{"guid": "ussr:110ee82e-4a65-4421-b373-7882f7a921bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.494.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 494/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 494/2020 z 13. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 494/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.494.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/110ee82e-4a65-4421-b373-7882f7a921bb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.494.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.494.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.494.2020.1/text", "citacie_n": 19, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 494/2020-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Jozefom Polákom, Aleja Slobody 1890/50, Dolný Kubín, ktorou namieta\nporušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 102/2018 z 23. apríla 2020\na rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11 Co 22/2017 z 21. februára 2017, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a sťažnostná\nargumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2020\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\nJUDr. Jozefom Polákom, Aleja Slobody 1890/50, Dolný Kubín, ktorou namieta porušenie\nzákladného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 102/2018 z 23. apríla 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n11 Co 22/2017 z 21. februára 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol stranou\nv konaní\n\nvedenom\n\nOkresným\n\nsúdom\n\nRužomberok\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\npod sp. zn. 5 C 29/2013 v procesnom postavení žalovaného, proti ktorému sa žalobkyňa –\nadvokátka\n\ndomáhala nároku na zaplatenie sumy 17 755,52 €\n\ns príslušenstvom z titulu nároku na zaplatenie odmeny za právne služby. Okresný súd\nrozsudkom č. k. 5 C 29/2013-315 z 25. novembra 2016 (ďalej len „rozsudok\nz 25. novembra 2016“) výrokom I rozhodol, že sťažovateľ je povinný zaplatiť žalobkyni\núrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11 431,73 € od 19. mája 2012\ndo 13. októbra 2016 v sume 4 532,60 €, výrokom II rozhodol, že v ostatnej časti žalobu\nzamieta, výrokom III rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 11 431,73 €\nzastavuje, a výrokom IV rozhodol, že žalobkyni sa vo vzťahu k sťažovateľovi ako\nžalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 28,76 %.\n3. O odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 25. novembra 2016 rozhodol krajský\nsúd napadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I potvrdil\nako vecne správne a vo výrokoch II a IV rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie. Krajský súd zároveň napadnutým rozsudkom rozhodol, že výroku III\nrozhodnutia súdu prvej inštancie sa nedotýka.\n4. O dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom tak, že dovolanie zamietol. Sťažovateľ zdôrazňuje, že sa so závermi\nobsiahnutými najvyšším súdom v napadnutom rozsudku nemôže stotožniť. Podľa jeho\n2\n\nnázoru najvyšší súd konal v kontexte dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v rozpore s obsahom dovolania podaného\nsťažovateľom, keď uviedol, že sťažovateľ nevymedzil právnu otázku, pri ktorej sa najvyšší\nodklonil od ustálenej rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu. Najvyšší súd podľa názoru\nsťažovateľa na neho kládol neprimerané a neakceptovateľné požiadavky priečiace sa účelu\na zmyslu dovolania. Podľa sťažovateľa najvyšší súd okrem už uvedeného neprihliadal\nna svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť v otázke splatnosti nároku advokáta\nna zaplatenie odmeny za vykonané právne služby, výkladu § 563 Občianskeho zákonníka\na premlčania majetkových práv. Právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého splatnosť\nnároku advokáta na zaplatenie odmeny za vykonané právne služby vzniká až okamihom\nukončenia platnosti zmluvy o právnej pomoci, považuje sťažovateľ za rozporný s ustálenou\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ale aj s elementárnou logikou a predpismi, ktoré\nupravujú inštitút premlčania. Sťažovateľ ďalej argumentuje, že dĺžka premlčacej lehoty sa\nv konkrétnych okolnostiach jeho veci mala spravovať § 101 Občianskeho zákonníka.\n5. Krajský súd podľa názoru sťažovateľa nevykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy na zistený stav veci, keďže dospel k záveru, že k premlčaniu\nuplatneného nároku žalobkyne nedošlo a že zmluva o právnej pomoci medzi žalobkyňou\na sťažovateľom bola uzatvorená platne. Uvedená aplikácia a výklad právnej normy\nobmedzujú základné práva sťažovateľa spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu.