{"guid": "ussr:b45159b7-555e-4ab2-920a-a37b93209760", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.545.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 545/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 545/2020 z 28. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 545/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.545.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "nazov": "čl. 37 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "nazov": "čl. 17 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b45159b7-555e-4ab2-920a-a37b93209760", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.545.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.545.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.545.2020.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 545/2020-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej\nkoná konateľ a advokát JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na právnu pomoc podľa\nčl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,\nzákladného práva na rovnosť zbraní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nna spravodlivý proces a práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na zákaz zneužitia práva\npodľa čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 32/2019 a jeho\nuznesením z 29. apríla 2019, postupom Centra právnej pomoci, Kancelárie Košice v konaní\nvedenom pod sp. zn. KaKE 7353/2019 a jeho rozhodnutím z 15. marca 2019 a postupom\nCentra právnej pomoci, Kancelárie Košice v konaní vedenom pod sp. zn. KaKE 16191/2019\na jeho rozhodnutím zo 6. mája 2019 a takto\n\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna\n2019 doručená ústavná sťažnosť spísaná\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorej\ndoplnenie advokátom sťažovateľa bolo doručené ústavnému súdu 31. júla 2019, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a čl. 37\nods. 2 listiny, základného práva na rovnosť zbraní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, práva\nna spravodlivý proces a práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 dohovoru a práva na zákaz zneužitia práva podľa čl. 17 dohovoru\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Cdo 32/2019 a jeho uznesením z 29. apríla 2019 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“), postupom Centra právnej pomoci, Kancelárie\nKošice (ďalej len „Centrum právnej pomoci“) v konaní vedenom pod sp. zn.\nKaKE 7353/2019 a jeho rozhodnutím z 15. marca 2019 a postupom Centra právnej pomoci\nv konaní vedenom pod sp. zn. KaKE 16191/2019 a jeho rozhodnutím zo 6. mája 2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti, jej doplnenia a príloh vyplýva, že Okresný súd Žilina (ďalej\nlen „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 37 P 1/2014 z 30. júna 2016 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) zveril maloletého syna sťažovateľa do osobnej starostlivosti matky\nvrátane jej oprávnenia maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, určil dohľad\n2\n\nnad výchovou maloletého počas obdobia 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,\nuložil sťažovateľovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 65 € mesačne\nod 1. decembra 2012, uložil sťažovateľovi povinnosť uhradiť nedoplatok na zročnom\nvýživnom od 1. decembra 2012 do 31. júla 2016 v sume 2 850 €, ktorý mu povolil splácať\nv splátkach. Okresný súd uložil matke povinnosť informovať sťažovateľa o zdravotnom\nstave a študijných výsledkoch maloletého a sťažovateľovi povinnosť prostredníctvom úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť adresu, na ktorú má byť informácia zasielaná.\nO úprave styku bolo rozhodnuté tak, že sťažovateľovi obmedzil stretávanie sa s maloletým\ntak, že je oprávnený stretávať sa s ním len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska maloletého, a to v rozsahu a v termínoch\nurčených psychológom pracujúcim na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny\na len za jeho prítomnosti.\n3. Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie. Rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 10 CoP 57/2016 z 27. októbra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) bol potvrdený rozsudok okresného súdu okrem výroku o úprave styku sťažovateľa\ns maloletým, ktorý bol zmenený tak, že sťažovateľ je oprávnený po prepustení z výkonu\ntrestu odňatia slobody stretávať sa s maloletým v rozsahu jednej hodiny mesačne na úrade\npráce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta bydliska maloletého za prítomnosti\nkvalifikovaného pracovníka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Termín stretnutia určí\núrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa bydliska maloletého tak, aby rodičia\nmaloletého boli o termíne informovaní aspoň 5 dní vopred.