{"guid": "ussr:7d479844-4041-465b-8eb7-bfbbfab37479", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.465.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 465/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 465/2020 z 10. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. novembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 465/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.465.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2020-11-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7d479844-4041-465b-8eb7-bfbbfab37479", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.465.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.465.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.465.2020.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 465/2020-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\nzastúpenej\n\n,\nadvokátskou\n\nkanceláriou\n\nHKP Legal, s. r. o., Križkova 9, Bratislava, v mene ktorej koná jej konateľ a advokát\nMgr. Peter Kubovič, ktorou namieta porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P 212/2017, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P 212/2017 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n19 P 212/2017 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\npriznáva\n\nprimerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Košice II p o v i n n ý\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 570,06 € (slovom päťstosedemdesiat eur a šesť centov) na účet jej právnej\nzástupkyne advokátskej kancelárie HKP Legal, s. r. o., Križkova 9, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n15. mája 2020\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou HKP Legal, s. r. o., Križkova 9, Bratislava, v mene ktorej koná jej\nkonateľ a advokát Mgr. Peter Kubovič, ktorou namieta porušenie základného práva\nzaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n19 P 212/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je\núčastníčkou napadnutého konania vedeného okresným súdom v procesnom postavení\nodporkyne. Napadnuté konanie vedené okresným súdom bolo iniciované navrhovateľom\n(\n\n) 2. novembra 2017, pričom jeho predmetom je rozvod\n2\n\nmanželstva a úprava pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.\nNavrhovateľ sa návrhom podaným okresnému súdu domáhal rozhodnutia, ktorým by\nmaloleté dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti.\n3. Sťažovateľka (matka maloletého dieťaťa) vo svojom stanovisku k návrhu\nz 8. januára 2018 uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí, avšak navrhla, aby maloleté\ndieťa bolo zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Sťažovateľka zároveň v stanovisku\nzdôraznila, že 11. októbra 2017 došlo k násilnému odňatiu maloletého dieťaťa z jej osobnej\nstarostlivosti navrhovateľom. Prvé pojednávanie\n\nvo veci,\n\nktoré sa uskutočnilo\n\n2. februára 2018, bolo odročené z dôvodu zabezpečenia výsluchu na 23. marec 2018. Druhé\npojednávanie nariadené na 23. marec 2018 bolo odročené na vykonanie znaleckého\ndokazovania. Znalecké dokazovanie bolo nariadené 14. jún 2018, pričom spis bol\nna vypracovanie znaleckého posudku znaleckému ústavu – Ústavu pre znaleckú činnosť\nv Psychológii a Psychiatrii, s. r. o. (ďalej aj „znalecký ústav“), zaslaný 28. júna 2018.\nVypracovaný znalecký posudok bol účastníkom konania doručovaný v priebehu februára\n2019.\n4. Sťažovateľka následne 3. mája 2019 zaslala okresnému súdu žiadosť o nariadenie\ntermínu pojednávania, ktorú odôvodnila predovšetkým okolnosťami zamedzenia styku\nsťažovateľky s maloletým dieťaťom zo strany navrhovateľa „a potrebou urýchlenej úpravy\nrodičovských práv a povinností, dlhodobým odlúčením dieťaťa a matky a z toho\nvyplývajúceho ohrozenia záujmov dieťaťa...