{"guid": "ussr:4c07bb87-79a8-48cc-860d-6841fd5cd2f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.547.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 547/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 547/2020 z 28. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 547/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.547.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4c07bb87-79a8-48cc-860d-6841fd5cd2f5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.547.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.547.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.547.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 547/2020-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátskou\nkanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s. r. o., Kmeťova 24, Košice, v mene ktorej\nkoná konateľ a advokát JUDr. Martin Puchalla, PhD., vo veci namietaného porušenia čl. 20\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 1 C 5/2019-128 z 2. júla 2019\na uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23 Co 193/2019-194 z 18. novembra 2019\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva vlastniť\n\nmajetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva pokojne\nužívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného\nsúdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 C 5/2019-128 z 2. júla 2019 a uznesením\nKrajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 23 Co 193/2019-194\nz 18. novembra 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ s dodatkom označujúcim príslušný\nsúd).\n2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že okresný súd v základnom konaní\no odporovacej žalobe žalobkyne (spoločnosť\n\n.) napadnutým rozhodnutím\n\nnariadil neodkladné opatrenie. Tým obmedzil vlastnícke právo sťažovateľa ako žalovaného\nk\n\nšpecifikovaným nehnuteľnostiam\n\n(rodinný\n\ndom, zastavané\n\nplochy\n\na pozemky),\n\nnadobudnutým sťažovateľom v auguste 2018 kúpnou zmluvou od svojho brata\n, ktorý bol v máji 2016 odsúdený za poškodzovanie veriteľa\n(žalobkyne ako navrhovateľa neodkladného opatrenia). Žalobkyňa má mať údajne\nvymáhateľnú pohľadávku proti bratovi sťažovateľa, o ktorú sa vedie spor na Okresnom súde\nKošice II.\n3. Sťažovateľ proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie.\nKrajský súd napadnutým rozhodnutím z 18. novembra 2019 potvrdil napadnuté rozhodnutie\nokresného súdu.\n4. Sťažovateľ upriamuje pozornosť na obmedzenie svojho vlastníckeho práva, najmä\nz neho vyplývajúceho oprávnenia disponovať s majetkom, ako aj na obmedzenie práva\npokojne a bez rušenia užívať svoj majetok. Z nesplnenia predpokladov na nariadenie\nneodkladného opatrenia sťažovateľ vyvodzuje neprípustnosť obmedzenia týchto práv\nneodkladným opatrením. Nenastala podľa neho žiadna z podrobností a podmienok\npredpísaných zákonom na obmedzenie práva vlastniť majetok. Nesprával sa tak, že by jeho\nkonanie aspoň osvedčovalo výnimočnosť, okamžitú potrebu, nevyhnutnú potrebu, obavu\nz výkonu jeho vlastníckeho práva v smere jeho zneužitia na úkor tretieho subjektu\n2\n\n(žalobkyne). Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia nie je ani krajským súdom\nuvedená „hospodárnosť konania“, „predĺženie sporu“ či „právna neistota“, teda špekulatívne\na neosvedčené úvahy krajského súdu o tom, k čomu by došlo, ak by sťažovateľ previedol\nmajetok.\n4.1 O neprípustnosti obmedzenia vlastníckeho práva a jeho ústavnej neudržateľnosti\nsvedčí veta z odôvodnenia: „Ak žalovaný v odvolaní tvrdí, že vôbec nemienil\ns nehnuteľnosťou disponovať spôsobom, ako sa vo vydanom neodkladnom opatrení uvádza,\npotom mu nemôže vydané neodkladné opatrenie prekážať.