{"guid": "ussr:68a5e63b-4c70-4b86-81ef-1b049e4e1ed4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 488/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 488/2020 z 25. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 488/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/68a5e63b-4c70-4b86-81ef-1b049e4e1ed4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.488.2020.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 488/2020-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava\nDuditša a Libora Duľu o ústavnej sťažnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátskymi kanceláriami KRION Partners s. r. o., Palisády 50,\nBratislava, v mene ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Mário Kluka, LL.M.,\na JANÍČEK LEGAL s. r. o., Kominárska 2, 4, Bratislava, v mene ktorej koná jej konateľ\na advokát JUDr. Vladimír Janíček, LL.M., ktorou namieta porušenie svojho práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom\npod sp. zn. 8 C 63/2017 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 C 301/2009), postupom Krajského\nsúdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 114/2017 (pôvodne vedenom\npod sp. zn. 5 Co 336/2013) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Cdo 150/2016, takto\nrozhodol:\n1. Právo\n\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 63/2017 (pôvodne vedenom\npod sp. zn. 6 C 301/2009) a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 12 Co 114/2017 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Co 336/2013) p o r u š e n é\nbolo.\n2.\n\nOkresnému\n\nsúdu\n\nLevice\n\nprikazuje,\n\naby\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 8 C 63/2017 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nv sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Levice p o v i n n ý\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\npriznáva\n\nprimerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e mu Krajský súd v Nitre p o v i n n ý zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Okresný súd Levice a Krajský súd v Nitre s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne\nnahradiť\n\ntrovy\n\nkonania\n\nv sume\n\n675,43\n\n€\n\n(slovom\n\nšesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov) na účet jeho právnej zástupkyne\nadvokátskej kancelárie KRION Partners s. r. o., Palisády 50, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. marca 2020 osobne doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\n,\nzastúpeného\n\nadvokátskymi\n\nkanceláriami KRION Partners s. r. o., Palisády 50, Bratislava, v mene ktorej koná\njej konateľ a advokát JUDr. Mário Kluka, LL.M., a JANÍČEK LEGAL s. r. o., Kominárska\n2, 4, Bratislava, v mene ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Vladimír Janíček, LL.M.,\n2\n\nktorou namieta porušenie svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 63/2017 [pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 C 301/2009\n(ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“)], postupom Krajského súdu v Nitre\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 114/2017 [pôvodne vedenom\npod sp. zn. 5 Co 336/2013 (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“)] a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Cdo 150/2016 (ďalej len „napadnuté konanie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je stranou\nv napadnutom konaní vedenom okresným súdom v procesnom postavení žalovaného,\nproti ktorému sa žalobcovia\n\na\n\npozemkovým fondom domáhajú určenia, že\n\nzastúpení Slovenským\na\n\nsú vlastníkmi\n\nnehnuteľnosti presne špecifikovanej v žalobe, ktorá je v správe Slovenského pozemkového\nfondu.\n3. Sťažovateľ argumentuje, že sa domáha preskúmania napadnutých konaní\nvedených okresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom z dôvodu, že „trvajú\nneprimerane dlho bez ohľadu na výskyt prípadných prieťahov, ktoré sa však tiež v konaní\nvyskytli. Podľa ustálenej judikatúry ESĽP... je potrebné zohľadňovať/posudzovať celkovú\ndĺžku jednotlivého konania (nielen samotné prieťahy), a to aj v prípade, ak konanie\nprebehlo na súdoch viacerých stupňov a konanie ku dňu rozhodnutia Ústavného súdu SR\nuž neprebieha na súde toho stupňa.“.\n4. Sťažovateľ poukazuje aj na judikatúru ústavného súdu (III. ÚS 506/2017,\nI. ÚS 170/2017, III. ÚS 728/2017 a I. ÚS 287/2018), v ktorej sa ústavný súd vyjadruje\nku komplexnému preskúmaniu celkovej dĺžky napadnutého konania\nvšetkých inštancií.\n\n3\n\npred súdmi\n\n5. Okresný súd je podľa sťažovateľa nečinný, pričom napadnuté konanie\nje pred ním neprimerane dlhé, keďže trvá viac než 5 rokov. S prihliadnutím na predmet\nnapadnutého konania je sťažovateľ toho názoru, že na podklade konkrétnych okolností\nnejde o vec právne ani skutkovo zložitú. Svojím správaním pritom sťažovateľ nezapríčinil\nvznik zbytočných prieťahov. Zúčastňoval sa pojednávaní „aj osobne aj prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu. Požiadal iba jedenkrát o odročenie pojednávania z dôvodov,\nktoré vznikli na strane svojho právneho zástupcu. Toto odročenie nemalo zásadný vplyv\nna predĺženie dĺžky konania.“.\n6. Neprimerane dlhé je podľa sťažovateľa aj napadnuté konanie vedené krajským\nsúdom, keďže trvalo viac než 4 roky. Sťažovateľ zdôrazňuje, že pri prejednávaní jeho veci\nsa musí prihliadať aj na povahu a význam veci pre sťažovateľa, pričom v konkrétnych\nokolnostiach je spochybňované jeho vlastnícke právo a jeho dispozícia s nehnuteľnosťou\nje obmedzená. Svojím správaním sťažovateľ neprispel k vzniku zbytočných prieťahov,\npričom je zrejmé, že krajský súd bol v napadnutom konaní neefektívny, keďže „rozsudok\nKS NR bol zrušený pre spôsob, akým KS NR vyslovil prípustnosť dovolania proti svojmu\nrozsudku, ktorý znemožnil preskúmanie správnosti riešenia právnej otázky zásadného\nvýznamu.“.