{"guid": "ussr:57677292-1ccf-4dd2-a55f-222fc4bbd820", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.565.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 565/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 565/2020 z 10. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 565/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.565.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35", "nazov": "čl. 35 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/57677292-1ccf-4dd2-a55f-222fc4bbd820", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.565.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.565.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.565.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 565/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti CERE Invest Lorinčík, s. r. o., Rastislavova 68, Košice, IČO 44 506 783,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou Steiner & Associates s. r. o., Plávková 2, Košice,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Pavel Šteiner, vo veci namietaného porušenia\njej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, základného\npráva podnikať podľa čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 31 Cb 181/2019 z 27. januára 2020\na uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 Cob 42/2020 z 12. júna 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti CERE Invest Lorinčík, s. r. o., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola 9. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti CERE Invest\nLorinčík, s. r. o., Rastislavova 68, Košice, IČO 44 506 783 (ďalej len „sťažovateľka“),\nzastúpenej advokátskou kanceláriou Steiner & Associates s. r. o., Plávková 2, Košice,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Pavel Šteiner, vo veci namietaného porušenia\njej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), základného práva podnikať podľa čl. 35 ústavy, základného práva\nna súdnu\n\nochranu\n\npodľa\n\nčl. 46\n\nústavy,\n\npráva\n\nna\n\nspravodlivé\n\nsúdne\n\nkonanie\n\npodľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením Okresného súdu\nKošice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 31 Cb 181/2019 z 27. januára 2020 a uznesením\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Cob 42/2020 z 12. júna 2020\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva:\n«1. Sťažovateľ mal s obchodnou spoločnosťou\n\nuzatvorený obchodný\n\nvzťah. Na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 24.10.2016 sa spoločnosť\nstala\n\ngenerálnym\n\ndodávateľom\n\ndiela\n\n(ďalej ako „dodávateľ“), ktorého výstavbu financoval a realizoval sťažovateľ. Po určitom\nčase dodávateľ prestal dodržiavať termíny ukončenia jednotlivých častí diela, výstavba\nsa dostala do veľkého omeškania a medzi stranami došlo k vzniku viacerých nezrovnalostí.\nNa základe toho zmluvné strany uzatvorili dňa 11.09.2018 Dohodu o ukončení prác na diele\npodľa zmluvy o dielo zo dňa 24.10.2016 a dohodu o urovnaní vzájomných práv\na povinností.\n2. Po odovzdaní diela novému generálnemu dodávateľovi sa zistilo, že pôvodný\ndodávateľ\n\nnevykonal časť prác, za ktoré dostal zaplatené,\n2\n\nčím sa bezdôvodne obohatil. Výška bezdôvodného obohatenia pritom bola sťažovateľom\nvyčíslená na sumu prevyšujúcu 500 000 EUR. Dodávateľ taktiež nerealizoval reklamácie\n(odstránenie vád) ním zhotoveného diela, ku ktorým sa v Dohode o urovnaní zaviazal,\na preto ich odstránenie musel zabezpečiť sťažovateľ inou osobou na náklady dodávateľa.\nDodávateľ následne 2x odstúpil od Dohody o urovnaní, pričom podľa sťažovateľa\nide o neplatné\n\nodstúpenie.\n\nKeďže\n\ndodávateľ\n\nnevyplatil\n\nsvojich\n\nsubdodávateľov,\n\nktorí odmietli pokračovať vo vykonávaní diela, sťažovateľ sa rozhodol odkúpiť\nich pohľadávky voči dodávateľovi za účelom rýchleho dokončenia 1. fázy diela\na jeho následnej kolaudácie. V súčasnosti tak z vyššie uvedených dôvodov medzi stranami\nnie je ukončené vyčíslenie vzájomných práv a pohľadávok. Spornou skutočnosťou\nje tak existentnosť ako aj splatnosť jednotlivých častí uplatnenej pohľadávky dodávateľa.\n3. Dodávateľ následne dňa 27. decembra 2019 podal na Okresný súd Košice II návrh\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým požadoval zriadenie sudcovského\nzáložného práva spolu k ôsmim nehnuteľnostiam vo vlastníctve sťažovateľa z titulu\nzabezpečenia pohľadávky dodávateľa voči sťažovateľovi v celkovej sume 784.142,37 EUR.\nOkresný súd Košice II uznesením pod sp. zn. 31Cb/181/2019 zo dňa 27. januára 2020\nčiastočne návrhu dodávateľa vyhovel a zriadil sudcovské záložné právo k štyrom\nnehnuteľnostiam približne v hodnote pohľadávky vyčíslenej dodávateľom.\n4. Sťažovateľ po obdržaní uznesenia a oboznámení sa s jeho obsahom zistil,\nže nebola naplnená ani jedna z kumulatívne stanovených podmienok na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia. Preto podal voči uzneseniu prvostupňového súdu odvolanie.