{"guid": "ussr:be1da0d6-6a1f-47b2-ad71-ea8ad67ac3be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.486.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 486/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 486/2020 z 18. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 486/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.486.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-11-18", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "nazov": "čl. 10 ods. 3 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/be1da0d6-6a1f-47b2-ad71-ea8ad67ac3be", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.486.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.486.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.486.2020.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 486/2020-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) prerokoval prijatý návrh\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátkou\n\nJUDr. Melániou Butkovskou, Sama Chalupku 2, Michalovce, vo veci preskúmania\nrozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Bertotovce č. 121/19/2020 zo 6. augusta 2020\nvydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu\npri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov a takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bertotovce č. 121/19/2020\nzo 6. augusta 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a Obecnému zastupiteľstvu obce Bertotovce\nna ďalšie konanie.\n2. Navrhovateľovi\n\np r i z n á v a náhradu trov konania\n\nv sume 562,86 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť centov), ktorú mu j e\nobec Bertotovce p o v i n n á vyplatiť na účet JUDr. Melánie Butkovskej, Sama Chalupku 2,\nMichalovce, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a argumentácia v návrhu\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 17. septembra\n2020 doručený návrh\n(ďalej len „navrhovateľ“), ktorým sa domáha preskúmania rozhodnutia\nObecného zastupiteľstva obce Bertotovce (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) prijatého\npodľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“)\nna zasadnutí 6. augusta 2020 ako uznesenie č. 121/19/2020 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“). Podľa zistenia ústavného súdu bolo napadnuté rozhodnutie obecného\nzastupiteľstva navrhovateľovi doručené 10. septembra 2020.\n2. V napadnutom uznesení sa uvádza, že bolo prijaté na zasadnutí obecného\nzastupiteľstva z 28. mája 2020 pre porušenie povinnosti navrhovateľa ako bývalého starostu\nobce Bertotovce podať písomné oznámenie do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa\nskončenia verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, t. j. do 5. januára 2020,\nspôsobom a v rozsahu podľa čl. 8 ods. 6 ústavného zákona. Za nepodanie oznámenia bola\nnavrhovateľovi podľa čl. 9 ods. 10 písm. c) ústavného zákona uložená pokuta v sume\nzodpovedajúcej trojnásobku jeho mesačného platu verejného funkcionára v zmysle čl. 9\nods. 16 ústavného zákona, t. j. vo výške 6 930 €.\n3. Podľa navrhovateľa napadnuté rozhodnutie nespĺňa základné náležitosti ako\ndatovanie, keď podľa zápisnice z rokovania obecného zastupiteľstva ide nesporne\no rozhodnutie zo 6. augusta 2020, hoci je v úvode rozhodnutia uvedený dátum 28. mája\n2020, pričom nie je zrejmé, či ide o dátum rozhodnutia. Podstatným nedostatkom náležitosti\nje aj neoznačenie orgánu, ktorý ho vydal, v jeho závere s pripojením podpisu oprávnených\n\n2\n\nosôb. Ako príloha napadnutého rozhodnutia je označená zápisnica z rokovania komisie\nna ochranu verejného záujmu z 5. marca 2020, ktoré sa však uskutočnilo 6. mája 2020.\n4. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa\natribúty riadneho odôvodnenia orgánu verejnej moci. Citujú sa v ňom ustanovenia zákonov\ns tým, že navrhovateľ mal porušiť povinnosti podľa čl. 8 ods. 1 a 5 ústavného zákona\na povinnosti podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku obcí“). Z opisu o vzájomnom započítaní\ndaňovej pohľadávky obce vyplývajúcej z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia\no vyrubení dane vo výške 1 897,76 € spolu s pohľadávkami obce vyplývajúcimi z vyrubenej\ndane z ubytovania vo výške 963,60 € a nájomného za prenájom pozemkov vo vlastníctve\nobce spoločnosti\n\n, na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok\n\na záväzkov vo výške 3 351,17 € podľa navrhovateľa nie je možné vyvodiť, či bolo v rozpore\nso zákonom, či ho podpísal navrhovateľ alebo niekto iný a čo preukazuje. Nie je\nzrozumiteľné a jasné, či daná skutočnosť je v prospech alebo v neprospech navrhovateľa.\n5. Výrok napadnutého rozhodnutia nekorešponduje s odôvodnením. Nie je možné\nustáliť: a) či sa navrhovateľovi vytýka porušenie povinnosti vyplývajúcej z ústavného\nzákona alebo zo zákona o majetku obcí, b) na základe akých úvah možno považovať\nza poskytnutie výhody v zmysle čl. 8 ods. 1 ústavného zákona konanie, ktorým sa daňová\npohľadávka obce vyplývajúca z právoplatného rozhodnutia o vyrubení dane žiadnym\nspôsobom nevymáhala a nepoužili sa prostriedky smerujúce k vymoženiu povinnosti\nuhradiť daň v období 6 mesiacov od jej právoplatnosti, ak nedošlo ku škode ani k uplynutiu\npremlčacej doby, c) či započítanie pohľadávok nejako súvisí s konaním o ochrane verejného\nzáujmu a zamedzení rozporu záujmov proti navrhovateľovi, resp. akým spôsobom, d) z akej\nhodnotiacej väzby dôkazov bol ustálený skutkový stav veci, z ktorého vychádzalo obecné\nzastupiteľstvo pri rozhodovaní, resp. na základe akých podkladov a z nich vyplývajúcich\nzáverov bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku. Napadnuté rozhodnutie preto\nnavrhovateľ považuje za nepreskúmateľné a nespĺňajúce predpoklady ústavne konformného\nrozhodnutia orgánu verejnej moci či atribúty na kvalitu rozhodnutia orgánu verejnej moci.\n3\n\n6. Navrhovateľ konštatuje v jeho konaní nedodržanie princípov spravodlivého\nprocesu tým, že obecné zastupiteľstvo sformulovalo svoje rozhodnutie zmätočným\na nepreskúmateľným spôsobom. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho potrebné považovať\nza rozporné s ústavnými princípmi, za arbitrárne, nepreskúmateľné a nesúladné s Ústavou\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“).\n7. Navrhovateľ uviedol, že nie je verejným funkcionárom podľa čl. 8 ods. 1\nústavného zákona, preto nemal povinnosť podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. V období\ndvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie totiž nerozhodol o poskytnutí štátnej\npomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností\nvyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych\nprávnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám. Nekonanie v čase\nod právoplatnosti rozhodnutia č. 2810110151 o vyrubení dane z nehnuteľností (21. mája\n2018) do zániku funkcie (7. decembra 2018) nemožno podľa neho považovať za výhodu,\nktorú poskytol spoločnosti\n\n, ani za iné konanie v zmysle čl. 8 ods. 1 ústavného\n\nzákona a ani za konanie, ktorým by porušil jemu zverené právomoci a oprávnenia zákonom\no majetku obcí. Navrhovateľ uviedol, že jeho zdravotný stav je dlhodobo zhoršený,\na priložil lekársku správu.\n8. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol,\nže napadnuté rozhodnutie zrušuje. Zároveň navrhol, aby mu ústavný súd priznal náhradu\ntrov konania, ktorú je obec Bertotovce povinná vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne.\nII.\nVyjadrenie obecného zastupiteľstva a replika navrhovateľa\n9. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 486/2020-13 z 13. októbra 2020 prijal návrh\nna ďalšie konanie. Zároveň listom zo 14. októbra 2020 vyzval obecné zastupiteľstvo\nna vyjadrenie k nemu.\n4\n\n10. Obecné zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení z 21. októbra 2020 uviedlo, že ako\npríslušný orgán podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona začalo konanie vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 ústavného\nzákona na podklade rozhodnutia komisie na ochranu verejného záujmu zo 6. mája 2020\no skutočnostiach nasvedčujúcich porušeniu povinností podľa čl. 8 ústavného zákona tým,\nže (navrhovateľ) v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol\no poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo\nodpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo\nz individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám. Oznámenie\no začatí konania prijaté uznesením obecného zastupiteľstva č. 116/16/2020 z 28. mája 2020\na 11. júna 2020 bolo navrhovateľovi doručené do vlastných rúk. Ten sa k predmetu konania\nv stanovenej lehote nevyjadril. Obecné zastupiteľstvo následne 6. augusta 2020 prijalo\nnapadnuté rozhodnutie.\n11. K náležitostiam napadnutého rozhodnutia obecné zastupiteľstvo uviedlo,\nže uvedený dátum 28. mája 2020 je potrebné považovať za chybu v písaní. Upriamilo\npozornosť na procedúru prijímania rozhodnutia podľa čl. 9 ústavného zákona, na princípy\na pravidlá zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), na pravidlá rokovania\nobecného zastupiteľstva. V súlade s nimi bol návrh programu zasadnutia zverejnený\nv pozvánke na 19. zasadnutie obecného zastupiteľstva, pričom bod 4 sa týkal návrhu\nna rozhodnutie podľa ústavného zákona. Z priebehu zasadnutia zo 6. augusta 2020 bola\nvyhotovená i zápisnica, ktorá je zverejnená na úradnej tabuli a webovom sídle obce.\nNapadnuté rozhodnutie obsahuje uvedenie čísla, z jeho obsahu je zrejmé, kto rozhodol,\nkedy bolo konanie začaté, ako prebiehalo a kedy sa skončilo. Aj z tvrdení navrhovateľa je\nzjavné, že presne identifikoval rozhodnutie, subjekt, ktorý ho vydal, i dátum vydania.\nNemožno mať s ohľadom na zverejnené písomné podklady i na špecifickú procedúru\nrokovania a prijímania rozhodnutí pochybnosti o dni prijatia napadnutého rozhodnutia a táto\nskutočnosť nemôže mať z uvedeného dôvodu vplyv na zákonnosť prijatého rozhodnutia.\n5\n\nS poukazom na judikatúru ústavného súdu (I. ÚS 154/2019, IV. ÚS 635/2012,\nI. ÚS 701/2014, II. ÚS 284/2014) pisárske chyby na tom nič nemenia.\n11.1 Túto argumentáciu je možné použiť aj na námietku navrhovateľa o nesprávnosti\ndátumu rokovania komisie na ochranu verejného záujmu, pretože z vyhotovenej zápisnice je\nhneď z jej úvodu nepochybné, kedy sa uskutočnilo konanie tohto orgánu (6. mája 2020).\nZrejmá pisárska chyba v uvedení nesprávneho dátumu pri podpise členov komisie nemá\nvplyv na spochybnenie rokovania komisie ani dátumu jej konania.\n11.2 Namietané neoznačenie orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, nepovažuje\nobecné zastupiteľstvo za podstatný nedostatok napadnutého rozhodnutia. Upriamilo v tomto\nsmere pozornosť na a) explicitné neupravenie náležitostí rozhodnutia podľa čl. 9 ústavného\nzákona, ako aj vo vzťahu k náležitostiam podpisovej doložky, b) na špecifiká konania\na spôsobu rozhodovania obecného zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu, c) na uznesenie\nako vonkajší výraz rozhodovacej činnosti kolektívneho orgánu podľa stanoviska správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2012. Obecné zastupiteľstvo\npri prijímaní uznesení rozhoduje hlasovaním podľa zákona o obecnom zriadení, v závere\nuznesenia sú uvedené mená, priezviská a podpisy poslancov, ktorí za rozhodnutie hlasovali.\nU napadnutého rozhodnutia je preto už z formy uznesenia a zo spôsobu jeho prijímania\njasné, o rozhodnutie akého konkrétneho orgánu ide. Nie je preto potrebné označenie\nkonajúceho orgánu uvádzať aj do záveru uznesenia. Je to zrejmé z úvodných častí\nsamotného uznesenia, kde sa uvádza „Obecné zastupiteľstvo obce Bertotovce na svojom\nzasadnutí...“, preto nemožno mať pochybnosť o orgáne, ktorý ho prijal, a označenie\nkonajúceho orgánu nie je potrebné opätovne uvádzať aj k výsledku hlasovania jednotlivých\nposlancov v závere rozhodnutia. Namietané neoznačenie orgánu nemožno považovať\nza vadu napadnutého rozhodnutia a vyvodiť z toho jeho nezákonnosť. Naopak, ide\no formálne perfektné rozhodnutie, spĺňajúce náležitosti podľa ústavného zákona\na osobitnosti procesu schvaľovania obecným zastupiteľstvom.