{"guid": "ussr:6ab679e3-36f1-4c15-b696-5cf7a89481b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.562.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 562/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 562/2020 z 10. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 562/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.562.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "nazov": "čl. 1 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-5", "nazov": "čl. 7 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6ab679e3-36f1-4c15-b696-5cf7a89481b2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.562.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.562.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.562.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 562/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU – JUDr. STANISLAV KAŠČÁK,\ns. r. o., 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Stanislav Kaščák, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd v spojení s porušením čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 39/2019\nz 22. apríla 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2020\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením čl. 1 ods. 2 a čl. 7\nods. 5 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 1 Obdo 39/2019 z 22. apríla 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou doručenou\nOkresnému súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) domáhal zaplatenia\nsumy 1 000 € z titulu náhrady škody proti\n(ďalej aj „žalovaný“).\n3. Okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 11 Cb 103/2011 z 27. novembra 2017\ntak, že žalobu zamietol. Pred vydaním rozsudku okresného súdu sťažovateľ navrhol zmenu\nžaloby tak, aby okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 200 000 €. Okresný\nsúd uznesením z 27. marca 2017 návrh na zmenu žaloby zamietol. Proti rozsudku okresného\nsúdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 7 Cob 44/2018 z 25. septembra 2018\ntak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ\ndovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením z 22. apríla 2020\ntak, že dovolanie odmietol ako neprípustné s tým, že išlo o tzv. bagateľnú vec,\nkeďže hodnota predmetu konania nepresahovala desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom\n„Sťažovateľ nesúhlasí s rozhodnutím dovolacieho súdu, považuje ho za nesprávne.“.\n2\n\n4. Sťažovateľ poukazuje na to, že najvyšší súd v napadnutom uznesení nespomenul\npostup okresného súdu, ktorý uznesením z 27. marca 2017 zamietol jeho návrh na zmenu\nžaloby. Ak by okresný súd vyhovel návrhu na zmenu žaloby, právny záver o tzv. bagateľnej\nveci by nikdy nevznikol. Sťažovateľ zmenu žaloby navrhoval po tom, ako mal „možnosť\nprvýkrát v konaní pred súdom prvej inštancie preskúmať prvé relevantné číselné\nekonomické údaje od žalovaného... Z prvého listinného číselného ekonomického údaju\nod žalovaného predloženého v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že predbežná\nškoda spôsobená neodbornou starostlivosťou spoločníka a konateľa (žalovaného)\nza účtovné obdobie 2010, je podľa odhadu žalobcu stanovená na sumu 200.000,- Eur. Lenže\nsúd prvej inštancie zmenu žaloby nepripustil. Voči jeho uzneseniu nebolo prípustné\nodvolanie. Iba rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemal sťažovateľ možnosť pokračovať\nv začatom súdnom konaní...“.\n5. Sťažovateľ tiež uvádza, že okresný súd zamietol žalobu podanú v roku 2011\nv roku 2017, t. j. po šiestich rokoch, z dôvodu, že sťažovateľ nemal aktívnu vecnú\nlegitimáciu na jej podanie, pritom dovtedy s ním okresný súd konal, vykonával\npojednávania a dokazovanie. Podľa sťažovateľa sa „vynára otázka možnosti všeobecných\nsúdov samostatne si určovať, ktoré konania budú (s ohľadom na hodnotu uplatňovaného\npeňažného plnenia) vylúčené z možnosti preskúmavania v dovolacom konaní, a to tak že súd\njednoducho bez možnosti preskúmania jeho rozhodnutia v odvolacom konaní nepripustí\nzmenu žaloby, ktorú účastník konania riadne a logicky uplatní v priebehu konania.