\n6. Podľa názoru sťažovateľa právo advokáta na zaplatenie odmeny za poskytnutú\nslužbu právnej pomoci vzniká okamihom jej uskutočnenia (obstaranie záležitosti v mene\nklienta) a od momentu jej uskutočnenia začína advokátovi aj plynúť subjektívna premlčacia\nlehota vo vzťahu k možnosti advokáta vyzvať svojho klienta na jej zaplatenie, resp.\nvo vzťahu k možnosti uplatniť toto svoje majetkové právo na súde. Uvedenou právnou\notázkou sťažovateľ podľa svojho názoru v dovolaní dostatočne vymedzil dovolací dôvod\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n7. Sťažovateľ namieta, že v jeho veci konajúce všeobecné súdy nerozlišovali medzi\nvznikom nároku ako takého a možnosťou žalobkyne vyvolať jeho splatnosť, kde v prípade\n3\n\nabsencie dohody medzi stranami sporu je zrejmé, že právo vyúčtovať odmenu za poskytnuté\nprávne služby, a tým vyvolať jeho splatnosť bolo ponechané výlučne na vôli žalobkyne ako\nveriteľa. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka má právo určiť čas plnenia veriteľ.\nV takomto prípade, ak čas splnenia nebol dohodnutý a nebol daný ani na voľbu dlžníka,\nveriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň po uzatvorení zmluvy, vyzvať dlžníka, aby\nplnil. Dlžník je povinný predmet záväzku splniť nasledujúci deň po prijatí výzvy. V takom\nprípade platí na splnenie čas, ktorý veriteľ určil vo svojej výzve dlžníkovi. Veriteľ však\nmusí svoje právo na plnenie uplatniť najneskôr do uplynutia premlčacej doby. V opačnom\nprípade sa vystavuje nebezpečenstvu, že jeho právo sa premlčí a dlžník v súdnom konaní\nmôže vzniesť námietku premlčania. Na podporu uvedených záverov odkazuje sťažovateľ\nna rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 25/03\nz 24. júna 2003).\n8. Za rozporný s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu (uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 M Cdo 8/2011 z 9. mája 2012) považuje sťažovateľ aj záver\nkrajského súdu o neopodstatnenosti námietky premlčania vznesenej zo strany sťažovateľa\nako žalovaného. Konkrétne sťažovateľ zdôrazňuje, že ani „v konaní o zaplatenie odmeny\nadvokátovi za právnu pomoc poskytnutú klientovi, v ktorom prípadne prichádza do úvahy\nuplatnenie nevyvrátiteľnej domnienky v zmysle § 2 ods. 2 vyhlášok č. 240/1990 Zb.\na č. 163/2002 Z. z.) nemôže byť vecou navrhovateľa (advokáta) iba samo preukázanie\nposkytnutia právnej pomoci a nezaplatenia odmeny za poskytnutú právnu pomoc s tým, že\nvšetky ostatné rozhodujúce skutkové okolnosti musí tvrdiť a preukazovať odporca (klient).“.\n9. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci došlo zo strany okresného súdu\na krajského súdu z dôvodu, že vyhodnotili dohodu o poskytnutí právnej pomoci\nz 5. apríla 2002 ako platný právny úkon a vec nesprávne právne posúdili aj v otázke\npremlčania žalobou uplatneného nároku. Za nesprávny považuje sťažovateľ aj záver\nkrajského súdu o tom, že žalobkyni vznikol nárok na úhradu faktúry č. 6/2012\nz 3. mája 2012 splatnej 18. mája 2012, ktorou žalobkyňa vyúčtovala žalovanému trovy\nkonania na základe dohody o poskytnutí právnej pomoci z 5. apríla 2002, o tom, že\n\n4\n\nžalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením tejto faktúry, a o tom, že nárok uplatnený\nžalobou nie je premlčaný.\n10. Podľa sťažovateľa právny vzťah medzi žalobkyňou ako advokátkou a ním ako\nklientom zanikol splnením, teda tým, že žalobkyňa vykonala príkaz formou uskutočnenia\njednotlivého úkonu právnej služby. Vykonanie činnosti, ku ktorej sa príkazník zaviazal\n(uskutočnenie úkonu právnej služby, účasť na pojednávaní a pod.), je spôsobom zániku\npríkazu, ktorý je upravený všeobecným predpisom [§ 731 a § 33b ods. 1 písm. a)\nObčianskeho zákonníka].\n11. Právo na odmenu vzniklo žalobkyni už vykonaním jednotlivého úkonu právnej\nslužby. t. j. splnením, pričom žalobkyňa mohla požiadať žalovaného o zaplatenie odmeny\nprvý deň po uskutočnení jednotlivého úkonu právnej služby, preto je žalobkyňou uplatnený\nnárok premlčaný v celom rozsahu.\n12. Podľa sťažovateľa v jeho veci konajúce súdy nevykonali navrhnuté dôkazy\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa protiprávnosti konania\nžalobkyne a na preukázanie rozporu jej konania so zákonom. Závery o existencii nároku\nžalobkyne na zaplatenie úroku z omeškania, o platnosti dohody o poskytovaní právnych\nslužieb z 5. apríla 2002 a o tom, že nárok žalobkyne nie je premlčaný, nemôžu obstáť.\n13. K porušeniu označených práv zaručených ústavou a dohovorom podľa názoru\nsťažovateľa došlo jednak z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí\nkrajského súdu a najvyššieho súdu, ako aj z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci\na rovnako z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu sú\nzaložené na takej aplikácii právnej normy, ktorá popiera jej účel a pravidlá ústavne\nkonformného výkladu.