{"guid": "ussr:28c3eb33-3838-41c9-a100-e02a4118ad49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.497.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 497/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 497/2020 z 13. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 497/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.497.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "nazov": "čl. 46 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/28c3eb33-3838-41c9-a100-e02a4118ad49", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.497.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.497.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.497.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 497/2020-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. októbra 2020\npredbežne\n\nprerokoval\n,\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n,\n\nČeská republika, zastúpeného advokátom\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základných\n\npráv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, porušenia\nzákladného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Galanta sp. zn. 11 C 174/2004 z 3. júla 2020 a rozsudkom Okresného súdu\nGalanta sp. zn. 11 C 174/2004 zo 4. apríla 2006 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. septembra 2020 emailom bez autorizácie a 25. septembra 2020 v listinnej podobe poštou\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nČeská republika (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 46\nods. 4 ústavy, porušenia základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Galanta\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 C 174/2004 z 3. júla 2020 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“) a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 11 C 174/2004 zo 4. apríla 2006\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením\nrozhodol o návrhu sťažovateľa na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania\ntak, že jeho návrh zamietol. Sťažovateľ podal predmetný návrh v právnej veci žalobcu\n(ďalej aj „žalobca“) proti sťažovateľovi ako žalovanému o zaplatenie sumy\n3 862,11 € s príslušenstvom. V uvedenej veci rozhodol okresný súd napadnutým rozsudkom\nzo 4. apríla 2006 tak, že sťažovateľa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3 862,11 €\n(116 349,90 Sk) spolu so špecifikovaným príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy\nkonania.\n3. Sťažovateľ uvádza, že návrh na odpustenie zmeškania lehoty podal z dôvodu,\nže sa dozvedel o tom, že bol žalovaným v predmetnom súdnom konaní. V konaní\nho zastupoval okresným súdom ustanovený opatrovník, ktorý bol absolútne nečinný,\nnapadnutý rozsudok bol vyhlásený v jeho neprítomnosti a do dnešného dňa mu nebol riadne\n2\n\ndoručený. O napadnutom rozsudku sa dozvedel v roku 2018, keď ho v exekučnom konaní\nkontaktoval súdny exekútor, a to písomným podaním doručeným na adresu jeho bydliska\nv Prahe. V exekučnom konaní sa taktiež bráni zaplateniu predmetnej peňažnej sumy.\nV konaní vo veci samej podal návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania.\n4. Sťažovateľ poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom okresný\nsúd uviedol, že v konaní vo veci samej okresný súd postupoval podľa vtedy platných\na účinných právnych predpisov a riadne prešetril pobyt sťažovateľa. Sťažovateľ\ntoto odôvodnenie považuje za zavádzajúce a formalistické, keďže okresný súd prešetroval\njeho pobyt len na Slovensku, nie však v Českej republike, pritom od roku 2004 má bydlisko\nna rovnakej adrese v Prahe. Napadnuté uznesenie je podľa sťažovateľa „formálne,\nbez riadneho zistenia stavu veci, a teda arbitrárne“.\n5. Sťažovateľ uvádza, že je občanom Českej republiky, ktorému na základe uzavretia\nmanželstva bolo udelené aj občianstvo Slovenskej republiky. Po rozvode manželstva v roku\n2003 ukončil podnikanie\n\na odišiel späť do Prahy. O dvojitom občianstve\n\nsťažovateľa mal okresný súd vedomosť od začiatku konania: „Táto skutočnosť sa odrazila\naj pokynom na zisťovanie jeho pobytu v ČR, ktorý však nikdy nebol súdom realizovaný.