{"guid": "ussr:f2db5b5d-9aae-4b30-8863-06c217205a0c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.534.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 534/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 534/2020 z 28. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 534/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.534.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f2db5b5d-9aae-4b30-8863-06c217205a0c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.534.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.534.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.534.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 534/2020-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou\n\n,\n\nv mene ktorej koná advokát a konateľ\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia\n\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 125/2004 a jeho\nuzneseniami z 20. apríla 2020 a zo 14. mája 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2020\ndoručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 125/2004 (ďalej len\n„napadnuté konanie“) a jeho uzneseniami z 20. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nz 20. apríla 2020“) a zo 14. mája 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie zo 14. mája 2020“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením\nsp. zn. 16 C 125/2004 z 29. januára 2013 „priznal Sťažovateľovi nárok na právnu pomoc,\nkeď ustanovil Centrum právnej pomoci ako právneho zástupcu Sťažovateľa na celé konanie\nvedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C/125/2004“.\n3. Okresný súd 10. januára 2020 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku\nza dovolanie v sume 1 610 €. Keďže súdny poplatok nebol v určenej lehote zaplatený,\nokresný súd – vyššou súdnou úradníčkou – napadnutým uznesením z 20. apríla 2020\ndovolacie konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej\nrozhodol okresný súd napadnutým uznesením zo 14. mája 2020 tak, že sťažnosť zamietol.\n4. Sťažovateľ namieta, že okresný súd požadoval zaplatenie súdneho poplatku, „keď\nmu bol na základe Uznesenia v rade 1 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci\nzo strany Centra právnej pomoci na cele súdne konanie a v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3\nzákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov... je\n\n2\n\nSťažovateľ ako osoba, ktorej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, oslobodený\nod poplatkovej povinnosti“.\n5. Sťažovateľ poukazuje na nález sp. zn. II. ÚS 281/2017, v ktorom ústavný súd\ndospel k záveru, že zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku v čase, keď\npovinnému bol priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu, je popretím\npráva na prístup k súdu a vo svojich dôsledkoch ide o popretie spravodlivosti (denegatio\niustitiae). Podľa sťažovateľa napadnutými uzneseniami došlo k porušeniu „práva...\nna súdnu ochranu a prístup k spravodlivému súdnemu konaniu bez prieťahov ako takému.\nĎalej zastávame názor, že v prípade, ak je ktorejkoľvek osobe priznaný nárok\nna poskytnutie právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci, je veľmi nelogické\na nedôvodné predpokladať, že bude objektívne schopná uhradiť súdny poplatok\nza dovolacie konanie vo výške viac ako tisíc eur. Uvedeným postupom Okresného súdu\nBratislava I sa spochybňuje nárok na priznanie právnej pomoci ako taký a nie je zrejmé,\nz akého dôvodu súd žiadal Sťažovateľa o úhradu súdneho poplatku za dovolacie konanie.“.\n6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„I. Základné právo... (sťažovateľa) na súdnu ochranu podľa ustanovenia čl. 46\nods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy... a podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/125/2004 porušené bolo.\nII. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. 04. 2020 v konaní vedenom\npod sp. zn. 16 C/125/2004 zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\nIII. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 05. 2020 v konaní vedenom\npod sp. zn. 16 C/125/2004 zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\nIV. (Sťažovateľovi)... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR, ktoré\nje Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu...\nV. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť (sťažovateľovi)... trovy právneho\nzastúpenia v sume 505,51 EUR na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu...“\n3\n\n7. Výšku uplatnenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ\nodôvodňuje „aj vzhľadom na porušenie práva na súdnu ochranu a porušenia zásady zákazu\nodmietnutia spravodlivosti...“.\n8.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\ndoručil\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\nokresnému\n\nsúdu\n\na\n\nvýzvou\n\nz 28. septembra 2020 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti.\n9. Predseda okresného súdu prípisom sp. zn. 1 SprV 986/2020 zo 16. októbra 2020\ndoručil\n\nako\n\nprílohu\n\nz 9. októbra 2020.\n\nk\n\nZákonná\n\nprípisu\n\nvyjadrenie\n\nsudkyňa\n\nvo\n\nzákonnej\n\nsvojom\n\nsudkyne\n\nvyjadrení\n\nokresného\n\nuviedla\n\nsúdu\n\nskutočnosti,\n\nktoré vyplývajú aj z ústavnej sťažnosti, resp. z napadnutých uznesení okresného súdu.\nNad rámec týchto skutočností zákonná sudkyňa uviedla:\n„Keďže ešte 13. 12. 2018 podal žalobca dovolanie, boli vykonané príslušné úkony\nv zmysle § 436 CSP úkony k predloženiu dovolania a dňa 13. 11. 2019 bol spis predložený\nna NS SR s tým, že súdny poplatok za dovolanie nebol žalobcom zaplatený, lebo bol\noslobodený od súdnych poplatkov za celé konanie uznesením 16 C 125/2004-13 zo dňa\n31. 08. 2004. Spis bol Najvyšším súdom SR vrátený dňa 20. 12. 2019 ako predčasne\npredložený s tým, že oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov v základnom konaní neplatí\nbez ďalšieho aj na dovolacie konanie, preto je potrebné žalobcu vyzvať na zaplatenie\nsúdneho poplatku za dovolanie a ak požiada o oslobodenie aj pre dovolacie konanie,\nrozhodnúť o návrhu. V zmysle uvedeného súd výzvou z 10. 01. 2020 vyzval žalobcu\nna zaplatenie súdneho poplatku, na základe ktorej tento podaním doručeným súdu\n05. 02. 2020 požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za podané dovolanie.\nSúd následne uznesením 16 C 125/2004-970 zo dňa 20. 04. 2020 zastavil dovolacie konanie\npre nezaplatenie súdneho poplatku, nakoľko tento nebol v určenej lehote po doručení výzvy\nzaplatený a žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie bola súdu doručená\naž 6 dní po uplynutí lehoty na jeho zaplatenie. Voči tomuto rozhodnutiu vyššej\nsúdnej úradníčky podal žalobca dňa 24. 04. 2020 sťažnosť, na základe ktorej bolo\nuznesením 16 C 125/2004-983 zo dňa 14. 05. 2020 rozhodnuté o zamietnutí sťažnosti\nžalobcu, keď súd poukázal v odôvodnení na to, že zastavenie konania pre nezaplatenie\n4\n\nsúdneho poplatku nie je na úvahe súdu, ale vyplýva z ustanovení zákona o súdnych\npoplatkoch...“\n10. Ústavný súd nedoručoval vyjadrenie zákonnej sudkyne sťažovateľovi\nna vyjadrenie. Vychádzal z toho, že okresný súd, resp. zákonná sudkyňa okresného súdu\nvo vyjadrení uviedla len skutočnosti, ktorými rekapituluje postup okresného súdu\nv napadnutom konaní, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých uznesení. Tieto skutočnosti\nuvádza sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, sú vymedzené aj v odôvodneniach napadnutých\nuznesení okresného súdu, resp. vyplývajú zo súdneho spisu okresného súdu.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n14. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\n5\n\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n19. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n6\n\n20. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n21. Ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nie je jeho\núlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nlen vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, II. ÚS 231/04).\n22. Právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 dohovoru obsahuje v sebe\naj právo na to, aby každá osoba, ktorá má s niekým spor o občianske právo alebo záväzok,\nmala právo obrátiť sa na súd, aby tento o spore rozhodol. Ide vlastne o právo na prístup\nna súd (right of access to a court), resp. o právo na súd (right to a court). Z čl. 6 dohovoru,\nz princípu právneho štátu, zo všeobecne uznávaných právnych princípov a z princípu\nmedzinárodného práva, ktorý zakazuje odopretie spravodlivosti (denegatio iustitiae), možno\n7\n\nvyvodiť, že čl. 6 dohovoru sa netýka výlučne priebehu už začatého konania pred súdom,\nale zaručuje aj prístup na súd. Článok 6 ods. 1 dohovoru zaručuje teda každému právo na to,\naby svoju vec týkajúcu sa civilných práv a záväzkov mohol predložiť súdu (odvolaciemu\nsúdu, dovolaciemu súdu).\n23. Európsky súd pre ľudské práva nevylučuje, že záujem na riadnom výkone\nspravodlivosti môže ospravedlniť určité finančné obmedzenia prístupu jednotlivca na súd.\nPovinnosť zaplatiť súdny poplatok v súvislosti s podaním žaloby (odvolania, dovolania)\nv civilnom konaní nemôže byť považovaná za obmedzenie práva na prístup na súd,\nktoré by bolo samo osebe nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru (Podbielski a PPU Polpure\nproti Poľsku, FC Mretebi proti Gruzínsku).