{"guid": "ussr:fdb194ab-ef90-43e1-89f6-6936fcabc45e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.541.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 541/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 541/2020 z 28. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 541/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.541.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fdb194ab-ef90-43e1-89f6-6936fcabc45e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.541.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.541.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.541.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 541/2020-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť GORE,\ndružstva, Nám. SNP 41, Zvolen, IČO 36 718 637, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nUlianko & partners, s. r. o., Nám. SNP 37, Zvolen, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Radoslav Ulianko, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Cdo 118/2017 z 28. januára 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť GORE, družstva, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2020\ndoručená ústavná sťažnosť GORE, družstva, Nám. SNP 41, Zvolen, IČO 36 718 637\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 118/2017 z 28. januára 2020\n(ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Michalovce\n(ďalej len „okresný súd“) je pod sp. zn. 20 C 53/2008 vedený spor žalobcov\n,\n\na\n\n,\n\n(ďalej len „žalobcovia“),\n\nproti sťažovateľovi ako žalovanému v 3. rade, obchodnej spoločnosti\n,\n\n,\n\n, ako žalovanému\n\nv 2. rade o určenie neplatnosti dražby.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 20 C 53/2008 z 12. februára 2009\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu žalobcov zamietol. Proti predmetnému\nrozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 5 Co 194/2009 z 19. júla 2010 potvrdil\nrozsudok okresného súdu. Krajský súd následne uznesením sp. zn. 5 Co 194/2009\nz 13. decembra 2010 (ďalej len „opravné uznesenie“) opravil úvodnú časť rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 194/2009 z 19. júla 2010 v časti nesprávne uvedeného dátumu\nnarodenia žalobcu v 1. rade. Proti označenému rozsudku krajského súdu a proti opravnému\nuzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote dovolanie. Najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 1 Cdo\n\n31/2011\n\nz\n\n30.\n\noktóbra\n\n2012\n\nzrušil\n\nrozsudok\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 5 C 194/2009 z 19. júla 2010 v spojení s opravným uznesením a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n4. Uznesením sp. zn. 5 Co 36/2013 z 18. februára 2014 krajský súd rozhodol\ntak, že zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto\nrozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote dovolanie žalovaný v 2. rade. Najvyšší\nsúd uznesením sp. zn. 1 Cdo 170/2014 z 24. novembra 2015 rozhodol, že uznesenie\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 36/2013 z 18. februára 2014 zrušuje a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\n\n2\n\n5. Následne krajský súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 750/2015 z 9. júna 2016\n(ďalej len „druhý rozsudok krajského súdu“) opätovne rozhodol, a to tak, že potvrdil\nrozsudok okresného súdu.\n6. Proti tomuto druhému rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote dovolanie\nžalobcovia. Najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil druhý rozsudok krajského súdu\nako aj rozsudok okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n7. Sťažovateľ s napadnutým uznesením najvyššieho súdu nesúhlasí a svoju ústavnú\nsťažnosť v súvislosti s namietaným porušením svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy odôvodňuje takto:\n„Dôvod, pre ktorý najvyšší súd vyhovel dovolanie žalobcu 1. teda spočíval\nv tom, že miesto konania dražby bolo príliš vzdialené od miesta, kde sa dražené\nnehnuteľnosti nachádzali. Uvedený dôvod však nie je v danom prípade možné považovať,\nbez posúdenia ďalších skutočností za dostatočný.\nV prvom rade je potrebné uviesť, že miesto konania dražby bolo zvolené\nprofesionálnou\n\ndražobnou\n\nspoločnosťou...\n\nktorá\n\nmiesto\n\nvyberala\n\ns ohľadom\n\nna to, že predmet dražby sa neúspešne dražil aj v rámci exekúcie, pritom v exekúcii bol\npredmet dražby neúspešne dražený až štyrikrát. Toto je významná skutočnosť, ktorú mal\npri svojom rozhodovaní posúdiť práve najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní voči\nrozsudku krajského súdu zo dňa 09. 06. 2016, sp. zn. 5 Co 750/2015.