{"guid": "ussr:4f586009-eccc-42c1-bc02-de44647d5863", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.575.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 575/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 575/2020 z 10. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 575/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.575.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4f586009-eccc-42c1-bc02-de44647d5863", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.575.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.575.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.575.2020.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 575/2020-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša, zo sudcov Ladislava Duditša\na Libor Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti HRIADEĽ, spol. s r. o., Cabajská 28A, Nitra, IČO 31 444 334, zastúpenej\nadvokátom JUDr. Lászlóm Lengyelom, Športová 45, Dunajská Streda, vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36 Ek 677/2020\nz 5. augusta 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti HRIADEĽ, spol. s r. o., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n14. októbra 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti HRIADEĽ, spol. s r. o.,\nCabajská 28A, Nitra, IČO 31 444 334 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom\nJUDr. Lászlóm Lengyelom, Športová 45, Dunajská Streda, vo veci namietaného porušenia\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného\nsúdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 36 Ek 677/2020 z 5. augusta 2020\n(ďalej len „namietané rozhodnutie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd zmenkovým\nplatobným rozkazom sp. zn. 16 Zm 49/2013 z 13. augusta 2013 uložil\n(ďalej len „dlžník“) povinnosť zaplatiť sťažovateľke zmenkovú sumu 50 464 eur\ns príslušenstvom, súčasne zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. 64 Zm 29/2014\nz 5. decembra 2014 uložil dlžníkovi zaplatiť sťažovateľke zmenkovú sumu 18 490,24 eur\ns príslušenstvom. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 10 C 99/2014 z 13. februára 2018 určil,\nže darovacia zmluva uzatvorená 10. januára 2012 medzi dlžníkom a spoločnosťou\nako aj kúpna zmluva uzatvorená 13. januára 2012 medzi dlžníkom\na spoločnosťou\n\nkúpna zmluva uzatvorená 1. februára 2012 medzi\n\ndlžníkom a spoločnosťou\n\nako aj kúpna zmluva uzatvorená\n\n16. augusta 2012 medzi dlžníkom a spoločnosťou\nktorých sú konkrétne nehnuteľnosti, sú voči sťažovateľke právne neúčinné.\n\n2\n\npredmetom\n\n3. Na základe rozhodnutí uvedených v bode 2 sťažovateľka podala návrh\nna vykonanie exekúcie, v ktorom ako povinného v 1. rade označila obchodnú spoločnosť\na ako povinného v 2. rade označila obchodnú spoločnosť\nVyšší\n\nsúdny\n\núradník\n\nokresného\n\nsúdu\n\nuznesením\n\nsp. zn. 36 Ek 677/2020 zo 30. júna 2020 (ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“)\nnávrh sťažovateľky na vykonanie exekúcie zamietol s odôvodnením, že obaja označení\npovinní predmetnými exekučnými titulmi zaviazaní neboli a sťažovateľka ako oprávnená\nnepreukázala, že povinnosť z exekučných titulov prešla na povinných. O sťažnosti\nsťažovateľky podanej proti tomuto uzneseniu rozhodol sudca okresného súdu namietaným\nrozhodnutím tak, že ju zamietol.\n4. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že namietané rozhodnutie považuje\nza arbitrárne, svojvoľné a nespravodlivé. Okresný súd svoje rozhodnutie oprel o právny\nnázor, že v predmetnej veci nedošlo k zmene v osobe povinného, teda pasívne\nlegitimovaným je dlžník, a nie osoby, ktoré za povinných označila sťažovateľka. Uvedená\ninterpretácia a aplikácia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka je popretím samej podstaty\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. Sťažovateľka argumentovala, že zmyslom odporovacej žaloby je dosiahnuť\nrozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že právny úkon urobený