{"guid": "ussr:bc5c4b50-13b7-4eac-b1b0-db4de86c0020", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.587.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 587/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 587/2018 z 28. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 587/2018, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.587.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-3", "nazov": "čl. 20 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bc5c4b50-13b7-4eac-b1b0-db4de86c0020", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.587.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.587.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.587.2018.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 587/2018-47\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka\n(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie\nsv. Egídia 93, Poprad, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jozef Beňo, PhD.,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nKežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 144/2008 v období po právoplatnosti nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 144/2012 zo 16. apríla 2013 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nKežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 144/2008 v období po právoplatnosti nálezu\n\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 144/2012 zo 16. apríla 2013\nporušené bolo.\n2.\n\npriznáva\n\nf inančné zadosťučinenie v sume\n\n3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý nahradiť\ntrovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet\njeho právneho zástupcu spoločnosti Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o,\nNámestie sv. Egídia 93, Poprad, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 587/2018-12 z 15. novembra 2018 prijal podľa vtedy platného a účinného § 25\nods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), v časti, ktorou namietal porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 144/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“) v období\npo právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 144/2012 zo 16. apríla 2013.\nVo zvyšnej časti, t. j. vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 ústavy\nbola ústavná sťažnosť sťažovateľa odmietnutá.\n2\n\n2. Ústavná sťažnosť bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi\nOroszovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie. Do 16. februára 2019\nnebola prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľa prerokovaná, preto bola v súlade s čl. X\nbodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019\nnáhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená\na 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.\n3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nschváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu 4. decembra 2019 na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie\nvo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch\npríslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec\npridelená. V súlade s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí\ndo senátu sudcom spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu\nv zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu), Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.\nPrijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa preto prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví\ntohto rozhodnutia.\n4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie sa začalo\n7. augusta 2008 na Okresnom súde Košice I na základe žaloby\n(ďalej len „žalobkyňa“),\nktorou sa proti sťažovateľovi domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov (ďalej len „BSM“). Vec bola 6. októbra 2008 postúpená okresnému súdu\nako miestne príslušnému súdu na jej prejednanie a rozhodnutie.\n5. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že napadnuté konanie nie je dosiaľ\nprávoplatne skončené, pričom po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 144/2012 zo 16. apríla 2013, ktorým už bolo vyslovené porušenie základného\npráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\n3\n\nústavy a okresnému súdu bolo prikázané konať bez prieťahov, okresný súd vykonal tieto\núkony:\n„- rozhodol rozsudkom č. k. 3C/144/2008-1871 zo dňa 09.07.2013 (odvolací súd\nrozsudok zrušil uznesením 3Co/228/2013-2016 zo dňa 17.06.2014);\n- rozhodol o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením\nč. k. 3C/144/2008-2069 zo dňa 22.08.2014, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom\n(sp. zn. 5Co 208/2014 zo dňa 22.10.2014);\n- vytýčil pojednávanie na 16.12.2014;\n- uznesením č. k. 3C 144/2008-3241 zo dňa 17.12.2014 zamietol vzájomné návrhy\núčastníkov konania (odvolací súd na odvolanie žalovaného potvrdil uznesenie\nvo výroku II.);\n- vytýčil pojednávanie na 23.01.2015, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu\npredloženia spisu odvolaciemu súdu;\n- vytýčil termín pojednávania na 14.07.2015 (odročené – PN žalobkyne);\n-uznesením č. k. 3C/144/2008-2697 zo dňa 21.08.2015 zamietol návrh žalobkyne\nna nariadenie predbežného opatrenia (odvolací súd uznesenie potvrdil);\n- vytýčil termín pojednávania na 08.09.2015;\n- rozhodol rozsudkom zo dňa 06.11.2015 (odvolací súd rozsudok opätovne zrušil\nuznesením sp. zn. 20C/68/2016 zo dňa 31.01.2017 a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové\nkonanie);\n- dňa 25.08.2017 vyzval účastníkov na zaslanie návrhov na doplnenie dokazovania\na vytýčil termín pojednávania na 10.10.2017;\n- pojednávania dňa 10.10.2017 odročil na 06.11.2017 s tým, aby PZ žalobkyne\nprejednal s klientkou podanie žalovaného;\n- pojednávanie dňa 06.11.2017 odročil na 21.12.2017 s tým, aby žalobkyňa doložila\npožadované doklady;\n- pojednávanie dňa 21.12.2017 odročil pre zdravotné problémy žalobkyne\nna 25.01.2018;\n- pojednávanie dňa 25.01.2018 odročil na 22.02.2018 s tým, že deň pred\npojednávaním bolo doručené podanie žalobkyne s rozsiahlymi prílohami;\n\n4\n\n- pojednávanie dňa 22.02.2018 odročil na neurčito za účelom pribratia znalca\na predloženia ďalších dôkazných listín do spisu účastníkmi konania;\n- uznesením č. k. 3C/144/2008-3264 zo dňa 12.03.2018 nariadil znalecké\ndokazovanie na ocenenie spornej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v\n\n;\n\n- určil termín ohliadky nehnuteľnosti na 04.05.2018;\n- na ohliadke určil termín pojednávania na 01.06.2018;\n- pojednávanie dňa 01.06.2018 odročil na 06.09.2018 za účelom vypočutia znalca\na doloženia dôkazných listín žalobkyňou.“\n6. Sťažovateľ tvrdí, že predmetný spor nie je osobitne právne náročný, pričom v tejto\nsúvislosti poukazuje aj na vyjadrenie konajúceho sudcu z 10. decembra 2012 k jeho\npredchádzajúcej ústavnej sťažnosti, podľa ktorého v danom prípade nejde o mimoriadne\nprávne zložitú vec. Sťažovateľ namieta, že okresný súd opakovane nerešpektoval § 118\na § 122 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „CSP“) a odročoval pojednávania z dôvodu oneskorene predložených vyjadrení\nžalobkyne a požadoval od žalobkyne predloženie dokladov napriek jej vyjadreniu,\nže predmetnými dokladmi nedisponuje.\n7. Sťažovateľ je toho názoru, že svojím správaním ani vykonanými úkonmi\nv napadnutom konaní neprispel k vzniku prieťahov.\n8. Prieťahy v konaní boli podľa sťažovateľa spôsobené predovšetkým postupom\nokresného súdu, ktorý aj napriek nálezu ústavného súdu zo 16. apríla 2013 nepostupoval\nv súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie a napriek „pomerne početným pojednávaniam\nvo veci a vysloveným názorom odvolacieho súdu doposiaľ meritórne nerozhodol“.\nSťažovateľ súčasne poukazuje na to, že obe dosiaľ vydané rozhodnutia okresného súdu boli\nodvolacím súdom vyhodnotené ako nepreskúmateľné.\n9. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že jeho základné právo na konanie\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo v napadnutom konaní porušené\n5\n\npostupom okresného súdu a prikáže okresnému súdu vo veci konať. Súčasne si sťažovateľ\nuplatnil finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania, na zaplatenie\nktorých žiada zaviazať okresný súd.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n10. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nna ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. 1 SprO 1022/2018\nz 12. februára 2019, v ktorom predsedníčka okresného súdu uviedla, že napadnuté konanie\nnie je dosiaľ právoplatne skončené. Z jej vyjadrenia vyplýva, že okresný súd\npo právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 144/2012 zo 16. apríla 2013\nv napadnutom konaní rozhodol o návrhu sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia\n(uznesenie sp. zn. 3 C 144/2008 z 22. augusta 2014), o návrhu žalobkyne na nariadenie\npredbežného opatrenia (uznesenie sp. zn. 3 C 144/2008 z 21. augusta 2015) a trikrát\nrozhodol vo veci samej:\n- rozsudkom sp. zn. 3 C 144/2008 zo 4. júla 2013, ktorý bol zrušený uznesením\nKrajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 228/2016 zo 17. júna 2014\na vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie,\n- rozsudkom sp. zn. 3 C 144/2008 zo 6. novembra 2015, ktorý bol zrušený uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 20 Co 68/2016 z 31. januára 2017 a vec bola vrátená okresnému súdu\nna ďalšie konanie,\n- rozsudkom sp. zn. 3 C 144/2008 zo 17. decembra 2018, proti ktorému podali obe\nsporové strany odvolania a vec sa v súčasnosti nachádza na krajskom súde.