{"guid": "ussr:cbad0cef-5c69-4351-926a-325e8526978b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2020 z 13. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. februára 2020, sp. zn. IV. ÚS 55/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cbad0cef-5c69-4351-926a-325e8526978b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.55.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 55/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu\na Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Úradu pre\nverejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, IČO 31 797 903, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 6 Sžfk 7/2018 z 27. júna 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Úradu pre verejné obstarávanie o d m i e t a ako podanú zjavne\nneoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra\n2018 doručená ústavná sťažnosť Úradu pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10,\nBratislava, IČO 31 797 903 (ďalej aj „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžfk 7/2018 z 27. júna 2018 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Ústavná sťažnosť bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi\nKohutovi, ktorému uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu 16. februára 2019.\nDo tohto dňa nebolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodnuté. Plénum ústavného súdu\nprijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“).\nPodľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie\nuplynulo 16. februára 2019, prerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra\n2019, a to náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov.\nÚstavná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle\nčl. II bodu 3 rozvrhu práce bola prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu, ktorý pracuje\nv zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 1 S 138/2014-314 z 2. februára 2017 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) bolo rozhodnutie sťažovateľa (v súdnom konaní v postavení žalovaného) č. 45349000/2014-KR/19 z 9. júna 2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sťažovateľa\nč. 1628-6000/2014-ON/32 z 9. apríla 2014 zrušené podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a vec bola vrátená\nsťažovateľovi na ďalšie konanie. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú\nsťažnosť, ktorá bola napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietnutá.\n4. Sťažovateľ uviedol, že má postavenie orgánu štátnej správy a je si vedomý\nrozhodovacej praxe ústavného súdu, v zmysle ktorej štát v zásade nie je nositeľom\nzákladných práv. Podľa názoru sťažovateľa existujú v tejto veci osobitné okolnosti,\ns ohľadom na ktoré je namieste pripustiť výnimku z tohto postoja. V tejto súvislosti\n2\n\nsťažovateľ\n\nupriamil\n\npozornosť\n\nna\n\nkonania\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(II.\n\nÚS\n\n16/2011,\n\nII. ÚS 501/2010), v ktorých bola ústavným súdom takáto výnimka uplatnená.\nSťažovateľ tiež dodal, že si je vedomý aj tej skutočnosti, že „napadnutý rozsudok bol\nvydaný v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy, čím\nspadá pod správne súdnictvo, ktorého účelom je ochrana práv osôb pred nezákonnými\nzásahmi orgánmi verejnej správy poskytovaná nezávislými a nestrannými súdmi. Sťažovateľ\nv žiadnom prípade neopomína, ani nepopiera realizáciu práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSR a taktiež sa nebráni výkonu dohľadu nad svojou rozhodovacou právomocou zo strany\nsúdnej moci. Zároveň však zastáva názor, že v súlade s princípom trojdelenia moci, ako\nesenciálneho elementu demokratického a právneho štátu, ingerencia jednej moci (v tomto\nprípade súdnej) do výkonu činnosti inej moci (v tomto prípade výkonnej) nesmie byť\nbezhraničná, aby sa nestala zneužiteľnou. Sťažovateľ má za to, že aj orgánom výkonnej\nmoci by v rámci naplnenia postulátov teórie bŕzd a protiváh mali byť poskytnuté určité\ngarancie pred zneužívaním dominancie súdnej moci.\nSťažovateľ má za to, že aj orgánom výkonnej moci by v rámci naplnenia postulátov\nteórie bŕzd a protiváh mali byť poskytnuté určité garancie pred zneužívaním dominancie\nsúdnej moci. Priznanie procesných základných práv štátu je navyše odôvodnené aj\nprincipiálnou nezávislosťou súdnictva. To znamená, že štát sa dobrovoľne vzdáva priamej\nkontroly nad súdnou mocou, čím sa táto moc určitým spôsobom osamostatňuje od štátu čerpá síce svoje oprávnenia i legitimitu zo štátu, ale zároveň mu nie je priamo podriadená.