{"guid": "ussr:3d1630c1-49c6-41bb-85b4-3f3f1f744447", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.477.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 477/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 477/2020 z 13. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 477/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.477.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "nazov": "čl. 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3d1630c1-49c6-41bb-85b4-3f3f1f744447", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.477.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.477.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.477.2020.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 477/2020-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nARRIVA Liorbus, a. s., Bystrická cesta 62, Ružomberok, IČO 36 403 431, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower,\nMlynské nivy 10, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. Jana\nAlušíková, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 144 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10 Sžfk 88/2018 z 27. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ARRIVA Liorbus, a. s., o d m i e t a ako\nzjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a vymedzenie napadnutého konania\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca\n2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ARRIVA Liorbus, a. s., Bystrická\n\ncesta 62, Ružomberok, IČO 36 403 431 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) v spojení s čl. 144 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžfk 88/2018 z 27. novembra\n2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa správnou žalobou domáhal\nna Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľstvo“), ako aj\npredchádzajúceho rozhodnutia Daňového úradu Žilina (ďalej len „úrad“). Rozsudkom\nkrajského súdu pod sp. zn. 30 S 79/2017 zo 18. septembra 2018 bola správna žaloba\nsťažovateľa zamietnutá ako nedôvodná.\n3. Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžfk 88/2018 z 27. novembra 2019 bola\nzamietnutá kasačná sťažnosť podaná sťažovateľom proti rozsudku krajského súdu.\n4. Podľa názoru sťažovateľa napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo\nk zásahu do jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, pričom námietky\nv ústavnej sťažnosti sa týkajú hodnotenia dôkazov, unesenia a presunu dôkazného bremena\nv daňovom konaní a s tým spojeného nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku.\nKeďže problematika ústavnej akceptovateľnosti hodnotenia dôkazov všeobecným súdom je\nv rovine jej prieskumu úzko spätá s požadovanou kvalitou odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia, ústavný súd vzhľadom na námietky sťažovateľa pristúpi k prieskumu\nhodnotenia dôkazov ruka v ruke s prieskumom odôvodnenia sťažnosťou napadnutého\nrozsudku a jeho kvality.\n5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti ARRIVA Liorbus, a.s. so sídlom na adrese Bystrická\ncesta 62, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 403 431, na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy SR a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.11.2019, sp. zn. 10Sžfk/88/2018, porušené boli.\n2\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.11.2019, sp. zn.\n10Sžfk/88/2018, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúra\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na\nneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový\n3\n\nporiadok“) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní\nvyšlo najavo.\n10. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,\nktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať\nv daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných\npredpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe\ndaní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07,\nIV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014, III. ÚS 102/2018).\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\n4\n\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n13. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy však\nnepatrí právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.\nprávo na úspech v konaní (I. ÚS 3/97, II. ÚS 218/02, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 225/05,\nII. ÚS 56/07), ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97, IV. ÚS 252/04).