\nSúd namiesto zisťovania reálneho bydliska sťažovateľa uprednostnil cestu\nustanovenia\n\nformálneho\n\nopatrovníka\n\n(pracovníčku\n\ntoho\n\nistého\n\nsúdu)\n\na bez ďalšieho pokračoval v súdnom konaní až do vynesenia rozsudku vo veci samej.“\n6. Sťažovateľ poukazuje na to, že podnikanie na území Slovenskej republiky\nso sídlom\n\nukončil k 14. januáru 2004. Žaloba bola v predmetnej veci podaná\n\n5. marca 2004. V rámci svojej argumentácie sťažovateľ cituje relevantné ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku a nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000\no právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach\n(ďalej len „nariadenie Brusel I“). Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd mal vedomosť\no jeho dvojitom občianstve, je zrejmé, že počas konania nezistil jeho pobyt, čím nemal\nustálené kritérium pre posúdenie svojej právomoci rozhodovať v predmetnej veci. Okresný\nsúd „založil svoju právomoci bez aplikácie kogentných ustanovení Nariadenia Brusel I,\n3\n\nuspokojil sa s ustanovením opatrovníka a vykázanou fikciou doručenia, a reálne bydlisko\nako také ďalej nezisťoval.\nUvedený\n\npostup\n\nsúdu\n\nje\n\nnepochybne\n\nv\n\nrozpore\n\nnielen\n\ns\n\nNariadením,\n\nale tiež s článkom 47 Listiny základných práv Európskej únie...“.\n7. Okresný súd mal podľa sťažovateľa zisťovať, či má bydlisko na území Slovenskej\nrepubliky, následne mal zisťovať, či nemá bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie,\nprípadne v inom ako členskom štáte Európskej únie. Až po takomto zisťovaní mohol\nokresný súd založiť svoju právomoc na základe posledného známeho bydliska v Slovenskej\nrepublike.\n8. Okresný súd sa podľa sťažovateľa nesprávne vysporiadal aj s postavením\nopatrovníka v režime nariadenia Brusel I. Zmyslom ustanovenia opatrovníka osobe\ns neznámym pobytom je záujem na zaistení ochrany jeho záujmov a základných práv.\nOkresný súd ustanovil opatrovníka len formálne, aby mohol pokračovať v konaní,\npričom išlo o formalistický postup, ktorý absolútne popieral právo neprítomného účastníka\nna spravodlivé konanie. V tomto kontexte sťažovateľ poukazuje na «rozhodnutia Soudního\ndvora ve věcech C 125/79 Denilauer v. Couchet Erérs, C 474/93 Hengst v. Campese,\nC 166/80 Klomps v. Michel. Z citovaných rozhodnutí je zrejmé, že účasťou opatrovníka\nneznalého skutkového stavu veci nie je zaistené právo žalovaného sa v konaní účinne brániť.\nZ judikatúry Súdneho dvora je zrejmé, že žalovaný, ktorý nevie, že proti nemu bolo\nzačaté konanie, a za ktorého sa súdneho konania zúčastňuje advokát alebo „opatrovník“,\nktorého osobne nesplnomocnil, nemá možnosť účinne sa obhajovať.».\n9. K včasnosti podania ústavnej sťažnosti sťažovateľ v ústavnej sťažnosti doručenej\nemailom uvádza, že napadnuté uznesenie okresného súdu mu bolo doručené 16. júla 2020,\nlehota na podanie ústavnej sťažnosti preto uplynula 16. septembra 2020. V ústavnej\nsťažnosti doručenej v listinnej podobe sťažovateľ uvádza, že podanie v elektronickej\npodobe bez autorizácie bolo urobené 16. septembra 2020. Sťažovateľ ďalej uvádza,\nže „po niekoľkých neúspešných pokusoch podať podanie dňa 16. 09. 2020 prostredníctvom\nstránky www.slovensko.sk na stránke www.ustavnysud.sk/iam/... ako riadne elektronické\n4\n\npodanie so ZEPom, sme boli v dôsledku časovej tiesne nútení odoslať súbory bez podpisu\nZEP do podateľne Ústavného súdu SR. Informáciu, ktorá sa nám zobrazovala,\no tom, že Ústavný súd používa staršiu verziu programu na ZEP, považujeme za irelevantnú,\npretože nie je reálne a racionálne od užívateľov požadovať, aby si aktualizovaný program\npre eID a ZEP odinštalovali a pri podaní na Ústavný súd SR ad hoc inštalovali inú staršiu\n(zastaralú) verziu programu.“.\n10. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s porušením čl. 1\nods. 1 a čl. 46 ods. 4 ústavy, porušenie základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\nz 3. júla 2020 a napadnutým rozsudkom okresného súdu zo 4. apríla 2006, napadnuté\nuznesenie okresného súdu a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie\n\nkonanie.