\n11. Predsedníčka okresného súdu poukázala na to, že spisový materiál má\nv súčasnosti približne 3 600 strán a obsahuje množstvo úkonov vykonaných sporovými\nstranami a okresným súdom, pričom uviedla, že z obsahu spisu nevyplývajú dlhšie obdobia\nnečinnosti okresného súdu, avšak efektívnosť jednotlivých úkonov, ako aj vplyv správania\nsporových strán na dĺžku napadnutého konania ponechala na zváženie ústavného súdu.\n\n6\n\nSúčasne vyjadrila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa.\n12.\n\nZákonný\n\nsudca\n\nJUDr.\n\nAndrej\n\nKubinský\n\nv pripojenom\n\nvyjadrení\n\nzo 7. januára 2019 uviedol, že vo veci bolo už tretíkrát meritórne rozhodnuté\n17. decembra 2018, pričom sporovým stranám plynie lehota na podanie odvolania.\nZdôraznil, že ide o komplikované vyporiadanie BSM, ktoré si vyžiadalo vykonanie\nrozsiahleho dokazovania, pričom sporové strany v priebehu konania opakovane predkladali\nprotichodné\n\nnávrhy\n\na taktiež\n\nnávrhy\n\nna doplnenie\n\ndokazovania.\n\nPoukázal\n\ntiež\n\nna „mimoriadne zlé vzťahy medzi účastníkmi konania“ a podotkol, že v napadnutom konaní\nkonal podľa „časových možností v rámci rozvrhu práce i v rámci prípadov, ktoré má\nv senáte“.\n13. V doplnení vyjadrenia k ústavnej sťažnosti z 3. januára 2020 predsedníčka\nokresného súdu uviedla, že napadnuté konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené, pričom\n18. marca 2019 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach podaných\nobomi sporovými stranami.\n14. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe výzvy\nústavného súdu reagoval na stanovisko okresného súdu replikou z 29. januára 2020,\nktorá bola v rovnaký deň doručená ústavnému súdu. Opätovne zdôraznil, že predmetom\nnapadnutého konania je vyporiadanie BSM, čo podľa jeho názoru predstavuje „banálny\nspor“. Ďalej uviedol, že sporové strany žiadnym spôsobom nepredlžovali napadnuté\nkonanie a na nariadené pojednávania sa riadne ustanovili, preto nebolo potrebné\npojednávania odročovať z dôvodu ich neprítomnosti. Postup okresného súdu sťažovateľ\noznačil za „chaotický“, keďže okresný súd opakovaným odročovaním súdnych pojednávaní\nporušil § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd vedie pojednávanie tak, aby sa mohlo\nrozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel\nCivilného sporového poriadku. Súčasne konajúci sudca podľa názoru sťažovateľa\nnerešpektoval ani povinnosť vyplývajúcu mu z § 183 ods. 1 CSP. Sťažovateľ v celom\n\n7\n\nrozsahu zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých v ústavnej sťažnosti a vyjadril súhlas\ns upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.\n15. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na vyhodnotenie postupu okresného súdu\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n18. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej\njudikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\n(m. m. IV. ÚS 221/04).\n8\n\n19. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pričom podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016\nje expressis verbis zakotvená ako základný princíp tzv. procesnej ekonómie v čl. 17 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Podobne podľa § 157 ods. 1 CSP\nsúd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne spravidla\nna jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, pričom § 179 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, je len zopakovaním\ntýchto zásad vytvárajúcich základný programový koncept na to, aby bola vec rozhodnutá\nbez zbytočných prieťahov.\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna\na faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania\na (3) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP\nvo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko, m. m. II. ÚS 32/02, III. ÚS 241/2017,\nIV. ÚS 187/07). Uvedenými kritériami sa preto ústavný súd riadil aj posudzovaní ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa.\n\n9\n\n22. V súvislosti s posúdením prvého kritéria, t. j. právnej a faktickej zložitosti\nveci, ústavný\n\nsúd\n\nzotrváva\n\nna\n\nsvojom\n\nprávnom\n\nnázore\n\nvyslovenom\n\nv náleze\n\nsp. zn. III. ÚS 144/2012 zo 16. apríla 2013, podľa ktorého vyporiadanie BSM patrí medzi\nštandardnú občianskoprávnu agendu všeobecných súdov, a preto napadnuté konanie\nnemožno považovať za právne zložité. Navyše, problematika vyporiadania BSM je riešená\nv pomerne rozsiahlej a stabilnej judikatúre všeobecných súdov. Pokiaľ ide o faktickú\n(skutkovú) zložitosť veci, ústavný súd uznáva, že v danom prípade si rozhodnutie sporu\nvyžiadalo vykonanie rozsiahleho dokazovania, a to tak vo forme nariadenia znaleckého\ndokazovania vrátane ohliadky nehnuteľnosti, ako aj zisťovaním majetkových pomerov\nsťažovateľa vo finančných ústavoch. Okresný súd sa pritom musel vysporiadať\ns opakovanými návrhmi strán na doplnenie dokazovania a s ich vzájomne si odporujúcimi\nvyjadreniami, na čo v konečnom dôsledku poukázal aj konajúci sudca vo svojom vyjadrení\nzo 7. januára 2019. Napriek uvedenému ústavný súd musí zdôrazniť, že ani konštatovaná\nskutková zložitosť veci nie je spôsobilá vysvetliť či ospravedlniť neprimeranú dĺžku\nnapadnutého konania, ktoré sa v danom prípade začalo 7. augusta 2008 a ani po takmer\ndvanástich rokoch nie je právoplatne skončené. Skutkovú zložitosť veci však\nmožno primerane zohľadniť pri určení sumy finančného zadosťučinenia (porovnaj\nIV. ÚS 374/2014, IV. ÚS 140/2014).\n23. Ústavný súd sa ďalej zameral na posúdenie ďalšieho kritéria, ktorým je správanie\nsa samotnej osoby, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri skúmaní obsahu spisu okresného súdu nezistil\ntaké správanie sťažovateľa ako strany sporu, ktoré by podstatným spôsobom prispelo\nk celkovej dĺžke napadnutého konania, a rovnako ani žiadne okolnosti, ktoré by mali byť\nosobitne zohľadnené na jeho ťarchu. Sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca sa pravidelne\nzúčastňovali nariadených pojednávaní a primerane reagoval na výzvy okresného súdu,\naj keď z obsahu predloženého spisu vyplýva, že okresný súd 4. septembra 2014 odročil\npojednávanie z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa a za neospravedlnenie jeho neúčasti\nna pojednávaní uskutočnenom 16. septembra 2014 uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu\nv sume 300 €. Priebeh napadnutého konania bol súčasne charakterizovaný aj opakovanými\nnávrhmi sťažovateľa (a taktiež aj žalobkyne) na nariadenie neodkladného opatrenia\n10\n\n(1. augusta 2014, 15. decembra 2014) a následným predkladaním spisu krajskému súdu\nna rozhodnutie o odvolaniach sťažovateľa proti uzneseniam okresného súdu, ktorými\nnebolo jeho návrhom vyhovené. Ústavný súd však konštatuje, že využitie možností daných\nsťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom\nkonaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako\npostup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku\nkonania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno\npovažovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných\nnávrhoch sťažovateľa konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).\n24. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní ako tretie kritérium pre posúdenie vzniku zbytočných prieťahov a s tým spojené\nporušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V tejto súvislosti\nústavný súd zdôrazňuje, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen\nsamotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým\nkonaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna\nčinnosť príslušného štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99), ktorú z hľadiska jej dôsledkov\nnepochybne možno považovať za neefektívnu činnosť.\n25. Po preskúmaní obsahu spisu predloženého okresným súdom v tejto veci\nústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie síce nie je poznačené výraznými obdobiami\nnečinnosti okresného súdu, ale jeho postup, ktorý je nepochybne možné označiť ako\nneefektívny, mal za následok vznik zbytočných prieťahov. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku\nnapadnutého konania však ústavný súd nepovažoval za potrebné detailne sa zaoberať\na hodnotiť jednotlivé úkony vykonané okresným súdom v napadnutom konaní, pretože\naj skutkovo či právne náročnejšia občianskoprávna vec nesmie trvať takú dlhú dobu.