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ sám dovolanie. Pri jeho podaní\nnebol zastúpený advokátom ani nepreukázal, že sám má vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa, preto z dôvodu nedostatku povinného právneho zastúpenia v dovolacom\nkonaní vyplývajúceho z § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) bolo\ndovolanie sťažovateľa odmietnuté uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 8/2017\nz 24. mája 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu z 24. mája 2017“).\n\n3\n\n5. Proti uzneseniu najvyššieho súdu z 24. mája 2017 sťažovateľ podal ústavnú\nsťažnosť z 19. júna 2017, o ktorej bolo meritórne rozhodnuté nálezom ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 757/2017 z 13. novembra 2018 (ďalej len „nález ústavného súdu“), ktorým\nbolo zrušené uznesenie najvyššieho súdu z 24. mája 2017 a vec mu bola vrátená na ďalšie\nkonanie. Ústavný súd vychádzal zo zistenia, že sťažovateľ zobral na vedomie poučenie\nodvolacím súdom o povinnosti právneho zastúpenia jeho osoby v dovolacom konaní, avšak\nso svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta, dôvodiac svojou nemajetnosťou, sa neobrátil\nna kompetentný subjekt (Centrum právnej pomoci), ale na samotný všeobecný súd. Ústavný\nsúd uviedol, že bolo úlohou najvyššieho súdu zhostiť sa ochrany práv dovolateľa, hoc aj\nprostredníctvom okresného súdu, u ktorého bolo dovolanie podané, a to aktuálnym\npoučením o spôsobe splnenia podmienky povinného právneho zastúpenia, teda poskytnutím\ninformácie o možnosti obrátiť sa so svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta pre účely\nzastupovania v dovolacom konaní na Centrum právnej pomoci, alebo aspoň náležite\nodôvodniť, prečo k takému kroku nebolo pristúpené. Uvedený postup najvyššieho súdu\nvyhodnotil ústavný súd ako nezlučiteľný so základným právom dovolateľa na súdnu\nochranu a jeho právom na spravodlivý proces.\n6. Rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. KaKE 7353/2019 z 15. marca 2019\nnebol priznaný sťažovateľovi ako žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci\ndovolania proti rozsudku krajského súdu. Centrum právnej pomoci v tomto rozhodnutí\npoukázalo na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, a to konkrétne na jeho uznesenie sp. zn.\n3 Cdo 134/2017 z 12. decembra 2017, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal aj skutočnosťou,\nže dovolateľovi bol dodatočne (po podaní dovolania) ustanovený advokát na zastupovanie\nv dovolacom konaní. Najvyšší súd aj napriek tomu konštatoval, že skutočnosť, že bolo\npodané dovolanie, ktoré nespísal advokát, má v danom prípade kľúčový význam, čoho\nnásledkom bolo odmietnutie dovolania pre nesplnenie podmienok podľa § 429 CSP.\n6.1 Centrum právnej pomoci ďalej uviedlo, že rozsudok krajského súdu obsahuje\nriadne poučenie podľa § 429 ods. 1 CSP a že lehota na podanie dovolania proti nemu\nuplynula 13. februára 2017. Sťažovateľ, ktorý spísal sám dovolanie, nemá právnické\nvzdelanie, a preto nie je splnená podmienka uvedená v § 429 ods. 1 CSP. Tento procesný\n\n4\n\nnedostatok nie je možné dodatočne opraviť, čo má za následok odmietnutie dovolania\nnajvyšším súdom pre nesplnenie procesných podmienok (spísanie dovolania advokátom).\n7. Podľa Centra právnej pomoci „aj napriek tomu, že uznesenie Najvyššieho súdu SR\nbolo zrušené a v ďalšom konaní dovolací, či prvostupňový súd poučí žiadateľa o možnosti\nobrátiť sa na Centrum právnej pomoci, tento procesný postup nenavráti lehotu na podanie\ndovolania a neumožní, aby bolo v zákonnej lehote podané dovolanie spísané advokátom.\nUvedené skutočnosti neprelomil ani nález Ústavného súdu, nakoľko závery v ňom\nobsiahnuté nesvedčia zhojeniu, resp. navráteniu lehoty na podanie dovolania v tejto právnej\nveci. Z uvedeného vyplýva, že v právnej veci žiadateľa už nie je možné podať v zákonnej\nlehote dovolanie spísané advokátom a vzhľadom k tomu možno konštatovať, že v predmetnej\nprávnej veci, s ktorou sa žiadateľ na centrum obrátil, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu ...\nSkutočnosť, že nejde o zrejme bezúspešný spor, je jednou z podmienok na poskytnutie\nprávnej pomoci.“.\n8. Z dôvodu nedostatku povinného právneho zastúpenia vyplývajúceho z § 429 ods. 1\nCSP najvyšší súd napadnutým uznesením opätovne odmietol dovolanie sťažovateľa.