\nÚspešne bol predmet dražby vydražený až v Leviciach, čo len potvrdzuje správnosť\na vhodnosť určenie miesta dražby. Za spomenutie stojí aj nemenej významná skutočnosť,\na to tá, že predmet dražby vydražil dražiteľ... s miestom bydliska v Michalovciach... Miesto\ndražby sa pritom nachádzalo v okresnom meste v strede Slovenskej republiky s dobrou\nprístupnosťou, čas dražby (13.30 hod.) a dátum dražby (bežný pracovný deň) len prispeli\nk úspešnému priebehu dražby.\nLen samotná skutočnosť, že miesto dražby je vzdialené od umiestnenie predmetu\ndražby 336 km neznamená, bez posúdenia uvedených konkrétnych skutočností daného\nprípadu dražby, že došlo k porušeniu ustanovenia § 11 ods. 1 ZoDD. Najvyšší súd sa pritom\nuvedenými skutočnosťami vôbec nezaoberal, a to napriek tomu, že v konaniach\n3\n\no neplatnosti dobrovoľných dražieb sú súdy povinné aplikovať právnu úpravu na zistený\nskutkový stav vyplývajúci zo spisu.\nPosúdenie toho, či v došlo alebo nedošlo k obmedzeniu účasti na dražbe, je potrebné\nposudzovať komplexne, a to aj s ohľadom na horeuvedené skutočnosti, čo je podporené\naj rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, ktorý napr. v uznesení z 5. júna 2019,\nsp. zn. 8 Cdo 58/2018...“\n8. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 01. 2020,\nsp. zn. 1 Cdo 118/2017, bolo porušené základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 01. 2020,\nsp. zn. 1 Cdo 118/2017 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n13. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\n5\n\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, III. ÚS 263/03, IV. ÚS 136/05,\nII. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07, III. ÚS 79/2012).\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Podstatou ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s názorom najvyššieho súdu,\npodľa ktorého v danej veci bol naplnený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, keďže sa súdy nižšej inštancie odklonili\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyjadrenej v rozsudku najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 100/2012 z 24. októbra 2013 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 10/2014 pod č. 138.\n17. V tejto argumentačnej línii sťažovateľ namieta, že najvyšší súd nezohľadnil\nkonkrétne okolnosti daného prípadu, ktoré jeho vec podstatným spôsobom odlišovali\nod tej, ktorá\n\nbola\n\npredmetom posudzovania najvyšším súdom vo\n\nveci vedenej\n\npod sp. zn. 4 Cdo 100/2012. Sťažovateľ ďalej poukazuje aj na závery najvyššieho súdu\nvyjadrené v jeho uznesení sp. zn. 8 Cdo 58/2018 z 5. júna 2019, podľa ktorých «samotná\nvzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy\ndôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy,\nak táto vzdialenosť viedla, pripadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou\ndotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť\nna dobrovoľnej dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej\nnehnuteľnosti). Za neprimerané, možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania\ndražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu)\nurčenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta,\n6\n\nv ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver\no neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia\nkonkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť\nk tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo príp. mohlo spôsobiť sťaženie\núčasti dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie)\nna dražbe.». Sťažovateľ preto tvrdí, že v jeho veci nedošlo k obmedzeniu účasti\nna dobrovoľnej dražbe podľa § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách\na o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej\nčinnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002\nZ. z.“), a to aj napriek tomu, že miesto konania dražby bolo vzdialené od umiestnenia\npredmetu dražby najmenej 336 km.\n18. Ústavný súd štandardne vychádza z názoru, že na skúmanie prípustnosti návrhu\nna začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti, dodržania zákonných lehôt, oprávnenosti\nnavrhovateľa takýto návrh podať, právomoci o ňom konať a rozhodnúť či splnenia iných\nzákonom ustanovených náležitostí je zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite\nnávrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje\nprávomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre konanie\no ňom ustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia ústavného súdu do výkonu\ntejto právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (m. m. I. ÚS 74/02, I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 46/03). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že uvedené obdobne platí, aj pokiaľ\nide o skúmanie prípustnosti návrhu na začatie dovolacieho konania, jeho opodstatnenosti\na pod.