{"guid": "ussr:8e076fca-d19e-44b9-95ef-55ffb3fe6efe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.581.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 581/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 581/2020 z 18. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 581/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.581.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje žiadosti o ustanovenie PZ", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-154c.odsek-1", "nazov": "čl. 154c ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-154c.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-154c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-5", "nazov": "čl. 7 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "nazov": "čl. 1 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-14", "nazov": "čl. 14 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "nazov": "čl. 12 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 154c ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 154c ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 154c ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 14", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-154c", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8e076fca-d19e-44b9-95ef-55ffb3fe6efe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.581.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.581.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.581.2020.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 581/2020-72\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 14 Ústavy Slovenskej republiky, základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 3 Tos 35/2020-68 z 29. apríla 2020 a takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť\n2. Žiadosti\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným\n\nsúdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých uznesení a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n5. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\nnamietaného porušenia čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 14 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 dohovoru a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie\n(ďalej len „charta“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 3 Tos 35/2020-68 z 29. apríla 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom\nOkresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9 T 11/2012 zo 16. júna 2015 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 3 To 117/2015 z 18. februára 2016 uznaný vinným\nzo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný\nzákon v znení účinnom v čase skutku (ďalej len „Trestný zákon“), za spáchanie\nktorého mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nepodmienečne\nso zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň Krajský súd v Žiline\nv rozsudku sp. zn. 3 To 117/2015 z 18. februára 2016 zrušil predchádzajúce výroky\nrozhodnutí o treste, ktoré boli sťažovateľovi uložené v predošlom období.\n2.1 Sťažovateľ doručil 13. júna 2019 Okresnému súdu Trenčín (ďalej len „okresný\nsúd“) návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorému svojím\nuznesením sp. zn. 6 Pp 145/2019 zo 16. augusta 2019 vyhovel a sťažovateľa podmienečne\nprepustil z výkonu trestu odňatia slobody a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.\nKrajský súd na sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“)\n2\n\nuznesením č. k. 3 Tos 103/2019-35 z 23. októbra 2019 zrušil uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 6 Pp 145/2019 zo 16. augusta 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom okresný súd uznesením sp. zn. 6 Pp 145/2019 zo 6. februára 2020 opätovne\nsťažovateľa prepustil z výkonu trestu odňatia slobody a určil mu skúšobnú dobu v trvaní\n2 rokov. Krajský súd, na sťažnosť prokurátora, uznesením č. k. 3 Tos 35/2020-68\nz 29. apríla 2020 zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 6 Pp 145/2019 zo 6. februára 2020\na sám rozhodol o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu\ntrestu odňatia slobody.\n3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti s poukazom na rozhodnutia všeobecných\nsúdov aj vyšších súdnych autorít vznáša generálnu námietku nesprávnosti záverov\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Svoj právny názor odôvodňuje viacerými\nnázorovými\n\npohľadmi\n\na rozhodovacími\n\nvýchodiskami\n\npri\n\nuplatňovaní\n\nzákonnej\n\nkompetencie súdu podľa § 66 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\n3.1 Sťažovateľ odkazom na § 66 ods. 1 Trestného poriadku uvádza, že „K naplneniu\núčelu trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného\nv trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti pričom intenzita tejto\nprevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti spravodlivých trestov.\nPredpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnej generálnej a individuálnej\nprevencie je adekvátnosť trestov spáchaným trestným činom. Preventívno – výchovnú\nfunkciu trestov zabezpečuje hrozba trestom. Teoretické východiská penológie poukazujú\nna potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš prísny trest\nnepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním\nspočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej\nprevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť stanovením prehnane prísnych trestov,\nkde je zintenzívnením\n\nrepresie\n\npotlačený\n\nmoment\n\nprevencie.“.\n\nS poukazom\n\nna tieto názorové východiská je sťažovateľ toho názoru, že tieto mali byť zapracované\ndo obsahu napadnutého rozhodnutia krajského súdu so záverom nielen neprimeranosti\nmu uloženého trestu, ale aj doby jeho výkonu, pričom „ani recidíva trestnej činnosti\nnemôže byť dôvodom na odňatie práva páchateľa na primeraný individualizovaný trest.“.\n3\n\n3.2 Sťažovateľ poukazuje v ďalšom na to, že „napriek skutočnosti, že som spočiatku\nv prípravnom konaní pri vyšetrovaní skutku spáchaného u farára na farskom úrade\ntzv. lavíroval, v konečnom dôsledku som spáchanie činu doznal a úprimne oľutoval, pričom\nbez zľahčovania i bez zjednodušenia viny, mňa postihol až neprimerane prísny, vysoký\na dlhodobý až 8 ročný trest odňatia slobody a to v čase po vydaní stanoviska Tpj 78/2011,\nktorého následky v rovine zjavne neprimerane prísnych trestov za krádeže aj s nižšími\nškodami\n\nbolo\n\nskritizované\n\nprávnickou\n\nobcou\n\na viacerými\n\nsúdmi\n\nSR,\n\nktoré sa s ním nestotožnili a logickými právnymi úvahami odôvodnili prečo nie, napokon\ndňom 1.8.2019 zákonodarca upravil skutkovú podstatu a trestné sadzby v § 212 Tr.