{"guid": "ussr:2ecae673-2c34-41b8-9821-a05bd674ecd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.533.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 533/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 533/2020 z 28. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 533/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.533.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2ecae673-2c34-41b8-9821-a05bd674ecd4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.533.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.533.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.533.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 533/2020-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO 35 709 332,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava,\nv mene ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Martin Timcsák, ktorou namieta porušenie\nzákladného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6 Co 39/2019\nz 28. februára 2020 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2020\ndoručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská\n\ncesta 3/A, Bratislava, IČO 35 709 332 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou\nkanceláriou MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, v mene ktorej koná jej\nkonateľ a advokát JUDr. Martin Timcsák, ktorou namieta porušenie základného práva\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 39/2019 z 28. februára 2020\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“) a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu (ďalej len\n„napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola\nstranou v konaní vedenom Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n10 C 682/2015 v procesnom postavení žalovanej 2, proti ktorej sa žalobcovia 1 až 7\ndomáhali ochrany osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy. Svoje nároky vyplývajúce\nzo zásahu do osobnostných práv žalobcovia 1 až 7 odôvodňovali tým, že žalovaná 1\n(\n\n) 28. marca 1994 zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej zomrela\n. Žalobcovia 1 až 7 boli v príbuzenskom vzťahu k zomrelej\n. Žalovaná 1 mala v rozhodnom čase so sťažovateľkou ako žalovanou 2 uzavretú\n\nzmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového\nvozidla, pričom podľa žalobcov 1 až 7 ich nároky na náhradu nemajetkovej ujmy patria\ndo rozsahu poistného krytia povinného zmluvného poistenia.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 10 C 682/2015 z 20. augusta 2018 (ďalej len\n„rozsudok z 20. augusta 2018“) rozhodol\n- výrokom I, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobcovi 1\nsumu 30 000 €,\n- výrokom II, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 2\nsumu 20 000 €,\n- výrokom III, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 3\nsumu 20 000 €,\n\n2\n\n- výrokom IV, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobcovi 4\nsumu 30 000 €,\n- výrokom V, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 5\nsumu 30 000 €,\n- výrokom VI, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobcovi 6\nsumu 5 000 €,\n- výrokom VII, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 7\nsumu 5 000 €.\n4. Zároveň bola rozsudkom okresného súdu z 20. augusta 2018 vo výroku VIII\nžaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku IX bolo rozhodnuté, že strany nemajú nárok\nna náhradu trov konania.\n5. Výrokom X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 okresný súd rozhodol,\nže žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom\nokresného súdu súdny poplatok v sume 4 266 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku\ns tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhej\nžalovanej plniť.\n6. Okresný súd uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok odôvodnil v bode 37\nrozsudku z 20. augusta 2018 poukazom na § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) zdôraznením skutočnosti,\nže žalobcovia, ktorým bola nemajetková ujma spôsobená trestným činom, boli podľa § 4\nods. 2 písm. j) citovaného zákona oslobodení od platenia súdneho poplatku, pričom okresný\nsúd ich žalobe čiastočne vyhovel. Žalovanej 1 a sťažovateľke ako žalovanej 2 bola tak\nuložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby podľa položky 7b sadzobníka zákona\no súdnych poplatkoch v sume 4 266 €, a to podľa písm. a) v sume 66 € a písm. b) v sume\n4 200 € (3 % z priznanej sumy náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 140 000 €, t. j. súčtu\nsúm 30 000 € + 20 000 € + 20 000 € + 30 000 € + 30 000 € + 5 000 € + 5 000 €) do 3 dní\n\n3\n\nod právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jednej z nich zaniká v rozsahu tohto\nplnenia povinnosť druhej žalovanej plniť.\n7. Proti výrokom I až VII a IX a X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018\npodala sťažovateľka odvolanie.