“.\n6. Vzhľadom na to, že predmetný prípad je „podstatne rozporuplný“, sťažovateľ\nvytýka krajskému súdu aj tú skutočnosť, že na prejednanie odvolania nenariadil\npojednávanie.\n7. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu v bodoch 23 a 24\njeho rozsudku, podľa ktorého sťažovateľ uplatňoval vo vlastnom mene nárok na náhradu\nškody proti žalovanému ako\n(ďalej aj „spoločnosť“). Poukazuje na to, že v žalobe bol označený menom a priezviskom\n„s dodatkom: ako\n3\n\nZnamená to, že sťažovateľ od počiatku nepodával žalobu vo svojom mene, ale v mene\nobchodnej spoločnosti, ktorej bol v tom čase (v čase podania žaloby) spoločníkom.“.\nKrajský súd v tomto smere odkázal aj na právny záver okresného súdu v rozsudku\nz 27. novembra 2017.\n8. Sťažovateľ argumentuje, že žalobu podal v mene spoločnosti, ktorá takto\nbola sporovou stranou v predmetnom konaní a bola zároveň subjektom, ktorému škoda\nvznikla. Pokiaľ okresný súd alebo krajský súd mali pochybnosti o úplnosti označenia\núčastníka konania, mohli vyzvať sťažovateľa na odstránenie tejto vady žaloby\ntak, ako to predpokladal § 43 Občianskeho súdneho poriadku alebo ako to predpokladá\n§ 128 a § 129 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“). Podľa sťažovateľa je v rozpore so základným právom\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, „aby súd prvej inštancie\nviedol 6 rokov konanie so subjektom, ktorý nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie\nžaloby...\nAj toto predstavuje pochybenie súdov, na ktoré sa sťažovateľ pri podaní\ntejto ústavnej sťažnosti odkazuje a označuje ho zároveň aj za dôvod na vyhovenie podanej\nsťažnosti.“.\n9. Krajský súd tiež poukázal na právny záver okresného súdu, podľa\nktorého sťažovateľ stratil aktívnu vecnú legitimáciu, keďže rozsudkom okresného súdu\nsp. zn.\n\n10 Cb\n\n64/2009\n\nbola\n\nna to, že už nie je spoločníkom\n\nzrušená\nspoločnosti,\n\njeho\n\núčasť\n\nnemá\n\nv\n\nspoločnosti.\n\naktívnu\n\nvecnú\n\nVzhľadom\nlegitimáciu\n\nna vystupovanie v predmetnom konaní v mene spoločnosti. Sťažovateľ s týmto právnym\nnázorom nesúhlasí. Podľa sťažovateľa krajský súd a ani okresný súd nezohľadnili, za akých\nokolností a akým spôsobom prestal byť spoločníkom spoločnosti. Okresný súd rozhodol\npodľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že od sťažovateľa nebolo ďalej možné\nspravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval, „pretože dochádzalo k porušovaniu\na popieraniu jeho práv (ako spoločníka spoločnosti)... sťažovateľ nepreviedol zmluvne\nsvoj obchodný podiel, ani sa ho nevzdal, ale súd zrušil jeho účasť v spoločnosti...“.\n\n4\n\n10. Uvedený právny názor môže mať podľa sťažovateľa veľmi vážne implikácie.\nSpoločník, ktorého práva sú porušované takým závažným spôsobom, že to vytvára dôvod\nna súdne zrušenie jeho účasti v spoločnosti, musí zotrvať v tejto spoločnosti,\nak chce uplatniť v mene spoločností nárok na náhradu škody proti konateľovi,\nktorý je zároveň tým spoločníkom, ktorý porušuje jeho práva. Obdobne by sa mohol\nspoločník – konateľ, ktorý by cielene porušoval práva druhého spoločníka a spôsobil\nby spoločnosti škodu, v prípade iniciovania konania o náhradu škody týmto spoločníkom\nsúdne domáhať vylúčenia spoločníka – žalobcu zo spoločnosti. V prípade úspechu\nby vylúčený spoločník – žalobca stratil aktívnu vecnú legitimáciu. Napokon začatím\nkonania o vylúčenie spoločníka by žalovaný spoločník mohol dosiahnuť prerušenie konania\no náhradu škody. Takéto implikácie vyplývajúce z právneho názoru prijatého v predmetnom\nkonaní podľa sťažovateľa nemožno považovať za zákonné.