“. Týmto krajský súd v podstate\nuviedol, že možnosť obmedzenia či úplného potlačenia základného práva a slobody je\nprípustná a legitímna vždy a bez ohľadu na zákonné predpoklady a podmienky obmedzenia\ndotknutých základných práv a slobôd. Aplikačný princíp krajského súdu, podľa ktorého „ak\nnemáš čo skrývať, prečo sa sťažuješ“, je absolútnym prelomením podstaty, účelu a zmyslu\nrešpektovania a právneho zakotvenia základných práv a slobôd (a limitov ich reštrikcií,\nktoré môžu byť iba výnimočné), ako aj príkazu adresovaného súdom v čl. 2 ods. 2 ústavy\na povinnosti súdov vykladať zákony v súlade s ústavou podľa čl. 152 ods. 4. Možnosť\nobmedzenia základných práv a slobôd spája ústava a medzinárodné dohovory s naplnením\nkonkrétnych exaktných podmienok uvedených vo všeobecne záväzných právnych\npredpisoch, a nie s otázkou, či to dotknutému subjektu „vadí“, „prekáža“ alebo či „niečo\nskrýva“. Zovšeobecnenie zmýšľania krajského súdu by viedlo k potlačeniu celého radu\nzákladných práv a slobôd.\n5. Namietané porušenie práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces sťažovateľ\nodôvodnil svojvôľou všeobecných súdov pri usúdení a vyvodení záveru, že žalobkyňa\ndisponuje vykonateľnou pohľadávkou voči jeho bratovi. Spornú pohľadávku si žalobkyňa\nuplatnila v osobitnom konaní pred Okresným súdom Košice II a nie je ju možné za\nžiadnych okolností nútene vymôcť. Svojvoľne ďalej bez náležitého odôvodnenia ustálili, že\nsťažovateľ ohrozuje vymáhateľnosť takejto pohľadávky, resp. že vymoženie pohľadávky\nohroziť môže, a to bez poukázania aspoň na osvedčenie akéhokoľvek faktického úkonu\nsťažovateľa, aspoň hypoteticky smerujúceho k ohrozeniu zatiaľ ani len prvostupňovo\nneprejednanej, nezistenej a nepriznanej pohľadávky žalobkyne voči bratovi sťažovateľa.\nTo všetko za konštatovania, „že prečo sťažovateľovi obmedzenie vlastníckeho práva\nprekáža, keď nemal v úmysle spôsobom popísaným v neodkladnom opatrení majetkom\n3\n\ndisponovať“. Nariadené neodkladné opatrenie poškodzuje sťažovateľa aj v očiach banky,\nv prospech ktorej sú nehnuteľnosti založené. Napadnuté rozhodnutia sú preto svojvoľné, bez\nskutkového základu a bez väzby na konkrétne (obávané, ohrozujúce, faktické) správanie\nsťažovateľa, pokiaľ ide o pokojné užívanie nehnuteľnosti, bez skutočného naplnenia\nzákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia a nespĺňajú požiadavku na\nkvalitu súdnych rozhodnutí podľa obsahu označených práv.\n6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti nálezom rozhodol, že napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského\nsúdu boli porušené základné práva sťažovateľa (uvedené v bode 1), aby zrušil napadnuté\nrozhodnutia a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, a napokon aby priznal\nsťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je povinný uhradiť okresný súd.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7.1 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7.2 Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n\n4\n\n8.1 Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nII.1 Východiská rozhodovania ústavného súdu\n10. Pokiaľ ide o ústavnoprávny prieskum rozhodnutí všeobecných súdov\no neodkladných opatreniach (podobne ako pri rozhodnutiach o predbežných opatreniach za\nprechádzajúcej procesnoprávnej úpravy), poukazuje ústavný súd na svoju predchádzajúcu\nrozhodovaciu činnosť.\n11. V recentných rozhodnutiach (napr. sp. zn. II. ÚS 741/2017, sp. zn.\nII. ÚS 447/2017, sp. zn. II. ÚS 340/2015) ústavný súd mutatis mutandis uviedol, že\nrozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno považovať za súčasť\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Posúdenie podmienok na\nnariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142\n5\n\nústavy). Aj v konaniach, v rámci ktorých všeobecný súd rozhoduje o neodkladných\nopatreniach, musia byť dodržané minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného\npráva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý súdny proces. Ústavný súd môže\nzasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach iba za\npredpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by\nzakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu. To znamená, že takéto\nrozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý je koncentrovaným vyjadrením odôvodnenia\nprávneho názoru všeobecného súdu. Ďalej rozhodnutie o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné rozhodnutia predovšetkým zákonný\npodklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí\nbyť primeraným spôsobom odôvodnené. Všeobecný súd pri rozhodovaní o neodkladných\nopatreniach je povinný poskytnúť ochranu nielen tomu, kto sa vydania takého opatrenia\ndomáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (m. m.