\n19. V súvislosti s označenou argumentáciou sťažovateľa sa ústavný súd oboznámil\ns odôvodnením rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 100/2012 z 24. októbra 2013,\nako aj s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 58/2018 z 5. júna 2019 a konštatuje,\nže sťažovateľ neuvádza nič, čo by jeho situáciu po skutkovej stránke relevantným spôsobom\nodlišovalo\n\nod\n\ntej,\n\nktorá\n\nbola\n\nposudzovaná\n\nnajvyšším\n\nsúdom\n\nv rozsudku\n\nsp. zn. 4 Cdo 100/2012 z 24. októbra 2013, resp. ktorá by bola analogická s tou, ktorá bola\n7\n\nrelevantná pre postup najvyššieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Cdo 58/2018. V oboch\noznačených konaniach bola podstatnou otázka posúdenia vzdialenosti miesta konania\ndražby od geografickej polohy predmetu dražby. V prípade posudzovanom najvyšším\nsúdom v napadnutom uznesení bola vzdialenosť medzi miestom konania dražby\na umiestnením predmetu dražby najmenej 336 km, čo koreluje so skutkovou situáciou,\nktorá bola relevantnou vo veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 4 Cdo 100/2012,\nkeď vzdialenosť medzi konaním spornej dražby a geografickým umiestnením draženej\nnehnuteľnosti predstavovala 329 km. Najvyšší súd v oboch prípadoch danú situáciu posúdil\nako takú, ktorá obmedzovala možnosť účasti na dražbe, a preto dospel k záveru, že túto\nvzdialenosť nemožno považovať za zodpovedajúcu zneniu § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002\nZ. z.\n20. Pokiaľ ide o skutkovú rovinu, ktorá bola podstatnou vo veci vedenej najvyšším\nsúdom pod sp. zn. 8 Cdo 58/2018, je potrebné uviesť, že v okolnostiach danej veci bola\nvzdialenosť medzi miestom konania dražby a predmetom dražby približne 110 km a 23 km,\nčo túto situáciu v podstatnom smere odlišovalo od už uvedených, a to nielen po skutkovej\nstránke, ale odôvodňovalo aj ich odlišné právne posúdenie. Navyše, v tejto súvislosti možno\nkonštatovať, že najvyšší súd sa vo veci sp. zn. 8 Cdo 58/2018 neodklonil\nod predchádzajúcej názorovej línie formulovanej rozsudku sp. zn. 4 Cdo 100/2012,\nale práve naopak, správnosť tejto línie v jej rozhodujúcom skutkovom aspekte potvrdil\na ďalej kazuisticky precizoval tým, keď konštatoval, že «[z]a neprimerané, možno\n„bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby\nbežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto\nvzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť\nnachádza (nie vzdialenosť do 100 km).».\n21. Z už uvedeného možno urobiť záver, že rozhodovacia prax najvyššieho súdu\nsa javí byť konzistentnou v tom, že už samotná vzdialenosť niekoľko sto kilometrov medzi\nmiestom konania dražby a geografickou polohou draženej nehnuteľnosti určenej na bývanie\nje dostatočným kvalifikačným znakom pre záver o porušení § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002\nZ. z. Ústavný súd preto nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup hodnotení\n8\n\nskutkového stavu pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného\nsúdu do napadnutého uznesenia v súlade s jeho právomocami uvedenými v čl. 127\nods. 1 ústavy.\n22. Vzhľadom na už uvedené možno konštatovať, že sťažovateľovi sa nepodarilo\npreukázať takú kauzálnu spojitosť medzi napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu\na ním namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ktorá by jeho vec posúvala do ústavnoprávnej roviny, a preto ústavný súd\njeho ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nIV.\nZáver\n23. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "dražba", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2012 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 202, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed588b68-67f8-4d2d-bd0e-80ecb182ddcf"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "946198dc-45ec-49b0-b5dc-f1305f23712e:f4f1e55b-cc88-451d-a6cd-33ff9a631436", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8712218775.1", "spisova_znacka": "8Cdo/58/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/58/2018 z 8. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-08", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8712218775.1"}, {"guid": "e5b82f36-1eb2-4ae1-b2ba-45f0695951c4:0fde54bf-05a4-45d2-9681-ca5923fb53f7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4109232759.3", "spisova_znacka": "5Co/750/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/750/2015 z 17. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-01-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4109232759.3"}, {"guid": "14f69f08-3d6d-46d4-b20b-574d0e8a89ad:0cfdc11f-afe1-4146-be54-cb31079b08bd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1710211714.4", "spisova_znacka": "5Co/36/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/36/2013 z 11. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-03-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1710211714.4"}], "citovane_v": []}