\n11. Podľa sťažovateľa je rozhodujúce, že žalobu podal v mene a na účet spoločnosti\nv čase, keď bol jej spoločníkom, pričom žalované obdobie je rok 2010, t. j. obdobie,\nkeď bol spoločníkom.\n12. Právny názor týkajúci sa zmeny faktického postavenia žalobcu spôsobujúci stratu\naktívnej\n\nvecnej\n\nlegitimácie\n\nby\n\nmal\n\nzávažné\n\ndôsledky\n\nv\n\niných\n\nkonaniach\n\n–\n\nnapr. proti zamestnancovi, ktorý sa ešte ako zamestnanec domáha proti zamestnávateľovi\nnáhrady mzdy, advokátovi, ktorý sa domáha nevyplatenej odmeny proti klientovi,\nživnostníkovi, ktorý sa súdi so zákazníkom za nevyplatený tovar, prípadne členovi družstva,\nktorý sa domáha vyslovenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze. Strata príslušného\nstatusu u týchto žalobcov by mala viesť – v zmysle prijatého právneho názoru – k strate\nich aktívnej vecnej legitimácie, ktorú v čase podania žaloby nepochybne mali.\n13. Samotný Civilný sporový poriadok nepozná inštitút straty aktívnej vecnej\nlegitimácie. Môže dôjsť k zmene účastníkov konania v zmysle § 80 CSP, ak nastala\nskutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností,\no ktorých sa koná. V prerokúvanej veci o takýto prípad zjavne nejde.\n\n5\n\n14. Sťažovateľ poukazuje tiež na to, že konajúce súdy odmietali nariadiť znalecké\ndokazovanie na účely preskúmania účtovníctva spoločnosti, hoci to počas celého konania\nnavrhoval. Sťažovateľ „presne definoval ktoré účtovné položky a operácie (so spriaznenými\nosobami žalovaného konateľa) je potrebné preskúmať a aké dôkazy z tohto dokazovania\nbudú zabezpečené... Práve preto sťažovateľ ani nemal k dispozícii tie dôkazy,\nktoré potreboval na jasné preukázanie ním tvrdených skutočností. Súd prvej inštancie\nnajprv uložil žalovanému predložiť žalobcom (sťažovateľom) požadované podklady,\nnapokon však z toho ustúpil a žiadne znalecké dokazovanie nenariadil. Ak teda všeobecné\nsúdy vyčítali žalobcovi, že nepreukázal vznik škody z účtovníctva spoločnosti...\na samé všeobecné súdy neumožnili (bez logického vysvetlenia) doplnenie dokazovania\nv tomto ohľade, tak poškodili práva sťažovateľa (žalobcu), ktoré mu zákon aj Ústava SR\ngarantujú.“.\n15. Sťažovateľ napokon uvádza:\n„V týchto všetkých vyššie pomenovaných chybných záveroch dovolacieho súdu\nnachádza sťažovateľ dôvody pre vyhovenie tejto ústavnej sťažnosti, nakoľko podľa názoru\nsťažovateľa došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces,\nkvôli nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dovolacím súdom, ktorý sa odmietol zaoberať\npochybeniami na strane odvolacieho súdu, ktorý prevzal rovnaké nesprávne právne\nposúdenie vykonané súdom prvej inštancie.“\n16. Sťažovateľ na záver svojej ústavnej sťažnosti uvádza, že spoločnosť bola\nzaviazaná zaplatiť Finančnej správe Slovenskej republiky (ďalej len „finančná správa“)\nsumu 307 000 €, keď zrejme chybne plnila svoje daňové povinnosti. Za tento následok\nje zodpovedný žalovaný (konateľ spoločnosti). Podľa poznatkov sťažovateľa dorubená daň\nsúvisí s tým obdobím, za ktoré sa sťažovateľ domáhal náhrady škody. Sťažovateľ navrhoval\ndoplniť dokazovanie o zistenie rozhodných skutočností a doplnenie právoplatných\nrozhodnutí finančnej správy aj dovolaciemu súdu, ktorý sa týmito podstatnými\nskutočnosťami nezaoberal.\n\n6\n\n17. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„... Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1 Obdo/39/2019 zo dňa 22. 4. 2020 porušil:\na) článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nb) článok 6 ods. 1 prvú vetu Dohovoru... v spojení s článkom 1 ods. 2 a článkom 7\nods. 5 Ústavy Slovenskej republiky...\na) zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Obdo/39/2019 zo dňa 22. 4. 2020,\nako aj s ním súvisiace a tomuto rozhodnutiu predchádzajúce rozhodnutia, a to rozsudok\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 25. 9. 