\n9. Rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. KaKE 16191/2019 zo 6. mája 2019\nbolo prerušené správne konanie a zároveň sťažovateľ bol vyzvaný, aby v určenej lehote\nvyplnil a doručil predpísané tlačivo a potvrdenie o výške čistého príjmu za obdobie\nod októbra 2018 do apríla 2019. Sťažovateľ následne doručil Centru právnej pomoci\npožadované písomností a tiež mu oznámil, že o jeho dovolaní rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým uznesením. Rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. KaKE 16191/2019\nz 11. júla 2019 bol následne priznaný sťažovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci\nvo veci podania ústavnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\na na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom bol určený advokát\nJUDr. Richard Bauer.\n10. Sťažovateľ považuje rozhodnutie Centra právnej pomoci z 15. marca 2019,\nktorým mu nebol priznaný nárok na právnu pomoc v dovolacom konaní, za hrubo\n5\n\nsvojvoľné, arbitrárne, nezákonné a v hrubom rozpore s princípmi spravodlivosti. Napriek\nnálezu ústavného súdu Centrum právnej pomoci dospelo k absurdnému záveru, že podané\ndovolanie sťažovateľa je „zrejme bezúspešným sporom“.\n11. Sťažovateľ tiež namietal, že najvyšší súd v napadnutom uznesení neskúmal\nkonkrétne dôvody na nepriznanie nároku na právnu pomoc Centrom právnej pomoci, ale\nopäť formalisticky konštatoval, že nie sú splnené podmienky dovolacieho konania.\n11.1 Podľa názoru sťažovateľa mu mal najvyšší súd poskytnúť súdnu ochranu\na po takmer 3 rokoch od podania dovolania mu umožniť efektívny a zákonný, a nie iba\niluzórny prístup k (dovolaciemu) súdu tak, aby bolo naplnené jeho právo na spravodlivý\nproces.\n11.2 Sťažovateľ preto považuje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu opäť za hrubo\nnezákonné, svojvoľné, arbitrárne a v hrubom rozpore s princípmi spravodlivosti, ktoré\nneobsahuje dostatok zákonných dôvodov na takýto postup, hoci sa na prvý pohľad javí ako\nsúladné s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku.\n12. Podľa sťažovateľa Centrum právnej pomoci a najvyšší súd nezohľadnili\nv napadnutých rozhodnutiach jeho postavenie a možnosti, keďže momentálne vykonáva\nnepodmienečný trest odňatia slobody.\n13. Sťažovateľ z už uvedených dôvodov dospel k záveru, že Centrum právnej pomoci\na najvyšší súd «dospeli v podstate k záverom odlišným od záverov prijatého nálezu\nústavného súdu v smere argumentov „práva sťažovateľa na prístup k súdu“, pričom každý\nz týchto orgánov verejnej moci... uplatňoval základné práva a práva v neprospech\nsťažovateľa úplne svojvoľne, účelovo, nezákonne a arbitrárne... evidentne v snahe odňať mu\njeho právo na právnu pomoc a právo na prístup k súdu.\nKonaniami, postupmi a rozhodnutiami porušovateľov sa dostupnosť právnej pomoci,\nstala pre sťažovateľa „nereálna“ a zákonnými prostriedkami „nedosiahnuteľná“, pretože,\nhoci využil všetky zákonné postupy, porušovatelia svoje postupy a rozhodnutia nesmerovali\npočas celej doby odo dňa poučenia sťažovateľa odvolacím súdom v jeho rozsudku\n\n6\n\na podania dovolania, k reálnemu poskytnutiu právnej pomoci, ale smerovali k „nájdeniu\nspôsobov, ako sa jej poskytnutiu vyhnúť“.».\n14. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým\nvysloví porušenie jeho v bode 1 označených práv postupom najvyššieho súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Cdo 32/2019 a jeho napadnutým uznesením, postupom Centra\nprávnej pomoci v konaní vedenom pod sp. zn. KaKE 7353/2019 a jeho rozhodnutím\nz 15. marca 2019, postupom Centra právnej pomoci v konaní vedenom pod sp. zn.\nKaKE 16191/2019 a jeho rozhodnutím zo 6. mája 2019.\n14.1 Sťažovateľ ďalej žiada zrušiť napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie a prikázať mu, aby znova konal a rozhodol o dovolaní sťažovateľa\npo ustanovení advokáta sťažovateľovi na doplnenie dôvodov podaného dovolania proti\nrozsudku krajského súdu.\n14.2 Sťažovateľ tiež požaduje zrušiť rozhodnutia Centra právnej pomoci z 15. marca\n2019 a zo 6. mája 2019, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a prikázať mu, aby znova konalo\na rozhodlo o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie advokáta na doplnenie dôvodov podaného\ndovolania proti rozsudku krajského súdu.\n14.3 Sťažovateľ sa ďalej domáha, aby ústavný súd zakázal najvyššiemu súdu\nv konaní o sťažovateľom podanom dovolaní proti rozsudku krajského súdu pokračovať\nv porušovaní jeho práv označených v bode 1.\n14.4 Okrem toho sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia\nv celkovej sume 2 000 000 € a náhrady trov konania v sume 661,24 €.\n15. Ústavná sťažnosť po jej doručení ústavnému súdu nebola pridelená sudcovi\nspravodajcovi. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu\npráce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra\n2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli\nv období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli\nprerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\nmedzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená\nsudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce\n7\n\nčlenom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda\nsenátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantné ustanovenia právnych predpisov\n16. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n19. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\n8\n\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n20. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľ namieta\nporušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy, základných práv\npodľa čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 2 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru.\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to\nza podmienok ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n22. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.\n23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPodľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať ak, akoby dávalo\nštátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov\nzameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo\nna obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.\n9\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.A K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 2 a 3 ústavy, základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 2 listiny a práv\npodľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru postupom Centra právnej pomoci v konaní\nvedenom pod sp. zn. KaKE 16191/2019 a jeho rozhodnutím zo 6. mája 2019\n24. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia\nnavrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú\nosobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,\nakého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.\n25. Podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí\nokrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne\nskutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n26. Ústavná sťažnosť v tejto časti nie je argumentačne koncipovaná tak, aby sa z nej\ndalo vyvodiť, akým konkrétnym postupom Centra právnej pomoci mali byť porušené jeho\nv bode 1 označené práva, resp. akým konkrétnym spôsobom porušilo rozhodnutie Centra\nprávnej pomoci zo 6. mája 2019 jeho v bode 1 označené práva.\n27. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i ostatnými\npožadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby\npožadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.\nZ uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne\ndefinované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj\nvecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 43 ods. 1 a § 123\n\n10\n\nods. 1 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je\nústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde).\n28. Ústavný súd konštatuje, že obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa\n§ 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde je povinnosť sťažovateľa uviesť konkrétne\nskutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho v bode\n1 označených práv. Ústavná sťažnosť takéto kvalifikované odôvodnenie neobsahuje, nie sú\nv nej uvedené konkrétne a jasne formulované dôvody, ktorými sťažovateľ odôvodňuje\nporušenie v bode 1 označených práv postupom Centra právnej pomoci v konaní vedenom\npod sp. zn. KaKE 16191/2019 a jeho rozhodnutím zo 6. mája 2019. Sťažovateľ iba uviedol,\nže ústavná sťažnosť smeruje na základe nálezu ústavného súdu aj proti postupu Centra\nprávnej pomoci v konaní vedenom pod sp. zn. KaKE 16191/2019 a jeho rozhodnutiu\nzo 6. mája 2019.\n29. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nzákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd\nuž opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami\nzákona o ústavnom súde (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť\nzákladné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením\npríslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08,\nIV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a navrhnúť v tejto\nsúvislosti dôkazy.\n30. Ústavný súd dodáva, že podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh\nna začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné\nnedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky\nodstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh\nna začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42\nods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.