\n7. Porušenie práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu\nv napadnutom konaní sťažovateľ odôvodňuje celkovou dĺžkou konania vo veci,\nktorá predstavuje viac ako 10 rokov, pričom definitívne ukončenie je v nedohľadne.\n8. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní, postupom krajského súdu v napadnutom konaní a postupom najvyššieho súdu\nv napadnutom\n\nkonaní\n\na\n\nokresnému\n\nsúdu\n\nprikáže,\n\naby\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 8 C 63/2017 konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ súčasne požaduje\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 600 € od okresného súdu,\nv sume 3 200 € od krajského súdu a v sume 900 € od najvyššieho súdu. Sťažovateľ zároveň\n\n4\n\nžiada priznanie náhrady trov konania v sume 450,28 €, ktorú sú najvyšší súd, krajský súd\na okresný súd povinné vyplatiť spoločne a nerozdielne.\n9. Sťažovateľ požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu,\nže proti nemu zo strany konajúcich súdov dochádza „k pocitom bezmocnosti,\nako aj dlhotrvajúcim pocitom vnútornej úzkosti, strachu a márnosti z nespravodlivosti\na z nemožnosti včasného a účinného uplatnenia svojich práv v súdnom konaní,\nako aj k strate viery v spravodlivosť a strate dôvery v základné princípy každého právneho\nštátu, akými sú napr. princíp právnej istoty.“.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenia okresného súdu, krajského súdu\na najvyššieho súdu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľa\n10. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 488/2020-14 z 13. októbra 2020 ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Po prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu najvyššieho súdu, predsedu krajského súdu\na predsedu okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a oznámenie, či trvajú\nna tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda najvyššieho súdu prípisom\nč. k. KP 3/2020-508,\n\nCpj\n\n160/2020\n\nz 29. októbra 2020“),\n\npredseda\n\nz 29.\n\nkrajského\n\noktóbra\n\nsúdu\n\n2020\n\nprípisom\n\nsp.\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„prípis\n\nzn.\n\nSpr\n\n1111/20\n\nz 3. novembra 2020 (ďalej len „prípis z 3. novembra 2020“) a predseda okresného súdu\npodaním sp. zn. Spr 1022/20 z 30. októbra 2020 (ďalej len „prípis z 30. októbra 2020“)\nústavnému súdu oznámili, že súhlasia s upustením od ústneho pojednávania o ústavnej\nsťažnosti.\n11. Predseda okresného súdu v prípise z 30. októbra 2020 k vecným argumentom\nsťažovateľa uviedol, že po právnej, ako aj skutkovej stránke ide o zložitý spor\n„s rozsiahlejším spisovým materiálom, predmetom ktorého je určenie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti.\n\nV danom\n\nkonaní\n\nbolo\n\npotrebné\n\nvypočuť\n\nviacerých\n\nsvedkov\n\na to aj prostredníctvom dožiadaného súdu, pričom žalovaný bol vo výkone trestu\na bolo potrebné zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní prostredníctvom UZVJS. Zároveň súd\n5\n\nmusel rozhodovať o zmene žaloby z dôvodu procesného návrhu žalobcu, ako aj ozrejmiť\nsporné tvrdenia strán sporu. Okrem toho, niektoré pojednávania na okresnom súde\nboli odročené z dôvodu žiadosti žalovaného – sťažovateľa, čím prispel k predĺženiu konania\nna prvoinštančnom súde.“.\n11.1 Predseda okresného súdu považuje ústavnú sťažnosť za nedôvodnú. Podľa\njeho názoru okresný súd konal v napadnutom konaní plynulo, pričom určité obdobia\nnečinnosti, ku ktorým došlo, nemožno charakterizovať ako zbytočné prieťahy,\na to s prihliadnutím na predmet sporu, ako aj správanie strán v spore. Vec bola\npodľa predsedu okresného súdu právoplatne skončená vydaním meritórneho rozhodnutia\nodvolacieho súdu v roku 2016. Sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca spôsobil predĺženie\nnapadnutého konania.\n11.2 Prílohou vyjadrenia predsedu okresného súdu bolo stanovisko zákonnej sudkyne\nkonajúcej vo veci sťažovateľa, z ktorého vyplýva, že jej vec bola ako zákonnej sudkyni\npridelená 6. mája 2020, pričom v napadnutom konaní bol nariadený termín pojednávania\nna 20. november 2020. Ku skutočnostiam uvádzaným sťažovateľom sa zákonná sudkyňa\nnevyjadrila.\n12. Predseda krajského súdu v prípise z 3. novembra 2020 v podstatnom konštatoval,\nže ponecháva na úvahu ústavného súdu, či zo strany krajského súdu v napadnutom konaní\ndošlo k porušeniu sťažovateľom označeného práva zaručeného dohovorom. Zároveň\nvšak zdôraznil, že „dĺžka odvolacieho konania bola výrazne ovplyvnená objektívnymi\npríčinami, spočívajúcimi v nadmernej pracovnej zaťaženosti súdu, ako i dlhodobej 6\nmesačnej práceneschopnosti predsedníčky senátu (6.11.2017 – 31.5.2018). S ohľadom\nna tieto skutočnosti ju tak nemožno označiť za neprimeranú, súc si vedomý i judikatúry\nústavného súdu v tomto smere (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06).“.\n13. Predseda najvyššieho súdu v prípise z 29. októbra 2020 konštatoval, že napadnuté\nkonanie sa na najvyššom súde viedlo od 25. júla 2016, keď predmetný spis najvyššiemu\nsúdu na rozhodnutie o dovolaní napadol. O dovolaní najvyšší súd rozhodol 31. júla 2017,\npričom v auguste 2017 bol spis vrátený okresnému súdu. Predseda najvyššieho súdu\nna podklade uvedených skutočností zdôrazňuje, že napadnuté konanie trvalo na najvyššom\nsúde približne 12 mesiacov, „ani vyhotovenie rozhodnutia netrvalo dlhšie ako umožňuje\n6\n\nzákonná lehota. V prvom rade považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že predmetné\ndovolacie konanie sa skončilo pred viac ako troma rokmi, a teda právna neistota z pohľadu\ndovolacieho súdu bola voči sťažovateľovi odstránená. Naviac sťažovateľ vôbec nevysvetlil\ndodržanie lehoty podľa § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde SR.“.