\nAvšak mne zmiernenie trestu táto úprava žiaľ nepriniesla, čím som v podstate zjavne\nznevýhodnený oproti iným páchateľom krádeží aj s vysokými škodami, v ktorých však súdy\nneaplikovali trestné sadzby podľa ods. 4 § 212 Tr. zákona účinného od 31.7.2019.“.\n3.3 Postupu krajského súdu sťažovateľ vytýka, že „nevzal do úvahy ani túto\nskutočnosť a ani skutočnosť, že už v mojej podanej žiadosti o podmienečné prepustenie...\nsom súdu pravdivo uviedol skutočnosti, že svoje protiprávne konanie som hlboko úprimne\noľutoval a ľutujem pričom mojím prvoradým cieľom a záujmom je viesť v budúcnosti,\nto je na slobode riadny život človeka.“. Zároveň sťažovateľ akcentuje, že „Tento cieľ\na aj moja prirodzená ľudská potreba a túžba boli a sú totiž objektívne aj v materiálnom\nzmysle a významne preukázané a to mojím stabilným zodpovedným a svedomitým si plnením\nvšetkých povinností v slušnom správaní aj vo svedomitej pracovnej morálke mojimi\nriadnymi pracovnými návykmi, to je z 8 ročného trestu takmer 7 rokov, dodnes riadne\na svedomito plním všetky povinnosti, pričom ku môjmu návrhu žiadosti o Pp som súdu\npriložil\n\na predložil\n\naj\n\nfotokópie\n\nuznesení\n\nOS-Námestovo\n\no zahladení\n\nmojich\n\nodsúdení, to je uznesenie OS-Námestovo sp. zn. 4 Nt 14/2015-32 zo dňa 30.6.2016\na uznesenie OS-Námestovo sp. zn. 6 Nt 47/2017-17 zo dňa 4.12.2018.“.\n3.4 Sťažovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za poznačené „predsudkami“\na „založené“ na „domnienkach a dohadoch do budúcnosti a to doslova zároveň aj spätne\nretroaktívne – retrospektívne na mojej kriminálnej minulosti.“. Sťažovateľ podľa svojho\npresvedčenia poukazom na uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k. 4 Nt 14/2015-32\nz 30. júna 2016 a č. k. 6 Nt 47/2017-17 zo 4. decembra 2018 a uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 6 Pp 145/2019 zo 6. februára 2020 tvrdí, že všetky „obavy či hrozby údajnej\n4\n\nrecidívy“ vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia krajského súdu „boli a sú rozptýlené\na spochybnené jasnými, zrozumiteľnými\n\na presvedčivými zisteniami a racionálnymi\n\nlogickými úvahami a právnymi konštatáciami na podklade úkonov súvisiaceho posúdenia\na vyhodnotenia predmetnej veci a to postupom, konaním a uznesením OS-Trenčín\nč. k. 6Pp/145/2019 zo dňa 6.2.2020.“.\n3.5 Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie spomenul aj skutočnosť, že od spáchania\nskutku uplynulo už 10 rokov a že z uloženého trestu odňatia slobody vykonal už 7 rokov,\npričom vyzdvihol aj tú skutočnosť, že počas celej doby výkonu trestu pracuje ako maliar\nnatierač „bez jedinej svojvoľnej absencie“ a takmer denne je vystavený „nebezpečným\nchemickým farbivám – výparom pred ktorými moje zdravie dostatočne neochráni ani mnou\npoužívaný respirátor.“.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:\n„1. Uznesením KS-Trenčín sp. zn. 3 Tos/35/2020-68 zo dňa 29.4.2020,\nktorým podľa § 194 ods. 1 písm. A, Tr. poriadku (iba na podklade sťažnosti prokurátora)\nzrušil uznesenie OS-Trenčín sp. zn. 6Pp/145/2019 zo dňa 6.2.2020, ktorým súd podľa § 66\nods. 1, 2, Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku odsúdeného\npodmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu s určením skúšobnej\ndoby v trvaní 2 roky. Boli porušené základné práva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSR, podľa čl. 12 ods. 2, ods. 4, podľa čl. 14 Ústavy SR, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a za súčasného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a porušenie práva na účinný opravný prostriedok\npodľa čl. 13 Dohovoru... ako aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy\na na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\n2. Uznesenie KS-Trenčín sp. zn. 3 Tos/35/2020-68 zo dňa 29.4.2020 zrušuje, ukladá\nmu, aby vo veci znovu konal a rozhodol bez tzv. predsudkov so zreteľom na princíp právnej\nistoty a vyhodnotením pochybností v zmysle zásady: In dubio pro reo a v druhovo\nobdobných veciach napr. vo svetle úvah a záverov KS-Trenčín v jeho uznesení\nsp. zn.: 3 Tos/29/2019-23 zo dňa 10.4.2019, v uznesení KS-Prešov sp. zn.: 9 Tos/29/2019\nzo dňa 4.12.2019, v náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 2204/17\n5\n\nz 20.2.2019 a Právne úvahy a súvisiace nálezy a judikatúra ESĽP v jeho bodoch 18 až 38,\ns ktorými\n\npožiadavkami\n\na podmienkami\n\nsa\n\nnapádané\n\nuznesenie\n\nKS-Trenčín\n\nsp. zn. 3Tos/35/2020-68 takmer ani len nezaoberalo a nevyhodnotilo ich...\n3. Podľa § 129 zákona č. 314/2018 Z. z. o ústavnom súde SR, ÚS – SR odkladá\nvykonateľnosť napadnutého uznesenia KS - Trenčín pod sp. zn. 3Tos/35/2020-68 zo dňa\n29.4.2020 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Až vzhľadom ma skutočnosti\na časové okolnosti a súvisiace úkony, pričom celé konanie o Pp od doručenia návrhu\nodsúdeného\n\nna Pp z VTOS dňa 13.6.2019 (po opakovanom zrušení a vrátení\n\nveci) trvalo viac ako 1 rok do 22.6.2020, kedy bolo\n\noznámené a doručené\n\nvyššie napadnuté uznesenie KS-Trenčín sp. zn. 3Tos/35/2020-68 zo dňa 29.4.2020 pričom\nodsúdený\n\nmá t.č. z pomerne a neprimerane prísneho trestu odňatia slobody vo\n\nvýmere 8 rokov uloženého rozsudkom OS-Dolný Kubín č. k. 9T/11/2012 v spojení\ns rozsudkom KS-Žilina č. k. 3To/117/2015 a po započítaní väzby a trestu už vykonaných\ntakmer 7 rokov a popri jeho riadnom a svedomitom si plnení všetkých povinností a riadnej\npracovnej morálke ktorých riadne plnenie je objektívne a materiálne stabilne preukázané,\nnemožno hovoriť, že by u neho nebol splnený účel trestu, preto za daných okolností\nsa nejaví žiadúce ani nevyhnutné, aby prevyšoval akýkoľvek záujem verejnosti\nalebo aby bolo v rozpore s ním ponechanie trvania ďalších zásahov... do základných práv\nodsúdeného\n\n...\n\naj\n\ntak, ako v každom súdnom\n\nkonaní\n\nkeď\n\ninštitút\n\nvšeobecnými\n\nPp\nsúdmi\n\nnie\n\nje\n\na o to\n\nnárokovým.\nviac\n\nAvšak\n\nv prípadoch\n\nv ktorých sú v hre základné práva a slobody účastníkov konania – nemôže stáť mimo\nani súdna ochrana a s ňou spojené požiadavky a princípy i práva- ktoré sú tou najvyššou\ndoménou, poslaním a povolaním súdov – na ktoré sa obracia účastník konania.