{"guid": "ussr:3001763a-207f-4b65-a395-c2813154979f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.536.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 536/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 536/2018 z 28. 1. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 536/2018, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.536.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3001763a-207f-4b65-a395-c2813154979f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.536.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.536.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.536.2018.1/text", "citacie_n": 28, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 536/2018-92\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte\nzloženom\n\nz\n\npredsedu\n\nsenátu\n\nMojmíra\n\nMamojku\n\na\n\nzo\n\nsudcov\n\n(sudca spravodajca) a Martina Vernarského o sťažnosti\n,\n\nPetra\n\nStraku\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou Mgr. Silviou\n\nKaveschánovou, Trnavská cesta 104, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\njeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Cdo 88/2017 a jeho uznesením z 28. marca 2018, za účasti Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 6 Cdo 88/2017 z 28. marca 2018 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nporušené boli.\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 88/2017\nz 28. marca 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva\n\nnáhradu trov konania v sume 312,34 €\n\n(slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú j e\n\nNajvyšší súd Slovenskej\n\nrepubliky p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky Mgr. Silvie Kaveschánovej, advokátska\nkancelária, Trnavská cesta 104, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2018\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou, advokátska\nkancelária, Trnavská cesta 104, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 88/2017\na jeho uznesením z 28. marca 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ako aj postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 184/2015\na jeho rozsudkom zo 14. januára 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Sťažnosť\nbola odovzdaná na poštovú prepravu 10. júla 2018.\n\n2\n\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola v zmysle čl. X ods. 5 písm. b) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh“) s účinnosťou\nod 17. októbra 2019\n\nprerozdelená\n\na\n\nnáhodným\n\nvýberom\n\npomocou\n\ntechnických\n\na programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi a v zmysle\nčl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá v treťom senáte ústavného súdu v zložení\nMojmír Mamojka (predseda senátu), Martin Vernarský a Peter Straka (sudca spravodajca).\n3. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako záložca 10. decembra 2004 uzavrel\nzmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ako aj mandátnu zmluvu\nso\n\nako záložným veriteľom (ďalej len „veriteľ“)\n\nna zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č.\n\n, pričom\n\nsťažovateľ nemal podľa tejto zmluvy postavenie dlžníka.\n4. Dňa 12. augusta 2009, teda v zákonom ustanovenej trojmesačnej lehote,\nsťažovateľ doručil ako žalobca Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)\nžalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Konkrétne požadoval\nurčenie,\n\nže opakovaná\n\ndobrovoľná\n\ndražba\n\nosvedčená\n\nnotárskou\n\nzápisnicou\n\nsp. zn. N 240/2009, Nz 15429/2009, NCRIs 15603/2009 spísanou notárkou\nv mieste konania dražby v sídle obchodnej spoločnosti\nako dražobníka, resp. žalovaného 2 (ďalej len „dražobník“), predmetom ktorej bol byt č. 1\nna prízemí bytového domu na\n\n, ležiaci v k. ú. Podunajské\n\nBiskupice, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach\nbytového domu a pozemkov, je neplatná. Sťažovateľ uvádza, že je výlučným vlastníkom\ntýchto nehnuteľností. V jeho žalobe je ako žalovaný 1 označený veriteľ, ako žalovaný 2\ndražobník a ako žalovaný 3 vydražiteľ\n\n.\n\n5. Veriteľ a dražobník pred podaním žaloby odmietli sťažovateľovi sprístupniť\ndražobnú dokumentáciu. Ako dôvody neplatnosti dražby sťažovateľ v žalobe uviedol tieto\nskutočnosti:\n\n3\n\na) zmluva o vykonaní dražby nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom z dôvodu,\nže išlo (len) o rámcovú zmluvu;\nb) sťažovateľovi nebola doručená výzva na obhliadku nehnuteľnosti za účasti znalca\nna účely vyhotovenia znaleckého posudku, rovnako mu nebol doručený ani samotný\nznalecký posudok\n\n, keďže sa zdržiaval v mieste prechodného bydliska,\n\nktoré mal riadne nahlásené v ohlasovni pobytu a v čase doručovania bol po operácii\nv „kľudovom režime“ na lôžku;\nc) všeobecná hodnota draženej nehnuteľnosti v znaleckom posudku bola určená\nnesprávne, keďže dražba bola vykonaná bez obhliadky.\n6. Okresný súd rozsudkom č. k. 45 C 158/2009-299 z 15. decembra 2010 žalobu\nsťažovateľa zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa bol uznesením Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 15 Co 234/2011-386 z 30. apríla 2012 rozsudok\nokresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s tým, aby sa skúmalo,\nči boli splnené podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia, a to aj vo vzťahu k vypracovaniu\nznaleckého posudku bez obhliadky. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa rámcovej zmluvy\nsa krajský súd vyjadril len okrajovo v tom zmysle, že ju možno akceptovať.\n7. Po vrátení veci okresnému súdu sťažovateľ nahliadol do spisu a zistil, že spis\nobsahuje približne 200 strán písomností vrátane vyjadrenia dražobníka doručeného\n29. októbra 2009 a vyjadrenia veriteľa doručeného 4. marca 2010, pričom okresný súd\ns týmito vyjadreniami sťažovateľa neoboznámil a ani mu ich nedoručil. Vyjadrenie\ndražobníka síce okresný súd sťažovateľovi vo februári 2010 doručoval (pred prvým\npojednávaním vo veci samej), avšak zásielka sa vrátila späť ako neprevzatá, pričom\npodmienky na uplatnenie fikcie doručenia neboli podľa sťažovateľa splnené, keďže o tejto\nmožnosti nebol poučený, a tak nebolo možné zásielku považovať za doručenú. Vyjadrenie\nveriteľa podľa sťažovateľa mu nebolo doručované vôbec. Uvádza, že okresný súd mu tieto\ndokumenty nedoručil ani krátkou cestou na pojednávaniach, na ktorých bol prítomný,\nani ho o nich neinformoval počas konania pred v poradí prvým rozsudkom okresného súdu.\nO existencii týchto podaní a ich príloh nebol sťažovateľ informovaný ani v rámci\nformálneho oboznámenia s obsahom spisu okresným súdom po ukončení dokazovania\n\n4\n\n15. decembra 2010 (zo zápisnice o pojednávaní z tohto dňa a z dĺžky trvania pojednávania\nv nej uvedenej možno vyvodiť záver, že s takýmto rozsahom listinných dôkazov okresný\nsúd nemohol účastníkov oboznámiť, pozn.).\n8. Pri nahliadnutí do spisu si sťažovateľ vyjadrenia zabezpečil na vlastné náklady\na mal takto prvýkrát možnosť na ich základe doplniť ďalšie dôvody neplatnosti dražby\na podporiť ich listinnými dôkazmi. Dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby následne\nsťažovateľ doplnil a zhrnul v podaní doručenom okresnému súdu 22. októbra 2014,\na to takto:\na) Dražobník doručoval všetky písomnosti vrátane výzvy na obhliadku nehnuteľnosti\nna adresu trvalého pobytu sťažovateľa, aj keď mal úradne nahlásený (ľahko zistiteľný)\nsťažovateľov prechodný pobyt, t. j. nedoručoval ich na miesto, kde sa sťažovateľ zdržoval,\nčo podľa jeho názoru neumožňuje uplatniť zákonnú fikciu doručenia.\nb) Dražobník po neprevzatí všetkých doručovaných písomností vrátane výzvy\nna obhliadku nehnuteľnosti uplatňoval fikciu doručenia, hoci sťažovateľa o tejto možnosti\nnepoučil, čo je pre uplatnenie fikcie podľa § 47 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku\nnevyhnutné.\nc) Dražobník doručoval všetky písomnosti na nesprávnu adresu (s výnimkou jednej\nzaloženej v spise) aj dlžníkovi, hoci preukázateľne vedel o zmene adresy dlžníka.\nd) Neboli splnené zákonné podmienky na vyhotovenie znaleckého posudku\nbez obhliadky nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že\n- dražobník nariadil a uskutočnil obhliadku v čase, keď výzva na sprístupnenie\npredmetu dražby bola uložená na pošte a odberná lehota na vyzdvihnutie poštovej zásielky\ntrvala ešte 9 dní. Dražobník teda znemožnil sťažovateľovi účasť na obhliadke. Fikciu\ndoručenia uplatniť nemohol za žiadnych okolností, keďže zásielka sa mu nevrátila späť;\n- dražobník nerešpektoval zákonom ustanovenú lehotu (spravidla) 3 týždňov,\nktorá má uplynúť medzi výzvou a obhliadkou;\n- znalecký posudok na nehnuteľnosť nemožno vyhotoviť bez obhliadky\nnehnuteľnosti.\ne) Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola nesprávne určená, keďže znalec podal\nposudok bez obhliadky, pričom aj sám seba v posudku spochybnil. Znalecký posudok\n\n5\n\nobsahoval plánik a hodnotenie úplne iného bytu s iným priestorovým rozložením miestností,\nz čoho je zrejmé, že nehodnotil byt sťažovateľa, a dražba bola preto v skutočnosti vykonaná\nbez znaleckého posudku.\nf) Znalecký posudok použitý pre posledné 2 kolá dražby nespĺňa ani z formálneho\nhľadiska zákonné náležitosti.\ng) Zdravotný stav sťažovateľa hodnotil súd, ako aj dražobník bez potrebných znalostí\na v rozpore so stanoviskom ošetrujúceho lekára.\nh) Určenie najnižšieho podania bolo v rozpore so záložnou zmluvou, lebo nebolo\nindividuálne dojednané.