dlžníkom je voči\nveriteľovi právne neúčinný. Ak súd odporovacej žalobe vyhovie, veriteľ má právo\npožadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom\nušlo z dlžníkovho majetku a v prípade, že to nie je možné, má právo na náhradu proti tomu,\nkto mal z toho úkonu prospech. Podľa názoru sťažovateľky inštitút odporovateľnosti slúži\npotrebám exekučného konania, pretože jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má proti\ndlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa jej uspokojenia v exekúcii z majetku,\nktorý dlžníkovi ušiel v dôsledku jeho odporovateľného úkonu. Účelom a zmyslom inštitútu\nodporovateľnosti je aj efektívne uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa\nčo najrýchlejším spôsobom.\n\n3\n\n6. Sťažovateľka tiež uviedla, že § 42b Občianskeho zákonníka neurčuje,\nkto je pasívne legitimovaný v exekučnom konaní v prípade úspešnej odporovacej žaloby.\nUvedené nerieši ani Exekučný poriadok. Vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zakladá\nveriteľovi priamy nárok domáhať sa svojej pohľadávky, čo sa nestane, pokiaľ osoba,\nktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech, nie je v exekučnom konaní\npovinným. Podľa názoru sťažovateľky § 42b Občianskeho zákonníka má povahu\nustanovenia lex specialis vo vzťahu k Exekučnému poriadku, a preto je potrebné\nustanovenia Exekučného poriadku vykladať a aplikovať tak, aby účel a zmysel\nodporovateľnosti boli naplnené. Vyslovením neúčinnosti právneho úkonu vznikne\nveriteľovi proti osobe, ktorá mala z neho prospech, pohľadávka, teda má právo požadovať\nsvoje uspokojenie z majetku takej osoby, nie proti dlžníkovi. Nejde teda o zmenu v osobe\ndlžníka. Sťažovateľka je presvedčená, že § 42b Občianskeho zákonníka nevylučuje vedenie\nexekúcie proti osobe, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech. V opačnom\nprípade by táto osoba bola zvýhodnená na úkor veriteľa.\n7. Právny názor sťažovateľky podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“), v konkrétnosti rozhodnutia sp. zn. 3 MCdo 5/2008\nz 30. júna 2008, sp. zn. 3 Cdo 61/2008 z 30. júla 2009, sp. zn. 5 Cdo 101/2017\nz 27. februára 2020, mnoho rozhodnutí krajských súdov, ako aj samotného okresného súdu\n(sp. zn. 71 Ek 441/2008, sp. zn. 39 Ek 146/2017), dokonca aj aktuálna rozhodovacia prax\nústavného súdu. Názor najvyššieho súdu prezentovaný v uznesení sp. zn. 3 M Cdo 15/2010\nz 13. októbra 2011, na ktorý poukázal okresný súd v namietanom rozhodnutí, považuje\nsťažovateľka za nesprávny. Okresný súd tak § 42b Občianskeho zákonníka aplikoval\nsvojvoľne, poprel tak účel a význam tohto ustanovenia, pokiaľ konštatoval, že pasívne\nlegitimovanou osobou v exekučnom konaní nemôže byť osoba, ktorá nadobudla na základe\nodporovaného právneho úkonu majetok dlžníka. Okresný súd sa tak dopustil jurisdikčnej\nsvojvôle s priamym dopadom na označené práva sťažovateľky.\n8. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd\nv jej veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným\n4\n\nrozhodnutím okresného súdu, označené rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil vec\nsťažovateľky okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal tiež sťažovateľke\nnáhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nVýchodiskové ústavnoprávne normy\n9. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n5\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom a jeho závery\n13. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich označených\nzákladných práv zaručených ústavou, listinou a práva zaručeného dohovorom namietaným\nrozhodnutím okresného súdu, ktoré považuje za svojvoľné, arbitrárne, odkloňujúce\nsa od ustálenej judikatúry.\n14. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n15. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\nÚstavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\n6\n\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n16. V zmysle uvedených záverov sa ústavný súd pri posúdení ústavnosti namietaného\nrozhodnutia okresného súdu zameral na posúdenie otázky, či sa okresný súd s právne\nrelevantnou argumentáciou sťažovateľky, ktorú uplatnila v sťažnosti proti uzneseniu\nvyššieho súdneho úradníka, vysporiadal adekvátne a preskúmateľne, či má súdom zvolená\ninterpretácia aplikovaných právnych noriem ústavnoprávne akceptovateľný charakter\na či odôvodnenie právnych záverov, ktoré okresný súd v namietanom rozhodnutí\nformuloval, nie je svojvoľné a arbitrárne.\n17. Ústavný súd sa preto oboznámil jednak s obsahom odôvodnenia namietaného\nrozhodnutia okresného súdu, ktoré bolo podkladom pre právny záver o zamietnutí návrhu\nsťažovateľky\n\nna\n\nvykonanie\n\nexekúcie,\n\nako\n\naj\n\ns relevantnou\n\nprávnou\n\núpravou,\n\nktorá bola v exekučnej veci sťažovateľky aplikovaná.\n18. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd\nurčil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho\nvymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy,\nak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný\nalebo ak už bol uspokojený.\nPodľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom\nmôže uplatniť veriteľ žalobou.\nPodľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu\nsa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.\nPodľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ\ns úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej\npohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;\nak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.\n7\n\nPodľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie\nzamietne, ak oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej\nv exekučnom titule.\nPodľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh\nzamietne celkom alebo sčasti.\nPodľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) proti uzneseniu\nsúdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná\nsťažnosť.\nPodľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje\nza nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.\nPodľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť\nlen do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.\n19. Z obsahu odôvodnenia namietaného rozhodnutia okresného súdu vyplýva,\nže uznesenie vyššieho súdneho úradníka, ktorým bol návrh sťažovateľky na vykonanie\nexekúcie zamietnutý, sa opieralo o dôvody, podľa ktorých na základe úspešne uplatneného\nodporového práva bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie adresovať práve\nproti priamemu dlžníkovi, nie proti osobe, na ktorú na základe odporovaného právneho\núkonu ušlý majetok prešiel, pretože vyslovená neúčinnosť právnych úkonov znamená,\nže vo vzťahu\n\nk sťažovateľke\n\n(oprávnenej)\n\nsa\n\npovažuje\n\nza\n\nvlastníka\n\ndotknutých\n\nnehnuteľností stále priamy dlžník. Neúčinnosť právneho úkonu nespôsobuje zmenu\npovinného z exekučného titulu. Okresný súd v namietanom rozhodnutí označil ako spornú\notázku medzi účastníkmi exekučného konania právne posúdenie toho, či po úspešnom\nodporovaní právneho úkonu priameho dlžníka dochádza k zmene v osobe povinného\nz exekučného titulu, pričom sa v označenom smere stotožnil so záverom uznesenia vyššieho\nsúdneho úradníka. Okresný súd v odôvodnení namietaného rozhodnutia v prvom rade\npoukázal na relevantnú právnu úpravu, a to na § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka,\nktorý podľa názoru okresného súdu obsahuje dve samostatné hypotézy, z ktorých každá\nsa viaže na odlišnú dispozíciu. Podľa okresného súdu v prípade naplnenia prvej hypotézy\ndotknutého ustanovenia Občianskeho zákonníka ak veriteľ úspešne odporoval právnemu\n8\n\núkonu dlžníka, tento právny úkon sa voči nemu považuje za neúčinný a veriteľ má možnosť\npožadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku, nie však\nproti tomu, kto tento ušlý majetok dlžníka nadobudol (smeruje teda proti majetku).