\n4. Krajskému súdu v Trenčíne ukladá povinnosť úhrady trov právneho zastúpenia\na odmeny ustanovenému právnemu zástupcovi – advokátovi, tak ako budú advokátom\nuplatnené a rozhodnutím ÚS-SR priznané v celom rozsahu.“\n\n6\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\n7\n\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach\npre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.\nPodľa čl. 14 ústavy každý má spôsobilosť na práva.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n13. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie\nsú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok\nnápravy pred súdom.\n\n8\n\n14. Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne\nprepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím\nsprávaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie\nriadny život, a\na) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého\nnepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej\nrepubliky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,\nb) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého\nnepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej\nrepubliky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,\nPodľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd\nprihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu\nodsúdený trest vykonáva.\n15. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov v rámci\nim zverených kompetencií legislatívne vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna\n\nkontrolu\n\nzlučiteľnosti\n\núčinkov\n\ntakejto\n\ninterpretácie\n\na\n\naplikácie\n\ns\n\nústavou\n\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n15.1 Zároveň každý má teda právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej judikatúry\npovažuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie\nktorých je úplne odchylné od veci samej alebo extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06) alebo závery,\nktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, by zásadne popreli účel a význam\nzákonného predpisu (I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06,\nI. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\n9\n\n15.2 Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je pritom vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad [obdobne pozri aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) vo veciach Ruiz Torija proti Španielsku z 9. 12. 1994, séria A,\nč. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani proti Španielsku z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B;\nGeorgiadis proti Grécku z 29. 5. 1997; Higgins proti Francúzsku z 19. 2. 1998].\nZ judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a s právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom\npredpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným\na ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom\n(IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n15.3 Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd\nvo svojom rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\nže by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (II. ÚS 58/98, I. ÚS 13/00, II. ÚS 5/00,\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06, I. ÚS 382/06,\nI. ÚS 88/07).\n16. Taktiež Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 482/2018\nz 28. novembra 2018 vo všeobecnej rovine zdôraznil:\n«18. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia má v právnom štáte\nniekoľko účelov: slúži na obmedzenie alebo vylúčenie ľubovôle [nález sp. zn. III. ÚS 84/94\nz 20. 6. 1995 (N 34/3 SbNU 257)] a oboznámenie účastníkov konania s dôvodmi,\nna ktorých súd založil svoje rozhodnutie, a teda zvýšenie presvedčivosti rozhodnutia\n[nález sp. zn. I. ÚS 3755/17 z 13. 8. 2018 (N 135/90 SbNU 227), bod 21; nález\nsp. zn. III. ÚS 176/96 z 26. 9. 1996 (N 89/6 SbNU 151)]; zvyšuje tiež kontrolovateľnosť\nsúdneho rozhodovania verejnosťou; navyše koreluje s právom účastníkov konania\nprednášať návrhy, argumenty a námietky a vytvára predpoklad pre efektívne uplatňovanie\nopravných prostriedkov, ktoré má účastník konania k dispozícii [pozri KMEC, J. Právo\nna spravodlivý proces (čl. 6 EDĽP). In: KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J.,\nBOBEK, M. Európsky dohovor o ľudských právach. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2012,\n10\n\ns. 757 – 758.]. Jednoducho povedané, v právnom štáte „je neprípustné, aby sa štát dopúšťal\nzásahov\n\ndo\n\npráv\n\njednotlivca\n\nbez\n\ntoho,\n\n[aby]\n\ntento\n\nzásah\n\nodôvodnil,\n\nresp. bez toho, [aby] jednotlivca zoznámil s jeho logickým a spravodlivosti zodpovedajúcim\nprávnym\n\nzákladom“\n\n[POSPÍŠIL,\n\nI.\n\nPrávo\n\nna\n\nspravodlivý\n\nproces\n\n(čl.\n\n36).\n\nIn: WAGNEROVÁ, E., ŠIMÍČEK, V., LANGASEK, T., POSPÍŠIL, I. a kol. Charta\nzákladných práv a slobôd. Komentár. Praha : Wolters Kluwer, 2012, s. 743.].\n22. Aj v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie sú... súdy povinné\nsvoje rozhodnutia riadne, presvedčivo a logicky odôvodniť. Ako Ústavný súd pripomenul\nuž v náleze sp. zn. III. ÚS 611/2000 z 22. 3. 2001 (N 51/21 SbNU 439), v konaní treba\nopatriť dostatok aktuálnych skutkových podkladov, z ktorých je možno s čo najvyššou\nmierou pravdepodobnosti usúdiť, či a prípadne nakoľko doterajší výkon trestu splnil\nu odsúdeného svoj predpokladaný účel, hoci vzhľadom na povahu veci bude úsudok súdu\nv tomto smere vždy ohrozený istým stupňom rizika nesprávnosti. Okrem iného si teda\nnemožno vystačiť iba s informáciami o trestnej minulosti odsúdeného, a to predovšetkým\npri hodnotení podmienky očakávaní vedenia riadneho života v budúcnosti (to by mohlo\nviesť aj k porušeniu ústavného zákazu dvojitého pripočítania). Naopak, zásadne je potrebné\nzistiť a zohľadniť tiež aktuálne poznatky k osobnosti odsúdeného, stavu jeho nápravy a jeho\nmožnej vnútornej premene (porov. nález sp. zn. I. ÚS 2201/16 z 3. 1. 2017, bod 32).\nAk všeobecné súdy túto povinnosť nesplnia alebo ak zistené relevantné skutočnosti riadne\nnezohľadnia, môžu porušiť právo odsúdeného na spravodlivý proces podľa čl. 36\nods. 1 charty [nález sp. zn. III. ÚS 611/2000 z 22. 3. 2001 (N 51/21 SbNU 439), nález\nsp. zn. II. ÚS 2503/16 zo 4. 10. 2016 (N 185/83 SbNU 37) a nález sp. zn. I. ÚS 2201/16\nz 3. 1. 