{"guid": "ussr:34e631f0-525a-464f-8d2e-0ce411472f79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.51.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2020 z 4. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 2020, sp. zn. IV. ÚS 51/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.51.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/34e631f0-525a-464f-8d2e-0ce411472f79", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.51.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.51.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.51.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 51/2020-20\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou Aequitas s. r. o., Dolná 19, Banská Bystrica, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ JUDr. Jaroslav Lovašš, ktorou namietala porušenie základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 83/2012, postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 320/2016 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cdo 80/2018, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a argumentácia v ústavnej sťažnosti\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n29. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Jaroslavom Lovaššom, ktorou namieta porušenie základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl.\n\n6\n\nDohovoru\n\no\n\nochrane\n\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 12 C 83/2012, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 320/2016 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 Cdo 80/2018.\n2.1 Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľke bol na základe rozhodnutia\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica, odboru poriadkovej polície\nč. p. ORP-900-3/PP-ODEZ-2007 z 13. septembra 2007 zaistený zbrojný preukaz a dve\nstrelné zbrane. Dňa 22. februára 2011 bolo sťažovateľke adresované oznámenie Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica, oddelenia dokladov o navrátení zbrojného\npreukazu a strelných zbraní z dôvodu, že 31. októbra 2009 došlo k zmene zákona, a to\nzákonom č. 440/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných\nzbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o strelných zbraniach a strelive“), s účinnosťou od 1. novembra 2009,\nktorým bol upravený § 19 zákona o strelných zbraniach a strelive, teda bezúhonnosť\na spoľahlivosť osoby, ktorá môže byť držiteľom strelnej zbrane. Trestné činy prijímania\núplatku a inej náležitej výhody a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti neboli\nnovelizáciou\n\nzákona\n\nv\n\ntomto\n\nustanovení\n\nzahrnuté\n\nako\n\nprekážka\n\nbezúhonnosti\n\na spoľahlivosti. Sťažovateľka 27. marca 2011 adresovala Okresnému riaditeľstvu\n2\n\nPolicajného zboru Banská Bystrica, oddeleniu dokladov vyjadrenie, v ktorom žiadala\nokamžité navrátenie zbrojného preukazu a strelných zbraní a upozornila na skutočnosť, že\nvzhľadom na zmenu zákonného znenia § 19 zákona o strelných zbraniach a strelive jej bol\nod 1. novembra 2009 nezákonne zadržiavaný zbrojný preukaz a strelné zbrane.\nSťažovateľka uviedla, že „OR PZ v Banskej Bystrici, ako správny orgán v zmysle § 30\nods. 1 Správneho poriadku malo podľa názoru sťažovateľa obligatórne zastaviť predmetné\nkonanie, v ktorom sa rozhodlo o zaistení zbrojného preukazu a zbraní sťažovateľa, a to\nbezodkladne odo dňa účinnosti novely zákona o zbraniach, t. j. 01.11.2009. Sťažovateľ\ntvrdil, že nečinnosťou OR PZ v Banskej Bystrici, oddelenia dokladov ako správneho orgánu\npo dobu skoro jeden a pol roka došlo k nesprávnemu úradnému postupu, čím sťažovateľovi\nvznikla škoda na právach, nemajetková ujma ako aj poškodenie a následná ujma na\nzdraví.“. Z už uvedených dôvodov podala sťažovateľka po predchádzajúcej žiadosti\no predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci na\nokresnom súde žalobu o náhradu škody proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej\nMinisterstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaná“).\n2.2 Okresný súd túto žalobu sťažovateľky rozsudkom zamietol a konštatoval,\nže nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom\nnemajetkovej ujmy (strach o život v dôsledku vyhrážok\n\n, pozn.). Krajský súd\n\npo podaní odvolania sťažovateľkou rozsudok okresného súdu potvrdil. Napokon najvyšší\nsúd odmietol dovolanie sťažovateľky proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu.\n3. V rámci dobového kontextu sťažovateľka uviedla, že ako sudkyňa v zmenkovom\nkonaní sp. zn. 2 Zm 43/1999 vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici rozhodla\no platnosti zmenky v prípade spoločnosti RAŠELINA QUIDO, a. s., Lazovná 18, Banská\nBystrica, IČO 36 030 431, na čo bol následne na majetok tejto spoločnosti vyhlásený\nkonkurz. V rokoch 2005 – 2009 bola kauza spoločnosti RAŠELINA QUIDO, a. s.,\nmnohonásobne medializovaná. Dôvodom silného záujmu verejnosti a médií o túto kauzu sa\nstalo aj obvinenie predsedu predstavenstva spoločnosti RAŠELINA QUIDO, a. s.,\nz prípravy vrážd subjektov zúčastnených na konaní, kde bolo v printových médiách\nopakovane uvádzané, že jednou z pripravovaných vrážd bola aj vražda sťažovateľky.\n3\n\n4. Sťažovateľka vo vzťahu k okresnému súdu a ku krajskému súdu namietala,\nže nevykonali ňou navrhnutý dôkaz (výsluch svedkov\n\na\n\n, ktorí\n\nako pracovníci Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií poskytovali\nsťažovateľke osobnú ochranu a mali sa podľa nej vyjadriť k miere a intenzite obáv\na strachu, ktorými sťažovateľka trpela v období, keď mala v držbe strelnú zbraň, oproti\nobdobiu, keď ju v držbe nemala). Sťažovateľka z tejto skutočnosti vyvodila záver,\nže konajúce súdy jej znemožnili, aby uskutočnila svoje procesné práva, čoho výsledkom\nmalo byť porušenie jej práva na spravodlivý proces. Zároveň sťažovateľka dospela\nk záveru, že nevykonaním ňou navrhovaných dôkazov bola porušená aj zásada rovnosti\nzbraní sporových strán. K záveru okresného súdu, s ktorým sa stotožnil krajský súd,\no nedostatku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom\nnemajetkovej ujmy sťažovateľka uznala, že obavy a strach o svoj život nemala výlučne\nv dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovanej. Trvala ale na tom, že tento jej strach\nby bol menší, ak by nedošlo k tomuto nesprávnemu úradnému postupu.\n5. Dovolaciemu súdu sťažovateľka v prvom rade vytýka, že jej dovolanie odmietol,\nhoci podľa jej názoru ho v skutočnosti zamietol, pretože podľa jej tvrdenia sa ňou\nvymedzenými dovolacími dôvodmi zaoberal a len konštatoval, že dovolací dôvod nebol\nnaplnený. Vo vzťahu k obsahu rozhodnutia dovolacieho súdu sťažovateľka nesúhlasí s jeho\nzáverom, že otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom\nnemajetkovej ujmy je otázkou skutkovou, a nie právnou. Keďže ju dovolací súd považoval\nza skutkový aspekt, ktorý je vylúčený z dovolacieho prieskumu, dovolanie sťažovateľky\nodmietol. Týmto postupom dovolacieho súdu malo byť podľa sťažovateľky porušené jej\nprávo na spravodlivý proces.\n6. Okrem už uvedených námietok smerujúcich proti okresnému súdu, krajskému\nsúdu a najvyššiemu súdu sťažovateľka napádala aj rozhodnutie žalovanej v napadnutom\nkonaní o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným postupom nezbaviť ňou\nnavrhnutých svedkov mlčanlivosti, hoci podľa jej názoru na to boli naplnené zákonné\npodmienky. Týmto postupom žalovanej malo takisto dôjsť k odopretiu jej práva\n\n4\n\nna spravodlivý súdny proces. Sťažovateľka ale túto časť argumentácie žiadnym spôsobom\nnepremietla do petitu svojej ústavnej sťažnosti.\n7. Sťažovateľka preto žiadala, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal\ntento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa článku\n6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo\nsťažovateľa na zachovanie rovnosti strán v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky bolo konaním Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom\npod č. k. 12C 83/2012, konaním Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod č. k. 9Co/320/2016 a konaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod č. k. 8 Cdo 80/2018 porušené\n2.\n\nRozhodnutie\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nI\n\nsp.\n\nzn.\n\n12C/83/2012-291\n\nzo dňa 29.04.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/320/2016-340\nzo dňa 18.01.2018 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 80/2018\nzo dňa 19.08.2019 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie\nkonanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný do jedného mesiaca odo dňa\ndoručenia nálezu zaplatiť na účet právneho zástupcu Sťažovateľa náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 391,99 EUR s DPH.