\nNeefektívna činnosť okresného súdu spočíva podľa názoru ústavného súdu predovšetkým\nv tom, že okresný súd trikrát rozhodoval vo veci samej. Z odôvodenia uznesenia krajského\nsúdu sp. zn. 3 Co 228/2013 zo 17. júna 2014 pritom vyplýva, že dôvodom na zrušenie\n11\n\nprvého meritórneho rozsudku okresného súdu sp. zn. 3 C 144/2008 zo 4. júla 2013 bol\npodľa v tom čase platného a účinného § 221 ods. 1 písm. f) OSP postup okresného súdu,\nktorým bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne bolo\npoukázané na nesúlad výroku predmetného rozsudku s jeho odôvodnením. Porušenie práva\nna spravodlivý súdny proces spočívajúce v nesprávnom procesnom postupe okresného súdu\na taktiež jeho postup v rozpore s vtedy platným a účinným § 118 ods. 4 OSP boli\nkonštatované aj v uznesení krajského súdu sp. zn. 20 Co 68/2016 z 31. januára 2017,\nktorým bol podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušený v poradí druhý meritórny rozsudok\nokresného súdu sp. zn. 3 C 144/2008 zo 6. novembra 2015 a vec bola vrátená okresnému\nsúdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ústavný súd považuje za potrebné poznamenať,\nže predmetné uznesenie, ktorým krajský súd opätovne zrušil rozsudok okresného súdu, bolo\nvydané v rozpore s § 390 CSP, podľa odseku 2 ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci,\nak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola\nvrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní\nproti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Možno preto konštatovať, že aj tento postup\nkrajského súdu, ktorý nerešpektoval § 390 ods. 2 CSP, ovplyvnil dĺžku napadnutého\nkonania (m. m. III. ÚS 5/2018, I. ÚS 227/2018). Následne okresný súd rozhodol vo veci\nsamej tretíkrát rozsudkom sp. zn. 3 C 144/2008 zo 17. decembra 2018, proti ktorému podali\nobe sporové strany odvolanie, pričom spis sa od 26. marca 2019 nachádza na krajskom\nsúde. Predmetná vec tak nie je ani po takmer dvanástich rokoch trvania napadnutého\nkonania právoplatne skončená, a to aj napriek už raz vyslovenému porušeniu základného\npráva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a príkazu\ndanému okresnému súdu vo veci konať v náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 144/2012\nzo 16. apríla 2013.\n26. Za súčasť nesústredenej činnosti okresného súdu považuje ústavný súd aj jeho\npostup v súvislosti s dokazovaním vykonaným v apríli 2015, ktoré bolo zmarené v dôsledku\nnesprávne uvedených osobných údajov sťažovateľa na žiadostiach okresného súdu\no poskytnutie súčinnosti adresovaných finančným inštitúciám. V dôsledku tohto pochybenia\nokresného súdu, na ktoré poukázal aj krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení\n\n12\n\nz 31. januára 2017, bolo potrebné celé dokazovanie v tomto smere zopakovať,\nčím evidentne došlo k predĺženiu napadnutého konania.\n27. O neúčelnom a nehospodárnom postupe okresného súdu svedčí aj množstvo\nnariadených pojednávaní, ktoré okresný súd odročoval z rôznych dôvodov (neprítomnosť\nstrán, zabezpečenie dôkazov, nariadenie znaleckého dokazovania, výsluch znalca atď.),\npričom podľa názoru ústavného súdu nepostupoval v súlade s § 179 ods. 1 CSP, ktoré súdu\nprikazuje viesť konanie takým spôsobom, aby sa vo veci samej rozhodlo pri čo najmenšom\npočte pojednávaní. Za porušenie zásady hospodárnosti konania a zásady koncentrácie\n(§ 470 ods. 2 druhá veta CSP) možno považovať aj postup, keď okresný súd odročil\npojednávanie uskutočnené 6. septembra 2018 na účel vyhlásenia rozsudku vo veci samej\nna 24. september 2018, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní. Na predmetnom\npojednávaní však konajúci sudca oznámil, že vo veci bude vykonávať ďalšie dokazovanie\nvýsluchom strán a pojednávanie odročil z dôvodu neprítomnosti žalobkyne a jej právneho\nzástupcu na 8. október 2018. K vyhláseniu rozsudku vo veci samej došlo až na pojednávaní\n17. decembra 2018.\n28. Takúto nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu je potrebné\njednoznačne považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho\nhľadiska netolerovateľné. Už samotná dĺžka napadnutého konania (jedenásť a pol roka)\nsignalizuje porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom\nokresný súd svojím postupom v napadnutom konaní zapríčinil vznik zbytočných prieťahov\naj v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 144/2013\nzo 16. apríla 2013, keď riadne, resp. vôbec nevyužil nové procesné inštitúty, ktoré mu\nCivilný sporový poriadok od 1. júla 2016 umožňuje. Na základe uvedeného musí ústavný\nsúd opätovne konštatovať porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\n28.1 