\n12. Námietky vo vzťahu k výroku a odôvodneniu napadnutého rozhodnutia nie sú\npodľa obecného zastupiteľstva dôvodné. S poukazom na znenie výroku je absolútne zrejmá\nidentifikácia konania navrhovateľa (nepodanie oznámenia podľa čl. 8 ods. 5 ústavného\n6\n\nzákona v lehote do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu funkcie, čiže\nv termíne do 5. januára 2020), ako aj identifikácia príslušných ustanovení ústavného\nzákona, na základe ktorých sa rozhodlo. Z odôvodnenia je zrejmé, že navrhovateľ bol\npovinný podať oznámenie, keďže okrem iného rozhodol v období dvoch rokov\npred skončením výkonu funkcie o poskytnutí alebo o povolení inej podpory, resp. výhod,\nako to predpokladá čl. 8 ods. 1 ústavného zákona tým, že nevymáhal pohľadávku obce\nvyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia obce. Vytýkané porušenie\nzákona o majetku obcí nie je v žiadnom prípade v rozpore s porušením povinnosti podľa\nústavného zákona. Samotné nevymáhanie pohľadávky obce vyplývajúcej z právoplatného\na vykonateľného rozhodnutia obce je porušením zákona o majetku obcí, (je) identifikované\nv odôvodnení rozhodnutia a predstavuje poskytnutie výhody, čím u navrhovateľa boli\nsplnené podmienky na vznik povinnosti podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného\nzákona. Dokonca aj v prípade nerozhodnutia navrhovateľom o poskytnutí podpory, resp.\nvýhod uvedených v napadnutom rozhodnutí by bol navrhovateľ povinný toto oznámenie\npodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podať (IV. ÚS 635/2012, I. ÚS 154/2019).\nArgumentácia navrhovateľa, že nie je verejným funkcionárom podľa čl. 8 ods. 1 ústavného\nzákona (a preto nemal povinnosť podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona), preto nemá oporu\nv ústavnej úprave ani v konštantnej judikatúre. Citované rozhodnutia ústavného súdu\nobsahujú zvýraznenie častí odôvodnení, podľa ktorých pre splnenie povinnosti podľa čl. 8\nods. 5 ústavného zákona nie je rozhodujúce, že verejný funkcionár (ne)vykonával\nrozhodovaciu činnosť uvedenú v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona. Jeho povinnosťou bolo\nv konkrétnych okolnostiach veci deklarovať absenciu podmienky uvedenej v čl. 8 ods. 1 až\n3 ústavného zákona alebo deklarovať úroveň dodržiavania zákazov uložených čl. 8 ods. 1\npísm. a) až e) ústavného zákona spolu s prípadnou žiadosťou o udelenie výnimky z týchto\nzákazov vzhľadom na neprimeranosť zákazu so zreteľom na povahu konania podľa čl. 8\nods. 1 až 3 ústavného zákona.\n12.1 Výrok napadnutého rozhodnutia podľa obecného zastupiteľstva spĺňa\npožiadavky podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona i judikatúry ústavného súdu. Obsahuje\nskutkovú vetu s opisom konkrétneho konania, resp. opomenutia (nepodania oznámenia\nv lehote), ktorým sa mal navrhovateľ dopustiť porušenia konkrétnych povinností, je v ňom\n7\n\nuvedené porušené ustanovenie ústavného zákona, exaktne je uvedená sankcia za porušenie,\nako aj právna norma.\n12.2 Reagujúc na námietku navrhovateľa o nedostatočnosti odpovede na otázku,\nz akých podkladov a záverov bolo výrokom napadnutého rozhodnutia rozhodnuté, obecné\nzastupiteľstvo uviedlo, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a jeho prílohy (najmä\nrozhodnutie č. 2810110151 zo 7. mája 2018, dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok\na záväzkov z 21. decembra 2018) dávajú dostatočný podklad na konanie podľa čl. 9\nústavného zákona a uloženie zodpovedajúcej sankcie. Skutkový stav považuje obecné\nzastupiteľstvo za zistený správne a v dostatočnom rozsahu, rozhodnutie je riadne\nodôvodnené, dostatočne sú konkretizované dôkazy a úvahy, ktorými sa riadilo. Navrhovateľ\nmal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, toto právo však nevyužil. Ani v priebehu\nkonania o ochrane verejného záujmu, ani vo svojom návrhu neuviedol žiadne relevantné\ninformácie alebo skutočnosti spôsobilé spochybniť zákonnosť a dôvodnosť postupu\nobecného zastupiteľstva a napadnutého rozhodnutia. Obecné zastupiteľstvo poukázalo aj\nna rozhodnutia ústavného súdu (II. ÚS 125/2016, II. ÚS 787/2016 a III. ÚS 632/2017),\nktorými judikoval, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného\nzáujmu leží dôkazné bremeno primárne na dotknutom verejnom funkcionárovi.\n12.3 Obecné zastupiteľstvo označilo námietky navrhovateľa o plnení všetkých\nzákonných\n\npovinností\n\npočas\n\npôsobenia\n\nvo\n\nfunkcii\n\na o zlom\n\nzdravotnom\n\nstave\n\nza nerelevantné pre rozhodnutie o nesplnení povinnosti podľa čl. 8 ústavného zákona\na o výške uloženej sankcie. Argumentáciu navrhovateľa nepovažuje za dôvodnú a spôsobilú\nspochybniť zákonnosť a ústavnosť napadnutého rozhodnutia, obecným zastupiteľstvom bol\nv konaní dodržaný ústavne aprobovaný postup a vydalo rozhodnutie v súlade s ústavou\na príslušnými právnymi predpismi. Obecné zastupiteľstvo navrhlo napadnuté rozhodnutie\npotvrdiť a priznať náhradu trov konania.\n13. Ústavný súd umožnil navrhovateľovi vyjadriť sa k vyjadreniu obecného\nzastupiteľstva. Navrhovateľ v replike z 28. októbra 2020 uviedol, že uznesenie je\nindividuálnym právnym aktom vydaným v konaní sui generis, ktorým sa rozhoduje\no právach a povinnostiach konkrétnej osoby a má sankčný charakter. Vytýkané pochybenia\n8\n\nnie sú zjavnými pisárskymi chybami, možno mať vzhľadom na ne vážne pochybnosti\no dátumoch uskutočnenia krokov predchádzajúcich rozhodnutiu, o spôsobe a čase prijatia.\nDané uznesenie sa javí ako účelové a vytvára priestor na možné zneužívanie ústavného\nzákona. Je neprípustné, aby sa akceptovali takéto chyby a aby sa navrhovateľ mal\ndomnievať, že ide o uznesenie z takého alebo iného dátumu. Sankcionovaná osoba,\nnavrhovateľ, musí mať 100 % istotu, že v uznesení je uvedená pravda, nie sa len domnievať,\npreto takéto skutočnosti majú vplyv na zákonnosť prijatého rozhodnutia. Predmetom\njudikatúry uvedenej obecným zastupiteľstvom sú rozhodnutia s inými chybami,\nneporovnateľné s vytýkanými v tejto veci, preto je irelevantná. Napadnuté rozhodnutie má\nsankčný charakter, stáva sa exekučným titulom, preto z dôvodu dôveryhodnosti a právnej\nistoty sa má označiť v závere konajúcim orgánom, inak spolu s ostatnými chybami vyzerá\nako skúšobná verzia rozhodnutia.