\ni) Zmluva o vykonaní dražby je absolútne neplatná z dôvodu, že oznámenie\no dobrovoľnej dražbe a oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktoré nahrádzajú\nsamotné zmluvy o vykonanie dražby, nespĺňajú podmienky ustanovené v rámcovej zmluve\n(neobsahujú podpisy oprávnených osôb).\nj) Desaťdňová lehota pre uzavretie zmluvy o opakovanej dražbe medzi veriteľom\na dražobníkom nebola pri zmluve o opakovanej dražbe z 19. marca 2009 dodržaná,\nv dôsledku čoho druhá opakovaná dražba (3. kolo), ako aj ďalšia dražba boli podľa\nsťažovateľa neplatné.\nk) Vyhlásenie veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky je neurčité,\nneobsahuje zákonom ustanovené náležitosti, keďže obsahuje súčasne dve pohľadávky,\nktoré spolu nesúvisia, s rôznym dátumom splatnosti, pričom pri pohľadávke č. 2 nastal\ndátum splatnosti až 3 dni po podaní vyhlásenia. Navyše, táto pohľadávka je vo vyhlásení\nveriteľa uvedená v úplne inej (vyššej) sume ako vo vyhlásení o mimoriadnej splatnosti,\nktorá nastala o tri dni neskôr.\nl) Dražba bola uskutočnená pre viacero záložných práv súčasne, hoci Občiansky\nzákonník presne ustanovuje postup vykonávania záložného práva v prípade zálohu\ns viacerými záložnými právami.\nm) Zmluva o vykonaní dražby neobsahuje zákonom požadovanú prílohu,\nteda vyhlásenie veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, a je preto aj z tohto\ndôvodu neplatná. Príloha zmluvy nemôže tvoriť samotnú zmluvu. Sťažovateľ nenamietal\nrámcovú zmluvu vo všeobecnosti, ale formu jednotlivých čiastkových zmlúv.\n\n6\n\nn) Zmluva o vykonaní dražby je absolútne neplatná aj pre neuvedenie dôvodu\nkonania dražby, hoci to § 16 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách\na o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej\nčinnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no dobrovoľných dražbách“) vyžaduje.\n9. Sťažovateľ v podaní doručenom okresnému súdu 22. októbra 2014 už načrtnutým\nspôsobom sumarizoval ním tvrdené dôvody neplatnosti dražby, pričom v bodoch 1, 2, 5 a 7\nrozšíril námietky pôvodne uplatnené v žalobe a v bodoch 3, 4, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 14\nuviedol ďalšie dôvody neplatnosti dražby, o ktorých sa dozvedel až potom, ako nahliadol\ndo dokumentácie predloženej okresnému súdu veriteľom a dražobníkom, ktorú mu okresný\nsúd sám nesprístupnil.\n10. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom č. k. 45 C 158/2009-796\nzo 7. januára 2015 žalobu sťažovateľa opätovne zamietol. Proti označenému rozsudku súdu\nprvého stupňa sťažovateľ podal odvolanie, v ktorom zotrval na všetkých 14\n(ním uvedených) dôvodoch neplatnosti dražby a argumentoval, že okresný súd\nsa nevysporiadal so všetkými ním namietanými dôvodmi neplatnosti dražby, konkrétne\ntými, ktoré sú už uvedené v bodoch 1, 2, 4, 6, 8, 10, 11, 12 a 14.\n11. Krajský súd napadnutým rozsudkom č. k. 9 Co 184/2015-889 zo 14. januára 2016\nrozsudok okresného súdu č. k. 45 C 158/2009-796 zo 7. januára 2015 potvrdil, pričom\nodvolací súd sa nad rámec odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu\nvyjadril aj k dvom ďalším dôvodom neplatnosti už uvedeným v bodoch 10 a 12.\n12. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie,\nktoré najvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. 6 Cdo 88/2017 z 28. marca 2018\nodmietol. Sťažovateľ poukazuje na to, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení\nnevysporiadal s ním uplatnenými dôvodmi neplatnosti dražby už uvedenými v bodoch 1, 2,\n4, 6, 8, 10, 11, 12 a 14, a poukazuje na skutočnosť, že o týchto dôvodoch nebolo rozhodnuté\nani okresným súdom a krajským súdom, čo najvyšší súd nepovažoval za inú vadu konania.\n\n7\n\nUznesenie najvyššieho súdu sťažovateľ prevzal 10. mája 2018 a tohto dňa sa stalo\naj právoplatným.\n13. Pre upresnenie a prehľadnosť sťažovateľ uvádza, že jeho námietky v bodoch 1, 2,\n4, 6, 8, 11 a 14 neboli skúmané a posudzované ani okresným súdom, ale ani krajským\nsúdom, ktoré preto nerozhodli, či tieto neskúmané dôvody majú za následok neplatnosť\ndražby. Ďalej sťažovateľ uvádza, že okresný súd neskúmal namietané dôvody neplatnosti\ndražby v bodoch 10 a 12, avšak v prípade týchto námietok krajský súd k nim zaujal\nstanovisko.\n14. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ právne hodnotí popísaný skutkový stav\nv jeho veci a poukazuje na podstatné právne relevantné skutočnosti, ktoré by mali\npodľa jeho názoru zakladať dôvody na vyslovenie porušenia ním označených základných\npráv garantovaných ústavou a práv garantovaných dohovorom a dodatkovým protokolom.\n1. Nerozhodnutie konajúcich súdov o celej žalobe a o celom odvolaní\n15. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1 a 3\na čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo podľa sťažovateľa\npredovšetkým tým, že všeobecné súdy všetkých troch stupňov nerozhodli napadnutými\nrozhodnutiami o celej žalobe a o celom odvolaní bez toho, aby vykonali primerané\nopatrenia. Zároveň krajský súd a najvyšší súd porušili princíp dvojinštančnosti konania.\n16. V žalobe a v jej doplnení bolo uvedených 14 dôvodov, z ktorých každý jeden\nsamostatne podľa sťažovateľa spôsobuje neplatnosť dražby. Sťažovateľ pritom navrhoval,\naby sa v jeho veci konajúce súdy vysporiadali s každým jedným dôvodom neplatnosti\ndražby tak, ako to ustanovuje zákon, ale aj rozhodovacia prax najvyššieho súdu, a to najmä\nz dôvodu, že v konaní o neplatnosť dražby plynie trojmesačná prekluzívna lehota\nna podanie žaloby; teda už nie je prípustné podávať novú žalobu s návrhom, aby súd posúdil\ntie dôvody neplatnosti, o ktorých všeobecné súdy nerozhodli.\n\n8\n\n17. Sťažovateľ zároveň vo svojich podaniach adresovaných okresnému súdu\nupozornil na to, že mu neboli sprístupnené príslušné dražobné spisy (teda dôkazový materiál\no zákonnosti či nezákonnosti dražby) a dražba sa konala bez jeho vedomia. Očakával,\nže tak urobí okresný súd, ktorý mal tieto listinné dôkazy predložené veriteľom\na dražobníkom k dispozícii. Týmto postupom okresného súdu došlo podľa jeho názoru\nk porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Krajský súd v súvislosti s touto námietkou\nargumentuje poukazom na zápisnicu z 20. januára 2014, ktorá však podľa sťažovateľa\nnijako nesúvisí s tým, že mu neboli doručené podania veriteľa a dražobníka.\n18. Okresný súd vo svojom v poradí druhom rozsudku rozhodol podľa sťažovateľa\nlen o 6 dôvodoch neplatnosti dražby a uviedol, že sťažovateľom popisované konanie\nveriteľa a dražobníka nespôsobuje neplatnosť dražby. S ďalšími 8 dôvodmi neplatnosti\ndražby (uvedenými v bodoch 1, 2, 4, 6, 8, 10, 11, 12 a 14) sa okresný súd nijako\nnevysporiadal, a teda podľa názoru sťažovateľa o nich nekonal (v rozpore s týmto tvrdením\nje označených nie 8, ale 9 bodov, pozn.). Okresný súd k tomu uviedol, že „nové\nskutočnosti, tvrdené navrhovateľom... nedosahovali takú intenzitu, aby zasiahli do\nsubjektívnych práv navrhovateľa... inak by ich navrhovateľ uviedol už v návrhu na začatie\nkonania alebo aspoň v odvolacom konaní“. Okresný súd pritom nezohľadnil, že sťažovateľ\nuž v žalobe žiadal sprístupniť dražobnú dokumentáciu, čo sa však nestalo. Záver okresného\nsúdu, ktorým dáva do vzájomnej súvislosti časový okamih namietnutia dôvodu neplatnosti\ndražby s jeho právnymi účinkami, nemá podľa sťažovateľa oporu v platnom práve a\ndokonca je s ním v rozpore.\n19. Sťažovateľ ďalej uvádza, že krajský súd sa nad rámec odôvodnenia rozsudku\nokresného súdu okrajovo vysporiadal len s dvoma ďalšími namietanými dôvodmi\nneplatnosti (uvedenými pod bodmi 10 a 12), t. j. s argumentáciou okresného súdu sa v ním\nposudzovanom rozsahu zrejme nestotožnil. Týmto postupom krajského súdu však došlo\nk porušeniu princípu dvojinštančnosti, keďže k záverom krajského súdu sa sťažovateľ\nuž nemohol vyjadriť a nemohol poukázať na ich nesprávnosť. Zároveň ostalo\n6 sťažovateľom namietaných dôvodov neplatnosti dražby, ku ktorým doteraz nezaujal\n\n9\n\nstanovisko žiaden zo všeobecných súdov z hľadiska toho, či sú spôsobilé vyvolať\nneplatnosť dražby.\n20. Sťažovateľ uvádza, že po vydaní napadnutého rozsudku krajského súdu vznikli\nohľadom ním namietaných dôvodov neplatnosti dražby tri rôzne právne situácie, konkrétne\nprávna situácia, keď sa\na) okresný súd k namietanému dôvodu neplatnosti dražby vyjadril a krajský súd jeho\nnázor potvrdil,\nb) okresný súd k namietanému dôvodu neplatnosti dražby nevyjadril, avšak krajský\nsúd tak urobil, a napokon\nc) okresný súd a ani krajský súd k namietanému dôvodu neplatnosti dražby\nnevyjadrili.\n21. Takýto postup, t. j. nerozhodnutie o všetkých uplatnených dôvodoch neplatnosti\ndražby, a tým aj nerozhodnutie o celom predmete konania, by bol podľa názoru sťažovateľa\nakceptovateľný iba v prípade, ak by bol jeden z namietaných dôvodov neplatnosti dražby\nuznaný za preukázaný. V takomto prípade by sa ďalšie dôvody neplatnosti dražby (v súlade\nso zásadou hospodárnosti konania) už skúmať nemuseli. Okresný súd a krajský súd\nnesprávne vyhodnotili podľa sťažovateľa podstatu konania, keďže sa nevysporiadali\nso všetkými uplatnenými dôvodmi neplatnosti dražby a všetkými aspektmi posudzovanej\nveci. Tým, že okresný súd a krajský súd nevylúčili všetky namietané dôvody neplatnosti\ndražby, nerozhodli o celej žalobe a ani o celom odvolaní sťažovateľa, a to za situácie,\nkeď zákon neumožňuje podať v tejto veci novú žalobu.\n22. V predmetnej veci išlo podľa sťažovateľa o konkrétne dôvody neplatnosti dražby,\npričom každý z týchto dôvodov bol podrobne časovo aj vecne popísaný, pomenovaný,\npodložený príslušnými listinnými dôkazmi a podopretý zákonnými ustanoveniami.