{"guid": "ussr:55306d6f-d193-41de-a441-3f119b1246b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.495.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 495/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 495/2020 z 13. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 495/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.495.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/55306d6f-d193-41de-a441-3f119b1246b9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.495.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.495.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.495.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 495/2020-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej\nspoločnosti TORNO, s. r. o., Jiráskova 15, Bardejov, IČO 31 718 841, zastúpenej\nadvokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 6 Cdo 52/2019 z 31. marca 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti TORNO, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2020\ndoručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti TORNO, s. r. o., Jiráskova 15, Bardejov,\nIČO\n\n31\n\n718 841\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovateľka“),\n\nzastúpenej\n\nadvokátkou\n\nJUDr. Ivetou Rajtákovou,\n\nŠtúrova\n\n20,\n\nKošice,\n\nvo\n\nveci\n\nnamietaného\n\nporušenia\n\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 52/2019\nz 31. marca 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva:\n„1. Sťažovateľka je žalobkyňou v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov,\npod sp. zn. 3C/351/2015,ktoré začalo na základe návrhu žalobkyne zo dňa 4. 8. 2015.\nNávrhom vo veci samej sa sťažovateľka domáha proti žalovanému –\nzdržania sa zásahov do užívania nehnuteľností, ktoré v žalobe označila,\na ku ktorým má sťažovateľka právo nájmu alebo vlastnícke právo.\n2. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného dochádzalo k opakovaným\na početným zásahom do užívania predmetných nehnuteľností sťažovateľky, podala\nsťažovateľka dňa 24. 4. 2017 na Okresnom súde Bardejov návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť zdržať sa takýchto\nzásahov.\n3. O tomto návrhu rozhodol Okresný súd Bardejov uznesením sp. zn. 3C/351/2015\nzo dňa 24. 5. 2017 tak, že návrhu sťažovateľky vyhovel, a neodkladné opatrenie nariadil.\n4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný.\n5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozhodol svojim uznesením\nsp. zn. 24Co/87/2017 zo dňa 3. 8. 2017 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie zmenil\ntak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol...\n7. Keďže problémy so zasahovaním do užívania sťažovateľkiných nehnuteľností\npretrvávali, podala sťažovateľka dňa 13. 4. 2018 nový návrh (datovaný dňom 12. 4. 2018)\nna nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým poukázala na okolnosti osvedčujúce\njej právo užívania predmetných nehnuteľností, a to predovšetkým nájomnej zmluvy,\nako aj na skutočnosť, že neustále zasahovanie do užívania jej nehnuteľností zo strany\nžalovaného, preukázané opakovanými hláseniami takéhoto konania orgánom polície\nzo strany navrhovateľky, vyžaduje bezodkladnú dočasnú úpravu pomerov účastníka\n2\n\nkonania. Sťažovateľka poukázala zároveň na skutočnosť, že tento stav ohrozuje samotnú\njej existenciu ako podnikateľského subjektu, podnikajúceho v poľnohospodárstve. V návrhu\nsťažovateľka poukázala na to, že rozhodnutie Okresného súdu Bardejov, ktorým bolo\nna jej návrh nariadené v roku 2017, bolo zmenené Krajským súdom v Prešove a návrh\nbol zamietnutý z dôvodu, že súčasťou súdneho spisu predloženého krajskému súdu neboli\nlistiny, na ktoré sa sťažovateľka odvolávala, teda nájomné zmluvy, ani úradné záznamy\npolície (OO PZ Kurov).\n8. Sťažovateľka poukázala na to, že uvedené listiny v predmetnom spise neboli\nnie preto, že by ich sťažovateľka súdu nepredložila, ale v dôsledku nesprávneho postupu\nOkresného súdu Bardejov, ktorý tieto listinné dôkazy pripojil k inému spisu, a nepredložil\nich teda ako súčasť súdneho spisu, v ktorom bolo nariadené neodkladné opatrenie\nodvolacím súdom.\n9. Sťažovateľka opätovne predložila niekoľko desiatok listín potvrdzujúcich ňou\ntvrdené zásahy žalovaného do užívania nehnuteľností, a to vrátane tých, ku ktorým došlo\npo tom, čo neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Bardejov v roku 2017 bolo\nKrajským súdom v Prešove zmenené tak, že návrh na jeho nariadenie bol zamietnutý.\n10. Okresný súd Bardejov uznesením sp. zn. 3C/351/2015 zo dňa 13. 4. 2018 návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, a neodkladné opatrenie nariadil.\n11. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd\nv Prešove svojim uznesením sp. zn. 23Co/71/2018 zo dňa 28. 6. 2018 tak, že odvolaním\nnapadnuté uznesenie Okresného súdu Bardejov zrušil, a konanie zastavil.“\n3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že „13. Proti tomuto uzneseniu Krajského\nsúdu v Prešove podala sťažovateľka dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.\nV dovolaní sťažovateľka poukázala na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení\nkonania o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu uvedeného\nv ust. § 161 ods. 2 CSP, teda že ide o prekážku rozsúdenej veci, je neopodstatnené,\na znemožňuje jej uplatňovať jej procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu\njej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Sťažovateľka poukázala na to, a svoje\ntvrdenia podložila doslovnou citáciou relevantných častí uznesenia Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 24Co/87/2017 zo dňa 3. 8. 