\nOdvolanie dôvodil najmä tým, že:\na. medzi sporovými stranami sú vzájomné a sporné pohľadávky, a teda nemôže\nbyť pohľadávka dodávateľa osvedčená,\nb. pohľadávka dodávateľa (ktorej priznal súd ochranu) v časti vo výške 503 972,15\nnie\n\nje\n\nsplatná,\n\nkeďže\n\nnedošlo\n\nk\n\nnaplneniu\n\npodmienok\n\nsplatnosti\n\npohľadávky\n\npodľa čl. IV. body 3 a 4 Dohody o urovnaní,\nc. pohľadávka dodávateľa v časti vo výške 280 000 EUR neexistuje vôbec,\nkeďže táto suma bola dojednaná ako odplata za zariadenie predaja inžinierskych sietí,\npričom však dodávateľ žiaden odpredaj nezariadil (túto skutočnosť sám ani nerozporoval),\n3\n\nd. nebol učinený žiaden úkon zo strany sťažovateľa, z ktorého by bolo možné dovodiť\nzáver o obave z marenia budúcej exekúcie,\ne. súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré v čase zriadenia už boli\npredané spotrebiteľom (boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve a bola k nim už uhradená\nzáloha zo strany kupujúcich).»\n3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že „5. Krajský súd v Košiciach, napádaným\nUznesením\n\nsp.\n\nzn.\n\n4Cob/42/2020\n\npotvrdil\n\nrozhodnutie\n\nprvostupňového\n\nsúdu,\n\navšak jeho dôvodenie nemá oporu ani v skutkovom ani právnom stave a prieči\nsa požiadavke spravodlivého rozhodnutia veci nestranným súdom. Krajský súd v Košiciach\nnajmä vôbec neodôvodnil osvedčenosť – t. j. existenciu a splatnosť jednotlivých pohľadávok\ndodávateľa (z ktorých pozostávala celková suma 784.142,37 EUR, ktorej priznal ochranu –\nbody 34, 35 Uznesenia), k námietke neexistencie započítacieho prejavu sťažovateľa ako\nznakom ohrozenia exekúcie sa nevyjadril vôbec (zdanlivo to spomína v úvode bodu 37,\nale ďalej k tejto podstatnej podmienke na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nnič neuvádza), ochranu práv tretích osôb v bode 38 považoval za bezpredmetnú\npre konanie, avšak hneď v bode 39 právam tretích osôb priznal ochranu. Záverom Krajský\nsúd v Košiciach (bod 40) videl obavy z budúceho ohrozenia exekúcie v tom, že sťažovateľ\nako developer predáva nehnuteľnosti, ktoré vystaval t. j. videl ohrozenie v tom že realizuje\nsvoje právo podnikať, bez toho, aby existoval iný dôvod preukazujúci ohrozenie exekúcie\n(napr. podvodné konanie, predávanie nehnuteľností s akciou alebo pod ich trhovú cenu,\npredĺženie a pod.). Sťažovateľ je v situácii, kedy má znemožnený predaj štyroch\nnehnuteľností kvôli pohľadávke dodávateľa, ktorá nie je v časti splatná a v časti vôbec\nneexistuje (nie je osvedčená), pričom nebolo preukázané ani ohrozenie marenia budúcej\nexekúcie (ďalší predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia).“.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „13. dodávateľ ako jediné\ndôvody existencie obáv z marenia budúcej exekúcie (ďalšia z podmienok na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia) videl uplatnenie započítacej námietky sťažovateľom\n(započítanie nároku sťažovateľa za navyše uhradené práce dodávateľovi, ktoré neboli\nv skutočnosti vykonané) ako aj\n\nto, že\n4\n\nsťažovateľ je\n\nobchodnou\n\nspoločnosťou\n\nso zahraničnými spoločníkmi, ktorá nemá na území SR iný majetkový substrát\nako nehnuteľnosti, ktoré stavia.\n14. Sťažovateľ vo svojom odvolaní tiež argumentoval vyššie uvedenému\ntým, že vo svojom liste zo dňa 23.10.2019, kde vyčíslil svoju pohľadávku voči dodávateľovi\nopakovane uviedol, že pri vzniku splatnosti pohľadávky dodávateľa si tieto nároky\njednostranne započíta. Už aj v tomto liste sťažovateľ uviedol, že nárok dodávateľa ešte\nlen vznikne v budúcnosti a až potom bude môcť dôjsť k započítaniu. O dôvodnosti svojich\nnárokov (t. j. že nejde o špekulatívne nároky) sťažovateľ predložil okrem štruktúrovaného\nvýpočtu uvedenom v liste zo dňa 23.10.2019 súdu aj čestné vyhlásenie osoby vykonávajúcej\nkontrolu financovania projektu o tom, že schválila vyplatenie aj tých prác, ktoré dodávateľ\nnevykonal. Porušiteľ tieto skutočnosti vyhodnotil izolovane, t. j. k listu sa vôbec nevyjadril\na posúdil len čestné vyhlásenie – aj to tak, že ide o rozporný dôkaz, na ktorom nemôže\nzaložiť\n\nrozhodnutie.\n\nOtázka\n\nneexistencie\n\nsplatnosti\n\npohľadávky\n\ndodávateľa\n\nje však upravená v Dohode o ukončení prác a dohode o urovnaní ako aj v Liste sťažovateľa\nzo dňa 23.10.2019 (predloženého dodávateľom ako dôkaz). K tomu, že sťažovateľ nikdy\nnepristúpil k započítaniu nárokov, sa však Porušiteľ vôbec nevyjadril. Uplatnenie\nzapočítacej námietky pritom bolo najkľúčovejším dôvodom pre prvostupňový súd\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (bod 41 rozhodnutia prvostupňového súdu)\nz pohľadu, že preukazovala ohrozenie marenia exekúcie – čo je v zásade absurdné,\nkeďže započítacia námietka nemôže ohroziť exekúciu, lebo tá sa vedie na základe\nexekučného titulu, ktorý sa už so započítacou námietkou vysporiadal. Porušiteľ\nsa k uvedenému\n\nvôbec\n\nnevyjadril,\n\na\n\nnaopak\n\nhrozbu\n\nmarenia\n\nexekúcie\n\nvidel\n\nv tom, že sťažovateľ odpredáva svoj majetok ako developer (bod 40).“.