“.\n5. Následne bol po viac ako roku od posledného pojednávania nariadený nový termín\npojednávania na 28. jún 2019, ktorý však bol zrušený z dôvodu prerušenia konania, ktoré\nmalo trvať „do skončenia výchovného opatrenia uloženého uznesením porušovateľa zo dňa\n09.04.2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 14P/266/2017.“.\n6. Proti prerušeniu napadnutého konania sťažovateľka podala odvolanie, na podklade\nčoho následne Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením\nč. k. 8 CoP 244/2019-1232 z 30. októbra 2019 rozhodol tak, že „odvolacie konanie zastavil,\n3\n\nnakoľko nariadené výchovné opatrenie skončilo dňom 24.10.2019, čím došlo k zániku\nspôsobilého predmetu odvolacieho konania.“.\n7. Následne sťažovateľka opätovne okresný súd podaním zo 6. novembra 2019\npožiadala o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd však termín pojednávania\nnariadený na 28. apríl 2020 „vzhľadom na vyhlásenú mimoriadnu situáciu (Covid-19)\nz preventívnych dôvodov“ zrušil, a to aj napriek „Opatreniam Ministerstva spravodlivosti\nprijatým krízovým štábom dňa 23.03.2020, ktoré stanovili okrem iného niekoľko výnimiek\nz obmedzenia vykonávania pojednávaní a verejných zasadnutí, medzi ktoré, s ohľadom na\nich predmet, patria aj úkony v konaniach starostlivosti súdu o maloletých a rovnako napriek\nskutočnosti, že odročovanie termínov pojednávaní na neurčito je zo zákona prakticky\nvylúčené...“.\n8. Podľa sťažovateľky súdne konanie trvá už takmer tri roky, pričom okresný súd\nvo veci dosiaľ právoplatne nerozhodol. Sťažovateľka namieta, že po právnej a skutkovej\nstránke nie je vec zložitá. Zdôrazňuje pritom predovšetkým jej súhlasný postoj s rozvodom\nmanželstva v dôsledku jeho rozvratu, na ktorom trvá aj samotný navrhovateľ. Vec úpravy\npráv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa jej názoru tvorí štandardnú\nsúčasť agendy všeobecných súdov. Sťažovateľka priznáva určitú mieru skutkovej zložitosti\nprejednávanej veci z dôvodu potreby vypracovania znaleckého posudku. Podľa jej názoru\nvšak „uvedené je rovnako štandardne súčasťou konaní s obdobným predmetom, a preto nie\nje možné uvedeným odôvodňovať vzniknuté prieťahy v konaní.“.\n9. Svojím správaním sťažovateľka podľa svojho názoru neprispela k prieťahom\nv napadnutom konaní. Naopak, „bez akýchkoľvek obštrukcií poskytovala súdu súčinnosť,\nnavrhovala vykonávanie dôkazov, v zmysle výziev súdu vždy dodržala stanovené lehoty\na zúčastňovala sa na pojednávaniach. Svojimi úkonmi neustále vyzývala súd na konanie\nvo veci samej (poukazovala na skutočnosti, pre ktoré odpadla prekážka konať, pričom\nz chronológie súdneho konania je zrejmé, že súd niektoré úkony vykonal až bezprostredne\npo urgencii sťažovateľky.“.\n\n4\n\n10. S poukazom na ustálenú súdnu prax ústavného súdu sťažovateľka namieta,\nže práve konania o úprave styku rodičov s maloletými deťmi patria do kategórie konaní\nso špecifickou povahou a vyžadujú si prístup s osobitnou starostlivosťou. Podľa\nsťažovateľky nečinnosťou a neefektívnym postupom okresného súdu došlo k vzniku\nzbytočných prieťahov v napadnutom konaní.\n11. V konkrétnostiach k tomuto uvádza, že okresný súd mal k dispozícii zákonné\nprostriedky, aby vzniku zbytočných prieťahov zamedzil, avšak tieto nevyužil. V súvislosti\ns nariadeným znaleckým dokazovaním sťažovateľka argumentuje, že okresný súd mal\nna zabezpečenie plynulosti napadnutého konania k dispozícii „okrem výziev, na ktoré\nznalecký ústav nereagoval, aj poriadkovú pokutu“, túto však nevyužil.