\n13.1 K otázke poskytnutia výhody navrhovateľ uviedol, že bol vo funkcii starostu\nod právoplatnosti\nso spoločnosťou\n\na vykonateľnosti\n\ndanej\n\ndaňovej\n\npohľadávky\n\nlen\n\n6\n\nmesiacov,\n\n, zostáva obec v obchodných vzťahoch aj po zániku funkcie\n\nnavrhovateľa, o čom svedčí aj priložená faktúra č. 2019004 z obdobia 1/2019 – 2/2019\na faktúra č. 2020040 z 2. júla 2020.\n13.2 Obecné zastupiteľstvo nevykonalo dokazovanie dostatočne, na takomto základe\nnesprávne konkretizovalo nesplnenú alebo porušenú povinnosť alebo obmedzenie a dospelo\nk nesprávnym záverom o tom, aké (ne)konanie navrhovateľa považovalo za porušenie čl. 8\nods. 5 ústavného zákona, a preto výrok napadnutého rozhodnutia nekorešponduje\ns odôvodnením. Obecné zastupiteľstvo dospelo k záveru, že navrhovateľ poskytol výhodu\nspoločnosti\n\nv zmysle čl. 8 ods. 1 ústavného zákona, čo nie je pravda.\n\n13.3 Postupom a rozhodnutím vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov neboli vo vzťahu k navrhovateľovi dodržané princípy spravodlivého\nprocesu tým, že obecné zastupiteľstvo svoje rozhodnutie sformulovalo zmätočným\na nepreskúmateľným spôsobom, nevykonalo dokazovanie dostatočne a na základe takto\nvykonaného dokazovania dospelo k nesprávnym záverom o poskytnutí výhody v zmysle\nčl. 8 ods. 1 ústavného zákona. Vzhľadom na to je potrebné napadnuté rozhodnutie\npovažovať za rozporné s týmito ústavnými princípmi a ako také aj za arbitrárne. Uvedené\n9\n\ninformácie a skutočnosti sú relevantné a spôsobilé spochybniť zákonnosť a dôvodnosť\npostupu a rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Navrhovateľ zotrval na svojom návrhu\na uplatnil si nárok na náhradu ďalších trov konania.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n14. Podľa § 234 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd preskúma, či rozhodnutie orgánu verejnej moci\npríslušného na konanie a rozhodovanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov (ďalej len „príslušný orgán verejnej moci“) je v súlade s ústavou\na príslušnými právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov.\n14.1 Podľa § 234 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd prihliadne iba na tie\npochybenia príslušného orgánu verejnej moci, ktoré znamenali porušenie navrhovateľových\nzákladných práv a slobôd.\n14.2 Podľa § 239 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd nálezom zruší\nrozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti na ďalšie konanie, ak zistí,\nže a) rozhodnutie nie je v súlade s ústavou alebo príslušnými právnymi prepismi vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, b) rozhodnutie je\nnepreskúmateľné alebo c) príslušný orgán verejnej moci nedostatočne alebo nesprávne zistil\nskutkový stav.\n14.3 Podľa § 239 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší rozhodnutie\npríslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti na ďalšie konanie, je tento orgán verejnej\nmoci viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n15. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona je takýmto verejným funkcionárom\naj starosta obce.\n\n10\n\n15.1 Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je na účely tohto\nústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8\na na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala\nverejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa\nskončenia výkonu verejnej funkcie.\n15.2 Podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona verejnému funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1\npísm. a), c), d), f), h), j) až m), o), p), r), u) až zp), ktorý v období dvoch rokov\npred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo\no poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich\nzo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov\nfyzickým osobám alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu\nverejnej funkcie zakazuje\na) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu\nu tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok\nminimálnej mzdy,\nb) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb,\nc) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb,\nd) mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu,\nzmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve\nalebo darovaciu zmluvu s týmito osobami,\ne) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.\n15.3 Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona verejný funkcionár podľa odseku 1 je\npovinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie\npodať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie...\n15.4 Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona konanie o návrhu vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide\no verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p).\n15.5 Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona začne výbor konanie vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej\niniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 8\n11\n\nuviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil\npovinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.\n15.6 Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému\nfunkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril ku konaniu; ak je to\npotrebné, vykoná ďalšie dokazovanie.\n15.7 Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný\nfunkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným\nzákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo\nnepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo\nopomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,\nodôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť\nzaplatiť pokutu podľa odseku 10.\n15.8 Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona orgány verejnej moci a právnické osoby sú\npovinné na žiadosť orgánu, ktorý vykonáva konanie podľa odseku 1, oznámiť skutočnosti,\nktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie podľa tohto ústavného zákona. Za nesplnenie\ntejto povinnosti a povinnosti podľa čl. 2 ods. 4 môže tento orgán uložiť štatutárnemu orgánu\nalebo predsedovi štatutárneho orgánu orgánov verejnej moci a orgánov právnických osôb\npokutu vo výške určenej v odseku 10 písm. a), a to aj opakovane.