\n5. Napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu sú podľa sťažovateľky\narbitrárne a zjavne neodôvodnené, keďže sa v nich okresný súd a krajský súd nevysporiadali\ndostatočne s argumentáciou týkajúcou sa otázky existencie dôvodov na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia.\n\n5\n\n6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy, základného práva\npodnikať podľa čl. 35 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 31 Cb 181/2019\nz 27. januára 2020 a uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Cob 42/2020 z 12. júna 2020,\nnapadnuté rozhodnutia zruší a sťažovateľke prizná náhradu trov konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248\na § 250 a § 251.\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n\n6\n\n11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\n13. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n14. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\n7\n\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo\n\nprejednaná\n\nsúdom,\n\nktorý\n\nrozhodne\n\no\n\njeho\n\nobčianskych\n\nprávach\n\nalebo záväzkoch.\n17. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n18. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné\nprávo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie\npeňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n19. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane\naj na zabezpečovacie opatrenie.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n20. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté rozhodnutia\nsú arbitrárne a svojvoľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ústavy, základného práva podnikať podľa čl. 35 ústavy, základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.\nPodľa sťažovateľky sa okresný súd a krajský súd v napadnutých rozhodnutiach\nnedostatočne vysporiadali s otázkou existencie dôvodov na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia.\n8\n\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nústavy, základného práva podnikať podľa čl. 35 ústavy, základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru\na práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením okresného\nsúdu sp. zn. 31 Cb 181/2019 z 27. januára 2020\n21.\n\nPokiaľ\n\nide\n\no uznesenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn.\n\n31\n\nCb\n\n181/2019\n\nz 27. januára 2020, preskúmaniu ústavnosti tohto rozhodnutia ústavným súdom bráni\nprincíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným\n\nzákonom,\n\nak\n\no ochrane\n\ntýchto\n\npráv\n\na slobôd\n\nnerozhoduje\n\niný súd (III. ÚS 5/05).\n22.\n\nVo\n\nvzťahu\n\nk uzneseniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn.\n\n31\n\nCb\n\n181/2019\n\nz 27. januára 2020 bol takýmto súdom krajský súd, ktorý napadnuté uznesenie okresného\nsúdu preskúmal na základe odvolania sťažovateľky. Krajský súd rozhodol uznesením\nsp. zn. 4\n\nCob\n\n42/2020\n\nz\n\n12.\n\njúna\n\n2020,\n\nktorým\n\nuznesenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nsp. zn. 31 Cb 181/2019 z 27. januára 2020 potvrdil.\n23. V časti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy, základného práva podnikať podľa čl. 35 ústavy,\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru\nuznesením okresného súdu sp. zn. 31 Cb 181/2019 z 27. januára 2020, ústavný súd ústavnú\nsťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 56\nods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.\n\n9\n\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nústavy, základného práva podnikať podľa čl. 35 ústavy, základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru\na práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 4 Cob 42/2020 z 12. júna 2020\n24. Krajský súd uznesením sp. zn. 4 Cob 42/2020 z 12. júna 2020 rozhodol\ntak, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 31 Cb 181/2019 z 27. januára 2020 o nariadení\nzabezpečovacieho opatrenia potvrdil.\n25. Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou v tomto konaní bolo posúdiť, či krajský\nsúd uznesením sp. zn. 4 Cob 42/2020 z 12. júna 2020 ústavne akceptovateľným\na udržateľným spôsobom rozhodol o námietkach sťažovateľky uvedených v odvolaní\nproti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 31 Cb 181/2019 z 27. januára 2020.\n26. V relevantných častiach uznesenia sp. zn. 4 Cob 42/2020 z 12. júna 2020 krajský\nsúd predovšetkým uviedol:\n«34... Predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca podal\n27.12.2019. Z takto zisteného skutkového stavu a z predmetných listinných dôkazov vyplýva,\nže žalobca osvedčil v konaní nárok na zaplatenie zádržného vo výške 503.972,15 eur, výšku\nktorého žalovaný v konaní nerozporoval.