{"guid": "ussr:dc5e0c5f-d856-42fd-80e3-40cc2e07146c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 595/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 595/2020 z 18. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 595/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-11-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-6", "nazov": "čl. 50 ods. 6 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-1", "nazov": "čl. 7 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dc5e0c5f-d856-42fd-80e3-40cc2e07146c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 595/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava\n\nDuditša\n\na\n\nLibora\n\nDuľu\n\npredbežne\n\n,\n\nprerokoval\n\n,\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, vo veci namietaného porušenia\njej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení\ns porušením čl. 49 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 7\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 8 To 93/2016 z 21. novembra 2016 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 27/2020 z 13. mája 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n7. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť a 18. augusta 2020 doplnenie ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení\ns porušením čl. 49 a čl. 50 ods. 6 ústavy a porušenia čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 To 93/2016 z 21. novembra 2016\n(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tdo 27/2020 z 13. mája 2020\n(ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola\nrozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 90/2011\nz 18. februára 2013 uznaná za vinnú zo spáchania zločinu poisťovacieho podvodu v štádiu\npokusu podľa § 14 ods. 1 k § 223 ods. 1, ods. 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný\nzákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) na tom skutkovom základe,\nže „3. 2. 2010\n\n, v úmysle získať finančný prospech\n\na bez vedomia a súhlasu poisteného\n\n, ktorý pri úraze pri parašutistickom\n\nzoskoku z 11. júla 2009 bol v stave úplnej odkázanosti, vykonala zmenu poistnej zmluvy\no dočasnom životnom poistení, kde zmenila percentuálny podiel oprávnených\nosôb vo svoj prospech a taktiež vykonala zmenu poistníka, pričom zmluvu podpísala sama\nza\n\n, čím uviedla do omylu poisťovňu\n\n,\n\nkde pri vzniku náhodnej udalosti bližšie označenej v zmluve a následnom plnení predmetu\nzmluvy vznikla škoda\n\nvo výške 11.620,79 €.“.\n\nZa spáchanie uvedeného zločinu bol sťažovateľke uložený trest odňatia slobody\nvo výmere 3 rokov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej bol výkon trestu\npodmienečne odložený.\n3. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým uznesením z 21. novembra 2016 tak, že odvolanie zamietol\n2\n\nako nedôvodné. Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka\n\ndovolanie,\n\no ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením z 13. mája 2020 tak, že dovolanie\npodľa § 382 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietol.\n4. Sťažovateľka poukazuje na to, že trestného činu poisťovacieho podvodu\npodľa § 223 ods. 1 Trestného zákona sa môže dopustiť iba ten, kto od iného vyláka poistné\nplnenie, pričom vylákaním poistného plnenia „sa z hľadiska definície uvedenej v Trestnom\nzákona, ale aj z pohľadu odbornej literatúry (napr. Komentár k II. dielu Tr. zákona, Burda,\nČentéš, Kolesár C.H.BECK, rok 2011 str. 541) rozumie poskytnutie poistného plnenia\npoisťovňou bez riadneho splnenia všetkých podmienok na jeho poskytnutie. Z povahy veci\nvyplýva, že trestnosť pri poistnom podvode nastupuje až pri uplatnení nároku na poistné\nplnenie. Pokiaľ nebolo vyplatené poistné plnenie, uplatnenie nároku nezakladá trestnú\nzodpovednosť za dokonaný trestný čin. Uvedené konanie možno postihnúť ako pokus\ntrestného činu poistného podvodu.