\n15.9 Podľa čl. 11a ústavného zákona na konanie orgánu uvedeného v čl. 7 ods. 5\npodľa čl. 9 až 11 sa primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom\nkonaní.\n16. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus\nochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku\nrozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom\nv súvislosti s výkonom verejnej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie,\nprípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie\nústavného zákona. Orgán verejnej moci, ktorý vo veci koná, vydáva rozhodnutie, ktoré musí\nspĺňať všetky kritériá vyžadované právnou úpravou.\n12\n\n16.1 Vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry vo veciach rozhodovania podľa\ntohto ústavného zákona, ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej\nčinnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu\nprávnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov\nnesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne\nponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07). Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej\nmoci zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci –\nbez ohľadu na jej prípadnú obťažnosť – predstavuje nielen jednu zo základných podmienok\npre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavne\nustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a ochrany práv, a preto prílišná formálnosť\nalebo povrchnosť dôkazného konania je v rozpore s ústavnými princípmi právneho\na demokratického štátu (m. m. IV. ÚS 182/07).\n16.2 Ústavný súd v minulosti zdôraznil, že povinnosť orgánov verejnej moci, ktoré\nmajú právomoc rozhodovať v konaní upravenom všeobecne záväznými právnymi predpismi\no právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických\nosôb, zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci\n(bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie (a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia dôkazy, ktoré\nvykonal, zdroj toho-ktorého dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov\na ako sa vyrovnal s ťažiskovými návrhmi a námietkami účastníkov), obe vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy (v prerokúvanom prípade spojené s právom na inú právnu ochranu), sú\njedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu konajúceho orgánu verejnej\nmoci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou konajúceho orgánu verejnej moci\n(II. ÚS 188/2014).\n16.3 Naproti tomu v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného\nzáujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne na dotknutom\nverejnom funkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý pre úspešnosť v konaní pred ústavným\nsúdom musí preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo v rozpore\ns príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, teda\nže povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z tohto ústavného zákona neporušil,\n13\n\na preto nebol dôvod na to, aby bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím, ktorého\nsúčasťou je spravidla aj pokuta (II. ÚS 125/2016, II. ÚS 787/2016, III. ÚS 632/2017).\n17. Ústavný súd vo veci sp. zn. I. ÚS 356/08 uviedol, že skutkové vymedzenie\nvytýkaného porušenia musí byť v rozhodnutí uvedené natoľko dostatočne a presne, aby ho\nnebolo možné dodatočne zamieňať za dôvod iný, ktorý v čase rozhodovania nebol „v hre“.\nZároveň potom platí, že dodatočné (do)vysvetlenie skutočného dôvodu je právne\nbezvýznamné.\n17.1 Zodpovednosť podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je\nzodpovednosťou verejnoprávnou (III. ÚS 132/2015), čo sa okrem iného prejavuje aj\nv požiadavke takej formulácie výroku meritórneho rozhodnutia, ktorá bráni zameniteľnosti\nsankcionovaného skutku. Nejde o požiadavku samoúčelnú či akademickú. Naopak, má\nvýznamné procesné a v konečnom dôsledku i hmotnoprávne dopady na páchateľa skutku\n(napr. pri skúmaní procesnej prekážky rei iudicatae brániacej dvojitému potrestaniu za ten\nistý skutok; III. ÚS 34/2016). Výrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro,\na preto musí byť zásadne presný, konkrétny a správny (III. ÚS 662/2014).\n17.2 Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je\nkonaním sui generis upraveným ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu (konkrétne\nčl. 9 a nasl.), v rámci ktorého príslušný orgán verejnej moci (čl. 9 ods. 1) v konečnom\ndôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných\nfunkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu. V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané,\nže verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené\nústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona). Obecné zastupiteľstvo\nmusí preto vykonať dokazovanie z úradnej povinnosti a na základe vykonaného\ndokazovania v potrebnom rozsahu konkretizovať, akú povinnosť alebo obmedzenie\nustanovené ústavným zákonom alebo zákonom verejný funkcionár nesplnil alebo porušil\n(III. ÚS 229/2017).\n\n14\n\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n18. Ústavný súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania nie je sporné,\nže navrhovateľ nepodal oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona v stanovenej lehote.\nPodľa navrhovateľa je však sporné, či sa na neho skutočne vzťahovala povinnosť\noznámenie podať. V tejto súvislosti považuje navrhovateľ za rozhodujúcu otázku, či popri\nnespornom fakte, že bol verejným funkcionárom uvedeným v prvej časti prvej vety čl. 8\nods. 1 ústavného zákona (starosta obce), došlo v jeho prípade k naplneniu aj druhej\npodmienky uvedenej v tej istej vete. V konkrétnych skutkových okolnostiach ide o otázku,\nči navrhovateľ v rozhodnom období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie\nrozhodol o poskytnutí výhody právnickej osobe, a to obchodnej spoločnosti\nĎalej navrhovateľ argumentoval nedostatkom podstatných náležitostí (dátum a označenie\norgánu),\n\nnezrozumiteľnosťou\n\nodôvodnenia,\n\nrozporom\n\nvýroku\n\ns odôvodnením,\n\nnepreskúmateľnosťou, zmätočnosťou a arbitrárnosťou napadnutého rozhodnutia.