{"guid": "ussr:ee1578df-c972-4ee8-9e1e-cd25c2aaec7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.538.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 538/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 538/2020 z 28. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 538/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.538.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "nazov": "čl. 20 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ee1578df-c972-4ee8-9e1e-cd25c2aaec7c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.538.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.538.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.538.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 538/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou Mgr. Evou\n\nBraxatorisovou, Trenčianska 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných\npráv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a základných práv podľa čl. 7\na čl. 47 Charty základných práv Európskej únie rozsudkom Krajského súdu v Nitre\nč. k. 7 Co 356/2017-526 z 25. apríla 2019 a postupom Krajského súdu v Nitre v konaniach\nvedených pod sp. zn. 7 Co 46/2012, sp. zn. 7 Co 53/2015 a sp. zn. 7 Co 356/2017 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n26. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a základných práv\npodľa čl. 7 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) rozsudkom\nKrajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 Co 356/2017-526 z 25. apríla 2019\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok“) a postupom krajského súdu v konaniach vedených\npod sp. zn. 7 Co 46/2012, sp. zn. 7 Co 53/2015 a sp. zn. 7 Co 356/2017 (ďalej aj „napadnuté\nkonania krajského súdu“).\n2. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola uvedená vec prerozdelená náhodným výberom\npomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu\na pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu\npráce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od\n\n1. januára 2020\n\ndo 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020 a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020\nbola uvedená vec predbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení:\nMiroslav Duriš (predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.\n\n2\n\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala\n29. decembra 2009 na Okresnom súde Levice (ďalej len „okresný súd“) žalobu\no vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“).\nOkresný súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 9 C 322/2009-224 z 29. novembra\n2011, ktorý bol na základe odvolania strán sporu uznesením krajského súdu\nč. k. 7 Co 46/2012-258 z 30. decembra 2013 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu\nna nové konanie.\nNásledne druhým rozsudkom č. k. 9 C 322/2009-339 z 12. novembra 2014 okresný\nsúd vo veci znova rozhodol. Proti uvedenému rozsudku strany sporu podali odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k. 7 Co 53/2015-391 z 30. júna 2016\ntak, že v poradí druhý rozsudok okresného súdu v napadnutom konaní zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na nové konanie.\nTretíkrát rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 9 C 322/2009-469 zo 14. júla 2017,\nproti ktorému podali strany sporu opäť odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým rozsudkom z 25. apríla 2019, právoplatným 24. júna 2019, ktorým tretí\nrozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch zmenil a sám vo veci\nrozhodol. Krajský súd napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo\nmanželov tak, že určil, ktoré hnuteľné veci prikazuje do výlučného vlastníctva sťažovateľky\na ktoré do výlučného vlastníctva žalovaného, nehnuteľnosť (byt v hodnote 45 000 €)\nprikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorého zaviazal povinnosťou zaplatiť\nz titulu finančného vyporiadania sťažovateľke sumu 14 097,97 € a zároveň rozhodol\naj o trovách konania.\n4. Napadnutý rozsudok krajského súdu považuje sťažovateľka za arbitrárny\na dôsledky postupu krajského súdu v danej veci za nezlučiteľné s právom na ochranu\nňou označených základných práv a slobôd, čo odôvodnila takto:\n„1. Krajský súd v Nitre vôbec nevyhodnotil odvolacie námietky sťažovateľky týkajúce\nsa právneho posúdenia uplatňovaných vnosov a vec posúdil v rozpore s normami hmotného\npráva,\n\n3\n\n2. Krajský súd v Nitre opomenul dôkaz a vyhodnotil tak skutkový stav v rozpore\ns jazykovým a logickým výkladom dôkazov. Súčasne sa bez zjavného dôvodu odchýlil\nod vlastného právneho názoru v tejto veci, ktorý sformuloval v prvom zrušujúcom rozsudku,\n3. Krajský súd v Nitre nepripustil dôkaz, ktorý preukazoval cenu predmetu\nvyporiadania ku dňu vyporiadania a nevysporiadal sa s argumentáciou sťažovateľky\na nesprávne aplikoval ustanovenia procesného predpisu.