{"guid": "ussr:a0c00c88-7c57-48b9-9f83-8a1cc0564a82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.600.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 600/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 600/2020 z 18. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 600/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.600.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-11-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "nazov": "čl. 51 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a0c00c88-7c57-48b9-9f83-8a1cc0564a82", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.600.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.600.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.600.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 600/2020-6\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n18. novembra 2020 prerokoval vyhlásenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky\nRoberta Šorla o jeho zaujatosti vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2494/2020 a takto\nrozhodol:\nSudca\n\nIII.\n\nsenátu\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nRobert\n\nŠorl\n\nj e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. Rvp 2494/2020.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nRobert Šorl svojím listom z 2. novembra 2020 predsedovi ústavného súdu oznámil,\nže 29. októbra 2020 bola ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\nAllianz – Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO 00 151 700\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou\n\n,\n\n, v mene ktorej koná jej konateľ a advokát\n, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 1 Obdo 7/2020 z 24. augusta 2020. Ústavná sťažnosť sťažovateľky vedená\nústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2494/2020 bola 30. októbra 2020 v súlade s Rozvrhom\npráce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra\n2020 v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020 a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020 (ďalej len\n„rozvrh práce“) pridelená sudcovi ústavného súdu Robertovi Šorlovi ako sudcovi\nspravodajcovi. Na konanie vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky je v súlade s § 47 ods. 1\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\npríslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)\na sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.\n2. Sudca ústavného súdu Robert Šorl, vychádzajúc z dikcie § 49 ods. 1 zákona\no ústavnom súde, predsedovi ústavného súdu v súlade s § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde\noznámil skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na jeho vylúčenie z prejednávania\na rozhodovania veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2494/2020, a to pre jeho\npomer k právnej zástupkyni sťažovateľky ako účastníčke konania. V konkrétnostiach sudca\nústavného súdu zdôraznil, že s\n\n, ktorý je advokátom\n\na konateľom právnej zástupkyne sťažovateľky, má dlhoročný priateľský vzťah. Sudca\nústavného súdu Robert Šorl v konkrétnostiach uviedol, že sa s\n, spoznal už počas štúdií na Právnickej fakulte Univerzity Komenského\nv Bratislave, pričom „následne sme boli v pravidelnom kontakte, keďže obaja sme\nv rovnakom čase pracovali ako odborní asistenti na Právnickej fakulte UK. Najmä pod\nvplyvom toho, že\n\nbol členom Súdnej rady Slovenskej republiky sa naša\n\nkomunikácia v poslednom čase zintenzívnila. Doteraz sme v pravidelnom telefonickom\na osobnom kontakte. Telefonicky komunikujeme takmer každý týždeň.“.\n\n2\n\n3. V závere svojho listu sudca ústavného súdu zdôraznil, že so zreteľom na jeho\npomer k zástupcovi účastníka konania možno mať v súlade s § 49 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde pochybnosti o jeho nezaujatosti.\nII.\n4. V súlade s § 49 ods. 1 a 4 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je\nvylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,\núčastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho\nnezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú\nv postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní\nv iných veciach na ústavnom súde (odsek 1). Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo\nodseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu (odsek 4).\n5. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu môže sám\nvyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej dôvody.\nNa opakované vyhlásenia zaujatosti vo veci vyhlásené tým istým sudcom ústavného súdu\nz toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcom vyhlásení sudcu\nústavného súdu o jeho zaujatosti vo veci rozhodol.\n6. V súlade s § 51 ods. 2 prvou vetou zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie\nv senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného\nsúdu určený rozvrhom práce.\n7. Podľa čl. IV bodu 1 písm. d) rozvrhu práce ústavného súdu o vylúčení sudcu\npri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje\nštvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.\n\n3\n\n8. Pokynom predsedu ústavného súdu z 3. novembra 2020 bola vec pridelená\nIV. senátu ústavného súdu.\n9. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudcu III. senátu\nústavného súdu Roberta Šorla vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2494/2020 dospel k záveru,\nže dôvody, ktoré vo svojom oznámení uviedol, sú dostačujúce na vznik pochybností o jeho\nnezaujatosti pri rozhodovaní v danej veci.\n10. V kontexte rozhodovania ústavného súdu vo veci vylúčenia sudcu ústavného\nsúdu pre jeho zaujatosť ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka\nsamej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti\nči predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania\n(porov. BARAK, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008, s. 101\na nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať.\nRozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov\nkonania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa\nsua;\n\nporov.\n\nbod\n\n5\n\nuznesenia\n\nNajvyššieho\n\nsprávneho\n\nsúdu\n\nČeskej\n\nrepubliky\n\nč. k. Nao 46/2010-78 z 11. júna 2010; www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu\nsúdnictva a práva. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov.\nIde o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému (II. ÚS 381/2017).\n11. Z pohľadu ľudsko-právneho a z pohľadu práva na nestranného sudcu\nako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej\naj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti (Piersack proti Belgicku, sťažnosť\nč. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska proti Poľsku, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok\nz 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránky subjektívnu a objektívnu. Európsky súd pre ľudské\npráva zároveň zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo,\na to jednak vo všeobecnosti (Olujić proti Chorvátsku, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok\nz 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský proti Českej republike,\nsťažnosť č. 42856/06, rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosťou je vo vnímaní ESĽP\nabsencia zaujatosti či predsudku vo veci a táto nestrannosť môže byť overovaná\n4\n\nuž spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,\nv ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prejednávanej\nveci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto\n„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad\nsudca z osobných dôvodov vyhradí prejednanie veci pre seba.\n12. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym\ntestom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule\nnadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti\nz hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa\na relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen\nto be done.“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu\nvzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú\ndôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať,\nnehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras proti Litve, sťažnosť\nč. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Pozícia namietajúceho má v objektívnom\nteste dôležitý význam, avšak rozhodujúce je, či je jeho obava aj objektívne akceptovateľná.\n13. Z judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba\nposudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia\na správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda\nzisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená\nakákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).\n14. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, bral zo subjektívneho hľadiska do úvahy,\nže sudca ústavného súdu Robert Šorl sám svoju zaujatosť v predmetnej veci vyhlásil.\n15. Pokiaľ ide o objektívne hľadisko nestrannosti, ústavný súd zastáva názor,\nže oznámené skutočnosti vzbudzujú objektívne pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného\nsúdu Roberta Šorla. V konkrétnostiach sudca ústavného súdu Robert Šorl poukazuje na to,\nže jeho vzťah k právnemu zástupcovi sťažovateľky determinuje kolegialita vyplývajúca\n5\n\njednak zo štúdií na rovnakej vysokej škole, ako aj z predchádzajúcej účasti v rovnakom\npracovnom kolektíve. Zdôrazňuje pritom zintenzívnenie komunikácie s\n, ako aj pravidelný telefonický a osobný kontakt. Vzťah k právnemu\nzástupcovi sťažovateľky sudca ústavného súdu Robert Šorl označuje ako dlhoročný\na priateľský.\n16. Vo všeobecnosti kolegialita medzi posudzovanými subjektmi neprekračujúca\nmedze profesionality vzájomných vzťahov nepostačuje z objektívneho hľadiska k vzniku\npochybnosti o zaujatosti, a preto bez ďalšieho nie je ani dôvodom na vylúčenie sudcu\nz prejednávania a rozhodovania v konkrétnej veci. Ústavný súd vychádza z názoru,\nže kolegiálne vzťahy medzi aktérmi právneho života (právnikmi) vrátane sudcov ústavného\nsúdu bez ďalšieho nemôžu byť dôvodom na spochybnenie nestrannosti sudcov ústavného\nsúdu a na ich vylúčenie z prerokúvania veci z tohto dôvodu (mutatis mutandis\nIV. ÚS 124/2010, II. ÚS 36/2012). Avšak v prípade, že by takýto vzájomný vzťah prerástol\ncez rýdzo profesionálny rámec a nadobudol tak charakter bližšieho priateľského, prípadne\nnegatívneho súkromného vzťahu (zodpovedajúcej intenzity), mohlo by ísť o okolnosť\nvzbudzujúcu odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti (k tomu pozri aj uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Nc 6/2015 z 8. júna 2015).\n17. Skutočnosti uvádzané sudcom ústavného súdu Robertom Šorlom zvýrazňujúce\npriateľský vzťah medzi posudzovanými subjektmi sprevádzaný intenzívnou vzájomnou\nkomunikáciou telefonickou, ako aj osobnou podľa názoru ústavného súdu objektívne\nvzbudzujú pochybnosti o nestrannosti sudcu ústavného súdu Roberta Šorla v konaní\nvedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2494/2020. Uvedené skutočnosti totiž\nbez pochýb možno zaradiť do kategórie tých, ktoré možno hodnotiť ako vymykajúce sa\nz bežného rámca vzťahu medzi sudcom, ktorý má prejednať a rozhodnúť vec, a právnym\nzástupcom sťažovateľky ako účastníčky konania v danej veci. Skutočnosti uvádzané\nsamotným sudcom ústavného súdu definujú veľmi konkrétne individuálny vzťah medzi ním\na\n\nprávnym\n\nzástupcom\n\nsťažovateľky\n\nprekračujúci\n\na profesionálneho vzťahu medzi nimi.\n\n6\n\nrámec\n\nčisto\n\nkolegiálneho\n\n18. Z uvedených dôvodov IV. senát ústavného súdu rozhodol podľa § 49 ods. 1 prvej\nvety v spojení s § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. novembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR", "zaujatosť / predpojatosť-vyhlásenie o predpojatosti", "sudca"], "ustanovenia": ["§ 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c8773ca-4471-4abf-8359-47b17f55b6ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.381.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 381/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 381/2017 z 15. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-15", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.381.2017.1"}, {"guid": "ussr:6b4cb8bb-75da-423c-a0ae-301ef7273b1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 36/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 36/2012 z 14. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-14", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b4cb8bb-75da-423c-a0ae-301ef7273b1b"}, {"guid": "ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}, {"guid": "6388851f-17db-47e0-a4cb-ba7fb56bbf9f:26916119-ba34-40ef-a4db-878ec252006e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2106224053.2", "spisova_znacka": "1Obdo/7/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/7/2020 z 23. 8. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-08-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2106224053.2"}, {"guid": "afbea3b6-b564-4a0e-a2c4-87f7cb83bf29:ea4d69cf-2676-4382-94f3-fdec64028950", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5114204733.1", "spisova_znacka": "4Nc/6/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Nc/6/2015 z 7. 6. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-06-07", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5114204733.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:feccebad-6435-4737-9c58-c646890037e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.243.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 243/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 243/2021 z 24. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.243.2021.1"}]}