{"guid": "ussr:344e802c-9a7b-458c-9992-11aa725db16b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.550.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 550/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 550/2018 z 13. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 550/2018, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.550.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/344e802c-9a7b-458c-9992-11aa725db16b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.550.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.550.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.550.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 550/2018-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) o prijatej ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti Majetkový\nHolding, a. s., Staromestská 3, Bratislava, IČO 35 823 364, zastúpenej advokátom\nMgr. Martinom Babčaníkom, Oravská ulica 8, Miloslavov, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 ECdo 7/2018 z 23. mája 2018 takto\nrozhodol:\nÚstavnej\n\nsťažnosti\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nMajetkový\n\nHolding,\n\na.\n\ns.,\n\nnevyhovuje.\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta\n2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Majetkový Holding, a. s.,\nStaromestská 3, Bratislava, IČO 35 823 364 (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 4 ECdo 7/2018 z 23. mája 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v postavení oprávneného vymáhal\nsumu 16 781,52 € s príslušenstvom ako pohľadávku judikovanú zmenkovým platobným\nrozkazom Okresného súdu Bratislava I z 26. júla 2007 v exekúcii vedenej Okresným súdom\nPartizánske (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 2 Er 2316/2008.\n3. V súlade s novelizáciou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995\nZ. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)\nvykonanou zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony, sťažovateľ podaním z 12. januára 2016 doplnil návrh na vykonanie\nexekúcie o všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou.\n4. Okresný súd ako exekučný súd uznesením č. k. 2 Er 2316/2008-64 z 29. apríla\n2016 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku z dôvodu,\nže „v základnom – zmenkovom konaní sa súd nezaoberal charakterom spotrebiteľského\nvzťahu medzi účastníkmi konania“. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ\nodvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením\nč. k. 16 CoE 397/2016-79 zo 7. augusta 2017 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.\nNásledne sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým uznesením tak, že dovolanie odmietol, aplikujúc § 202 ods. 4\nExekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017.\n5. Sťažovateľ okrem iného v ústavnej sťažnosti uviedol, že „... Najvyšší súd SR\nnapádaným uznesením bez ďalšieho odmietol dovolanie Sťažovateľa, aplikujúc ustanovenie\n§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01. 04. 2017), pričom aplikáciu\n2\n\ndotknutého ustanovenia v Napádanom uznesení nijakým spôsobom neodôvodnil... pri jeho\naplikácii zásadne pochybil, keď uvedené ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku\naplikoval v priamom rozpore s prechodnými ustanoveniami k novej právnej úprave... § 243i\naž 243k Exekučného poriadku nezakladajú žiadnu výnimku pre aplikáciu nového\nustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01. 04. 2017) aj na\nexekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017.\nS poukazom na citované ustanovenia zákona sa teda exekučné konanie vo veci\nSťažovateľa ako oprávneného proti povinnej... naďalej spravuje ustanoveniami Exekučného\nporiadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 a aplikácia ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného\nporiadku v znení účinnom od 01. 04. 2017 je preto v predmetnej exekučnej veci ZO\nZÁKONA vylúčená... Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 03. 2017 použitie\ndovolania... proti rozhodnutiu súdu v exekučnom konaní nevylučoval.\nSkutočnosť, že v prípade Napádaného uznesenia Najvyššieho súdu SR ide\nz ústavnoprávneho hľadiska o excesnú aplikáciu právneho predpisu, porušujúcu základné\nprávo Sťažovateľa na súdnu ochranu, preukazuje aj ustálená rozhodovacia prax najvyšších\nsúdnych autorít, a to tak Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie NS SR pod sp. zn.