“\n5. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukázala na to, že krajský súd v napadnutom\nrozsudku arbitrárne vyhodnotil dokazovanie vo vzťahu k uznaniu vnosu žalovaného\ndo kúpnej ceny spoločnej nehnuteľnosti z vyporiadania za prevod členských práv\nk družstevnému bytu napriek tomu, že sumou za prevod členských práv v čase vynaloženia\nprostriedkov určených na zápočet nedisponoval. Na uvedenú skutočnosť sťažovateľka\nv konaní poukazovala a v podanom odvolaní namietala nesprávne vyhodnotenie vnosu\nžalovaného, avšak krajský súd na jej odvolaciu námietku nereagoval. Závery napadnutého\nrozsudku krajského súdu, v ktorých sa v časti uznania vnosu žalovaného stotožnil\ns výkladom súdu prvej inštancie, sú podľa názoru sťažovateľky zjavne svojvoľné\na nezmyselné.\n6. Sťažovateľka zastáva názor, že všeobecné súdy nielenže postupovali pri hodnotení\ndôkazov arbitrárne, ale ani po právnej stránke nevyhodnotili vec správne, keď nesprávne\naplikovali jednoduché právo týkajúce sa vnosov do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov.\n\nŽalovaný uplatňoval vnos\n\ndo kúpnej ceny\n\nspoločnej nehnuteľnosti,\n\nktorý preukazoval čestnými vyhláseniami, z ktorých vyplývala kúpna cena 620 000 Sk.\nSťažovateľka popierala tvrdenia žalovaného a preukazovala kúpnu cenu nehnuteľnosti\nvo výške 300 000 Sk originálom kúpnej zmluvy. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku\nodvolacími námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa uvedených rozporných skutočností\nnezaoberal, dokonca tieto odvolacie dôvody vo svojom odôvodnení ani neuviedol,\nlen konštatoval, že pokiaľ ide o zohľadnenie vnosu žalovaného, odvoláva sa na závery súdu\nprvej inštancie, avšak ani súd prvej inštancie tieto argumenty sťažovateľky v odôvodnení\nrozhodnutia nezmienil ani nevyhodnotil. V tejto časti preto sťažovateľka napadnutý\nrozsudok krajského súdu považuje za nepreskúmateľný.\n4\n\n7. V rámci konania o vyporiadaní BSM sťažovateľka namietala aj uplatňovanie\nnároku žalovaného vo vzťahu k zvieraťu, a to ku koňovi. Napriek tomu, že preukázala\nnepravdivosť tvrdení žalovaného, súd prvej inštancie ju zaviazal zaplatiť náklady spojené\ns chovom koňa a krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku bez vysporiadania\nsa s jej odvolacou argumentáciou len poukázal na závery\n\nvyjadrené vo svojich\n\npredchádzajúcich rozhodnutiach. Napadnutý rozsudok tak podľa názoru sťažovateľky trpí\nvadou nedostatočného odôvodnenia.\n8. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že na pojednávaní\nkonanom na krajskom súde 25. apríla 2019 predložila znalecký posudok zo 17. apríla 2019\ns vtedy aktuálne vyčíslenou trhovou hodnotou nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom\nvyporiadania BSM vo výške 70 200 €, pričom trhová hodnota nehnuteľnosti stanovená\nznaleckým posudkom v rámci dokazovania v roku 2010 bola vo výške 45 000 €. Krajský\nsúd dôkaz nepripustil s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, t. j. že rozsahom\nodvolania a odvolacími dôvodmi je viazaný a že tento dôkaz nenavrhla a nepredložila\nv konaní pred súdom prvej inštancie. S jej argumentáciou, v ktorej poukazovala aj na svoju\nťaživú životnú situáciu, sa krajský súd nevysporiadal. Zároveň dôvodí, že „argument\nodvolacieho súdu neobstojí aj preto, že je logicky vylúčené, aby tento dôkaz obstarala\nsťažovateľka v konaní pred súdom prvého stupňa, keďže ten rozhodoval takmer 2 roky\npredtým. Predložený dôkaz sa týka stavu ku dňu rozhodovania t. j. 17.4.2019,\nkým dokazovanie bolo skončené súdom prvého stupňa 16.6.2017. Od tohto obdobia sa ceny\nnehnuteľností zmenili minimálne 8 krát (viď vyhláška č. 492/2004 Z. z. - index koeficientu\nvyjadrujúci vývoj cien, rozpočtové ukazovatele pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku).\n... Hodnota nehnuteľnosti v čase rozhodovania odvolacieho súdu z dôvodu, že tento\npristúpil k nariadeniu pojednávania až takmer po 2 rokoch od ukončenia dokazovania,\nnebola aktuálna a súd nemohol z nej vychádzať.“.\n9. Postup, ktorým krajský súd odmietol vykonanie dôkazu, považuje sťažovateľka\nza bezdôvodne zvýhodňujúci jednu stranu sporu, čo je v rozpore „s právom na ochranu\nmajetku, pretože jednu procesné stranu pozbavuje nároku na majetok, ktorý jej z titulu\nvlastníctva patrí, bez možnosti domôcť sa spravodlivého vyrovnania a zvýhodňuje stranu,\n5\n\nktorá len jednoduchým využitím odvolacieho prostriedku nielen oddiali výplatu financií,\nale zhodnotí aj vlastný majetok.“.\n10. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že krajský súd napadnutým\nrozsudkom „vyporiadal majetkové práva sťažovateľky v rozpore s vykonaným dokazovaním\na nesprávnou aplikáciou právnych noriem, ju pozbavil majetku, ktorý jej prináleží.\nTým, že majetkové vyporiadanie sa týkalo jej bývania, dôsledky nesprávneho postupu\nodvolacieho súdu malo priamy účinok aj na súkromný a rodinný život, keďže jej dlhodobo\nznemožňuje riadne usporiadanie potreby bývania. Prístup k bývaniu a vysporiadané otázky\ntýkajúce sa obydlia sú považované za kľúčové z hľadiska významu pre osobu sťažovateľa.\n... Je zjavné, že samotné vrátenie veci na opätovné rozhodnutie tomuto súdu,\nnezabezpečí nápravu dôsledkov trvalého poškodzovania a popierania práv sťažovateľky,\nktorá počas 10 rokov nemá stále vyporiadané zaniknuté BSM v súlade so zákonom\na spravodlivosťou. Z tohto dôvodu aj s odvolaním sa na rozhodovaciu prax ESĽP\nje potrebné vychádzať z toho, že sťažovateľka nestratila status poškodenej osoby a žiadame,\naby získala spravodlivé odškodnenie utrpenej ujmy z titulu nesprávneho postupu súdov.\nPocit nespravodlivosti a úplného ignorovania jej práv, zasiahol jej život obzvlášť citlivým\nspôsobom, keď svojich práv sa nedokázala domôcť ani potom, čo súdy rozhodovali vo veci\nopakovane. Súdy ignorovali fakticky všetky argumenty sťažovateľky a vykladali každú\nokolnosť v jej neprospech. Počas viac ako 10 rokov bola nielen vylúčená z možnosti užívať\nsvoj majetok násilným konaním žalovaného, ale v dôsledku rozhodnutia Krajského súdu\naj z možnosti participovať na jeho skutočnej hodnote.“.\n11. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie sťažovateľkou označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu\na postupom krajského súdu v napadnutých konaniach, napadnutý rozsudok krajského súdu\nzruší, vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 30 000 € a náhradu trov konania.\n\n6\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n16. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n7\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd.\n18. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa.\n19. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nPodľa čl. 20 ods. 5 ústavy iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy,\nak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov\na ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu\nverejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n8\n\nPodľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva\nzasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,\nhospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany\nzdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok.\nPodľa čl. 7 charty každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného\nživota, obydlia a komunikácie.\nPodľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené,\nmá za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy\npred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nKaždý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna pomoc\nsa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc\npotrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n20.\n\nPredmetom\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nje\n\ntvrdenie\n\nsťažovateľky\n\no\n\nporušení\n\nňou označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, v petite nesprávne\noznačeným pod sp. zn. 7 Co 53/2015-526 z 25. apríla 2019, pričom správne označenie\nvyplývajúce aj z odôvodnenia ústavnej sťažnosti je sp. zn. 7 Co 356/2017-526\nz 25. apríla 2019. Sťažovateľka síce v petite ústavnej sťažnosti namietala porušenie\nňou špecifikovaných\n\npráv\n\naj\n\npostupom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nv konaniach\n\nvedených\n\npod sp. zn. 7 Co 46/2012, sp. zn. 7 Co 53/2015 a sp. zn. 7 Co 356/2017, avšak\njej argumentácia v rámci obsahu ústavnej sťažnosti smerovala ku konštatovaniu porušenia\njej práv postupom krajského súdu v konaní, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu\nnapadnutého\n\nrozsudku,\n\nt.\n\nj.\n\npostupom\n9\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 7 Co 356/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“), ktoré napokon ústavný súd\npodrobil svojmu prieskumu v rámci predbežného prejednania ústavnej sťažnosti.\nSťažovateľka krajskému súdu vytýka nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nrozsudku, ktorý považuje za nesprávny a arbitrárny, ako aj nesprávnu aplikáciu právnych\npredpisov, odklon od všeobecne uznávaných výkladových pravidiel a celkovú dĺžku\nnapadnutého konania.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20\nods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8\nods. 1 a 2 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a postupom krajského súdu v napadnutom konaní\n21. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany\nzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc\nvšeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n22. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,\na preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ\nprávny poriadok poskytuje iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní\npred ústavným súdom.\n23. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti štandardne vychádza z názoru,\nže na skúmanie prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti,\ndodržania zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci\no ňom konať a rozhodnúť či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí je zásadne\n10\n\npríslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Inými slovami, právomoc konať o veci,\nktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá\ntým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex.\nIngerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov je opodstatnená\nlen v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\n(I. ÚS 74/02, I. ÚS 115/02, I. ÚS 46/03). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje,\nže uvedené obdobne platí, aj pokiaľ ide o skúmanie prípustnosti návrhu na začatie\ndovolacieho konania, jeho opodstatnenosti a pod. Následkom toho sa ústavný súd\npri posudzovaní otázky o prípustnosti dovolania v zásade obmedzuje, avšak pri predbežnom\nprerokovaní ústavných sťažností je vždy povinný preskúmať svoju vlastnú právomoc\nz toho hľadiska,\n\nči\n\ntejto\n\nprávomoci\n\nnepredchádza\n\nprávomoc\n\niného\n\nsúdu,\n\nktorý by bol oprávnený sťažovateľovi poskytnúť ochranu pred namietaným porušením\nním označovaných základných práv a slobôd.\n24. Z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka považuje právne\nposúdenie vnosu žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva manželov krajským\nsúdom v napadnutom rozsudku za nesprávne aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Zároveň je presvedčená, že odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku krajského súdu je nedostačujúce z hľadiska jej základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie a že krajský súd nevykonal\nňou navrhnutý dôkaz, čo je v rozpore s judikatúrou najvyššieho súdu, na ktorú poukazuje.\n25. Ústavný súd v danej súvislosti konštatuje, že sťažovateľkou predostretá\nargumentácia korešponduje s dovolacím dôvodom zakotveným v § 420 písm. f) Civilného\nsporového poriadku, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súčasne námietky\nsťažovateľky korešpondujú aj s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného\nsporového poriadku, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\n11\n\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n26. Zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prekovania ústavnej\nsťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie\nnepodala, a teda nevyužila právny prostriedok, ktorý jej zákon priznáva na ochranu\njej základných práv a slobôd, čím nerešpektovala subsidiárne postavenie ústavného súdu.\nNevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie totiž nemožno nahrádzať ústavnou\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý ako vyplýva z už uvedeného, môže založiť\nsvoju právomoc na konanie o nej až vtedy, keď fyzická osoba alebo právnická osoba nemala\ninú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv; túto možnosť\nvšak sťažovateľka v danom prípade mala.\n27. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti netvrdila a už vôbec\nnepreukázala, že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach\njej prípadu teda neprichádzal do úvahy ani prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle\n§ 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n28. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom\nsúde ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako neprípustnú a argumentáciou\nsťažovateľky vo vzťahu k porušeniu označených práv sa bližšie nezaoberal.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\npostupom krajského súdu v napadnutom konaní\n29. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto ústavná\nsťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok\nna to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa\nv porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\n12\n\n30. Krajský súd v napadnutom konaní 25. apríla 2019 rozhodol vo veci samej\nrozsudkom č. k. 7 Co 356/2017-526, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. júna 2019.\n31. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia návrhu na začatie konania\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavnému súdu, t. j. 26. augusta 2019, krajský súd\nv napadnutom konaní meritórne rozhodol rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť,\nv dôsledku čoho bola vec právoplatne skončená, a teda k namietanému porušovaniu\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy už postupom krajského súdu nemohlo dochádzať.\n32. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti\npostupu krajského súdu v napadnutom konaní pre porušenie základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 7 a čl. 47 charty\nnapadnutým rozsudkom a postupom krajského súdu v napadnutom konaní\n33. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti taktiež namieta porušenie základných práv\npodľa čl. 7 a čl. 47 charty napadnutým rozsudkom a postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní.\n34. Podľa čl. 51 ods. 1 charty ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady\nsubsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty\nvýlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú\nzásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami\na pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami.\n\n13\n\n35. Podľa čl. 52 ods. 7 charty súdy Únie a členských štátov náležite prihliadajú\nna vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty.\n36. Z citovaných článkov charty vyplýva, že čl. 7 a čl. 47 charty je potrebné\ninterpretovať v súlade s čl. 51 ods. 1 charty s prihliadnutím na vysvetlivky k charte,\nktoré boli 14. decembra 2007 publikované pod č. 2007/C 303/2 (ďalej len „vysvetlivky“),\nako aj na existujúcu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“).\n37. Podľa vysvetliviek k čl. 51 ods. 1 charty cieľom čl. 51 je určiť rozsah pôsobnosti\ncharty. Čo sa týka členských štátov Európskej únie, z judikatúry Súdneho dvora\njednoznačne vyplýva, že povinnosť rešpektovať základné práva vymedzené v rámci Únie\nje pre členské štáty záväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva\nÚnie (rozsudok z 13. 6. 1989 vo veci 5/88 Wachauf, Zb. 1989, s. 2609; rozsudok\nz 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991, s. I-2925; rozsudok z 18. 12. 1997 vo veci C-309/96\nAnnibaldi, Zb. 1997, s. I-7493). Súdny dvor potvrdil uvedenú judikatúru týmto spôsobom:\n„Navyše je potrebné si uvedomiť, že požiadavky vyplývajúce z ochrany základných práv\nv právnom poriadku Spoločenstva sú rovnako záväzné pre členské štáty, pokiaľ vykonávajú\nprávne akty Spoločenstva...“ (rozsudok z 13. 4. 2000 vo veci C-292/97, Zb. 2000, s. I-2737,\nbod 37).\n38. Uvedené pravidlo, ako je obsiahnuté v tejto charte, sa samozrejme vzťahuje\ntiež na ústredné orgány, ako aj na regionálne alebo miestne orgány a na verejnoprávne\nsubjekty, pokiaľ vykonávajú právo Európskej únie.\n39. Bez potreby podrobenejšej analýzy ústavný súd konštatuje, že vo veci\nsťažovateľky sa už na prvý pohľad neaplikuje právo Európskej únie, a preto charta\nnie je na vec sťažovateľky aplikovateľná. Ústavný súd preto túto časť ústavnej sťažnosti\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú\n(obdobne II. ÚS 123/2017).\n\n14\n\n40.\n\nPretože\n\nbola\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\nodmietnutá\n\nako\n\ncelok,\n\nrozhodovanie\n\no ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,\na preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "arbitrárnosť", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "vyporiadanie-vzťahov medzi účastníkmi"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3bab9fc4-7311-4db1-bf4a-7becffdd6d90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.123.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 123/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 123/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.123.2017.1"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0"}, {"guid": "dcd1a49c-4f98-460d-8caa-2278edb1d823:b767f03b-0e06-4f14-b56e-a08b53b19384", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4309217270.3", "spisova_znacka": "7Co/356/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/356/2017 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4309217270.3"}, {"guid": "1c611513-82d2-463e-8a4e-04a5ba277ab2:e5e3db76-501f-4b6f-b8f5-9917aeea1b0c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7215229526.1", "spisova_znacka": "7Co/53/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7Co/53/2015 z 22. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-11-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7215229526.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dfb0c976-ca38-4326-809f-25712ac18311", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.708.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 708/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 708/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.708.2022.1"}]}