\nV takomto prípade si každý z uplatnených dôvodov vyžaduje podľa sťažovateľa\njednoznačné stanovisko súdu k tomu, či ten-ktorý uplatnený dôvod neplatnosti dražby\nspôsobuje, resp. nespôsobuje neplatnosť dražby.\n\n10\n\n23. Sťažovateľ vo svojom dovolaní namietal, že popísaným postupom okresného\nsúdu a krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, a to nielen v rovine\nnedostatočného odôvodnenia, ale najmä neúplného preskúmania predmetu konania. V tejto\nsúvislosti sťažovateľ argumentuje aj tým, že v prípade, ak by na podanie žaloby\no neplatnosť dražby nebola zákonom ustanovená prekluzívna lehota 3 mesiacov,\nbolo by teoreticky možné žalobu o neplatnosť dražby podať opätovne (s uvedením\nlen tých dôvodov, o ktorých súdy nerozhodli), keďže by nevznikla prekážka (res iudicata)\nuž rozsúdeného sporu. Vzhľadom na uvedené je sťažovateľ presvedčený, že okresný súd\na krajský súd mu odňali právo konať pred súdom, a to jednak neúplným posúdením\npredmetu sporu, ale tiež nedostatočným odôvodnením a aj pomalým rozhodovaním. Na túto\nargumentáciu však neprihliadol ani najvyšší súd, hoci v skutkovo a právne obdobnej veci\nkonštatoval pochybenie nižších súdov, keď nerozhodli o doplneniach návrhu na začatie\nkonania (sp. zn. 1 M Cdo 10/2010).\n24. Pre upresnenie a z dôvodu prehľadnosti sťažovateľ zdôrazňuje tie dôvody\nneplatnosti dražby, s ktorými sa okresný súd a ani krajský súd nevysporiadali. Ide o tieto\ndôvody:\n- nemožnosť uplatniť fikciu doručenia v dôsledku absencie poučenia (bod 2);\n-\n\nnesplnenie\n\nzákonných\n\npodmienok\n\nna\n\nvyhotovenie\n\nznaleckého\n\nposudku\n\nbez obhliadky nehnuteľnosti (bod 4);\n- nevysporiadanie sa s prechodným pobytom sťažovateľa (bod 1);\n- faktická „neexistencia“ znaleckého posudku (bod 6);\n- neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby (body 11 a 14);\n- určenie najnižšieho podania v dražbe (bod 8).\n25. Najvyšší súd dovolanie odmietol s odôvodnením, že uvedený postup nemožno\npovažovať za inú vadu konania a rozsudok krajského súdu je odôvodnený. Opísal,\nna základe čoho okresný súd a krajský súd vo vzťahu k jednotlivým dôvodom neplatnosti\nväzby (spolu 8 zo 14) dospeli k záveru, že nespôsobujú neplatnosť dražby, avšak\nk namietanému nerozhodnutiu o celom predmete konania (teda o všetkých uplatnených\n\n11\n\ndôvodoch nezákonnosti dražby), ako ani k namietanému porušeniu zásady dvojinštančnosti\nsa nevyjadril.\n26. Sťažovateľ je presvedčený, že každý jednotlivý dôvod neplatnosti dražby\nv predmetnom súdnom konaní nemožno považovať za argument na podporu tvrdenia\n(ako to posúdil najvyšší súd), ale tvorí samotnú podstatu žaloby. Zároveň zastáva názor,\nže postupom krajského súdu a najvyššieho súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti strán\nsporu, pričom veriteľ a dražobník boli voči nemu zvýhodnení. Nedoručením podaní veriteľa\na dražobníka nebolo sťažovateľovi umožnené zákonným spôsobom a postupom sa vyjadriť\nku všetkým dôkazom.\n2. Porušenie princípu dvojinštančnosti\n27. Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením princípu dvojinštančnosti\npoukazuje na skutočnosť, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadril\nk niektorým dôvodom neplatnosti dražby, ku ktorým sa okresný súd nevyjadril\n(body 10 a 12). Vo vzťahu k týmto namietaným dôvodom neplatnosti dražby sa teda\npodľa sťažovateľa\n\nde facto\n\nuskutočnilo\n\niba\n\njednoinštančné\n\nkonanie.\n\nKonštatuje,\n\nže porušením princípu dvojinštančnosti mu krajský súd odňal možnosť konať pred súdom,\npretože nekonal ako odvolací súd, ale ako prvostupňový súd, hoci proti jeho rozsudku\nuž nebolo prípustné odvolanie.\n28. Podľa sťažovateľa v jeho veci nemožno uplatniť tézu, že „pokiaľ sa odvolací súd\nv odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi\nprvostupňového rozhodnutia a nad ich rámec uviedol ešte aj ďalšie, z pohľadu\nprvostupňového konania nové dôvody, jeho rozhodnutie nie je rozhodnutím prekvapivým\n(5 Cdo 165/2010)“, pretože v tomto prípade až dôsledné vylúčenie všetkých namietaných\ndôvodov neplatnosti dražby by malo mať za následok zamietnutie žaloby o neplatnosť\ndražby.\n\n12\n\n29. Princíp dvojinštančnosti konania má podľa argumentácie sťažovateľa základ\nv tom, že každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca, musí\nbyť predmetom posúdenia nielen prvostupňového, ale aj odvolacieho súdu. Z hľadiska\nprávneho posúdenia veci je tento princíp premietnutý do (v relevantnom čase platného\na účinného) § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorého podstatou je zamedzenie\nvydávania prekvapivých rozhodnutí odvolacími súdmi, t. j. rozhodnutí vydávaných\nna základe takých ustanovení, ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal a ku ktorým\nsa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť. Princíp dvojinštančnosti je v otázke\nzisťovania skutkového stavu vyjadrený v ustanoveniach § 213 ods. 3 až 7, ako aj v § 214\nObčianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľ poukazuje na tú časť odôvodnenia napadnutého\nrozsudku krajského súdu, v ktorej boli riešené tie dôvody neplatnosti dražby, ktorými\nsa okresný súd nezaoberal. Išlo o námietku nedodržania lehoty na uzavretie zmluvy\no opakovanej dražbe medzi veriteľom a dražobníkom (19. marca 2009), v dôsledku\nčoho bolo nemožné uzavrieť zmluvu o opakovanej dražbe, a preto neboli splnené ani ďalšie\nzákonné podmienky na vykonanie tejto dražby a následne ani ďalších opakovaných dražieb\n(námietka uvedená v bode 10). To isté platí o námietke vykonania dražby\npre viac záložných práv naraz (námietka uvedená v bode 12).\n30. Sťažovateľ konštatuje, že porušením princípu dvojinštančnosti konania\nmu bola postupom krajského súdu odňatá možnosť konať pred súdom, pričom najvyšší súd\nako dovolací súd sa k námietke porušenia princípu dvojinštančnosti konania v napadnutom\nuznesení vôbec nevyjadril.\n3. Výkon dražby pre viacero záložných práv súčasne\n31. Namietané porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu\npodľa sťažovateľa spočíva aj v tom, že k námietke neprípustnosti výkonu dražby pre\nviacero záložných práv na tej istej veci sa okresný súd nevyjadril. Krajský súd sa k tejto\nnámietke vyjadril tak, že porušenie zákona nezistil a poukázal na ustanovenie § 151 ma)\nObčianskeho zákonníka, hoci podľa názoru sťažovateľa toto ustanovenie neobsahuje\n\n13\n\nmožnosť vykonávať dve záložné práva súčasne, pričom najvyšší súd sa k tejto námietke\nnevyjadril.\n32. Sťažovateľ poukazuje tiež na to, že v spise okresného súdu sp. zn. 45 C 158/2009\nsú v súvislosti s vyhlásením o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti\npohľadávky, a teda aj v zmluve o vykonaní dražby uvedené súčasne dve pohľadávky\noznačené ako pohľadávka č. 1 a pohľadávka č. 2. Ide o dva oddelené nároky, ktoré\n(hoci sa týkajú tých istých subjektov) nemajú podľa sťažovateľa medzi sebou žiadnu\nvnútornú súvislosť, pričom aj výška pohľadávky je vyčíslená k rôznym dňom, avšak\nk rovnakému dňu splatnosti. Pri pohľadávke č. 2 je výška pohľadávky vyčíslená k dátumu,\nktorý časovo predchádza o 3 dni vyhláseniu splatnosti. Sťažovateľ tvrdí, že zákon\nneumožňuje svojvoľne kumulovať pohľadávky a vykonávať záložné právo (ani formou\ndražby) pre viacero pohľadávok súčasne, môže sa vykonávať len jedno záložné právo\na následne sa delí výťažok medzi záložných veriteľov podľa ustanovených pravidiel.\n33. Veriteľ a dražobník podľa sťažovateľa svojím postupom zneprehľadnili celú\nsituáciu, lebo nemožno identifikovať, pre ktorú pohľadávku sa záložné právo vlastne\nrealizovalo, ale ani to, v akej výške boli jednotlivé pohľadávky, resp. či vôbec existovala\npohľadávka, pre ktorú sa dražba konala. Vyhlásenie veriteľa o pravosti, výške a splatnosti\npohľadávky je teda neurčité, neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti. Zmluva\no vykonaní dražby nemá zákonom vyžadovanú prílohu, a teda je podľa sťažovateľa\nneplatná. Sťažovateľ zdôrazňuje, že ako záložca mal právo po celý čas byť informovaný\no pohľadávke a jej výške, pre ktorú prebieha dražba, avšak z materiálov, ktoré dal veriteľ\nk dispozícii, sa táto pohľadávka, ale ani jej výška nedala určiť.\n34. Okresný súd sa k tejto námietke nevyjadril. Krajský súd uviedol, že „nezistil\nporušenie zákona č. 527/2002 Z. z. ani z hľadiska žalovaným namietaného výkonu dražby\npre viac záložných práv, keďže zákon počíta aj s takouto situáciou (§ 151 ma) Obč. zák.)\npostup žalovaného 1/ a žalovaného 2/ pri výkone dražby v súdenej právnej veci bol v súlade\nso zákonom o dobrovoľných dražbách, naopak navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať,\nže by bol postupom pri výkone dražby akokoľvek dotknutý na svojich právach“.\nToto konštatovanie krajského súdu nemá podľa sťažovateľa oporu v zákone a ani uvádzaný\n\n14\n\n§ 151 ma) Občianskeho zákonníka neobsahuje možnosť vykonávať dve záložné práva\nsúčasne, keďže rieši len rozdelenie výťažku za situácie, keď je záloh zaťažený viacerými\nzáložnými právami a jeden zo záložných veriteľov záložné právo vykonáva. Práve túto\nskutočnosť sťažovateľ namietal ako dôvod neplatnosti dražby. Krajský súd v napadnutom\nrozsudku okrem odkazu na ustanovenie zákona, ktoré túto problematiku nerieši,\nnič iné neuviedol, a preto je jeho rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný, pričom najvyšší\nsúd sa k tejto námietke sťažovateľa v napadnutom uznesení vôbec nevyjadril.