2018, č. k. 7 Cob/44/2018-369 a rozsudok\nOkresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 27. 11. 2017, č. k. 11 Cb/103/2011-314,\nb) vrátil vec Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie s právnym názorom,\nže k vydaniu uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Obdo/39/2019 zo dňa 22. 4. 2020 došlo\nv rozpore s Ústavou SR,\nc) prikázal, aby Najvyšší súd SR obnovil stav pred porušením sťažovateľovho\nzákladného práva,\nd) priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v tomto konaní...“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n18. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n19. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\n20. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n21. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n22. Podľa čl. 1 ods. 2 ústavy Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné\npravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje\nďalšie medzinárodné záväzky.\n23. Podľa čl. 7 ods. 5 ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon,\na medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb\nalebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom, majú prednosť pred zákonmi.\n24. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\n25. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n26. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva\nalebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh\npreto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02,\nI. ÚS 88/07).\n27. Ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci\nnie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nlen vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, II. ÚS 231/04).\n\n9\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K vymedzeniu predmetu konania\n28. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi\nnávrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.\n29. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje\npredovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ\nšpecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí\npredmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej\nochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ\ndomáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil\nza porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 355/09,\nIV. ÚS 287/2011, II. ÚS 660/2016). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ\nzastúpený zvoleným advokátom. Zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie\nkonania pred ústavným súdom teda je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu\nrozhodnutia (petitu), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne,\nt. j. takým spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu.\n30. Vo svojej judikatúre ústavný súd stabilne konštatuje, že text uvedený mimo petitu\npokladá za súčasť odôvodnenia ústavnej sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit\n(I. ÚS 316/09, I. ÚS 98/2011, II. ÚS 103/08, II. ÚS 154/09, III. ÚS 235/05,\nIV. ÚS 174/2011, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 166/2019).\n31. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje vysloviť porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení\ns porušením čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 ústavy uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Obdo 39/2019 z 22. apríla 2020. Navrhuje, aby ústavný súd zrušil „uznesenie\nNajvyššieho súdu SR č. k. 1 Obdo/39/2019 zo dňa 22. 4. 2020, ako aj s ním súvisiace\n10\n\na tomuto rozhodnutiu predchádzajúce rozhodnutia, a to rozsudok Krajského súdu v Prešove\nzo dňa 25. 9. 2018, č. k. 7Cob/44/2018-369 a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou\nzo dňa 27. 11. 2017, č. k. 11 Cb/103/2011-314“, a zároveň, aby „vrátil vec Najvyššiemu\nsúdu SR na ďalšie konanie...