{"guid": "ussr:67e62ac8-9dd2-4b9d-9bde-9cf595a4c078", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.476.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2020 z 13. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 476/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.476.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2020-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/67e62ac8-9dd2-4b9d-9bde-9cf595a4c078", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.476.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.476.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.476.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 476/2020-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nzastúpeného advokátkou JUDr. Ľubou\nBerezňaninovou, Hlavná 45, Prešov, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sk 23/2019 z 20. novembra\n2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sk 23/2019\nz 20. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ požiadal\npríslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o priznanie starobného dôchodku. Žiadosť\nsťažovateľa bola zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal, jeho\nodvolanie bolo zamietnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia\nz 2. novembra 2017 (ďalej len „rozhodnutie Sociálnej poisťovne“). Sťažovateľ napadol\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“). Krajský súd rozsudkom č. k. 26 Sa 16/2017-112 z 27. marca 2019\nžalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ podal na najvyššom súde kasačnú sťažnosť, ktorá\nbola napadnutým rozhodnutím zamietnutá ako nedôvodná podľa § 461 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n3. Sťažovateľ namieta, že najvyšší súd nesprávne právne posúdil jeho nárok na\npriznanie starobného dôchodku. Uvádza, že v jeho prípade došlo k aplikácii právneho\npredpisu v rozpore so zákazom retroaktivity.\n4. Sociálna poisťovňa posudzovala žiadosť sťažovateľa o priznanie starobného\ndôchodku jednak podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov, pričom podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok posudzovala podľa\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v spojení\nso zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30. júna 2003.\n5. Pre vznik nároku na starobný dôchodok bolo v zmysle zákona č. 100/1988 Zb.\no sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30. júna 2003 potrebné splniť podmienky\n2\n\npodľa § 174 ods. 1 a zároveň aj odseku 2 tohto zákona. Sťažovateľ cituje odsek 2 tohto\nustanovenia, podľa ktorého: „Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa\nodseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií\ntrvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby\na doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej\nrepubliky č. 117/1988 Zb.“ Podľa neho sa táto podmienka na jeho prípad nevzťahovala\na Sociálna poisťovňa použila nesprávne znenie právneho predpisu. Tento podľa sťažovateľa\nnesprávny postup Sociálnej poisťovne bol potvrdený aj napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu.\n6. Sťažovateľ zastáva právny názor, že v jeho prípade bolo potrebné aplikovať § 174\nods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31. decembra\n1996, pretože ku koncu tohto kalendárneho roka ešte trval jeho služobný pomer.\nK ukončeniu služobného pomeru sťažovateľa došlo až ku 30. júnu 1997. V zmysle § 174\nods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa vyžadovalo, aby zamestnanie v určených kategóriách\ntrvalo k 31. decembru 1995, čo sťažovateľ spĺňal.\n7. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.\no sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30. júna 2003, z ktorého odvodil, že o jeho\nnároku na starobný dôchodok sa malo rozhodovať podľa predpisov účinných pred prijatím\nnovely zákona č. 355/1999 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb.\no sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,novela zákona\nč. 355/1999 Zb.“), aplikáciou ktorej mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Okrem toho\nuviedol príklady rozdielnej rozhodovacej praxe krajských súdov a aj najvyššieho súdu\n(rozhodnutie sp. zn. 1 Sk 7/2017) pri posudzovaní vzniku nároku na starobný dôchodok\npodľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 30. júna 2003.\n8. Z dôvodu ústavne nekonformnej aplikácie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení\núčinnom do 30. júna 2003 došlo podľa názoru sťažovateľa k zásahu do jeho základného\npráva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý súdny proces, ako aj k porušeniu jeho\nzákladného práva vlastniť majetok v spojení so zákazom diskriminácie. Najvyšší súd\n3\n\nnapadnutým rozhodnutím porušil legitímne očakávania sťažovateľa. Sťažovateľ od\nústavného súdu očakáva, že poskytne ochranu ním označeným základným právam, ktorých\nporušenie namieta, vysporiada sa s dvojkoľajnosťou v judikatúre všeobecných súdov, ktorá\nvo svojich dôsledkoch spôsobuje diskrimináciu v oblasti priznávania starobných\ndôchodkov.\n9. K možnému zásahu do základného práva vlastniť majetok sťažovateľ upriamuje\npozornosť na bod 51 nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 8/2017 z 25. apríla 2018 a na\nrozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kondrashina v. Rusko a vo veci Stec\na ďalší v. Spojené kráľovstvo.\n10. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom\ntak, že vysloví porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, ktoré žiada zrušiť a vec\nvrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si sťažovateľ uplatňuje nárok na náhradu\ntrov konania.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n17. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n\n5\n\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\n21. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa\nmusí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,\nfarba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny\npôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\n22. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n\n6\n\n23. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení\núčinnom do 31. decembra 1995 občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1996 zamestnanie\nI. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri\n1995 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek\naspoň:\na) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14\nods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19\nrokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe\nI. kategórie funkcií.\nb) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14\nods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18\nrokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe\nI. kategórie funkcií,\nc) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14\nods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16\nrokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe\nI. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo\nd) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14\nods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15\nrokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo\nII. kategórie funkcií.\n24. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení\núčinnom do 31. decembra 1995 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa\nodseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií\ntrvali k 31. decembru 1995; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby\na doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej\nrepubliky č. 117/1988 Zb.\n25. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení\núčinnom do 30. júna 2003 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku\n7\n\n1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali\nk 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby\nuvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej\nrepubliky č. 117/1988 Zb.\n26. Podľa § 175g ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení\núčinnom do 30. júna 2003 ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo\nprávoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie\nzamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik\nnároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne\npodľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n27. Podľa § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení\núčinnom do 30. júna 2003 ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo\nprávoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na\nstarobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona.\n28. Podľa § 175g ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení\núčinnom do 30. júna 2003 ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo\nprávoplatne skončené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie\nzamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik\nnároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku na dôchodok\na o jeho výške rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n29. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že jej podstatou je\ntvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\n8\n\nv spojení s právom na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s právom na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a porušenie zákazu diskriminácie\npodľa čl. 12 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 14 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho\nsúdu z dôvodu, že najvyšší súd podľa názoru sťažovateľa posúdil jeho nárok na priznanie\nstarobného dôchodku v rozpore so zákazom retroaktivity, pretože aplikoval znenie právneho\npredpisu, ktoré sa na sťažovateľov prípad nemalo vôbec vzťahovať a porušil tým aj\nlegitímne očakávania sťažovateľa týkajúce sa možnosti vzniku jeho nároku na starobný\ndôchodok. Sťažovateľ poukázal aj na rozdielnu rozhodovaciu prax všeobecných súdov\nvo vzťahu k riešeniu aplikácie toho-ktorého znenia zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení, čím došlo k tvrdenému porušeniu zákazu diskriminácie, keď v obdobných\nprípadoch bol nárok na priznanie starobného dôchodku posudzovaný odlišne.\n30. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným\nspôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).\n31. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu,\nktorý na sťažovateľov prípad aplikoval § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení v znení účinnom do 30. júna 2003. V zmysle tohto ustanovenia sťažovateľ\nnesplnil podmienku stanovenú v § 174 ods. 2 tohto zákona a nárok na starobný dôchodok\nmu nevznikol.\n32. K námietke sťažovateľa, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol na základe\nzákona o sociálnom zabezpečení v znení niektorej z predchádzajúcich noviel tohto zákona,\n9\n\nnajvyšší súd uviedol, že tento výklad považuje za nesprávny. Sťažovateľova argumentácia\nsa odvíja od § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení\núčinnom do 30. júna 2003. Toto ustanovenie sa podľa najvyššieho súdu vzťahuje na\nprípady, keď o nároku na starobný dôchodok nebolo rozhodnuté za podmienky, že samotný\nnárok už vznikol, a to v čase do 21. decembra 1999, t. j. do nadobudnutia účinnosti novely\nzákona č. 355/1999 Z. z. pre účely zachovania nárokov plynúcich z predchádzajúcej právnej\núpravy. Z tohto ustanovenia ale nemožno vyvodiť, že by sa aj do budúcna mal vznik\nprípadných nárokov posudzovať podľa predchádzajúcich znení zákona č. 100/1988 Zb.