súd v súlade s § 126 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) zaslal zúčastnenej osobe – NBS, v konaní vo veci\nsamej vystupujúcej ako žalovaná, upovedomenie o podaných ústavných sťažnostiach\nsťažovateľov s tým, že má právo sa k nim vyjadriť. Zúčastnená osoba svoje právo\npodať vyjadrenie k podaným ústavným sťažnostiam sťažovateľov využila a vo vyjadrení\nč. NBS1-000-050-252 doručenom ústavnému súdu 17. júna uviedla, že podané ústavné\nsťažnosti považuje za nedôvodné a neopodstatnené, tiež že k svojmu konaniu, svojim\nprávam a povinnostiam, sa opakovane vyjadrovala v rámci jednotlivých súdnych konaní\nči už pred okresným súdom, krajským súdom, ako aj najvyšším súdom. Dodala,\nže obdobných konaní, v ktorých ako žalobcovia vystupovali členovia družstva, bolo\npred okresným súdom vyše 600. Ďalej uviedla, že inštitút verejnej ponuky majetkových\nhodnôt bol zavedený zákonom o cenných papieroch s účinnosťou od 1. januára 2002.\nMajetkovou hodnotou sa podľa § 126 ods. 1 zákona o cenných papieroch v znení platnom\na účinnom do 21. júla 2013 rozumeli majetkové práva a hodnoty iné ako cenné papiere,\nktoré podliehali verejnej ponuke na základe NBS schváleného a vyhlasovateľom verejnej\nponuky zverejneného prospektu investície. Z § 135 ods. 2 zákona o cenných papieroch\nv znení účinnom do 10. júla 2009 vyplýva, ako správne rozhodli aj príslušné súdy, že NBS\nsíce vykonávala dohľad, avšak predmetom dohľadu nebola celá činnosť vyhlasovateľa\nverejnej ponuky majetkových hodnôt v rozsahu predmetu jeho podnikania zapísaného\nv obchodnom registri, ale len v rozsahu vymedzenom zákonom o cenných papieroch, teda\nkontrola zverejnenia schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky,\naktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných\npovinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti\npredložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových\nhodnôt. Zároveň uviedla, že NBS nemala v zmysle platných právnych predpisov oprávnenie\n11\n\nvykonávať dohľad nad vlastnou činnosťou družstva, a to až do prijatia novely zákona\no cenných papieroch, ktorá nadobudla účinnosť 1. júna 2010. Až vtedy bola stanovená\npovinnosť dodržiavať schválený prospekt investícií vyhlasovateľom verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt, teda až od tohto momentu bolo možné kontrolovať dodržiavanie tejto\npovinnosti a zároveň ukladať sankcie za jej porušenie. K námietke sťažovateľov, že NBS\npochybila, ak odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na činnosť až v roku\n2011, a nie už skôr, uviedla, že až dohľadom vykonaným na mieste v roku 2010 boli zistené\ntaké nedostatky, ktoré umožňovali pristúpiť k takémuto postupu, a preto nie je pravdivé\ntvrdenie, že NBS tak mohla postupovať už v roku 2007. Podľa NBS nie je možné\nkonštatovať, že mala zakročiť už v roku 2007, keďže z hospodárskych výsledkov družstva\npravidelne predkladaných NBS v rámci polročných a ročných finančných správ nevyplývali\nindície či informácie o zhoršenej finančnej situácii družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie\npodielov jeho členom. Dodala, že NBS až do 10. júla 2009, keď došlo v ustanovení § 135\nods. 2 zákona o cenných papieroch k rozšíreniu predmetu dohľadu NBS, nedisponovala\nv rámci výkonu dohľadu kompetenciou vo vzťahu k posudzovaniu rozloženia rizík a krytia\nrizík, pričom aj v následnom období mala túto kompetenciu len v obmedzenom rozsahu.\nS odvolaním sa na čl. 2 ods. 2 ústavy NBS uviedla, že štátne orgány môžu konať iba\nna základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, čo platí\naj pre NBS v rámci výkonu dohľadu nad finančným trhom. Preto môže dohliadanému\nsubjektu\n\nukladať\n\nsankcie\n\nlen\n\nza\n\ntaké\n\nporušenie\n\na neplnenie\n\npovinností,\n\nktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a zároveň ak to patrí do pôsobnosti NBS.\nDodala, že NBS nemala a ani v súčasnosti nemá kompetenciu riešiť spory vzniknuté\nzo zmluvných vzťahov medzi družstvom a obchodníkom s cennými papiermi. Tiež uviedla,\nže svojím postupom neporušila svoje povinnosti uložené jej príslušnými právnymi\npredpismi. Pri výkone dohľadu postupovala v rozsahu svojich kompetencií a nedopustila\nsa konania nezlučiteľného s ochranou základných práv a slobôd. Na záver uviedla\nrozhodnutia ústavného súdu v obdobných veciach, keď boli ústavné sťažnosti odmietnuté.