\nAk nie je možné požadovať uspokojenie pohľadávky veriteľa z toho, čo odporovaným\núkonom ušlo z dlžníkovho majetku, naplní sa druhá hypotéza, na ktorú sa viaže dispozícia,\npodľa ktorej sa vtedy možno domáhať náhrady proti tomu, kto ma z uvedeného úkonu\nprospech (smeruje teda proti osobe). Takto prezentovaný výklad citovaného ustanovenia\nObčianskeho zákonníka potom okresný súd aplikoval na skutkový stav v prípade\nsťažovateľky a dôvodil, že sťažovateľka ako veriteľka úspešne odporovala právnym\núkonom,\n\nktorými\n\njej\n\npriamy\n\ndlžník\n\npreviedol\n\nvlastnícke\n\nprávo\n\nk dotknutým\n\nnehnuteľnostiam na konkrétne obchodné spoločnosti (povinných v exekučnom konaní),\na preto sťažovateľka ako oprávnená má v zmysle citovaného ustanovenia právo uspokojiť\nsvoju pohľadávku proti priamemu dlžníkovi aj predajom dotknutej nehnuteľnosti,\nktorej ako vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností je povinný v 1. rade, resp. povinný\nv 2. rade. Podľa vyjadrenia okresného súdu je to tak preto, že na právny úkon,\nktorým povinní nehnuteľnosť nadobudli, sa po úspešnom odporovacom konaní z pohľadu\nsťažovateľky ako veriteľa hľadí, ako by k nemu nedošlo. Z pohľadu sťažovateľky\nje tak vlastníkom dotknutých nehnuteľností naďalej priamy dlžník, a nie povinní. Exekúciu\nnie je možné viesť proti tomu, kto úspešne odporovaným právnym úkonom majetok\npriameho dlžníka nadobudol, pretože jeho nadobudnutím sa dotyčný nestáva dlžníkom\nveriteľa (nevstupuje do povinností dlžníka). Podstata odporovateľnosti spočíva v možnosti\nveriteľa v exekúcii vedenej proti dlžníkovi postihnúť aj ten majetok, ktorý z majetkovej\nsféry dlžníka ušiel v dôsledku odporovaného úkonu, teda veriteľ sa môže domáhať výkonu\nexekúcie predajom dotknutých nehnuteľností, ktorých vlastníkmi sú podľa údajov katastra\nnehnuteľností povinní.\n20. K záverom sťažovateľkou prezentovaného rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 MCdo 5/2008 z 30. júna 2008 okresný súd uviedol, že jeho závery boli prekonané\nneskorším rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 15/2010 z 13. októbra 2011,\nktorý v skutkovo obdobnej veci judikoval, že súdne rozhodnutie, ktorým bolo vyhovené\nodporovacej žalobe, nerieši, a to ani v procesnej rovine, postavenie účastníkov exekučného\n9\n\nkonania, určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami, že veriteľ\nako oprávnený môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho,\nčo daným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. V zmysle prvej hypotézy § 42b\nods. 4 Občianskeho zákonníka tak neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu\nk majetku, a nie proti osobe. Pasívne legitimovaným v exekučnom konaní je preto dlžník,\na nie osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý bol úspešne odporovaný, nadobudla\nod dlžníka exekúciou postihnutý majetok, pričom zmena osoby povinného by prichádzala\ndo úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa\nv zmysle druhej hypotézy § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Okresný súd\ntoto odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu považoval za dostatočne argumentačne\nspôsobilé vyvrátiť v súlade s čl. 2 ods. 3 CSP závery predchádzajúceho rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, na ktoré sa odvolávala sťažovateľka. Pokiaľ ide o uznesenie ústavného\nsúdu sp. zn. II. ÚS 751/2016, na ktoré sa tiež sťažovateľka odvolávala, okresný súd\npoznamenal, že predmetné uznesenie odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky\n\na\n\ntiež\n\nna spomínané\n\nprekonané\n\nrozhodnutie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\nktorých nenáležitosť bola okresným súdom riadne vysvetlená, rovnako okresný súd dodal,\nže toto uznesenie sa dotýkalo právnej veci s odlišnou skutkovou situáciou. Na podporu\nsprávnosti svojich právnych záverov okresný súd doplnil, že záver, podľa ktorého výrokom\nsúdneho rozhodnutia vyhovujúceho odporovacej žalobe dochádza k zmene v osobe dlžníka\n(povinného v exekúcii), je nutné považovať za dlhodobo