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n8.1 Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8.2 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8.3 Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n8.4 Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n9.1 Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n9.2 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n\n6\n\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n13. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n14. Z petitu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia ňou\noznačených práv iba postupom okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu,\nno z povahy veci vyplýva, že namietaný postup vyústil do rozhodnutí, konkrétne rozsudku\nokresného súdu č. k. 12 C 83/2012-219 z 29. apríla 2016, rozsudku krajského súdu\nč. k. 9 Co 320/2016-340 z 18. januára 2018 a uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n8 Cdo 80/2018 z 19. augusta 2019, a preto ústavný súd v medziach vymedzených ústavnou\nsťažnosťou sťažovateľky vychádzal pri svojom prieskume napadnutého postupu okresného\nsúdu, krajského súdu a najvyššieho súdu najmä z obsahu uvedených rozhodnutí.\nIII.A K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6\ndohovoru postupom okresného súdu\n15. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti nerozlišovala medzi okresným súdom\na krajským súdom a namietané porušenia, konkrétne nevykonanie ňou navrhovaných\nvýsluchov svedkov a záver týkajúci sa nedostatku príčinnej súvislosti medzi nezákonným\npostupom štátneho orgánu a vznikom ujmy na strane sťažovateľky, vytýkala v rovnakej\nmiere okresnému súdu aj krajskému súdu.\n\n7\n\n16. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc všeobecných súdov\nje ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)\na právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n17. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07, I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,\nII. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\n18. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nsú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne\nzodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\n\n8\n\n19. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že napadnutý rozsudok\nokresného súdu bol predmetom súdneho prieskumu realizovaného krajským súdom\nna základe sťažovateľkou podaného odvolania. Konanie o tomto odvolaní bolo skončené\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti\nnamietaného porušenia označených práv napadnutým rozsudkom okresného súdu je teda\npodstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1 ústavy. To vylučuje\nprávomoc ústavného súdu na prieskum ústavnou sťažnosťou prezentovaného porušenia\noznačených práv zaručených ústavou a dohovorom napadnutým rozsudkom okresného\nsúdu. Na prerokovanie tejto časti ústavnej sťažnosti nemá ústavný súd danú právomoc,\npreto ju bolo potrebné v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu\n[§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde].\nIII.B K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6\ndohovoru postupom krajského súdu\n20. Ako bolo aj v predošlej stati uvedené, sťažovateľka vytýkala krajskému súdu\nnevykonanie ňou navrhovaných výsluchov svedkov a spochybňovala správnosť záveru\ntýkajúceho sa nedostatku príčinnej súvislosti medzi nezákonným postupom štátneho orgánu\na vznikom ujmy na jej strane.\n21. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou v prvom rade považuje\nza potrebné uviesť, že obsah základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru tvoria obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07, IV. ÚS 284/2018). Sťažovateľka\nsíce v petite svojej ústavnej sťažnosti označila celý čl. 6 dohovoru, ale vzhľadom\nna predmet napádaného konania, ako aj skutočnosť, že sama sťažovateľka uvádzala\nporušenie čl. 6 dohovoru v súvislosti s čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd dospel k záveru, že\nsťažovateľka napádala iba čl. 6 ods. 1 dohovoru, a pri posudzovaní týchto dvoch článkov\nvychádzal z uvedeného záveru.\n\n9\n\n22. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola\nodmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde,\npredovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd\nodmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne\npreskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím (II. ÚS 8/01,\nIV. ÚS 115/03).