\n12. K zbytočným prieťahom podľa názoru sťažovateľky došlo aj v súvislosti\ns neodôvodneným prerušením napadnutého konania na účely „obdržania správy\nz výchovného opatrenia nariadeného v odlišnom, nesúvisiacom konaní, ktoré bolo\nnariadené na návrh navrhovateľa rovnako len s cieľom predĺžiť konanie.“. Podľa\nsťažovateľky išlo o druhé nariadené výchovné opatrenie, pričom už z výsledkov prvého\nbolo zrejmé, že „nesplnilo účel a z dovtedajších okolností nebolo možné predpokladať\nnápravu v komunikácii a zhodu strán, ku ktorým nedošlo od roku 2017, z čoho vyplýva, že\nporušovateľ náležite nezvážil relevantné skutočnosti, čo je evidentné nie len z odvolania\nsťažovateľky, ale najmä odvolania prokuratúry, ktorá sa plne s uvedeným názorom\nstotožnila.“.\n13. Okresný súd mal podľa názoru sťažovateľky možnosť zvážiť následky\nspočívajúce v oddialení rozhodnutia a na tento účel si vyžiadať od referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej\nlen „referát“), ktorý zabezpečoval uskutočnenie výchovného opatrenia, stanovisko, «podľa\nktorého by zistil, či skutočnosti a závery správy z opatrenia budú pre konanie tak významné,\nže odôvodnia tak zdĺhavý prieťah v konaní. Obdobné závery vyplývajú aj zo znaleckého\nposudku znaleckého ústavu, ktorý v jeho závere k otázke posúdenia schopnosti navrhovateľa\na sťažovateľky vzájomne komunikovať uvádza, že „rodičia nie sú schopní vzájomne\n5\n\nkomunikovať ohľadne starostlivosti o ich spoločné dieťa a znalec sa domnieva, že ani jeden\nz nich nie je na túto alternatívu dostatočne pripravený.“».\n14. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka upozorňuje na konkrétne okolnosti\nprípadu a zdôrazňuje pritom, že neprimerane dlhé konanie v jej veci už má nenapraviteľné\nnásledky. Argumentuje pritom tým, že neodôvodneným predlžovaním napadnutého konania\n„dochádza na jednej strane k odopieraniu rodičovských práv sťažovateľky, ako matky,\nk čomu je potrebné uviesť, že navrhovateľ toho času súhrnne zmaril viac ako 200 stretnutí\ns maloletým dieťaťom, ktoré sťažovateľke odňal v čase, kedy bolo dojčené, sťažovateľka\nsvoju dcéru za obdobie jedného roka (máj 2018 – máj 2019) videla 17 hodín a od\n31.05.02019, t. j. 11 mesiacov opäť dieťa nevidela ani raz, pričom navrhovateľ sa napriek\nuzneseniu Krajského súdu v Košiciach 04.09.2019, sp. zn. 7CoP/105/2019 bez súhlasu\nmatky s maloletou dlhodobo zdržiava v zahraničí, čím dochádza k mareniu styku aj v tak\nobmedzenom rozsahu stanovenom predmetným uznesením.“.\n15. Predlžovaním napadnutého konania podľa sťažovateľky dochádza aj ku konaniu\nv rozpore so záujmom maloletého dieťaťa ako objektívnemu zákonnému kritériu\npre rozhodovanie vo veci maloletého dieťaťa, ktoré korešponduje s podstatou a účelom\nzákladného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť.\n16. Sťažovateľka tvrdí, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu jej práv\nzaručených ústavou a dohovorom. Jej ujma spočíva v bezdôvodnom predlžovaní stavu\nprávnej neistoty z dôvodu, že okresný súd nedokázal rozhodnúť vec v primeranej lehote.\nStav právnej neistoty sa pritom dotýka výkonu rodičovských práv sťažovateľky, ako aj práv\nmaloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu\na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného\na rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.\n17. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva\n6\n\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\na okresnému súdu prikáže konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň požaduje\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov konania\nv sume 450,29 €. Sťažovateľka zároveň v ústavnej sťažnosti uvádza, že súhlasí s upustením\nod verejného ústneho pojednávania.