\n4. Určenie najnižšieho podania\n35. Namietané porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu spočíva\npodľa sťažovateľa aj v tom, že ani jeden v jeho veci konajúcich všeobecných súdov\nsa nezaoberal námietkou, podľa ktorej k určeniu najnižšieho podania došlo jednostranne\nveriteľom v jeho všeobecných obchodných podmienkach a nebolo teda individuálne\ndojednané v záložnej zmluve. Pritom išlo o spotrebiteľskú zmluvu, a teda o neprijateľnú\nobchodnú podmienku, ktorá bola neplatná už len preto, že nebola dohodnutá individuálne.\n36. Podľa § 16 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách ak v záložnej zmluve\nbola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby,\nv zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume,\nak tento zákon neustanovuje inak. Sťažovateľ v konaní uviedol, že pred podpisom záložnej\nzmluvy dal ohodnotiť predmet zálohu (byt), pričom znalec určil jeho všeobecnú hodnotu\nna 2 900 000 Sk (96 262,36 €). Veriteľ znalecký posudok a v ňom ustanovenú cenu\nakceptoval a poskytol úvery v celkovej výške 2 700 000 Sk (89 623,58 €). O doplnenie\nzabezpečenia veriteľ dlžníka, ale ani sťažovateľa nežiadal. Všeobecné súdy nezohľadnili,\nže ide o spotrebiteľskú zmluvu a najnižšie podanie veriteľ jednostranne ustanovil\nvo všeobecných obchodných podmienkach, pričom nešlo o podmienky individuálne\ndojednané. Navyše, tieto podmienky sú prísnejšie ako samotný zákon, ktorý predstavuje\nlen ochrannú hranicu, ktorá sa nesmie prekročiť. Podľa sťažovateľa ide teda o neprijateľnú\nobchodnú podmienku, ktorá je neplatná nielen svojím obsahom, ale už aj z dôvodu,\nže nebola individuálne dojednaná.\n\n15\n\n37. Pokiaľ veriteľ mal záujem určiť najnižšie podanie v sume nižšej,\nnež aká bola uvedená v znaleckom posudku, mal túto podmienku individuálne dojednať\ns tým, aby bola integrálnou a plnohodnotnou súčasťou záložnej zmluvy. Vzhľadom\nna jej dôležitosť a zásah do vlastníckeho práva mala byť opatrená podpisom sťažovateľa,\nk čomu však nedošlo. Sťažovateľ nemohol mať žiaden dôvod na to, aby súhlasil s predaním\nbytu výrazne pod cenu, a teda aby súhlasil s najnižším podaním v sume menšej,\nnež bola hodnota bytu podľa znaleckého posudku. Sťažovateľ poznamenáva, že ani k\ntomuto dôvodu neplatnosti dražby (bod 8) sa všeobecné súdy vo svojich rozhodnutiach\nnevyjadrili.\n5. Nesplnenie zákonných podmienok na vyhotovenie znaleckého posudku\nbez obhliadky nehnuteľnosti\n38. Namietané porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu\npodľa sťažovateľa ďalej spočíva aj v tom, že výkon dražby sa uskutočnil bez znaleckého\nposudku, hoci pre takýto postup neboli splnené podmienky. Sťažovateľ v tejto súvislosti\npoukazuje na § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje fikciu doručenia –\npodľa tohto ustanovenia, ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje\nsa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom\nnedozvedel. Sťažovateľ argumentuje, že ak by aj bolo možné aplikovať v prípade\ndoručovania výzvy na sprístupnenie bytu fikciu doručenia, tak by sa za deň doručenia\npovažoval deň, keď sa zásielka vrátila dražobníkovi.\n39. Sťažovateľ poukazuje aj na § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách,\npodľa ktorého ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie\nohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov,\nktoré má dražobník k dispozícii. Pre vykonanie ohodnotenia predmetu dražby bez obhliadky\nteda musí dražobník preukázať, že znalcovi nebolo umožnené vykonať obhliadku.\n\n16\n\n40. Dražobník nepreukázal, že by sťažovateľ vykonanie obhliadky neumožnil.\nZásielka bola na adresu\n\ndoručovaná 27. a 28. októbra 2008. Ak by súd fikciu\n\ndoručenia akceptoval (aj keď v skutočnosti na to neboli splnené zákonné podmienky),\nbola by výzva na umožnenie obhliadky považovaná za doručenú sťažovateľovi\naž 20. novembra 2008. Znalecký posudok bol ale vyhotovený už 11. novembra 2008,\nteda 9 dní predtým, než mala byť sťažovateľovi výzva na sprístupnenie doručená.\nZa takýchto okolností teda nebolo možné dospieť k záveru, že by sťažovateľ predmet\ndražby nesprístupnil. Dražobník (alebo znalec) mal v rámci rešpektovania zákona zaslať\nnovú výzvu s novým termínom obhliadky tak, aby ju sťažovateľ prevzal a mal primeranú\nlehotu od prevzatia na zariadenie záležitostí potrebných na sprístupnenie predmetu dražby.\nZ tohto dôvodu zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje lehotu spravidla 3 týždne\n(21 dní) po odoslaní výzvy, a ide preto o lehotu, ktorá nie je samoúčelná,\nkeďže je nastavená tak, aby zahŕňala 18-dňovú lehotu na prevzatie zásielky.\n41. Sťažovateľ konštatuje, že postupom dražobníka mu bola upretá zákonná lehota\nna prevzatie písomností a zabezpečenie obhliadky. Dôsledky tohto nezákonného postupu\nsa podľa sťažovateľa prejavili v nesprávnom určení podlahovej plochy a v priloženom pláne\nnezodpovedajúcom skutočnosti (rozloženie jednotlivých miestností v byte v pláne\nje diametrálne odlišné od skutočnosti), t. j. znalecký posudok sa týka úplne iného bytu.\nV znaleckom posudku sú podľa sťažovateľa napríklad uvedené nesprávne údaje o osobe\ndlžníka a znalecký posudok navyše nespĺňal ani z formálneho hľadiska zákonné náležitosti.\n42. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sa sťažovateľ domáha,\naby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n... podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\n\nods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/88/2017 zo dňa 28. 03. 2018\na Rozsudkom Krajského súdu V Bratislave sp. zn. 9 Co 184/2015-889 zo dňa 14. 01. 2016\nporušené bolo.\n\n17\n\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6 Cdo/88/2017 zo dňa 28. 03. 2018 a zrušuje Rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 9 Co 184/2015-889 zo dňa 14. 01. 2016 a vec vracia Krajskému súdu\nv Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd SR a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne a nerozdielne\nnahradiť sťažovateľovi\n\n... trovy konania v sume 312,34 EUR. do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právnej zástupkyne advokátky Mgr. Silvii\nKaveschánovej.“\nII.\nVyjadrenie odporcu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľa\n43. Uznesením č. k. IV. ÚS 536/2018-20 z 27. septembra 2018 ústavný súd\nv pôvodnom zložení (JUDr. Ľudmila Gajdošíková ‒ predsedníčka senátu, JUDr. Miroslav\nĎuriš sudca, JUDr. Ladislav Orosz ‒ sudca spravodajca) prijal sťažnosť na ďalšie konanie\nv časti namietaného porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1\ndodatkového\n\nprotokolu\n\npostupom\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 6 Cdo 88/2017 a jeho uznesením z 28. marca 2018 a vo zvyšnej časti sťažnosť\nodmietol pre nedostatok svojej právomoci.\n44. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sa po predchádzajúcej výzve k sťažnosti\nvyjadrila predsedníčka najvyššieho súdu v prípise č. KP 3/2018-84, Cpj 58/2018\nz 26. októbra 2018, v ktorom navrhla sťažnosť „ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť“.\nPodľa jej názoru sa najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia sústredil na sťažovateľom\nuvedenú vadu zmätočnosti, pričom neprítomnosť tejto vady primerane odôvodnil.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno podľa predsedníčky najvyššieho súdu\npovažovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, či za také, ktoré by popieralo zmysel\npráva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie, keďže najvyšší súd sa v dovolacom\nkonaní podľa jej tvrdenia vysporiadal s námietkami sťažovateľa a uznesenie riadne\nodôvodnil.\n\n18\n\n45. Ústavný súd v súlade s § 51 ods. 2 vtedy platným zákonom Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov [(dnes\nzodpovedá § 56 ods. 6 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] doručil\nsťažnosť, uznesenie č. k. IV ÚS 536/2018-20 z 27. septembra 2018 a prípis predsedníčky\nnajvyššieho súdu dražobníkovi, veriteľovi a vydražiteľovi na vyjadrenie ako osobám,\nktoré by mohli byť rozhodnutím ústavného súdu dotknuté na svojich právach.\n46. Podľa názoru dražobníka, zastúpeného advokátskou kanceláriou\n, obsiahnutého v jeho vyjadrení\nz 30. novembra 2018 v posudzovanej veci dovolanie nebolo prípustné, keďže neboli splnené\nžiadne podmienky prípustnosti dovolania uvedené v § 419 až § 421 Civilného sporového\nporiadku (poukaz na tieto zákonné ustanovenia je zjavne mylný, keďže najvyšší súd\nposudzoval dovolanie podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pozn.).\nDražobník vo svojom vyjadrení ďalej tvrdí, že princíp dvojinštančnosti bol v posudzovanej\nveci dodržaný, keďže o veci bolo rozhodnuté tak na okresnom súde, ako aj na krajskom\nsúde. K námietke, že krajský súd a okresný súd sa nevyjadrili ku všetkým sťažovateľom\nuvedeným dôvodom neplatnosti dražby, dražobník argumentuje relevantnou judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného súdu, v zmysle\nktorej nie\n\nje\n\npotrebné,\n\naby\n\nsa\n\nsúd\n\nvyjadril\n\nku\n\nkaždému\n\nargumentu\n\nstrany,\n\nale len k rozhodujúcim argumentom. Dražobník navrhuje, aby ústavný súd sťažnosti\nnevyhovel.