\n\n11\n\n31. Vzhľadom na to, že nedostatok odôvodnenia, ktoré predstavuje podstatnú\nnáležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy, nie je\nmožné považovať za odstrániteľný nedostatok, ktorý je možné odstrániť po uplynutí lehoty\nstanovenej v § 138 zákona o ústavnom súde, o to viac v prípade, ak je sťažovateľ v konaní\npred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd\nv okolnostiach daného prípadu na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti spočívajúcich\nv nedostatočnom odôvodnení ústavnej sťažnosti nevyzýval.\n32. Z už uvedených dôvodov preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto\nčasti odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c)\nzákona o ústavnom súde.\n32.1 Nad rámec tohto záveru ústavný súd uvádza, že rozhodnutím Centra právnej\npomoci zo 6. mája 2019 ani nemohli byť porušené v bode 1 označené práva sťažovateľa,\npretože ide o rozhodnutie procesnej povahy (prerušenie správneho konania), ktoré nie je\nrozhodnutím „konečným“. Takým bolo v predmetnom správnom konaní rozhodnutie Centra\nprávnej pomoci z 11. júla 2019, ktorým bol priznaný sťažovateľovi nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu\nnajvyššieho súdu.\nIII.B K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 2 a 3 ústavy, základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 2 listiny a práv\npodľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru postupom Centra právnej pomoci v konaní\nvedenom pod sp. zn. KaKE 7353/2019 a jeho rozhodnutím z 15. marca 2019\n33. Podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je\nneprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.\n33.1 Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n33.2 Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne\n12\n\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa.\n34. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných\nprostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi\nna ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti\nuplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným\nspôsobom (m. m. III. ÚS 1/04).\n34.1 Sťažovateľ nemá podľa ústavy, zákona o ústavnom súde a stabilizovanej\njudikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej\nochrany využije, ale je povinný postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými\nsúdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá\nsťažovateľom ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo\nje zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí [čl. 142\nods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 CSP, resp. čl. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len\n„SSP“)].\n34.2 Iba za predpokladu, že sťažovateľ vyčerpal všetky jemu dostupné právne\nprostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich\nuplatnení nie je úspešný, môže sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 193/2010,\nI. ÚS 178/2011, IV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017), a to pri zachovaní lehoty na podanie\nústavnej sťažnosti (§ 124 zákona o ústavnom súde).\n35. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nAko už bolo naznačené, podmienkou toho, aby ústavný súd pristúpil k meritórnemu\nprejednaniu ústavnej sťažnosti, je vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy, ktorých\nuplatnenie sťažovateľovi právny poriadok priznáva.\n\n13\n\n36. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti\nverejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n36.1 Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím\norgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom\nkonaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný\npodľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.\n36.2 Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú\nna základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej\nsprávy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou\norgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n36.3 Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany\nsvojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy.\n37. Sťažovateľ uviedol, že nepodal správnu žalobu, pretože jej podaním by sa\nneodstránil opätovný prílišný formalizmus zo strany Centra právnej pomoci a najvyššieho\nsúdu a podaná správna žaloba by nemala účinky vo vzťahu k odmietnutiu jeho dovolania,\na už vôbec by nemala žiaden dosah na určenie právneho zástupcu z radov advokátov.\n38. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ sa v súvislosti s namietaným porušením\nv bode 1 označených práv postupom Centra právnej pomoci v konaní vedenom pod sp. zn.\nKaKE 7353/2019 a jeho rozhodnutím z 15. marca 2019 obrátil priamo na ústavný súd\nbez toho, aby proti nemu podal správnu žalobu. Lustráciou ústavného súdu prostredníctvom\nKrajského súdu v Košiciach ako správneho súdu bolo zároveň zistené, že sťažovateľ\nskutočne nevyčerpal v danej veci účinný právny prostriedok, ktorý sťažovateľovi priznáva\nzákon na ochranu jeho základných práv a slobôd v podobe správnej žaloby podľa § 177\na nasl. SSP.