\n3 Oboer/1/2017, 3 Oboer/5/2017, sp. zn. 3 Oboer/10/2017 a sp. zn. 3 Oboer/15/2017),\nako aj Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 45/2018).\nAj s poukazom na citovanú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít... máme\nza to, že odmietnutie dovolania Sťažovateľa... nemožno kvalifikovať inak ako odmietnutie\nspravodlivosti (denegatio iustitiae)...“.\n6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým\nvysloví porušenie jeho v bode 1 uvedených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nSťažovateľ ďalej žiada zrušiť napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vec vrátiť\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Okrem toho sa sťažovateľ domáha aj priznania\nnáhrady trov právneho zastúpenia v sume 830,76 €.\n\n3\n\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika\nsťažovateľa\n7. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. Rvp 1723/2018 a bola\npridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorá bola podľa Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019\nčlenkou IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracoval v zložení Ľudmila Gajdošíková\n(predsedníčka senátu), Ladislav Orosz a Miroslav Duriš. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola\npredbežne prerokovaná a uznesením č. k. IV. ÚS 550/2018-8 z 9. októbra 2018 bola prijatá\nna ďalšie konanie.\n8. Do 16. februára 2019 (deň uplynutia funkčného obdobia sudkyne spravodajkyne\na ďalšieho člena senátu) nebola ústavná sťažnosť sťažovateľa v merite veci rozhodnutá\npôvodným IV. senátom ústavného súdu. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019\nDodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5\nrozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie uplynulo 16. februára\n2019, prerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť\nsťažovateľa bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II\nbodu 3 rozvrhu práce bola v merite veci rozhodnutá vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý\npracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (sudca\nspravodajca).\n9. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci podaním č. k. KP 3/2018-96,\nCpj 64/2018 z 18. januára 2019 vyjadrila vtedajšia predsedníčka najvyššieho súdu.\nVo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 25. januára 2019 uviedla:\n„Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z.z. nadobudlo dňa\n1. apríla 2017 účinnosť ustanovenie § 202 ods. 4 EP, podľa ktorého dovolanie ani\ndovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je\n4\n\nprípustné. V prvom rade treba vyriešiť otázku, či sa má posudzovať prípustnosť dovolania\npodľa novelizovanej právnej úpravy alebo podľa právneho stavu platného do 31. marca\n2017. Zákon č. 2/2017 Z.z. síce k úpravám účinným od 1. apríla 2017 v prechodnom\nustanovení § 243h ods. 1 veta prvá stanovil, že ak v § 243i až § 243k neustanovuje inak,\nexekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do\n31. marca 2017, no vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu konaniu,\nneurčil žiadne pravidlo.\nPrax dovolacieho súdu pri posudzovaní prípustnosti týchto dovolaní je jednotná\nv tom, že osobitne akcentuje, či ide o dovolania smerujúce proti rozhodnutiam vydaným do\n31. marca 2017. V tomto prípade berie na zreteľ, že vtedajšia právna úprava nevylučovala\ncelkom prípustnosť dovolania, a preto, rešpektujúc ústavný princíp dôvery v platné právo\na v správnosť aktov orgánov verejnej moci (vrátane v nich obsiahnutých poučení o možnosti\nopravných prostriedkov), posudzuje prípustnosť týchto dovolaní podľa právnej úpravy\núčinnej do 31. marca 2017 (napr. 1 ECdo 8/2017 z 28.6.2018).\nOd právneho stavu, ktorý bol významný z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolaní\nuvedených v predchádzajúcom bode, treba dôsledne odlišovať právny stav, v rámci ktorého\nbolo dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané po 1. apríli 2017, teda už za účinnosti\nExekučného poriadku (v doplnenom znení účinnom od uvedeného dňa), ktorý výslovne\nvylučuje prípustnosť dovolania a dovolania generálneho prokurátora proti uzneseniu\nvydanému v exekučnom konaní (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku). V týchto prípadoch\ndovolanie odmieta ako procesné neprípustné (napr. 3 ECdo 16/2017 z 12.12.2017).\nNamietané rozhodnutie najvyššieho súdu je súladné z ustálenou rozhodovacou\npraxou dovolacieho súdu, preto ho nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivé súdne konanie\na na súdnu ochranu.