\n13.1 Samotnú dĺžku napadnutého konania, ktorá predstavovala 12 mesiacov,\nnepovažuje predseda najvyššieho súdu za neprimeranú „vzhľadom na vtedajšiu zaťaženosť\nsenátov Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR. V danom období boli senáty\nnajvyššieho zavalené množstvom práce, ktorú bolo nevyhnutné vybaviť, napr. v roku 2015\nbolo do každého zo senátov Občianskoprávneho kolégia predložených viac ako 1300\nvecí/dovolaní, o ktorých zákonite bolo potrebné rozhodnúť pred vybavením predmetnej veci,\nkeďže boli v poradí skôr. V zložitejších civilných veciach v danom období sa v dovolacom\nkonaní na najvyššom súde vyskytovala podobná dĺžka konania bežne.“.\n13.2\n\nV závere\n\naj tú skutočnosť,\n\nže\n\nsvojho\n\nstanoviska\n\npredseda\n\nsťažovateľ\n\nnevyužil\n\nprávne\n\nnajvyššieho\n\nprostriedky\n\nsúdu\n\nakcentuje\n\nnápravy\n\na v zmysle\n\n§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) nepodal predsedovi najvyššieho\nsúdu sťažnosť, ktorou by zbytočné prieťahy v napadnutom konaní namietal.\n13.3 Na podklade uvedených skutočností predseda najvyššieho súdu požaduje,\naby ústavný súd ústavnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\n14. Ústavný súd vyzval 10. novembra 2020 sťažovateľa, aby zaujal stanovisko\nk vyjadreniam obsiahnutým v prípisoch z 29. a z 30. októbra 2020 a z 3. novembra 2020.\nSťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom ústavnému súdu\n18. novembra 2020 uviedol nasledujúce skutočnosti.\n14.1 K stanovisku predsedu okresného súdu sťažovateľ uvádza, že s ním nesúhlasí.\nPodľa jeho názoru prejednávaná vec nie je skutkovo ani právne zložitá. Ide o vec,\nktorá patrí do bežnej agendy všeobecných súdov. V konkrétnostiach zdôrazňuje,\nže „výsluchy svedkov sa diali priebežne a počet svedkov nemal vplyv na celkovú dĺžku\nkonania. K zrušeniu pojednávania došlo dvakrát na strane súdu alebo žalobcu. Okrem toho,\nmedzi pojednávaním zo dňa 11.10.2010 a 02.11.2011 uplynulo dvanásť mesiacov. Za zmenu\nprocesného návrhu žalobcu nemôže niesť zodpovednosť sťažovateľ, pretože vystupoval\n7\n\nna strane žalovaného. Stanovisko OS LV sa vôbec nevyjadruje k obdobiu po vrátení veci\nKrajským súdom v Nitre uznesením spis. zn. 12Co/114/2017, kedy bol spis vrátený\nOkresnému súdu Levice v apríli/máji 2019. Stanovisko OS LV nedáva odpoveď na otázku,\nprečo Okresný súd Levice bol vo veci nečinný od apríla/mája 2019 do 24.08.2020,\nt. j. min 14\n\nmesiacov,\n\nkedy\n\nvytýčil\n\npojednávanie.\n\nNepredloženie\n\nplnomocenstva\n\nk dovolaciemu konaniu malo zanedbateľný vplyv na dĺžku konania.“. Podľa sťažovateľa\nokresný súd nezaujal stanovisko k argumentácii napádajúcej celkovú dĺžku napadnutého\nkonania, ktorá je zjavne neprimeraná. Z uvedeného dôvodu uzatvára, že stanovisko\nokresného súdu žiadnym spôsobom dôvodnosť ústavnej sťažnosti nevyvrátilo.\n14.2 Ani stanovisko krajského súdu podľa sťažovateľa nerozporuje dôvodnosť\nústavnej sťažnosti, ale iba poukazuje na objektívne príčiny neprimeranej dĺžky konania.\nSťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že personálne či organizačné problémy konajúceho\nsúdu nemôžu mať v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 14/2000\nalebo I. ÚS 527/2015) vplyv na posúdenie toho, či došlo k neprimeranej dĺžke konania.\n14.3 K stanovisku najvyššieho súdu sťažovateľ konštatuje, že sa zameriava výlučne\nna dovolacie konanie, hoci sťažovateľ v ústavnej sťažnosti upozornil na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), podľa ktorej konania v jednej\na tej istej veci na rôznych stupňoch súdnej sústavy nemožno chápať izolovane,\na preto je potrebné preskúmať celkovú dĺžku konania.\n14.4 K námietke týkajúcej sa dodržania lehoty podľa § 124 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľ poukazuje\nna to, že túto otázku implicitne už vyriešil ústavný súd v uznesení o prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie v celom rozsahu. Okrem uvedeného sťažovateľ poukazuje\naj na to, že výklad lehoty na podanie ústavnej sťažnosti vo veci zbytočných prieťahov\npodaný najvyšším súdom by nevyhnutne znamenal, že sťažovateľ by mohol napadnúť\npred ústavným súdom iba konanie pred všeobecným súdom, ktoré v čase podania ústavnej\nsťažnosti prebieha. Sťažovateľ by tak nemohol namietať proti celkovej dĺžke konania\npred všetkými všeobecnými súdmi konajúcimi vo veci, čo je v rozpore s judikatúrou ESĽP.\n14.5 Pokiaľ ide o sťažnosť podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch,\npodľa sťažovateľa nejde v zmysle judikatúry ESĽP o účinný právny prostriedok nápravy.\n8\n\nAni predseda najvyššieho súdu sa podľa názoru sťažovateľa nevyjadruje k celkovej dĺžke\nnapadnutého konania, ktorá v súčasnosti presahuje obdobie 11 rokov. Ani stanovisko\nnajvyššieho súdu preto podľa názoru sťažovateľa nevyvrátilo dôvodnosť ústavnej sťažnosti.\n14.6 V závere svojho vyjadrenia sťažovateľ ústavnému súdu oznámil, že súhlasí\ns tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci. Prílohou vyjadrenia\nsťažovateľa doručeného 18. novembra 2020 bolo vyčíslenie náhrady trov konania,\nktoré si sťažovateľ uplatňuje v konaní pred ústavným súdom v celkovej sume 675,43 €.\n15. Na podklade oznámení predsedu okresného súdu, predsedu krajského súdu\na predsedu najvyššieho súdu (bod 10 tohto nálezu) a oznámenia sťažovateľa (bod 14 tohto\nnálezu) ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde so súhlasom účastníkov\nkonania upustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže dospel k záveru,\nže od prípadného pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n16. Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon o ústavnom\nsúde.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n\n9\n\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva a samotné posúdenie veci ústavným súdom\n18. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní, postupom krajského súdu v napadnutom konaní a postupom\nnajvyššieho súdu v napadnutom konaní došlo vo vzťahu k sťažovateľovi ako strane v spore\nk porušeniu jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n19. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade\ns ktorou účelom tohto práva je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04).\n20. Priznanie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zakladá povinnosť\nsúdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo\n(m. m. II. ÚS\n\n21/01,\n\nI.\n\nÚS\n\n251/05).\n\nZákladnou\n\npovinnosťou\n\nsúdu\n\na\n\nsudcu\n\nje preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav\nprávnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana sporu) obrátil na súd so žiadosťou\no jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza v konkrétnych podmienkach\nvnútroštátneho zákonodarstva najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157\nods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje\nv konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo\nrozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania“.\n10\n\n21.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npritom\n\nvychádzal\n\nzo\n\nsvojej\n\nustálenej\n\njudikatúry,\n\npodľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou\nnečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,\nktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04,\nIV. ÚS 182/08).\n\nZa neefektívnu\n\nčinnosť,\n\nktorá\n\nmôže\n\nzapríčiniť\n\nporušenie\n\npráva\n\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote sa považuje aj nesprávna, resp. nesústredená\nčinnosť všeobecného súdu (m. m. II. ÚS 33/99).\n22. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, sa skúma\nvždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného\nsúdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\n23. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva tiež to, že v prípade extrémnych\nprieťahov (prieťahy, ktoré možno počítať v desiatkach rokov) už uvedené faktory strácajú\nvýznam, pretože ani právne či skutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu,\nkeďže tá predstavuje podstatnú časť ľudského života. Ústavný súd už mnohokrát vyslovil,\nže\n\n„oneskorená\n\nspravodlivosť\n\nje\n\nodmietnutou\n\nspravodlivosťou“\n\n(pozri\n\nnález\n\nsp. zn. II. ÚS 17/2019, bod 32 a tam citované rozhodnutia) a že dĺžka konania počítaná\nv desiatkach rokov je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a už sama osebe\nje spôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva účastníka takého\nkonania, resp. strany v spore na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 52/01, I. ÚS 582/2015, III. ÚS 169/2017, II. ÚS 17/2019).\n24. Európsky súd pre ľudské práva v obdobných prípadoch konštatoval,\nže vo výnimočných prípadoch môže byť príliš dlhé trvanie súdneho konania považované\nza zásah do práva na prístup k súdu a neodôvodnená absencia konečného rozhodnutia\n\n11\n\npočas obzvlášť dlhého obdobia môže predstavovať až odmietnutie spravodlivosti (rozsudok\nvo veci Vassilios Athanasiou a ďalší proti Grécku z 21. 12. 2010, č. 50973/08, § 52).\n25. V konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci predstavuje celková dĺžka\nnapadnutých konaní vedených pred okresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom\ntakmer 11 rokov (vec napadla okresnému súdu 2. decembra 2009, pričom dosiaľ\nnie je právoplatne skončená). Takéto extrémne dlhé konanie zo strany všeobecných súdov\nkonajúcich v danej veci prima facie odôvodňuje vyslovenie porušenia práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote vo vzťahu k strane, ktorá je subjektom takéhoto konania.\nUvedená skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý ústavný súd nezahrnul podrobný spisový\nprehľad\n\nprocesných\n\núkonov\n\ndo\n\nsamotného\n\nmeritórneho\n\nrozhodnutia,\n\nale v ďalšom poukazuje na relevantné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci\nústavnej sťažnosti.\n26. Pre úplnosť ústavný súd zdôrazňuje, že vo veci sťažovateľa okresný súd rozhodol\nprvýkrát meritórnym rozsudkom č. k. 6 C 301/2009-486 z 19. apríla 2013\n(ďalej len „rozsudok z 19. apríla 2013“). O odvolaní proti rozsudku okresného súdu\nz 19. apríla 2013 rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 336/2013 z 13. mája 2015\n(ďalej len „rozsudok z 13. mája 2015“). Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Cdo 150/2016\nz 31. júla 2017 (ďalej len „uznesenie z 31. júla 2017“) zrušil rozsudok krajského súdu\nz 13. mája 2015 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd následne\nvo veci rozhodol uznesením č. k. 12 Co 114/2017-486 z 19. februára 2019 tak, že rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Vec žaloby\nnie je do času rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne\nskončená.\nIV.1 Právna a faktická zložitosť veci\n27. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie\nvo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Obdobné spory tvoria štandardnú\nsúčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a k tejto problematike existuje v zásade\n\n12\n\nustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec žaloby o určenie vlastníckeho práva\nústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú (m. m. I. ÚS 272/2017).\n28. Vyššiu mieru faktickej zložitosti prejednávanej veci odôvodňuje skutočnosť,\nže stranami v spore v procesnom postavení žalobcov sú osoby, ktorých pobyt nie je známy\na ktoré sú v príslušnom napadnutom konaní zastúpené Slovenským pozemkovým fondom,\nako aj to, že žalobca sa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe, resp. vo výkone trestu odňatia\nslobody. Uvedené skutočnosti si totiž zo strany okresného súdu vyžadovali výkon\nviacerých procesných úkonov formou dožiadaní adresovaných príslušným orgánom\nna účely osobnej identifikácie žalobcov, ako aj zabezpečenia výsluchu sťažovateľa\nz dôvodu, že sa nachádzal v ústave na výkon väzby, resp. v ústave na výkon trestu odňatia\nslobody so sídlom mimo územia príslušného obvodu okresného súdu. Vyššiu mieru\nfaktickej zložitosti prejednávanej veci odôvodňuje aj nevyhnutnosť zisťovania miesta\npobytu svedkov, ako aj zabezpečenie ich výsluchu dožiadaním. V tomto kontexte ústavný\nsúd poukazuje aj na totožné skutočnosti uvádzané predsedom okresného súdu uvedené\nv bode 11 tohto nálezu, s ktorými sa stotožňuje.