2017, že týmto rozhodnutím odvolací súd\nzamietol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že neosvedčila svoj\n3\n\nnárok teda že obsahom súdneho spisu nie sú nájomné zmluvy, z ktorých jej právo – nárok\nmá vyplývať, ako aj z dôvodu, že neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov\núčastníkov konania, pretože odvolací súd zistil, že napriek tomu, že sa sťažovateľka\nodvoláva na úradné záznamy OO PZ Kurov, tieto neboli súčasťou súdneho spisu.\nSťažovateľka ďalej poukázala na to, že o prekážku rozsúdenej veci nemohlo ísť\nani z dôvodu, že súčasťou spisu, keď o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\ndruhýkrát rozhodoval odvolací súd, neboli len potvrdenia z OO PZ Kurov do podania\nprvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale sťažovateľka priložila\naj ďalšie dôkazy, preukazujúce, že aj po zrušení prvého rozhodnutia o nariadení\nneodkladného opatrenia zo strany žalovaného k zásahom do jej užívacích práv naďalej\ndochádza.\n14. O dovolaní sťažovateľky bolo rozhodnuté tak, že dovolací súd dovolanie\nodmietol...“.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že «18. Dovolací súd odmietol\ndovolanie sťažovateľky poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 3Cdo/157/2017 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, pod č. R 21/2018.\n19. Zaujal právny názor, podľa ktorého rozhodnutie, ktorým odvolací súd zrušil\nrozhodnutie okresného súdu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a konanie\nzastavil, nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, keďže bolo podané v priebehu\ncivilného sporového konania, v ktorom sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom, navyše\nak petit žaloby vo veci samej je totožný s petitom návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia.\n20. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)\nsp. zn. I. ÚS 275/2018 zo dňa 15. 8. 2018 zverejneného v Zbierke nálezov a uznesení\nÚstavného súd Slovenskej republiky pod názvom „Prípustnosť opravných prostriedkov\npodľa Civilného sporového poriadku“...\n21. Z citovaného rozhodnutia ústavného súdu vyplýva, že za rozhodnutie,\nktorým sa konanie o danej otázke pred odvolacím súdom o danej otázke končí, možno\npovažovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak ako jeho vecným\n4\n\nprejednaním, pričom spravidla pôjde o uznesenia odvolacieho súdu, ktorým rozhodol\no odvolaniach proti uzneseniam podľa § 357 CSP, ktoré síce možno v dovolacom konaní\npreskúmať z dôvodov zmätočnosti uvedených v § 420 CSP, avšak z dôvodov zásadnej\nprávnej významnosti, sú v zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu dovolacím súdom vylúčené.\n22.\n\nV\n\npredmetnej\n\nveci\n\nje\n\nnesporné,\n\nže\n\nsťažovateľka\n\npodala\n\ndovolanie\n\nproti rozhodnutiu uvedenému v ust. § 357 písm. d) CSP, teda proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetom\ndovolania bolo rozhodnutie, ktorým bolo konanie o návrhu sťažovateľky na nariadenie\nneodkladného opatrenia zastavené, pričom týmto rozhodnutím sa konanie o predmetnej\notázke teda o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia, skončilo...\n25. Bez ohľadu na skutočnosť, že najvyšší súd sa vo svojom ústavnou sťažnosťou\nnapadnutým uznesením, odvolával na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/157/2017\nzo dňa 11. 10. 2017 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky, pod č. 2/2018, vyplýva z neho, že so zásadnou otázkou,\nktorou je posúdenie rozhodnutia odvolacieho súdu o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, ktorým odvolací súd rozhodol vo veci inak ako vecným prejednaním odvolania,\nteda\n\nv prípade\n\nsťažovateľky\n\nzastavením\n\nkonania,\n\nsa\n\nvysporiadal\n\nspôsobom,\n\nktorého dôsledkom je zásah do práva sťažovateľky domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na súde a práva na spravodlivý proces.».\n5. Napadnuté rozhodnutie je podľa sťažovateľky arbitrárne a zjavne neodôvodnené,\nkeďže sa v ňom najvyšší súd nevysporiadal dostatočne s jej argumentáciou uvedenou\nv dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 23 Co 71/2018 z 28. júna 2018 týkajúcou sa otázky prípustnosti dovolania\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo konanie o návrhu sťažovateľky\nna nariadenie neodkladného opatrenia zastavené.\n6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\n5\n\nsp. zn. 6 Cdo 52/2019 z 31. marca 2020, napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná náhradu trov konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nč. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28\na § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\n6\n\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov.\n\nZa zjavne\n\nneopodstatnenú\n\npreto\n\nmožno\n\npovažovať\n\nústavnú\n\nsťažnosť,\n\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo\n\nprejednaná\n\nsúdom,\n\nktorý\n\nrozhodne\n\no\n\njeho\n\nobčianskych\n\nprávach\n\nalebo záväzkoch.\n15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu\nk týmto označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n\n7\n\n16. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124\na čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby\n\nmalo\n\nza\n\nnásledok\n\nporušenie\n\nniektorého\n\nzákladného\n\npráva\n\nalebo\n\nslobody\n\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade\nalebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy,\nak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n17. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť,\nak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n18. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n8\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n19. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté rozhodnutie\nje arbitrárne a svojvoľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Podľa sťažovateľky najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí nereagoval\nna všetky jej podstatné námietky uvedené v dovolaní proti uzneseniu krajského súdu\nsp. zn. 23 Co 71/2018 z 28. júna 2018, ktoré sa týkali otázky prípustnosti dovolania\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo konanie o návrhu sťažovateľky\nna nariadenie neodkladného opatrenia zastavené.\n20. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Cdo 52/2019 z 31. marca 2020 rozhodol\ntak, že dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 23 Co 71/2018\nz 28. júna 2018 odmietol.\n21. Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou v tomto konaní bolo posúdiť, či najvyšší\nsúd uznesením sp. zn. 6 Cdo 52/2019 z 31. marca 2020 ústavne akceptovateľným\na udržateľným spôsobom rozhodol o námietkach sťažovateľky uvedených v dovolaní\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu.\n22. V relevantných častiach uznesenia sp. zn. 6 Cdo 52/2019 z 31. marca 2020\nnajvyšší súd predovšetkým uviedol:\n„10. Dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, či rozhodnutie odvolacieho\nsúdu spĺňa atribút rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí\na dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu tieto atribúty nespĺňa.\n11. Dovolací súd nespochybňuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej\nmôže byť za istých predpokladov tiež uznesenie odvolacieho súdu. O také rozhodnutie\nide tiež v prípade uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej\ninštancie o nariadení neodkladného opatrenia, resp. ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie a návrh zamietol spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého nebola podaná\nnadväzujúca\n\nžaloba\n\n(pozri\n\nuznesenie najvyššieho\n9\n\nsúdu\n\nz\n\n11.\n\noktóbra\n\n2017\n\nsp. zn. 3 Cdo 157/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod R 21/2018). Za rozhodnutie vo veci samej nemožno ale považovať\nuznesenie odvolacieho súdu, ktorým zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a konanie\no nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Takéto uznesenie nemožno považovať\nani za uznesenie, ktorým sa konanie končí, ak navrhované neodkladné opatrenie bolo\npodané v priebehu civilného sporového konania, v ktorom sa vo veci samej rozhoduje\nrozsudkom; navyše ak petit žaloby vo veci samej je totožný s petitom návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia.\n12. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu,\nktorou sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do užívania v žalobe\noznačených poľnohospodárskych pozemkov. V priebehu tohto sporového konania žalobca\npodal 13. 4. 2018 druhýkrát návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého petit\nje totožný so žalobným petitom v spore vo veci samej. Odvolací súd o návrhu žalobcu\nna nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že uznesením zrušil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie a konanie o tomto návrhu žalobcu zastavil. Uvedené procesné rozhodnutie\nnemá zjavne charakter rozhodnutia vo veci samej. Nejde preto o prípad, kedy by išlo\no rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej. Zároveň rozhodnutie odvolacieho súdu\nnie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Navrhované neodkladné opatrenie bolo\ntotiž podané v priebehu civilného sporového konania, v ktorom sa vo veci samej rozhoduje\nrozsudkom. Navyše, petit žaloby vo veci samej je totožný s petitom návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia. Aj po rozhodnutí odvolacieho súdu o návrhu na neodkladné\nopatrenie civilné sporové konanie žalobcu proti žalovanému pokračuje a súd prvej inštancie\no veci samej ďalej koná a rozhodne. Nie sú tak splnené podmienky prípustnosti dovolania\nvyplývajúce z ustanovenia § 420 C. s. p. Žalobca preto dovolaním napadol uznesenie\nodvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie nie je v zmysle citovaného zákonného\nustanovenia prípustné.“\n23. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom nie je chrániť občana pred skutkovými či právnymi omylmi všeobecných súdov,\nale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (m. m. I. ÚS 17/01).\n10\n\n24. Ústavný súd už judikoval, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá\na ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument sťažovateľa, ale iba na tie,\nktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku\npreskúmavalo (napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07).\nPrávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí\ndať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n25.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nďalej\n\npoukazuje\n\nna\n\nsvoju\n\nstabilizovanú judikatúru,\n\npodľa ktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06),\npreto k vyhoveniu ústavnej sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje\nk názoru, že namietané a relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu\nverejnej moci umožňujú prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom\nna to aj jeho výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje\nk vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému\npochybeniu došlo, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným\nporušením ústavou garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu\nako celku nemala podstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd\nzdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky\nza následok porušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade\npredovšetkým základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(napr. IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).