{"guid": "ussr:c16e1032-c7e3-43de-92f3-f6327069d8ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.487.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 487/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 487/2020 z 13. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 487/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.487.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c16e1032-c7e3-43de-92f3-f6327069d8ae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.487.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.487.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.487.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 487/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Vojenských lesov\na majetkov SR, š. p., Lesnícka 23, Pliešovce, IČO 31 577 920, zastúpených advokátom\nJUDr. Milošom Barbušom, Štúrova 13, Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj\npráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 50/2018 z 31. júla 2019, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Vojenských lesov a majetkov SR, š. p., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť Vojenských lesov a majetkov SR, š. p.,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Barbušom, ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obdo 50/2018 z 31. júla 2019\n(ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalovaným\nna Okresnom\n\nsúde\n\nZvolen\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\nv konaní\n\no zaplatenie\n\nsumy 177 622,31 € s príslušenstvom. Prvé meritórne rozhodnutie okresného súdu bolo\nzrušené Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“),\npričom druhé ním bolo potvrdené v celom rozsahu. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré bolo najvyšším súdom odmietnuté ako procesne\nneprípustné. Sťažovateľ následne podal ústavnú sťažnosť proti predmetným rozhodnutiam\nodvolacieho\n\nsúdu\n\na najvyššieho\n\nsúdu,\n\no ktorej\n\nústavný\n\nsúd\n\nrozhodol\n\nnálezom\n\nč. k. III. ÚS 430/2014-102 zo 17. februára 2015 tak, že základné právo sťažovateľa má\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru boli rozsudkom krajského súdu č. k. 43 Cob l66/2012-564\nz 31. októbra 2012, ako aj uznesením najvyššieho súdu č. k. 4 Obdo 7/2013-726\nz 31. marca 2014 porušené, preto obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\n2.1 Krajský súd následne po doplnení listinných dôkazov z Obchodného registra\nOkresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „obchodný register“) a Štatistického úradu\nSlovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“), z ktorých zisťoval, či v čase uzavretia\nrámcovej zmluvy 9. januára 2003 Odštepný závod sťažovateľa Kežmarok existoval a aké\nmal pridelené a zapísané identifikačné číslo, dospel po oboznámení sa s nimi k záveru, že\nnie je potrebné zopakovať dokazovanie vykonané okresným súdom a rozhodnutím\nč. k. 43 Cob 94/2015-817 z 12. augusta 2015 rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania\ntak, že rozhodnutie okresného súdu č. k. 16 Cb 36/2008-523 zo 4. júna 2012 ako vecne\nsprávne potvrdil.\n2\n\n2.2 Na základe dovolania sťažovateľa proti predmetnému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu najvyšší súd uznesením z 31. marca 2017 (sp. zn. 4 Obdo 15/2017) toto rozhodnutie\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bolo\nneprejednanie veci za účasti strán sporu po tom, ako odvolací súd doplnil dokazovanie\no listiny z verejných registrov. Tým, že stranám sporu neumožnil vyjadriť sa k novým\ndôkazom, odňal im právo na spravodlivý proces. Odvolací súd pri opätovnom prejednaní\nveci prihliadol na názor vyslovený v už uvedenom náleze ústavného súdu, z ktorého\npre odvolací súd vyplynulo, že dôvodom zrušenia rozhodnutí napadnutých ústavnou\nsťažnosťou podanou sťažovateľom bola tá skutočnosť, že krajský súd ani najvyšší súd\nneskúmali ex offo jednu z podmienok konania, ktorou je spôsobilosť žalovaného\n(sťažovateľa) byť účastníkom konania. Po doplnení listín z verejne dostupných registrov,\na to obchodného registra a zo štatistického úradu, odvolací súd vykonal dokazovanie ich\nprečítaním a v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie vykonané okresným súdom,\nnavrhnuté stranami sporu.