\n47. Veriteľ, zastúpený Advokátskou kanceláriou\n, vo svojom vyjadrení z 10. decembra 2018 zdôrazňuje, že argumentácia\nkrajského súdu, podľa ktorej nové skutočnosti uvedené sťažovateľom nedosahovali takú\nintenzitu, aby zasiahli do jeho subjektívnych práv, je správna, lebo inak by ich sťažovateľ\nuviedol už v žalobe alebo aspoň v (prvom) odvolacom konaní. Navyše, podľa veriteľa\nide o námietku, ktorá je vlastne vyjadrením nesúhlasu s právnym názorom krajského súdu,\nresp. s kvalitou odôvodnenia jeho rozhodnutia, ide teda o námietku nesprávneho právneho\n\n19\n\nposúdenia veci, resp. inej vady konania, nie však o námietku odňatia možnosti konať\npred súdom (dovolací dôvod). Zároveň podľa veriteľa neobstojí tvrdenie, že sa krajský súd\nnovými argumentmi nezaoberal, keď explicitne o nich uviedol, že nedosahujú\ntakú intenzitu, aby zasiahli do subjektívnych práv sťažovateľa. Veriteľ nesúhlasí s tvrdením\nsťažovateľa, že nerozhodnutie o všetkých ním tvrdených dôvodoch neplatnosti dražby\nznamená, že nebolo rozhodnuté o celom predmete konania. Podľa veriteľa je predmet\nkonania primárne vyjadrený v navrhovanom petite rozsudku, pričom sťažovateľ požadoval\njeden výrok, a to určenie neplatnosti dražby (a nie 14 výrokov). Preto bolo podľa veriteľa\npredmetom konania len určenie neplatnosti dražby, pričom o tomto predmete konania\nbolo rozhodnuté v celku. Tvrdenie sťažovateľa o tom, že súdy nerozhodli o celom predmete\nkonania, považuje veriteľ za arbitrárne, poukazujúc pritom na to, že na nápravu takejto\nsituácie (ak by k nej teoreticky došlo) slúžia iné procesné inštitúty, napr. dopĺňací\nrozsudok). Vo vzťahu k námietke porušenia princípu dvojinštančnosti súdneho konania\nveriteľ uvádza, že nejde o ústavou zaručený princípom, resp. základné právo, pričom\nkonanie na prvostupňovom a na odvolacom súde je potrebné (i z hľadiska odôvodnenia)\nvnímať a posudzovať ako celok. Podľa veriteľa nie je porušením dvojinštančnosti konania,\nak odvolací súd len poukáže na odôvodnenie súdu prvého stupňa, a to ani vtedy,\nak sa odvolací súd explicitne „nestotožní“ so závermi okresného súdu a tieto skutočnosti\nnemôžu viesť k záveru, podľa ktorého odvolací súd nerozhodol o celom obsahu odvolania.\nVeriteľ nesúhlasí ani s námietkou sťažovateľa o porušení princípu dvojinštančnosti konania\nz dôvodu, že rozsudok krajského súdu je v okolnostiach posudzovanej veci „prekvapivým“\nrozsudkom.\n48. Vydražiteľ ústavným súdom ponúknutú možnosť vyjadriť sa vo veci samej\nnevyužil.\n49. Z repliky právnej zástupkyne sťažovateľa z 2. januára 2019 doručenej ústavnému\nsúdu 7. januára 2019, ktorou reaguje na vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu,\ndražobníka a veriteľa, vyplýva, že sa s týmito vyjadreniami nestotožňuje, trvá\nna argumentácii uvedenej v sťažnosti a trvá tiež na navrhovanom petite. Vo vzťahu\nk vyjadreniu predsedníčky najvyššieho súdu sťažovateľ zdôrazňuje, že najvyšší súd\n\n20\n\nsa nezaoberal všetkými dôvodmi neplatnosti dražby a nerozhodol o všetkých dôvodoch\nneplatnosti dražby. Sťažovateľ poznamenáva, že najvyšší súd sa zaoberal len tými dôvodmi\nneplatnosti dražby, ktoré boli okresným súdom a krajským súdom odmietnuté, a preto platí,\nže najvyšší súd sa nevysporiadal s celým obsahom jeho dovolania. K vyjadreniu dražobníka\nsťažovateľ uvádza, že jeho obsah je len prepisom predchádzajúcich vyjadrení v konaní\na svojím obsahom popiera práva sťažovateľa, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažnosťou\ndomáha. Vyjadrenie veriteľa sťažovateľ vo svojej replike hodnotí ako polemické,\nargumentačne založené na stotožnení sa s časťami výrokov obsiahnutých v napadnutom\nrozsudku\n\nokresného\n\nz ktorého by malo\n\nsúdu,\n\nvyplývať\n\navšak\nporušenie\n\nbez\n\nvyhodnotenia\n\nv sťažnosti\n\nich celkového\n\noznačených\n\npráv\n\nkontextu,\nsťažovateľa,\n\nktorých vylovenia porušenia sa touto sťažnosťou domáha.\n50. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde prerokoval ústavný súd túto vec\nna neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 2. januára 2019 a najvyšší súd\nvo vyjadrení z 26. októbra 2018 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania.\nÚstavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich\nsa v jeho spise.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n51. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n52. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n21\n\n53. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom\nboli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah.\n54. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Do 28. februára 2019\nupravoval konanie pred ústavným súdom zákon Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Dňa 1. marca 2019\nnadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248,\n§ 250 a § 251.\n55. Podľa § 246 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak nie je ďalej ustanovené inak,\npoužije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára 2019.\n56. Podľa § 246 ods. 2 zákona o ústavnom súde právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n57. Zo sťažnostnej argumentácie popísanej v časti I tohto nálezu vyplýva,\nže sťažovateľ primárne namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl.\n46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ako aj postupom,\nktorý predchádzal\n\njeho\n\nvydaniu.\n\nZo sťažnostnej\n\nargumentácie\n\npopísanej\n\nv časti\n\nI tohto nálezu vyplýva, že sťažovateľ primárne namieta porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n\n22\n\n58. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n59. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n60. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n61. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n62. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n63. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n64. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n\n23\n\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n65. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 88/2017 z 28. marca 2018 vyplýva,\nže ním\n\nbolo\n\nodmietnuté\n\ndovolanie\n\nsťažovateľa\n\nproti\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 9 Co 184/2015 zo 14. januára 2016.\n66. Podľa konštatovania najvyššieho súdu sťažovateľ založil prípustnosť dovolania\nna ustanovení § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Konkrétne uviedol, že rozsudok\nkrajského súdu je nepreskúmateľný, lebo sa nezaoberal všetkými uplatnenými dôvodmi\nneplatnosti dražby, a teda nerozhodol o celej žalobe, čím mu odňal možnosť konať\npred súdom. Namietal, že krajský súd (ale ani okresný súd) sa v dôvodoch rozsudku\nnezaoberal vecou z hľadiska nemožnosti uplatniť fikciu doručenia v dôsledku absencie\npoučenia v zmysle § 47 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej z hľadiska nesplnenia\nzákonných podmienok na vyhotovenie znaleckého posudku bez obhliadky nehnuteľnosti,\nnevysporiadal sa s otázkou jeho prechodného pobytu, otázkou faktickej neexistencie\nznaleckého posudku, neskúmal neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, nevyjadril sa k tomu,\nže cena, za ktorú vydražiteľ nehnuteľnosť vydražil, je nižšia ako dohodnuté najnižšie\npodanie (za dohodnutú sumu ako najnižšie podanie považoval hodnotu nehnuteľnosti\nstanovenú znaleckým posudkom vypracovaným pre veriteľa na účely zriadenia záložného\npráva, t. j. 2 900 000 Sk), nevyjadril sa k nedodržaniu lehoty pre uzavretie zmluvy\no opakovanej dražbe 19. marca 2009 (čo malo za následok nesplnenie ďalších zákonných\npodmienok pre vykonanie tejto dražby), nevysporiadal sa s námietkou výkonu dražby\npre viac záložných práv naraz a s námietkou nesprávnosti zápisnice a neposudzoval otázku,\nči postupom dražobníka v rozpore so zákonom boli dotknuté jeho práva. Okrem toho\npovažoval rozsudok krajského súdu za prekvapivý, keďže tento sa vyjadril len k niektorým\ndôvodom neplatnosti dražby, ku ktorým okresný súd nezaujal stanovisko. Napokon\ndovolanie odôvodnil aj tým, že rozsudok krajského súdu je založený na nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n\n24\n\n67. Podľa názoru najvyššieho súdu vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. a) až e) a\ng) Občianskeho súdneho poriadku sťažovateľ nenamietal a ich existenciu nezistil\nani najvyšší súd. Podľa sťažovateľa k odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť\nv dôsledku toho, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne odôvodnený a nepresvedčivý,\nlebo nedáva odpoveď na argumentáciu uvedenú v jeho odvolaní. Najvyšší súd\nsa preto zaoberal opodstatnenosťou tejto námietky sťažovateľa.\n68. Najvyšší súd po preskúmaní veci nezistil, že by v danom prípade išlo o taký\nextrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku, ktorý by výnimočne zakladal prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237\nods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, a to v zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 uverejneného v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016.\n69. Krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že považuje rozsudok okresného súdu\nza vecne správny, pričom sa stotožnil s jeho odôvodnením. Osobitne sa zaoberal námietkou\nsťažovateľa týkajúcou sa doručovania výzvy na sprístupnenie bytu pre účely vykonania\nohodnotenia predmetu dražby znalcom (sťažovateľ od začiatku nedoručenie výzvy\nna adresu, kde sa zdržiaval, a s tým spojené porušenie ustanovenia § 12 zákona\no dobrovoľných dražbách považoval za dôvod neplatnosti dražby). Podrobne vysvetlil,\nprečo považoval za správny záver okresného súdu, podľa ktorého k uplatneniu fikcie\no náhradnom doručení výzvy došlo v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 zákona\no dobrovoľných dražbách v spojení s ustanovením § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku. Tým dal zároveň aj odpoveď, že zo strany dražobníka a znalca pri výkone\nohodnotenia\n\npredmetu\n\nods. 2, resp. ods. 3 zákona\n\ndražby\no\n\nnedošlo\n\ndobrovoľných\n\nk\n\nporušeniu\n\ndražbách.