Ústavný súd však v závere tejto časti odôvodnenia nálezu považuje za potrebné\nopätovne poukázať na ustanovenie § 390 CSP a konštatuje, že výklad zachovania účinkov\nodvolania podaného za účinnosti starej procesnej úpravy vybočuje z rámca ústavne\nkonformného výkladu. Princíp zachovania účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali\n13\n\npred účinnosťou novej procesnej úpravy civilného konania vyjadrený v § 470 ods. 2 CSP\nje doplňujúcim k princípu okamžitej aplikácie ustanovení Civilného sporového poriadku\nvyjadreného v § 470 ods. 1 CSP. V danom prípade aplikácia § 470 ods. 2 CSP nesporne\nznamená zachovanie účinkov odvolania podaného za účinnosti starej procesnej úpravy\nspočívajúcich v odvolacom prieskume odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku.\nTento zachovaný účinok odvolania žiadnym spôsobom nespochybňuje okamžitú aplikáciu\npríkazu obsiahnutého v § 390 CSP. Z tohto dôvodu je potrebné dať do pozornosti najmä\nodvolaciemu súdu, aby pri svojom ďalšom rozhodovaní už ustanovenie § 390 CSP\nneignoroval. Ak by totiž odvolací súd už prvýkrát postupoval v súlade s touto účinnou\nprávnou normou, mohlo byť napadnuté konanie už právoplatne skončené.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n29. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n30. Hoci ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu\nporušené (bod 1 výroku nálezu), neprikázal okresnému súdu vo veci konať, aj keď uloženia\ntakého príkazu sa sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti domáhal, pretože takýto príkaz už\nbol okresnému súdu daný v náleze sp. zn. III. ÚS 144/2012 zo 16. apríla 2013\n(bod 4 výroku nálezu). Navyše, v čase rozhodovania ústavného súdu o prijatej ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa sa už vec nachádzala na krajskom súde, ktorý v súčasnosti rozhoduje\no odvolaniach sporových strán podaných proti rozsudku okresného súdu sp. zn.\n3 C 144/2008 zo 17. decembra 2018.\n31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n14\n\n32. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n33. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania finančného zadosťučinenia\nv sume 10 000 €, čo odôvodňuje neprimeranou dĺžkou napadnutého konania a s tým\nspojenou ujmou, ktorú v dôsledku toho utrpel.\n34. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n35. Ústavný súd v danom prípade pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na okolnosti prípadu. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania,\nsprávanie sťažovateľa, jeho záujem na veci, ale aj na skutočnosť, že v čase rozhodovania\nústavného súdu už okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. 3 C 144/2008\nzo 17. decembra 2018 a vec sa v dôsledku odvolaní oboch sporových strán nachádza vo fáze\nodvolacieho konania, a teda napadnuté konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené, ústavný\nsúd považoval za spravodlivé priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi\nv sume 3 000 € podľa citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy.\n36. Ústavný súd súčasne v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal\npriznať finančné zadosťučinenie nad sumu priznanú ústavným súdom, t. j. nad sumu 3 000 €\n(bod 4 výroku nálezu).\n\n15\n\nVI.\nTrovy konania\n37. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n38. Sťažovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 a za jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2020.\n39. Ústavný súd v súlade s § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde preto rozhodol\naj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastúpením v konaní pred ústavným súdom a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n40. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná\ntarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového\nzákladu.\n41. Ústavný súd priznal sťažovateľovi v súlade s § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a)\na c) a § 16 ods. 3 vyhlášky náhradu trov právneho zastúpenia celkom za dva úkony právnej\nslužby vyplývajúce z obsahu spisu vykonané v roku 2018 (1. prevzatie a príprava právneho\nzastúpenia, 2. podanie ústavnej sťažnosti) á 153,50 € a režijný paušál 2 x 9,21 € vrátane\n20 % dane z pridanej hodnoty, čo spolu predstavuje sumu 390,50 €, pričom pri rozhodovaní\nvychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €. Náhradu za úkon právnej služby – vyjadrenie\nk stanovisku okresného súdu doručené ústavnému súdu 21. januára 2020 ústavný súd\nsťažovateľovi nepriznal, pretože obsah doručeného vyjadrenia nepovažoval za taký,\nktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.