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je ústavnou sťažnosťou v zmysle\nčl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde, preto\nju ústavný súd predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa\n§ 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n15. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní skúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje\nvšeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu\nna začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti\n(§ 123 zákona o ústavnom súde) a či sú naplnené predpoklady umožňujúce ďalšie konanie\no ústavnej sťažnosti (§ 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde). Ďalej posudzoval,\nči nie je daný niektorý z dôvodov na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\n16. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti a jej príloh dospel k záveru, že\nústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde].\n\n5\n\n17. Podľa názoru ústavného súdu možno závery uvedené v odôvodnení rozsudku\nnajvyššieho súdu považovať vo svetle námietok sťažovateľa za dostatočné a presvedčivé\na nemožno ich v žiadnom prípade považovať za arbitrárne či zjavne neodôvodnené.\nPreskúmaním napadnutého rozhodnutia ústavný súd dospel k názoru, že najvyšší súd\nštandardným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagoval na sťažovateľom uplatnené\nkasačné námietky a svoj záver o potvrdení rozsudku krajského súdu a zamietnutí kasačnej\nsťažnosti zrozumiteľne a primerane odôvodnil. Právne závery najvyššieho súdu nevykazujú\nznaky svojvôle alebo arbitrárnosti. Skutočnosť, že sa sťažovateľ so závermi najvyššieho\nsúdu nestotožňuje a má na vec iný názor, nemôže sama osebe viesť k záveru o arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nnajvyššieho súdu svojím vlastným.\n18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu a základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by reálne signalizovala\nmožnosť po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie ním\noznačeného práva. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie\nzásady hodnotenia dôkazov a rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní, ako aj\nnedostatočné odôvodnenie týchto otázok zo strany najvyššieho súdu. K jednotlivým\nnámietkam sťažovateľa uvedeným v ústavnej sťažnosti považuje za potrebné ústavný súd\nuviesť:\na) K hodnoteniu dôkazov v daňovom konaní\n19. Z hľadiska posudzovania jednotlivých námietok a ich vzájomných súvislostí je\npotrebné primárne sa vysporiadať s namietaným hodnotením dôkazov daňových orgánov\na následne správneho súdu, ako aj kasačného súdu, ktoré tvoria z hľadiska predmetu\nkonania jeden celok. Ústavný súd v tomto smere konštatuje, že ústavno-súdny prieskum\nhodnotenia dôkazov nie je úplne vylúčený, avšak má svoje limity dané postavením\nústavného súdu. Vyhodnotenie, ktorá skutočnosť tvrdená a dokazovaná v súdnom konaní,\nsprávnom konaní alebo daňovom konaní je pre rozhodnutie vo veci samej významná a ktorá\n6\n\nnie, je doménou rozhodovacej právomoci všeobecných súdov a príslušných orgánov\nverejnej moci v rámci zákonom upraveného procesu. Ústavnému súdu však nemožno odňať\nprávomoc kasačného zásahu do tohto hodnotenia vtedy, keď je v rozpore so zákonným\npríkazom vyjadreným v príslušnej právnej norme (napr. § 3 ods. 3 daňového poriadku,\n§ 129 Správneho súdneho poriadku a pod.) v miere spôsobilej postaviť konanie i jeho\nvýsledok do pozície nespravodlivosti a neobjektívnosti. V opačnom prípade by sa právomoc\nústavného súdu odôvodnená požiadavkou ochrany základných práv a slobôd uvedených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy stala neúčinnou (m. m. nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 90/2015\nz 1. decembra 2015).\n20. Ústavný súd v naznačenom kontexte vykonal potrebný prieskum hodnotenia\ndôkazov a dospel k záveru, že vykonané hodnotenie dôkazov nevykazuje žiadne excesy,\nktoré by viedli k nespravodlivosti a neobjektívnosti konania a v dôsledku ktorých by mohlo\nbyť napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu považované za ústavne neudržateľné.