neudržateľný aj z toho dôvodu,\nže v prípade, keď by hodnota majetku, ktorý by z dlžníkovho majetku odporovaným\nprávnym úkonom ušiel, bola nižšia ako hodnota veriteľovej pohľadávky, bol by veriteľ\nvo výrazne lepšom postavení a tretia osoba v postavení výrazne horšom, čo by znamenalo\nporušenie zásady equity v občianskoprávnych vzťahoch. S porušením uvedenej zásady však\ndotknuté ustanovenie Občianskeho zákonníka nepočíta. Okresný súd tak na základe celej\nformulovanej argumentácie dospel k právnemu záveru, že súdne rozhodnutie o odporovacej\nžalobe sťažovateľky nerieši postavenie účastníkov exekučného konania a neúčinnosť\nprávneho úkonu smeruje proti majetku, a nie proti osobe, a preto nedochádza k zmene\nsubjektu povinného, a preto bol daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie\nz dôvodu, že povinní nie sú právnymi nástupcami dlžníka uvedeného v predložených\nexekučných tituloch.\n10\n\n21. V posudzovanom prípade sťažovateľky je úlohou ústavného súdu ústavnoprávne\nposúdenie toho, či okresný súd v jej exekučnej veci rozhodol ústavne akceptovateľným\nspôsobom a či namietaný odklon od predchádzajúcej judikatúry mal v konečnom dôsledku\nza následok porušenie požiadavky právnej istoty.\n22. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorú ústavný\nsúd vo svojej rozhodovacej činnosti štandardne zohľadňuje, považuje za súčasť práva\nna spravodlivý proces aj princíp právnej istoty ako základný prvok právneho štátu (pozri\nrozsudok ESĽP vo veci Brumărescu proti Rumunsku z 28. 10. 1999, č. 28342/95). Európsky\nsúd pre ľudské práva však formuloval aj všeobecný princíp, podľa ktorého požiadavka\nprávnej istoty (ani ochrana legitímnych očakávaní) nezahŕňa právo na ustálenú judikatúru\n(pozri rozsudok ESĽP vo veci Unédic proti Francúzsku z 18. 12. 2008, č. 20153/04).\nNaplnenie princípu právnej istoty nemožno stotožňovať s právom na jednotnú judikatúru,\nktorá sa pochopiteľne môže vyvíjať s cieľom flexibilne reagovať na spoločenský vývoj\na dosiaľ „neobjavené“ argumenty. Európsky súd pre ľudské práva tak judikoval, že vývoj\njudikatúry nie je sám osebe v rozpore s dohovorom, pretože nezachovávaním dynamického\na evolutívneho prístupu by hrozilo, že by sa z judikatúry stala prekážka reformy\na zdokonaľovania. Súčasne ESĽP dodal, že odklon od judikatúry sa stáva problematický\naž v momente, ak k nemu dochádza bez poskytnutia dostatočných dôvodov, t. j. ak súd\nneposkytne dôkladné vysvetlenie, prečo bola prejednávaná vec rozhodnutá v rozpore\ns predchádzajúcou judikatúrou. V takomto prípade teda môže dôjsť k porušeniu práva\nna spravodlivý proces cez prizmu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (pozri napr. rozsudok\nESĽP vo veci Atanasovski proti Macedónsku zo 14. 1. 2010, č. 36815/03).\n23. Uvedeným východiskám judikatúry ESĽP napokon konvenuje aj slovenská\nprocesno-právna úprava, ktorá v jednotlivých ustanoveniach Civilného sporového poriadku\npojednáva o odklone od ustálenej judikatúry v kontexte odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\nV zmysle jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku sa súd môže odkloniť\nod ustálenej rozhodovacej praxe za predpokladu, že jeho rozhodnutie bude obsahovať\ndôkladné a presvedčivé odôvodnenie takéhoto odklonu (pozri čl. 2 ods. 2 a 3 CSP, § 220\nods. 3 CSP, § 393 ods. 3 CSP). Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu,\n11\n\nv zmysle ktorej z ústavnej kompetencie súdov interpretovať a aplikovať zákony vyplýva\naj ich oprávnenie dopĺňať a rozvíjať existujúcu judikatúru týkajúcu sa relevantných\nprávnych otázok v prerokovaných veciach. Prípadné odchýlenie sa súdu od existujúcej\nskoršej judikatúry v konkrétnom prípade by mohlo predstavovať zásah do základných práv\na slobôd účastníka konania len za predpokladu, že by bolo dôsledkom arbitrárnosti\nalebo zjavnej\n\nneodôvodnenosti\n\nsúdneho\n\nrozhodnutia\n\nv\n\nprerokovávanej\n\nveci\n\n(pozri napr. nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. januára 2013). Judikatúra\nústavného súdu teda vyžaduje, aby prípadný odklon v konkrétnom prípade od skoršieho\nrozhodnutia riešiaceho tú istú alebo analogickú právnu otázku bol objektívne a rozumne\nodôvodnený (pozri napr. nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 159/07 z 11. decembra 2007).