{"guid": "ussr:923babfb-626f-4783-9ed7-6c76ba2fecd9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.555.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 555/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 555/2020 z 10. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 555/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.555.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/923babfb-626f-4783-9ed7-6c76ba2fecd9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.555.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.555.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.555.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 555/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom\nJurčišinom, Mlynská 26, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nOkresného súdu Prešov sp. zn. 6 T 58/2018 zo 7. novembra 2018 a rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 5 To 5/2019 z 26. marca 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\na práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 6 T 58/2018 zo 7. novembra 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nokresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n5 To 5/2019 z 26. marca 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým rozsudkom\nokresného súdu bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví\npodľa § 158 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“) na tom skutkovom základe, že 8. januára 2018 v čase o 14.35 h viedol ako\nvodič osobné motorové vozidlo zn. Mazda 626 na ulici Strojníckej v meste\nvychádzaní z areálu spoločnosti\n\n, kde pri\n\nna hlavnú cestu nedal\n\nprednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, pričom prednou časťou vozidla narazil\ndo pravej bočnej časti vozidla zn. Seat Toledo prechádzajúceho po hlavnej ceste, ktoré\nv tom čase viedol vodič, a toto vozidlo následne prešlo do protismeru a prednou časťou\nnarazilo do prednej časti protiidúceho vozidla zn. Volkswagen Caddy, ktoré v tom čase\nviedol vodič, pričom následkom nárazu došlo k zraneniu vodiča vozidla zn. Seat Toledo,\nktorý utrpel zranenia, a to kožnú odreninu v čelovej oblasti vľavo, pomliaždenie piateho\nprsta pravej ruky a pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia 22 dní, a úrazu vodiča\nvozidla zn. Volkswagen Caddy, ktorý utrpel zranenia, a to pomliaždenie čelovej oblasti\nvpravo a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia 6 dní, čím sťažovateľ ako vodič\nsvojím konaním porušil § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov. Sťažovateľovi bol uložený trest\nodňatia slobody vo výmere 4 mesiacov podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36\npísm. j) a l) a § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona, ktorého výkon bol podmienečne odložený\nna skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona\nv spojení s § 50 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľovi bol zároveň uložený trest zákazu\nčinnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel vo výmere 24 mesiacov podľa § 61\nods. 1 a 2 Trestného zákona.\n\n2\n\n3. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie proti\nvýroku o vine a aj proti výroku o treste. Napadnutým rozsudkom krajského súdu bol\nzrušený napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e),\nods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný poriadok“) a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov podľa\n§ 158 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) a l) a § 38 ods. 3 Trestného zákona,\nktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 15 mesiacov podľa\n§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 50 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň bol\nsťažovateľovi uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel podľa\n§ 61 ods. 1 a 2 Trestného zákona vo výmere 15 mesiacov.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutia všeobecných\nsúdov vychádzali z nesprávneho vyhodnotenia dopravnej nehody príslušníkom Policajného\nzboru, ktorý mal nesprávne vyhodnotiť, že sťažovateľ vychádzal so svojím motorovým\nvozidlom z vedľajšej cesty na hlavnú cestu. Mesto\n\nvšak podaním z 25. marca 2019\n\nuviedlo, že išlo o cesty rovnakého druhu na celom úseku ulice Strojnícka v\n4.1 Príslušník Policajného zboru vyhodnotil situáciu v neprospech sťažovateľa, i keď\nvychádzal na cestu, ktorá nebola hlavnou cestou. Keďže k dopravnej nehode došlo\nna križovatke, ktorá pretína rovnocenné cesty, t. j. cesty bez označenia hlavnej cesty, bol\nvodič vozidla zn. Seat Toledo povinný riadiť sa pravidlom pravej ruky, a teda dať\nsťažovateľovi prednosť.\n4.2 Podľa sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní nezistili náležite skutkový\nstav, keďže svojvoľne označili ulicu Strojnícku ako hlavnú cestu v zázname dopravnej\nnehody z 8. januára 2018 bez náležitého dopravného značenia. Týmto uviedli do omylu\nsťažovateľa, ktorý, rešpektujúc závery vyšetrovania, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku.\n5. Podľa názoru sťažovateľa „konanie orgánov činných v trestnom konaní ako aj\nrozhodnutie Okresného súdu Prešov považujeme za hrubé porušenie práva na spravodlivý\nproces. Následkom tak závažného pochybenia orgánov činných v trestnom konaní je\nrozhodnutie prvostupňového súdu, ktoré vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu\n3\n\na z nesprávneho právneho posúdenia veci, čoho dôsledkom bolo nesprávne rozhodnutie\nsúdu. Okresný súd Prešov pri posudzovaní či vyhlásenie sťažovateľa príjme, nepostupoval\ns náležitou starostlivosťou ...“.\n6. Sťažovateľ sa tiež domnieva, že krajský súd sa „pri rozhodovaní o odvolaní\nnezaoberal vinou sťažovateľa aj napriek závažným pochybeniam pri vyšetrovaní, ktoré\nspočívajú v nesprávnom vyhodnotení a zdokumentovaní dopravnej nehody príslušníkom\npolicajného zboru, ktorý vyhotovoval záznam dopravnej nehody.\nMáme... za to, že na základe objektívnych skutočností, ktoré vyšli najavo až po\nvyhlásení sťažovateľa, že skutok spáchal, je zrejmé, že sťažovateľ dopravnú nehodu\nnezapríčinil, a teda, že sa skutok nestal. Krajský súd sa touto skutočnosťou nezaoberal a tým\npotvrdil odsúdenie sťažovateľa, ktorý sa trestného činu nedopustil.\nMáme za to, že základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces a na zistenie\nskutkového stavu bez dôvodných pochybností musí byť v záujme právnej istoty nadradené\nzákazu napadnúť rozhodnutie, ktoré sa zakladá na vyhlásení sťažovateľa, že nepopiera\nspáchanie skutku, ktoré bolo urobené v omyle.“.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým\nvysloví porušenie jeho v bode 1 označených práv napadnutým rozsudkom okresného súdu\na napadnutým rozsudkom krajského súdu. Sťažovateľ ďalej žiada zrušiť napadnutý\nrozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okrem toho sa sťažovateľ\ndomáha aj náhrady trov právneho zastúpenia v sume 415,51 €.\n8. Ústavná sťažnosť po jej doručení ústavnému súdu nebola pridelená sudcovi\nspravodajcovi. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu\npráce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra\n2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli\nv období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli\nprerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\nmedzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená\nsudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola\n4\n\nprejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda\nsenátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantné ustanovenia právnych predpisov\n9. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n5\n\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu\npoučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že a) je nevinný, b) je vinný\nzo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, c) nepopiera\nspáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.\nPodľa § 257 ods. 2 Trestného poriadku predseda senátu súčasne obžalovaného poučí\no následkoch vyhlásenia podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), a to v rozsahu podľa\nodsekov 5 a 8.\nPodľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní\nvyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa\n§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté\nvyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné\na v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371\nods. 1 písm. c).\nPodľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného\npodľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný\npriznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom,\nvýrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť\nvýsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.\n\n6\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.A K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného\nsúdu\n13. Podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je\nneprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.\n13.1 Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n13.2 Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa.\n14. Z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že po prednese obžaloby\na po poučení podľa § 257 ods. 2, 5 a 8 Trestného poriadku urobil sťažovateľ na hlavnom\npojednávaní vyhlásenie, že spáchanie skutku nepopiera, pričom na všetky relevantné otázky\nkladené mu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal\nkladne. Po poučení sťažovateľa o neodvolateľnosti a dôsledkoch vyhlásenia v zmysle § 257\nods. 5 Trestného poriadku okresný súd po predchádzajúcom zistení stanoviska ostatných\nstrán trestného konania podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie sťažovateľa\nv zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku prijal. Zároveň vyhlásil, že v rozsahu,\nv akom sa sťažovateľ priznal k spáchaniu skutku, dokazovanie nevykoná a vykonajú sa len\ndôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Zároveň sťažovateľ bol na hlavnom\npojednávaní poučený o nemožnosti podania odvolania proti výroku o vine a o možnosti\npodania dovolania proti výroku o vine, a to len z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku.\n\n7\n\n15. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku\nokresného súdu odvolanie aj proti výroku o vine napriek tomu, že bol riadne poučený\no nemožnosti jeho podania z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode. Z formálneho\nhľadiska sťažovateľ síce vyčerpal riadny opravný prostriedok v podobe odvolania.\nV skutočnosti (z materiálneho hľadiska) tak neurobil, pretože jeho oprávnenie podať\nodvolanie proti výroku o vine zaniklo tým, že okresný súd prijal jeho vyhlásenie o tom, že\nnepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Keďže sťažovateľ netvrdil, tým menej\npreukazoval, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa postupom uvedeným v bode 14\nvzdal možnosti podať odvolanie proti výroku o vine, v okolnostiach jeho prípadu\nneprichádzal do úvahy prípadný postup ústavného súdu v zmysle § 132 ods. 3 zákona\no ústavnom súde.\n16. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom\nprerokovaní v tejto časti odmietol ako neprípustnú podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56\nods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.\nIII.B K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu\n17. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, ak ústavný súd pri jej predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.\n17.1 V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie\nústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi\noznačeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním\nalebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej.\n17.2 Za dôvody zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti treba v zmysle\njudikatúry (napr. IV. ÚS 62/08, IV. ÚS 211/08, II. ÚS 640/2016) považovať aj konkrétne\nokolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\n8\n\nrozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a únosnosť\nz hľadiska požiadaviek na ochranu práv, ktorých porušenie sa namieta, vrátane posúdenia,\nči tieto pochybenia, resp. nedostatky reálne spôsobili alebo mohli spôsobiť sťažovateľovi\nujmu na jeho ústavou zaručených právach.\n18. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci vo veciach\npatriacich do ich právomoci.\n18.1 Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k orgánom verejnej moci nie je\nprieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred orgánmi\nverejnej moci bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu orgán verejnej moci vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09).\n18.2 Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n19. Ústavný súd poznamenáva, že v obsahu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru niet zásadných odlišností a prípadné porušenie týchto práv je potrebné\nposudzovať spoločne.\n20. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa\nrelevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala\na boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý\n9\n\nprávo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,\nktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy\nna zistený stav veci.\n21. Súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04).\n22. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech v konaní\npred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).\n23. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým rozsudkom krajského súdu vrátane\nsťažovateľom prezentovaných námietok, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi\nv bode 1 označených článkov ústavy a dohovoru, ktorých porušenie sa namieta. Uvedený\nprieskum vykonal ústavný súd v medziach svojich právomocí, a teda posudzoval kvalitu\nodôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu a ústavnú súladnosť interpretácie\nprávnej úpravy, ktorá bola vo veci sťažovateľa aplikovaná, inými slovami, ústavnú\nudržateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n24. Ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, v ktorom sa uvádza:\n„Vzhľadom k tomu, že konajúci súd prijal vyhlásenie obžalovaného, odvolanie proti\nvýroku o vine bolo v zmysle § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku\n\n10\n\nz jeho strany neprípustné. Preto odvolací súd preskúmaval iba výrok o treste, ktorý\npovažoval obžalovaný za neprimeraný.\nO návrhu obžalovaného, aby odvolací súd zabezpečil ako dôkaz správu o stave\ncestnej komunikácie od Mesta\n\nktoré poskytlo obžalovanému písomnú informáciu\n\no tom, že na komunikácii nebolo určené právo prednosti vjazde, odvolací súd nerozhodol\nz dôvodu, že tento dôkaz sa týkal výroku o vine, ktorý bol právoplatný a odvolací súd nemal\nprávomoc ho preskúmavať. Aj keby bolo preukázané, že na komunikácii, kde došlo\nk dopravnej nehode, nebola vyznačená hlavná cesta a teda nebolo na nej určené právo\nprednosti vjazde, tak toto zistenie by nemenilo nič na závere o zavinení obžalovaného,\npretože obžalovaný vychádzal z miesta ležiaceho mimo cesty, čo vyplýva nielen z výpovede\nobžalovaného zo dňa 22.05.2018, ale aj zo záznamu dopravnej nehody z 08.01.2018, a preto\nbol povinný dať prednosť v jazde vozidlám pohybujúcim sa po ceste.“\n25. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd ako súd odvolací v napadnutom rozsudku\njasne a zrozumiteľne vyjadril dôvody, pre ktoré vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nokresného súdu nepreskúmal výrok o vine (neprípustnosť odvolania). Podľa názoru\nústavného súdu preto právny záver krajského súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti, zjavnej\nneodôvodnenosti či svojvôle, čo by bolo možné konštatovať len v prípade, ak by sa natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona, že by tým poprel jeho účel a význam\n(m. m. III. ÚS 264/05, I. ÚS 23/2010).\n26. K námietkam sťažovateľa o nesprávnom zistení skutkového stavu (bod 4)\nústavný súd zároveň poukazuje na právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvyslovené v jeho rozsudku sp. zn. 2 To 5/2011 zo 7. februára 2012 k inštitútu uznania viny:\n„Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu\nkonštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí\nvyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ tr. por. alebo podľa § 257 ods. 1\npísm. c/... Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por...\nvyjadrujú obžalovaní svoju vôľu prijať vinu za skutok zistený výrokom obžaloby a zároveň\naj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako ako pri dohode o vine a treste (§ 333 ods. 3,\n§ 334 ods. 1, 4 T. por.). Ak súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por... toto vyhlásenie príjme, nemá už\n11\n\nprocesný priestor na dokazovanie, ktoré by vyvolalo zmenu skutkových zistení obžaloby,\nzároveň ani možnosť zmeny právnej kvalifikácie skutku, určenej obžalobou. Inak by boli\notázky, pokladané obžalovanému podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.\nnezmyselné a bez právnej relevancie. To platí aj o preskúmaní výroku o vine rozsudku,\nvyhláseného na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného, v odvolacom aj v dovolacom\nkonaní (okrem preskúmania porušenia práv obhajoby v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr.\npor., ak by toto porušenie vyvolalo okolnosť, že obžalovaný učinil príslušné vyhlásenie,\nalebo ak by práva obhajoby boli porušené tým, že nebol dodržaný vyhláseniu a jeho prijatiu\nzodpovedajúci zákonný postup).“\n27. Sťažovateľ tiež neuvádza nijaké konkrétne a špecifické dôvody, pre ktoré by\nna jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nemal prihliadať aj\nústavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ taktiež netvrdí a ani ničím\nnepreukazuje, že by nebol poučený o následkoch a dôsledkoch predmetného vyhlásenia,\nprípadne že im dostatočne neporozumel.\n28. Sťažovateľ mal možnosť namietať skutočnosti uvedené v bode 4 počas celého\nprípravného konania a počas súdneho konania do prijatia jeho vyhlásenia podľa § 257 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku okresným súdom. Úlohou ústavného súdu nie je naprávať\ndôsledky nevhodne zvoleného postupu/taktiky sťažovateľa a z tohto dôvodu vstupovať\ndo meritórneho rozhodnutia všeobecného súdu.\n29. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pojem\n„spravodlivé“ použitý v čl. 6 ods. 1 dohovoru nepredstavuje spravodlivosť vecnú, ale\nspravodlivosť procesnú, čo v praxi znamená aj kontradiktórnosť konania (pozri rozhodnutie\nvo veci Star Cate Epilekta Gevmata a ostatní proti Grécku zo 6. 7. 2010, sťažnosť\nč. 54111/07).\n30. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa\npri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (bod 17).\n12\n\n31. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie\no ďalších jeho procesných návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "odvolanie-prípustnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8e6bffd2-f384-470b-a511-c1cffe93127f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.640.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 640/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 640/2016 z 11. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-11", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.640.2016.1"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:3347a163-dc1f-48e3-8e2c-e0f585b8d899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3347a163-dc1f-48e3-8e2c-e0f585b8d899"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "fab8cce5-4eb3-47a6-915f-fa77d7104a15:cb4d2b6d-90e0-4cb7-8fce-3b6d73964294", "ecli": null, "spisova_znacka": "5To/5/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/5/2019 z 12. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fab8cce5-4eb3-47a6-915f-fa77d7104a15:cb4d2b6d-90e0-4cb7-8fce-3b6d73964294"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d1cf5ebc-10fb-4108-9a81-cc325d66df07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.171.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 171/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.171.2025.1"}, {"guid": "ussr:50a9eb74-a1c9-4a08-b3ba-0109419b22f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.556.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 556/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 556/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.556.2022.1"}]}