\n\n14\n\n39. Osobitnou výnimkou z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti je\nsituácia, ak sťažovateľ tvrdí a preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu patria\nna ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nSťažovateľ sa domnieva, že podanie správnej žaloby by nemalo význam z dôvodov\nuvedených v bode 37. Podľa názoru ústavného súdu tieto argumenty sťažovateľa\nnepredstavujú dôvody hodné osobitého zreteľa, a preto neprichádzal do úvahy postup podľa\n§ 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktorý predstavuje výnimku z pravidla o subsidiarite\nkonania o ústavnej sťažnosti.\n40. Ústavný súd preto uvádza, že nevyužitie zákonnej možnosti podať správnu\nžalobu nemožno nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže\nzaložiť svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba\nnemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.\n40.1 Sťažovateľ bol zároveň riadne poučený o možnosti podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu Centra právnej pomoci z 15. marca 2019 na Krajskom súde v Košiciach,\npretože toto rozhodnutie ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jeho\núloh [§ 3 ods. 1 písm. b) SSP] bolo spôsobilým predmetom prieskumu správnym súdom,\nak by sťažovateľ využil tento účinný prostriedok nápravy.\n41. Z týchto dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nodmietol ako neprípustnú podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona\no ústavnom súde.\nIII.C K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 2 a 3 ústavy, základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 2 listiny a práv\npodľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Cdo 32/2019 a jeho napadnutým uznesením\n42. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\n15\n\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\n42.1 Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\n42.2 K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\n43. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci vo veciach\npatriacich do ich právomoci.\n43.1 Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k orgánom verejnej moci nie je\nprieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred orgánmi\nverejnej moci bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu orgán verejnej moci vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09).\n43.2 Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n\n16\n\n44. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny) a čl. 6 ods. 1\ndohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny)\nústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov\nvo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru\n(II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n45. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny),\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci\nrozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom\nporiadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej\nplatnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n46. Súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1\nlistiny), resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j.\nna také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m.\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n47. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998). Otázku\n17\n\nposúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov\n(podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru\no porušení označených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie\nnepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže\nbyť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.\n48. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením najvyššieho súdu vrátane\nsťažovateľom prezentovaných nosných úvah, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu\ns limitmi v bode 1 označených článkov ústavy, listiny a dohovoru, ktorých porušenie sa\nnamieta. Uvedený prieskum vykonal ústavný súd v medziach svojich právomocí, t. j.\nposudzoval ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\n49. Najvyšší súd v napadnutom uznesení poukázal na zákonom ustanovené povinné\nprávne zastúpenie v dovolacom konaní (§ 429 ods. 1 CSP) a na výnimky z tohto\nvšeobecného pravidla (§ 429 ods. 2 CSP). Najvyšší súd ďalej konštatoval, že § 436 ods. 1\nCSP predstavuje jedinú procesnú situáciu, keď súd prvej inštancie prihliada na existenciu\nvád dovolania a dovolateľa vyzýva na ich odstránenie. Ide výlučne o vady dovolania\nvyplývajúce z § 429 ods. 1 CSP, ktoré sa prejavili v dôsledku absencie alebo\nnedostatočného poučenia dovolateľa odvolacím súdom, čo nebol prípad sťažovateľa.