\n14. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1\n5\n\ndohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu, napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zruší\na veci vráti krajskému súdu a najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň\npožaduje priznanie náhrady trov konania.\nII.\nÚstavnoprávne východiská rozhodovania ústavného súdu\n15. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n18. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n6\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n19. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,\nlehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym\nopravným\n\nprostriedkom\n\nnapadnuté,\n\nzačína\n\nplynúť\n\nod\n\ndoručenia\n\nrozhodnutia\n\no mimoriadnom opravnom prostriedku.\n20. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n21. Z už citovaného princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci\nvychádza zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj\nústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je\ndaná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n\n7\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nK namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\n22. Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k splneniu procesných podmienok\nprípustnosti ústavnej sťažnosti smerujúcej proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nvychádzal z právoplatnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorým zamietol\ndovolanie sťažovateľa smerujúce proti napadnutému rozsudku krajského súdu, a preto\ndvojmesačnú lehotu na podanie ústavnej sťažnosti v relevantnej časti podľa § 124 zákona\no ústavnom súde považoval v jeho prípade za zachovanú.\n23. Nedostatočnosť odôvodnenia sťažovateľ vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu spája s nesprávnym právnym posúdením veci a aplikáciou právnej normy, ktorá\npopiera jej účel a pravidlá ústavne konformného výkladu. V konkrétnostiach argumentuje,\nže právny vzťah medzi žalobkyňou ako advokátkou a ním ako klientom, z ktorého si\nžalobkyňa uplatňovala svoje nároky, zanikol splnením, teda tým, že žalobkyňa vykonala\npríkaz formou uskutočnenia jednotlivého úkonu právnej služby. Za ústavne udržateľný\npritom považuje právny názor, že právo advokáta na zaplatenie odmeny za poskytnutú\nslužbu právnej pomoci vzniká okamihom jej uskutočnenia (obstaranie záležitosti v mene\nklienta) a od momentu jej uskutočnenia začína advokátovi aj plynúť subjektívna premlčacia\nlehota vo vzťahu k možnosti advokáta vyzvať svojho klienta na jej zaplatenie, resp.\nvo vzťahu k možnosti uplatniť toto svoje majetkové právo na súde. Keďže uvedeným\nprávnym názorom sa krajský súd neriadil, odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku\nnemôže obstáť.\n24. Pri predbežnom prerokovaní tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd vychádzal\nz princípu subsidiarity svojej právomoci. Z obsahu ústavnej sťažnosti totiž vyplýva,\nže zásadnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci z pohľadu právnej argumentácie\ntýkajúcej sa plynutia premlčacej doby pri uplatňovaní práva advokáta na zaplatenie odmeny\n8\n\nza poskytnutú službu právnej pomoci (otázka začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu\nk právu advokáta na zaplatenie tarifnej odmeny za poskytnutú službu právnej pomoci, a to,\nči táto premlčacia doba začína plynúť deň nasledujúci po dni poskytnutia služby alebo až\nmomentom ukončenia právneho vzťahu zastúpenia), ktorou malo podľa sťažovateľa dôjsť\nk porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, v zásade v totožnom znení uplatnil aj vo svojom\ndovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu [sťažovateľ v ňom tvrdil,\nže rozhodnutie\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nzáviselo\n\nod\n\nvyriešenia\n\nprávnej\n\notázky,\n\nktorá\n\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená – § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\npozn.]. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v rámci svojej dovolacej právomoci sa\nnajvyšší súd predmetnou dovolacou námietkou meritórne zaoberal a rozhodol o nej,\nčo v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu sa meritórne relevantnou časťou\nústavnej sťažnosti zaoberať (obdobne IV. ÚS 468/2018). Ústavný súd preto túto časť\nústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\n25. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť\nmožno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal\npreskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n26. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako\naj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný\nsúd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\n9\n\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n27. V zmysle už prezentovaných záverov sa ústavný súd pri posúdení namietaného\nporušenia práv zaručených ústavou a dohovorom napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nsústredil a zameral na posúdenie otázky, či sa najvyšší súd s právne relevantnou\nargumentáciou sťažovateľa, ktorú uplatňoval v podanom dovolaní proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu, vysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či má súdom zvolená\ninterpretácia aplikovaných právnych noriem ústavnoprávne akceptovateľný charakter.\nPrihliadal pritom na zásadnú argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v bode 4 tohto\nuznesenia, podľa ktorej je napadnutý rozsudok najvyššieho súdu v kontexte dovolacieho\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP arbitrárny. Okrem toho za nedostatočne\nodôvodnenú považuje sťažovateľ aj časť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, v ktorej\nsa tento vysporiadaval meritórne s otázkou splatnosti nároku advokáta na zaplatenie\nodmeny za vykonané právne služby (otázka začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu\nk právu advokáta na zaplatenie tarifnej odmeny za poskytnutú službu právnej pomoci) –\ndovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n28. Ústavný súd v relevantnej časti rozhodnutia aj s poukazom na svoju stabilizovanú\njudikatúru zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky,\nza ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 238/07,\nIV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012, II. ÚS 98/2017). Otázka posúdenia prípustnosti\ndovolania je vnímaná ústavným súdom primárne ako otázka interpretácie (obyčajného)\n10\n\nzákona a v tomto smere sa najvyššiemu súdu ponecháva značná autonómia s tým, že\nvyriešenie tejto otázky samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení práva sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016), samozrejme za predpokladu, že ide o riešenie\nústavne udržateľné.\n29. Po preskúmaní relevantnej časti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nv kontexte podstatnej námietky sťažovateľa o neudržateľnosti odôvodnenia vo vzťahu\nk dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 421 ods. 1 písm. a) a b)\nCSP] ústavný súd argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť\nústavnú udržateľnosť odôvodnenia najvyššieho súdu a nezistil, že by posudzované\nrozhodnutie bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom\nomyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené, a tým mohlo\nzakladať dôvod na zásah ústavného súdu v súlade s jeho právomocami ustanovenými\nv čl. 127 ods. 2 ústavy.\n30. Ústavný súd ďalej konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je v napadnutom rozhodnutí\nzdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné\ndovolanie sťažovateľa odmietnuť ako procesne neprípustné, pričom sa ústavne konformným\nspôsobom\n\nvysporiadal\n\ns\n\ndovolacou\n\nnámietkou\n\nsťažovateľa\n\n(ktorej\n\nnesprávnosť\n\nvyhodnotenia zo strany najvyššieho súdu v konaní o ústavnej sťažnosti namieta) podanou\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP (dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu), keď v podstatnom uviedol:\n«14. Dovolateľ namietal, že je nesprávny záver súdov nižších stupňov, podľa ktorého\nzmluva o právnej pomoci medzi ním a žalobkyňou bola uzavretá platne a žalobkyni ako\nadvokátke vznikol nárok na tarifnú odmenu za vykonané úkony právnej pomoci do zániku\nzmluvy o právnej pomoci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3MCdo 8/2011 zo dňa 9.5.2011 (podľa ktorého „ani v konaní o zaplatenie odmeny\n11\n\nadvokátovi za právnu pomoc poskytnutú klientovi, v ktorom prichádza do úvahy uplatnenie\nnevyvrátiteľnej domnienky v zmysle § 2 ods. 2 vyhl. č. 240/1990 Zb. a vyhl. č. 163/2002 Zb.\nnemôže byť vecou navrhovateľa (advokáta) iba samo preukázanie poskytnutia právnej\npomoci a nezaplatenia odmeny za poskytnutú právnu pomoc s tým, že všetky ostatné\nrozhodujúce skutkové okolnosti musí tvrdiť a preukazovať klient-odporca“), od ktorého sa\nmali súdy odkloniť. Dovolateľ zotrváva na argumentoch zo základného konania, že\nžalobkyňa nepreukázala, že k dohode o odmene medzi zmluvnými stranami vôbec došlo,\na preto si žalobkyňa nesplnila dôkaznú povinnosť a jej nečinnosť suploval v odôvodnení\nsúd.