\n16\n\n42. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa spoločnosti Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o,\nNámestie sv. Egídia 93, Poprad, v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu\n(§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je\n\nprípustný\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntoto\n\nrozhodnutie\n\nnadobúda\n\nprávoplatnosť\n\na vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkom konania pred ústavným\nsúdom (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2020\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "subsidiarita", "prieťahy v konaní", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-opakované", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:babcf7bf-c2a0-4abb-8e95-32d5b25696e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2"}, {"guid": "ussr:b0fdb322-b60d-4577-8a82-e52a8895f081", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 5/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.5.2018.1"}, {"guid": "ussr:c8933dc9-144d-4773-baf0-5ab8e5ef4e9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2"}, {"guid": "ussr:de360424-fbbe-42e4-ad0f-1bc7f6af259d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 374/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 374/2014 z 18. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de360424-fbbe-42e4-ad0f-1bc7f6af259d"}, {"guid": "ussr:2ff95314-a7bb-4b92-a7b7-e11fb84b262f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 140/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 140/2014 z 1. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ff95314-a7bb-4b92-a7b7-e11fb84b262f"}, {"guid": "ussr:57e8b364-dcea-4502-b25d-734df40df8da", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 144/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2012 z 16. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-16", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57e8b364-dcea-4502-b25d-734df40df8da"}, {"guid": "ussr:a8a8a481-e67f-48d7-8ee0-6995fd1a60aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 144/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2013 z 26. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8a8a481-e67f-48d7-8ee0-6995fd1a60aa"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:c23098b9-4a0e-4579-8ab0-c0341cd7b810", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/00 z 26. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-26", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.41.2000.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "92850213-bc5b-4b12-9d1b-a14091d44dfb:4a2b17c2-e533-4856-b732-616e5ac197e1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8115228650.1", "spisova_znacka": "3Co/228/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/228/2016 z 25. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8115228650.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cf34e052-e610-4fac-be2e-d15ef18833bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.211.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 211/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 211/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.211.2023.1"}, {"guid": "ussr:92ca559b-cf94-4bcb-8f5b-3af1f07c5255", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.439.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 439/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 439/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.439.2024.2"}, {"guid": "ussr:ff113700-3b9d-4d75-bd10-c85f63ebe864", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.313.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 313/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 313/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.313.2022.2"}, {"guid": "ussr:5af1d2b3-2bf3-42db-a9f0-d2dc78a5a0bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.3.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/2022 z 27. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.3.2022.2"}, {"guid": "ussr:4a3a6119-1698-443d-852d-9e898fd7cddc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.316.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 316/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 316/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.316.2021.2"}]}