\n50. Najvyšší súd ďalej uviedol, že sťažovateľ nemá právnické vzdelanie a nejde\no dovolateľa uvedeného v § 429 ods. 2 CSP. Rozsudok krajského súdu obsahuje riadne\npoučenie o náležitostiach dovolania a o povinnom právnom zastúpení v dovolacom konaní.\nSťažovateľ bol zároveň poučený o práve zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť so žiadosťou\no právnu pomoc na Centrum právnej pomoci. Sťažovateľ sa na Centrum právnej pomoci\nobrátil, ale jeho žiadosti o právnu pomoc nebolo vyhovené.\n51. Najvyšší súd preto konštatoval, že „keďže nie je splnená osobitná podmienka\ndovolacieho konania (§ 429 ods. 1 C.s.p.), nemožno uskutočniť meritórny dovolací\nprieskum, týmto postupom nebolo porušené právo otca maloletého dieťaťa na prístup\nk dovolaciemu súdu, ktorý nie je absolútny, ale je obmedzený citovaným zákonným\n18\n\nustanovením sledujúcim legitímny cieľ, ktorým je podanie iba kvalifikovaných podaní\n(dovolaní) na najvyšší súd ako mimoriadnu opravnú inštanciu. Vzhľadom na uvedené\ndovolací súd odmietol dovolanie otca maloletého dieťaťa podľa § 447 písm. e/ C.s.p...“.\n52. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd jasne a zrozumiteľne odôvodnil\nodmietnutie dovolania sťažovateľa, keďže nebola splnená podmienka právneho zastúpenia\nv dovolacom konaní. Právny záver najvyššieho súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti, zjavnej\nneodôvodnenosti či svojvôle, čo by bolo možné konštatovať len v prípade, ak by sa natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona, že by tým poprel jeho účel a význam\n(m. m. III. ÚS 264/05, I. ÚS 23/2010). Ústavný súd, vychádzajúc zo svojej doterajšej\njudikatúry, zároveň poznamenáva, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky\nna uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu, za zachovania podmienky,\nže toto posúdenie je vykonané ústavne konformným spôsobom.\n53. V kontexte skutočnosti, že sťažovateľ nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu\nCentra právnej pomoci z 15. marca 2019 (bod 37), ústavný súd zároveň konštatuje, že práve\ntáto okolnosť mohla podstatným spôsobom ovplyvniť aj rozhodovanie najvyššieho súdu.\nZ obsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu totiž vyplýva, že dôvodom na opakované\nodmietnutie dovolania sťažovateľa bola okolnosť, že Centrum právnej pomoci\npri rozhodovaní o jeho opakovanej žiadosti mu nepriznalo nárok na poskytnutie právnej\npomoci (bod 7 odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu), pričom rozhodnutie\nCentra právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť pred rozhodovaním najvyššieho súdu .\n53.1 Podobne platí, že ak by najvyšší súd nezohľadnil pri svojom rozhodovaní\no odmietnutí dovolania prípadné podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej\npomoci, išlo by o takú podstatnú okolnosť, ktorú by musel pri svojom rozhodovaní zvážiť aj\nústavný súd.\n54. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa s napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu tiež poznamenáva, že nie je možné právo na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy stotožňovať s procesným úspechom (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\n19\n\nI. ÚS 114/09). Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne\nakceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať\ndo postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.\nI. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n55. Ako to aj z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva,\nprávo na prístup k súdu nie je absolútne a môže podliehať určitým obmedzeniam, ktoré sú\nimplicitne prípustné (napr. rozsudok vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu\nz 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, bod 38; rozsudok Veľkej komory vo veci Stanev proti\nBulharsku zo 17. 1. 2012, sťažnosť č. 36760/06, bod 230; tiež IV. ÚS 431/2018).\n55.1 Uvedené platí aj vo vzťahu k povinnosti povinného právneho zastúpenia\n(rozsudok vo veci R. P. a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 9. 10. 2012, sťažnosť\nč. 38245/08, body 63 až 67). Z pohľadu práva na prístup k súdu je akceptovateľné stanoviť\nurčité podmienky na poskytovanie právnej pomoci, a to okrem iného vzhľadom na finančnú\nsituáciu strany v spore alebo na jej vyhliadky na úspech v konaní (pozri rozhodnutie\no prijateľnosti vo veci Munro proti Spojenému kráľovstvu zo 14. 7. 1987, sťažnosť\nč. 10594/83).\n56. Sťažovateľ odôvodnil porušenie základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy tým,\nže matka maloletého je v dovolacom konaní zastúpená advokátkou, čím najvyšší súd\nnastolil taký stav, že sťažovateľ nedostal možnosť na zastúpenie advokátom rovnocennej\nkvality. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že zo spisu okresného súdu sp. zn.\n37 P 1/2014, ktorý bol ústavným súdom vyžiadaný, však nevyplýva, že matka maloletého\npodala dovolanie proti rozsudku krajského súdu. Ústavný súd zároveň konštatuje, že nie je\npovinnosťou štátu usilovať sa za pomoci verejných prostriedkov zabezpečiť úplnú rovnosť\nzbraní, a to pod podmienkou, že každá zo strán má primeranú možnosť prezentovať svoju\nvec za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatnej nevýhody zoči-voči druhej strane\n(rozsudok vo veci McVicar proti Spojenému kráľovstvu zo 7. 5. 2002, sťažnosť\nč. 46311/99, body 51 a 62).\n\n20\n\n57. V súvislosti s namietaným porušením čl. 13 a čl. 17 dohovoru ústavný súd\npripomína, že ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia\nnemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 81/00,\nII. ÚS 63/03). Najvyšší súd nemohol porušiť sťažovateľom označené práva podľa čl. 13\na čl. 17 dohovoru, ak rozhodol v jeho veci v súlade s aktuálne platným a účinným\nprocesnoprávnym predpisom (Civilný sporový poriadok), ktorý upravuje jednotlivé\nprocesné podmienky pre podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku\n(m. m. IV. ÚS 36/04).\n58. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (bod 42).\n59. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie\no ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "dovolanie-dovolacie konanie", "lehota-zákonná", "zastúpenie, zastupovanie-povinné právne zastúpenie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "opravný prostriedok-proti rozhodnutiu správneho orgánu", "rozhodnutie-správne rozhodnutie", "Centrum právnej pomoci", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0baf4c18-23cd-4192-9a7c-c748140a8dac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.757.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 757/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 757/2017 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.757.2017.1"}, {"guid": "ussr:86613b54-850f-41e7-8adf-ae891eabe02f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 703/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 703/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1"}, {"guid": "ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf"}, {"guid": "ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390"}, {"guid": "ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:339ae40f-f25a-4f40-8d61-8ee29d54f739", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 36/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 36/04 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:339ae40f-f25a-4f40-8d61-8ee29d54f739"}, {"guid": "ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 1/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f17d44c-e6ec-4af9-a822-e98bea6fc7e5"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/03 z 28. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-28", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:98431e7a-90fa-4165-b62e-5512ead5b047", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.544.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 544/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 544/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.544.2024.1"}, {"guid": "ussr:ad34e840-a412-4b42-8e30-c02b5dfc89cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.221.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/2024 z 7. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.221.2024.1"}, {"guid": "ussr:892589d9-02b7-47cf-9c8f-a7c592b79fdb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.293.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 293/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 293/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.293.2022.1"}, {"guid": "ussr:14f12816-d591-40f1-b86c-4d791218d919", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.225.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 225/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.225.2022.1"}, {"guid": "ussr:a436d3ab-dab9-45d4-b045-05c671423865", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.180.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/2022 z 5. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.180.2022.1"}, {"guid": "ussr:6ae418c6-9ad1-4c5c-8baa-038ddde0673f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.616.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 616/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 616/2020 z 2. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.616.2020.1"}]}