\n2.3 Odvolací súd následne rozhodol rozsudkom č. k. 43 Cob 82/2017-1501\nz 15. februára 2018, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle, že žalobu\no zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 350 000 Sk, v prepočte 11 617,87 €, uplatnenej\na vymáhanej žalobcom bez právneho dôvodu, a sumy 2 500 525,- Sk, v prepočte\n83 002,22 €, o ktorú odvolací súd uplatnenú a vymáhanú zmluvnú pokutu znížil,\nt. j. v celkovej sume 94 620,09 € spolu s 9,4 % úrokom z omeškania z týchto súm\nod 31. mája 2007 do zaplatenia zamietol. Vo zvyšnej časti rozhodnutie okresného súdu, aj\nkeď z iného právneho dôvodu, a to z dôvodu jej zníženia odvolacím súdom na základe jeho\nvoľnej úvahy, podľa § 387 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) potvrdil. Žalovaný (sťažovateľ) je tak povinný\nzaplatiť zmluvnú pokutu uplatnenú a vymáhanú žalobcom v súlade s § 544 a § 545 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky\nzákonník“) v nadväznosti na § 300 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) za použitia § 301 Obchodného\nzákonníka v sume 83 002,22 € s 9,4 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy\nod 31. mája 2007 až do zaplatenia tak, ako o nej správne rozhodol okresný súd v rozhodnutí\n3\n\nnapadnutom odvolaním, ktoré odvolací súd v tejto časti potvrdil. Rozsudok odvolacieho\nsúdu nadobudol právoplatnosť 19. februára 2018 v spojení s opravným uznesením\nč. k. 43 Cob 82/2017-1536 z 15. februára 2018, ktorým odvolací postupom podľa § 378\nods. 1 CSP a § 224 CSP opravil rozsudok č. k. 43 Cob 82/2017-1501 z 15. februára 2018\nv časti jeho poučenia tak, že do poučenia doplnil poučenie o možnosti podať proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie.\n2.4 Nakoniec sťažovateľ podal dovolanie aj proti rozsudku odvolacieho súdu\nz 15. februára 2018, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho\nodmietol.\n3. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol, že dovolanie odôvodnil\nprípustnosťou podľa § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP. Podľa sťažovateľa z ustálenej\nsúdnej praxe vyplýva, že rámcová zmluva sama osebe nezakladá záväzkový právny vzťah,\ntakýto právny vzťah vzniká až uzatvorením „dielčich“ zmlúv, na základe ktorých vzniká aj\npovinnosť plniť, ktorá môže byť následne sankcionovaná zmluvnou pokutou. Ak odvolací\nsúd uvedené nerešpektoval, podľa sťažovateľa sa odklonil od ustálenej súdnej praxe, čím\nmala byť založená prípustnosť jeho dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Sťažovateľ\nprípustnosť svojho dovolania podľa § 421 ods. 2 písm. b) CSP odôvodnil tým, že\nidentifikoval právnu otázku relevantnú pre rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Táto otázka spočívala v tom,\nči v odvolacom konaní môže vystupovať ako účastník konania za obchodnú spoločnosť\nHOTEL KRYM s. r. o. žalobca na základe poverenia v zmysle § 530 Občianskeho\nzákonníka napriek tomu, že takéto poverenie podľa názoru sťažovateľa zaniklo\nvymožením pohľadávky. Odvolací súd vo veci rozhodoval konečným rozsudkom\nč. k. 43 Cob 82/2017-1501 z 15. februára 2018, štyri roky po tom, ako bola predmetná\npohľadávka vybavená.\n3.1 Sťažovateľ najvyššiemu súdu vytýka, že v napadnutom uznesení [vo vzťahu\nk prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP] bez vysvetlenia neakceptoval\nsvoju vlastnú judikatúru (sp. zn. 3 Obdo 61/2016, ktoré bolo publikované v zbierke\n4\n\nrozhodnutí najvyššieho súdu č. 7/2017 pod č. 62), na ktorú poukázal v dovolaní, za ustálenú\nsúdnu prax (od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť, pozn.). Takýto postup považoval\nsťažovateľ za arbitrárny a svojvoľný. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol, že otázku aktívnej legitimácie\nnemožno považovať za otázku zásadného právneho významu, pretože touto otázkou sa má\nzaoberať ex offo každý všeobecný súd. Podľa sťažovateľa Civilný sporový poriadok\n(na rozdiel od predošlého procesnoprávneho kódexu) nepozná pojem otázka zásadného\nprávneho významu. Civilný sporový poriadok podľa sťažovateľa nezužuje pojem vyriešenie\nprávnej otázky, ktorý je použitý v ustanovení § 421 ods. 1 CSP na vyriešenie zásadnej\nprávnej otázky. Slovo zásadnej sa v texte Civilného sporového poriadku nenachádza, preto\nsa domnieva, že prípustnosť dovolania [podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP] je v danom\nprípade daná v prípade akejkoľvek právnej otázky. Okrem toho sťažovateľ uviedol, že\ndovolací súd si zjavne pomýlil skúmanie procesných podmienok konania, ktoré skutočne\nskúma ex offo v zmysle Civilného sporového poriadku, s posúdením aktívnej legitimácie\núčastníkov konania. Aktívna alebo pasívna legitimácia nemá nič spoločné s procesnými\npodmienkami konania. Nedostatok aktívnej alebo pasívnej legitimácie je dôvodom\nna zamietnutie žaloby a nie na zastavenie konania. Takúto otázku si podľa sťažovateľa\nžiaden zo súdov neposudzuje ex offo. Opačný výklad by znamenal, že každou otázkou,\nktorá je významná pre aplikáciu hmotnoprávneho predpisu, sa musí súd zaoberať ex offo, čo\nje právny a logický nezmysel.