2017 (N 4/84 SbNU 69), bod 22]. Zistené podklady teda súdy musia riadne\nzhodnotiť; pritom ich úvaha musí byť vierohodná, logická a s dostatočnou oporou okrem\niného aj v návrhoch a podaniach účastníkov konania [nález sp. zn. III. ÚS 290/06\nz 28. 6. 2007 (N 108/45 SbNU 459)]. Odôvodnenie rozhodnutia musí účastníkom konania\numožňovať poznateľnosť tých úvah súdu, ktoré boli relevantné pre výsledok konania,\na tým preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia z hľadiska zákonnosti aj vecnej správnosti\n(nález sp. zn. I. ÚS 3755/17 z 13. 8. 2018, bod 21).»\n\n11\n\n17. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti (návrhu) možno hovoriť\npredovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu\n\ntoho\n\nzákladného\n\npráva,\n\nktoré\n\noznačil\n\nsťažovateľ,\n\npre\n\nnedostatok\n\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným\nprávom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej\nmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán\nporušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne\nnepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\nIII.\nNapadnuté rozhodnutie krajského súdu\n18. Krajský súd v uznesení č. k. 3 Tos 35/2020-68 z 29. apríla 2020 v podstatnom\nuviedol:\n„Krajský súd na rozdiel od okresného súdu po preskúmaní spisového materiálu\ndospel k záveru, že u odsúdeného nie sú naplnené všetky zákonné podmienky\npre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.\nUvedené ustanovenie podmieňuje pri podmienečnom prepustení kumulatívne splnenie\nzákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej dĺžke, preukázanie\npolepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu\na preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny\nživot, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.\nKrajský súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie\nz výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie\nz výkonu trestu odňatia slobody). Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky,\nže počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený preukazuje schopnosť viesť riadny život\nv podmienkach výkonu trestu, je podmienka, a to preukázanie polepšenia svojim správaním\nvo výkone trestu do takej miery, že v kontexte celkového hodnotenia osoby odsúdeného\nsa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.\nZ hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdenému\n\nsa stanovený\n\nprogram zaobchádzania darí čiastočne plniť, keďže vykazuje rezervy v edukačnej oblasti\n12\n\nz dôvodu kritického postoja k trestnej činnosti. Resocializačná prognóza je hodnotená\nu odsúdeného ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania.\nIndikovanými rizikovými faktormi u odsúdeného sú vysoká recidíva, čiastočne kritický\npostoj k porušovaniu spoločenských noriem a skúsenosti s návykovými látkami. Počas\ndoterajšieho výkonu trestu v ústave so stredným stupňom stráženia bol doposiaľ 5-krát\ndisciplinárne\n\nodmenený.\n\nDisciplinárne\n\npotrestaný\n\nnebol.\n\nZáverom\n\nhodnotenia\n\nsa tiež konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné\nprepustenie a ústav odporúča odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom.\nZ uvedeného teda\n\nvyplýva,\n\nže odsúdený v\n\npodmienkach výkonu\n\ntrestu\n\na pod dohľadom je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu\npo náprave a polepšenie a zároveň toto správanie podriadiť účelu podmienečného\nprepustenia. Podľa krajského súdu však nemožno prehliadnuť i z hodnotenia vyplývajúci\nzáver, že resocializačná prognóza odsúdeného je vyhodnotená ako menej priaznivá\nna základe stredného rizika sociálneho zlyhania, pričom jedným z viacerých indikovaných\nrizikových faktorov je práve recidíva odsúdeného. Z obsahu spisu vyplýva, že odsúdený\nbol doposiaľ 11 -krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť,\na to aj nepodmienečnými\n\ntrestami\n\nodňatia\n\nslobody.\n\nPričom\n\ntrestná\n\nčinnosť,\n\nza ktorú si aktuálne vykonáva súhrnný 8-ročný trest odňatia slobody je závažnejšieho\ncharakteru. U osoby odsúdeného sa tak jedná o špeciálneho recidivistu, a je teda osobou\ns výrazným sklonom k páchaniu trestných činov. Z uvedeného je zrejmé i to, že odsúdený\nmal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak toto nevyužil,\npredchádzajúce odsúdenia nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel a jeho správanie\nje práve na slobode negatívne. Navyše odsúdený svoju trestnú činnosť bagatelizuje a svoje\nkonanie racionalizuje, čím tak nemá voči nej ani dostatočne kriticky postoj. Povaha\nodsúdeným spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce\nodsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, a tvoria tak u neho také\nskutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencií príliš vysokého rizika jeho recidívy\na z neho vyplývajúci záver, že u odsúdeného aj napriek čiastočne kladnému hodnoteniu\nústavu, nie je možné dôvodne očakávať, že súčasný výkon trestu splnil svoj represívny\ni výchovný účel, a že odsúdený v budúcnosti povedie už len riadny život.“\n\n13\n\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n19. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, porušenie čl. 12\nods. 2, 4, čl. 14 ústavy, porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a podľa čl. 47\ncharty napadnutým rozhodnutím krajského súdu.\nIV.A K porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods.\n\n1\n\nústavy\n\na podľa\n\nčl.\n\n36\n\nods.\n\n1\n\nlistiny\n\nuznesením\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 3 Tos 35/2020-68 z 29. apríla 2020.\n20. Pokiaľ ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ústavný\nsúd už judikoval, že jeho zmysel nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený\nautomaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel\ntrestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov,\nna ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom\nv konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti\ni na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd\nprihliadol na okolnosť, že nie je zabezpečená podmienka budúceho riadneho života\nsťažovateľa, je to výlučne iba vecou jeho uváženia, ak dospel k záveru, že doterajší výkon\ntrestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré sťažovateľa viedli\nk páchaniu závažnej trestnej činnosti (IV. ÚS 53/08, I. ÚS 489/2020).\n21. Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia\nslobody musí zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz\no osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu,\npretože aj tieto okolnosti vedia do istej miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie\nmožno od odsúdeného očakávať po tom, ako opustí brány väzenia. Pri skúmaní splnenia\nmateriálnych podmienok týkajúcich sa možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného\n14\n\nna slobodu je preto pre všeobecný súd dôležité zistiť a vyhodnotiť správanie odsúdeného\npočas výkonu trestu odňatia slobody. Pritom správanie odsúdeného je determinované\nsamotným výkonom trestu odňatia slobody, ako aj plnením jeho účelu, ktorý spočíva\nv prevencii pred ďalším páchaním trestnej činnosti a vo výchove odsúdeného k vedeniu\nmorálneho a slušného života (III. ÚS 154/09, I. ÚS 489/2020).\n22. Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 482/2018\nz 28. novembra 2018 k otázke podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu poukázal\nna viaceré aspekty tohto rozhodovacieho procesu:\n«12. Ústavný súd v minulosti opakovane rozhodol, že podmienečné prepustenie\nje mimoriadny zákonný inštitút [nález sp. zn. III. ÚS 4851/12 z 15. 5. 2014 (N 97/73 SbNU\n589), bod 7; nález sp. zn. III. ÚS 599/14 z 5. 11. 2015 (N 194/79 SbNU 207), bod 8;\nuznesenie sp. zn. I. ÚS 2018/18 zo 7. 8. 2018; nález sp. zn. II. ÚS 715/04 z 1. 12. 2005\n(N 219/39 SbNU 323)]. Táto mimoriadnosť spočíva podľa judikatúry v tom, že súd\nmá možnosť, a nie povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť. To však neznamená,\nže by snáď súdy mali možnosť ľubovoľného rozhodovania, resp. že by sa na toto\nrozhodovanie nevzťahovala povinnosť rozhodovať predvídateľne a presvedčivo. Český\nprávny systém nepozná automatické podmienečné prepustenie, ale iba jeho voľný variant;\nto však neznamená, že súd nemá povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť,\nak odsúdený splnil všetky zákonné podmienky, čo bez ďalšieho vyplýva z požiadavky\nprávneho štátu. Ona mimoriadnosť teda nespočíva v tom, že by súd mal možnosť zamietnuť\nžiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie, ak odsúdený naplnil zákonné kritériá.\nMimoriadnym je inštitút podmienečného prepustenia iba v tom, že síce odsúdenému\nbolo predtým uložené vykonať určitý trest, avšak benevolenciou štátu ho za určitých\npodmienok nemusí vykonať celý.\n14. Zároveň z judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že zmysel inštitútu\npodmienečného prepustenia spočíva v motivovaní odsúdeného, aby svojím správaním\na plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Ak bol doterajším\nvýkonom časti trestu dosiahnutý jeho sledovaný účel, je ďalší výkon trestu nepotrebný\na tiež neodôvodnený. Podmienečné prepustenie v sebe navyše obsahuje nástroje\npre pokračovanie procesu resocializácie, pretože je spojené so stanovením skúšobnej doby,\n15\n\neventuálne tiež s vyslovením dohľadu a s uložením primeraných obmedzení a povinností\n(porov. § 89 ods. 2 Trestného zákonníka). Hroziaci „Damoklov meč“ v podobe nariadenia\nvýkonu\n\nzvyšku\n\ntrestu\n\nďalej\n\nznižuje\n\nriziko\n\npotenciálnej\n\nrecidívy\n\n[nález sp. zn. III. ÚS 1735/10 z 12. 5. 2011 (N 90/61 SbNU 405), bod 31; obdobne\nnález sp. zn. II. ÚS 2503/16 zo 4. 10. 2016 (N 185/83 SbNU 37), body 17 – 18;\nnález I. ÚS 2201/16 z 3. 1. 2017 (N 4/84 SbNU 69), bod 39]. Podmienečné prepustenie\nv správny čas, keď už bol u odsúdených naplnený účel trestu a ešte neprevládlo negatívne\npôsobenie väzenského prostredia a pobytu v ňom, teda napomáha skutočnému cieľu výkonu\ntrestu, ktorým je náprava odsúdeného (nález sp. zn. I. ÚS 2201/16 z 3. 1. 2017, bod 35).\n15. Východiskom pre posudzovanie splnenia podmienok pre podmienečné\nprepustenie je teda hodnotenie, či došlo ku skutočnému polepšeniu a náprave odsúdeného,\nlebo práve náprava odsúdeného najefektívnejšie vedie k ochrane spoločnosti, teda\nk naplneniu účelu trestného práva v spoločnosti [nález sp. zn. IV. ÚS 463/97 z 23. 4. 1998\n(N 47/10 SbNU 313), nález sp. zn. IV. ÚS 144/05 z 29. 8. 2005 (N 166/38 SbNU 327)\nči nález sp. zn. III. ÚS 68/04 z 9. 6. 2005 (N 121/37 SbNU 535)].»\n23. Ústavný súd Českej republiky taktiež vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 2201/2016\nz 3. januára 2017 k otázke samotného účelu podmienečného prepustenia odsúdeného\nna slobodu akcentoval to, že jeho zmyslom „... nie je odmeniť odsúdeného za dobré\nsprávanie vo výkone trestu – nejde o dobrodenie pre neho, a nemôže teda byť ani paušálne\nvylúčené u niektorých kategórií odsúdených, napríklad u recidivistov, ako špecifické\nsprísnenie trestného postihu. Jeho nariadenie – bez ohľadu na to, o akého odsúdeného ide –\nje namieste vtedy, ak nie je už na jeho nápravu, resp. na dosiahnutie účelu trestu,\nďalší pobyt vo väzení nutný, pričom možno vzhľadom na všetky relevantné okolnosti\ndôvodne predpokladať, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život (porov. štúdiu\nROZUM, J., JARKOVSKÁ, L., KOTULAN, P. Inštitút dohľadu u podmienečného\nprepustenia. Praha : Inštitút pre kriminológiu a sociálnu prevenciu, 2004, s. 14, dostupnú\nonline: ˂http: //www.ok.cz/iksp˃, odkazujúcu na prácu NOVOTNÝ, O. O treste\na väzenstva. Praha : Academie, 1969; alebo obdobne ŠÁMAL, P. a kol. Trestný zákonník:\nkomentár. s. 1078 – 1079).“.\n\n16\n\n24. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že v ústave a ani dohovore neexistuje\nzaručené právo na vyhovenie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu\ntrestu na slobodu. Posúdenie splnenia zákonných podmienok na podmienečné prepustenie\nje vecou sudcovskej úvahy. Priestor na zásah ústavného súdu ako ochrancu ústavnosti\nsa otvára v takých prípadoch, keď by výklad či závery všeobecných súdov boli prejavom\nzjavného faktického či logického excesu, v dôsledku čoho by ich rozhodnutie vybočovalo\nzo zásad spravodlivého procesu a predstavovalo tak prejav ich svojvôle.\n24.1\n\nAj\n\nz judikatúry\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nvyplýva,\n\nže na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdený nemá\nautomatický nárok. K podmienečnému prepusteniu odsúdeného môže súd pristúpiť\nlen vtedy, ak vykonané dokazovanie vedie k spoľahlivému záveru, že u odsúdeného\nboli splnené zákonom stanovené podmienky, a to formálneho, ako aj materiálneho\ncharakteru. Formálnou podmienkou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia\nslobody je vykonanie\n\nzákonom stanovenej časti uloženého\n\ntrestu. Materiálnymi\n\npodmienkami je potrebné rozumieť v prvom rade preukázanie polepšenia odsúdeného\na v druhom rade preukázanie skutočnosti, že je možné od odsúdeného dôvodne očakávať,\nže v budúcnosti povedie riadny život (4 Urtos 6/2019, 4 Urtos 3/2020).