\n23. Sťažovateľom bola výzvou ústavného súdu z 24. júna 2020 daná možnosť\nvyjadriť sa k stanovisku krajského súdu sp. zn. 1 Spr V 640/2018 doručenému ústavnému\nsúdu 21. januára 2019, k stanovisku najvyššieho súdu č. KP 3/2018-100 Cpj 69/2018\n12\n\ndoručenému ústavnému súdu 17. mája 2019, ako aj k stanovisku NBS č. NBS1-000-050252 doručenému ústavnému súdu 17. júna 2020. Predmetná výzva ústavného súdu bola\nriadne doručená 24. júna 2020. Sťažovatelia v lehote 10 dní stanovenej ústavným súdom\nvšak požadované stanovisko nezaslali, čím nevyužili právo vyjadriť sa a zároveň\ntým vyslovili súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavných sťažností.\n24. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnými sťažnosťami, obsahom na vec sa vzťahujúcich zberných spisov krajského\nsúdu a najvyššieho súdu a stanoviskami účastníkov konania a zúčastnenej osoby dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n25. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n26. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n27. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n28. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\n\n13\n\n29. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (I. ÚS 331/2019). Z doterajšej\njudikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (III. ÚS 66/2018).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom.\n30. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval sťažovateľmi\nnamietané porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými rozsudkami krajského súdu a napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu.\nK porušeniu nimi označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že napadnuté rozsudky\nkrajského\n\nsúdu\n\nmajú\n\nbyť\n\nzaložené\n\nna\n\nskutkových\n\na právnych\n\nzáveroch,\n\nktoré sú nepodložené a arbitrárne. Zastávajú názor, že zo strany krajského súdu nebol\nrešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva. Vo vzťahu\nk napadnutým uzneseniam najvyššieho súdu sťažovatelia namietali, že najvyšší súd\nv nich nedostatočne odôvodnil svoje závery, že sa v ich odôvodnení dostatočným spôsobom\nnevysporiadal s tým, čo je možné považovať za procesnú vadu. Zároveň namietali,\nže z odôvodnenia nie je zrejmé, akých úvah sa najvyšší súd pri odmietnutí dovolania\npridržiaval,\n\na\n\nže nevykonal\n\nnápravu,\n\nkeď\n\ndovolania\n\nsťažovateľov\n\nvyhodnotil\n\nako neprijateľné, čím odmietol ich právo na súdnu ochranu.\nIV.1 K námietke porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu.\n31. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\n14\n\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152\nods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne v zmysle čl. 154c\nods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 530/2019).\n32. V zmysle konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti, preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž\nnie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery,\nktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 84/2020).\n33. Z odôvodnenia napadnutých uznesení najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovatelia\nv oboch prípadoch podané dovolania, resp. ich prípustnosť vyvodzovali súbežne z § 420\npísm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), ako aj z §421 ods. 1 písm. b) CSP.\n33.1 Najvyšší súd však v oboch prípadoch s poukazom na rozhodnutie veľkého\nsenátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo 2/2017 z 19. apríla 2017 dospel k záveru\no neprípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov, a preto skúmal prípustnosť dovolaní\nsťažovateľov len podľa § 420 písm. f) CSP a nezaoberal sa prípustnosťou nimi podaných\ndovolaní z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n\n15\n\n34. Vzhľadom na skutočnosť, že od prijatia už uvedeného rozhodnutia veľkého\nsenátu najvyššieho súdu bola otázka zákazu kumulácie dovolacích dôvodov predmetom\nodbornej diskusie, ako aj vzhľadom na nejednotnosť názorov na pôde ústavného súdu\ntýkajúcu sa otázky posúdenia ústavnej konformnosti tohto záveru táto otázka bola\naj predmetom zjednotenia právnych názorov senátov ústavného súdu v pléne ústavného\nsúdu. Výsledkom toho bolo v konaní vedenom pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 25. apríla 2018\nprijaté uznesenie pléna ústavného súdu, ktorého stanovisko je uvedené v nasledujúcom bode\ntohto nálezu, ktorým sú jednotlivé senáty pri rozhodovaní ďalších obdobných vecí viazané.\n35. V zmysle stanoviska pléna ústavného súdu ,,Pokiaľ sú v dovolaní súbežne\nuplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového\nporiadku, ako aj § 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania\nz hľadiska § 420 Civilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (PLz. ÚS 1/2018).