\n4. Už špecifikované aspekty napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu podľa\nsťažovateľa preukazujú, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je arbitrárne a svojvoľné.\nNajvyšší súd sa podľa sťažovateľa vôbec nevysporiadal vo svojom odôvodnení\ns relevantnými dôvodmi, pre ktoré bolo podané dovolanie a vo svojom rozhodnutí sa\nnevysporiadal so zásadnými právnymi otázkami, tak, aby nedošlo k porušeniu základného\npráva na spravodlivý súdny proces. Týmto mali byť porušené sťažovateľove základné práva\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n5\n\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Najvyšší súd SR svojím Uznesením sp. zn. 4 Obdo/50/2018 zo dňa 31.07.2019\nporušil základné právo VLM SR, š. p. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\nprávo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a ustanovenie § 47 ods. 3 Ústavy SR.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 4 Obdo/50/2018 zo dňa 31.07.2019\nsa zrušuje.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia pred Ústavným\nsúdom SR, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet právneho\nzástupcu JUDr. Miloša Barbuša, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n6\n\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n\n7\n\n15. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n17. Základné právo na súdnu ochranu zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom jeho\nsúčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania poskytuje v dovolacom konaní, t. j.\nv konaní, v ktorom sa podaním mimoriadneho opravného prostriedku domáha ochrany\nsvojich práv pred dovolacím súdom z dôvodov, ktorých uplatnenie umožňuje procesné\nprávo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené zákonom na poskytnutie ochrany\nv dovolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa\npreukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany v takom konaní. Poskytnutie\ntakejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno považovať za právo na úspech\nv dovolacom konaní (m. m. II. ÚS 4/94), ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá\núčastník konania (m. m. IV. ÚS 302/07).\n18. V súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný\nsúd taktiež poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že\notázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť\ndovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie\n8\n\ndo právomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012,\nII. ÚS 98/2017). Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je vnímaná ústavným súdom\nprimárne ako otázka interpretácie (obyčajného) zákona a v tomto smere sa najvyššiemu\nsúdu ponecháva značná autonómia s tým, že vyriešenie tejto otázky samo osebe nemôže\nviesť k záveru o porušení práva sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016),\nsamozrejme za predpokladu, že ide o riešenie ústavne udržateľné. Ústavný súd v tomto\nkontexte mohol iba posúdiť či bolo napadnuté uznesenie najvyššieho súdu riadne\nodôvodnené, alebo či bolo svojvoľné a arbitrárne, ako namietal sťažovateľ vo svojej\nústavnej sťažnosti.\nDovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n19. Najvyšší súd v napadnutom uznesení vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP uviedol:\n«Dovolací súd z obsahu dovolania zistil, že žalovaný dovolací dôvod podľa § 421\nods. 1 písm. a/ C. s. p. vymedzil tou skutočnosťou, že odvolací súd sa podľa jeho názoru\nodchýlil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke posúdenia záväzkov zmluvných\nstrán vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy, keď vyslovil, že záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu\nžalovaným bol dohodnutý v Rámcovej zmluve medzi zmluvnými stranami platne a právo na\njej uplatňovanie nie je podmienené uzatvorením kúpnej ani inej zmluvy a nie je viazané ani\nna sortiment, ale len na nedodané a žalobcom požadované množstvo drevnej hmoty. Takýto\nvýklad odvolacieho súdu je podľa názoru dovolateľa v príkrom rozpore s obsahom a účelom\nzákona, pretože podľa neho Rámcová zmluva záväzkovo-právny vzťah nezakladá, a teda\nz nej záväzky zmluvných strán nevznikajú, tieto, vrátane povinnosti žalovaného dodávať\nžalobcovi drevnú hmotu, vznikli až na základe realizačných zmlúv a aj zmluvná pokuta sa\ntýka nie Rámcovej zmluvy, ale realizačných zmlúv, a to nedodania požadovaného a zmluvne\nzabezpečeného dohodnutého dreva. Iný výklad by znamenal, že realizačné zmluvy nie je\npotrebné uzatvárať. Dovolateľ poukázal na rozhodnutia NS SR, sp. zn. 2MObdo/3/2009,\n1MObdo/1/2010, 30bo/7/1998, 3Obdo/61/2016, 5Cdo/39/2003, rozhodnutia NS ČR,\nsp. zn. 32Odo/626/2003, 32Clo/24/2010 a mnohé ďalšie a rozsudok Krajského súdu\nv Žiline, sp. zn. 22Cb/26/2003.\n9\n\nVo vzťahu k rozhodnutiam Najvyššieho súdu ČR a Krajského súdu v Žiline, na ktoré\ndovolateľ v dovolaní v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.\npoukázal, dovolací súd pripomína, že tieto nespadajú pod pojem ustálená rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu. V tejto súvislosti poukazuje dovolací súd na vysvetlenie obsahu\npojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedené v rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06.03.2017, v ktorom dovolací súd uviedol, že\n„ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu (mysliac tým dovolací súd - pozn.\ndovolacieho súdu) je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane\nvo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj\nv jednotlivom, doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“. S poukazom na\nuvedené, argumentácia inými rozhodnutiami než rozhodnutiami najvyššieho súdu ako súdu\ndovolacieho, môže byť relevantná ako podporná argumentácia pri odôvodňovaní dovolania\nprípustného podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., avšak nemôže byť spôsobilá vyvolať\ndovolací prieskum právnych záverov odvolacieho súdu vo veciach, v ktorých dovolateľ\nodvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ (alebo písm. c/) C. s. p.\nRovnaký záver platí pre časť dovolania, v ktorej žalovaný namietol odklon od právnych\nzáverov vyslovených v rozhodnutí najvyššieho súdu, sp. zn. 3Obo/7/1998, ktoré vydal\nnajvyšší súd ako súd odvolací.\nVo vzťahu k rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MObdo/3/2009,\n1MObdo/1/2010 a 5Cdo/39/2003, na ktoré poukázal dovolateľ, dovolací súd uvádza, že\npredmetnými rozhodnutiami síce boli zrušené rozsudky krajských súdov (v konkrétnych\nrozhodovaných veciach), z ich odôvodnenia však vyplýva práve skutočnosť, na ktorej založil\nsvoje rozhodnutie aj odvolací súd v tu posudzovanej veci, a to, že aj nepomenovaná\n(inominátna) zmluva je rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná a dohodou o zmluvnej\npokute ako zabezpečovacím prostriedkom možno zaistiť splnenie zmluvnej povinnosti\nvyplývajúcej z akejkoľvek zmluvy, a teda aj zmluvy nepomenovanej.\n\n10\n\nSo záverom odvolacieho súdu, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu\nRámcovej zmluvy ako inominátnej, sa v podstate stotožnil aj dovolateľ, namietol však, že\nz tejto zmluvy nemôže vyplynúť záväzok žalovaného dodať žalobcovi požadované množstvo\ndrevnej hmoty, a teda že takýto záväzok nie je možné sankcionovať; sankcionovať takýto\nzáväzok je možné podľa jeho názoru až v prípade uzatvorenia realizačnej zmluvy. Otázku, či\nzmluvná pokuta môže byť naviazaná na Rámcovú zmluvu alebo nie, však najvyšší súd\nv označených rozhodnutiach neriešil, preto ani nemôže ísť o odklon odvolacieho súdu\nv prejednávanej veci od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nSamotné spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto časti,\nvýznamovo nezodpovedá kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. Dovolateľ\nustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd\nodklonil,\n\nnevymedzil.\n\nVyššie\n\noznačené\n\nrozhodnutia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\nsp.\n\nzn.