\n8. Proti výroku X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 podala odvolanie aj\nžalovaná 1, pričom dôvodila, že jej nemôže byť uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok,\nkeďže v predmetnom konaní bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4\nods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, keďže jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej\npomoci podľa osobitného predpisu. Uznesením okresného súdu sp. zn. 10 C 682/2015\nz 30. januára 2019 (ďalej len „uznesenie z 30. januára 2019“) bol podľa § 12 ods. 3 zákona\no súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej\npovinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu, zmenený výrok X rozsudku\nokresného súdu z 20. augusta 2018 tak, že povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny\npoplatok v sume 4 266 € bola uložená výlučne sťažovateľke ako žalovanej 2.\n9. Napadnutým uznesením krajského súdu bol výrok VI rozsudku okresného súdu\nz 20. augusta 2018 zrušený a konanie v relevantnej časti zastavené a výroky I až V, VII a IX\nrozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 boli zrušené a vec v relevantných častiach\nvrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.\n10. V bode 12 napadnutého uznesenia krajský súd zdôraznil, že žalovaná 1 napadla\nrozsudok okresného súdu z 20. augusta 2018 len v časti o uložení povinnosti zaplatiť súdny\npoplatok, pričom okresný súd uznesením z 30. januára 2019 rozhodol o povinnosti zaplatiť\nsúdny poplatok len sťažovateľke, pričom citované rozhodnutie okresného súdu nadobudlo\nprávoplatnosť 1. februára 2019. Na podklade uvedeného krajský súd uzavrel, že predmetom\nprieskumu odvolacieho súdu nebolo rozhodovanie o poplatkovej povinnosti.\n11. Sťažovateľka namieta porušenie jej práva na prístup k súdu ako súčasti\nzákladného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Ďalej akcentuje,\n4\n\nže aj rozhodnutie, ktorým sa zrušuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, musí v odôvodnení\nspĺňať požiadavky kvality dané základných právom na súdnu ochranu a právom\nna spravodlivé súdne konanie.\n12. Sťažovateľka poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“), podľa ktorej k procesnej vade odňatia možnosti konať\npred súdom môže dôjsť aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako následku absencie\nniektorej podstatnej časti súdneho rozhodnutia (ku ktorej nepochybne patrí aj výrok), ktorá\nrobí rozhodnutie nepreskúmateľným. V dôsledku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia,\nktorú zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy\ndochádza k odňatiu možnosti strany v spore konať pred súdom (uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Cdo 223/2014 z 27. apríla 2015).\n13. Argumentuje ďalej odkazom na § 379 Civilného sporového poriadku (ďalej aj\n„CSP“), že odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný. Keďže sťažovateľka ako žalovaná\n2 napadla odvolaním aj výrok X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 (čo vyplýva aj\nz bodu 4 odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu) domáhala sa preskúmania\nprávneho názoru súdu prvej inštancie o splnení predpokladov na zaviazanie sťažovateľky\nna náhradu trov štátu. Povinnosťou krajského súdu preto malo byť posúdenie, či okresný\nsúd správne právne posúdil splnenie podmienok pre zaviazanie sťažovateľky ako žalovanej\n2 na úhradu súdneho poplatku.\n14. K porušeniu označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru podľa\nsťažovateľky došlo tým, že krajský súd nerozhodol o odvolaní sťažovateľky proti výroku X\nrozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018, pričom ani v odôvodnení napadnutého\nuznesenia nereagoval zákonom relevantným spôsobom na právnu argumentáciu\nsťažovateľky, pričom nepostupoval ani v súlade s § 379 CSP.\n15. Sťažovateľka v súvislosti s uznesením okresného súdu z 30. januára 2019\nzdôrazňuje, že ani okresný súd nepostupoval procesne správne, keď v štádiu konania\npo podaní odvolaní sťažovateľky a žalovanej 1 zmenil výrok X rozsudku okresného súdu\n5\n\nz 20. augusta 2018, proti ktorému sťažovateľka na podklade zákonných ustanovení\nCivilného sporového poriadku a poučenia nebola oprávnená podať odvolanie. Podľa\nsťažovateľky proti predčasnému uzneseniu okresného súdu z 30. januára 2019 mal krajský\nsúd s poukazom na § 380 ods. 2 CSP (na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,\nprihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené) zakročiť a výrok\nX rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 zrušiť. Sťažovateľka zdôrazňuje,\nže povinnosťou krajského súdu bolo s prihliadnutím na to, že došlo k zrušeniu výroku IX\nrozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 o náhrade trov konania, zrušiť aj previazaný\nvýrok X predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže súdny poplatok je súčasťou\nširšieho pojmu trovy konania.\n16. Uvedeným spôsobom – nerozhodnutím o napadnutom výroku X rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie krajský súd odobral sťažovateľke možnosť konať pred súdom.\n17. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu a postupom predchádzajúcim\njeho vydaniu, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti krajskému súdu\nna ďalšie konanie. Sťažovateľka zároveň požaduje priznanie náhrady trov konania\npred ústavným súdom v celkovej sume 450,23 €.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného\nsúdu\n18. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n19. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n6\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n20. V súlade s čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n21. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n22. V súlade s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n23. Úlohou ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti je okrem iného posúdiť,\nči ústavná sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej\nsťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného\nsúdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,\n7\n\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (m. m. IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).\n24. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 36 ods. 1 listiny) každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nV súlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n25. Nosná argumentácia sťažovateľky sa zameriava na ústavnú neudržateľnosť\npostupu krajského súdu, ktorý odmietol rozhodnúť vo veci sťažovateľkou podaného\nodvolania proti výroku X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018, pričom ani\nv odôvodnení napadnutého uznesenia nereagoval zákonom relevantným spôsobom na jej\nprávnu argumentáciu a nepostupoval ani v súlade s § 379 CSP. Uvedeným spôsobom došlo\npodľa sťažovateľky k pozbaveniu jej možnosti konať pred súdom.\n26. Na účely preskúmania opodstatnenosti argumentácie sťažovateľky ústavný súd\ndopytom na okresnom súde zistil tieto pre posúdenie veci relevantné skutočnosti.\nPodľa zistení ústavného súdu bol spis vzťahujúci sa na konanie vedené okresným\nsúdom pod sp. zn. 10 C 682/2015 po vydaní napadnutého uznesenia krajského súdu\nopätovne predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky proti výroku\nX rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 v spojení s uznesením okresného súdu\nz 30. januára 2019. Dňa 16. septembra 2020 krajský súd spis vrátil okresnému súdu ako\nnedôvodne predložený, pričom v prípise zdôraznil: „Spis bol predložený na rozhodnutie\no odvolaní žalovaného v 2. rade proti výroku X. rozsudku z č. l. 439-445. Krajský súd\n8\n\nv Nitre rozhodol uznesením zo dňa 28.02.2020 č. k. 6Co/39/2019-526. V rozhodnutí\nkonštatoval,\n\nže\n\nuznesenie\n\no\n\nzaplatenie\n\nsúdneho\n\npoplatku\n\nzo\n\ndňa\n\n30.01.2019\n\nč. k. 10C/682/2015-506 nadobudlo právoplatnosť 01.02.2019 a dňa 08.11.2018 bola\nzložená platba od žalovaného v 2. rade. V bode 12. rozsudku odvolací súd konštatoval, že\nnebolo prieskumom odvolacieho súdu rozhodovanie o poplatkovej povinnosti. Z uvedených\ndôvodov nemá odvolací súd o čom rozhodovať, preto Vám vracia spis ako nesprávne\npredložený odvolaciemu súdu.“\n27. Na podklade uvedených skutočností okresný súd rozsudkom sp. zn.\n10 C 682/2015 zo 17. septembra 2020 (ďalej len „rozsudok zo 17. septembra 2020“) vo veci\nopäť rozhodol:\n- výrokom I, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobcovi 1\nsumu 30 000 €,\n- výrokom II, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 2\nsumu 15 000 €,\n- výrokom III, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 3\nsumu 15 000 €,\n- výrokom IV, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobcovi 4\nsumu 15 000 €,\n- výrokom V, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 5\nsumu 15 000 €,\n- výrokom VI, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 7\nsumu 5 000 €,\n- výrokom VII tak, že vo zvyšnej časti žalobu zamieta,\n- výrokom VIII tak, že žalobcovia 1 až 5 a 7 majú proti žalovanej 1 a žalovanej 2\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy,\n- výrokom IX tak, že žalobcovi 6 sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva,\n- výrokom X tak, že sa mení rozsudok okresného súdu z 20. augusta 2018 v znení\nuznesenia okresného súdu z 30. januára 2019 a žalovanej 2 sa ukladá povinnosť zaplatiť\nSlovenskej republike prostredníctvom okresného súdu súdny poplatok v sume 2 916 €.\n\n9\n\n28. Okresný súd k výroku X rozsudku okresného súdu zo 17. septembra 2020\nv odôvodnení uviedol: „Pretože žalobcom bola nemajetková ujma spôsobená trestným\nčinom, boli podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na poplatku za výpis z registra trestov oslobodení od platenia súdneho poplatku a pretože súd\nich žalobe čiastočne vyhovel a žalovanej 1/ bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych\npoplatkov, má súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. zaplatiť\nžalovaný 2/ a preto námietka žalovaného 2/ nie je dôvodná. Pretože žalovanému 2/ už bola\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok uložená z pôvodne priznanej sumy 140000 eur, ale týmto\nrozhodnutím žalobe vyhovel iba v časti 95000 eur, je rozhodnutie o uložení poplatkovej\npovinnosti vo výške 4266 eur nesprávne. Súd preto toto rozhodnutie zmenil podľa 12 ods. 3\nzákona č. 71/1992 Zb. a rozhodol, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť súdny poplatok\nvo výške 2916 eur, ktorý pozostáva z 66 eur podľa položky 7b písm. a) sadzobníka a 2850\neur (3 % z 95000 eur) podľa písm. b) sadzobníka. Pretože žalovaný 2/ už súdny poplatok\nzaplatil, vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o jeho vrátení\nv alikvotnej výške.