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného\nsúdu z 20. apríla 2020\n24. Pri posudzovaní ústavnej sťažnosti v tejto časti ústavný súd vychádzal z princípu\nsubsidiarity, všeobecne vyjadreného v časti II tohto uznesenia, na ktorom je založená jeho\nprávomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Zmysel a účel\nsubsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd spočíva\nv tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou\nústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\nOpačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu,\nktorého právne dôsledky sú premietnuté do § 56 ods. 2 a § 132 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde (m. m. III. ÚS 149/04).\n8\n\n25. V tejto časti ústavná sťažnosť smeruje proti napadnutému uzneseniu okresného\nsúdu z 20. apríla 2020 vydanému vyššou súdnou úradníčkou.\n26. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému\nsúdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.\n27. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že proti uzneseniu vydanému\nvyšším súdnym úradníkom možno podať sťažnosť, ktorú síce nemožno považovať za riadny\nopravný prostriedok, ale len prostriedok procesnej obrany – zároveň však sťažnosť\nje efektívnym prostriedkom procesnej nápravy špecifikovaných uznesení a predstavuje\núčinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru (porovnaj Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, s. 869 a nasl.).\n28. Sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu okresného súdu z 20. apríla 2020\nsťažnosť podľa § 239 ods. 1 CSP podal a o tejto sťažnosti rozhodla samosudkyňa okresného\nsúdu napadnutým uznesením zo 14. mája 2020.\n29. Uplatnenie právomoci okresného súdu vylučuje, aby v uvedenej veci rozhodoval\nústavný súd, preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. a) a podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.\n2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\nzo 14. mája 2020\n30. Sťažovateľ v tejto časti ústavnej sťažnosti namieta porušenie označených práv\npodľa ústavy a dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu zo 14. mája 2020, ktorým\n9\n\nokresný súd zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu o zastavení dovolacieho\nkonania. Podľa sťažovateľa okresný súd nezohľadnil, že mu bol priznaný nárok\nna poskytnutie právnej pomoci a bolo mu ustanovené Centrum právnej pomoci\n(ďalej aj „centrum“) ako právny zástupca. V dôsledku uvedeného rozhodnutia bol\noslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).\n31. Okresný súd v napadnutom uznesení zo 14. mája 2020 uviedol, že uznesenie\no zastavení dovolacieho konania považoval za vecne správne a riadne odôvodnené.\nNásledne uviedol tieto právne závery:\n„Žalobca v podanej sťažnosti namietal formálnosť napadnutého rozhodnutia, avšak\nsúd poukazuje na to, že v zmysle vyššie cit. § 10 ods. 1 a § 10 ods. 2 písm. e/ z. č. 71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch súd v prípade, že poplatok nie je v lehote zaplatený, resp. ak nie\nje do uplynutia tejto lehoty podaná žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov,\nčo sa v danom prípade nestalo a nebolo to sporované ani žalobcom (lehota na zaplatenie\nsúdneho poplatku uplynula 30. 1. 2020, žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku bola\nna poštovú prepravu podaná 03. 02. 2020 a súdu doručená 05. 02. 2020), súd má povinnosť\nkonanie zastaviť, teda nie je na úvahe súdu, či konanie zastaví. Aj keď bola žalobcovi\nna základe oneskorene doručenej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov doručená\nvýzva na zdokladovanie majetkových pomerov, táto neumožňuje prihliadať na zmeškanie\nlehoty uvedenej v § 10 ods. 1 a § 10 ods. 2 písm. e/ zákona o súdnych poplatkoch. Zohľadniť\nokolnosti prípadu a očakávania žalobcu vyplývajúce z doručenej výzvy na zdokladovanie\npomerov by bolo možné, ak by bolo zastavenie konania v prípade zmeškania uvedenej lehoty\ndané na úvahu súdu, avšak ako vyplýva z uvedených ustanovení zákona o súdnych\npoplatkoch, v tomto prípade súd takúto možnosť nemá. Keďže neboli naplnené podmienky\nuvedené vo vyššie cit. § 10 ods. 3 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, pre ktoré by súd\nzrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a vzhľadom\nna vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť žalobcu zamietol.“\n\n10\n\n32. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu\nzo 14. mája 2020 dospel k záveru, že právne závery okresného súdu vo vzťahu\nk zamietnutiu sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o zastavení\ndovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie sú logické, rešpektujú\núčel vo veci aplikovaných právnych noriem – predovšetkým príslušných ustanovení\nCivilného sporového poriadku a zákona o súdnych poplatkoch. Odôvodnenie napadnutého\nuznesenia je dostatočným podkladom pre výrok, ktorým okresný súd zamietol sťažnosť\nsťažovateľa, preto právne závery okresného súdu nie sú zjavne neodôvodnené\na ani arbitrárne, a sú tak ústavne akceptovateľné.\n33. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že neobstojí argumentácia sťažovateľa,\nže mu v napadnutom konaní bol poskytnutý nárok na priznanie právnej pomoci. Z uznesenia\nokresného súdu č. k. 16 C 125/2004-144 z 29. januára 2013 – ktoré sťažovateľ predložil\nako prílohu ústavnej sťažnosti – vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. 16 C 125/2004-13\nz 31. augusta 2004 sťažovateľovi (a spolu s ním aj druhému navrhovateľovi, pozn.) priznal\noslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Následnými uzneseniami okresný súd\nustanovoval právnych zástupcov na zastupovanie v napadnutom konaní. Napokon\nuznesením z 29. januára 2013 ustanovil sťažovateľovi a ďalšiemu navrhovateľovi „Centrum\nprávnej pomoci... za právneho zástupcu... pre celé konanie vedené na tunajšom súde\npod sp. zn. 16 C/125/2004“. Podkladom pre ustanovenie centra za právneho zástupcu\npre sťažovateľa bolo uznesenie okresného súdu o oslobodení od súdnych poplatkov.\n34. Vychádzajúc z uvedených skutočností, v prípade sťažovateľa nemožno aplikovať\n§ 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého od poplatku je oslobodený aj ten,\nkomu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.\nUvedené ustanovenie odkazuje na zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci\nosobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii\na o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“). Sťažovateľovi v napadnutom konaní nebol\npriznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. Neobstojí ani\n11\n\nodkaz sťažovateľa na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 281/2017-57 zo 6. októbra 2017,\nkeďže v predmetnej veci ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa\nna tom základe, že bolo zastavené dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku\nza dovolanie. V predmetnej veci ale sťažovateľovi bol rozhodnutím centra priznaný nárok\nna poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti v predmetnom dovolacom konaní.\nSťažovateľ v aktuálne prerokúvanej veci takéto rozhodnutie nepredložil a ani\nneargumentuje jeho existenciou.\n35. Napadnuté uznesenie okresného súdu zo 14. mája 2020 je založené na právnom\nnázore, že rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov sa nevzťahuje na dovolacie\nkonanie. Ústavný súd tento právny názor nepovažuje za arbitrárny. V tomto smere ústavný\nsúd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 21/2017\nz 29. novembra 2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 74/2018, podľa ktorého pre účely zákona o súdnych poplatkoch\nsa celým konaním rozumie konanie na súde prvej inštancie a konanie na odvolacom súde,\nktoré sa končí právoplatným rozhodnutím veci odvolacím súdom. Súdom priznané\noslobodenie od súdnych poplatkov zásadne zaniká právoplatnosťou rozhodnutia,\nktorým sa konanie o veci končí a na dovolacie konanie sa (ak nie je výrokom uznesenia,\nktorým sa oslobodenie priznáva, výslovne určené inak) nevzťahuje.\n36. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu\nzo 14. mája 2020 a právne závery v ňom uvedené možno vnímať ako jedno z možných\na ústavne akceptovateľných riešení uvedenej procesnej situácie v konaní pred všeobecným\nsúdom v prípade nezaplatenia súdneho poplatku za dovolanie.\n37. Z uvedených dôvodov nemožno uvažovať o porušení základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením okresného súdu zo 14. mája 2020.\n38. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti osobitne neodôvodnil namietané porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu.\n12\n\nÚstavný súd neidentifikoval skutočnosti naznačujúce porušenie označeného základného\npráva napadnutým uznesením okresného súdu, teda napr. zjavne neprimeranú dĺžku\nrozhodovania a pod.\n39. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti\nako zjavne neopodstatnenú.\n40. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-nezaplatenie", "obhajoba, obhajca", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-dovolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "poplatok-súdny", "Centrum právnej pomoci", "poplatok-oslobodenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "ujma, náhrada škody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e552c3d-9e8a-496e-9785-90a0044f78ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.281.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 281/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2017 z 6. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.281.2017.2"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "5903720b-fe1c-43db-8e46-9b097c511e09:d8439bd6-cbd1-488d-a89f-29d9c3ec43a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1300898996.2", "spisova_znacka": "8Cdo/21/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/21/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1300898996.2"}], "citovane_v": []}