\n\n2MObdo/3/2009, 1MObdo/1/2010 a 5Cdo/39/2003 sú pre vymedzenie odklonu odvolacieho\nsúdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nenáležité, pretože otázku, či\nzmluvná pokuta môže alebo nemôže vyplynúť priamo z rámcovej zmluvy, neriešia. Pokiaľ\nide o ďalšie, dovolateľom označené rozhodnutie dovolacieho súdu, sp. zn. 3Obdo/61/2016,\ndovolateľ jeho význam vo vzťahu k odklonu vzhliada v jeho odkaze na judikatúru českého\nnajvyššieho súdu čo však kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. tiež\nnezodpovedá. Ďalšie konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právne názory,\nv ktorých by sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nneoznačil. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalovaného v tejto časti podľa\n§ 447 písm. f/ C. s. p. odmietol.»\n20. Z citácie napadnutého uznesenia je zrejmé, že najvyšší súd posúdil každé súdne\nrozhodnutie, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojom dovolaní (rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 MObdo 3/2009, 1 MObdo 1/2010, 3 Obo 7/1998, 3 Obdo 61/2016, 5 Cdo 39/2003,\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 626/2003, 32 Clo 24/2010\na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 22 Cb 26/2003) v kontexte, či ich bolo možné\npovažovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Výsledkom tohto posúdenia\nbolo, že žiadne so sťažovateľom uvádzaných súdnych rozhodnutí nebolo možné považovať\nza ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, a preto v danom prípade nemohol byť naplnený\n11\n\ndovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Ústavný súd podotýka, že sťažovateľ\nna rozdiel od svojho dovolania v ústavnej sťažnosti považoval za ustálenú rozhodovaciu\nprax už iba rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 61/2016, ktoré bolo publikované\nv Zbierke rozhodnutí najvyššieho súdu č. 7/2017 pod poradovým číslom 62. Tvrdenie\nsťažovateľa v ústavnej sťažnosti, že najvyšší súd vôbec nevysvetlil, prečo nepovažoval\nsvoje vlastné rozhodnutie (sp. zn. 3 Obdo 61/2016), sa preto ukázalo ako nepravdivé.\nDovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n21. V tejto časti svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ spochybňoval aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu v napadnutom konaní. Argumentoval tým, že otázka aktívnej vecnej\nlegitimácie je právna otázka. a spochybňoval záver najvyššieho súdu, že na naplnenie\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí ísť o otázku zásadného právneho\nvýznamu. Podľa sťažovateľa je pre tento dovolací dôvod relevantná akákoľvek právna\notázka – a tou má byť otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.\n22. Najvyšší súd v napadnutom uznesení iba stručne poukázal, že sťažovateľom\nnastolenú otázku neposúdil ako otázku zásadného právneho významu – relevantnú v zmysle\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP. Uviedol k tomu len toľko, že otázku vecnej legitimácie musí súd\nskúmať z úradnej povinnosti, a to aj vtedy, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Tento\nzáver najvyššieho súdu napadol sťažovateľ v ústavnej sťažnosti s tým, že vecná legitimácia\nnie je procesnou podmienkou konania.\n23. Sťažovateľ má síce pravdu, že textové znenie § 421 ods. 1 CSP (na rozdiel\nod predošlého procesného predpisu) neobsahuje slovné spojenie „zásadná právna otázka“.\nAle ak ide o dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, je očividné, že mimoriadny\nopravný prostriedok, akým je dovolanie, nie je v konečnom dôsledku dizajnovaný\nna riešenie\n\ntriviálnych\n\nprávnych\n\notázok,\n\nresp.\n\nakýchkoľvek\n\notázok\n\nvznesených\n\ndovolateľom. Inými slovami, otázky, pri riešení ktorých dovolací môže zasiahnuť\ndo právoplatne skončených súdnych sporov, musia mať charakter „zásadnej právnej\notázky“, aj keď samotný text zákona neobsahuje slovo „zásadnej“, resp. jeho ekvivalent.