\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že k spáchaniu trestného činu poisťovacieho podvodu\nmôže dôjsť iba v prípade, ak páchateľ požiada poisťovňu o poistné plnenie (napriek tomu,\nže nie sú splnené podmienky pre vyplatenie poistného plnenia v dôsledku čoho uvádza\npoisťovňu do omylu ). Bez existencie žiadosti o vyplatenie poistného plnenia nejde a nemôže\nísť o trestný čin poisťovacieho podvodu a to ani v štádiu pokusu (nikto žiadne poistné\nplnenie od poisťovne nežiadal). Napr. niekto kto má poistenú nehnuteľnosť pre prípad\nvandalizmu ju sám poškodí ale poisťovňu o žiadne poistné plnenie nežiada.\nZ popisu skutku uvedenom v bode 1.1. tejto ústavnej sťažnosti je úplne zrejmé,\nže sťažovateľka nikdy od poisťovne\n\nnežiadala žiadne poistné\n\nplnenie.“.\n5. Vychádzajúc zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu, je zrejmé,\nže sťažovateľka nemohla naplniť skutkovú podstatu trestného činu poisťovacieho podvodu\na jej konanie nebolo trestným činom. Túto argumentáciu sťažovateľka „v priebehu konania\npred všeobecnými súdmi neuvádzala, nič to však nemení na tom, že k porušeniu vyššie\nuvedených ústavných práv sťažovateľky došlo, nakoľko iura novit curia a aj bez toho,\n3\n\naby sťažovateľka poukazovala na tieto skutočnosti a právne závery mala byť súdom\nspod obžaloby oslobodená (resp. voči nej ani nemala byť podaná obžaloba za trestný\nčin poisťovacieho podvodu).“. V demokratickom a právnom štáte je neprijateľné,\naby bol ktokoľvek odsúdený za skutok, ktorý nie je trestným činom. Vzhľadom\nna prezumpciu neviny obžalovaný nemusí predkladať dôkazy o svojej nevine,\nvec je povinný posúdiť právo poznajúci súd.\n6. Sťažovateľka sa tiež domnieva, že krajský súd a najvyšší súd porušili\naj jej základné právo na súdnu ochranu tým, že odmietli vykonať dôkaz, ktorý by preukázal,\nže konala v skutkovom omyle, keďže sa domnievala, že jej dlhoročný partner\nsúhlasí so zmenou poistnej zmluvy. Ako jeden zo zásadných dôkazov sťažovateľka\nnavrhovala lekársku správu ošetrujúceho lekára\n\nz 15. marca 2010, v zmysle\n\nktorej „zdravotný stav jej druha nebránil v udelení plnej moci jeho matke.\n... ak ošetrujúci lekár dospel k záveru, že jej druh je spôsobilý prejaviť svoju vôľu\na udeliť plnú moc matke, tak o to viac ona ako osoba bez vzdelania v oblasti medicíny\nmohla byť presvedčená o tom, že vedel prejaviť súhlas so zmenou poistnej zmluvy.“.\n7. Krajský súd sa touto lekárskou správou a ani udelením plnomocenstiev, na základe\nktorých matka jej druha uskutočňovala rôzne právne úkony, nezaoberal a tieto okolnosti\nnijako nevyhodnocoval. Predmetný dôkaz nebol vykonaný a ani vyhodnotený,\nčím podľa sťažovateľky došlo k porušeniu jej práva na obhajobu zásadným spôsobom,\nkeďže išlo o zásadný dôkaz o tom, že konala v skutkovom omyle. Krajský súd tento dôkaz\nnevyhodnotil, námietku sťažovateľky vybavil arbitrárne len jednou vetou, pričom svoj\npostup riadne neodôvodnil. Najvyšší súd tento postup krajského súdu nepovažoval\nza porušenie práva na obhajobu. Konajúce súdy takto porušili jej základné práva\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, „pretože sa na ňou navrhovaný podstatný dôkaz\njasne svedčiaci o jej skutkovom omylu nijako neprihliadlo a to bez zmysluplného\na zákonného odôvodnenia... pričom ak by súd konštatoval, že sťažovateľka konala\nv skutkovom omyle, nemohla sa dopustiť úmyselného konania a skutok jej kladený za vinu\nby ani z hľadiska subjektívnej stránky nemohol byť trestným činom.“.\n\n4\n\n8. V doplnení ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukázala na právny názor ústavného\nsúdu v náleze sp. zn. II. ÚS 168/2019, podľa ktorého ak všeobecný súd nevykoná dôkaz\nnavrhovaný stranou, ktorý má preukazovať medzi stranami spornú skutkovú okolnosť,\nktorá je pre meritórne posúdenie uplatneného nároku významná či rozhodujúca, znemožní\ntým strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo (sťažovateľky)... na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... ako aj právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR\na základné právo podľa článku 49, 50 ods. 6 a článku 7 ods. 1 Dohovoru... uznesením\nKrajského súdu Košice sp. zn. 8 To/93/2016 z 21. 11. 2016 a uznesením Najvyššieho súdu\nSR spis. značka 3 Tdo/27/2020 zo dňa 13. 