\nIV. ÚS 257/2010).\n12. Rovnako však ústavný súd akceptuje určité zníženie nárokov na dostatočnosť\nzistenia skutkového stavu a obsiahlosť právnej argumentácie pri rozhodovaní o návrhu na\nnariadenie predbežného opatrenia, čo je odôvodnené potrebou rýchleho rozhodnutia o nich\nna účely účinnej dočasnej úpravy pomerov (porov. rozhodnutie I. ÚS 102/05, č. 52/2005,\nZbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ňom citovanú\nprejudikatúru). Ústavný súd tak v zásade pripúšťa obsahový prieskum rozhodnutí\no predbežných opatreniach len z hľadiska ich zjavnej protiústavnosti a arbitrárnosti (porov.\nII. ÚS 222/04, č. 138/2004, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky).\n13. S podobným prístupom sa možno stretnúť v judikatúre Európskeho súdu pre\nľudské práva vo vzťahu k ochrane práv vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá sa\npostupne ustálila v tom smere, že predmetom ochrany podľa tohto ustanovenia môžu byť aj\nkonania o predbežných opatreniach, v ktorých sa ale nemusia uplatňovať všetky požiadavky\npráva na spravodlivé súdne konanie (porov. Micallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06,\nrozsudok veľkého senátu z 15. 10. 2009, najmä odsek 86).\n\n6\n\n14. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je potom také\nporušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné následnou činnosťou všeobecného\nsúdu, napr. v konaní o veci samej (porov. I. ÚS 46/00, III. ÚS 406/2013).\n15. Ústavný súd si uvedomuje odlišnosť predošlej právnej úpravy predbežných\nopatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení. Inak povedané, prijatím zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“)\nsa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho\nporiadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery\núčastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať\nohrozenie budúcej exekúcie. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie\npredbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí\nnevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri\nnariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť\nnavrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že\nneodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto\npovinnosť neuloží. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia,\nktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), na rozdiel od\núpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení\nvylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci\nsamej.\n16. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) sa\nv zásade nepovažuje za orgán oprávnený zasahovať do rozhodnutí o neodkladných\nopatreniach v prípadoch, kde neodkladné opatrenia do práv a povinností účastníkov konania\nnezasahujú konečným spôsobom (porov. m. m. IV. ÚS 82/09), resp. kde s ohľadom na\ncharakter konkrétneho rozhodnutia o neodkladnom opatrení nemôže toto zasiahnuť do\nzákladných práv alebo slobôd účastníkov konania, keďže nemusí zodpovedať konečnému\nmeritórnemu rozhodnutiu (porov. m. m. III. ÚS 309/2012).\n\n7\n\nIII.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\n17. Podanie sťažovateľa možno posúdiť ako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127\nústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 123 a nasl. zákona o ústavnom súde.\n18. Ústavný súd v rámci prípravy na predbežné prerokovanie zameranej na splnenie\nzákonom ustanovených podmienok konania pred ústavným súdom zistil, že ústavnú\nsťažnosť podala oprávnená osoba, strana civilného súdneho procesu v procesnom postavení\nžalovaného (§ 122), návrh je prípustný (§ 55), obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti\npredpísané zákonom o ústavnom súde (§ 43 a § 123) a sťažovateľ je zastúpený advokátom\n(§ 34 ods. 1) na základe predloženého plnomocenstva výslovne udeleného na zastupovanie\npred ústavným súdom. Ústavná sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote (§ 124) po\nvyčerpaní dostupných právnych prostriedkov (§ 132 ods. 2).