\n15. Z hľadiska prípustnosti dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je\nrozhodujúca právna otázka, od riešenia ktorej sa súd odklonil. V danom prípade dovolateľ\nžiadnu právnu otázku nenastolil. V tejto časti je jeho dovolanie iba polemikou so záverom\nsúdov v základnom konaní, ktoré mali z vykonaného dokazovania za preukázané, že\nk dohode o poskytnutí právnej pomoci medzi stranami došlo, žalobkyňa poskytla\nžalovanému právnu pomoc vykonaním právnych úkonov advokáta a pre námietky\nžalovaného ohľadom odmeny uzavrel, že žalobkyňa má nárok na tarifnú odmenu.»\n31. Sťažovateľ namieta záver najvyššieho súdu o tom, že v súvislosti s dovolacím\ndôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nenastolil právnu otázku. Dovolací dôvod sa\nv súlade s § 431 ods. 2 CSP vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada, ktorou\nsa odôvodňuje prípustnosť dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno\nodôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432\nods. 1 CSP), pričom dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n32. Dovolaniu predloženému sťažovateľom chýbalo vymedzenie konkrétnej právnej\notázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Uvedené kritériá stanovené\npríslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku nemôže naplniť polemika\n\n12\n\ns právnymi závermi odvolacieho súdu či všeobecná charakteristika nesprávností vytýkaných\nsťažovateľom ako dovolateľom.\n33. Z (už citovanej) právnej úpravy regulujúcej prípustnosť dovolania, ako aj\nzo spôsobu vymedzenia dovolacieho dôvodu spočívajúceho v tom, že dovolateľ v súlade\ns § 432 ods. 2 CSP uvedie, v čom príslušná namietaná vada spočíva, možno uzavrieť,\nže relevantná časť dovolania sťažovateľa sa pre nedostatok vymedzenia dovolacieho\ndôvodu (odôvodnenia) javila už prima facie ako dovolanie, pri ktorom nie sú splnené\nprocesné podmienky pre preskúmanie jeho prípustnosti a ktoré najvyšší súd ako súd\ndovolací v súlade s príslušnou procesno-právnou úpravou odmietne bez toho, aby došlo\nk jeho vecnému prejednaniu (prejednaniu dôvodnosti).\n34. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu v časti týkajúcej sa namietanej\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nemožno podľa názoru ústavného\nsúdu považovať za formalistický, keďže absencia náležitosti vymedziť dovolací dôvod\nspôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP tak, ako to bolo dané aj vo veci dovolania\npodaného sťažovateľom, je podľa Civilného sporového poriadku dôvodom neprípustnosti\ndovolania.\n35. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia [§ 421 ods. 1\npísm. b) CSP – dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená] najvyšší súd identifikoval relevantnú právnu otázku nastolenú\nsťažovateľom, a to otázku začatia plynutia premlčacej doby vo vzťahu k právu advokáta\nna zaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby, pričom zároveň dospel k záveru\no prípustnosti dovolania z dôvodu, že nastolená právna otázka nebola dosiaľ v rozhodovacej\npraxi najvyššieho súdu riešená.\n36. V podstatnom najvyšší súd zdôraznil, že za začiatok premlčacej doby je v súlade\ns ustálenou judikatúrou dovolacieho súdu nevyhnutné považovať moment, keď sa možno\n13\n\npo prvý raz domáhať práva na súde žalobou bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá pre jej\npredčasnosť. Premlčacia doba pre odmenu advokáta potom začne plynúť deň nasledujúci\npo tom, ako právo na odmenu vzniklo, pretože týmto dňom mohol advokát – veriteľ svoje\nprávo vykonať žalobou na súde (body 25 a 26 napadnutého rozsudku najvyššieho súdu).\n37. V ďalšom najvyšší súd konštatoval, že v prípade ak činnosť advokáta spočíva\nv poskytovaní právnych služieb pri uplatňovaní nároku klienta a príkaz klienta nie je\nobmedzený len na určité právne úkony, pričom medzi advokátom a klientom nebolo\ndohodnuté inak, nárok advokáta na odmenu sa nepremlčuje samostatne za každý jednotlivý\núkon právnej služby, ale vykonaním celej činnosti spočívajúcej v právnych službách, ku\nktorým sa advokát zaviazal (bod 27 napadnutého rozsudku najvyššieho súdu).\n38. Následne najvyšší súd uzavrel, že v konkrétnych okolnostiach veci bolo\npredmetom\n\npríkaznej\n\nzmluvy\n\nzastupovanie\n\nsťažovateľa\n\nžalobkyňou\n\nv konaní\n\npred príslušným súdom prvej inštancie. K zániku príkaznej zmluvy pritom došlo jej\nvypovedaním zo strany sťažovateľa ako žalovaného ešte pred právoplatným skončením\npredmetného konania. Právo na odmenu žalobkyni ako advokátke preto podľa názoru\nnajvyššieho súdu vzniklo zánikom právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní\nprávnych služieb (bod 28 napadnutého rozsudku najvyššieho súdu). Na podklade uvedených\nskutočností následne najvyšší súd uzavrel, že dovolanie žalovaného podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP bolo síce prípustné, avšak sťažovateľ v dovolaní vytýkal neopodstatnene,\nže napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\n39. S prihliadnutím na relevantné časti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nústavný súd konštatuje, že najvyšší súd ako dovolací súd sa v ňom zaoberal a ústavne\nakceptovateľným spôsobom aj vysporiadal so zásadnou námietkou sťažovateľa, ktorou\nodôvodňoval prípustnosť a dôvodnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Najvyšší\nsúd síce konštatoval prípustnosť dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci, avšak s dovolacou argumentáciou sťažovateľa sa nestotožnil, a preto jeho\ndovolanie po vecnom preskúmaní nastolenej právnej otázky dosiaľ v rozhodovacej činnosti\ndovolacieho súdu neriešenej zamietol v relevantnej časti ako nedôvodné.