\n35. K rozporným tvrdeniam žalobcu a žalovaného o platnom alebo neplatnom\nodstúpení žalobcu od predmetnej „Dohody o ukončení prác na diele a Dohody o urovnaní\nvzájomných práv a povinností zo dňa 11.9.2018“ odvolací súd udáva, že v tejto Dohode\nv čl. III/1 dohodli, že žalobca ako zhotoviteľ nie skôr ako k 31.10.2018 ukončí všetky\nstavebné práce na diele. Podľa obsahu textu tejto Dohody mal teda žalobca ukončiť všetky\nstavebné práce na diele a zmluvné strany sa dohodli na zrušení predmetnej Zmluvy o dielo\na nahradili ho novým záväzkom v zmysle § 570 a § 585 Občianskeho zákonníka. Odvolací\nsúd k tomu udáva, že odstúpiť od Dohody - zmluvy podľa § 344 a nasl. Obchodného\nzákonníka možno len keď to ustanovuje zmluva alebo Obchodný zákonník. Odstúpiť možno\niba od platnej zmluvy. Preto, ak v prejednávanej veci zmluvné strany predmetnou Dohodou\n10\n\no ukončení prác podľa čl. II tejto Dohody dohodli, že „ukončujú platnosť a účinnosť Zmluvy\no dielo a zhotoviteľ k dátumu 31.10.2018 ukončí všetky práce na diele“ znamená\nto, že Zmluva o dielo stratila účinnosť 31.10.2018 tak, ako si to zmluvné strany\nv tejto Dohode dojednali. Preto už žalobca nemohol od tejto Dohody o ukončení prác\nna diele po zániku predmetnej Zmluvy o dielo zo dňa 11.9.2018 odstúpiť dňa 18.2.2019,\npretože Zmluva o dielo zanikla. To má priamy vplyv na vysporiadanie vzájomných práv\na povinností žalobcu a žalovaného zo zaniknutej Zmluvy o dielo, vrátane práva žalobcu\nna vyplatenie predmetného zádržného ako pohľadávky, ktorej súd prvej inštancie správne\nposkytol súdnu ochranu pre obavu z ohrozenia budúcej exekúcie a vymoženie\ntejto pohľadávky žalobcu od žalovaného. Ďalšie pohľadávky žalobcu voči žalovanému,\nokrem zádržného, sú za odpredaj inžinierskych sietí 280.000,00 eur a ďalšie poplatky\na prílohy, ktoré odvolací súd považuje z predložených listinných dôkazov taktiež\nza osvedčené, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v ods. 35 odôvodnenia napadnutého\nuznesenia, pretože priamo súvisia s posúdením toho vo veci samej, na aké finančné\nvyrovnanie podľa čl. IV. predmetnej Dohody o ukončení prác majú žalobca a žalovaný\nvzájomný nárok.\n36. K započítacej námietke žalovaného, ktorú si voči žalobcovi uplatnil svoju\npohľadávku 513.794,04 eur, ktorá mala vzniknúť tým, že žalovaný uhradil žalobcovi aj cenu\nprác, ktoré žalobca nevykonal, odvolací súd udáva:\n37. Žalovaný túto započítaciu námietku a tvrdenie o nevykonaní prác zo strany\nžalobcu odvodzuje od čestného prehlásenia\nz ktorého vyplýva, že\n\n(č.l. 289 spis),\n\nje ako odborná osoba poverená žalovaným, kontrolou\n\na schvaľovaním zoznamu vykonaných prác spoločnosťou žalobcu ako generálnym\ndodávateľom na\n\n. V tomto čestnom prehlásení\n\nuvádza,\n\nže „schválil som zoznam vykonaných prác aj v prípade kedy niektoré práce uvedené\nv zozname reálne neboli vykonané a to z dôvodu priateľských vzťahov so zamestnancami\nžalobcu a hodnota prác, ktoré neboli reálne vykonané predstavuje 513.749,04 eur“.\nOdvolací súd k tomuto čestnému prehláseniu udáva, že v tomto štádiu konania o nariadení\nzabezpečovacieho opatrenia nemôže založiť svoje rozhodnutie na tak rozpornom čestnom\nvyhlásení\n\nako odbornej osoby poverenej žalovaným kontrolou prác,\n\nktoré vykonával žalobca pre žalovaného na predmetnom diele, ak\n11\n\nna jednej strane schválil zoznam vykonaných prác a v čestnom prehlásení toto schválenie\nzoznamu prác poprel. Je to konanie žalovaným poverenej odbornej osoby a preto žalovaný\nbude musieť riadne v konaní vo veci samej preukázať, že ňou poverená odborná osoba\nkonala v rozpore so záujmami žalovaného a konala v súlade so záujmami druhej strany,\nteda žalobcu a schválila zoznam nevykonaných prác. Na preukázanie toho je dôkazné\nbremeno na žalobcovi, nie na žalovanom.\n38. Odvolací súd k ďalšej námietke žalovaného v odvolaní o ochrane práv tretích\nosôb a to budúcich kupujúcich predmetných rozostavaných bytov a rodinných domov udáva,\nže v tomto konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z obchodno-právneho vzťahu\nzaloženého Zmluvou o dielo medzi žalobcom a žalovaným ako dvoma podnikateľskými\nsubjektmi, súd posudzuje dôvodnosť nároku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nlen z tohto zmluvného vzťahu, ktorého zmluvnými stranami boli žalobca a žalovaný\na nie tretích osôb - budúcich kupujúcich, ktorí ani nie sú účastníkmi tohto súdneho konania.\nŽalobca a žalovaný majú z predmetnej Zmluvy o dielo vzájomne nevysporiadané záväzky\na tieto nemôže súd neakceptovať preto, aby chránil práva tretích osôb. Žalobca\nnie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s tretími osobami, preto bude na žalovanom,\nako tieto vzťahy so svojimi zmluvnými stranami - tretími osobami, ako budúcimi kupujúcimi,\nvysporiada. Súd tieto vzťahy nemôže\n\nposudzovať v tomto konaní a nemôže\n\npreto na ne ani prihliadať.\n39. K primeranosti nariadeného zabezpečovacieho oparenia, k výške zabezpečovanej\npohľadávky a teda k odvolaniu žalobcu aj žalovaného, keď obaja namietali neprimeranosť\nnariadeného zabezpečovacieho opatrenia k výške tvrdenej pohľadávky žalobcu a k tvrdeniu\nžalobcu, prečo súd prvej inštancie vyhovel návrhu iba čiastočne a zriadil sudcovské záložné\nprávo vo forme zabezpečovacieho opatrenia iba na štyri rodinné domy a nezriadil\ntoto zabezpečovacie opatrenia aj na ďalšie navrhované dva rodinné domy a dva byty,\nodvolací\n\nsúd\n\nudáva,\n\ntak\n\nako\n\nto\n\nsprávne\n\nuviedol\n\naj\n\nsúd\n\nprvej\n\ninštancie\n\nv ods. 34. odôvodnenia svojho uznesenia, že vo vzťahu k bytu č. 3 je tam vyznačená plomba,\nktorá svedčí o tom, že tento byt je už predmetom prevodu vlastníckeho práva, ďalej\nv ods. 29. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie keď súd prvej inštancie poukazuje\nna to, že vo vzťahu k bytu č. 6 je už zapísané záložné právo v prospech UniCredit Bank a.s.\na vo vzťahu k ďalším dvom rodinným domom, na ktoré, ak by súd zriadil záložné právo\n12\n\nbolo by zriadené na majetok vo vyššej hodnote ako je zabezpečovaná pohľadávka žalobcu\na bolo by to neprimerané. Súd prvej inštancie preto správne zamietol navrhované\nzabezpečovacie opatrenia vo vzťahu k dvom domom a dvom bytom a vyhovel iba návrhu\nvo vzťahu k štyrom domom, tak ako to uviedol vo výroku svojho uznesenia. Primeranosť\nzabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k štyrom rodinným domom v priemernej cene\njedného domu 200.000,00 eur, teda v rozsahu cca 800.000,00 eur považuje odvolací súd\nza primeraný vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke žalobcu 784.142,37 eur\na nepredstavuje\n\ndvojnásobné\n\nzabezpečenie\n\npohľadávky,\n\nako\n\nto\n\ntvrdí\n\nžalovaný\n\nani neprimerane nízke zabezpečenie, ako to tvrdí žalobca v odvolaní. Vyhovenie návrhu\na zriadenie záložného práva vo vzťahu k štyrom rodinným domom je primeraným zálohom\npre žalobcu a nezasahuje neprimerane nad nutnú mieru do práv žalovaného.\n40. Odvolací súd považoval za potrebné zriadiť toto zabezpečovacie opatrenie,\npretože žalovaný ako dlžník, developerská spoločnosť zabezpečujúca výstavbu a predaj\nrodinných domov a bytov, tieto novopostavené domy a byty odpredáva, dokonca\nmá už počas výstavby vo vzťahu k ním uzatvorené zmluvy o budúcich zmluvách,\nako to sám tvrdil v tomto konaní, čo svedčí o tom, že majetok veľkej hodnoty, ktorý žalovaný\nnadobúda vo forme týchto novopostavených nehnuteľností v krátkej dobe odpredáva,\nčím znižuje svoju majetkovú podstatu a môže vzbudzovať dôvodnú obavu u žalobcu\nz ohrozenia budúcej exekúcie pre vymoženie pohľadávky žalobcu.\n41. Ak žalovaný v odvolaní tvrdil, že nariadené zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu\nk rodinným domom neprimerane zasahuje do práv tretích osôb ako budúcich kupujúcich\ntýchto rodinných domov aj napriek tomu, že žalovaný má iný rozsiahly majetok,\nnapr. vo forme pozemkov, žalovaný túto svoju obranu v konaní nepreukázal, neuviedol\no aký konkrétny majetok ide, preto túto obranu nemohol odvolací súd akceptovať\na navyše žalobca\n\nnenavrhol\n\nnariadiť\n\nzabezpečovacie\n\nopatrenie\n\nk\n\nžiadnemu\n\nďalšiemu majetku žalovaného, teda na pozemky.»\n27. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\n13\n\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby\n\nmalo\n\nza\n\nnásledok\n\nporušenie\n\nniektorého\n\nzákladného\n\npráva\n\nalebo\n\nslobody\n\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade\nalebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy,\nak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n28. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom nie je chrániť občana pred skutkovými či právnymi omylmi všeobecných súdov,\nale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (m. m. I. ÚS 17/01).\n29.\n\nÚstavný\n\nnemá a ani nemusí\nale iba na tie,\n\nsúd\n\nuž\n\nodpovedať\n\nktoré\n\nmajú\n\njudikoval,\n\nže\n\nna\n\nnámietku\n\nkaždú\n\npodstatný\n\nvýznam\n\nodôvodnenie\npre\n\nalebo\n\nsúdneho\n\nrozhodnutia\n\nargument\n\nsťažovateľa,\n\nrozhodnutie,\n\nzostali\n\nsporné\n\nalebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania\no opravnom\n\nprostriedku\n\npreskúmavalo\n\n(napr. IV. ÚS 350/2014,\n\nIV.\n\nÚS\n\n4/2013,\n\nIV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\ntotiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument\núčastníka konania (II. ÚS 76/07).\n\n14\n\n30.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nďalej\n\npoukazuje\n\nna\n\nsvoju\n\nstabilizovanú judikatúru,\n\npodľa ktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06),\npreto k vyhoveniu ústavnej sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje\nk názoru, že namietané a relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu\nverejnej moci umožňujú prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom\nna to aj jeho výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje\nk vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému\npochybeniu došlo, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným\nporušením ústavou garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu\nako celku nemala podstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd\nzdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky\nza následok porušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade\npredovšetkým základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(napr. IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).\n31. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)\n32. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu\nako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd\nzdôrazňuje, že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nnevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany.\nAk však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď\npráve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku, rozhodnutie ESĽP z 9. 12. 1994,\n§ 29; Hiro Balani proti Španielsku, rozhodnutie z 9. 12. 1994; Georgiadis proti Grécku,\nrozhodnutie z 29. 5. 1997; Higgins proti Francúzsku, rozhodnutie z 19. 2. 1998).\n15\n\n33. Vzhľadom na to, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd, vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry,\npodčiarkuje, že na základné právo na súdnu ochranu zásadne nazerá ako na právo\n„výsledkové“, to znamená, že posudzuje, či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto\nzákladného práva zodpovedá súdny proces ako celok, pričom skutočnosť, či napadnuté\nkonanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia\nvšeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n34. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu\nk týmto označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n34.1 K aplikovateľnosti záruk obsiahnutých v čl. 6 ods. 1 dohovoru sa ústavný súd\nuž viackrát vyjadril s tým, že s prihliadnutím na predmet konania o ústavnej sťažnosti\n(udržateľnosť rozhodnutia všeobecného súdu vo veci nariadeného neodkladného opatrenia\na v kontexte\n\naj\n\nzabezpečovacieho\n\nopatrenia)\n\npovažuje\n\nza\n\nnevyhnutné\n\nvyjadriť\n\nsa k aplikovateľnosti záruk obsiahnutých v čl. 6 ods. 1 dohovoru v konkrétnych\nokolnostiach prejednávanej veci. Ústavným súdom už bolo opakovane judikované,\nže rozhodovanie\n\no návrhu\n\nna\n\nnariadenie\n\nneodkladného\n\nopatrenia\n\n(predtým\n\npodľa Občianskeho súdneho poriadku tiež predbežného opatrenia) a zabezpečovacieho\nopatrenia v súdnom konaní možno považovať predovšetkým za súčasť základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 222/04, II. ÚS 37/00,\nII. ÚS 46/00, I. ÚS 46/00). V súlade s judikatúrou ESĽP nie každým neodkladným\nopatrením sa rozhoduje o právach a záväzkoch občianskej povahy. Aplikovateľnosť čl. 6\nods. 1 dohovoru je pritom závislá od splnenia určitých podmienok. Po prvé, právo,\nktoré je predmetom hlavného konania i konania o nariadení neodkladného opatrenia, musí\nbyť právom občianskym v autonómnom význame tohto pojmu. Po druhé, nevyhnutné\nje skúmať povahu neodkladného opatrenia, jeho cieľ, účel a dopad na predmetné právo.\nVo všetkých prípadoch, keď možno považovať za preukázané, že neodkladným opatrením\nbolo fakticky rozhodnuté o občianskom práve alebo záväzku bez ohľadu na dĺžku\n16\n\njeho trvania, je čl. 6 dohovoru použiteľný (rozsudok veľkého senátu z 15. 10. 2009 vo veci\nMicallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06, § 84 – § 85).\n34.2 V prejednávanej veci nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením\nzáložného práva k nehnuteľnostiam zasahuje do postavenia sťažovateľky (ako žalovanej)\nv rozsahu, ktorým sa obmedzuje jej možnosť nakladať so založenými nehnuteľnosťami,\nktoré pokrývajú zabezpečenú pohľadávku veriteľa. Ide teda o oblasť upravenú normami\nsúkromného práva, ktorá vo svojej podstate súvisí s výkonom podnikateľskej činnosti\nsťažovateľky ako obchodnej spoločnosti. Vzhľadom na konkrétne okolnosti veci\nide nepochybne o oblasť spadajúcu pod výraz práva a záväzky občianskej povahy,\na preto nie\n\nje\n\naplikovateľnosť\n\nčl.\n\n6\n\nods.\n\n1\n\ndohovoru\n\nv tejto\n\nveci\n\nvylúčená\n\n(k tomu bližšie pozri m. m. IV. ÚS 213/2020, IV. ÚS 165/2020, IV. ÚS 259/2020).\n35. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).\nJe v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad\nnie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať\n(m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\n36. Ústavný súd konštatuje, že inštitút „zabezpečovacieho opatrenia“ po rekodifikácii\ncivilného práva procesného s účinnosťou od 1. júla 2016 zaviedol Civilný sporový\nporiadok. Jeho účel vymedzuje § 343 ods. 1 CSP, podľa ktorého zabezpečovacím opatrením\nmôže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách\ndlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude\nohrozená. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a spôsob zániku\nupravuje primerane § 324 a nasl. CSP (ustanovenia Civilného sporového poriadku\no neodkladnom opatrení). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa\nveriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva\nna uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní (III. ÚS 18/2020).\n\n17\n\n37. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného\nprocesu, ktorého cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva\nna špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť\nneskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo\nmožné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. 2016, s. 1155.).