\n25. Východisko právneho posúdenia sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti\nspočíva v zhodnotení úvah krajského súdu, ktoré ho viedli k splneniu či nesplneniu\nmateriálnych podmienok podmieňujúcich jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu\nodňatia slobody. Posúdenie prvej materiálnej podmienky spočíva v zhodnotení plnenia\nsi jeho povinností počas doby výkonu trestu odňatia slobody, v posúdení ktorej sa krajský\nsúd, ako aj sťažovateľ zhodli. K rozporu došlo medzi sťažovateľom a krajským súdom\nv posúdení možnosti vedenia riadneho života v čase po prepustení z výkonu trestu odňatia\nslobody. Zo záverov vyplývajúcich z nálezu Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. I. ÚS 2201/2016 z 3. januára 2017 a predovšetkým z nálezu sp. zn. II. ÚS 482/2019\nz 28. novembra 2019 vyplýva, že ako rozporné s imperatívom ochrany základných práv\na slobôd boli zhodnotené závery spočívajúce len v paušálnom odkaze na počet predošlých\nodsúdení sťažovateľa pre trestnú činnosť, teda závery všeobecných súdov zakladajúce\nich úvahu\n\no nesplnení\n\npredpokladu\n\nriadneho\n17\n\nvedenia\n\nživota\n\nodsúdeného\n\nv čase\n\npo prepustení z výkonu trestu odňatia slobody len odkazom na predošlú trestnú minulosť\nsťažovateľa bez zhodnotenia ďalších relevantných skutočností, a to navyše za absencie\nexaktne legislatívne vymedzených kritérií určujúcich výklad druhej materiálnej podmienky\npodmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.\n25.1 V prípade sťažovateľa to tak nebolo, keďže krajský súd sa zameral\nna zhodnotenie nielen počtu predchádzajúcich odsúdení sťažovateľa pre trestnú činnosť,\nale tieto hodnotil v spojení so zhodnotením programu zaobchádzania spracovaného\nústavom, v ktorom sťažovateľ trest odňatia slobody vykonáva a z ktorého vyplýva\nlen čiastočne splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie z dôvodu len čiastočne\nkritického\n\npostoja\n\nsťažovateľa\n\nk porušovaniu\n\nspoločenských\n\nnoriem,\n\nskúseností\n\ns návykovými látkami, v dôsledku čoho bola jeho resocializačná prognóza vyhodnotená\nako menej priaznivá, a identifikovaného stredného rizika sociálneho zlyhania. Pri takomto\nstave resocializačnej prognózy sa záver krajského súdu javí ako opodstatnený, zákonný\na v konečnom dôsledku aj ústavne konformný. Inými slovami, podľa názoru krajského súdu\nu sťažovateľa nie je úplne naplnený reálny predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny\nživot, a to nielen s odkazom na to, že už uložené podmienečné a nepodmienečné tresty\nodňatia slobody na neho nemali požadovaný výchovný vplyv a nevzal si z nich žiadne\nponaučenie, ale zároveň u sťažovateľa naďalej pretrváva čiastočne kritický postoj\nk porušovaniu spoločenských noriem a jeho resocializačná prognóza bola vyhodnotená\nako menej priaznivá. Možno teda uzavrieť, že sťažovateľ nepreukázal odôvodnenosť\nním podanej\n\nžiadosti\n\nv časti\n\nsplnenia\n\ndruhej\n\nmateriálnej\n\npodmienky,\n\nsplnenie\n\nktorej potom prikazuje všeobecným súdom pozitívne rozhodnutie o návrhu podľa § 66\nTrestného zákona.\n25.2 Podporne aj závery Ústavného súdu Českej republiky vyjadrené v náleze\nsp. zn. I. ÚS 2201/16 z 3. januára 2017 poukazujú v súhrne na to, že nariadenie\npodmienečného prepustenia bez ohľadu na to, o akého odsúdeného ide, je namieste vtedy,\nak už k jeho náprave, resp. k dosiahnutiu účelu trestu nie je jeho pobyt vo výkone trestu\nnevyhnutný, pričom vo vzťahu k všetkým relevantným okolnostiam možno predpokladať,\nže odsúdený povedie aj na slobode riadny život. Úlohou súdu rozhodujúceho\no podmienečnom prepustení je zaobstarať si dostatok aktuálnych skutkových podkladov\npre svoje rozhodnutie a posúdenie toho, či a prípadne do akej miery doterajší výkon trestu\n18\n\nsplnil u odsúdeného svoj predpokladaný účel – i keď úsudok súdu v tomto ohľade bude\nvzhľadom na povahu veci vždy ohrozený istým stupňom rizika nesprávnosti. Pokiaľ ide\no prognózu\n\nvedenia\n\nriadneho\n\nživota\n\nv budúcnosti,\n\nje potrebné\n\nmať\n\nna\n\npamäti,\n\nže táto prognóza sa vzťahuje na budúcnosť, t. j. dobu po prípadnom prepustení z výkonu\ntrestu, a jej nedostatok teda nemožno vyvodzovať výlučne na základe minulého správania\nodsúdeného (ním spáchanej trestnej činnosti), i keď aj toto, samozrejme, zohráva\nsvoju úlohu. Ďalšími relevantnými skutočnosťami sú/majú byť aj samotná osobnosť\npáchateľa, možnosť jeho nápravy, zhodnotenie sociálnych pomerov, v ktorých sa páchateľ\nocitne po prepustení z výkonu trestu a napokon aj možnosť podrobenia sa páchateľa\nopatreniam počas plynutia skúšobnej doby (k tomu pozri ŠÁMAL, P. a kol. Trestný\nzákonník: komentár. s. 1085 – 1086.).\n25.3 Nie zanedbateľnou sa napokon javí aj notorieta, ktorú explicitne zhodnotil\nÚstavný\n\nsúd\n\nČeskej\n\nrepubliky\n\nv bode\n\n39\n\nnálezu\n\nsp.\n\nzn.\n\nII.\n\nÚS\n\n482/2019\n\nz 28. novembra 2019 a podľa ktorej „... štát by mal v súlade s odporúčaním Výboru\nministrov Rady Európy Rec (2003) 22 o podmienečnom prepustení zaviesť systém\nanalyzujúci a predpovedajúci riziká konkrétnych odsúdených, ktorý by sudcovia mohli\npoužívať ako objektívnu pomôcku pri určovaní predpovede vedenia riadneho života\n(pozri bod 37 prílohy odporúčania). V súčasnosti sudcom nezostáva, než činiť predpoveď\no tom, či bude odsúdený znovu páchať trestnú činnosť alebo nie, iba na základe svojej\nprofesionálnej a životnej skúsenosti, čo aj napriek snahe sudcov môže viesť k dojmu,\nže ich rozhodovanie je skôr subjektívneho než objektívneho rázu. Ak zákon ukladá\npredpovedať riziko páchania trestnej činnosti, bolo by namieste, aby subjektívne\nrozhodnutie súdu bolo podporené objektívne odborne spracovanými predpoveďami.\nVzhľadom na to, že štát nevytvoril taký nástroj ponúkajúci spoľahlivú predpoveď\npre zhodnotenie\n\ntrestnej\n\nbudúcnosti\n\nodsúdeného,\n\ndnes\n\nk rozhodovaniu\n\ndochádza\n\nlen na základe obmedzených údajov, ktoré majú sudcovia k dispozícii.“.