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti,\nreplika sťažovateľky a úkony okresného súdu v napadnutom konaní\n18. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 465/2020-22 z 24. septembra 2020 bola\nústavná sťažnosť sťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n19. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie sa na výzvu ústavného súdu\nk ústavnej sťažnosti vyjadril prípisom sp. zn. 1 SprV 680/2020 zo 6. októbra 2020 predseda\nokresného súdu, ktorý ústavnému súdu zároveň oznámil, že vo veci ústavnej sťažnosti\nsúhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Po chronologickom prehľade procesných\núkonov vykonaných v napadnutom konaní vedenom okresným súdom predseda okresného\nsúdu predložil vyjadrenie, v ktorom zdôraznil personálnu poddimenzovanosť okresného\nsúdu a veľmi podrobne opísal skutočnosti týkajúce sa personálneho nedostatku sudcov\nna okresnom súde. Tieto skutočnosti podľa názoru predsedu okresného súdu ovplyvnili,\novplyvňujú a v budúcnosti ovplyvnia stav reštančných vecí na okresnom súde. Vyjadril\npreto názor s poukazom na chronológiu jednotlivých procesných úkonov, že v napadnutom\nkonaní k obdobiam nečinnosti okresného súdu nedošlo.\n20. S prihliadnutím na chronológiu vo veci vykonaných úkonov je podľa názoru\npredsedu okresného súdu zrejmé, že okresný súd konal s primeranými časovými odstupmi.\nCelková dĺžka napadnutého konania je podľa predsedu okresného súdu ovplyvnená aj\nmnožstvom návrhov podaných účastníkmi konania a predkladaním listinných dokladov, ako\naj skutkovou obťažnosťou konania, keď v napadnutom konaní boli nariaďované výchovné\nopatrenia a bolo nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, ktorému\n7\n\nvzhľadom na objektívne skutočnosti trvalo vypracovanie znaleckého posudku niekoľko\nmesiacov.\n21. V závere predseda okresného súdu poukázal na vzniknutú pandemickú situáciu\nv Slovenskej republike a ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych\nopatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19\na v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov\nvo vzťahu k povinnosti všeobecných súdov v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového\nstavu. Okrem už uvedeného predseda okresného súdu poukazuje aj na skutočnosť,\nže 27. marca 2020 bola okresnému súdu doručená žiadosť Slovenskej advokátskej komory,\nregionálneho zástupcu pre Košický kraj o zrušenie všetkých nariadených pojednávaní počas\ntrvania mimoriadnej situácie, ktorú podpísala medzi inými aj advokátka otca. Uvedená\npandemická situácia podľa predsedu okresného súdu spôsobuje aj problémy v súvislosti\ns účasťou otca na pojednávaní z dôvodu jeho pobytu v Ruskej federácii. Podľa predsedu\nokresného súdu uvedené skutočnosti v súbehu objektívne neumožňovali v napadnutom\nkonaní rozhodnúť. Navyše, predseda okresného súdu akcentoval aj skutočnosť, že mu\nneprináleží hodnotiť procesný postup zákonnej sudkyne, ktorá rozhodla o odročení\npojednávania z dôležitých preukázaných dôvodov na 20. október 2020, keďže by tým došlo\nk zásahu do rozhodovacej činnosti súdu.\n22. V doplnení svojho vyjadrenia, ktoré bolo ústavnému súdu doručené\n13. októbra 2020, predseda okresného súdu konštatoval, že zo strany navrhovateľa bol\n7. októbra 2020 doručený návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, pričom\nako dôvody sú uvedené „bezudné útoky sťažovateľky voči sudcom Okresného súdu Košice\nII“ konajúcim vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sťažovateľky. Prílohou doplnenia\nvyjadrenia bolo samotné podanie navrhovateľa, ktorým odôvodňuje návrh „a opisuje\nkonanie sťažovateľky v danej veci.