\n\nSťažovateľ\n\ntiež\n\npožaduje\n\npriznanie\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia v sume 5 000 € a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v konaní\npred ústavným súdom.\n11. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ\nodôvodňuje tým, že „po niekoľko rokov je postavený do existenčnej neistoty z dôvodu,\nže v rokoch 2004 - 2006 boli flagrantne porušované jeho základné práva a slobody.\nTým dochádza k významným zásahom do jeho súkromného života, cíti sa ohrozený a nemá\npocit bezpečia. Sťažovateľ je už niekoľko rokov nútený žiť v právnej neistote,\npretože nenachádzal reálnu možnosť ako ochrániť svoje ústavné práva.“.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská\nv judikatúre ústavného súdu\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n5\n\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak.\n15. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov\n\nod\n\nnadobudnutia\n\nprávoplatnosti\n\nrozhodnutia,\n\noznámenia\n\nopatrenia\n\nalebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta\nodo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\n6\n\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\n17. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť\n(napr. IV. ÚS 14/03, IV. ÚS 8/2020). Podanie ústavnej sťažnosti po uplynutí tejto lehoty\nje zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej\n[§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde].\n18. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n19. Pri posudzovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd vychádzal aj z princípu\nsubsidiarity, na ktorom je založená jeho právomoc rozhodovať o ústavných sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Zmysel a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu\npri ochrane základných práv a slobôd spočíva v tom, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Právomoc ústavného\nsúdu\n\npredstavuje\n\nv tomto\n\nkontexte\n\nultima\n\nratio\n\ninštitucionálny\n\nmechanizmus,\n\nku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej\nmoci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie\nprincípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, ktorého právne dôsledky sú premietnuté\ndo § 56 ods. 2 a do § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 149/04).\n\n7\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 4 ústavy,\nporušeniu základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu z 3. júla 2020\n20. V rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd skúmal,\nči je splnená\n\npodmienka\n\nvčasnosti\n\njej\n\npodania.\n\nZ\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nvyplýva,\n\nže sťažovateľovi bolo napadnuté uznesenie okresného súdu z 3. júla 2020 doručené\n16. júla 2020. Ústavný súd zároveň zistil, že 16. júl 2020 je dňom, keď napadnuté uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť. Od tohto okamihu začala plynúť lehota na podanie ústavnej\nsťažnosti. V zmysle § 124 zákona o ústavnom súde lehota dvoch mesiacov na podanie\nústavnej sťažnosti uplynula 16. septembra 2020 (streda).\n21. Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť emailom bez autorizácie na adresu\npodatelna@ustavnysud.sk. Podľa údajov uvedených v emailovej správe sťažovateľ odoslal\nemail s prílohami – ústavnou sťažnosťou a jej prílohami – plnomocenstvom, napadnutým\nuznesením a napadnutým rozsudkom – 17. septembra 2020 o 0:00 h. V samotnom emaili\nuviedol, že v prílohe „doručujeme ústavnú sťažnosť, pretože sa nám nepodarilo odoslať\nel. podanie.“. Ústavnému súdu bol predmetný email s ústavnou sťažnosťou a jej prílohami\ndoručený 17. septembra 2020 o 0:00:04 h.\n22. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že ústavnú sťažnosť podal v zákonnej\nlehote. Ústavný súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje, pričom dospel k záveru,\nže sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť oneskorene.\n23. Ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že forma\nelektronickej komunikácie, ktorú zvolil sťažovateľ (resp. jeho právny zástupca, pozn.)\npri podaní ústavnej sťažnosti, nespadá do pôsobnosti zákona č. 305/2013 Z. z.