\n21. Na jednej strane je potrebné dať za pravdu sťažovateľovi, že za kvalifikovaný\nrozpor vo vykonaných dôkazoch nemožno považovať drobné rozdiely v nepodstatných\ndetailoch, ak podstata opisu priebehu skutkového deja vyplývajúca z jednotlivých dôkazov\nje v súhrne zhodná v podstatných skutočnostiach. V prejednávanej veci však nešlo len\no zanedbateľné skutkové odchýlky, pretože napríklad svedok R. Matušík (ako kľúčový\nsvedok konajúci za subjekt poskytovateľa služby) ponúkol v rámci opakovaných výsluchov\nviaceré skutkové verzie, ktoré boli vnútorne rozporné v zásadných otázkach týkajúcich sa\nzdaniteľného obchodu, t. j. nielen v nepodstatných detailoch, ako to uvádza sťažovateľ.\nTieto rozpory neboli sťažovateľom v rozumnej a nevyhnutnej miere vyvrátené tak, aby bolo\nmožné prijať priaznivejší záver pre sťažovateľa v otázke unesenia dôkazného bremena.\n22. Podstata voľného hodnotenia dôkazov spočíva v tom, že príslušný orgán\naplikácie práva (správca dane, súd a pod.) hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich\ndôležitosti, pravdivosti a vierohodnosti, t. j. či určitá skutočnosť je pre rozhodnutie\npodstatná a či sa v rámci dokazovania ukázala ako pravdivá alebo nepravdivá (existujúca\nalebo neexistujúca). Zákon nepredpisuje právnu silu žiadneho prameňa dôkazu (kvalitatívne\n7\n\nkritérium dôkazov) a ani to, že dva zhodné dôkazné prostriedky majú byť automaticky\nuprednostnené pred jedným protichodným dôkazným prostriedkom (kvantitatívne kritérium\ndôkazov). Pri prieskume toho, či sa vykonanými dôkazmi v daňovom konaní preukázali\nskutočnosti tvrdené sťažovateľom alebo nie, nezistil ústavný súd namietané porušenie\noznačených ústavných práv. Správca dane totiž v zákonnom rámci dôkazy dostatočným\nspôsobom vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom k vykonaným\ndôkazom uviedol relevantné a logické argumenty (výhrady), z ktorých vyvodil odôvodnený\nzáver\n\no nepreukázaní\n\nskutočností\n\noprávňujúcich\n\ndaňový\n\nsubjekt\n\nna\n\nuplatnenie\n\npožadovaného nároku.\n23. Pokiaľ teda sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že existencia predmetu\nplnenia bola jednoznačne preukázaná listinnými dôkazmi, predovšetkým faktúrami,\nzmluvami a výsluchmi svedkov, ide o jeho pohľad na vec, ktorý však nebol rozhodujúcimi\norgánmi akceptovaný. Vykonané dôkazy neboli s ohľadom na ich výpovednú hodnotu\na vnútorné rozpory vedúce k spochybnenie zo strany finančných orgánov dostačujúce,\npričom sťažovateľ tieto rozpory neodstránil a nepredložil na tento účel ďalšie relevantné\ndôkazy. Finančné orgány a následne aj najvyšší súd teda dospeli k záveru, že sťažovateľ\nv tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu predmetu\nzdaniteľného plnenia.\nb) K uneseniu a presunu dôkazného bremena v daňovom konaní\n24. Dôkazné bremeno sťažovateľa bolo podľa jeho názoru vyčerpané a prešlo na\nsprávcu dane, a teda bolo povinnosťou správcu dane vyvrátiť (nielen spochybniť)\nskutočnosti deklarované sťažovateľom v dokladoch predložených správcovi dane, a tak\ndokázať správcom dane tvrdené porušenie ustanovení príslušných hmotnoprávnych\ndaňových predpisov zo strany sťažovateľa.\n25. K otázke unesenia a rozloženia (presunu) dôkazného bremena v daňovom konaní\nústavný súd uvádza, že si nemožno zamieňať dve rozdielne kategórie, a to (i) proces\nhodnotenia dôkazov a (ii) povinnosť správcu dane vyvrátiť preukázané tvrdenia daňového\n8\n\nsubjektu v dôsledku presunu dôkazného bremena, keďže k presunu dôkazného bremena\nz daňového subjektu na správcu dane môže dôjsť jedine vtedy, ak sa v určitom štádiu\nkonania vyhodnotí a ustáli, že daňový subjekt nielen vyčerpal vlastné dôkazné bremeno,\nktoré od neho možno spravodlivo požadovať (čo sa týka rozsahu dokazovania), ale zároveň\nz vykonaných dôkazov vyplýva záver priaznivý pre daňový subjekt, t. j. že vlastné dôkazné\nbremeno aj uniesol, a teda preukázal ním tvrdené skutočnosti (čo sa týka kvality dôkazov).\n26. Sťažovateľ vychádza v tejto súvislosti z premisy, že správca dane relevantnými\ndôkazmi nevyvrátil tvrdenia daňového subjektu, pretože je toho názoru, že preukázal svoje\ntvrdenia a dôkazné bremeno sa presunulo na správcu dane. Na tomto mieste je potrebné\nzdôrazniť, že sťažovateľ sa pri svojej argumentácii odvíja z nesprávneho východiska,\npretože hodnotením dôkazov dospel správca dane k záveru, že daňový subjekt nepreukázal\ntvrdenia o zdaniteľných plneniach, ohľadom ktorých ho zaťažovalo dôkazné bremeno, preto\nnemohlo dôjsť k presunu dôkazného bremena na správcu dane. Keďže správca dane v rámci\nhodnotenia dôkazov obhájiteľným, presvedčivým a ústavne konformným spôsobom posúdil\nhodnovernosť a pravdivosť dôkazov produkovaných daňovým subjektom, nebolo teda čo\nzo strany správcu dane vyvracať prípadnými ďalšími dôkazmi. Dôkazy vykonané v rámci\ndaňového konania, ako aj daňovej kontroly totiž nepreukazovali tvrdenia opodstatňujúce\nuplatnený nárok na odpočítanie dane zo strany sťažovateľa ako daňového subjektu\nz hľadiska reálnosti zdaniteľného plnenia.