\nIV.2 Správanie subjektu (strany sporu)\n29. Pri preskúmavaní kritéria správania sťažovateľa ako subjektu napadnutého\nkonania v procesnom postavení žalovaného ústavný súd konštatuje, že prehľad procesných\núkonov vykonaných v napadnutom konaní odôvodňuje záver, že k predĺženiu napadnutého\nkonania prispel čiastočne aj sťažovateľ svojím správaním. V tomto kontexte ústavný súd\npoukazuje na vyjadrenie predsedu okresného súdu obsiahnuté v bode 11 tohto nálezu,\nz ktorého\n\nvyplývajú\n\nna okresnom\n\nsúde\n\nskutočnosti\nz dôvodov\n\nspočívajúce\nna\n\nstrane\n\nv odročení\n\nsťažovateľa,\n\npojednávaní\n\nnariadených\n\ns ktorými\n\nstotožňuje.\n\nsa\n\nV konkrétnostiach ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že neúčasť sťažovateľa\nna pojednávaní nariadenom na 8. marec 2010 nebola zo strany sťažovateľa ospravedlnená\nriadnym spôsobom (zdokladovaná relevantným spôsobom), a to ani na výzvu okresného\nsúdu z 15. marca 2010. Okrem toho k zrušeniu termínu pojednávania nariadeného\nna 28. jún 2010 došlo z dôvodu prevzatia právneho zastupovania sťažovateľa v krátkom\nčase pred pojednávaním, čo ústavný súd hodnotí s prihliadnutím na časové hľadisko,\n13\n\nv rámci ktorého k právnemu zastúpeniu došlo, ako účelové správanie sťažovateľa vedúce\nk zrušeniu nariadeného termínu pojednávania. Uvedené skutočnosti prispeli k predĺženiu\nnapadnutého konania vedeného okresným súdom, obdobne ako aj pasívnejší prístup\nsťažovateľa k samotnému prejednaniu jeho záležitosti. Sťažovateľ síce vystupuje\nv procesnom\n\npostavení\n\nžalovaného,\n\na teda\n\nnie\n\nje\n\npánom\n\nsporu,\n\nneznamená\n\nto však, že by si jeho procesná pozícia nevyžadovala aktívny prístup ku konaniu,\nako aj k efektívnej súčinnosti pri realizovaní jednotlivých úkonov súdu, keďže záujmom\nnielen žalobcu, ale aj žalovaného musí byť odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa obe strany pred meritórnym rozhodnutím všeobecného súdu nachádzajú.\nV tomto kontexte ústavný súd uvádza, že sťažovateľ bol zo strany okresného súdu vyzvaný\nna\n\nvyjadrenie\n\nsa\n\nk žalobe\n\nvýzvou\n\ndoručenou\n\nmu\n\n15. decembra\n\n2009,\n\nna túto však v stanovenej lehote nereagoval a svoje stanovisko k žalobe predložil prvýkrát\naž 31. októbra 2011 (teda po takmer dvoch rokoch).\n30. S poukazom na už uvádzané predmetné skutočnosti ústavný súd konštatuje,\nže k predĺženiu napadnutého konania došlo aj zo strany samotného sťažovateľa.\nNa už uvedené skutočnosti preto ústavný súd prihliadal pri rozhodovaní o sume priznaného\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\nIV.3 Postup okresného súdu v napadnutom konaní, postup krajského súdu\nv napadnutom konaní a postup najvyššieho súdu v napadnutom konaní\n31. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu, postup krajského súdu a postup\nnajvyššieho súdu.\nPostup okresného súdu v napadnutom konaní\n32. Ústavný súd identifikoval v postupe okresného súdu v napadnutom konaní\npo opätovnom vrátení veci krajským súdom (máj 2019) dlhšie obdobie absolútnej\nnečinnosti v trvaní viac ako roka, a to od augusta 2019, keď bola zo strany okresného súdu\n\n14\n\nvykonaná lustrácia osôb – svedkov, až do novembra 2020, keď sa vo veci uskutočnilo\npojednávanie.\n33. Okrem uvedeného celková doba konania len na súde prvej inštancie predstavuje\nobdobie takmer 5 rokov (od decembra 2009, keď bola podaná žaloba vo veci, do apríla\n2013, keď okresný súd prvýkrát meritórne rozhodol, a od mája 2019, keď bol spis vrátený\nokresnému súdu na opätovné prejednanie veci, do novembra 2020, keď sa vo veci\nuskutočnilo pojednávanie), ktoré s prihliadnutím na judikatúru ESĽP v obdobných veciach\nnemožno považovať za akceptovateľné.\n34. Na podklade uvedeného ústavný súd konštatuje, že vyslovenie porušenia práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti prejednania záležitosti v primeranej lehote\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní prima facie odôvodňuje celková\nneakceptovateľná dĺžka konania na súde prvej inštancie (v trvaní 5 rokov),\nako aj identifikované dlhšie obdobie absolútnej nečinnosti okresného súdu presahujúce\nobdobie jedného roka.\nPostup krajského súdu v napadnutom konaní\n35. Z preskúmania obsahu súdneho spisu vyplynuli pre ústavný súd zistenia,\nktoré svedčia o neefektívnom postupe krajského súdu, ktorý sa negatívnym spôsobom\npodpísal na plynulosti postupu posudzovaného konania. V postupe krajského súdu ústavný\nsúd identifikoval neefektívnosť súvisiacu so zrušením rozsudku krajského súdu\nz 13. mája 2015 uznesením najvyššieho súdu z 31. júla 2017. V zrušujúcom uznesení\nnajvyšší súd totiž v zásade zdôraznil imperfektnosť rozhodnutia odvolacieho súdu,\nv ktorom krajský súd pripustil dovolanie v súlade s § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku (dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol\npotvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho\npotvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej\nstránke zásadného významu), no samotná právna otázka tak, ako ju identifikoval krajský\nsúd, pre riešenie samotného prípadu podľa názoru najvyššieho súdu nemala význam. Okrem\ntoho odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysvetlil,\n15\n\nv čom vidí zásadný právny význam vyriešenia ním nastolenej otázky dovolacím súdom,\npričom ani sám túto právnu otázku nevyriešil. Navyše, najvyšší súd zdôraznil\naj to, že krajský súd v odôvodnení rozsudku z 13. mája 2015 síce nastolil otázky,\ntie však sám neposúdil a v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, takže pripustenie dovolacej\notázky tu ide na úkor presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia odvolacieho súdu\na vyvoláva pochybnosti o jeho komplexnosti. Najvyšší súd preto zdôraznil, že pripustenie\ndovolania možno považovať za náznak toho, že odvolací súd si nie je istý správnosťou\nsvojho právneho posúdenia veci a v rozpore s prieskumnou povahou dovolacieho konania\nočakáva, že príslušné právne závery vysloví dovolací súd (body 15 a 16 uznesenia\nnajvyššieho súdu z 31. júla 2017).