“ a aby „prikázal, aby Najvyšší súd SR obnovil stav\npred porušením sťažovateľovho základného práva“.\n32. V záhlaví ústavnej sťažnosti označil sťažovateľ subjekt, proti ktorému smeruje\nústavná sťažnosť takto: „Odporca: Slovenská republika – Najvyšší súd SR“ V odôvodnení\nústavnej sťažnosti sťažovateľ vymedzuje aj námietky proti právnym názorom okresného\nsúdu a krajského súdu, uvádza však, že ústavnú sťažnosť podáva „proti označenému\nuzneseniu Najvyššieho súdu SR“ (porovnaj s. 2 ústavnej sťažnosti), a tiež na záver\nsvojej argumentácie uvádza, že vo „všetkých vyššie pomenovaných chybných záveroch\ndovolacieho súdu nachádza sťažovateľ dôvody pre vyhovenie tejto ústavnej sťažnosti“\n(porovnaj s. 8 ústavnej sťažnosti).\n33. Vychádzajúc zo znenia petitu ústavnej sťažnosti, ktoré je jednoznačné v označení\nsubjektu, proti ktorému smeruje, a napriek protirečivosti jeho znenia v tom, že sťažovateľ\nžiada popri napadnutom uznesení najvyššieho súdu zrušiť aj špecifikované rozsudky\nokresného súdu a krajského súdu a pritom žiada vec vrátiť najvyššiemu súdu, vychádzajúc\naj z jednoznačného označenia subjektu, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje, v záhlaví\nústavnej sťažnosti a z jednoznačných formulácií v odôvodnení ústavnej sťažnosti\no porušovateľovi označených práv a článkov a osobitne aj vzhľadom na zastúpenie\nsťažovateľa kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd dospel k záveru,\nže sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 ústavy\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo 39/2019 z 22. apríla 2020.\n34. Sťažovateľ bol v záhlaví ústavnej sťažnosti označený menom, priezviskom,\ndátumom narodenia, adresou bydliska a štátnou príslušnosťou: „\nbytom\n\n,\nštátny občan SR“\n\nK tomuto vymedzeniu bol pripojený dodatok „v mene a na účet\n11\n\nn/T, s. r. o.“. Obdobne v plnomocenstve, ktorým sťažovateľ splnomocnil právneho zástupcu\nna zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, bol splnomocniteľ vymedzený menom,\npriezviskom, dátumom narodenia a adresou bydliska – identickými ako v záhlaví ústavnej\nsťažnosti.\n35. Predmetné vymedzenie toho, kto podáva ústavnú sťažnosť, jednoznačne\nidentifikuje sťažovateľa ako fyzickú osobu v zmysle § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na jednoznačné vymedzenie sťažovateľa ako fyzickej osoby v záhlaví ústavnej\nsťažnosti a v plnomocenstve ústavný súd považoval za sťažovateľa fyzickú osobu,\nktorá bola vymedzená špecifikovanými údajmi v záhlaví ústavnej sťažnosti.\n., nebola v záhlaví ústavnej sťažnosti identifikovaná\njednoznačne – absentovalo uvedenie sídla a identifikačného čísla. Obdobne táto obchodná\nspoločnosť nepredložila plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.\nZ týchto dôvodov ústavný súd nepovažoval túto obchodnú spoločnosť za sťažovateľa,\nt. j. toho, kto podáva predmetnú ústavnú sťažnosť. Vzhľadom na jednoznačnú identifikáciu\nsťažovateľa ako fyzickej osoby a na zastúpenie tohto sťažovateľa advokátom ústavný súd\nnepovažoval za potrebné odstraňovať prípadné vady ústavnej sťažnosti týkajúce\nsa identifikácie subjektu, ktorý ústavnú sťažnosť podáva.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením čl. 1 ods. 2 a čl. 7\nods. 5 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu z 22. apríla 2020\n36. Najvyšší súd v napadnutom uznesení vymedzil obsah odôvodnenia rozsudku\nokresného súdu a tiež rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu, poukázal\nna dovolaciu argumentáciu sťažovateľa a na vyjadrenie žalovaného a taktiež na osobitnú\npovahu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Následne zdôraznil,\nže úspešné uplatnenie dovolania je podmienené „(primárnym) záverom dovolacieho súdu,\nže tento mimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný a až následne\n(sekundárnym) záverom dovolacieho súdu je, že dovolanie je aj opodstatnené.