\nNaopak, štát sa jej dobrovoľne podriaďuje. Sťažovateľ v kontexte uvedeného pripomína, že\núlohou predovšetkým všeobecných súdov by malo byť nachádzanie spravodlivosti\nprostredníctvom správnej interpretácie pozitívneho práva, prípadne jeho dotvorenie\n(v správnom súdnictve ide taktiež o zamedzenie excesom správnych orgánov) a nie jeho\ndeformácia.“.\n5. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu bola kasačná sťažnosť sťažovateľa\nodmietnutá, keďže podľa najvyššieho súdu „z predmetnej kasačnej sťažnosti vôbec\nnevyplýva, že by akýmkoľvek spôsobom participoval na jej spísaní zamestnanec sťažovateľa\ns právnickým vzdelaním, a teda ide tu o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je\nmožné podľa názoru kasačného súdu skonvalidovať.“. A to napriek tomu, že prípisom\n3\n\nz 25. januára 2018 sťažovateľ doplnil písomnosti (vrátane diplomu z rigoróznej skúšky\na diplomu o ukončení vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa), ktoré\npreukazovali, že v tejto veci koná a zastupuje sťažovateľa zamestnanec s vysokoškolským\nvzdelaním druhého stupňa.\nPodľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho v bode 1 uvedených práv tým, že v konaní\npred najvyšším súdom mu bolo „upreté právo na prístup k súdu v dôsledku nesprávneho\nposúdenia procesnej podmienky konania (formalistického výkladu ust. § 449 SSP).“.\n6. Sťažovateľ tiež poznamenal, že „... je štátnym orgánom, o ktorom nie sú absolútne\nžiadne pochybnosti, že disponuje kvalifikovanými štátnymi zamestnancami, ktorí majú\nukončené požadované vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, nie je možné sa\nstotožniť a akceptovať konštatovanie, že kasačná sťažnosť bola v mene sťažovateľa spísaná\njeho predsedníčkou, resp. ktorýmkoľvek iným zamestnancom, ktorý nemá požadované\nvzdelanie na jej spísanie.\nS prihliadnutím na teleologický výklad ust. § 449 sa sťažovateľ domnieva, že nie je\nmožné dospieť k inému výkladu ako k tomu, že štátny orgán by mal mať s poukazom na\nuvedené skutočnosti postavenie sui generis, pretože nepochybne disponuje širokou škálou\nzamestnancov s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, v dôsledku čoho\nmal byť vyzvaný na predloženie poverenia pre jeho zamestnanca a dokladu\no vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa. Vzhľadom na nastavenie\npožiadaviek práva na spravodlivý proces napadnuté uznesenie neobstojí, pretože v danom\nprípade došlo postupom NS SR v súvislosti s napadnutým rozhodnutím k takej interpretácii\na aplikácii dotknutého právneho predpisu, ktorá nie je zlučiteľná s ústavou, t. j. je\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľná, neudržateľná a v konečnom dôsledku vedie\nk odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).“.\n7. Na záver sťažovateľ poukázal na tú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu, ktorým bolo konštatované iba predloženie diplomu z rigoróznej skúšky\nnapriek tomu, že podľa sťažovateľa bol predložený aj diplom o ukončení vysokoškolského\nprávnického vzdelania druhého stupňa. Uvedená skutočnosť je podľa sťažovateľa v rozpore\nso skutkovým stavom, o čom predložil dôkazy tvoriace prílohu ústavnej sťažnosti.\n4\n\n8. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,\nktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 označených práv napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu. Sťažovateľ sa tiež domáha, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nII.\nRelevantná právna úprava\n9. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n12. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\n\n5\n\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n16. Z § 140 ods. 1 prvej vety zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že Úrad\npre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie.\nRovnaká definícia Úradu pre verejné obstarávanie bola tiež upravená v predchádzajúcom\nzákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný do 17. apríla 2016.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie toho,\nči ústavná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, t. j. fyzickou osobou alebo právnickou\n\n6\n\nosobou, ktorá je nositeľom základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\n18. Zmyslom ústavnej sťažnosti je v zásade ochrana súkromnej sféry fyzických\na právnických osôb pred verejnou mocou. Z čl. 127 ods. 1 ústavy možno vyvodiť,\nže verejná moc je povinná primárne rešpektovať a chrániť základné práva a slobody, ako aj\nľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská\nrepublika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a obsah tejto\npovinnosti podmieňuje charakter jednotlivých základných práv.\n19. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že okruh nositeľov základných práv je\ndeterminovaný oblasťou ochrany, ktorú majú jednotlivé základné práva zaručovať. Existujú\nzákladné práva, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti, práva, ktoré prislúchajú len\nštátnym občanom, alebo aj práva, ktorých nositeľom môže byť len cudzinec. Právnickým\nosobám prislúchajú len také práva, ktoré sú zlučiteľné s povahou právnickej osoby. Štát,\nresp. v jeho mene konajúce štátne orgány v zásade nie sú nositeľmi základných práv, keďže\nnedisponujú pri právne relevantnom konaní autonómnym priestorom a slobodnou vôľou\n(„Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon.“ – čl. 2 ods. 2 ústavy). Naopak, štátne orgány disponujú na účely\nplnenia svojich funkcií právomocou, ktorú môžu uplatňovať v rámci svojej pôsobnosti\nv rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Opačné vnímanie postavenia štátu, resp.\nštátnych orgánov pri ochrane základných práv by v konečnom dôsledku mohlo smerovať\nk popretiu podstaty právneho štátu.\n20. Otázka spôsobilosti orgánov verejnej moci byť sťažovateľom v konaní\npred ústavným súdom už v minulosti bola opakovane predmetom rozhodovania ústavného\nsúdu, čo v ústavnej sťažnosti uvádza aj sám sťažovateľ. Z judikatúry ústavného súdu\nvyplýva, že orgán verejnej moci môže podať sťažnosť, len pokiaľ je postihnutý ako\n„každý“, a nie ako „nositeľ verejných úloh (verejného záujmu)“, resp. pri výkone\nprávomocí štátu. Pokiaľ štát vystupuje v príslušnom právnom vzťahu ako subjekt verejného\npráva a súčasne ako nositeľ verejnej moci, z povahy veci vyplýva, že nie je a ani nemôže\n7\n\nbyť nositeľom (subjektom) základných práv a slobôd (II. ÚS 19/04, III. ÚS 115/06,\nI. ÚS 344/2016, II. ÚS 487/2017, II. ÚS 534/2016, III. ÚS 530/2015, II. ÚS 709/2016,\nII. ÚS 51/2016).\n21. Rovnako ústavný súd v minulosti uviedol, že v takom type verejného súdnictva,\nakým je správne súdnictvo, je pojmovo vylúčené, aby orgán verejnej správy mohol\nuplatňovať a realizovať základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nNa podporu tohto záveru ústavný súd uviedol, že orgán verejnej správy nie je v žiadnom\nprípade oprávnený na začatie správneho konania, pretože jeho procesné postavenie sa\nodvodzuje výlučne z toho, že v tomto konaní sa preskúmava zákonnosť jeho rozhodnutí,\nktoré boli vynesené v procesnom postupe, kde orgán verejnej správy mal nadradené,\nmocenské postavenie voči účastníkovi konania, ktorý sa proti tomu postaveniu mohol\nv konečnom dôsledku brániť aj žalobou v správnom súdnictve (IV. ÚS 149/04).\n22. V súdnom konaní, ktorého výsledkom bolo napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu, sťažovateľ vystupoval v pozícii žalovaného (logicky v tomto postavení bol sťažovateľ\nz dôvodu, že nemohol iniciovať začatie správneho konania), ktorého rozhodnutie bolo\nsprávnymi súdmi preskúmané z hľadiska jeho zákonnosti. Z uvedeného je zjavné, že aj keď\nvo veci išlo o konanie, kde majú účastníci rovné postavenie, sťažovateľ v tomto konaní\nvystupoval ako ústredný orgán štátnej správy.\n23. Z tohto dôvodu sú aj procesné práva sťažovateľa prepojené s jeho postavením\na ich porušenie nemôže byť teda namietané formou ústavnej sťažnosti podanej ústavnému\nsúdu. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa preto ústavný súd nezistil\nžiaden dôvod na odklon od právnych názorov vyslovených vo svojich predchádzajúcich\nrozhodnutiach, ktorý by mal viesť k zmene ustálenej judikatúry ústavného súdu pri nazeraní\nna oprávnenie orgánu verejnej moci podať ústavnú sťažnosť (pozri I. ÚS 441/2015,\nIII. ÚS 411/2016, IV. ÚS 2/2020).\n24. K sťažovateľom v ústavnej sťažnosti poukázaným rozhodnutiam ústavného súdu\n(II. ÚS 501/2010, II. ÚS 16/2011,), ktorými bolo priznané štátu, jeho orgánu, resp.\n8\n\nprávnickej osobe zriadenej zákonom, postavenie subjektu oprávneného na podanie ústavnej\nsťažnosti, ústavný súd uvádza, že v týchto prípadoch nešlo o analogickú situáciu.\nV oboch konaniach ústavnou sťažnosťou namietané rozhodnutie nebolo totiž\nrozhodnutím vydaným v správnom súdnictve, a teda nešlo o vzťah, v ktorom by štát (orgán\nštátnej správy) vystupoval ako subjekt verejného práva a súčasne ako nositeľ verejnej moci.\nTieto subjekty sa domáhali ochrany svojich práv, ktoré mali byť, resp. boli porušené\nv konaniach všeobecných súdov, kde sa rozhodovalo o sporoch, ktoré mali základ\nv súkromnom práve, resp. ktoré sa týkali uplatňovania majetkových nárokov v riadnom\nsporovom konaní [žaloba o zaplatenie sumy zodpovedajúcej neoprávnene poskytnutej\nštátnej pomoci, ktorú jej poskytovateľ (Daňový úrad Košice IV) vymáhal od jej príjemcu na\nzáklade rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev v Bruseli, resp. antidiskriminačné\nžaloby sudcov proti Slovenskej republike ako ich „zamestnávateľovi“].