\n38. Zo zákonnej formulácie § 343 ods. 1 CSP vyplývajú štyri základné predpoklady\npre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť\nlen na návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci,\npráva\n\na\n\niné\n\nmajetkové\n\nhodnoty,\n\nzriadenie\n\nzáložného\n\npráva\n\nprostredníctvom\n\nzabezpečovacieho opatrenia musí zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať\nobava z budúceho zmarenia exekúcie. Z § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že zabezpečovacie\nopatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Z formulácie\ntejto podmienky možno a contrario vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť\ns cieľom\n\nzabezpečenia\n\nnepeňažného\n\nnároku.\n\nZabezpečovacie\n\nopatrenie\n\ntiež nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, keď predmetom konania je napríklad určenie\nvlastníckeho práva alebo iný určovací nárok (II. ÚS 43/2018).\n39. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudzovanie podmienok\nna vydanie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142\nústavy). Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy)\npristupuje k preskúmavaniu sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie\nsvojich práv neodkladným opatrením, veľmi zdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru,\npodľa ktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov,\nktorými nariaďujú neodkladné opatrenia, a to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou\nv rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia,\nktorými sa do práv a povinností účastníkov konania nezasahuje konečným spôsobom\n(IV. ÚS 82/09, IV. ÚS 282/2018, IV. ÚS 13/2020).\n39.1\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nmeritórne\n\nposudzuje\n\nneodkladné\n\nopatrenia\n\nzásadne\n\niba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení\n18\n\nneodkladného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom\nvýnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov\no neodkladných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu\ndošlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého\nprocesu (m. m. IV. ÚS 282/2019, IV. ÚS 12/2018, IV. ÚS 259/2020).\n39.2 Ústavný súd podotýka, že nespúšťa zo zreteľa rozdielnosť bývalej právnej\núpravy predbežných opatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení, najmä\noslabenie dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia, keďže jeho vydanie nemusí\nobligatórne nadväzovať na konanie vo veci samej (IV. ÚS 282/2018). Vzhľadom\nna to, že podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane\naj na zabezpečovacie opatrenie, uvedené závery analogicky platia aj pre zabezpečovacie\nopatrenia.\n40. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní\no návrhu na vydanie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia musia byť\nrešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie\nneodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia musí mať predovšetkým rovnako\nako iné rozhodnutia\n\nzákonný\n\npodklad,\n\nmusí\n\nbyť\n\nvydané\n\npríslušným\n\norgánom\n\na nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené\n(m. m. IV. ÚS 136/2014). Je potrebné mať na zreteli, že účelom zabezpečovacieho\nopatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie\nvo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje\npomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,\nkto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,\nproti komu návrh smeruje (m. m. IV. ÚS 257/2010).\n\n19\n\nIV.\nZáver\n41.\n\nVychádzajúc\n\npredovšetkým\n\nz už\n\nuvedeného\n\nposúdenia\n\nveci\n\n(čl. III.2 tohto odôvodnenia), ústavný súd zastáva názor, že krajský súd sa v uznesení\nsp. zn. 4 Cob 42/2020 z 12. júna 2020 zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom\naj vysporiadal s argumentáciou sťažovateľky uvedenou v odvolaní proti uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 31 Cb 181/2019 z 27. januára 2020 týkajúcou sa námietky\nneexistencie dôvodov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Právny názor vyslovený\nkrajským súdom v uznesení sp. zn. 4 Cob 42/2020 z 12. júna 2020 má aj podľa ústavného\nsúdu racionálny základ, a preto je legitímny a z ústavného hľadiska akceptovateľný.\n42. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu je primerané skutočnosti,\nže ide o odôvodnenie rozhodnutia predbežnej povahy o zabezpečovacom opatrení, navyše\nje vnútorne konzistentné a zrozumiteľné, pričom reaguje na všetky skutočnosti,\nktoré sú podstatné pre posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre vydanie\nzabezpečovacieho opatrenia. Je vecou všeobecných súdov, aby vyhodnotili splnenie\nzákonných podmienok pre zriadenie sudcovského záložného práva, preto ústavný súd\nzásadne nie je oprávnený zasahovať alebo právny názor všeobecného súdu nahrádzať\nsvojím uvážením (m. m. II. ÚS 741/2017). Krajský súd však dostatočne ozrejmil\nmyšlienkové\n\npochody,\n\nktoré\n\nho\n\nviedli\n\nk vydaniu\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia,\n\na preto jeho závery vyslovené v danej veci nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, ale ako také, ktoré v posudzovanom prípade sú v súlade s obsahom\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy, základného práva podnikať\npodľa čl. 35 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 dohovoru.