\n27. Argumentácia sťažovateľa by bola akceptovateľná vtedy, ak by bolo prima facie\nzjavné, že daňový subjekt svojimi tvrdeniami a predloženými dôkazmi uniesol vlastné\ndôkazné bremeno (v tejto veci by musel byť daný ústavnoprávne relevantný exces správcu\ndane pri hodnotení dôkazov), pričom správca dane by v rámci presunu dôkazného bremena\nnepredložil také rozhodujúce dôkazy, na základe ktorých by došlo k vyvráteniu dôkazov\nv prospech daňového subjektu a opätovnému presunu dôkazného bremena na daňový\nsubjekt (teda nielen spochybneniu zo strany správcu dane v rovine tvrdení).\n28. Východisko argumentácie, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných\npochybností o uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový\n9\n\nsubjekt, je možné považovať za ústavne konformné (II. ÚS 705/2017). Ak správca dane pri\npreverovaní reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov preukázateľne prostredníctvom\nvykonaných dôkazov spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť vykonaných\ndôkazov, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť\na v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím\nďalších dôkazov vyvráti takéto spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.\nTýmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu\ndôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom (I. ÚS 377/2018).\n29. Dôkazné bremeno spočíva v úvodnej fáze daňového procesu na daňovom\nsubjekte. Primárne je teda nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového\nsubjektu, t. j. preukázať splnenie podmienok nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty,\npričom nie je postačujúce len predloženie formálnych dokladov (faktúry, zmluvy atď.),\nktoré samy osebe spravidla nepreukazujú, že sa plnenie, ktoré je ich predmetom, reálne\nuskutočnilo. Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu (napr. sp. zn. 3 Sžfk40/2017,\n4 Sžfk 38/2017, 1 Sžfk 1/2017, 6 Sžfk 43/2017 a sp. zn. 1 Sžf 82/2016) tieto doklady nie sú\nbez reálneho preukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité\nplnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek\ndoklad na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či bolo takéto plnenie skutočne zrealizované\nalebo nie.\n30. Až v prípade unesenia dôkazného bremena daňového subjektu v určitom štádiu\ndaňového procesu možno uvažovať o presune dôkazného bremena na správcu dane. Ak\ndaňový subjekt nepreukáže svoje tvrdenia o zdaniteľnom plnení, ktoré má napĺňať hypotézu\nhmotnoprávnej normy upravujúcej určitý daňový nárok (napr. právo na odpočítanie dane)\nbez rozumných a dôvodných pochybností, nemožno uvažovať o unesení dôkazného\nbremena daňového subjektu, a teda o presune dôkazného bremena na správcu dane.\nV danom prípade neboli v daňovom konaní produkované dôkazy takej kvality, ktoré by boli\nspôsobilé preukázať splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie odpočítania dane.\n\n10\n\n31. Ústavnoprávny prieskum zameraný na to, či na sťažovateľa nebolo kladené\nnesplniteľné a neprimerané dôkazné bremeno (tzv. probatio diabolica), ktoré by bolo\nspôsobilé zasiahnuť do ústavných práv sťažovateľa, by v zmysle už naznačeného prichádzal\ndo úvahy vtedy, keď by bolo možné dôvodne konštatovať, že dosiaľ vykonané dôkazy síce\npreukazujú tvrdenia daňového subjektu, avšak správcovi dane z hľadiska rozsahu nestačia.\nV opačnom prípade by totiž došlo k faktickému vyprázdneniu, a tým porušeniu základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Dôkazné bremeno kladené\nna účastníka konania nesmie byť neprimerané, lebo v opačnom prípade nemožno konanie\nako celok považovať za spravodlivé (por. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veci Metalco Bt. proti Maďarsku z 1. 2. 2011, sťažnosť č. 34676/05). Z týchto hľadísk je\nústavný súd oprávnený posudzovať prípustnú mieru zaťaženia daňového subjektu\ndôkazným bremenom a prelievanie dôkazného bremena medzi daňovým subjektom\na správcom dane.\n32. Miera dôkaznej povinnosti daňového subjektu a rozloženie dôkazného bremena\nv daňovom konaní má svoje limity dané objektívnymi možnosťami daňového subjektu.