“\n29. S prihliadnutím na charakter námietky vznesenej sťažovateľkou, ktorou brojí\nproti ústavne neudržateľnému postupu krajského súdu, ktorý nerozhodol vo veci ňou\npodaného odvolania proti výroku X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018, považuje\nústavný súd za žiaduce zdôrazniť, že vzhľadom na zmysel a účel ústavnej sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy ako špecifického právneho prostriedku ochrany pred porušením\nzákladných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz kvalifikovanej zmluvy je neodmysliteľnou súčasťou rozhodovania o takejto ústavnej\nsťažnosti aj posúdenie, či sťažovateľovi bola napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci spôsobená (reálna) ujma, resp. či mu ešte takáto ujma\nv čase rozhodovania ústavného súdu (reálne) hrozí. V situácii, keď ústavný súd zistí,\nže sťažovateľovi napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej\nmoci nebola spôsobená žiadna ujma, resp. mu už žiadna hrozba ujmy v čase rozhodovania\nnehrozí, neexistuje relevantný dôvod na vyslovenie porušenia ústavou garantovaných práv,\nv opačnom prípade by totiž rozhodovanie o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nnadobudlo akademický charakter (m. m. II. ÚS 431/2016, IV. ÚS 137/2018).\n10\n\n30. Z už uvádzaných zistení ústavného súdu nespochybniteľne vyplýva, že krajský\nsúd vo veci odvolania proti výroku X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 v spojení\ns uznesením okresného súdu z 30. januára 2019 (vo veci uloženia povinnosti sťažovateľke\nzaplatiť súdny poplatok) nerozhodol. Bez nutnosti bližšie sa zaoberať ústavnou\n(ne)udržateľnosťou postupu krajského súdu v tomto smere ústavný súd s prihliadnutím\nna skutočnosti, ku ktorým došlo v konaní vo veci sťažovateľky pred súdom prvej inštancie\npo vydaní napadnutého uznesenia krajského súdu konštatuje, že je tu daný dôvod\nna odmietnutie ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.\n31. Zo skutočností predložených okresným súdom je totiž nesporné, že po vrátení\nveci okresnému súdu tento sám zmenil rozsudok z 20. augusta 2018 v znení uznesenia\nokresného súdu z 30. januára 2019 a sťažovateľke s odkazom na právnu úpravu obsiahnutú\nv § 12 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike\nprostredníctvom okresného súdu súdny poplatok v sume 2 916 €. Vzhľadom na skutočnosť,\nže sťažovateľka súdny poplatok podľa rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018\nv spojení s uznesením okresného súdu z 30. januára 2019 zaplatila v sume vyššej (4 266 €),\nokresný súd zároveň rozhodol o tom, že jej rozdiel medzi zaplatenou sumou súdneho\npoplatku a sumou súdneho poplatku upraveného v závislosti od sumy priznanej náhrady\nnemajetkovej ujmy v prevyšujúcej časti bude vrátený.\n32. Keďže súd prvej inštancie vo veci povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny\npoplatok opätovne konal a uloženú poplatkovú povinnosť zmenil, je zjavné, že prípadné\nposudzovanie (ne)ústavnosti postupu krajského súdu vo veci odvolania sťažovateľky proti\nvýroku X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 v spojení s uznesením\nz 30. januára 2019 (ktorý bol súdom prvej inštancie už zmenený) by v konkrétnych\nokolnostiach veci malo zjavne akademický charakter.\n33. Ústavný súd prihliadal vo veci sťažovateľky aj na požiadavku existencie reálnej\nujmy na strane strany sporu (v okolnostiach prípadu sťažovateľky ako žalovanej 2 v konaní\no ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, pozn.), ktorá je spojená s materiálnym\n\n11\n\nchápaním ochrany základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne\nčl. 36 ods. 1 listiny) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n34. Vzhľadom na už uvádzané skutočnosti ústavný súd nosnú námietku sťažovateľky\no procesnom pochybení krajského súdu súvisiacom s absenciou rozhodnutia vo veci\nopravného prostriedku o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok vyhodnotil ako\nnespôsobilú na to, aby len na jej základe po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie mohol vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv zaručených čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu.\n35. S prihliadnutím na dosiaľ uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť vo veci\nnamietaného porušenia práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní a napadnutým uznesením\nkrajského súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde.\n36. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi v nej uplatnenými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. októbra 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-výrok", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "poplatok-súdny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3cc12bfc-76d2-4957-a92d-d328016d1d72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2018 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.137.2018.1"}, {"guid": "ussr:afee579e-dafb-48c2-bac2-bdb3d9995c89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.431.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 431/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 431/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.431.2016.1"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "dfb68974-8117-46d6-b894-d229f4af87df:affcef06-4fe2-4c1d-aeee-e9f616d47eb7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3818202293.1", "spisova_znacka": "6Co/39/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/39/2019 z 15. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-07-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3818202293.1"}], "citovane_v": []}