\n26. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)\n\n11\n\n27. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu\nako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd\nzdôrazňuje, že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,\naby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve\nna tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva z 9. 12. 1994, § 29; Hiro Balani proti Španielsku, rozhodnutie z 9. 12. 1994;\nGeorgiadis proti Grécku, rozhodnutie z 29. 5. 1997; Higgins proti Francúzsku, rozhodnutie\nz 19. 2. 1998).\n28. Vzhľadom na to, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd, vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry,\npodčiarkuje, že na základné právo na súdnu ochranu zásadne nazerá ako na právo\n„výsledkové“, to znamená, že posudzuje, či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto\nzákladného práva zodpovedá súdny proces ako celok, pričom skutočnosť, či napadnuté\nkonanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia\nvšeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n29. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).\nJe v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad\nnie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať\n(m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\n30. Ústavný súd už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval,\nže v konaní „o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade\nnevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností – skutočností,\nktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností,\nktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania\no veci samej. Z odôvodnenia rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\n(porovnaj § 76 ods. 4 OSP) musí byť zrejmé, aký bol skutkový základ jeho rozhodnutia,\n12\n\nt. j. súhrn relevantných osvedčených skutočností a jeho záver týkajúci sa splnenia\nzákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia (najmä § 102 ods. 1, § 74\nods. 1 OSP). Z povahy veci vyplýva, že pôjde o primeranú aplikáciu § 157 ods. 2 OSP\ntýkajúcu sa náležitostí odôvodnenia rozhodnutia, pretože napr. nevyhnutne budú absentovať\núvahy o relevantných skutkových okolnostiach a dôkazoch, ktoré ich preukazujú, úvahy\no hodnotení dôkazov a dôvody, prečo súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Rozhodnutie\no návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude takto spravidla stručnejšie\nako rozhodnutie vo veci samej. Napriek tomu je potrebné trvať na tom, aby, hoci\nkvantitatívne stručnejšie odôvodnenie, malo príslušnú kvalitu – t. j. aby toto odôvodnenie\nbolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností\na tiež úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver o tom, či v danom prípade boli splnené\nzákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia.“.\n31. Citované závery ústavného súdu sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou\ncivilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia\na s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného\nopatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie\nmôže súd nariadiť iba v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery\nalebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Čo možno neodkladným opatrením strane\nuložiť, je pritom demonštratívne vymedzené v § 325 ods. 2 CSP. V zmysle § 328\nods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, t. j. neodmietol návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia z dôvodu, že neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný\nalebo neurčitý, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325\nods. 1, inak takýto návrh zamietne. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia je podľa § 357\npísm. d) CSP prípustné odvolanie.\n32. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudzovanie podmienok\nna nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142\nústavy). Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy)\npristupuje k preskúmavaniu sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich\n13\n\npráv neodkladným opatrením, veľmi zdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru,\npodľa ktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov,\nktorými nariaďujú neodkladné opatrenia, a to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou\nv rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia,\nktorými sa do práv a povinností účastníkov konania nezasahuje konečným spôsobom\n(IV. ÚS 82/09). Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne\niba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení\nneodkladného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom\nvýnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov\no neodkladných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu\ndošlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého\nprocesu. Ústavný súd podotýka, že nespúšťa zo zreteľa rozdielnosť bývalej právnej úpravy\npredbežných opatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení, najmä oslabenie\ndočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia, keďže jeho vydanie nemusí obligatórne\nnadväzovať na konanie vo veci samej (IV. ÚS 282/2018).\nIV.\nZáver\n33. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou v tomto konaní\nbolo posúdiť, či najvyšší súd napadnutým uznesením ústavne akceptovateľným\na udržateľným spôsobom rozhodol o dovolaní sťažovateľky proti uzneseniu odvolacieho\nsúdu so zreteľom na námietky, ktoré uplatnila v dovolaní (obdobne III. ÚS 175/2017).