\n36.\n\nNeefektívnym postupom krajského\n\nsúdu došlo v konečnom dôsledku\n\nk predĺženiu napadnutého konania vo veci žaloby, a to vzhľadom na potrebu opätovného\nprejednania odvolania krajským súdom po vrátení veci najvyšším súdom.\n37. Ústavný súd na tomto mieste poznamenáva, že nemôže akceptovať obhajobu\nkrajského súdu prezentovanú v predloženom stanovisku (bod 12 tohto nálezu),\nktoré poukazuje na neprimeranú zaťaženosť krajského súdu. Ústavný súd v tomto kontexte\nodkazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným\nštandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému\nnezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02).\nNámietkam personálnych komplikácií, v danom konkrétnom prípade námietke neprimeranej\nzaťaženosti krajského súdu a práceneschopnosti zákonného sudcu, ústavný súd síce z istého\npohľadu rozumie, ale tieto napriek tomu nemajú povahu okolností, ktoré by vylučovali\nalebo znižovali zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil\n(m. m. III. ÚS 282/2018).\n38. Ústavný súd preto konštatuje, že faktorom, ktorý mal negatívny dopad na súvislý\npriebeh posudzovaného konania, bol neefektívny postup krajského súdu súvisiaci s vydaním\nrozsudku z 13. mája 2015, ktorý v konečnom dôsledku spôsobil zrušenie meritórneho\nrozsudku a vrátenie veci na opätovné prejednanie, teda aj predĺženie napadnutého konania.\n\n16\n\n39. Na podklade uvedeného ústavný súd konštatuje, že vyslovenie porušenia práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti prejednania záležitosti v primeranej lehote\npostupom krajského súdu v napadnutom konaní prima facie odôvodňuje neefektívny postup\nkrajského súdu, ktorým v konečnom dôsledku došlo k predĺženiu napadnutého konania.\nPostup najvyššieho súdu v napadnutom konaní\n40. Podľa zistení ústavného súdu sa vec sťažovateľa z dôvodu podaného dovolania\nnachádzala na najvyššom súde v období od júla 2016 do júla 2017, keď najvyšší súd\nrozhodol kasačným rozhodnutím o zrušení rozsudku odvolacieho súdu z 13. mája 2015\na vrátení veci krajskému súdu. Celková doba rozhodovania najvyššieho súdu tak nepresiahla\njeden rok, preto ju ústavný súd nehodnotí ako neakceptovateľnú, a teda takú,\nktorou by malo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného práva zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd návrhu sťažovateľa\nna vyslovenie porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu\nv napadnutom konaní nevyhovel.\n41. S prihliadnutím na argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení predsedu najvyššieho\nsúdu však ústavný súd považoval za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že otázka\nprávomoci ústavného súdu konať a rozhodnúť vo veci namietaného porušenia práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu\nv napadnutom konaní bola procesno-právne vyriešená v uznesení ústavného súdu\nč. k. IV. ÚS 488/2020-14 z 13. októbra 2020, ktorým bola ústavná sťažnosť sťažovateľa\nprijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu. V predmetnom uznesení ústavný súd poukázal\nna rozhodovaciu činnosť ESĽP, podľa ktorej je pri posúdení existencie zbytočných\nprieťahov nevyhnutné prihliadať na všetky štádia konania všeobecného súdu (pokiaľ\nsú ústavnou sťažnosťou napadnuté) a zobrať do úvahy celkovú dĺžku konania vo veci\n[Bako proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 60227/00, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti\nz 15. 3. 2005; SOFTEL spol. s r. o. proti Slovenskej republike (č. 2), sťažnosť č. 32836/06,\nrozsudok ESĽP zo 16. 12. 2008, § 21; k tomu pozri aj nález ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 287/2018 zo 14. novembra 2018].\n\n17\n\n42. Okrem už uvedenej nevyhnutnosti komplexného posudzovania veci je potrebné\nzdôrazniť aj tú skutočnosť, že v súlade so svojou judikatúrou ESĽP neposudzuje\npri rozhodovaní vo veci namietaného porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru postup vo veci\npo vydaní právoplatného meritórneho rozhodnutia za predpokladu, že vo veci neprebieha\niné konanie (Yemanakova proti Rusku, sťažnosť č. 60408/00, § 41, rozsudok ESĽP\nz 2. 9. 2004). V konkrétnych okolnostiach veci po právoplatnom skončení konania\npred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom prebehlo dovolacie konanie, v rámci\nktorého bolo dovolanie posudzované meritórne, pričom výsledkom tohto posúdenia bolo\nzrušenie meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu, a teda aj obnovenie stavu právnej\nneistoty vo veci podanej žaloby. Práve v dôsledku kasačného rozhodnutia dovolacieho súdu\nbola teda vec žaloby vrátená do štádia konania pred odvolacím súdom, pričom v čase\npodania ústavnej sťažnosti právna neistota sťažovateľa vo veci podanej žaloby nebola\nprávoplatným meritórnym rozhodnutím odstránená. Zo všetkých uvedených dôvodov\nje preto argumentácia predsedu najvyššieho súdu v tomto kontexte nedôvodná.