\nV týchto prípadoch teda v zhode s už uvádzanou judikatúrou nebolo vylúčené, aby sa\ntieto osoby, resp. orgány domáhali ochrany v konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127\nústavy.\n25. Sťažovateľom uvedené námietky (body 6 a 7) však z uvedených dôvodov\nnemôžu byť dôvodom na prijatie ústavnej sťažnosti v danej veci a hoci sa môžu\npre sťažovateľa javiť ako závažnej povahy, ich dosah nemá schopnosť poškodiť jeho v bode\n1 označené práva, pretože nie je ich nositeľom.\n26. Ústavný súd aj v tejto veci považuje sťažovateľa za zjavne neoprávnenú osobu\nna podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a preto ju odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. e) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sťažnosť-kasačná", "zastúpenie, zastupovanie-povinné právne zastúpenie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7f66ddd8-6be0-451a-b10a-2f149b46b55c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.2.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 2/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 2/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.2.2020.1"}, {"guid": "ussr:48ec8f38-a8ed-443b-8f08-87565fa132b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.487.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 487/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 487/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.487.2017.1"}, {"guid": "ussr:dcb93f18-2b44-4dcd-86f9-50b1e13939c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.709.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 709/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 709/2016 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.709.2016.1"}, {"guid": "ussr:847f2dd4-323e-4818-942d-a5da8834c7f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.534.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 534/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 534/2016 z 30. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.534.2016.1"}, {"guid": "ussr:8de45e3a-ce98-4435-9a79-8ea399d8db1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.411.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 411/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 411/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.411.2016.1"}, {"guid": "ussr:deb4fbad-3b15-44af-818a-964d68dda299", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.344.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 344/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.344.2016.1"}, {"guid": "ussr:9036bbf9-ed2e-4983-a22f-da7c15f5ffc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.51.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 51/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 51/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.51.2016.1"}, {"guid": "ussr:79f4811b-8ae4-40cf-afeb-57002d16ae4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.441.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 441/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 441/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.441.2015.1"}, {"guid": "ussr:6da1bc99-e23e-481d-ad56-a2cee802f1ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.530.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 530/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 530/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.530.2015.1"}, {"guid": "ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2011 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e"}, {"guid": "ussr:a5e82aa2-60ee-4e28-8a00-bc569e810435", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 501/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 501/2010 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5e82aa2-60ee-4e28-8a00-bc569e810435"}, {"guid": "ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:061f3e82-5cce-4c51-bd90-0d9639704d07"}, {"guid": "ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a142e8a0-c2fc-4f39-b627-5b4bee824ab4"}, {"guid": "ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/04 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18106d7e-9767-455b-963e-21b2a328bb69"}], "citovane_v": [{"guid": "91c52f68-881c-4dda-925a-5fa9d1a454c4:e5c029b1-3cdf-4878-89ff-909a58c52000", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1522200364.1", "spisova_znacka": "3Co/17/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/17/2026 z 29. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1522200364.1"}]}