5. 2020 porušené bolo.\nUznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8 To/93/2016 z 21. 11. 2016 a uznesenie\nNajvyššieho súdu SR spis. značka 3 Tdo/27/2020 zo dňa 13. 5. 2020 sa zrušuje a vec vracia\nKrajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nKrajský súd Košice a Najvyšší súd SR sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť\nsťažovateľovi trovy konania v sume 412,76 € na účet právneho zástupcu JUDr. Ivana\nHusára do dvoch mesiacov od právoplatností tohto rozhodnutia.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n5\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n13. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n15. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\n6\n\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07,\nIII. ÚS 79/2012).\n16. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné\npostavenie (čl. 124 ústavy), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade\nalebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy,\nak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n17. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať tiež na svoju judikatúru, v zmysle\nktorej rozhodnutie a postup všeobecného súdu, ktoré sú v súlade s platným a účinným\nzákonom (na vec aplikovateľnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi),\nnemožno kvalifikovať ako porušovanie základných ľudských práv (m. m. napr. I. ÚS 8/96,\nI. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\n\n7\n\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom\na aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.\n20. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\n21. Podľa čl. 50 ods. 6 ústavy trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá\npodľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije,\nak je to pre páchateľa priaznivejšie.\n22. Podľa čl. 7 ods. 1 dohovoru nikoho nemožno odsúdiť za konanie\nalebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho\nalebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší,\nnež aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.\n23. Ustanovenie čl. 49 ústavy vyjadruje jeden z princípov právneho štátu, požiadavku\nzákonnosti v trestnom práve a vymedzuje podmienky trestnej zodpovednosti a požiadavku\npresného zákonného vymedzenia druhu a intenzity trestných sankcií. Podľa ustanovenia\ntohto článku len Národná rada Slovenskej republiky môže zákonom ustanoviť, čo je trestný\nčin, aké sú podmienky trestnej zodpovednosti a aký trest a za akých podmienok je možné\nza spáchanie trestného činu uložiť. Trestný zákon musí obsahovať uzavretý katalóg\ntrestných činov a uzavretý katalóg trestov a súčasne zákaz analógie v neprospech páchateľa,\nčím štát stanovuje zákonné limity pre obmedzenie základných práv a slobôd občanov\n(I. ÚS 313/06, II. ÚS 241/06, II. ÚS 642/2013).\n\n8\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50\nods. 3 ústavy v spojení s porušením čl. 49 a čl. 50 ods. 6 ústavy a porušeniu čl. 7\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu z 21. novembra 2016\n24. Pri posudzovaní tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu\nsubsidiarity všeobecne vyjadreného v časti II tohto uznesenia, na ktorom je založená jeho\nprávomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Zmysel a účel\nsubsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd spočíva\nv tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou\nústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\nOpačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu,\nktorého právne dôsledky sú premietnuté do § 56 ods. 2 a do § 132 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde (m. m. III. ÚS 149/04).\n25. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta právnu kvalifikáciu skutku, tvrdí,\nže skutok vymedzený v skutkovej vete rozsudku okresného súdu nie je trestným činom,\nkeďže nebol naplnený zákonný znak, a to vylákanie poistného plnenia, prípadne uplatnenie\nnároku na poistné plnenie. Sťažovateľka tiež namieta, že konajúce súdy nevykonali dôkaz\nsvedčiaci o jej nevine, resp. o jej konaní v skutkovom omyle, a to správu ošetrujúceho\nlekára.