\n\nustanovenia\n\nZároveň\n\nzaujal\n\n§\n\n12\n\nstanovisko\n\naj k argumentácii sťažovateľa, podľa ktorej mu boli všetky písomnosti (nielen uvedená\nvýzva) týkajúce sa dražby doručované v rozpore so zákonom, ako aj k námietke sťažovateľa\no nedodržaní 3-týždňovej lehoty medzi odoslaním výzvy a dobou obhliadky. Osobitne\nsa v dôvodoch rozsudku vyjadril k právnemu názoru okresného súdu prijatému v súvislosti\ns otázkou existencie, resp. platnosti zmluvy o vykonaní dražby (sťažovateľ od začiatku\n\n25\n\nkonania tvrdil ako dôvod neplatnosti dražby neuzavretie zmluvy o vykonaní dražby medzi\nveriteľom a dražobníkom v súlade s ustanovením § 16 zákona o dobrovoľných dražbách),\nako aj k námietke, že písomnosti týkajúce sa dražby neboli podpísané oprávnenými\nosobami. Podrobne vysvetlil, z akých dôvodov nepovažoval za opodstatnenú námietku\nsťažovateľa týkajúcu sa nedodržania 10-dňovej lehoty v prípade zmlúv o vykonaní\nopakovanej dražby po doručení zápisnice o vykonaní dražby alebo vyrozumení o zmarení\ndražby (§ 22 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). V dôvodoch rozsudku krajského\nsúdu sa nachádza aj stanovisko k záverom okresného súdu v súvislosti s postupom veriteľa\npri zisťovaní hodnoty bytu, ako aj výslednej ceny bytu dosiahnutej v opakovanej dražbe.\nV tejto časti odkázal aj na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožnil.\nStručne reagoval aj na námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávnosti znaleckého posudku\na výkonu dražby pre viac záložných práv. Napokon uviedol, prečo nepovažoval žalobcom\ntvrdené nevykonanie dôkazov, resp. nemožnosť oboznámiť sa s nimi a reagovať\nna ne za vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd dal v dôvodoch rozsudku odpovede\nna všetky podstatné argumenty sťažovateľa, z ktorých vyvodzoval neplatnosť dražby.\nSťažovateľ preto nedôvodne namietal nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu\npre nedostatok dôvodov, resp. to, že ide o rozsudok, ktorým nebolo rozhodnuté o celom\npredmete žaloby. Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje s právnymi závermi,\nku ktorým dospeli nižšie súdy, ešte neznamená, že odôvodnenie ich rozsudkov nespĺňa\nzákonné požiadavky. Treba zdôrazniť, že za vadu konania v zmysle ustanovenia § 237\nods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku v žiadnom prípade nemožno považovať\nto, že krajský súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sťažovateľa.\n70. Pokiaľ sťažovateľ vyslovil nesúhlas s právnymi závermi krajského súdu\ntreba uviesť, že námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nespôsobovala existenciu\nvady v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Námietka strany,\nktorou vytýka existenciu omylu pri aplikácii práva, bola považovaná za dovolací dôvod\npodľa § 241 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však sám osebe\nprípustnosť dovolania nezakladal.\n\n26\n\n71. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.\nÚlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnom zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nK námietke sťažovateľa o nerozhodnutí konajúcich súdov o celom predmete\nkonania\n72. Ťažiskovou námietkou sťažovateľa je, že všeobecné súdy nerozhodli o celom\npredmete konania. Sťažovateľ po doplnení pôvodnej žaloby sa domáhal vyslovenia\nneplatnosti dražby celkom zo 14 samostatných dôvodov, z ktorých (podľa neho) každý sám\nosebe bol dostačujúci na to, aby bolo jeho žalobe o neplatnosť dražby vyhovené. Inými\nslovami, jeho žalobu by bolo možné zamietnuť iba v prípade, ak by ani jeden z uplatnených\ndôvodov neplatnosti dražby nebol uznaný za opodstatnený. Naopak, ak by sa dospelo\nk záveru o opodstatnenosti niektorého z dôvodov neplatnosti dražby, už by nebolo potrebné\nzaoberať sa ďalšími dôvodmi neplatnosti dražby (a to vzhľadom na princíp hospodárnosti\nkonania). Okresný súd sa však napriek tomu zaoberal iba 6 dôvodmi neplatnosti dražby\na s ďalšími 8 dôvodmi sa nijako nevysporiadal (sťažovateľ dôvody pod bodmi 11 a 14\npovažuje za jeden dôvod označený ako neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby).\nPodľa presvedčenia sťažovateľa to znamená, že nebolo rozhodnuté o celom predmete\nkonania, čo treba považovať za taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala\n\n27\n\nmožnosť konať pred súdom, pričom tým zároveň došlo aj k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n73. Najvyšší súd je toho názoru, že v danom prípade nešlo o taký extrémny prípad\nvybočenia z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,\nktorý by pre nedostatky\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutia\n\nvýnimočne\n\nzakladal\n\nprípustnosť\n\ndovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku v zmysle stanoviska\nobčiansko-právneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015. Sťažovateľ\nteda neopodstatnene namietal nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu pre nedostatok\ndôvodov, resp. preto, že ide o rozsudok, ktorým nebolo rozhodnuté o celom predmete\nžaloby.\n74. Dražobník a veriteľ zaujali v podstate totožné stanovisko ako najvyšší súd.\nVeriteľ pritom zdôrazňuje, že krajský súd sa v skutočnosti so všetkými námietkami\nvysporiadal, keď uviedol, že ďalšie námietky nedosahovali potrebnú intenzitu. Navyše,\nje toho názoru, že zo strany sťažovateľa ide vlastne o vyjadrenie nesúhlasu s právnym\nnázorom krajského súdu, resp. s kvalitou odôvodnenia jeho rozsudku. Podstatné\nje podľa veriteľa aj to, že sťažovateľ sa domáhal len jedného výroku (určenia neplatnosti\ndražby), nie teda 14 výrokov, i keď tento žalobný petit vyvodzoval zo 14 samostatných\ndôvodov.\n75. Podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania\nso súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným\núčastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní,\nna ktorom došlo k zmene.\n76. Podľa § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd nepripustí zmenu návrhu,\nak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom\nnávrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu\nbol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu\npo právoplatnosti uznesenia.\n\n28\n\n77. Podľa § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku zmena žaloby je návrh,\nktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.\n78. Podľa § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku zmenou žaloby je i podstatná\nzmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.\n79. Podľa § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd nepripustí zmenu žaloby,\nak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej\nžalobe.\n80. Podľa § 143 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd nepripustí zmenu žaloby\nani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.\n81. Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca,\nhoci požaduje rovnaké plnenie, robí tak následne na základe iných skutkových okolností než\ntých, ktoré uviedol v žalobe (1 M ObdoV 19/2007).\n82. Ak žalobca v priebehu konania vo svojom doplňujúcom podaní uvedie úplne\niné skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje žalobou uplatnený nárok, hoci ide o rovnaké\nplnenie vyplývajúce z jednej zmluvy, nemožno takéto podanie považovať za doplnenie\nv žalobe uvedených rozhodujúcich skutočností. Takýto procesný úkon treba považovať\nza zmenu žaloby, o ktorej musí súd rozhodnúť v zmysle § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku (Zo súdnej praxe č. 30/2009).\n83. Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca,\nhoci požaduje rovnaké plnenie, robí tak následne na základe iných skutkových okolností\nnež tých, ktoré uviedol v žalobe (1 M ObdoV 21/2013).\n\n29\n\n84. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 140 výslovne uvádza, čo sa rozumie\npod zmenou žaloby. K týmto záverom dospela už v minulosti judikatúra k ustanoveniu § 95\nObčianskeho súdneho poriadku a jej závery sa premietli priamo do textu Civilného\nsporového poriadku.\n85. V prípade zmeny žaloby podľa § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku\ntreba vzhľadom na citovanú judikatúru, ako i na znenie tohto ustanovenia za zmenu žaloby\npovažovať novo uvedené skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok.\n86. Ústavný súd vychádza z toho, že žaloba sťažovateľa už v jej pôvodnom znení\nobsahovala viacero dôvodov neplatnosti dražby, ktoré sťažovateľ prezentoval ako také,\nktoré samy osebe (bez ohľadu na ďalšie dôvody) znamenajú neplatnosť dražby.\nKeď následne žalobu doplnil (potom, ako sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými\nveriteľom a dražobníkom, ku ktorým predtým podľa vlastného tvrdenia nemal prístup),\nvznikol stav, keď sťažovateľ vyvodzoval neplatnosť dražby celkom zo 14 skutkovo\na právne odlišných dôvodov, o ktorých tvrdil, že každý z týchto dôvodov aj sám osebe\nmá za následok neplatnosť dražby.\n87. Svojím spôsobom možno túto žalobu charakterizovať tak, že sťažovateľ\nv nej uviedol alternatívne viaceré dôvody, pre ktoré je možné dražbu považovať\nza neplatnú. Z pohľadu sťažovateľa sa dá povedať, že z opatrnosti uviedol všetky možné\ndôvody neplatnosti dražby, ktoré podľa neho prichádzali do úvahy, pričom bolo vecou súdu,\nči niektorý z týchto dôvodov neplatnosti dražby uzná za opodstatnený.