\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\ntaktiež poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že otázka\nposúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu,\nnie do právomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(napr.\n\nIV.\n\nÚS\n\n238/07,\n\nIV.\n\nÚS\n\n499/2011,\n\nIV. ÚS 161/2012, II. ÚS 98/2017). Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je vnímaná\nústavným súdom primárne ako otázka interpretácie (obyčajného) zákona a v tomto smere\nsa najvyššiemu súdu ponecháva značná autonómia s tým, že vyriešenie tejto otázky samo\n14\n\nosebe nemôže viesť k záveru o porušení práva sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010,\nII. ÚS 410/2016), samozrejme za predpokladu, že ide o riešenie ústavne udržateľné.\n34. Najvyšší súd sa v uznesení sp. zn. 6 Cdo 52/2019 z 31. marca 2020 zaoberal\na ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s argumentáciou sťažovateľky\nuvedenou v dovolaní proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 23 Co 71/2018 z 28. júna 2018,\ntýkajúcou sa otázky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo\nkonanie o návrhu sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zastavené, a poukázal\naj na svoju doterajšiu judikatúru v obdobnej veci (uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Cdo 157/2017 z 11. októbra 2017 zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 21/2018). Právny názor vyslovený\nnajvyšším súdom v uznesení sp. zn. 6 Cdo 52/2019 z 31. marca 2020 má aj podľa ústavného\nsúdu racionálny základ a je preto legitímny a z ústavného hľadiska akceptovateľný.\n35. Najvyšší súd tak dostatočne ozrejmil myšlienkové pochody, ktoré ho viedli\nk vydaniu napadnutého rozhodnutia, a preto jeho závery vyslovené v danej veci nemožno\nkvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, ale ako také, ktoré v posudzovanom\nprípade sú v súlade s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n36. Najvyšší súd sa s argumentáciou sťažovateľky nestotožnil, a preto uznesením\nsp. zn. 6 Cdo 52/2019 z 31. marca 2020 rozhodol tak, že dovolanie sťažovateľky\nproti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 23 Co 71/2018 z 28. júna 2018 odmietol. Vzhľadom\nna uvedené napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 52/2019 z 31. marca 2020\nnemožno považovať za zjavne neodôvodnené či arbitrárne, a preto neexistuje ústavne\nrelevantný dôvod na to, aby ústavný súd svojím rozhodnutím do napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu zasahoval, pretože jeho odôvodnenie nesignalizuje takú príčinnú súvislosť\ns namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie reálne zakladala dôvod na vyslovenie ich porušenia.\n\n15\n\n37. Ústavný súd konštatuje, že dovolanie podľa § 420 CSP nie je prípustné\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo konanie o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia zastavené, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého bola podaná\nnadväzujúca žaloba. Takéto uznesenie nemožno považovať za uznesenie, ktorým sa konanie\nkončí, ak navrhované neodkladné opatrenie bolo podané v priebehu civilného sporového\nkonania, v ktorom sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom, a ak petit žaloby vo veci samej\nje totožný s petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj po rozhodnutí\nodvolacieho súdu o návrhu na neodkladné opatrenie civilné sporové konanie sťažovateľky\nproti žalovanému pokračuje a súd prvej inštancie o veci samej ďalej koná a rozhodne.\n38. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť,\nktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 52/2019 z 31. marca 2020, odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n39. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (zrušenie napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov\nkonania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opatrenie-neodkladné", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:d2bb6e15-944c-4633-8e0e-f2426e88c6cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.282.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 282/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 282/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.282.2018.1"}, {"guid": "ussr:8d5f6c2e-669e-409d-9d64-79110557e261", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.175.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 175/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.175.2017.2"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:17676c0b-798a-4a27-9c38-d3e433832755", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 866/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 866/2014 z 20. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-20", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17676c0b-798a-4a27-9c38-d3e433832755"}, {"guid": "ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6402bba9-88b3-43b4-852c-75e2663a982f"}, {"guid": "ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c"}, {"guid": "ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2013 z 10. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-10", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e"}, {"guid": "ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822"}, {"guid": "ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def"}, {"guid": "ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2011 z 31. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-31", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}], "citovane_v": []}