\n43. Už len pre úplnosť ústavný súd zdôrazňuje, že argumentáciu predsedu\nnajvyššieho súdu o tom, že sťažovateľ nevyužil podanie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona\no ústavnom súde (k tomu pozri argumenty obsiahnuté v bode 13 tohto nálezu), hodnotí\nz pohľadu existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní ako irelevantnú. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na relevantnú judikatúru ESĽP [rozsudky\nESĽP vo veciach Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike z 12. 6. 2012, Komanický\n(č. 6) proti Slovenskej republike z 12. 6. 2012, Bednár proti Slovenskej republike\nz 8. 10. 2013, Klinovská proti Slovenskej republike z 8. 10. 2013, Csákó proti Slovenskej\nrepublike z 25. 6. 2013, Sika (č. 7) proti Slovenskej republike z 25. 6. 2013, Untermayer\nproti Slovenskej republike z 9. 7. 2013], z ktorej vyplýva záver, že sťažnosť predsedovi\npríslušného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch nemožno považovať za efektívny\nprávny prostriedok nápravy porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(pozri k tomu aj IV. ÚS 342/2020).\n\n18\n\nV.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n44. S prihliadnutím na celkovú extrémnu dobu napadnutého konania, keď od podania\nžaloby (2. decembra 2009) ubehlo viac ako 11 rokov, pričom vec nie je právoplatne\nskončená,\n\nberúc\n\ndo\n\núvahy\n\nničím\n\nneodôvodnenú\n\nnečinnosť\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nako aj neefektívnu činnosť krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní a postupom krajského súdu v napadnutom konaní došlo\nk porušeniu práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto vyslovil porušenie práva sťažovateľa zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a postupom krajského\nsúdu v napadnutom konaní (bod 1 výroku tohto nálezu).\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n45. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n46. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vzhľadom\nna skutočnosť, že napadnuté konanie vedené okresným súdom nebolo do času rozhodnutia\nústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti právoplatne skončené (hoci z vlastného zistenia\nústavného súdu vyplýva, že vo veci bol 20. novembra 2020 okresným súdom vyhlásený\nrozsudok, ktorý je v štádiu jeho písomného vyhotovenia sudcom), pričom vec žaloby\nsa v čase rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti stále nachádzala na okresnom\nsúde (ústavný súd už mnohokrát vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj v štádiu vyhotovenia\na doručenia rozhodnutia, pozn.), prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\na § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v predmetnej veci bez zbytočných\n19\n\nprieťahov.\nK bodom 3, 4 a 6 výrokovej časti nálezu\n47. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n48. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu\ndošlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n49. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n3 600 € zo strany okresného súdu, v sume 3 200 € zo strany krajského súdu z dôvodov\nuvedených v časti I tohto nálezu.\n50. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n51. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä zjavne neprimeranú\ndĺžku napadnutého konania spôsobenú nečinnosťou okresného súdu a neefektívnym\npostupom krajského súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené, predmet\nkonania, ako aj jeho význam pre sťažovateľa a berúc do úvahy skutočnosti uvádzané\nna ťarchu sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé\n20\n\na konkrétnym\n\nokolnostiam\n\nposudzovanej\n\nveci\n\nprimerané\n\npriznanie\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia v sume 1 500 € zo strany okresného súdu a v sume 500 € zo strany\nkrajského súdu (body 3 a 4 výroku tohto nálezu).\n52. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnej sťažnosti v časti\npožadovanej sumy primeraného finančného zadosťučinenia prevyšujúcej sumu 1 500 €\nvo vzťahu k okresnému súdu a v časti požadovanej sumy primeraného finančného\nzadosťučinenia prevyšujúcej sumu 500 € vo vzťahu ku krajskému súdu nevyhovel\ntak, ako to je uvedené v bode 6 výroku tohto nálezu.\nK bodu 5 výrokovej časti nálezu\n53. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa,\nktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.\n54. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\nPodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n55. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom,\nktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním, v celkovej sume 675,43 €.\n56. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 675,43 €\nv súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 3 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a)\na c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie\nústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a vyjadrenie doručené ústavnému súdu\n18. novembra 2020). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden\núkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11\n\n21\n\nods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál)\nza každý úkon právnej služby za rok 2020 v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma náhrady trov konania po jej navýšení\no daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 675,43 €.\n57. Sťažovateľ si zvolil na zastupovanie v konaní o ústavnej sťažnosti advokátske\nkancelárie KRION Partners s. r. o. a JANÍČEK LEGAL s. r. o. Keďže zákon o ústavnom\nsúde nerieši prípady zastupovania sťažovateľa viacerými právnymi zástupcami v konaní\no ústavnej sťažnosti, ústavný súd vo veci určenia prijímateľa náhrady trov konania rozhodol\nv súlade s § 62 zákona o ústavnom súde na podklade subsidiárneho použitia ustanovení\nCivilného sporového poriadku (§ 263 ods. 2 CSP) a určil ako prijímateľa náhrady trov\nkonania advokátsku kanceláriu KRION Partners s. r. o.