“.\n23. Vyjadrenia predsedu okresného súdu ústavný súd zaslal na prípadné zaujatie\nstanoviska\n\nsťažovateľke,\n\nktorá\n\nv reakcii\n\n8\n\nv prípise\n\ndoručenom\n\nústavnému\n\nsúdu\n\n26. októbra 2020 predovšetkým uviedla, že na podanej ústavnej sťažnosti trvá a žiada, aby\nústavný súd jej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu vyhovel.\n24.\n\nSťažovateľka\n\npoukázaním\n\nna\n\nto,\n\nže\n\nk naplneniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dochádza zásadne až konečným\nprávoplatným rozhodnutím súdu vo veci, zdôrazňuje, že nestačí, aby súd vykonal rôzne\núkony bez toho, aby cieleným a systematickým postupom dospel k definitívnemu\nrozhodnutiu vo veci.\n25. K argumentom predsedu okresného súdu o nedostatočnosti personálneho\nobsadenia okresného súdu sťažovateľka poukazuje na rozhodovaciu činnosť ústavného\nsúdu, z ktorej vyplýva, že množstvo vecí, v ktorom musí štát zabezpečiť konanie, ako aj\nskutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, kde oprávnený subjekt požiadal\no odstránenie právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát\nzodpovednosti za pomalé konanie.\n26. K argumentom týkajúcim sa opatrení zamedzujúcich šíreniu nákazlivej choroby\nCOVID-19 sťažovateľka zdôrazňuje, že termín pojednávania nariadený na 28. apríl 2020\nbol z preventívnych dôvodov zrušený, pričom nový termín pojednávania určený nebol, a to\naj napriek opatreniam Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré boli prijaté\nkrízovým štábom 23. marca 2020, ktoré stanovili okrem iného niekoľko výnimiek\nz obmedzenia vykonávania pojednávaní a verejných zasadnutí, medzi ktoré s ohľadom\nna ich predmet patria aj úkony v konaniach starostlivosti súdu o maloletých, a rovnako\nnapriek skutočnosti, že odročovanie termínov pojednávaní na neurčito je zo zákona\nprakticky vylúčené (III. ÚS 478/2018). Uvedené skutočnosti podľa sťažovateľky potvrdilo\nna jej žiadosť o informácie aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v odpovedi\nz 27. apríla 2020.\n\n9\n\n27. Na záver sťažovateľka opätovne zdôrazňuje, že s ohľadom na kritériá aplikované\npri posudzovaní prieťahov, a to predovšetkým okolnosti prípadu a závažnosť následkov, je\nnutné vziať do úvahy, že v danom prípade môže mať a nepochybne už aj má konanie, ktoré\nku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá takmer tri roky, nenapraviteľné následky.\nNeodôvodneným predlžovaním súdneho konania dochádza na jednej strane k odopieraniu\nrodičovských práv sťažovateľky ako matky, k čomu je potrebné uviesť, že navrhovateľ toho\nčasu súhrnne zmaril viac ako 200 stretnutí s maloletým dieťaťom. Navrhovateľ sa totiž aj\nnapriek uzneseniu krajského súdu sp. zn. 7 CoP 105/2019 zo 4. septembra 2019 bez súhlasu\nmatky s maloletou dlhodobo zdržiava v zahraničí, čím dochádza k mareniu styku aj v takom\nobmedzenom rozsahu stanovenom predmetným uznesením. Predlžovaním konania však\ndochádza aj ku konaniu v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa ako objektívnemu\nzákonnému kritériu pre rozhodovanie vo veci maloletého dieťaťa, ktoré korešponduje\ns podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu\na starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúceho základného práva obidvoch rodičov\nna starostlivosť o svoje dieťa a jeho výchovu. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen\nv práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu\na všestranný vývoj dieťaťa a tento je súd povinný vyhodnocovať, avšak v napadnutom\nkonaní je uvedené dlhodobo, a to aj napriek nestranným znaleckým posudkom popierajúcim\ntvrdenia navrhovateľa o sťažovateľke, predovšetkým z dôvodu neprimeraného predlžovania\nkonania porušované. Sťažovateľka akcentuje, že „tak, ako uviedol krajský prokurátor\nv uznesení sp. zn. 1 KPt 684/19/8800-23 zo dňa 25.02.2020 (vo veci vzneseného obvinenia\nnavrhovateľovi pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného\nzákona) navrhovateľ koná s evidentnou snahou eliminovať a minimalizovať kontakt\nsťažovateľky s maloletou a túto z jej života úplne vylúčiť i za cenu opakovaného ignorovania\na nerešpektovania súdnych rozhodnutí len na základe jeho subjektívnych, ničím\nnepodložených tvrdení, pričom zo záverov znaleckého ústavu je zrejmé, že celkovo sa znalci\nprikláňajú k tomu, že by to mohla byť matka dieťaťa, ktorá by mohla lepšie napĺňať potreby\nmaloletej. S uvedeným názorom sa stotožňuje aj kolízny opatrovník, ktorý vo vyjadrení\nzo dňa 07.01.2020 uvádza, že v danej veci neustále a naďalej dochádza k vážnemu\nporušovaniu práv a vzťahových väzieb sťažovateľky a maloletého dieťaťa a zároveň\nopakovane odporúča súdu rozhodnúť o zmene výchovného prostredia maloletého dieťaťa,\n10\n\nnakoľko otec (navrhovateľ) ako preferenčný rodič nerešpektuje jej práva a je evidentné, že\nsvoje konanie na základe dlhodobých skúseností nehodlá zmeniť. Medzičasom Krajský súd\nv Košiciach uznesením sp. zn.: 8CoP/216/2020-242 zo dňa 10.09.2020 v spojení\ns Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.: 43P/82/2020-154 potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového súdu o tom, že zrušil neodkladné opatrenie“, ktorým bola maloletá zverená\ndo osobnej starostlivosti otca, a nariadil nové neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá\nzverená do osobnej starostlivosti sťažovateľky.\n28. Otec maloletej sa podľa sťažovateľky aj naďalej zdržiava v zahraničí, pričom\nnaďalej marí styk dieťaťa s matkou. Do dnešného dňa vo veci o rozvod manželstva a úpravu\nrodičovských práv a povinností vedenej okresným súdom v napadnutom konaní nedošlo\nk právoplatnému rozhodnutiu vo veci, a to aj napriek tomu, že už uplynula značná doba.\n29. Sťažovateľka v kontexte pobytu navrhovateľa – otca maloletej v Ruskej federácii\npoukazuje na reakciu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“) z 30. júla 2020, ktoré v odpovedi\nna jej žiadosť o pomoc zdôraznilo, že do predmetného času neboli zavedené žiadne\nobmedzenia znemožňujúce návrat slovenského občana legálne sa zdržiavajúceho na území\nRuskej federácie, a teda nebola obmedzená ani letecká a ani individuálna pozemná\npreprava, preto je zrejmé, že manžel sťažovateľky vedome nerešpektuje už zmieňované\nrozhodnutia súdov.\n30. Sťažovateľka bola následne 28. augusta 2020 informovaná zo strany zamestnanca\nministerstva zahraničných vecí, že navrhovateľa Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky\nv Moskve informoval o možnosti repatriácie jeho a taktiež maloletej dcéry 6. augusta 2020.\nAj napriek prísľubu navrhovateľa k odpovedi na ponuku využitia repatriačného letu tak\nnavrhovateľ neurobil.\n31. K vzniku zbytočných prieťahov podľa sťažovateľky došlo aj z dôvodu zrušenia\ntermínu pojednávania nariadeného na 25. august 2020. Poukazuje v tejto súvislosti\nna skutočnosti, ktoré museli byť zákonnej sudkyni známe, a to skutočnosť existencie\n11\n\nneodkladného opatrenia, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti\nsťažovateľky, ako aj skutočnosť marenia súdneho rozhodnutia zo strany navrhovateľa, ako\naj potvrdenie ministerstva zahraničných vecí o tom, že neexistujú žiadne obmedzenia, ktoré\nby navrhovateľovi bránili vrátiť sa s maloletou naspäť na územie Slovenskej republiky,\npričom aj napriek uvedených skutočnostiam došlo k preročeniu termínu pojednávania.