\n19. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa predbežne prerokoval v senáte, primárne skúmajúc, či vo veci nie sú prítomné\ndôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nIII.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým rozhodnutím\nokresného súdu\n20. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa napadnutým rozhodnutím\nokresného súdu, ústavný súd v prvom rade uvádza, že z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že\nsystém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy\na ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len\nsubsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n21. Z tohto princípu vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\n8\n\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (pozri. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\n22. Proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu bol prípustný opravný\nprostriedok, ktorý sťažovateľ využil, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným\nprávam sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania.\nTým je zároveň v danom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Preto ústavný súd\ntúto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nIII.2 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu\n23. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím krajského súdu, ktorým potvrdil\nuznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Podľa sťažovateľa neboli\nsplnené zákonné podmienky na obmedzenie jeho vlastníckeho práva, podmienky na\nnariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté rozhodnutie je svojvoľné pri záveroch\no dispozícii vykonateľnou pohľadávkou žalobkyne voči bratovi sťažovateľa a pri závere\no ohrození vymáhateľnosti tejto pohľadávky sťažovateľom.\n24. Ústavný súd zdôrazňuje svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia\nrozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane\n(II. ÚS 78/05), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Poukazuje preto aj na relevantné časti uznesenia okresného súdu.\n25. Neodkladné opatrenie nariadené napadnutým rozhodnutím okresného súdu\nspočívalo v uložení povinnosti sťažovateľovi nenakladať s konkrétne označenými\nnehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území Skalica (zastavané plochy\na nádvoria a rodinný dom) v rozsahu akéhokoľvek prevodu vlastníctva na tretiu osobu,\n9\n\nzriadenia záložného práva k nim a zaťaženia inými právami tretích osôb, a to až do\nprávoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo veci samej sa žalobkyňa domáha\nurčenia, že kúpna zmluva, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k označeným\nnehnuteľnostiam, je voči nej neúčinná. Podľa okresného súdu neprichádzalo do úvahy\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože v tomto prípade žalovaný nie je dlžníkom\nžalobkyne. Okresný súd uviedol, že žalobkyňa sleduje dočasnú úpravu pomerov strán počas\nkonania o odporovateľnosť právneho úkonu. Brat sťažovateľa svojím protiprávnym\nkonaním čiastočne zmaril uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že inak odstránil čo i len\nčasť majetku dlžníka, spôsobil tak škodu veľkého rozsahu. Žalobkyni tak vznikla škoda\nvo výške 956 720,36 €, ktorú si uplatnila proti bratovi sťažovateľa žalobou o náhradu škody\npodanou 13. októbra 2017 na okresnom súde. Vec bola postúpená Okresnému súdu Košice\nII, kde je vedená pod sp. zn. 45 C 24/2018 a právoplatne nie je skončená. Brat sťažovateľa\nkúpnou zmluvou previedol bonitné nehnuteľnosti na sťažovateľa, vklad bol povolený\n5. apríla 2019 a v súčasnosti už nedisponuje žiadnym iným majetkom postačujúcim na\nuspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne. Obmedzil tak, ak nie zmaril, možnosť\nvymôcť pohľadávku voči nemu.\n25.1 Okresný súd preto považoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi\nstranami za osvedčenú, keďže žalobkyňa osvedčila, že má vymáhateľnú pohľadávku voči\nbratovi\n\nsťažovateľa\n\nv uvedenej\n\nvýške\n\nz titulu\n\nnáhrady\n\nškody\n\nv súvislosti\n\nso spáchaním trestného činu. Brat sťažovateľa ako dlžník uskutočnil úkon, ktorým\npodstatne sťažil vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa podľa súdu osvedčila, že\nby bez neodkladného opatrenia bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia a že zmarenie\ntohto výkonu reálne hrozí. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vnímal okresný súd\naj v povahe konania vo veci samej, keď v prípade úspechu žaloby by bol odporovateľný\nprávny úkon voči žalobkyni relatívne neúčinný a žalobkyňa by sa ako veriteľ mohla na\nzáklade právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu\nsporného právneho úkonu (nehnuteľností), a nie od sťažovateľa ako povinného v exekúcii.\nPrávne účinky úspešného odporu sa prejavia voči sťažovateľovi vo forme povinnosti strpieť\nvedenie exekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu,\nktorého bol účastníkom. Exekúciu by veriteľ mohol viesť proti dlžníkovi (bratovi\nsťažovateľa) za rovnakých podmienok, ako keby k prevodu nehnuteľností nedošlo,\ns rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala prospech\n10\n\nz odporovaného úkonu. Exekúcia by mohla byť ohrozená, ak by sťažovateľ ešte pred\nprávoplatným skončením konania vo veci samej previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu\nosobu a uspokojenie pohľadávky na základe právoplatného rozsudku by tak nebolo možné.\nPreto je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali\nzmeny. Nariadením neodkladného opatrenia pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie,\ndôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa judikovanie súdu vo veci samej.\n25.2 Napokon sa okresný súd zaoberal primeranosťou zásahu do práv sťažovateľa.\nDošiel k záveru, že nepôjde o nevhodný zásah, pretože neodkladné opatrenie je primerané\nrozsahu práva, ktorého súdny výkon je ohrozený (pohľadávka žalobkyne). Preto\nobmedzenie práva sťažovateľa od neho možno dôvodne požadovať. Okresný súd vo výroku\nvymedzil úkony, ktoré sťažovateľ nesmie v rámci nakladania s nehnuteľnosťami\nvykonávať, čím podľa neho nedôjde k obmedzeniu či ohrozeniu práv sťažovateľa\nv neprimeranom rozsahu, nebude žiadnym spôsobom obmedzovaný v ich bežnom užívaní,\nmôže nehnuteľnosti užívať, udržiavať alebo prenajať. Preto považoval okresný súd návrh\nžalobkyne za dôvodný a vyhovel mu.\n26. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu obsahuje zhrnutie obsahu\nnapadnutého rozhodnutia okresného súdu z 2. júla 2019 a opísanie podstatných dôvodov\nnávrhu žalobkyne. Rozsiahlo rekapituluje obsah odvolania sťažovateľa, po ktorom\nnasleduje opis vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu. Krajský súd na takomto základe\nvyhodnotil odvolanie sťažovateľa ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie okresného súdu\npovažoval vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu za\nvecne správne. V celom rozsahu krajský súd prebral zistený skutkový stav o skutočnostiach\nrozhodných pre posúdenie nároku žalobkyne a odkázal na odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 2 CSP. Zdôraznil rámec\nrozhodovania o neodkladnom opatrení a predmet konania vo veci samej. Upriamil\npozornosť na tvrdenie žalobkyne, že jej dlžník (brat sťažovateľa) nemá iný majetok,\na v prípade úspechu jeho žaloby o náhradu škody bude exekúcia ohrozená. Sťažovateľ toto\ntvrdenie v odvolaní nespochybnil, preto ohrozenie exekúcie bolo relevantným dôvodom na\nnariadenie neodkladného opatrenia.\n26.1 Krajský súd nesúhlasil s názorom sťažovateľa, že žalobkyňa nedisponuje\nvymáhateľnou pohľadávkou. Existencia trestného rozkazu, v ktorom je konštatované, že\n11\n\nžalobkyni bola spôsobená škoda (aj keď v spornom rozsahu) konkrétnou osobou\na špecifikovaným spôsobom (k čomu sa dlžník priznal, pretože uzavrel dohodu o vine\na treste), ďalej odkaz poškodenej žalobkyne na občianskoprávne konanie, pri súčasne\npodanej žalobe žalobkyne o náhradu škody voči tomu, kto mal škodu spôsobiť na základe\nrovnakých skutočností, ako je uvádzané v trestnom konaní, sú dôvodom na záver\no existencii vymáhateľnej pohľadávky. Následne sú dôvodom aj na nariadenie\nneodkladného opatrenia, zakazujúceho sťažovateľovi disponovať s nehnuteľnosťami, ktoré\nsú predmetom odporovaného úkonu. Je to tak aj z