\n58. Ústavný súd teda rozhodol o prijímateľovi náhrady trov konania v súlade\ns § 263 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými\nadvokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich.\n59. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci náhrady trov konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výrokovej časti tohto nálezu.\n60. Priznanú náhradu trov konania sú okresný súd a krajský súd povinné zaplatiť\nspoločne a nerozdielne na účet právnej zástupkyne sťažovateľa – advokátskej kancelárie\nKRION Partners s. r. o. (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 a 2 CSP).\nK bodu 6 výrokovej časti tohto nálezu\n61. Keďže postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní nedošlo k porušeniu\npráva sťažovateľa zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (k tomu pozri bod 40 tohto nálezu),\nústavný súd návrhu sťažovateľa na vyslovenie porušenia práva zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru v relevantnej časti nevyhovel, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené\nv bode 6 výrokovej časti tohto nálezu.\n\n22\n\nVI.\n62. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. novembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n23", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "Ústavný súd Slovenskej republiky", "podmienky konania", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "dovolanie-dovolacie konanie", "prieťahy v konaní-nadmerná zaťaženosť, nadmerné množstvo vecí"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/63/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "6C/301/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "12Co/114/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "5Co/336/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:69b21b15-1257-4bf9-965c-67546e11bfc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.342.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.342.2020.2"}, {"guid": "ussr:64de0282-f2b9-4aac-9dd4-bcd19e3c9251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1"}, {"guid": "ussr:83fdd3fe-2a6c-47cb-bb61-2b9d7f5bb2d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.287.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 287/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 287/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.287.2018.1"}, {"guid": "ussr:2135e4c4-d42f-488f-98c5-5a53760e5c6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.282.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 282/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 282/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.282.2018.2"}, {"guid": "ussr:a7193be0-db59-4659-82bc-7d2eb29c06b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.728.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 728/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 728/2017 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.728.2017.1"}, {"guid": "ussr:3f956f8a-ce1a-4962-9f22-2d115fd9f15b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.506.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 506/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 506/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.506.2017.2"}, {"guid": "ussr:3d96513b-caa1-4c9c-88d9-31b5a9c0296c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.272.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 272/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.272.2017.2"}, {"guid": "ussr:8e83b60c-1626-4725-aa08-de1755aeb63a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.170.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 170/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 170/2017 z 19. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.170.2017.2"}, {"guid": "ussr:294c5afe-3451-4416-bf6b-ecd5eae130d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2"}, {"guid": "ussr:31d9f895-4ce7-49e6-a3c3-7cbb64d09d36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.527.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 527/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 527/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.527.2015.1"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:aae07d66-57f8-42bb-b13f-47658034126d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.176.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.176.2023.2"}, {"guid": "ussr:dec8707a-4183-4df2-b766-3a571f43d090", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.19.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/2023 z 19. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.19.2023.1"}, {"guid": "ussr:18cb7e1f-2124-4a40-8359-4ca62ab66109", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.598.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 598/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 598/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.598.2022.1"}, {"guid": "ussr:51742695-ed5e-4d51-af85-c5235d054137", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.213.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 213/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 213/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.213.2022.2"}, {"guid": "ussr:71fa6ffb-d435-4c93-a8f8-62744c192744", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.292.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/2021 z 7. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.292.2021.1"}, {"guid": "403ddd88-02b3-482e-81ec-f6db74b13e91:423f8d1d-eb38-488f-a81d-0c9212cedcc9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1215010761.11", "spisova_znacka": "3To/24/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/24/2023 z 11. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1215010761.11"}]}