\n43. Krajský súd sa s argumentáciou sťažovateľky nestotožnil, a preto uznesením\nsp. zn. 4 Cob 42/2020 z 12. júna 2020 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 31 Cb 181/2019 z 27. januára 2020 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia potvrdil.\n20\n\nVzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 Cob 42/2020\nz 12. júna 2020 nemožno považovať za zjavne neodôvodnené či arbitrárne, a preto\nneexistuje ústavne relevantný dôvod na to, aby ústavný súd svojím rozhodnutím\ndo napadnutého rozhodnutia krajského súdu zasahoval, pretože jeho odôvodnenie\nnesignalizuje takú príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného práva\nsťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy, základného práva podnikať podľa čl. 35\nústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru,\nktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne zakladala dôvod\nna vyslovenie ich porušenia.\n44. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti,\nktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ústavy, základného práva podnikať podľa čl. 35 ústavy, základného práva\nna súdnu\n\nochranu\n\npodľa\n\nčl. 46\n\nústavy,\n\npráva\n\nna\n\nspravodlivé\n\nsúdne\n\nkonanie\n\npodľa čl. 6 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Cob 42/2020 z 12. júna 2020 odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n45. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (zrušenie napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu a priznanie náhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opatrenie-zabezpečovacie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a99e6e46-c423-4429-be13-d41cde15d1ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.259.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 259/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 259/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.259.2020.1"}, {"guid": "ussr:d27fdbf1-6554-4641-b327-943169418cf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.213.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.213.2020.1"}, {"guid": "ussr:c41e1ea4-e27c-40b4-bb6b-e5715c87e0d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 165/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 165/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1"}, {"guid": "ussr:ebaa7574-df06-4d42-91cf-7cdca30c4185", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.13.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 13/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 13/2020 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.13.2020.1"}, {"guid": "ussr:6cf0350c-cca2-4149-bc70-24733f8ec8aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.18.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2020 z 21. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.18.2020.1"}, {"guid": "ussr:d2bb6e15-944c-4633-8e0e-f2426e88c6cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.282.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 282/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 282/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.282.2018.1"}, {"guid": "ussr:b9c8269f-d519-446d-871e-54e70a09c141", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.43.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.43.2018.1"}, {"guid": "ussr:c52e0b74-5e34-4a9d-b801-486ef237efb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.12.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 12/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 12/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.12.2018.1"}, {"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f"}, {"guid": "ussr:f36ef7c2-f266-4007-a1d9-a9afd5116967", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/2014 z 7. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-07", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f36ef7c2-f266-4007-a1d9-a9afd5116967"}, {"guid": "ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c"}, {"guid": "ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822"}, {"guid": "ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def"}, {"guid": "ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2011 z 31. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-31", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad"}, {"guid": "ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:791d3d93-0dc8-481e-9d78-d6aa79bf1d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.384.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 384/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 384/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.384.2023.1"}]}