\n19. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jeho príloh ústavný súd dospel\nk záveru, že námietky navrhovateľa sú z prevažnej časti dostačujúce na spochybnenie\nzákonnosti a ústavnosti napadnutého rozhodnutia. Obecné zastupiteľstvo založilo svoj záver\no tom, že zo strany navrhovateľa došlo k poskytnutiu výhody právnickej osobe – obchodnej\nspoločnosti\n\n, oproti iným fyzickým osobám alebo právnickým osobám\n\n(daňovníkom), na tom základe, že „daňovú pohľadávku obce, vyplývajúcu s právoplatného\na vykonateľného Rozhodnutia o vyrubení dane žiadnym spôsobom nevymáhal a nepoužil\nžiadne prostriedky smerujúce k vymoženiu povinnosti uhradiť daň vyplývajúcej z tohto\nrozhodnutia“. Obecné zastupiteľstvo tento svoj záver podporilo aj odkazom na porušenie\n§ 7 zákona o majetku obcí. Z odôvodenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôkazmi,\nna základe ktorých k takémuto záveru obecné zastupiteľstvo dospelo, boli rozhodnutie\nč. 2810110151 zo 7. mája 2018 a dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov\nz 21. decembra 2018.\n\n15\n\n20. Podľa názoru ústavného súdu je záver obecného zastupiteľstva o poskytnutí\nvýhody označenej právnickej osobe prinajmenšom predčasný, pretože takýto záver nie je\nmožné bez ďalšieho vyvodiť z dôkazov označených v rozhodnutí. Slovo výhoda ako\n„okolnosť, situácia priaznivejšia pre niekoho, niečo vo vzťahu k niekomu, niečomu inému“\n(Red. KAČALA, J. – PISÁRČIKOVÁ, M. – POVAŽAJ, M. Krátky slovník slovenského\njazyka. 4. doplnené a upravené vydanie. Bratislava : Veda, 2003.) vo svojom lexikálnom\nvýzname obsahuje súvzťažnosť k iným osobám, resp. veciam. To znamená, že konkrétnu\n(priaznivejšiu) skutočnosť je možné posúdiť ako výhodu jedine priamym porovnaním\ns inou, podobnou (nepriaznivejšou) skutočnosťou. Aj v právnych normách sa pojem výhoda\nobjavuje pomerne často, a to niekedy samostatne, inokedy s rôznymi prívlastkami ako\nneprimeraná, materiálna, trhová a podobne.\n21. Obecné zastupiteľstvo považovalo za dostatočné odôvodniť napadnuté\nrozhodnutie všeobecným odkazom na ostatných daňovníkov, teda fyzické osoby\na právnické osoby, ktorým opísaná výhoda nebola poskytnutá. Takéto odôvodnenie je však\npre účely konania o ochrane verejného záujmu nedostatočné. Bez uvedenia jednoznačného\na faktického porovnania s iným konkrétnym daňovníkom (tzn. najmenej jedným), u ktorého\nby navrhovateľ vo funkcii verejného funkcionára pristúpil k vymáhaniu obdobnej\npohľadávky na dani z nehnuteľnosti za menej výhodných podmienok oproti porovnávanej\nspoločnosti\n\n, má ústavný súd vážnu pochybnosť o odôvodnenosti záveru,\n\nže navrhovateľ skutočne výhodu poskytol. Z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé ani to, aký\nbol bežný postup pri vymáhaní pohľadávok z rozhodnutí o vyrubení dane a ako sa tento\npostup vo vzťahu k porovnávanej spoločnosti odlišoval. Ústavný súd z obsahu rozhodnutia\nnezistil, že by základom pre napadnuté rozhodnutie bol akýkoľvek dôkaz v tomto smere,\nresp. ak bol, tak nebol v dôvodoch výslovne spomenutý. Obecné zastupiteľstvo pritom\ndisponovalo právomocami podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona, ktoré mohlo a malo využiť\nna zabezpečenie dôkazov umožňujúcich preskúmateľne odôvodniť, či faktický odklad\nplatenia dane poskytnutý spoločnosti\n\n, je, ako sa domnieva, poskytnutou\n\nvýhodou. Z dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov z 21. decembra 2018\nnavyše vyplýva, že obec Bertotovce prenajíma spoločnosti\n16\n\n, pozemky\n\nvo vlastníctve obce (nájomné bolo predmetom samotného započítania), a preto by táto\nskutočnosť (aj vzhľadom na ďalší právny vzťah, predmetom ktorého je realizácia\npovodňových záchranných prác, údržba ciest a verejného priestranstva, o ktorých svedčia\nnavrhovateľom predložené faktúry z júna 2020 a zoznam faktúr za február 2019) mala byť\njasne a zrozumiteľne zohľadnená v prípade, že obecné zastupiteľstvo dospeje k záveru,\nže došlo k poskytnutiu výhody tejto spoločnosti.\n22. Ani dôvody napadnutého rozhodnutia v časti o započítaní pohľadávky\na o tvrdenom porušení zákona o majetku obcí neobjasňujú skutkový stav vo vzťahu\nk posúdeniu možného poskytnutia výhody navrhovateľom. Ústavný súd nevylučuje,\nže navrhovateľ mohol porušiť ustanovenia zákona o majetku obce, resp. zákona o obecnom\nzriadení, ale akékoľvek zanedbanie povinností vyplývajúcich z týchto predpisov\nautomaticky neznamená porušenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\n(ak verejnému funkcionárovi z tohto porušenia zároveň neplynie prospech). Ak starosta\nobce poruší, resp. zanedbá povinnosti pri výkone svojej funkcie, zákon o obecnom zriadení\nupravuje prostriedky, ktoré obecné zastupiteľstvo môže, resp. musí v takom prípade použiť\nna to, aby sa proti starostovi obce vyvodila zodpovednosť (III. ÚS 479/2017).\n23. Obecné zastupiteľstvo v konaní podľa ústavného zákona vykonáva dokazovanie\nz úradnej povinnosti a na jeho základe musí v potrebnom rozsahu konkretizovať, akú\npovinnosť (alebo obmedzenie) ustanovenú ústavným zákonom alebo zákonom verejný\nfunkcionár nesplnil alebo porušil. Dôsledkom toho potom je, že verejný funkcionár nie je\nsám povinný preukazovať, že splnil alebo neporušil povinnosť alebo obmedzenie\nustanovené ústavným zákonom alebo zákonom. Skutočnosť, že ostal po začatí konania\nprípadne nečinný alebo nebol v konaní dostatočne aktívny, nemôže ísť na jeho ťarchu.\nZ uvedeného okrem iného vyplýva, že v konaní vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu verejný funkcionár nemá tzv. dôkazné bremeno, na základe ktorého\nby bol povinný preukazovať alebo vyvracať skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie\nobecného zastupiteľstva. Na základe toho ústavný súd vyslovuje názor, že nemožno\nvyhodnotiť v neprospech navrhovateľa skutočnosť, na ktorú poukázalo obecné\n17\n\nzastupiteľstvo vo svojom vyjadrení k návrhu, že navrhovateľ v konaní na výzvu nereagoval,\nnenamietal zákonnosť a dôvodnosť postupu obecného zastupiteľstva (m. m. IV. ÚS 182/07).