\n26. Vychádzajúc z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, sťažovateľka v dovolaní\nuplatnila dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom namietala,\nže bolo zásadným spôsobom porušené jej právo na obhajobu tým, že krajský súd\na ani okresný súd nehodnotili a ani nevykonali dôkaz – správu ošetrujúceho lekára.\n9\n\nSťažovateľka v dovolaní nenamietala nesprávne právne posúdenie zisteného skutku,\nktoré predstavuje dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\n27. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie. Uplatnenie právomoci najvyššieho súdu, ktorý sa námietkou\nsťažovateľky prednesenou v rámci dovolania riadne zaoberal, vylučuje rozhodovaciu\nprávomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu\nk jej námietke o nevykonanom dôkaze a porušeniu ňou označených práv napadnutým\nuznesením krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) a podľa § 132 ods. 1 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n28. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd. Ústavný súd v tejto časti konštatuje, že sťažovateľka\nv podanom dovolaní nesprávne právne posúdenie skutku nenamietala, hoci uvedená\nnámietka predstavuje dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\n(svoju námietku prezentovala až v podanej ústavnej sťažnosti). Nevyužitie účinného\nprávneho prostriedku nápravy (keďže sťažovateľka námietku v dovolaní neuplatnila,\nakoby v tej časti dovolanie nepodala) preto vo vzťahu k námietke sťažovateľky\no nesprávnom právnom posúdení skutku vylučuje, aby v uvedenej veci rozhodoval ústavný\nsúd. Ústavný súd preto odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu k námietke\no nesprávnom právnom posúdení skutku napadnutým rozhodnutím krajského súdu\npodľa § 56 ods. 2 písm. d) a podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre jej neprípustnosť.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50\nods. 3 ústavy v spojení s porušením čl. 49 a čl. 50 ods. 6 ústavy a porušeniu čl. 7\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu z 13. mája 2020\n\n10\n\n29. Najvyšší súd v napadnutom uznesení poukázal na to, že dovolanie\nako mimoriadny\n\nopravný\n\nprostriedok\n\numožňuje\n\nnamietať\n\nzásadné\n\nporušenie\n\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov z dôvodov\ntaxatívne uvedených v § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Všeobecne vymedzil\nvýznam práva na obhajobu v trestnom konaní. V zmysle konštantnej judikatúry najvyššieho\nsúdu právo na obhajobu „chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných\npráv obvinenej a jej obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom\nkonaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva... o zásadné porušenie práva\nna obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinená nemala v konaní obhajcu, hoci v danej trestnej\nveci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.\nTakéto pochybenie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu dovolací súd v konaní\nnezistil, teda nemožno zaujať stanovisko, že došlo k porušeniu práva na obhajobu obvinenej\nzásadným spôsobom. Na základe vyššie uvedeného je potrebné podotknúť, že obvinená bola\npočas celého trestného konania zastúpená obhajcom JUDr. Ivanom Husárom, ktorý aktívne\npristupoval k výkonu jej obhajoby.“.\n30. Najvyšší súd následne reagoval na námietku sťažovateľky, že k porušeniu\njej práva na obhajobu došlo nevyhodnotením a nevykonaním dôkazu v jej prospech.\nNajvyšší súd uviedol, že porušením práva na obhajobu nie je „obsah a rozsah vlastnej\núvahy\n\nsúdu\n\no voľbe\n\npoužitých\n\ndôkazných\n\nprostriedkov\n\npri\n\nplnení\n\npovinností\n\npodľa § 2 ods. 9 Trestného poriadku... respektíve práva podľa § 2 ods. 10 Trestného\nporiadku. Ak by záver súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku\no tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať\nďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom\nv zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktorá vyjadruje zásadu, že účelom\ndovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, a nie posudzovanie správnosti\na úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011).