\n24. V prípade sťažovateľky ide o dva rozdielne výklady najvyššieho súdu týkajúce\nsa účinkov úspešne uplatneného odporového práva v rámci následného exekučného konania\npre vymoženie pohľadávky veriteľa. Okresný súd sa v namietanom rozhodnutí priklonil\nk výkladu poskytnutému v časovo neskoršom rozhodnutí najvyššieho súdu. Na tomto mieste\nmusí ústavný súd znovu pripomenúť svoje postavenie ochrancu ústavnosti, z titulu\nktorého ústavný súd v konaniach o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb posudzuje iba ústavnú udržateľnosť napadnutých rozhodnutí\na kde jeho úlohou nie je preskúmavať správnosť výkladu právnych noriem, ktorá zásadne\nprislúcha všeobecným súdom, pričom zjednocovanie výkladu právnych noriem je úlohou\nnajvyššieho súdu. Ak sa teda v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vyskytnú rozhodnutia,\nktoré v tej istej, prípadne analogickej právnej otázke zaujmú odlišné právne názory,\nústavnému súdu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov\na suplovať tak právomoc, ktorá podľa § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zverená práve najvyššiemu\nsúdu\n\n(obdobne\n\npozri\n\nuznesenie\n\nústavného\n\nzo 7. septembra 2010).\n\n12\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn.\n\nI.\n\nÚS\n\n290/2010\n\n25. Z obsahu odôvodnenia namietaného rozhodnutia okresného súdu vyplýva,\nže okresný súd svoj odklon od judikačnej praxe, a to od citovaného rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, na ktoré poukazovala sťažovateľka, argumentačne podporil aktuálnejším rozhodnutím\nnajvyššieho súdu, ktorého odôvodnenie okresný súd v podrobnostiach vo svojom\nrozhodnutí prezentoval, a navyše doplnil aj vlastnými interpretačnými úvahami týkajúcimi\nsa aplikovaného § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, čo považuje ústavný súd za ústavne\nkonformné. Odpoveď okresného súdu hodnotí ústavný súd ako vyčerpávajúcu, bez zjavných\nlogických protirečení, plne zodpovedajúcu kritériám stanoveným pre kvalitné odôvodnenie\nrozhodnutí všeobecných súdov judikatúrou ústavného súdu. Výklad citovaného ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, ktorý okresný súd zvolil a podľa ktorého účinkom úspešného\nodporovania právnemu úkonu nie je zmena v osobe priameho dlžníka, ale na jednej strane\nprávo úspešného veriteľa požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z dotknutého\nmajetku (ktorý erga omnes zostáva majetkom tretej osoby, pretože nebola judikovaná\nneplatnosť právneho úkonu, ale jeho neúčinnosť len vo vzťahu k žalujúcemu veriteľovi,\nv danom prípade k oprávnenému v exekučnom konaní) a na strane druhej povinnosť tejto\ntretej osoby strpieť exekvovanie tohto majetku v exekučnom konaní vedenom oprávneným\n(úspešne odporujúci veriteľ) proti povinnému (priamy dlžník, ktorý dotknutý majetok\nscudzil), podľa názoru ústavného súdu neodporuje zmyslu a účelu tohto ustanovenia\nObčianskeho zákonníka (II. ÚS 153/2020). Ústavný súd uvádza, že princíp vecných účinkov\núspešného odporovania právnemu úkonu je všeobecne prijímaný v právnej teórii.\nPo úspechu odporovacej žaloby exekúcia môže byť vykonaná napr. predajom veci\ntak, ako keby vec ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi. K návrhu na vykonanie exekúcie\nmusí byť pripojený rozsudok o neúčinnosti napadnutého odporovateľného úkonu\n[pozri právnu databázu ASPI, komentár IURA k § 42b Občianskeho zákonníka, stav\nk 3. novembru 2020]. Na základe úspešného odporu je prípustná exekúcia na majetok\nadresáta odporu (žalovaného v odporovom konaní), a to na tú jeho časť, ktorá predstavuje\nprospech z úspešne odporovaného právneho úkonu. Táto časť majetku adresáta odporu\nzodpovedá časti majetku pôvodného dlžníka z právneho vzťahu s veriteľom (oprávneným),\nktorý z majetku dlžníka ušiel v dôsledku odporovaného právneho úkonu. Nič to nemení\nna skutočnosti, že exekučný titul na plnenie smeruje proti insolventnému dlžníkovi a jedine\nproti tejto osobe sa môže veriteľ ako oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhať\n13\n\nuspokojenia svojej pohľadávky. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa vzťahuje\nna konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 Občianskeho\nzákonníka), ktorý sa v dôsledku procesného úspechu žalobcu nemôže dostať do procesnej\npozície povinného v exekúcii. Proti tejto osobe sa právne účinky úspešného odporu prejavia\nv tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi je povinná strpieť vedenie\nexekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola\npopri dlžníkovi účastníkom (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník. Komentár. Praha :\nC. H. Beck, 2019, s. 365.).\n26. Vychádzajúc z uvedených záverov, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietol.\n27. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\npotrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zamietnutie", "právny úkon-odporovateľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:197ba34f-9761-452a-868a-8283c8190e7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.153.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.153.2020.1"}, {"guid": "ussr:75d4309f-e8a3-4378-b006-7d603020f9a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.751.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 751/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 751/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.751.2016.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:d478febb-e4d1-48b1-b1e5-5364f1f834e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/07 z 11. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-11", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d478febb-e4d1-48b1-b1e5-5364f1f834e6"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ef91c27a-5a51-4947-9fc0-d3960ba37b00:e21aa295-18e6-43c7-8472-6a6d47535123", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Ek/677/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/677/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ef91c27a-5a51-4947-9fc0-d3960ba37b00:e21aa295-18e6-43c7-8472-6a6d47535123"}, {"guid": "24f44486-60ad-48a1-b375-ed3ec20a43b2:ae6590a6-346e-4606-83f9-78fb68c7dd12", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Ek/146/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/146/2017 z 28. 3. 2018", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/24f44486-60ad-48a1-b375-ed3ec20a43b2:ae6590a6-346e-4606-83f9-78fb68c7dd12"}, {"guid": "e378521a-34c7-4226-9328-bcf8d27d426a:772f5cb8-c54d-4a3d-acec-0a2c3370471b", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Zm/49/2013", "nazov": "Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Zm/49/2013 z 13. 8. 2013", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-08-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e378521a-34c7-4226-9328-bcf8d27d426a:772f5cb8-c54d-4a3d-acec-0a2c3370471b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6de0cd56-52b9-4e5f-a36e-89fc608e77eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.438.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.438.2026.1"}, {"guid": "ussr:9c0c1f75-8a20-474c-a557-0c0c27aa4de3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.338.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 338/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 338/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.338.2026.1"}, {"guid": "ussr:584bf9ee-4de6-4599-9456-0acf66a11ca3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.542.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 542/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 542/2021 z 11. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.542.2021.1"}, {"guid": "0c0607f1-fdce-4629-917f-3ae060703018:a80c3391-6064-46a5-8478-3a85a7e9da13", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7118205967.2", "spisova_znacka": "2Cob/86/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/86/2024 z 30. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-12-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7118205967.2"}, {"guid": "0aba6a96-c03d-4597-9cf3-cf2967bb4695:d2344629-11eb-4989-93a0-b74dcec5b6cb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2325201177.1", "spisova_znacka": "28Co/80/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/80/2025 z 30. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2325201177.1"}, {"guid": "ddde5f5d-656e-48e9-8610-8aebab0b8037:369a5b76-1fbc-42ec-9900-3f4d39554477", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:6122452254.2", "spisova_znacka": "19Co/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/16/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:6122452254.2"}, {"guid": "702bfb73-07db-48a0-b7e0-205a9a00d812:4edeb997-b373-4579-b932-9ec73f55be3a", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2026:3812220407.4", "spisova_znacka": "9Er/3705/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/3705/2012 z 10. 9. 2026", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:3812220407.4"}, {"guid": "d8f0af24-660d-4fed-89ff-e8c4b19d72a8:76e7d34f-8219-4406-8d53-8fdb5c661817", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124349275.3", "spisova_znacka": "65Ek/1612/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1612/2024 z 21. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124349275.3"}, {"guid": "500101b9-c4bd-42e9-a3d1-505de4e03ce3:5b5d2057-d8db-4fea-a6ec-61de5be28141", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124404394.2", "spisova_znacka": "5Ek/2315/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Ek/2315/2024 z 23. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124404394.2"}, {"guid": "14d95f0a-f510-435d-891f-c157246f3431:f37ce5eb-afa3-419c-8b85-7209bf7d9e02", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124206645.3", "spisova_znacka": "37Ek/46/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/46/2024 z 13. 2. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124206645.3"}, {"guid": "cbd18c19-080e-458c-acc5-6f0f603b1de3:7a9db247-a43c-42a8-92ea-94f854ea8c01", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124362760.2", "spisova_znacka": "30Ek/1844/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Ek/1844/2024 z 4. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124362760.2"}, {"guid": "a7bd2afb-9270-49d3-80d3-519b418f25ea:0b3b8ae8-ace2-4997-86ac-8fc966df73cc", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124300085.3", "spisova_znacka": "6Ek/984/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/984/2024 z 25. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124300085.3"}, {"guid": "80a0e7ed-27ea-46d6-995f-168313fe9f2f:dd9bfec7-092b-460e-812c-37dce016cf05", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6120389791.2", "spisova_znacka": "59Ek/1545/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/1545/2020 z 4. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-10-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6120389791.2"}, {"guid": "0dba9e35-ab00-4aef-967a-fe213cad0527:e9c672f1-a988-4847-bcac-9ecf9ac03270", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124304506.2", "spisova_znacka": "33Ek/1047/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/1047/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124304506.2"}, {"guid": "c4572780-c1df-4738-80c7-e3108ac26563:1c08607b-722f-47ed-982b-923775aaa91e", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124300085.2", "spisova_znacka": "6Ek/984/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/984/2024 z 26. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124300085.2"}]}