\n14\n\n40. Samotné vecné posúdenie nastolenej právnej otázky ústavný súd považuje\nza ústavne udržateľné, a to s poukazom na svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť v obdobnej\nveci sp. zn. III. ÚS 125/2018. V predmetnom rozhodnutí ústavného súdu totiž bolo\nzdôraznené, že zmluvný záväzok poskytovať právne služby možno považovať za základ\nzáväzkovo právneho vzťahu, na ktorý dopadajú ustanovenia Občianskeho zákonníka\no príkaznej zmluve, a preto je potrebné najprv ustáliť, čo je predmetom príkazu, pre určenie\nsplatnosti odmeny za poskytovanie právnych služieb. Ak predmetom príkazu je právne\nzastupovanie strany v súdnom konaní do právoplatného skončenia veci, čiže nejde\no vykonanie konkrétnych úkonov právnej služby ani o postupné plnenie príkazu,\nale záväzok poskytovať právnu pomoc v súdnom konaní do jeho právoplatného skončenia,\npotom je právny záver súdu o tom, že za danej situácie každý jednotlivý úkon právnej\nslužby sa premlčiava samostatne, arbitrárny a rozporný s § 101 Občianskeho zákonníka,\npretože začiatok premlčacej doby, vychádzajúc z predmetu príkazu, možno viazať\nna okamih splnenia alebo vykonania príkazu, resp. zániku príkaznej zmluvy, aplikujúc\nprimerane ustanovenia o zániku plnomocenstva podľa § 731 Občianskeho zákonníka alebo\nodvolaní príkazu podľa § 732 Občianskeho zákonníka (bod 24 nálezu ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 125/2018 z 20. júna 2018).\n41. S prihliadnutím na dosiaľ uvedené postup najvyššieho súdu, ktorý vyústil\ndo vydania napadnutého rozsudku, nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nza taký, ktorým by došlo k popretiu podstaty, zmyslu alebo účelu vo veci sťažovateľa\npoužitých právnych noriem. Vzhľadom na uvedené ani napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu nemožno považovať za neodôvodnený či arbitrárny.\n42. Keďže najvyšší súd svoje rozhodnutie vo veci odmietnutia dovolania sťažovateľa\npodaného podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a vo veci zamietnutia dovolania sťažovateľa\npodaného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP zdôvodnil v dostatočnej, výstižnej\na presvedčivej podobe, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa\nsťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\n15\n\nprijatí relevantnej časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení.\n43. Na podklade uvedených skutočností preto ústavný súd ústavnú sťažnosť\nv relevantnej časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n44. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho\ndôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi v nej uplatnenými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "dovolanie-dovolacie dôvody", "advokát, advokácia-advokátska tarifa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:01908e09-3d56-401b-9de5-abd52780fdc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1"}, {"guid": "ussr:e3b53989-bc5f-4044-8b10-778bc491dc4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.125.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.125.2018.2"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "9af1f925-a513-4695-b7ba-aefd677748cb:740c3862-0755-4b19-9f24-c16632d9b1f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6608205231.1", "spisova_znacka": "3MCdo/8/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/8/2011 z 8. 5. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-05-08", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6608205231.1"}, {"guid": "496e302d-a096-4def-84b8-5d7bb0f4797f:275b3b86-ad55-4c16-a0cb-d620779754b7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5913201205.3", "spisova_znacka": "11Co/22/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/22/2017 z 20. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-02-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5913201205.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ee33b83a-9e21-4f8a-939c-ab2e54d3b98d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.238.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/2025 z 9. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.238.2025.1"}, {"guid": "ussr:07d0ddd8-ac7f-48c7-81d6-a9b4b5ed8613", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.124.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 124/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.124.2025.1"}, {"guid": "ussr:c1f1bf40-4d7a-4388-bf42-63244e29f0a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.15.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 15/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.15.2025.1"}, {"guid": "ussr:ce8b73b3-3847-4c8e-9a82-db3fe499b8bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.730.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 730/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 730/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.730.2024.1"}, {"guid": "ussr:fa5180a6-6bc8-4477-80c5-7a03d02c1b2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.387.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.387.2024.2"}, {"guid": "ussr:73cfb851-3291-430c-9953-3693806ee8a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.332.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 332/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.332.2024.1"}, {"guid": "ussr:1b1912ff-c16f-46f0-bebc-600f08d90087", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.147.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 147/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 147/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.147.2024.2"}, {"guid": "ussr:db41e33c-4901-47f2-a5b3-694550bbb661", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.241.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 241/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.241.2024.1"}, {"guid": "ussr:cb52c31c-be8c-4042-8f72-0801ee105ecf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.578.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 578/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 578/2023 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.578.2023.1"}, {"guid": "ussr:c4a09192-a3a9-4cb6-a9fc-685edefbd576", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.144.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 144/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 144/2024 z 19. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.144.2024.1"}, {"guid": "ussr:62722f2f-d59b-470e-acf4-9797f45c21e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.617.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 617/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 617/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.617.2023.1"}, {"guid": "ussr:23ad46c8-d22c-44bb-aaae-79d64da5c571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.338.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 338/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 338/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.338.2023.2"}, {"guid": "ussr:5c0b72aa-5c0d-44f2-9cae-161b1d4dbbac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.260.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 260/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.260.2023.2"}, {"guid": "ussr:e30468e5-6f93-479e-876e-a8d5c76a57e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.229.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 229/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/2023 z 10. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.229.2023.1"}, {"guid": "ussr:db9cc9f8-75e4-4c11-82da-1d564de868a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.88.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 88/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 88/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.88.2023.2"}, {"guid": "ussr:3c17bc4d-3bd1-48e7-a07c-72e41e4ac85a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.196.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.196.2023.1"}, {"guid": "ussr:27298239-ae31-4070-83f7-1c4354097b26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.175.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 175/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 175/2023 z 21. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.175.2023.1"}, {"guid": "ussr:8d75e0a9-af29-4feb-a722-71fe38eb1900", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.116.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.116.2023.1"}, {"guid": "ussr:a86ea256-0a49-4875-89cc-1de4aacfbade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.120.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 120/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 120/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.120.2023.1"}]}