“.\nVychádzajúc z týchto skutočností, najvyšší súd uviedol, že sťažovateľ namietal dovolacie\n12\n\nvady podľa § 420 písm. f) CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Skúmal prípustnosť\ndovolania, pričom poukázal na to, že prípustnosť dovolania je limitovaná § 421 ods. 2 CSP\na taktiež § 422 ods. 1 písm. a) a § 422 ods. 2 CSP. Najvyšší súd následne uviedol:\n„16. Z citovaných ustanovení vyplýva, že prípustnosť dovolania podľa § 421\nods. 1 CSP je obmedzená nielen ustanovením § 421 ods. 2 CSP ale aj ustanovením § 422\nCSP.\n\nV\n\nzmysle\n\nuvedeného\n\nzákonného\n\nustanovenia\n\nje\n\ndovolanie\n\nneprípustné\n\nv tzv. bagateľných veciach. Skutočnosť, či ide o bagateľnú vec je limitovaná predmetom\nkonkrétneho\n\nkonania,\n\nteda\n\ntým,\n\no\n\nčo\n\nstrane\n\nv\n\ntej\n\nktorej\n\nposudzovanej\n\nveci ide (II. ÚS 165/2017, III. ÚS 885/2016, I. ÚS 218/2017). Ak sa jedná o bagateľnú\nvec, dovolací súd dovolanie odmietne bez toho, aby skúmal správnosť právnych záverov\nodvolacieho súdu (resp. aj súdu prvej inštancie).\n17. V rozhodovanej právnej veci sa žalobca domáha zaplatenia peňažného plnenia\nv sume 1.000 €. Minimálna mzda ku dňu začatia konania (9. december 2011) predstavovala\npodľa nariadenia vlády č. 408/2010 Z. z. sumu 317 €. Dovolací súd konštatuje,\nže v posudzovanom prípade ide o bagateľnú vec, keďže nie je splnená podmienka uvedená\nv ustanovení § 422 ods. 1 písm. a/ CSP, v zmysle ktorej pre prípustnosť dovolania,\npodaného podľa § 421 ods. 1 CSP, musí výška dovolateľom žiadaného peňažného plnenia\nprevyšovať desaťnásobok minimálnej mzdy ku dňu začatia konania a v danom prípade\nuplatnený nárok – náhrada škody v sume 1.000 €, je nižší ako desaťnásobok minimálnej\nmzdy ku dňu 9. decembru 2011, t. j. 3.170 €.“\n37. Následne najvyšší súd skúmal opodstatnenosť sťažovateľových námietok,\nktoré mali zakladať dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, pričom uviedol, že okresný\nsúd a ani krajský súd «nepochybili, keď postupom podľa 43 OSP a § 128 a 129 CSP\nnevyzývali žalobcu na odstránenie vady žaloby, ktorou malo byť nepresné označenie\nžalobcu. Dovolací súd, zhodne s konajúcimi súdmi, je toho názoru, že žalobca je v žalobe\na to vyhotovenej právnym zástupcom, označený spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti\no tom, že žalobcom je fyzická osoba\n\n, riadne označená menom,\n\npriezviskom, bydliskom a štátnou príslušnosťou. Na tom, že nárok na náhradu škody\nuplatnil\n\nnemení nič ani doplnok pridaný k označeniu žalobcu v žalobe -\n\n„ako\n\nkonkretizujúci právne\n13\n\npostavenie fyzickej osoby v spoločnosti, keď táto nebola označená spôsobom, aký vyžadoval\nv čase podania žaloby účinný Občiansky súdny poriadok (§ 79 ods. 1) pre prípad,\nže účastníkom mala byť právnická osoba. Skutočnosť, že žalobu podal\nvo svojom mene potvrdzuje aj k žalobe pripojené plnomocenstvo zo dňa 1. mája 2008,\nudelené fyzickou osobou\n\n, s uvedením dátumu narodenia, bydliska,\n\nktorý výslovne splnomocňuje právneho zástupcu, aby ho zastupoval a konal v jeho mene.\nAj podľa názoru dovolacieho súdu bol žalobca označený presne a úplne a preto súdy\nnepochybili, keď ho nevyzývali na upresnenie nepresného označenia.\n22. Za dôvodnú nepovažoval dovolací súd ani ďalšiu námietku žalobcu, že odvolací\nsúd porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď na prejednanie ním podaného odvolania\nnenariadil pojednávanie. Z citovaného ustanovenia 385 ods. 1 CSP vyplýva, že odvolací súd\ntak nie je povinný urobiť v každom prípade, ale iba vtedy, ak je potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem, o prípad\nktorý nešlo v prejednávanej právnej veci. So zreteľom na uvedené ustanoveniu 385\nods. 1 CSP zodpovedal postup súdu, ktorý o žalobcom podanom odvolaní rozhodol\nbez nariadenia pojednávania.».\n38. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nz 22. apríla 2020 dospel k záveru, že právne závery najvyššieho súdu vo vzťahu\nk odmietnutiu dovolania ako neprípustného – osobitne čo sa týka limitácie podať dovolanie\nv zmysle § 422 ods. 1 písm. a) a § 422 ods. 2 CSP a nenaplnenia dovolacieho dôvodu\npodľa § 420 písm. f) CSP – sú logické, rešpektujú účel vo veci aplikovaných právnych\nnoriem. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je dostatočným podkladom pre výrok,\nktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa, preto právne závery najvyššieho súdu\nnie sú zjavne neodôvodnené a ani arbitrárne, a tak sú ústavne akceptovateľné.\n39. Právny záver najvyššieho súdu o tom, že vzhľadom na predmet konania išlo\no tzv. bagateľnú vec, kde je vylúčená možnosť podať dovolanie, ústavný súd nepovažuje\nza arbitrárny. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že okresný súd nepripustil návrh na zmenu\nžaloby, keď žiadal zmeniť uplatňovanú sumu z hodnoty 1 000 € na sumu 200 000 €, ústavný\nsúd – vychádzajúc z obsahu dovolania tak, ako bolo vymedzené v obsahu napadnutého\n14\n\nuznesenia najvyššieho súdu (keďže sťažovateľ priamo svoje dovolanie ústavnému súdu\nnedoručil, pozn.) – poukazuje na to, že sťažovateľ túto námietku – t. j. nevyhovenie návrhu\nna zmenu žaloby – neuplatnil v dovolaní. Táto skutočnosť sama osebe vylučuje, aby takúto\nnámietku sťažovateľ prvýkrát uplatnil v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd v tomto\nsmere tiež konštatuje, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietol len samotné nevyhovenie\nnávrhu na zmenu žaloby, neargumentoval tým, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu\nna zmenu žaloby postupoval arbitrárne (svojvoľne), resp. že neboli splnené podmienky\npre nevyhovenie návrhu na zmenu žaloby v zmysle § 143 CSP. Z príslušných ustanovení\nCivilného sporového poriadku pritom vyplýva, že žalobca môže meniť žalobu so súhlasom\nsúdu (§ 139 CSP), zmena žaloby je podmienená rozhodnutím súdu o jej prípustnosti\na § 143 CSP ustanovuje podmienky, za ktorých konajúci súd nepripustí zmenu žaloby.\nSamotné rozhodnutie okresného súdu o nepripustení zmeny žaloby v prípade sťažovateľa\nneindikuje porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, hoci jeho dôsledkom bola neprípustnosť dovolania v dôsledku uplatnenia\nmajetkového cenzu.\n40. Právny záver najvyššieho súdu o tom, že žalobu podal sťažovateľ ako fyzická\nosoba, a teda ako osoba bez aktívnej vecnej legitimácie, ústavný súd nepovažuje\nza arbitrárny. Najvyšší súd poukázal na vymedzenie žalobcu v žalobe a taktiež na obsah\nsplnomocnenia, v ktorom sťažovateľ splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie.\nZ týchto dokumentov mala vyplynúť jednoznačná identifikácia sťažovateľa ako fyzickej\nosoby, na základe čoho dospel najvyšší súd k záveru, že žalobu podal sťažovateľ\nako fyzická osoba – spoločník spoločnosti. Vzhľadom na jednoznačné vymedzenie\nsťažovateľa v žalobe nebol dôvod na odstraňovanie vád žaloby. Právny názor najvyššieho\nsúdu je zrozumiteľne a konzistentne odôvodnený a je bez vnútorných protirečení. Uvedený\nprávny záver vyjadruje jedno z možných a ústavne akceptovateľných právnych posúdení\npredmetnej skutkovej situácie týkajúcej sa označenia strany sporu a jeho aktívnej vecnej\nlegitimácie. Skutočnosť, že okresný súd tento právny záver sformuloval šesť rokov po začatí\nkonania, indikuje síce neefektívnosť postupu okresného súdu, nie však automaticky\naj arbitrárnosť (svojvôľu).\n\n15\n\n41. Otázka zachovania aktívnej vecnej legitimácie spoločníka uplatňujúceho nárok\nna náhradu škody podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý v priebehu súdneho\nkonania prestal byť spoločníkom spoločnosti, je v právnych poriadkoch jednotlivých štátov\na v judikatúre súdov riešená rozdielne. Strata aktívnej vecnej legitimácie v prípade zániku\núčasti spoločníka v spoločnosti je jedným z riešení takejto situácie (pre bližšiu diskusiu\nporovnaj napr. GREGOROVÁ ŠIRICOVÁ, Ľ. Žaloba spoločníka v mene spoločnosti\nvoči štatutárnemu orgánu (actio pro socio) – Prvá časť. In: Právny obzor. 