\n23. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\naj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania poskytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní,\nv ktorom sa podaním riadneho opravného prostriedku domáha ochrany svojich práv\npred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých uplatnenie umožňuje procesné právo.\nAk účastník konania splní predpoklady ustanovené zákonom na poskytnutie ochrany\nv odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa\npreukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany v takom konaní. Poskytnutie\ntakejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno považovať za právo na úspech\nv odvolacom konaní (m. m. II. ÚS 4/94), ak každé také rozhodnutie odvolacieho súdu\nodpovedá na obsah odvolania ústavne konformným spôsobom a v rozsahu upravenom\nzákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy). Reálne uplatnenie a garantovanie základného práva\nna súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to,\naby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (IV. ÚS 302/07).\n24. Rovnosť strán konania (čl. 47 ods. 3 ústavy) súd zabezpečuje vytvorením\nrovnakých procesných možností na uplatnenie ich práv a plnenie ich povinností. Podstata\ntejto ústavnej zásady spočíva v tom, že strany civilného konania (osobitne sporového\nkonania) majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých\nprocesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.\nNerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia strany konania, nie je podstatné\n\n10\n\nani to, ktorá zo strán konania sa stane žalobcom a ktorá žalovaným (II. ÚS 35/02,\nIV. ÚS 126/09).\n25. Krajský súd vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi nezákonným postupom\nštátneho orgánu a vznikom ujmy na strane sťažovateľky uviedol: «Odvolací súd považuje\nnámietky žalobkyne za právne irelevantné. Súd prvej inštancie dospel pri posudzovaní\npríčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom (prieťahmi v období od 1.11.2009\ndo 30.3.2011) a žalobkyňou tvrdenou nemajetkovou ujmou k správnemu záveru, že zo strany\nžalobkyne nebola preukázaná príčinná súvislosť. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)\nmedzi nesprávnym úradným postupom a škodou bol riešený vo viacerých rozhodnutiach\nNajvyššieho súdu SR (rozhodnutia 3Cdo 313/2009, sp. zn. 2 Cdo 153/2014,\nsp. zn. 6 MCdo 11/2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009) keď niektoré z nich boli uverejnené\nv Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR (R 21/1992, R 28/2008, R 137/2014). Podľa\nzáverov obsiahnutých v týchto rozhodnutiach sa vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálnym\nnexusom) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou označuje priama väzba javov\n(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).\nO vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah\npríčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu\nnenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá\nmôže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba\nškodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je\nrozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale\nnapomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá\nje už sama následkom. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je\nnásledkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.\nZodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej\nsúvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo\n(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť\npreto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní\npríčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich\n\n11\n\ndo úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája\nzodpovednosť za škodu...\nŽalobkyňa vznik nemajetkovej ujmy a jej výšku odôvodňovala strachom o život\na zdravie seba a svojho syna. Avšak táto nemajetková ujma, (strach o život a zdravie seba\na svojho syna) zjavne, ako vyplynulo z konania, nie je následkom nesprávneho úradného\npostupu (t.j. konštatovaných prieťahov v období od 1.11.2009 do 30.3.2011). Strach\nžalobkyne o svoj a synov život bol už pred tým, ako došlo k nesprávnemu úradnému\npostupu. Sama žalobkyňa už v žalobe uviedla a potvrdila to aj vo svojej výpovedi, že sa\nzačala obávať o seba a svojho syna potom ako ona ako sudca Krajského súdu v Banskej\nBystrici v zmenkovom konaní sp. zn. 2 Zm 43/199 rozhodla o platnosti zmenky v prípade\nspoločnosti RAŠELINA QUIDO, a.s. na čo bol na majetok spoločnosti Uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici vyhlásený dňa 27.2.2001 sp. zn. 36-24 K 323/00\nvyhlásený konkurz. Následne sa jej obavy ešte zvýšili v období rokov 2004 až 2008 keď bola\nkauza spoločnosti RAŠELINA QUIDO, a.s. medializovaná a to aj z dôvodu obvinenia\npredsedu predstavenstva\n\nz príprava vrážd subjektov zúčastnených na\n\nkonaní...\nPríčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne\npreukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné\nbremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu\nsporu, ktorej tvrdenie má byť preukázané teda poškodeného t.j. žalobkyňu. Odvolací súd\nzastáva v súlade so súdom prvej inštancie názor, že žalobkyňa nepreukázala, že prieťahy\nako nesprávny úradný postup bol jedinou príčinou vzniku škody. Ak príčinou škody je iná\nskutočnosť zodpovednosť za škodu nenastáva. Taktiež aplikujúc test conditio sine qua non\nnemajetková ujma tak ako šiju uplatňuje žalobkyňa by na jej strane vznikla aj keby nedošlo\nk prieťahom v konaní pred v konaní na Okresnom riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej\npolície, oddelenia dokladov Banská Bystrica a to vzhľadom na skutočnosti popísaná vyššie.\nNesprávny úradný postup - prieťahy je preto ako príčina vzniku škody vylúčená.» (body\n15.1, 15.2 a 15.3 odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. 9 Co 320/2016-340\nz 18. januára 2018).\n\n12\n\n26. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť namietaným rozsudkom krajského súdu\nporušené právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, je potrebné\nzohľadniť nielen odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ale aj rozsudku okresného súdu.\nTieto z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08).\nVo vzťahu k sťažovateľkou navrhovaným výsluchom svedkov\n\na\n\n, členov ochranky z Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií,\nokresný súd v rozsudku uviedol, že ho nemohol vykonať, pretože minister vnútra\nSlovenskej republiky ich neoslobodil od povinnosti mlčanlivosti (s. 14 rozsudku okresného\nsúdu č. k. 12 C 83/2012-219 z 29. apríla 2016).\n27. Krajský súd v napadnutom rozsudku adekvátne a zrozumiteľne vysvetlil\nteoretické základy posudzovania príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom\na uplatnenou nemajetkovou ujmou opierajúce sa o judikatúru najvyššieho súdu. Následne\ns prihliadnutím na tieto teoretické východiská vyhodnotil konkrétne skutkové okolnosti\npredmetnej veci so záverom, že v danom prípade nebola preukázaná príčinná súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou nemajetkovou ujmou. Samotná\nskutočnosť, že sa sťažovateľka nestotožnila so záverom krajského súdu, nie je dostatočne\nrelevantná, aby spochybnila ústavnú konformnosť záveru krajského súdu o nedostatku\npríčinnej súvislosti.\n28. Z bodu 26 odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že okresný súd nevykonal\nvýsluch sťažovateľkou navrhovaných svedkov z objektívneho dôvodu (neboli príslušným\nštátnym orgánom oslobodení od povinnosti mlčanlivosti, pozn.). Takáto skutočnosť nemôže\nindikovať porušenie základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy. Zároveň k vzťahu medzi\nprávom na spravodlivý proces a nevykonaním predmetných výsluchov ústavný súd uvádza,\nže sťažovateľka namietala nevykonanie týchto výsluchov aj v rámci dovolacieho konania\nv rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Dovolací súd tento jej dovolací\ndôvod odmietol a sťažovateľka túto časť rozhodnutia ani nenapadala svojou ústavnou\nsťažnosťou (ústavnou sťažnosťou napadla postup dovolacieho súdu, ktorý odmietol ňou\nuplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP, pozn.). Z uvedeného vyplýva,\n13\n\nže otázkou porušenia práva na spravodlivý súdny proces vo vzťahu k nevypočutiu\nsťažovateľkou navrhovaných svedkov sa v rámci posudzovania dovolacích dôvodov\nzaoberal aj najvyšší súd, a to v miere, ktorá splnila všetky atribúty pre naplnenie ochrany\npráva na spravodlivý súdny proces. Ústavnú sťažnosť v časti týkajúcej sa argumentu\nsťažovateľky o porušení čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom\nnevypočutím ňou navrhnutých svedkov preto musel ústavný súd s ohľadom na princíp\nsubsidiarity odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nsvojej právomoci na jej prerokovanie.