“\n10. Právny zástupca sťažovateľa reagoval na vyjadrenie podaním (replikou), ktoré\nbolo ústavnému súdu doručené 1. marca 2019 a v ktorom uviedol:\n„... s právnym posúdením a ani s tvrdením o ustálenej rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu nemožno súhlasiť.\n\n5\n\nVo vzťahu k zmenám zavedeným do Exekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z.z.\nzákonodarca prechodným ustanovením § 243h ods. 1 EP určil, že exekučné konania začaté\npred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017, ak § 243i až §243k\nneustanovia inak. Ide o všeobecné pravidlo, ktoré je platné pre všetky exekučné konania\nzačaté pred 01.04.2017, pričom výnimky z jeho uplatnenia zákonodarca výslovne upravil\nv §§ 243i až §243k EP. Keďže však zákonodarca žiadnu výnimku z uplatňovania\nvšeobecného prechodného ustanovenia vo vzťahu k opravným prostriedkom proti\nrozhodnutiam súdu v exekučných konaniach neurčil, potom právne predpisy účinné do\n31.03.2017 je nevyhnutné aplikovať aj na všetky opravné konania, ktoré sú vecnou súčasťou\nexekučných konaní začatých pred 01.04.2017.\nPokiaľ Najvyšší súd SR hovorí o akejsi ustálenej praxi dovolacieho súdu,\nupozorňujeme, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu NIE JE jednotná a ustálená.\nSťažovateľ už vo svojej sťažnosti poukázal na skoršie rozhodnutia dovolacieho súdu (viď\nuznesenie NS SR pod sp.zn. 3Oboer/1/2017, 3Oboer/5/2017, sp.zn. 3Oboer/10/2017 a sp.zn.\n3Oboer/15/2017)... sťažovateľom označené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako súdu\ndovolacieho časovo predchádzali rozhodnutiam, na ktoré vo svojom vyjadrení poukazuje\nNajvyšší súd SR...\nJe zrejmé, že senáty NS SR rozhodujúce vo veciach pod sp.zn. 1ECdo 8/2017 a sp. zn.\n3ECdo 16/2017 na... zákonnú povinnosť podľa § 48 CSP úplne rezignovali a vec na\nrozhodnutie veľkému senátu nepostúpili. Ich postup i rozhodnutia v uvedených veciach tak\nodporujú základným požiadavkám na právnu istotu, vyjadreným v čl. 2 ods. 2 CSP.\n... právny názor, prezentovaný Najvyšším súdom SR vo vyjadrení zo dňa 19.01.2019,\nby bol akceptovateľný v prípade, ak by zákonodarca pripustil okamžitú aplikabilitu novely\nExekučného poriadku – zákona č. 2/2017 Z.z. aj na exekučné konania začaté pred jej\núčinnosťou. V takom prípade by bolo skutočne relevantné pri posudzovaní prípustnosti\ndovolaní s ohľadom na elementárne princípy spravodlivosti rozlišovať, či dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie bolo vydané pred účinnosťou novely alebo po jej účinnosti.\n... zákonodarca upustil od obvyklej okamžitej aplikability a prechodným ustanovením\n§ 243h ods. 1 výslovne určil, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia\npodľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Toto prechodné ustanovenie sa v plnej miere\nvzťahuje aj na opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdov v dotknutých exekučných\n6\n\nkonaniach, pričom predpisy účinné do 31. marca 2017 dovolanie v exekučnom konaní\nnevylučovali.“\n11. Právny zástupca sťažovateľa doplnil svoje stanovisko podaním, ktoré bolo\nústavnému súdu doručené 8. októbra 2019 a v ktorom uviedol:\n„Ústavný súd v inom rozhodnutí konštatoval, že s otázkou okamžitej aplikability §202\nods. 4 Exekučného poriadku sa Najvyšší súd vysporiadal viacerými rozhodnutiami, napr.\nuzneseniami\n\nsp.zn.\n\n6Ecdo/3/2017,\n\n6Ecdo/7/2017,\n\n6Ecdo/9/2017,\n\n6Ecdo/11/2017,\n\n6Ecdo/13/2017 a 6Ecdo/15/2017, z ktorých to posledné bolo uverejnené aj v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu SR a ktorým teda malo dôjsť k ustáleniu právneho názoru\nNajvyššieho súdu. Opätovne si na tomto mieste dovoľujeme upozorniť, že Sťažovateľom\noznačená judikatúra NS SR časovo predchádzala uvedeným rozhodnutiam s opačným\nprávnym názorom... A zároveň neskoršia rozhodovacia prax NS SR Sťažovateľom označené\nrozhodnutia potvrdzovala, napr. uznesenie 3Oboer/1/2017 zo dňa 28.09.2017, ale aj napr.\nuznesenie pod sp. zn. 4Oboer/3/2017 zo dňa 31.10.2017.\nJe viac ako zrejmé, že senát, ktorý vydal Sťažovateľom napádané uznesenie NS SR\npod sp.zn. 4ECdo 7/2018 (ale tiež senát 6Ecdo), si... zákonnú povinnosť podľa § 48 CSP\nNESPNIL a vec na rozhodnutie Veľkému senátu nepostúpil.