\n8\n\no elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení\nniektorých\n\nzákonov (zákon\n\n(ďalej len „zákon\n\no\n\no\n\ne-Governmente)\n\ne-Governmente“).\n\nZ\n\nv\n\nznení\n\nuvedeného\n\nneskorších\n\npreto\n\nzároveň\n\npredpisov\nvyplýva,\n\nže na sťažovateľom zvolenú formu elektronickej komunikácie nemožno aplikovať pravidlo,\npodľa ktorého elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky\norgánu verejnej moci (§ 25 ods. 1 tretia veta zákona o e-Governmente).\n24. Tento záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nktorý pravidlo vymedzené v § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente aplikoval\nna neautorizované elektronické podanie podané prostredníctvom portálu eŽaloby [v spojení\ns povinnosťou doručiť podanie v desaťdňovej lehote podľa § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pozn.],\nkeď pri vyplnení správneho súdu považoval pre zachovanie lehoty na podanie odvolania\nza rozhodný moment odoslania elektronického podania bez potreby ďalšieho preukazovania\nmomentu skutočného doručenia podania z tohto systému určenému súdu (porovnaj\nnapr. uznesenie sp. zn. 3 Cdo 105/2019 z 10. októbra 2019 a judikatúru uvedenú\nv tomto rozhodnutí – sp. zn. 5 Cdo 12/2018, 8 Cdo 14/2019, 5 Cdo 75/2019). Vo vzťahu\nk bežnej emailovej komunikácii však v inej veci uviedol, že pre zachovanie\nlehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania emailu, ale okamih\ndoručenia emailovej správy súdu, pritom za doručené sa považuje odvolanie\nv deň doručenia emailu súdu, i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu (uznesenie\nsp. zn. 2 Obdo 12/2016 z 31. januára 2017). V tomto kontexte je vhodné zdôrazniť,\nže v prerokúvanom prípade sťažovateľ využil klasickú emailovú službu na podanie\nelektronickej neautorizovanej ústavnej sťažnosti.\n25. Určenie rozhodného momentu pre záver o zachovaní lehoty – pri forme\nelektronickej komunikácie, ktorú zvolil sťažovateľ, vychádza z § 121 ods. 5 CSP v spojení\ns § 62 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň\nlehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť\nho doručiť. Z tohto hľadiska je pre právny záver o zachovaní lehoty rozhodujúce posúdenie\ntoho, či osoba, ktorá odosiela podanie prostredníctvom emailovej služby, odovzdala podanie\n9\n\norgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Ústavný súd v tomto kontexte dospel k záveru,\nže pri využívaní bežnej emailovej služby ide o priame a bezprostredné využitie technického\nprostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje prenos dátovej (elektronickej) správy\nod odosielateľa k príjemcovi. V tejto forme elektronickej komunikácie nemožno uvažovať\no konkrétnej emailovej aplikácii (službe) ako o orgáne, ktorý má povinnosť doručiť podanie\nv zmysle § 121 ods. 5 CSP. Z tohto pohľadu je rozhodným moment, keď bola emailová\nspráva doručená príslušnému súdu (v tomto prípade ústavnému súdu, pozn.), a nie moment\nodoslania tejto emailovej správy (porovnaj tiež IV. ÚS 115/2020).\n26. Ústavný súd podporne poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Českej\nrepubliky, ktorá vychádza z právneho záveru, že elektronická komunikácia prostredníctvom\nemailu (alebo aj telefaxu) nie je komunikáciou prostredníctvom orgánu, ktorý je povinný\ndoručiť podanie, preto rozhodujúcim je moment doručenia podania súdu (porovnaj\nnapr. I. ÚS 250/05, III. ÚS 2361/08 a IV. ÚS 2492/08).\n27. Ústavná sťažnosť bola emailom bez autorizácie doručená ústavnému súdu\n17. septembra 2020 o 0:00:04 h, pričom lehota na podanie ústavnej sťažnosti\nproti napadnutému uzneseniu okresného súdu uplynula 16. septembra 2020. S poukazom\nna uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f)\nzákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.\n28. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľa, že doručenie ústavnej sťažnosti emailom\nbez autorizácie zvolil z dôvodu opakovane neúspešných pokusov doručiť ústavnú sťažnosť\nso zaručeným elektronickým podpisom zrejme aj vzhľadom na staršiu verziu programu\nna zaručený elektronický podpis používanú ústavným súdom, táto skutočnosť nemôže viesť\nk záveru, že ústavná sťažnosť bola podaná včas. Technické problémy pri doručovaní\nústavnej sťažnosti môžu mať rôzne dôvody, ktoré nie vždy možno jednoznačne pripočítať\nurčitému subjektu. Vychádzajúc z princípu rozumnej opatrnosti a predvídavosti,\nje zodpovednosťou sťažovateľa (resp. jeho právneho zástupcu) zvoliť taký čas a formu\npodania ústavnej sťažnosti, aby umožňovala záver o tom, že ústavná sťažnosť bola podaná\nv zákonom ustanovenej lehote.\n10\n\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 4 ústavy,\nporušeniu základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu zo 4. apríla 2006\n29. Pri posudzovaní ústavnej sťažnosti v tejto časti ústavný súd vychádzal z princípu\nsubsidiarity všeobecne vyjadreného v časti II tohto uznesenia, na ktorom je založená\njeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\n30. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku sťažovateľ v ústavnej sťažnosti neuvádza\nosobitné námietky. Namietané porušenie označených práv a článkov odôvodňuje tou istou\nargumentáciou, ktorá smeruje aj proti napadnutému uzneseniu okresného súdu.\nZ uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ namieta postup okresného súdu, ktorý predchádzal\nvydaniu napadnutého rozsudku, t. j. namieta spôsob a rozsah zisťovania adresy\njeho bydliska okresným súdom na účely doručovania a tiež formálne ustanovenie\nopatrovníka (zamestnankyne okresného súdu), ktoré nijako nezabezpečilo ochranu\njeho záujmov a práv v predmetnom súdnom konaní.\n31. Z ústavnej sťažnosti a odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé,\nže sťažovateľ v týchto skutočnostiach (šetrenie miesta jeho bydliska a ustanovenie\nopatrovníka) videl ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty na podanie\nodvolania proti napadnutému rozsudku. Na tomto základe sťažovateľ podal návrh\nna odpustenie zmeškania lehoty podľa § 122 CSP. Okresný súd tento návrh a námietky\nsťažovateľa v ňom uvedené preskúmal a svoj právny záver z hľadísk uvedených v § 122\nCSP uviedol v napadnutom uznesení. Právomoc, ktorú uplatnil okresný súd na základe\nnávrhu na odpustenie zmeškania lehoty podľa § 122 CSP, vylučuje, aby ústavný súd\npreskúmal z rovnakých hľadísk napadnutý rozsudok okresného súdu a postup,\nktorý predchádzal jeho vydaniu.\n\n11\n\n32. Uplatnenie právomoci okresného súdu vylučuje, aby v uvedenej veci rozhodoval\nústavný súd, preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) a podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\n33. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podanie-neúplné, odstránenie nedostatkov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "podanie-s overeným elektronickým podpisom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – v prítomnosti účastníkov", "odvolanie-nepodanie", "lehota-zmeškanie lehoty", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "opatrovník-ustanovenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:98f9674b-6000-4af2-88c5-82e214d01dd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.115.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.115.2020.1"}, {"guid": "ussr:71f95803-7132-4340-9ba1-1c00322863be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.8.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 8/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 8/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.8.2020.1"}, {"guid": "ussr:0783ab8f-ab4d-4845-9f61-aae89f3d1a6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 250/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/05 z 16. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0783ab8f-ab4d-4845-9f61-aae89f3d1a6a"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:74d6734e-42a2-431c-a5d6-982c9e76ad9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.223.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 223/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.223.2024.1"}, {"guid": "ussr:002edee9-32cf-4221-8408-d6050d863bd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.164.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2024 z 19. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.164.2024.1"}]}