\n29. K sťažovateľkinej námietke zhrnutej v bode 6 odôvodnenia tohto uznesenia\nústavný súd uvádza, že postoj protistrany (a zároveň štátneho orgánu disponujúceho\nkonkrétnou zákonnou právomocou, pozn.) v konaní nemôže byť dôvodom porušenia\nprincípu rovnosti strán konania, za ktorú by niesol zodpovednosť konajúci všeobecný súd.\n30. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n31. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade niet žiadnej spojitosti medzi\nrozsudkom krajského súdu č. k. 9 Co 320/2016-340 z 18. januára 2018 a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, a namietaným porušením základných práv sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnú\nsťažnosť v tejto časti (nad rámec špecifikovaný v bode 28 odôvodnenia tohto uznesenia)\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n14\n\nIII.C K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6\ndohovoru postupom najvyššieho súdu\n32. Vo vzťahu k rozhodovaniu najvyššieho súdu v predmetnej veci sťažovateľka vidí\nporušenie označených práv v tom, že najvyšší súd jej dovolanie odmietol s poukazom\nna skutočnosť, že príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom\nnemajetkovej ujmy je otázkou skutkovou, a nie právnou. Sťažovateľka je totiž toho názoru,\nže ide o otázku právnu, a preto ju možno podriadiť pod dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1\nCSP.\n33. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 8 Cdo 80/2018 z 19. augusta 2019\nk sťažovateľkou namietanému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP okrem\niného uviedol: „... otázka, či medzi žalobkyňou tvrdeným protiprávnym konaním orgánu\nžalovanej a ňou tvrdenou nemajetkovou ujmou, bola otázkou skutkovou, riešenie ktorej\nnemá právnu relevanciu z hľadiska skúmania podmienok prípustnosti dovolania podľa\n§ 421 CSP. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že medzi ňou uvádzanou skutočnosťou (nesprávny\núradný postup orgánu štátu) a nemajetkovou ujmou (strach o svoj život a zdravie) je vzťah\npríčinnej súvislosti, resp. tvrdí, že protiprávny stav, kedy jej nebola vrátená legálne držaná\nstrelná zbraň, ktorú si zaobstarala na svoju ochranu, prispela a podieľala sa na vzniku\nnemajetkovej ujmy, ktorá by bola menšia, keby k takémuto protiprávnemu postupu žalovanej\nnedošlo, prehodnocuje skutkové závery odvolacieho súdu o neexistencii príčinnej súvislosti\nmedzi konaním orgánu moci a nemajetkovou ujmou. Posudzovanie miery preukázania\npríčinnej súvislosti nie je právnou otázkou. Dovolací súd so zreteľom na toto ustanovenie\nnemôže pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP posudzovať\nsprávnosť skutkových zistení odvolacieho súdu alebo spôsob vykonávania jednotlivých\ndôkazov alebo výsledok ich hodnotenia premietajúci sa do skutkových zistení. Prípustnosť\ndovolania podľa tohto ustanovenia nie je spôsobilé založiť tvrdenie žalobkyne, že pri inom\n(podľa žalobkyne náležitejšom a úplnejšom) zistení rozhodujúcich skutkových okolností\nodvolacím súdom by právne závery, na ktorých spočíva napadnuté rozhodnutie, boli\nodlišné.“\n\n15\n\n34. Ústavný súd zdôrazňuje, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu nie je\npovinnosť najvyššieho súdu akceptovať dôvody prípustnosti dovolania uvádzané\nsťažovateľkou. K už uvedenej citácii ústavný súd iba dodáva, že otázka príčinnej súvislosti\nmedzi nesprávnym úradným postupom a deklarovanou ujmou bude vždy závisieť\nod konkrétnych skutkových okolností predmetného prípadu. Sťažovateľkou uvádzané\nskutočnosti v jej ústavnej sťažnosti preto nesignalizujú žiadnu možnosť porušenia ňou\noznačených práv postupom najvyššieho súdu v predmetnom dovolacom konaní. Ústavný\nsúd v takom prípade nemá žiaden dôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov\nnajvyššieho súdu.