\nPokiaľ ide o argument, že publikovaním uznesenia NS SR pod sp.zn. 6Ecdo/15/2017\ndošlo k ustáleniu právneho názoru Najvyššieho súdu v otázke okamžitej aplikability § 202\nods. 4 EP, upozorňujeme, že právna veta publikovaného rozhodnutia nerieši otázku\nokamžitej aplikability § 202 ods. 4 EP, ale úplne inú právnu otázku a teda o ustálení\nprávneho názoru NS SR v tejto otázke nie je možné hovoriť...\nSťažovateľom označené rozhodnutie Ústavného súdu SR pod sp.zn. I. ÚS 45/2018\nopäť časovo predchádzalo rozhodnutiam s opačným právnym názorom a podľa našej\nvedomosti BOLO PRVÉ, v ktorom Ústavný súd riešil otázku aplikácie ustanovenia § 202\nods. 4 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté do 31.03.2017.\nUpozorňujeme, že ak Ústavný súd v niektorých iných prípadoch rozhodol o otázke\nvylúčenia aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku na exekučné konania\nzačaté do 31.03.2017 odlišne ako vo svojom skoršom rozhodnutí pod sp.zn. I. ÚS 45/2018,\nrozhodol bez toho, aby si sudca spravodajca v týchto konaniach splnil zákonnú povinnosť\n7\n\npodľa § 13 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z. a predložil plénu Ústavného súdu návrh na\nzjednotenie právnych názorov, ale najmä bez toho, aby toto skoršie rozhodnutie iného\nsenátu zohľadnil a aby svoj odklon od právneho názoru v ňom vysloveného riadne\nodôvodnil. Opäť tak nedošlo k zjednoteniu právneho názoru najvyššej súdnej inštancie\nzákonom stanoveným a predpokladaným spôsobom.“\n12. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248\na § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije\naj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n13. Ústavný súd o podanej ústavnej sťažnosti listom z 12. februára 2020 zaslaným\ndoporučene do vlastných rúk upovedomil zúčastnenú osobu (v postavení povinnej\nv predmetnej exekúcii) s tým, že má právo vyjadriť sa k nej v lehote 10 dní od doručenia\nupovedomenia v zmysle § 126 zákona o ústavnom súde. Poštová zásielka bola 18. februára\n2020 doručená zúčastnenej osobe, ktorá sa k ústavnej sťažnosti nevyjadrila.\n14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia\npráv uvedených v bode 1.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n8\n\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n19. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavnej sťažnosti sa nevyhovie vtedy,\nak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej\npríčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,\nporušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne\nnepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n20. Ústavný súd konštatuje, že pri uplatňovaní právomocí v zmysle čl. 127 ústavy nie\nje jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských\nprávach a základných slobodách (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01,\nz novších napr. II. ÚS 206/2015, I. ÚS 41/2019).\n\n9\n\n21. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje\nzásadná odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno\npreskúmavať spoločne.\n22. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú [čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012)].\n23. Je nepochybné, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa\núčastníkovi konania (strane sporu) poskytuje v dovolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom\nsa na základe mimoriadneho opravného prostriedku domáha ochrany pred dovolacím súdom\nz dôvodov, ktoré výslovne upravuje procesné právo. Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) sa podľa tohto\nzákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok,\nSprávny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak. Z hľadiska právnej úpravy\nprípustnosti dovolania sa „iným zákonom“ v zmysle § 2 CSP rozumie aj Exekučný\nporiadok.\n24. Samotná otázka posúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania\nvrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho\nsúdu ako dovolacieho súdu. Inými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej\nvyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku (resp. Exekučného\nporiadku), ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii\nzákladného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom\ndôsledku\n\nnemôže\n\nviesť\n\nk\n\nzáveru\n\no\n\nporušení\n\noznačeného\n\npráva\n\nsťažovateľa.\n\nPre neprípustnosť dovolania najvyšší súd ani nemá právomoc preskúmavať dôvodnosť\n\n10\n\ndovolania z hľadiska dovolateľom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci\n(III. ÚS 226/2017).\n25. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť\nsúdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom,\nv dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať\nza porušenie označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť\nposúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec\nboli naplnené (I. ÚS 145/2010, III. ÚS 276/2018).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n26. Podstata ústavnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nspočíva v tvrdení sťažovateľa, že najvyšší súd nesprávne aplikoval časovú pôsobnosť § 202\nods. 4 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ktorý sa nemal použiť, keďže\nexekučné konanie začalo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Dovolanie\nsťažovateľa bolo odmietnuté ako neprípustné, pretože podanie dovolania proti uzneseniu\nvydanému v exekučnom konaní je vylúčené.\n27. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017\ndovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom\nkonaní nie je prípustné.\n28. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017\nak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté\npred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá\npre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci\npridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.\n\n11\n\n29. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením najvyššieho súdu vrátane\nsťažovateľom prezentovaných nosných úvah, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu\ns limitmi práv označených v bode 1, ktorých porušenie sťažovateľ namieta. To znamená,\nči odôvodnenie\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsignalizuje\n\npotenciálnu\n\narbitrárnosť v interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem na vec sťažovateľa\na s tým spojené možné porušenie v bode 1 uvedených práv sťažovateľa, alebo naopak,\nči vzhľadom na odôvodnenie a právne závery najvyššieho súdu v ňom uvedené by nebolo\nmožné konštatovať porušenie v bode 1 označených práv napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu.\n30. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol,\nže v «danom prípade odvolací súd rozhodol 7. augusta 2017. Dovolanie, ktoré bolo podané\n8. novembra 2017, smeruje „proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní“. Najvyšší súd\ndovolanie oprávnenej, prípustnosť ktorého je ustanovením § 202 ods. 4 Exekučného\nporiadku (v znení od 1. apríla 2017) výslovne vylúčená, odmietol podľa § 447 písm. c/\nC.s.p.».\n31. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že novela Exekučného poriadku vykonaná\nzákonom č. 2/2017 Z. z. modifikovala spôsobilý predmet dovolania ako jednej\nz objektívnych podmienok jeho prípustnosti tak, že vylúčila prípustnosť dovolania proti\nuzneseniam vydaným v exekučnom konaní.\n31.1 V prechodných zákonných ustanoveniach vo vzťahu k opravným konaniam,\nteda ani k dovolaciemu konaniu, neurčila žiadne prechodné pravidlo. Prechodné\nustanovenie, na ktoré poukazoval sťažovateľ (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku),\nnemožno extenzívne vzťahovať aj na konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\nTento záver je daný procesnoprávnym charakterom predmetného ustanovenia (§ 202 ods. 4\nExekučného poriadku) a nepriamo aj samotným obsahom prechodných ustanovení (§ 243h\naž § 243k Exekučného poriadku), ktoré upravujú niektoré praktické aspekty týkajúce sa\nexekučného konania vo vzťahu k súdnemu exekútorovi.\n31.2 Navyše k rovnakému záveru nabáda aj gramatický výklad predmetného\nustanovenia, keď pod výraz „exekučné konania“ nemožno podriadiť aj rozhodovanie\n12\n\no mimoriadnom opravnom prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu v exekučnom\nkonaní. Ústavný súd podotýka, že nosným znakom intertemporality procesných právnych\npredpisov je princíp okamžitej aplikability novej procesnej úpravy. Tento princíp je\nprocesnému právu natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných\nustanoveniach procesnej úpravy (PROCHÁZKA, R., KÁČER, M. Teória práva. Bratislava :\nC. H. Beck, 2013, s. 173.).\n32. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukázal na viaceré rozhodnutia najvyššieho\nsúdu (napr. sp. zn. 3 Oboer 1/2017, 3 Oboer 5/2017, 3 Oboer 10/2017, 3 Oboer 15/2017),\nv ktorých dospel k opačnému právnemu záveru ako v napadnutom uznesení. Ústavný súd\nvšak opätovne konštatuje, že najvyšší súd vo viacerých iných rozhodnutiach, na ktoré\nsťažovateľ tiež poukázal (napr. sp. zn. 6 ECdo 3/2017, 6 ECdo 7/2017, 6 ECdo 9/2017,\n6 ECdo 11/2017, 6 ECdo 13/2017), rozhodol v súvislosti s okamžitou aplikabilitou § 202\nods. 4 Exekučného poriadku, že jej použitie je nevyhnutné, ak sú kumulatívne splnené dve\npodmienky. Dovolanie musí byť podané (dovolacie konanie začaté) a zároveň rozhodnutie,\nproti ktorému dovolanie smeruje, musí byť vydané za účinnosti „novej“ procesnej úpravy\nExekučného poriadku účinnej od 1. apríla 2017. V preskúmavanej veci je zrejmé,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté už\nza účinnosti novej právnej úpravy (7. augusta 2017). Na toto dovolacie konanie z hľadiska\nprípustnosti dovolania bolo preto potrebné aplikovať právnu úpravu Exekučného poriadku\nv znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorá vylúčila prípustnosť dovolania proti uzneseniu\nvydanému v exekučnom konaní.\n33. Zároveň je významnou okolnosťou, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2018 bolo pod poradovým číslom 24 uverejnené\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 ECdo 15/2017 z 27. septembra 2017. Tým došlo\nk ustáleniu právneho názoru najvyššej súdnej inštancie všeobecného súdnictva na otázku\nprípustnosti dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 2 CSP proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým do 31. marca 2017 rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu exekučného súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m)\nExekučného poriadku tak, že prípustnosť dovolania je vylúčená. Uverejnené rozhodnutie\n13\n\npredstavuje judikatúrny smer, ktorý síce nie je formálne záväzný, ale nie je ani\nbez normatívneho významu pre ďalší vývoj rozhodovacej činnosti všeobecných súdov\nvrátane najvyššieho súdu, ktorá sa už prejavila v súdnej praxi (I. ÚS 312/2019).\n34. Podľa judikatúry ústavného súdu účelom princípu okamžitej aplikability\nprocesných noriem, teda použiteľnosti „nových“ procesných ustanovení na konania začaté\na prebiehajúce podľa „starej“ úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých\nkonaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú\npôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (II. ÚS 185/2018,\nI. ÚS 281/2018).\n35. Ústavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti opakovane potvrdil\nsprávnosť právneho záveru dovolacieho súdu o neprípustnosti dovolania v exekučných\nkonaniach za totožných skutkových a právnych okolností, ako je to v práve posudzovanej\nústavnej sťažnosti, čo preukazujú viaceré jeho rozhodnutia (napr. II. ÚS 185/2018,\nI. ÚS 281/2018, III. ÚS 276/2018, III. ÚS 177/2018, II. ÚS 517/2018, I. ÚS 74/2019,\nI. ÚS 312/2019, II. ÚS 295/2019, IV. ÚS 397/2020). Pokiaľ sťažovateľ vo svojej\nargumentácii poukazuje na skoršie uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 45/2018\nz 31. januára 2018, v ktorom ústavný súd zaujal opačný právny názor, keď odmietol ústavnú\nsťažnosť ako neprípustnú z dôvodu nevyužitia podania dovolania ako mimoriadneho\nopravného prostriedku proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v exekučnom konaní, ústavný\nsúd dodáva, že dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo a právne porovnateľných\nveciach vyvoláva až rozhodovacia prax, ktorá sa ustálila po určitú dobu, a nie ojedinelé\nrozhodnutie vybočujúce z určitej línie rozhodovania, ako to bolo v prípade sťažovateľom\nuvádzaného rozhodnutia ústavného súdu (tiež I. ÚS 312/2019).\n36. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nsama osebe nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným\n(mutatis mutandis IV. ÚS 35/02).\n\n14\n\n37. Ústavný súd považuje v zmysle uvedeného spôsob, akým najvyšší súd odôvodnil\naplikovanie „nového“ ustanovenia o dovolaní v Exekučnom poriadku, za ústavne\nkonformný a konštatuje, že mu nemožno vytknúť vady, ktoré by viedli k porušeniu\nsťažovateľom v bode 1 uvedených práv. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu tak\nnevykazuje znaky arbitrárnosti a zjavnej nezlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, a jeho\nprávne závery považuje ústavný súd za ústavne udržateľné. Vzhľadom na uvedené ústavný\nsúd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu, a ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa nevyhovel.\n38. Keďže ústavnej sťažnosti sťažovateľa nebolo vyhovené, rozhodovanie o ďalších\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nV.\n39. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-zastavenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie-zastavenie", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fe1a42c8-1b46-49f5-aaf5-d4503d320768", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.397.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.397.2020.1"}, {"guid": "ussr:82ab3a79-a838-4605-8f29-7ce7e0f072b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.295.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 295/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2019 z 23. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.295.2019.1"}, {"guid": "ussr:31ea9b7e-3032-4f48-97f2-fffa8b659650", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.312.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 312/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 312/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.312.2019.1"}, {"guid": "ussr:beadb630-6f20-48f2-a719-f3092337387c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.74.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.74.2019.1"}, {"guid": "ussr:a12ff063-05e2-4a6a-bf51-2bf2997b443a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1"}, {"guid": "ussr:281d3427-1551-4933-a356-24f4acb78dea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.517.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 517/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 517/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.517.2018.1"}, {"guid": "ussr:a453b7af-f57b-4a7a-93d9-ced7571fd27a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.281.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.281.2018.1"}, {"guid": "ussr:4015fbc5-3b2e-4db8-bbbf-baf5becd8cad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.276.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 276/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.276.2018.1"}, {"guid": "ussr:126b0447-82d2-40a1-8007-4cf445d15099", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.177.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 177/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 177/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.177.2018.1"}, {"guid": "ussr:a854ee3c-40f1-4517-99d0-b85f6ba93aae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.185.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.185.2018.1"}, {"guid": "ussr:e5b74766-ba39-4c07-83e8-f84f632a5b7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.45.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 45/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 45/2018 z 31. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.45.2018.1"}, {"guid": "ussr:146cc06e-d922-4c27-816c-a1e6730615c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.226.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 226/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 226/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.226.2017.1"}, {"guid": "ussr:45cb58d9-a82c-4778-9639-21acf4a86d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:f89907e6-861e-4cc8-8825-c78ece516095", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f89907e6-861e-4cc8-8825-c78ece516095"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "50d6c216-c7e0-4817-9926-6ee63338a7ea:fb030ef1-24a6-4f99-87ab-f277c476db72", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3208200472.1", "spisova_znacka": "3Oboer/1/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/1/2017 z 27. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3208200472.1"}, {"guid": "80c7380c-dbf8-4f6d-9ef7-656d37b0e7aa:e643e004-8757-43e4-9140-2cca3792ecc8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3608201721.1", "spisova_znacka": "16CoE/397/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/397/2016 z 6. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-08-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3608201721.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3478d534-ce28-486e-9d8c-f630d2fa9387", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.349.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 349/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 349/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.349.2020.1"}, {"guid": "ussr:82ab3a79-a838-4605-8f29-7ce7e0f072b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.295.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 295/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2019 z 23. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.295.2019.1"}]}