dôvodu hospodárnosti konania, pretože\nv prípade prevodu nehnuteľností sťažovateľom na tretiu osobu by táto vstúpila do jeho práv\na povinností a z hľadiska procesného by došlo k predlžovaniu sporu a vzniku právnej\nneistoty viacerých osôb. Ak sťažovateľ nemienil nakladať s nehnuteľnosťami spôsobom\nuvedeným vo vydanom neodkladnom opatrení, ako tvrdí v odvolaní, nemôže mu toto\ndočasné neodkladné opatrenie prekážať. Zriadené záložné právo banky na nehnuteľnosti\npodľa krajského súdu neznamená nemožnosť vydať neodkladné opatrenie s uloženým\nzákazom disponovať nimi a žiadny právny predpis v tomto smere neobmedzuje predmet\nneodkladného opatrenia. S ohľadom na zákonom obmedzenú dobu na podanie odporovacej\nžaloby a na možnosť dlhšieho trvania konania o náhradu škody bolo dôvodným podať\nodporovaciu žalobu, pričom voľba ďalšieho postupu je na okresnom súde. Ostatné námietky\nsťažovateľa (či je podaná žaloba o náhradu škody na základe rozhodujúcich skutočností\nrovnakých, ako je uvedené v trestnom rozsudku, alebo ide o iný nárok, premlčanie a pod.)\nkrajský súd vyhradil pre konanie vo veci samej vzhľadom na potrebu vykonať dokazovanie,\nna ktoré v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je časový priestor.\n26.2 Na základe tvrdení a listinných dôkazov žalobkyne bolo možné dospieť\nk záveru o existencii naliehavej potreby dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi uložením\nzákazu sťažovateľovi disponovať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom odporovacieho\núkonu, uvedeným spôsobom, preto krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného\nsúdu podľa § 387 CSP.\n\n12\n\nIII.3 Vlastné posúdenie napadnutého rozhodnutia z pohľadu čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru\n27. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení\na hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod\nna zásah ústavného súdu do namietaného uznesenia v súlade s jeho právomocami\nustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Nezistil, že by napadnuté rozhodnutie krajského súdu\nbolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle\na v nesúlade s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnené. Jeho právne závery\nvychádzajú z okolností prípadu. Odôvodnenie je primerané tomu, že ide o rozhodnutie\npredbežnej povahy o neodkladnom opatrení a nemožno ho prima facie považovať ani za\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\n27.1 Priamo z neho vyplýva, že odvolanie sťažovateľa nebolo opodstatnené. Hoci sa\nkrajský súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného\nsúdu, jasne sa vyjadril aj k správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu\na vysporiadal sa so všetkými podstatnými tvrdeniami v odvolaní sťažovateľa. Hlavné\nodvolacie námietky sa týkali neexistencie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne voči bratovi\nsťažovateľa a existencie stavu ohrozenia exekúcie. Na tieto námietky krajský súd jasne\nodpovedal poukázaním na trestné konanie týkajúce sa brata sťažovateľa a podanú žalobu\no náhradu škody, resp. poukázaním na nespochybnené tvrdenie žalobkyne, že jej dlžník\n(brat sťažovateľa) nemá iný majetok. Odpovedal aj na námietky spočívajúce v nesprávnom\noznačení konania o náhradu škody vedeného na Okresnom súde Košice II, ako aj na\nnámietku existencie záložného práva na nehnuteľnosti. V detailoch ústavný súd odkazuje\nsťažovateľa na príslušnú časť odôvodnení napadnutých rozhodnutí.\n28. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné zistiť konkrétne úvahy, ktoré\nsúd viedli ku konkrétnemu právnemu záveru a ktoré sú založené na skutkovom základe,\nktorý mal krajský súd osvedčený postupom nevykazujúcim zjavnú protiústavnosť alebo\narbitrárnosť. Napadnuté uznesenie bolo výsledkom procesného postupu, ktorý bol zákonný\na procesnými právnymi normami predpokladaný pre túto formu rozhodovania všeobecných\nsúdov. Ani v tomto smere ústavný súd teda nenašiel pochybenie všeobecného súdu\nspočívajúce v procesnom excese takej intenzity, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\n13\n\nspravodlivého procesu (porov. III. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07) a ktorý by oprávňoval\nústavný súd zasiahnuť do napadnutého rozhodnutia krajského súdu o neodkladnom\nopatrení.\n29. Premietnutím opísaných východísk na vec sťažovateľa je potrebné upozorniť aj\nna ďalší zásadný aspekt veci, a to ten, že krajský súd nerozhodol s konečnou platnosťou\no úprave právnych vzťahov, ktoré sú predmetom sporu medzi žalobkyňou a sťažovateľom.\nVo veci samej je na okresnom súde pod sp. zn. 1 C 5/2019 vedený spor o odporovacej\nžalobe. Podľa zistenia ústavného súdu bolo konanie prerušené uznesením z 25. júna 2020\nz dôvodu prebiehajúceho konania o náhradu škody vedeného na Okresnom súde Košice II\npod sp. zn. 13 C 75/2018 do jeho právoplatného skončenia. Pokiaľ vo veci samej doteraz\nv konaní na okresnom súde nebolo rozhodnuté, môže sťažovateľ stále svoje námietky (či je\npodaná žaloba o náhradu škody na základe rozhodujúcich skutočností rovnakých, ako je\nuvedené v trestnom rozsudku, alebo ide o iný nárok, premlčanie a pod.), ale aj námietky\ntýkajúce sa samotnej vymáhateľnosti pohľadávky prednášať pred súdom.\n30. Sťažovateľ svojou argumentáciou o vymáhateľnosti pohľadávky v tejto fáze\nkonania predbieha rozhodnutie vo veci samej, kde bude v konečnom dôsledku rozhodnuté\no tom, či ide o vymáhateľnú pohľadávku (čo je jeden z predpokladov úspešnosti\nodporovacej žaloby). Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení však nie je automaticky\nmožné prebrať predpoklady dané hmotným právom pre odporovaciu žalobu a použiť ich\nako podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je upravené\nv Civilnom sporovom poriadku, kde má rámcovo vymedzené podmienky, splnenie ktorých\nje vyžadované pre jeho nariadenie.\n31. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení navrhovanom v priebehu sporu vo veci\nsamej o odporovacej žalobe žalobkyne sa preto nemusel okresný súd a následne ani krajský\nsúd riadiť sťažovateľom predloženým výkladom pojmu vymáhateľná pohľadávka v zmysle\nvykonateľná pohľadávka, súdom právoplatne prisúdená. Ak použili všeobecné súdy\nzákonný pojem vymáhateľná pohľadávka (jeho výklad bol predmetom uznesenia sp. zn.\nPL. ÚS 39/2015), vo významovom zmysle žalovateľná pohľadávka, mohli si to ako súdy\nv tejto fáze konania o neodkladnom opatrení dovoliť a tento ich záver nemožno označiť za\n14\n\nsvojvoľný. Z celkového kontextu je zrejmé, že skutočne je vedené súvisiace konanie na\nOkresnom súde Košice II o náhradu škody voči bratovi sťažovateľa. V tomto zmysle\nžalobkyňa vymáhateľnú pohľadávku voči bratovi sťažovateľa má.\n32. Tento právny názor krajského súdu (aj okresného súdu) vyslovený v procesnom\nštádiu konania o neodkladnom opatrení neznamená, že okresný súd ním bude vo veci samej\nviazaný (nejde o prejudikovanie konečného rozhodnutia). Posúdenie toho, či daný právny\núkon je alebo nie je odporovateľný (v jeho rámci aj posúdenie otázky vymáhateľnosti\npohľadávky), je totiž predmetom konania vo veci samej, a nie konania o nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorého účelom je v danej veci iba zabezpečenie budúceho výkonu\nexekučného titulu v prospech žalobkyne do ukončenia konania vo veci samej.\nSťažovateľovi tak zostávajú zachované všetky jeho procesné práva a vydané neodkladné\nopatrenie na tom nič nemení.\n33. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd v nadväznosti na odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia okresného súdu ústavne akceptovateľným a udržateľným\nspôsobom objasnil skutkový základ veci a aplikáciu právnej úpravy neodkladného\nopatrenia, ktorá nie je v rozpore s jej zmyslom a účelom. Skutočnosť, že sťažovateľ sa\ns právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným. Ustálená\nrozhodovacia prax ústavného súdu rešpektuje názor, podľa ktorého základné právo na súdnu\nochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 225/05, II. ÚS 56/07, I. ÚS 232/08, I. ÚS 204/2010).\n34. Vzhľadom na predložené východiská a závery ústavný súd v tejto časti odmietol\nústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú, keďže ani po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by nebolo\nani potenciálne možné dospieť k názoru o porušení sťažovateľom označených práv\nnapadnutým rozhodnutím krajského súdu.