\n12\n\nÚstavný súd v tomto kontexte nevyrušuje ani skutočnosť, že najvyšší súd podporil tento\nsvoj záver aj judikatúrou vydanou za účinnosti predošlého procesného predpisu. Nemožno\nod všeobecných súdov očakávať, že v súvislosti so zmenou Občianskeho (civilného)\nprocesného predpisu v roku 2016 „zabudnú“ na svoju predchádzajúcu judikatúru. Ak sú\nzávery súdov relevantné aj v nových procesných podmienkach, ústavný súd nevidí dôvod,\nprečo by na nich nemohli odkázať. Rovnako ústavný súd nevidel problém v tom, že najvyšší\nsúd poukázal v rámci hodnotenia prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n(pri posudzovaní, či išlo o otázku zásadného právneho významu, pozn.) na rozhodnutie,\nktoré riešilo otázku právneho významu z pohľadu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP. Stále totiž ide o to isté ustanovenie zákona (§ 421 ods. 1 CSP) a samotný\ncharakter právnej otázky (zásadného významu) sa týka aj pokračovania tohto zákonného\nustanovenia pod všetkými troma písmenami [a), b) aj c)].\n24. Ako nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie sťažovateľa, že najvyšší súd mal\npovažovať skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v napadnutom konaní za procesnú\npodmienku konania. Najvyšší súd ale v napadnutom uznesení nič také neuviedol. Najvyšší\nsúd iba poukázal na skutočnosť, že otázku vecnej legitimácie musí skúmať konajúci súd\nvždy, aj keď to žiadna zo strán nenamieta. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej\n(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej\npovinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.\nKonajúci súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden\nz účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví,\nneznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Tento záver vychádza z judikatúry najvyššieho\nsúdu (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010, ktorú prevzal aj\nústavný súd napr.: III. ÚS 266/2014, II. ÚS 273/2019). Teda sťažovateľova námietka\nv ústavnej sťažnosti poukazujúca na nesprávne posúdenie vecnej legitimácie ako procesnej\npodmienky konania bola iba nesprávnou (a zrejme aj účelovou) interpretáciou sťažovateľa.\n25. Z už uvedeného je podľa názoru ústavného súdu zrejmé, že najvyšší súd svoje\nzávery o tom, že dovolanie sťažovateľa vo vzťahu k rozsudku odvolacieho súdu nie je\nprípustné, primeraným spôsobom odôvodnil, pričom tieto jeho závery nemožno v žiadnom\n13\n\nprípade považovať za arbitrárne. Ústavný súd pri preskúmaní napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup\ndovolacieho súdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. taký jeho\npostup, ktorý by nemal oporu v zákone.\n26. Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného\nprostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani\nnemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy\na práva podľa dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné\ndôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto\npostup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok výslovne umožňuje, preto\npoužitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľa\nk súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n27. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným\ndôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí\naj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.\nnedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná\nv kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n14\n\n28. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1, ktorých vyslovenia\nporušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n29. Po odmietnutí sťažnosti ako celku už bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d3b22e5-f8b5-47b3-9359-eebb020acc41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:da7ee089-6d68-443c-8293-109cd0f18d07", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 430/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 430/2014 z 17. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da7ee089-6d68-443c-8293-109cd0f18d07"}, {"guid": "ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 266/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:a8aab482-1974-455f-99a5-d2f5a66fed5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8aab482-1974-455f-99a5-d2f5a66fed5c"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "3b9bd2c0-7ae0-42d3-aa3e-a4e1a257b533:ae120ea8-04cc-4c7b-99d4-a9f257153720", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cb/36/2008", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16Cb/36/2008 z 4. 6. 2012", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2012-06-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3b9bd2c0-7ae0-42d3-aa3e-a4e1a257b533:ae120ea8-04cc-4c7b-99d4-a9f257153720"}], "citovane_v": []}