\n25.4 V závere ústavný súd ešte dopĺňa, že sťažovateľom poukazovaný nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 2204/2017 z 12. februára 2019 riešil otázku\npriznania sa odsúdeného k trestnému činu a vplyv tejto otázky v jej pozitívnom vyjadrení\nna možnosť vyhovenia jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia\nslobody tak, ako to vyplýva z bodu 30 tohto nálezu: „Pre rozhodnutie teraz posudzovanej\n19\n\nveci je tak relevantná odpoveď na otázku, či je ústavne konformný taký výklad ustanovenia\n§ 88 ods. 1 trestného zákonníka, pri ktorom sa po odsúdenom požaduje v rámci skúmania,\nči tento preukázal polepšenie, jeho priznanie sa k trestnému činu, za ktorý bol odsúdený,\nprípadne do akej miery je možné podmienku polepšenia sa podmieňovať prejavením\nkritického náhľadu na vlastnú trestnú činnosť a do akej miery je tento kritický náhľad\nviazaný na priznanie sa odsúdeného.“ Bez ohľadu na nedostatok interpretačnej záväznosti\ndotknutého rozhodnutia pre slovenský súd (avšak pri jeho akceptácii ako inšpiračného\nzdroja, čomu zodpovedá i skoršia časť tohto odôvodnenia) v okolnostiach sťažovateľovej\nveci bola relevantná otázka splnenia predpokladov vedenia riadneho života v budúcnosti,\npričom vplyv jeho priznania sa k trestnému činu nebol priamym predpokladom\npre pozitívne rozhodnutie súdu, len súčasťou celkovej mozaiky splnenia formálnych\na (čo je pre dotknutú okolnosť rozhodujúce) materiálnych podmienok podmienečného\nprepustenia. V tomto smere je postoj k vlastnej kriminálnej minulosti (s právnym uhlom\npohľadu na naostatok uvedenú okolnosť podľa stavu právoplatných odsúdení) jedným\nz nepochybne relevantných kritérií, ktoré aj bolo použité.\n26. S ohľadom na uvedené závery ústavný súd túto časť ústavnej sťažnosti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIV.B K porušeniu základného práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 3 Tos 35/2020-68\nz 29. apríla 2020.\n27. Pokiaľ ide o aplikáciu sťažovateľom označeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný\nsúd v krátkosti konštatuje, že toto ustanovenie dohovoru sa na prípad sťažovateľa ratione\nmateriae neaplikuje, keďže v konaní o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu\nodňatia slobody sa nerozhoduje o „trestnom obvinení“ a ani o „občianskych právach\nalebo záväzkoch“ sťažovateľa v zmysle čl. 6 dohovoru (pozri rozhodnutie o neprijateľnosti\nvo veci H. A. proti Rakúsku zo 7. 5. 1990, sťažnosť č. 16266/90). Článok 6 dohovoru\nsa teda zásadne nevzťahuje na vykonávacie konanie a na mnohé rozhodnutia v ňom urobené\n[napr. podmienečné prepustenie, nariadenie výkonu podmienečne odloženého trestu,\n20\n\nzaradenie odsúdeného do určitej kategórie alebo do určitého ústavu, konanie o milosti\natď. (REPÍK, B. Ľudské práva v súdnom konaní. Bratislava : MANZ, 1999, s. 62 – 63.)].\nZ tohto vyplýva, že v danom prípade nejde o typ súdneho konania spadajúceho pod ochranu\nčl. 6 ods. 1 dohovoru podaním ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, v dôsledku čoho\nabsentuje vecná súvislosť medzi namietaným porušením práva sťažovateľa na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým rozhodnutím krajského súdu.\n27.1 S ohľadom na uvedenú právnu úvahu ústavný súd túto časť ústavnej sťažnosti\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú,\npričom pri použiteľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru ako referenčnej normy by bol záver rovnaký\nako v časti III.A.\nIV.C K porušeniu čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 14 ústavy, čl. 13 dohovoru a čl. 47 charty\nuznesením krajského súdu č. k. 3 Tos 35/2020-68 z 29. apríla 2020.\n28. Z čl. 13 dohovoru (rovnako aj podľa čl. 47 charty) vyplýva pre fyzické osoby\na právnické osoby právo akcesorickej (druhotnej alebo sekundárnej) povahy na účinné\nprávne prostriedky nápravy pred národným orgánom v prípade porušenia ostatných\nľudských práv chránených dohovorom.\n28.1 Ústavný súd odkazuje aj na judikatúru ESĽP, podľa ktorej uplatňovanie práva\nvyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable\nclaim) o porušení iného práva chráneného dohovorom (rozsudok ESĽP vo veci Silver\na ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje\niba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia,\nže sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom (rozsudok ESĽP vo veci Boyle\na Rice proti Spojenému kráľovstvu z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako nálezy ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 24/2010, IV. ÚS 325/2011, IV. ÚS 90/2013). Sťažovateľ v predmetnom\nprípade okrem porušenia čl. 13 dohovoru namietal iba porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorý ale neposkytuje ochranu v sťažovateľom namietanom konaní (teda v konaní,\nktorého výsledkom\n\nbolo\n\nnapadnuté\n\nrozhodnutie\n\nkrajského\n\nsúdu).\n\nV súvislosti\n\nso skutočnosťou, že sťažovateľove námietky týkajúce sa porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny posúdil ústavný súd\n21\n\nako zjavne neopodstatnené, nezostalo žiadne právo, v spojení s ktorým by mohol sťažovateľ\núspešne namietať porušenie čl. 13 dohovoru. Napadnutým rozhodnutím krajského súdu\npreto nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľovho práva podľa čl. 13 dohovoru.\n28.2 Vo vzťahu k čl. 47 charty sťažovateľ nedôvodí spojitosťou s porušením\nkonkrétnych práv a slobôd zaručených právom Únie (čím je vymedzená aplikačná\npôsobnosť\n\ntohto\n\nustanovenia).\n\nTáto\n\nokolnosť\n\nrovnako\n\nposúva\n\njeho\n\nnámietku\n\ndo kvalifikačného priestoru zjavnej neopodstatnenosti.\n29. K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 a 4 a čl. 14 ústavy ústavný súd uvádza,\nže ich aplikácia sa v sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb v zásade viaže\nna porušenie individuálne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa,\na preto požiadavka na vyslovenie porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy bez vzťahu\nku konkrétnemu základnému právu alebo slobode sťažovateľa je zjavne neopodstatnená\n(I. ÚS 34/96, II. ÚS 85/01, IV. ÚS 66/03, II. ÚS 167/04, IV. ÚS 281/2012).\n29.1 S ohľadom na okolnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch ústavný súd\naj túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nIV.D K návrhu sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom.\n30. Sťažovateľ požiadal v tomto konaní o jeho ústavnej sťažnosti o ustanovenie\nprávneho zástupcu ústavným súdom.