“.\n36. Po preskúmaní predmetnej veci ústavný súd dospel k záveru, že uvedené\nstanovisko pléna ústavného súdu je aplikovateľné aj na vec sťažovateľov, pretože najvyšší\nsúd neposúdil súbežne uplatnené dôvody prípustnosti ich dovolaní, ale obmedzil\nsa len na posúdenie prípustnosti podaných dovolaní z hľadiska § 420 písm. f) CSP,\nčím došlo z jeho strany k porušeniu práva sťažovateľov na prístup k súdu.\n37. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnutými uzneseniami\nnajvyššieho súdu došlo k porušeniu sťažovateľmi namietaných práv podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\n\n16\n\nIV.2 K námietke porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami krajského súdu.\n38. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi\nnie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje\naž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú (I. ÚS 303/2019).\n39. Ako bolo uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, resp. vyplýva\nto aj z bodu 1 výroku tohto rozhodnutia, ústavný súd v dôsledku konštatovania porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnajvyšším súdom pri posudzovaní podaných dovolaní sťažovateľov pristúpil k zrušeniu\nnapadnutých uznesení najvyššieho súdu, pričom najvyšší súd bude na základe záverov\nuvedených v tomto rozhodnutí musieť opätovne posúdiť podané dovolania sťažovateľov\na rozhodnúť o nich. Za danej situácie je preto namieste zdržanlivosť ústavného súdu, pokiaľ\nide o posudzovanie ústavnej konformity napadnutých rozsudkov krajského súdu.\n39.1 Podľa názoru ústavného súdu nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia\no spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom v danej veci nahradzoval\nústavný súd svojím vstupovaním do konania. V podstate by tak mohol prejudikovať\nrozhodnutie najvyššieho súdu, resp. by hrozil vznik ústavne neakceptovateľného stavu,\nkeď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu,\n17\n\na to najvyšší súd a ústavný súd. Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte\nneaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci,\nčo by malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu,\nktorá tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu (m. m. III. ÚS 35/2019). Ústavný súd\nmôže urobiť zásah na ochranu ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\ngarantovaných práv sťažovateľov až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci\nnie sú schopné protiústavný stav napraviť (I. ÚS 91/2016).\n40. Len pre doplnenie je na tomto mieste aj za danej situácie možné poukázať\nna ustanovenie § 124 poslednej vety zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ak bol vo veci\npodaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu\nk rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť\nod doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n41. S poukazom na uvedené, pridržiavajúc sa uplatňovaného princípu subsidiarity,\nústavný\n\nsúd\n\nústavným\n\nsťažnostiam\n\nv tejto\n\nčasti\n\nnevyhovel\n\n(bod\n\n4\n\nvýroku\n\ntohto rozhodnutia).\nV.\nZrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie.\n42. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n43. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie\nalebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd\nzruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa,\nak to pripúšťa povaha zásahu.\n43.1 Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n18\n\n44. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutými uzneseniami najvyššieho\nsúdu boli porušené sťažovateľmi namietané základné právo na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, napadnuté uznesenia zrušil a veci najvyššiemu súdu vrátil na nové konanie\n(bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\n44.1 V rámci neho následne najvyšší súd bude povinný ústavnoprávne relevantným\nspôsobom posúdiť podané dovolania sťažovateľov v súlade s už uvedeným zjednocujúcim\nstanoviskom pléna ústavného súdu týkajúcim sa prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov\npodľa § 420 a § 421 CSP.\nVI.\nTrovy konania.\n45. Ústavný súd rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli\nv dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.\n46. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil\ninému účastníkovi konania jeho trovy.\n47. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\n48. Náhradu trov konania ústavný súd u oboch sťažovateľov priznal za dva úkony\nprávnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd\npri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia\na prípravy zastúpenia a podania ústavnej sťažnosti vychádzal u sťažovateľa z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2016,\n19\n\nktorá bola 884 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2017, teda výpočtový\nzáklad tvorí sumu 147,33 €. Za úkony právnej služby vykonané v roku 2017 patrí režijný\npaušál v sume 8,84 €. V prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia\na podania ústavnej sťažnosti vychádzal u sťažovateľky z priemernej mesačnej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €,\nkeďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018, teda výpočtový základ tvorí sumu\n153,50 €. Za úkony právnej služby vykonané v roku 2018 patrí režijný paušál v sume\n9,21 €. Trovy právneho zastúpenia tak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú\nsumu 637,76 € (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).\n49. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný nahradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n50. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. decembra 2020\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "náhrada škody (ujma)", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "náhrada škody (ujma)", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cdo/173/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "3Cdo/34/2018", "guid": "38080092-b243-4581-b84d-b25f15755301:40feea40-19dc-4c47-a563-bc58d7445dfb", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:33174e43-f8de-4527-a893-b18c85a78661", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.84.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.84.2020.2"}, {"guid": "ussr:03128f52-b02b-489c-a1e9-39f88e8c19a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.530.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 530/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 530/2019 z 3. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.530.2019.2"}, {"guid": "ussr:e9e41b6c-72d5-4055-b125-881ca8781529", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.331.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.331.2019.2"}, {"guid": "ussr:44e3db26-8de8-42fe-840c-9ec0ff2cb60c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.303.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.303.2019.1"}, {"guid": "ussr:0d237519-219e-4896-adaf-363d9db96741", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.35.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 35/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 35/2019 z 29. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.35.2019.1"}, {"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:6a5c2945-18ad-4927-986a-5c003badb917", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.91.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 91/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 91/2016 z 10. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-10", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.91.2016.1"}, {"guid": "38080092-b243-4581-b84d-b25f15755301:f11c0fa3-1d7f-4e42-9aa0-b3ffd693b03d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111244811.2", "spisova_znacka": "3Cdo/34/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/34/2018 z 13. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244811.2"}, {"guid": "5406b2f5-14fd-4d2d-b823-d1b8fe13cc66:fc72dced-b4b5-461c-9230-c9a65b3a5ba8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1111244767.2", "spisova_znacka": "3Co/148/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/148/2016 z 22. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111244767.2"}, {"guid": "7988d90b-b8fb-4df3-a515-789681e83570:d18f9977-f1a3-4393-8ce6-5a98c89eda33", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8514204915.1", "spisova_znacka": "3Co/147/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/147/2016 z 9. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-01-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8514204915.1"}, {"guid": "a759e018-a53b-4b2b-a57b-1df5cab51ca1:9c2a2696-3525-41e8-9b26-db58a7d5955c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4614206131.1", "spisova_znacka": "8Co/308/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/308/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4614206131.1"}], "citovane_v": []}