\nŽiadna skutková okolnosť, ktorá nastala v minulosti, sa totiž spravidla nedá preukázať\ns absolútnou istotou. Je však rozdiel v tom, či správca dane požaduje od daňového subjektu\nto, čo daňový subjekt nie je objektívne schopný splniť, a v tom, či vôbec vykonané dôkazy,\nktoré od daňového subjektu bolo rozumné požadovať, preukazujú rozhodujúce skutočnosti\npre priznanie určitého práva. V okolnostiach prejednávanej veci týkajúcej sa sťažovateľa\nvšak ide o v poradí druhý menovaný príklad.\nc) K nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia\n33. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že daňové orgány, ako aj najvyšší súd sa\notázkou hodnotenia dôkazov a unesenia dôkazného bremena riadne zaoberali a svoje závery\na úvahy dostatočným spôsobom odôvodnili. Ani ústavný súd nepovažuje závery daňových\norgánov odobrené najvyšším súdom za svojvoľné či inak vybočujúce z ústavno-právnych\nlimitov. Uvedené závery neboli v rozpore ani so sťažovateľom citovanou judikatúrou\nnajvyššieho súdu, keďže pre jej aplikáciu neboli v danej veci naplnené všetky hypotézy.\n11\n\n34. Správca dane v rámci hodnotenia dôkazov uviedol viacero závažných\npochybností a rozporov v dôkazoch, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu dôvodné\na z hľadiska voľného hodnotenia dôkazov logické a opodstatňujúce záver o neunesení\ndôkazného bremena sťažovateľa ako daňové subjektu.\n35. Daňové orgány, ako aj súdy v danej veci riadne odôvodnili, na základe akých\nskutočností dospeli k záveru, že fakturované služby, ktoré mali byť vykonané v prospech\nsťažovateľa, nie sú dostatočným spôsobom preukázané.\n36. Ústavný súd preto konštatuje, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nnedošlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\n37. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-z pridanej hodnoty", "dokazovanie-dokazovanie v daňovom konaní", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "dokazovanie-dôkazné bremeno"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c6af354f-6066-4a9c-b075-c10da7931a6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.102.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 102/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 102/2018 z 13. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.102.2018.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:ea48d9c0-f748-4f82-b743-cc6872127be6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1"}, {"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/07 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e144b971-f50f-4699-9a0e-1c80af16cc1e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f8be8cd0-e61d-49f3-aa4e-21df9d93f190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.627.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 627/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022 z 27. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.627.2022.1"}, {"guid": "ussr:b4076f31-0f26-4005-aaad-d9bae73db6d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.601.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 601/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 601/2022 z 9. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.601.2022.1"}, {"guid": "ussr:a3d71418-265e-4063-b7d2-74f9946e5787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "fe4f2cd9-8d25-476b-aac0-9f0073dae321:42b417d1-ee7e-4e2d-9b96-70acc8424b89", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100194.1", "spisova_znacka": "2Sfk/56/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/56/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100194.1"}, {"guid": "563c89ad-763f-42f3-8b1f-201c1dda483a:420d3ee6-a35c-4c49-8635-0fb2dfcf0199", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:8019200158.1", "spisova_znacka": "2Sfk/44/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/44/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:8019200158.1"}, {"guid": "6156e938-3f97-4928-a038-c23691f643f6:788b45b6-3472-494b-880f-683abd3d563f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7021200523.1", "spisova_znacka": "2Sfk/16/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/16/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7021200523.1"}, {"guid": "f4585e7f-c323-432d-80e1-4376cd42f524:dc67b726-44b5-40b5-ab76-f3bd35b388e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200949.1", "spisova_znacka": "2Sfk/28/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/28/2025 z 30. 1. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200949.1"}]}