\n24. K argumentácii obecného zastupiteľstva konštantnou judikatúrou ústavného súdu\n(bod 12) ústavný súd uvádza, že bez ohľadu na relevanciu záverov a dôvodov v nej\nobsiahnutých obecné zastupiteľstvo na nich svoje napadnuté rozhodnutie nezaložilo.\nNemôže preto takýmto odkazom až vo vyjadrení k návrhu dodatočne dopĺňať odôvodnenie\nuž vydaného rozhodnutia o skutočné dôvody (I. ÚS 356/08), a preto nemá ústavný súd\ndôvod na ňu podrobnejšie reagovať.\n25. Skutkový stav, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie obecného\nzastupiteľstva, zjavne nepostačuje na vyvodenie záveru, že navrhovateľ splnil podmienky\nuvedené v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona zakladajúce jeho povinnosť podať vyhlásenie\npodľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Dôvody rozhodnutia neumožňujú vôbec preskúmať,\nči navrhovateľ skutočne konal tak, že poskytol konkrétnemu právnemu subjektu\n(daňovníkovi) výhodu. V dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu potrebného\npre vyvodenie záveru, že navrhovateľ spadá pod okruh subjektov uvedených v čl. 8 ods. 1\nústavného zákona, je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné. Neboli preto\ndodržané procesné zásady zaručujúce právo na spravodlivý proces garantované čl. 46\na nasledujúcimi ústavy (IV. ÚS 1/07).\n26. Námietky navrhovateľa smerujúce proti výroku napadnutého rozhodnutia sú\ndôvodné, pokiaľ namietajú nesúlad odôvodnenia rozhodnutia s výrokom. Výrok\nrozhodnutia má obsahovať okrem opísania zákonnej povinnosti, ktorej porušenie sa\nkonštatuje, a uvedenia textu ústavného zákona obsahujúceho aplikovanú právnu normu\n(pravidlo) s jeho číselným označením aj tzv. skutkovú vetu, v ktorej je zo zákona\nvyplývajúca povinnosť individualizovaná na okolnosti konkrétneho prípadu a na osobu\nkonkrétneho verejného funkcionára. V prípade navrhovateľa má z tejto individualizácie\nvyplynúť, že ide o verejného funkcionára podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona, ktorého\nnormatívny text obsahuje pri vymedzení okruhu dotknutých subjektov zloženú hypotézu.\n18\n\nVerejný funkcionár v nej uvedený musí spĺňať dve kumulatívne podmienky, ktoré sú\nna základe odkazu uvedeného v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona predpokladom pre vznik\npovinnosti (a následne aj jej porušenia) podať oznámenie. Prvou podmienkou je, že ide\no verejného funkcionára uvedeného v čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), p), r), u)\naž zp) ústavného zákona, a druhou, že tento funkcionár v rozhodnom čase (2 roky\npred skončením verejnej funkcie) rozhodoval (konal) vo vzťahu k fyzickým osobám alebo\nprávnickým osobám spôsobom predpokladaným ústavným zákonom (o poskytnutí štátnej\npomoci, poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností\nvyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych\nprávnych aktov).\n27.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nopakuje,\n\nže\n\ntakéto\n\nvymedzenie\n\nspĺňajúce\n\npožiadavku\n\nindividualizácie osoby má byť obsahom skutkovej vety. Ide o štandardné vymedzenie\nindividualizovaného (vecne a osobne) skutku v ponímaní aplikácie právnych sankcií,\nza ktoré nesie sankciu uplatňujúci orgán zodpovednosť (okrem iného) vo vzťahu\nk prieskumu jeho rozhodnutia v tomto prípade ústavným súdom (IV. ÚS 182/2020).\n27.1 Ústavný súd dopĺňa, že k nedostatkom skutkovej vety ako náležitosti výrokovej\nčasti rozhodnutia sa už vyjadril vo svojich rozhodnutiach vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov, v tom zmysle, že «esenciálnou náležitosťou výroku\nrozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je skutková\nveta, t. j. opis a špecifikácia konkrétneho konania alebo opomenutia, ktorým sa mal verejný\nčiniteľ dopustiť porušenia konkrétnych povinností upravených ústavným zákonom\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“). Vo výroku rozhodnutia\nnepostačuje len uviesť výpočet ustanovení ústavného zákona, ku ktorých porušeniu malo\ndôjsť. Výrok rozhodnutia musí umožňovať jednoznačnú identifikáciu eventuálneho\nprotiústavného skutku verejného činiteľa, pričom nesmie byť v rozpore s obsahom\nodôvodnenia rozhodnutia.» (nález sp. zn. III. ÚS 360/2017 z 3. júla 2017).\n\n19\n\n28. Na základe východísk prezentovaných v bodoch 16 až 17.2 a dôvodov uvedených\nv bodoch 19 až 27 tohto nálezu ústavný súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie obecného\nzastupiteľstva nespĺňa atribúty kladené na kvalitu rozhodnutia orgánu verejnej moci podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ústavným zákonom, primárne\nz dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu obecným zastupiteľstvom, preto ho\nústavný súd podľa § 239 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil\nobecnému zastupiteľstvu na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia ústavný súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k ďalším námietkam\nnavrhovateľa.\n29. Ústavný súd na záver pripomína, že prípadné ďalšie rozhodnutie obecného\nzastupiteľstva musí spĺňať zákonné požiadavky vo všetkých jeho častiach, to znamená,\nže z jeho výrokovej časti, konkrétne z jeho skutkovej vety musí byť zrejmá individualizácia\nosoby verejného funkcionára a jeho konania, resp. opomenutia, ktoré je v rozpore\ns ústavným zákonom. Odôvodnenie musí potom dať dostatočnú odpoveď na otázku,\nna základe ktorých podkladov a z nich vyplývajúcich záverov orgán verejnej moci rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Odôvodnenie sa týka aj právneho\nposúdenia dotknutého skutku ako deliktu a sankcie uloženej podľa ústavného zákona.\nV.\nTrovy konania\n30. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n31. Ústavný súd zastáva názor, že podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“)\n\npatrí navrhovateľovi, vychádzajúc z priemernej\n20\n\nmzdy zamestnanca\n\nhospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2019 vo výške 1 062 € a zo skutočnosti,\nže predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi, náhrada trov konania za tri úkony právnej\nslužby v hodnote 177 €, ktoré podľa obsahu spisu právna zástupkyňa preukázateľne\nvykonala v roku 2020 – 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom\npodľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky, 2. písomné podanie na súde – návrh podľa § 13a\nods. 1 písm. c) vyhlášky, 3. písomné podanie na súde – vyjadrenie podľa § 13a ods. 1\npísm. c) vyhlášky. Zároveň mu patrí režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu\nv sume 31,86 €. Ústavný súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia\npred ústavným súdom v celkovej sume 562,86 € (531 € + 31,86 €), pretože ústavný súd\nnepovažoval za preukázané, že advokátka navrhovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky.\n32. Náhradu trov konania je obec Bertotovce povinná uhradiť na účet právneho\nzástupcu navrhovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. novembra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "verejný záujem, spoločenský záujem", "pokuta", "obec-obecné zastupiteľstvo", "arbitrárnosť", "obec-obecné zastupiteľstvo", "obec-starosta", "verejný záujem, spoločenský záujem", "verejná funkcia", "pokuta-uloženie", "rozhodnutie-výrok"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 3 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cc56c643-7a08-41ec-91be-b288f81e0169", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.182.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/2020 z 10. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.182.2020.2"}, {"guid": "ussr:cb51c1e6-5f90-4a2d-b42d-bd335f4da5b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.154.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 154/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.154.2019.1"}, {"guid": "ussr:a5fe5928-1ef7-40bb-b24b-a6bdc7c41e4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1"}, {"guid": "ussr:6679fc11-3bc1-40eb-b0c0-27b1242131d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.479.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 479/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.479.2017.2"}, {"guid": "ussr:5bd9decd-41f9-45dd-b02e-41e74150d656", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.360.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 360/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 360/2017 z 3. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.360.2017.2"}, {"guid": "ussr:383c1297-fa2c-4b17-9802-4022f61b65c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2"}, {"guid": "ussr:278630a9-d026-4a4a-b829-d6e5c8b69a70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 787/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 787/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1"}, {"guid": "ussr:11228862-0ad3-4c8d-ae27-4c3db1330972", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.34.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 34/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.34.2016.2"}, {"guid": "ussr:8acca789-2c46-4bb4-9741-d251dc2f07ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2016 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1"}, {"guid": "ussr:5b465010-a0d6-4b8b-9f03-3f255742526a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.132.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 132/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 132/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.132.2015.2"}, {"guid": "ussr:54d2ba56-ab03-40d5-baf4-c619975cd283", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 701/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 701/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:54d2ba56-ab03-40d5-baf4-c619975cd283"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:204dd2c0-1c6d-4a2e-9662-c63b009cd923", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 284/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 284/2014 z 11. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:204dd2c0-1c6d-4a2e-9662-c63b009cd923"}, {"guid": "ussr:1be6175d-846a-4a4f-a8da-086524b78e25", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 635/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 635/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1be6175d-846a-4a4f-a8da-086524b78e25"}, {"guid": "ussr:cdc9dc2f-193c-4e75-8c42-641d8565d827", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 356/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 356/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cdc9dc2f-193c-4e75-8c42-641d8565d827"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9418a84e-1b75-4713-b164-1adffc534513", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.415.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 415/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 415/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.415.2023.2"}, {"guid": "ussr:d5b0d97a-15a7-4345-aae7-e32c0cc5f943", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.304.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 304/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 304/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.304.2023.1"}, {"guid": "ussr:659824b0-0d30-4444-8c33-1f9b40a93ed8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 394/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 394/2022 z 8. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2022.1"}, {"guid": "ussr:a78b84e5-a2ad-472d-8af6-aae5b24988a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.330.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 330/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 330/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.330.2021.2"}, {"guid": "ussr:7159cd61-31ce-4fa9-b20c-91cd91b1beb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.102.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/2021 z 23. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.102.2021.2"}, {"guid": "6228bb65-d6ab-47e0-a924-cf01d524d746:9f9547f6-3ee2-4eaa-bb57-49ea8081772f", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6121341729.3", "spisova_znacka": "6Ek/1687/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/1687/2021 z 12. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6121341729.3"}]}