\n15\n\nIII.4 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,\nako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\n35. Sťažovateľ namietané porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného\nv čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu odôvodňoval porušením ústavno-procesných princípov vyplývajúcich z čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd uvádza, že keďže namietané\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. aj práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nezistil, je sťažnosť sťažovateľa aj v tejto zostávajúcej časti zjavne\nneopodstatnená.\n36. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v časti namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu pri\npredbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol pre\njej zjavnú neopodstatnenosť.\n37. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "predbežné opatrenie", "konanie-sporové", "subsidiarita", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "opatrenie-neodkladné", "vlastníctvo-obmedzenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "ussr:0d0978b2-a201-4c6f-bfc9-dbf13c56aac3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.447.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 447/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 447/2017 z 6. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.447.2017.1"}, {"guid": "ussr:9fbf1a61-b0cb-4ad8-b170-9d266c9fe06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.39.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.39.2015.1"}, {"guid": "ussr:93b5ebb8-b29d-40ce-9e21-ef860002d707", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.340.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 340/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.340.2015.1"}, {"guid": "ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 406/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036"}, {"guid": "ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed"}, {"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e479073-1603-4926-8373-f5796836bea4"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 232/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8062c35-493e-47d8-9a74-18c4edf2110d"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:ea7bbec5-2cd7-40ab-aea6-1b725f7bd4f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 102/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/05 z 23. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7bbec5-2cd7-40ab-aea6-1b725f7bd4f1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:750df24c-af51-49c1-ae07-6d66cfcaadf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 222/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:750df24c-af51-49c1-ae07-6d66cfcaadf6"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "f4bc9981-960c-4be6-89c1-ae1097e5fb3e:5108a971-50c1-4f3f-ab3a-b258c52a9fcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/193/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/193/2019 z 18. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f4bc9981-960c-4be6-89c1-ae1097e5fb3e:5108a971-50c1-4f3f-ab3a-b258c52a9fcc"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:145f4898-ddd3-4696-87fd-06feb3893071", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.245.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 245/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 245/2024 z 30. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.245.2024.2"}, {"guid": "ussr:238e6330-f650-4d3a-9834-cf38dd970a4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.230.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 230/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 230/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.230.2022.1"}, {"guid": "446a2d93-e588-4b00-8ab6-b57c6ed70b72:3b50ee65-c83d-4409-87e8-2d9a83a8bffb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6321200754.1", "spisova_znacka": "17Co/27/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/27/2021 z 20. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6321200754.1"}]}