2016, 99,\nč. 5, s. 378 – 400, osobitne časť 2.1.4. Zmeny v osobe spoločníka, pozn.).\n42. Ústavný súd takto nezistil skutočnosti, ktoré by indikovali možnosť vysloviť\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu. V tomto smere ústavný súd zdôrazňuje,\nže z jeho judikatúry vyplýva právny názor, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe\nktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným\nprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n43. Sťažovateľ bližšie neodôvodnil porušenie čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 ústavy.\nV prerokúvanom prípade sťažovateľ namietal porušenie týchto článkov ústavy v spojení\ns porušením dohovoru – osobitne garancií, ktoré vyplývajú z práva na spravodlivé súdne\nkonanie zakotveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd nezistil porušenie práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v tejto súvislosti nemožno uvažovať ani o porušení čl. 1\nods. 2 a čl. 7 ods. 5 ústavy.\n44. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n16\n\n45. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-prípustnosť", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "obchodná spoločnosť-spoločnosť s ručením obmedzeným", "obchodná spoločnosť-štatutárny orgán spoločnosti", "legitimácia-vecná", "legitimácia-aktívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:83d1e9cf-8e81-4f77-b3da-bab6a3e37db8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.166.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/2019 z 11. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.166.2019.1"}, {"guid": "ussr:d6c9f22e-d8c3-48d6-8ecb-f31a62a27873", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.218.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.218.2017.1"}, {"guid": "ussr:5acf534d-1730-436c-a65e-b54139e61131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1"}, {"guid": "ussr:60e08ebf-3233-42af-91cd-ccc0b4722f6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.885.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 885/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 885/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.885.2016.1"}, {"guid": "ussr:917ead48-a815-495e-b2a0-a5d0015af642", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.660.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 660/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 660/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.660.2016.1"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:2db3c67b-b3a1-4dbf-be60-f5019b1f1e84", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2db3c67b-b3a1-4dbf-be60-f5019b1f1e84"}, {"guid": "ussr:a6f098f7-0333-4f6c-9dc4-451dca4aecb5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/2011 z 16. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-16", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f098f7-0333-4f6c-9dc4-451dca4aecb5"}, {"guid": "ussr:233a8155-ce6d-4530-ac1f-7a3cd8c60675", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:233a8155-ce6d-4530-ac1f-7a3cd8c60675"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:76fe0655-6306-49fd-9b9d-58a45d0e4331", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 154/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76fe0655-6306-49fd-9b9d-58a45d0e4331"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:214f4b83-6a9d-4b46-bce8-0904134bb4dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/08 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:214f4b83-6a9d-4b46-bce8-0904134bb4dc"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}