\n88. Možno konštatovať, že doplnenie žaloby o ďalšie dôvody neplatnosti dražby\ndoručené okresnému súdu 22. októbra 2014 znamenalo vlastne zmenu návrhu na začatie\nkonania spočívajúcu v rozšírení tohto návrhu (§ 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,\nresp. § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Zároveň to znamenalo povinnosť\nokresného súdu o zmene žaloby rozhodnúť, čo sa však (podľa všetkého) nestalo.\n\n30\n\n89. V konečnom dôsledku možno povedať, že v danom prípade ide vlastne o spojenie\nviacerých vecí sťažovateľa na spoločné konanie sui generis. K tomuto spojeniu došlo jednak\nv pôvodnej žalobe a neskôr v podaní doručenom 22. októbra 2014. O spojení pôvodne\nuplatnených dôvodov neplatnosti dražby nemusel rozhodovať okresný súd (k spojeniu došlo\nz vôle sťažovateľa ako dominus litis už v podanej žalobe). Naproti tomu o rozšírení žaloby\no ďalšie samostatné dôvody neplatnosti dražby už rozhodovať mal, k čomu však\npodľa všetkého nedošlo.\n90. V uvedenej situácii mohlo k zamietnutiu žaloby dôjsť iba v prípade,\nak by podľa názoru ústavného súdu ani jeden z uplatnených dôvodov neplatnosti dražby\nneobstál. Inými slovami, bolo povinnosťou okresného súdu a krajského súdu všetkými\nuplatnenými dôvodmi neplatnosti dražby osobitne sa skutkovo a právne zaoberať\na vysvetliť, prečo ten-ktorý tvrdený dôvod neplatnosti dražby neobstojí.\n91. Naopak, ak by sa dospelo k opodstatnenosti niektorého z tvrdených dôvodov\nneplatnosti dražby, postačovalo by to na záver o neplatnosti dražby, pričom ďalšími\ntvrdenými dôvodmi neplatnosti dražby by už nebolo potrebné sa zaoberať.\n92. Všetky uvedené úvahy obstoja v prípade, ak obstojí tvrdenie sťažovateľa,\npodľa ktorého každý jeden z uplatnených dôvodov neplatnosti dražby by sám osebe\npostačoval na vyslovenie neplatnosti dražby, resp. ak by aspoň niektorý z dôvodov,\nktorými sa okresný súd a krajský súd nezaoberal, postačoval sám osebe na vyslovenie\nneplatnosti dražby. V takom prípade nie je možné nevysporiadanie sa s niektorým z týchto\ndôvodov považovať len za inú vadu konania nezakladajúcu prípustnosť dovolania, pretože\npotom ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať\npred súdom [§ 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku].\n93. V danej situácii za vysporiadanie sa s každým jedným z uplatnených dôvodov\nneplatnosti dražby nemožno považovať iba paušálne konštatovanie, že nové skutočnosti\nuvedené sťažovateľom nedosahovali potrebnú intenzitu.\n\n31\n\nK námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia princípu dvojinštančnosti\n94.\n\nĎalším\n\nťažiskovým\n\nargumentom\n\nsťažnosti\n\nje\n\ntvrdenie\n\nsťažovateľa,\n\npodľa ktorého postupom krajského súdu došlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti\nkonania, lebo krajský súd sa vo svojom rozsudku vyjadril k niektorým dôvodom neplatnosti\ndražby, ku ktorým sa okresný súd vôbec nevyjadril (body 10 a 12). Vo vzťahu\nk týmto namietaným dôvodom neplatnosti dražby sa teda podľa sťažovateľa de facto\nuskutočnilo\n\niba\n\njednoinštančné\n\nkonanie\n\na\n\nporušením\n\nprincípu\n\ndvojinštančnosti\n\nbola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, keďže krajský súd v tejto časti\nvlastne nekonal ako odvolací, ale ako prvostupňový súd, pričom proti jeho rozsudku\nuž nebolo prípustné odvolanie.\n95. Najvyšší súd nezaujal k tejto námietke žiadne stanovisko.\n96. Dražobník je presvedčený, že princíp dvojinštančnosti konania bol dodržaný,\nkeďže o veci sa konalo a rozhodlo tak na okresnom súde, ako aj na krajskom súde.\n97. Podľa veriteľa dvojinštančnosť konania nie je ústavou zaručeným princípom\nani základným právom. Konanie na prvostupňovom a na odvolacom súde je potrebné\nvnímať a posudzovať ako celok.\n98. Podľa § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak je odvolací súd toho\nnázoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom\nrozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov\nkonania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.\n99. Nerešpektovanie princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania\nodvolacím súdom znamená znemožnenie realizácie procesných práv účastníka, lebo sa mu\ntým odopiera možnosť prieskumu správnosti nových, poprípade z pohľadu prvostupňového\nsúdu dosiaľ bezvýznamných skutkových zistení (mutatis mutandis sp. zn.1 Cdo 145/2004\na sp. zn. 5 Cdo 93/2000).\n\n32\n\n100. Ako to už z už uvedeného vyplýva, o bodoch 10 a 12 žaloby sťažovateľ tvrdí,\nže predstavujú samostatné dôvody neplatnosti dražby, ku ktorým okresný súd žiadne\nstanovisko nezaujal, a preto o týchto častiach žaloby ani nerozhodol. Pokiaľ krajský súd\naj napriek tomu zaujal k týmto bodom žaloby stanovisko nepriaznivé pre sťažovateľa,\nrozhodol tak bez toho, aby predtým sa týmito dôvodmi neplatnosti dražby zaoberal okresný\nsúd.\n101. Uvedený stav vo svojich\n\ndôsledkoch\n\nznamená, že\n\nhoci\n\nprebehlo\n\ntak prvostupňové, ako aj odvolacie konanie (z formálneho hľadiska bol princíp\ndvojinštančnosti konania dodržaný), v skutočnosti z materiálneho hľadiska o týchto častiach\nžaloby konal a rozhodol iba krajský súd, v dôsledku čoho sťažovateľ už nemal možnosť\npodať odvolanie.\n102. V danom prípade nejde o porušenie postupu podľa § 213 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku, ale o celkom priamočiare porušenie princípu dvojinštančnosti konania\nz materiálneho hľadiska, keďže o niektorých častiach žaloby (a tým o celej žalobe)\nokresným súdom nebolo rozhodnuté. Náprava tohto pochybenia nie je preto možná\npostupom podľa § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ústava explicitne neupravuje\ntento princíp. Ani z pohľadu dohovoru čl. 6 nevyžaduje v občianskoprávnom konaní dve\na viac inštancií. Ak však procesný kódex reguluje apelačný stupeň, je nevyhnutné\nrešpektovať jeho pravidla. Vzhľadom na osobitú povahu predmetného typu spojenia vecí\nna spoločné konanie neprichádza do úvahy ani možnosť nápravy v podobe dopĺňacieho\nrozsudku (ako to tvrdí veriteľ), ktorým by sa rozhodlo aj o opomenutých častiach žaloby.\nNie je akceptovateľné, aby raz už zamietnutá žaloba bola opätovne zamietnutá dopĺňacím\nrozsudkom\n\ntýkajúcim\n\nsa\n\nopomenutých\n\ndôvodov\n\nneplatnosti\n\ndražby.\n\nRovnako\n\nje nemysliteľné, aby sa raz už zamietnutej žalobe dopĺňacím rozsudkom vyhovelo v\nprípade, ak by sa niektorý z opomenutých dôvodov neplatnosti dražby ukázal ako\nopodstatnený. Náprava je možná len tým, že okresný súd rozhodne o celom predmete\nžaloby uno actu.\n\n33\n\n103. Dosiaľ uvedené úvahy možno zhrnúť tak, že nerozhodnutím o celej žalobe\n(v rámci toho nerozhodnutím ani o zmene žaloby podaním doručeným okresnému súdu\n22. októbra 2014), ako aj porušením princípu dvojinštančnosti konania zo strany okresného\nsúdu a krajského súdu bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Keďže\nnajvyšší súd tieto pochybenia nižších súdov nenapravil, porušil tým základné právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nK ostatným námietkam sťažovateľa\n104. O ďalších sťažnostných námietkach (výkon dražby pre viacero záložných práv\nsúčasne, nesprávne určenie najnižšieho podania a nesplnenie zákonných podmienok\nna vyhotovenie znaleckého posudku bez obhliadky nehnuteľnosti) by mali rozhodnúť\nvšeobecné súdy v rámci ďalšieho skúmania opodstatnenosti žaloby.\n105. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, nie je už potrebné osobitne sa zaoberať namietaným porušením čl. 20\nods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu.\nV.\nZáver\n106. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,\nsvojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom\nboli porušené práva alebo slobody podľa ods. 1 zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo\niný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa ods.1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\n\n34\n\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať aby ten, kto porušil práva alebo slobody\npodľa ods. 1, obnovil stav pred porušením.\n107. Podľa § 133 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší\nrozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa.\n108. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.\n109. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci\nvydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova\nprerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom\nústavného súdu.\n110. Na základe citovaných ustanovení ústavy a zákona o ústavnom súde ústavný súd\nzrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 88/2017 z 28. marca 2018 a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). V ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný\nprávnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v časti II tohto nálezu.\nVI.\nNáhrada trov konania\n111. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n112. Sťažovateľ sa domáhal aj úhrady trov svojho právneho zastúpenia advokátom\nv konaní pred ústavným súdom v sume 312,34 €.\n\n35\n\n113. Sťažovateľovi by patrila odmena za tri úkony právnych služieb v roku 2018\n(prevzatie a príprava zastupovania, sťažnosť, replika) po 153,50 €, ako aj za tri režijné\npaušály po 9,21 €. Celkom by mu teda patrila suma 488,13 €. Keďže sťažovateľ požadoval\npriznať iba 312,34 €, ústavný súd mu priznal túto čiastku (bod 3 výroku nálezu).\n114. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\n115. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde toto rozhodnutie nadobúda\nprávoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným\nsúdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n36", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "doručenie, doručovanie-náhradné doručovanie", "dovolanie", "dokazovanie-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "zmluva-neplatnosť", "dražba", "doručenie, doručovanie-náhradné doručovanie", "dovolanie", "konanie-dvojinštančnosť", "dražba", "dokazovanie-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "zmluva-neplatnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Cdo/88/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "9acfbd0c-1c43-4cfd-8463-8d420ed7430e:df3f8dc3-2365-4fad-a6cb-6f6c1fd2667d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2214202313.1", "spisova_znacka": "9Co/184/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/184/2015 z 15. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-02-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214202313.1"}, {"guid": "bce01a35-1386-40db-89bc-dd8cdf257d4b:e00e4af7-f2e4-415d-84ab-812b1106f3fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/234/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/234/2011 z 30. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bce01a35-1386-40db-89bc-dd8cdf257d4b:e00e4af7-f2e4-415d-84ab-812b1106f3fc"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:454ff2ed-4fdb-4e62-9891-b2317d2c49a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.473.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 473/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 473/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.473.2025.1"}, {"guid": "ussr:af8c60e0-c89b-4da1-8cc7-79dbcfe629e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.53.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 53/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 53/2024 z 6. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.53.2024.1"}, {"guid": "ussr:789b5e91-aee9-44b0-a183-c6c092177e82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.580.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 580/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 580/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.580.2023.1"}, {"guid": "ussr:57541ab3-052c-470d-b337-97c8156faebd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.563.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 563/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 563/2023 z 7. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 388, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.563.2023.1"}, {"guid": "ussr:0349ac9b-172b-4643-8981-454d4c60100b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.341.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.341.2023.1"}, {"guid": "ussr:8ba46f98-54fb-4389-9451-56b5d426e40e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.305.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 305/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 305/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.305.2023.1"}, {"guid": "ussr:97062489-620d-4d5d-8595-dbd9bca919de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.172.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.172.2023.1"}, {"guid": "ussr:5d286855-630a-471d-904a-c68ca2c53c33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.173.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 173/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.173.2023.1"}, {"guid": "ussr:738a09de-e880-48be-8a42-42d327739a1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.132.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 132/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 132/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.132.2023.1"}, {"guid": "ussr:be062324-367c-49b2-962c-3367b9e6be8d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.23.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2023 z 19. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.23.2023.1"}, {"guid": "ussr:579d879c-b19d-4186-ba01-1fcf2a1d1978", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.451.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 451/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 451/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.451.2022.1"}, {"guid": "ussr:25b95bc4-7f27-47d4-9011-6351676ebe26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.407.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 407/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2022 z 3. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.407.2022.2"}, {"guid": "ussr:5085be91-a895-427a-bfa3-212668e9e998", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.493.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 493/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 493/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.493.2022.1"}, {"guid": "ussr:080ffc99-2fae-4c8b-8883-7023f79e81fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.411.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 411/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 411/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.411.2022.1"}, {"guid": "ussr:c65e5151-ab81-47f2-ac37-e003cecda196", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.311.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.311.2022.1"}, {"guid": "ussr:26e96d93-e008-4142-b198-bae02a4dbb37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.258.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 258/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 258/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.258.2022.1"}, {"guid": "ussr:6fb0204f-ca17-4279-b51e-ae2a35d20953", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.292.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 292/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 292/2022 z 19. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.292.2022.1"}, {"guid": "ussr:039fe9a2-6c98-4c81-b761-3082315a9e35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.114.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 114/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2022 z 23. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-23", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.114.2022.1"}, {"guid": "56cc9604-829f-4678-b5d8-c4923a15758f:a45a0486-5e4e-4efd-841b-a3661674004b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8113235356.1", "spisova_znacka": "5Obdo/34/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/34/2021 z 24. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8113235356.1"}, {"guid": "753645d2-316e-4c73-b1fa-0c31cdb663cf:20fc5687-da93-4a57-b10a-c436755e6a7b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6121292469.2", "spisova_znacka": "43Cob/121/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/121/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6121292469.2"}, {"guid": "b72e7b58-4ba8-420f-9c66-89b17eb3a978:bd010fdc-a050-43f7-85fa-a84e135553bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6122393134.1", "spisova_znacka": "8Co/122/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/122/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6122393134.1"}, {"guid": "377cba20-8348-4618-a41b-c562e9cc9778:e7f6f655-4419-4155-8621-a258e9943e70", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1321206725.6", "spisova_znacka": "8Co/101/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/101/2025 z 10. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1321206725.6"}, {"guid": "3167abde-6f84-4081-a0b0-3eb586745b6f:a19c337e-c676-4de5-8f00-9905a571ec9e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123389486.2", "spisova_znacka": "43Cob/38/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/38/2025 z 30. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123389486.2"}, {"guid": "18b97af7-e56d-4dff-90e8-f04ff8d29976:812267de-0ced-4898-808d-07f3487d0dfc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6122378880.2", "spisova_znacka": "43Cob/78/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/78/2024 z 25. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6122378880.2"}, {"guid": "d8a83bcf-f869-4497-96af-2341363d06fc:ac535020-299c-4892-9d94-b9c209b20d71", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1320207689.1", "spisova_znacka": "8CoPr/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/4/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1320207689.1"}, {"guid": "4e0b0156-cb59-4564-ba0c-74c563ba1c19:dd328c6c-cd3a-46af-b53c-79dd3a1b3266", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1315204606.1", "spisova_znacka": "8Co/41/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/41/2021 z 7. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1315204606.1"}, {"guid": "38581505-722c-4396-b14c-923e9aa6c02c:0b12a5de-a011-4523-95d3-0db4b24549f4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1212224961.3", "spisova_znacka": "8Co/268/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/268/2018 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1212224961.3"}, {"guid": "38581505-722c-4396-b14c-923e9aa6c02c:194154b9-a3f7-4ab5-a9dc-a3b2f24419a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1212224961.3", "spisova_znacka": "8Co/268/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/268/2018 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1212224961.3"}]}