\n30.1 Navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom, možno ustanoviť právneho zástupcu za kumulatívneho splnenia\ndvoch podmienok, a to (1) ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a (2) nejde\no zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (§ 37 ods. 1 zákona\no ústavnom súde).\n30.2 Odhliadnuc od prípadného splnenia prvej podmienky, ktoré nebolo\npred ústavným\n\nsúdom\n\nžiadnym\n\nspôsobom\n\npreukázané,\n\nústavný\n\nsúd\n\npoukazuje\n\nna skutočnosť, že v tomto prípade už na prvý pohľad nie je splnená druhá podmienka\n22\n\nna vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,\nkeďže na základe už uvedeného ide u sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku\nna ochranu ústavnosti.\n30.3 Ústavný súd preto žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu\nv tomto konaní nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).\n31. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa\nodložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného\nzásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia\nalebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore\ns verejným záujmom.\n31.1 Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie\no ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal. Naostatok sťažovateľov návrh na odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia nedáva ani logický predpoklad možnosti mu vyhovieť, keďže tento inštitút\npodľa § 129 zákona o ústavnom súde je možné uplatniť len pri rozhodnutiach všeobecných\nsúdov ukladajúcich nejakú povinnosť do budúcna, z plnenia ktorej sťažovateľovi hrozí\nvznik ujmy na základných právach a slobodách a ak odloženie vykonateľnosti\nnie je v rozpore s verejným záujmom. Odkladom vykonateľnosti uznesenia krajského súdu\nby sa právoplatné zamietnutie sťažovateľom podaného návrhu na podmienečné prepustenie\nz výkonu trestu odňatia slobody nijako nezmenilo (ostal by teda naďalej vo výkone trestu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. novembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "výkon trestu-podmienečné prepustenie z výkonu trestu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8e8422d3-be01-4cd7-8daf-fd231dd95402", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.489.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 489/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 489/2020 z 27. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.489.2020.1"}, {"guid": "ussr:1b7e25f4-e977-4e17-93b5-c4e95f353eee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.482.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 482/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.482.2018.1"}, {"guid": "ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2013 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847"}, {"guid": "ussr:fd03025a-1dfb-4a61-8cf7-1699d25ab73e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 281/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 281/2012 z 31. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd03025a-1dfb-4a61-8cf7-1699d25ab73e"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:24323adb-fc60-430f-a44f-9d95450e5798", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/09 z 10. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-10", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24323adb-fc60-430f-a44f-9d95450e5798"}, {"guid": "ussr:4d64d5a3-58f8-43e6-9c7f-9f5934134b12", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 53/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 53/08 z 14. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-14", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d64d5a3-58f8-43e6-9c7f-9f5934134b12"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 290/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/06 z 13. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:f00214b8-f7cb-442e-a578-651fe9f92db6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 144/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 144/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00214b8-f7cb-442e-a578-651fe9f92db6"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:0dbc4503-240f-4f46-9ff3-d5b5fb518978", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0dbc4503-240f-4f46-9ff3-d5b5fb518978"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dd64f688-3e9b-4983-a022-be9ec360c5a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd64f688-3e9b-4983-a022-be9ec360c5a4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:858a0592-631e-493d-baab-f47e7140d5a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.326.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.326.2026.1"}, {"guid": "ussr:1ae53749-7099-48ad-a0ec-ae1048f16692", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.194.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 194/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.194.2026.1"}, {"guid": "ussr:844a94d8-4844-45f0-a21c-8ee6d4d9b194", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.164.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 164/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 164/2026 z 10. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.164.2026.1"}, {"guid": "ussr:5cfec0a5-453f-4927-9306-656cc523653e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.429.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 429/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 429/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.429.2024.1"}, {"guid": "ussr:3eb85279-84f4-47ec-a30a-c81af7008d49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.318.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 318/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 318/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.318.2024.1"}, {"guid": "ussr:7ad9c03c-3eaa-473e-a13a-163d1b2912d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.192.2023.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 192/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.192.2023.3"}, {"guid": "add23d15-8e3f-4074-ab1f-522163793a27:5b6e4a65-f006-43ef-a650-3085d673013a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2125010375.1", "spisova_znacka": "5Tos/95/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/95/2025 z 4. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2125010375.1"}]}