\n35. Tvrdenie sťažovateľky, že najvyšší súd v predmetnej veci v skutočnosti zamietol\njej dovolanie napriek zneniu samotného výroku („dovolanie odmieta“, pozn.), pretože sa\nmal zaoberať ňou uvedenými dovolacími dôvodmi, taktiež neobstojí. Najvyšší súd sa totiž\nnezaoberal dôvodmi dovolania, ale dôvodmi prípustnosti dovolania. Konkrétne sa najvyšší\nsúd v rámci odôvodnenia dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP zaoberal otázkou,\nči posúdenie už špecifikovanej príčinnej súvislosti je skutkovou otázkou, ale nehodnotil\nkonkrétnu príčinnú súvislosť v predmetnej veci, ako to urobil krajský súd. To, že bolo\nodôvodnenie\n\npredmetného\n\nuznesenia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nrozsiahle\n\na vyčerpávajúce\n\na obsahovalo aj všeobecné teoretické východiska a judikatúru týkajúcu sa posudzovania\npríčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou ujmou (obdobne\nako príslušný rozsudok krajského súdu, pozn.), mohlo síce zmiasť sťažovateľku,\nale relevantné v tomto kontexte sú závery, ku ktorým sa ten-ktorý súd dopracoval.\nV prípade predmetného uznesenia najvyššieho súdu to bola neprípustnosť sťažovateľkou\nuplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP, a to vzhľadom na jeho skutkový\ncharakter. V prípade predmetného rozsudku krajského súdu to bol záver, podľa ktorého\nnebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou\nnemajetkovou ujmou.\n36. V danom prípade preto neexistuje žiadna príčinná súvislosť ani medzi\npredmetným uznesením najvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\na namietaným porušením základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\n16\n\nústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd ústavnú sťažnosť\naj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n37. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo\nbez právneho významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v petite ústavnej\nsťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "príčinná súvislosť", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8244313c-3e14-498d-ae9c-50474797f72e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.284.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 284/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 284/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.284.2018.1"}, {"guid": "ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 126/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 126/09 z 9. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-09", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:a8aab482-1974-455f-99a5-d2f5a66fed5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8aab482-1974-455f-99a5-d2f5a66fed5c"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/02 z 11. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-11", "citacie_n": 383, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7"}, {"guid": "ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/01 z 18. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-18", "citacie_n": 229, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "d5004ca0-61ca-464f-8f9a-58b8786ea5a1:65aeaaa5-47a7-4e0d-9c44-cd9456514825", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1112211249.1", "spisova_znacka": "8Cdo/80/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/80/2018 z 18. 8. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-08-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1112211249.1"}, {"guid": "56032ed9-b6c6-496a-804c-80964768d112:c360d979-12b1-44c0-883c-e20a0a426c91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1", "spisova_znacka": "6MCdo/11/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 30. 1. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-01-30", "citacie_n": 452, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1"}, {"guid": "19c33b90-8e2a-4421-aa47-5bc9af5539f5:82cee857-50e1-40f4-8f3a-4756575aac3e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1112211249.1", "spisova_znacka": "9Co/320/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/320/2016 z 17. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1112211249.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6a573c3a-4093-4fcb-b691-897dce65f3dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.362.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/2021 z 6. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.362.2021.1"}, {"guid": "ussr:ae31a970-ccd1-49e3-abc3-32d33921d550", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.403.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 403/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 403/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.403.2020.1"}, {"guid": "ussr:4040a166-40e0-4f52-aac1-ddf54e9abc6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.164.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.164.2020.1"}]}