\nNaopak, nároky na dôchodkové dávky, ktoré v budúcnosti ešte len vzniknú, sa posúdia\npodľa predpisov účinných v čase rozhodovania o nich.\n33. K námietke sťažovateľa o rozličnom prístupe jednotlivých krajských súdov\nk posúdeniu tejto otázky najvyšší súd uviedol, že na ňu neprihliadal a v bode 22\nnapadnutého rozhodnutia zdôraznil ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá podporuje\njeho právne závery v tomto konkrétnom prípade.\n34. Uvedené závery najvyššieho súdu nemožno posúdiť ako neodôvodnené alebo\narbitrárne vo vzťahu k výkladu a aplikácii príslušných ustanovení zákona č. 100/1988 Zb.\nPrávny názor najvyššieho súdu, s ktorým sťažovateľ polemizuje, je v súlade aj\ns rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 9 So 62/2009 publikovaným v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí sudov Slovenskej republiky č. 5/2011 pod číslom 53/2011.\nPublikované rozhodnutie je potrebné považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe\nnajvyšších súdnych autorít, ktorých rešpektovanie pri rozhodovaní súdov nižších stupňov je\nnaplnením legitímnych očakávaní smerujúcich k zabezpečeniu stavu právnej istoty. Ak sa\npri riešení konkrétnej právnej otázky chce senát najvyššieho súdu rozhodujúci o kasačnej\nsťažnosti od ustálenej praxe odchýliť, musí vo veci rozhodnúť veľký senát (§ 22 SSP)\nSťažovateľ argumentoval aj rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sk 7/2017\nz 26. februára 2019, ktoré ale nebolo uverejnené v dostupných databázach súdnych\nrozhodnutí, ústavnému súdu sa nepodarilo ho vyhľadať ani na internete a napokon ani sám\nsťažovateľ ho k podanej ústavnej sťažnosti nepriložil, preto k jeho obsahu ústavný súd\nnemohol zaujať stanovisko.\n10\n\n35. V konkrétnom prípade sťažovateľa najvyšší súd nerozhodol v rozpore so svojou\nustálenou judikatúrou, preto nemožno uvažovať ani o porušení legitímnych očakávaní na\nstrane sťažovateľa.\n36. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že uvedený právny názor je porušením\nzákazu retroaktivity právnych noriem. K tejto právnej otázke zaujal stanovisko ústavný súd\npri posudzovaní obdobnej veci v uznesení č. k. III. ÚS 88/2017 zo 14. februára 2017, kde\nv bode 31 uviedol, že nejde o pravú retroaktivitu, ale o prípad nepravej retroaktivity, ktorá\nje v právnom štáte prípustná. O neprípustnú pravú retroaktivitu by šlo v prípade, ak by\nsťažovateľovi v minulosti vznikol nárok na starobný dôchodok, ktorý by nebol podľa novej\nprávnej úpravy uznaný. Sťažovateľovi ale nárok na starobný dôchodok ako taký nemohol\nvzniknúť podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 1996, pretože k tomuto dátumu\nnespĺňal jednu z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok, a to podmienku\ndovŕšenia určeného veku.\n37. Z hľadiska namietaného porušenia princípu zákazu diskriminácie v zmysle čl. 12\nods. 1 ústavy a čl. 14 dohovoru ústavný súd konštatuje, že keďže najvyšší súd aplikoval\nprávny názor všeobecne uznávaný a aplikovaný väčšinovo, nemohol tým nežiaduco\ndiskriminovať sťažovateľa pri uplatňovaní jeho nároku.\n38. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n\n11\n\n39. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že je potrebné ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a\n2 ústavy v spojení s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj z hľadiska porušenia práva\npodľa čl. 12 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 14 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho\nsúdu odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, pretože neidentifikoval žiadne porušenie\nsťažovateľom uvedených práv, a preto nebolo možné uvažovať ani o neprijateľnom zásahu\ndo majetkovej sféry sťažovateľa a o porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nv spojení s čl. 1 dodatkového protokolu. Aj v tejto časti musel ústavný súd odmietnuť\nústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.\n40. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej\npredbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci\nstratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "retroaktivita-nepravá", "dôchodok-starobný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:425fd445-ec6c-48d2-a938-56e56c07bb53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.8.2017.1"}, {"guid": "ussr:7f8e6c91-c4da-46e9-a0ba-9f0cc8517d20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.88.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 88/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 88/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.88.2017.1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "3c992cd9-2362-439c-a5da-c9bb6c4207d9:a611fb95-033f-4d62-bbc5-646f602d3263", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5017200453.1", "spisova_znacka": "9Sk/23/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/23/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200453.1"}, {"guid": "e7e69e5d-7a13-48ab-bfb9-0df7e352a6be:902e075b-9f48-4867-a3cf-4348f050c30e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5017200453.1", "spisova_znacka": "26Sa/16/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 26Sa/16/2017 z 26. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5017200453.1"}], "citovane_v": [{"guid": "01cfebe8-3113-4c26-940c-3d171d913d8e:4df450de-a53c-4953-acf3-549d0c37d831", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200242.2", "spisova_znacka": "7Ssk/135/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/135/2023 z 15. 8. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200242.2"}]}