“.\n31. Najvyšší súd zdôraznil, že konajúci súd nie je povinný vyhovieť návrhom strán\nna doplnenie dokazovania, keďže v zmysle § 2 ods. 10 a 11 Trestného poriadku má v rámci\n11\n\nrozsahu vlastnej úvahy možnosť zvoliť vhodné dôkazné prostriedky na spravodlivé\nrozhodnutie. Najvyšší súd následne poukázal na to, že okresný súd sa oboznámil s dôkazom\n– lekárskou správou\n\nna hlavnom pojednávaní 18. februára 2013.\n\nV odôvodnení svojho rozsudku sa následne okresný súd vysporiadal so skutočnosťami,\nktoré považoval za dokázané, a „uviedol na základe ktorých dôkazov považuje skutkový stav\nza dostatočne preukázaný. Odvolací súd sa s námietkou obvinenej vysporiadal v odôvodnení\nsvojho uznesenia, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní\nvšetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste a v odôvodnení\nrozsudku jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel\nsvoje skutkové zistenia.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že k porušenie práva obvinenej na obhajobu spôsobom\nprezentovaným v dovolaní (ani iným spôsobom) nedošlo, pričom nevyhovenie jej požiadavke\nna ďalší postup súdu pri dokazovaní podľa jej predstáv, nevyvolalo pre obvinenú negatívne\novplyvnenie práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) a práva na obhajobu (špeciálne)\ntak, aby tento postup súdu prvého stupňa, prípadne odvolacieho súdu mohol\nbyť považovaný za taký nedostatok súdneho konania, ktorý by oprávňoval dovolací súd\nvysloviť naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.“.\n32. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ústavný súd dospel\nk záveru, že najvyšší súd sa s námietkou sťažovateľky o nevyhodnotení dôkazu\nv jej prospech – správy ošetrujúceho lekára, v ktorej videla naplnenie dovolacieho dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, náležite vysporiadal a riadne vysvetlil\ndôvody, pre ktoré nezistil danosť uplatneného dovolacieho dôvodu. Odpoveď najvyššieho\nsúdu na uvedenú dovolaciu námietku sťažovateľky ústavný súd považuje za vyčerpávajúcu,\nbez zjavných logických protirečení, zodpovedajúcu kritériám pre riadne odôvodnenie\nrozhodnutí všeobecných súdov judikatúrou ústavného súdu a zároveň súladnú s podstatou\na zmyslom aplikovaných právnych noriem [predovšetkým § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku].\n33. V kontexte s právnou argumentáciou najvyššieho súdu ústavný súd poukazuje\nna to, že v konaní pred okresným súdom bolo vykonané znalecké dokazovanie a okresný\n12\n\nsúd, ako aj krajský súd vychádzali zo záverov dvoch znaleckých posudkov vyhotovených\nsúdnym znalcom z odboru zdravotníctva odvetvia ortopédie a súdnou znalkyňou z odboru\npsychológie, ktorí hodnotili zranenia, ktoré utrpel\n\npri zoskoku padákom,\n\na tiež následky, ktoré mali tieto zranenia napr. na jeho intelektuálne vnímanie skutočností,\nna pochopenie zložitejších úkonov, na schopnosť formulovať vlastný názor, tvoriť úsudky\na pod. Na tomto podklade konajúce súdy nepovažovali za potrebné na preukázanie\ntýchto skutočností (t. j. aj na preukázanie spôsobilosti\n\nprejaviť vôľu\n\nsmerujúcu k zmene poistnej zmluvy, resp. spôsobilosti poveriť inú osobu na vykonanie\ntakého právneho úkonu) vykonať ďalšie dôkazy. Vychádzajúc z tejto skutočnosti,\nmožno považovať\n\nza\n\nústavne\n\nakceptovateľný\n\nprávny\n\nzáver\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\no tom, že konajúce súdy nižšieho stupňa v tomto smere realizovali vlastnú úvahu v súlade\ns § 2 ods. 9, 10 a 12 Trestného poriadku. Z týchto dôvodov nemožno uvažovať o porušení\nzákladných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu.\n34. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia, ústavný súd považoval\nza relevantné, že sťažovateľka túto námietku neuvádzala, resp. neuplatňovala v konaní\npred všeobecnými súdmi. Toto opomenutie sťažovateľky malo nepochybne svoje právne\ndôsledky v konaní o jej dovolaní. V dovolacom konaní síce možno naprávať aj pochybenia\ntýkajúce sa konania a rozhodnutia súdu prvého stupňa za predpokladu, že neboli napravené\nv konaní o riadnom opravnom prostriedku (§ 374 ods. 3 Trestného poriadku). Avšak\nuž pri jeho podaní musí byť dovolanie odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti\nsa rozhodnutie\n\nnapáda\n\nktoré rozhodnutiu\n\na\n\naké\n\npredchádzalo,\n\nchyby\na\n\nsa\n\nmusí\n\nvytýkajú\nsa\n\nv\n\nrozhodnutiu\n\nňom\n\nuviesť\n\nalebo\n\nkonaniu,\n\ndôvod\n\ndovolania\n\npodľa § 371 Trestného poriadku (§ 374 ods. 1 a 2 Trestného poriadku). Zároveň je potrebné\nzdôrazniť zásadu viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi, ktoré sú v dovolaní uvedené\n(§ 385 ods. 1 Trestného poriadku).\n35. Sťažovateľka bola preto povinná v dovolaní vysvetliť, z čoho konkrétne\nvyvodzovala prípustnosť dovolania, a tiež označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací\ndôvod. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom dovolací súd neskúma\n13\n\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu alebo súdu prvého stupňa nad rozsah,\nktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Dovolací súd\nnemôže v súvislosti s tým nahrádzať aktivitu dovolateľa, resp. advokáta, ktorý spísal\ndovolanie a zastupuje dovolateľa, a z vlastnej iniciatívy rozširovať dovolacie dôvody\nuplatnené v dovolaní. Vzhľadom na uvedené nemožno uvažovať na tomto skutkovom\nzáklade ani o porušení čl. 49 a čl. 50 ods. 6 ústavy a o porušení čl. 7 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n36. Opomenutie sťažovateľky namietať nesprávne právne posúdenie skutku v konaní\npred všeobecnými súdmi má svoje konzekvencie aj v konaní pred ústavným súdom.\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti stabilne judikuje, že nepripúšťa námietky,\nktoré sťažovateľ uplatňuje po prvýkrát až v konaní pred ním samým (napr. II. ÚS 382/2013,\nm. m. IV. ÚS 102/2019). Z tohto dôvodu sa ústavný súd nemohol zaoberať námietkou\nsťažovateľky o nesprávnom právnom posúdení skutku.\n37. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti\nako zjavne neopodstatnenú.\n38. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. novembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-zásada nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "dovolanie-nepodanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "trestný čin-právna kvalifikácia trestného činu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonné ustanovenie trestnosti činu a trestu", "trestný čin-skutková podstata", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7122c832-f25a-42c1-8069-611dd7497c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2"}, {"guid": "ussr:fb7191ef-a2e0-4146-8c20-690e24591646", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.102.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.102.2019.1"}, {"guid": "ussr:ebe9f1f5-59c7-4b82-9581-68bcefab884c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 382/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ebe9f1f5-59c7-4b82-9581-68bcefab884c"}, {"guid": "ussr:025325ea-fbb1-423c-aecc-b3fb8b4e2c19", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 642/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 642/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:025325ea-fbb1-423c-aecc-b3fb8b4e2c19"}, {"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:8d9d816c-e55a-476a-abca-40b8f09d4c99", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/06 z 17. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9d816c-e55a-476a-abca-40b8f09d4c99"}, {"guid": "ussr:6123f00f-b2a8-4537-bba1-4152890e1053", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 241/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 241/06 z 13. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-13", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6123f00f-b2a8-4537-bba1-4152890e1053"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}