\nOkresný súd tak svojou neefektívnou činnosťou vedome prispieval a naďalej prispieva\nk účelovému predlžovaniu konania a vzniku zbytočných prieťahov v konaní.\n32.\n\nKu\n\nskutočnostiam\n\nuvádzaným\n\npredsedom\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv podaní\n\nz 8. októbra 2020 sťažovateľka uvádza, že v napadnutom konaní bol doručený návrh\nnavrhovateľa na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti a z uvedeného dôvodu\nbolo podanie predložené sťažovateľke a následne bude spis predložený Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci\ninému okresnému súdu mimo obvodu krajského súdu. Podľa sťažovateľky je tento návrh\nv celom rozsahu irelevantný a v konečnom dôsledku prispieva k ďalším zbytočným\nprieťahov v napadnutom konaní.\n33. Sťažovateľka trvá na podanej ústavnej sťažnosti a požaduje od ústavného súdu,\naby jej vyhovel. Sťažovateľka zároveň požaduje priznanie náhrady trov konania za tri\núkony právnej služby v celkovej sume 570,06 €.\n34. Na podklade oznámenia predsedu okresného súdu (bod 19 tohto nálezu)\na sťažovateľky (bod 17 tohto nálezu) ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) so súhlasom\núčastníkov konania upustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže\ndospel k záveru, že od prípadného pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n12\n\n35. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom, ktorý\nsi ústavný súd zapožičal, a z ďalších zistení ústavného súdu vyplývajú tieto skutočnosti:\nDňa 2. novembra 2017 podal navrhovateľ (\n\n) návrh\n\nna začatie konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu\nna čas po rozvode, pričom okresný súd navrhovateľa 24. novembra 2017 vyzval\nna zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol následne zaplatený 29. novembra 2017.\nDo napadnutého konania vstúpila v súlade s § 13 ods. 1 Civilného mimosporového\nporiadku (ďalej aj „CMP“) 30. novembra 2017 prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II\n(ďalej len „okresná prokuratúra“).\nOkresný súd vykonal 5. decembra 2017 procesné úkony doručovania procesných\npoučení účastníkom konania a výziev na vyjadrenie sa k návrhu a zároveň ustanovil\nkolízneho opatrovníka; súčasne bolo nariadené prešetrenie pomerov v rodine maloletej\na sťažovateľka a navrhovateľ boli vyzvaní na predloženie potvrdení o výške ich príjmov;\nokresný súd zároveň nariadil termín pojednávania na 2. február 2018.\nSťažovateľka doručila okresnému súdu 11. januára 2018 vyžiadané potvrdenie\na 12. januára 2018 vyjadrenie k návrhu, ktoré bolo následne 24. januára 2018 doručované\nna zaujatie stanoviska navrhovateľovi, kolíznemu opatrovníkovi a okresnej prokuratúre.\nDňa 16. januára 2018 boli doručené podania navrhovateľa k výzve na predloženie\ndokladov o výške príjmu a 26. januára 2018 k stanovisku sťažovateľky.\nKolízny opatrovník doručil 31. januára 2018 správu o vykonaní zisťovania pomerov.\nDňa 2. februára 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na výsluch\nsvedkov na 23. marec 2018.\nDňa 7. februára 2018 bol navrhovateľom doručený súkromný znalecký posudok,\nktorý bol následne 12. februára 2018 doručovaný na vyjadrenie sťažovateľke, kolíznemu\nopatrovníkovi a okresnej prokuratúre; sťažovateľka sa k súkromnému znaleckému posudku\nvyjadrila podaním doručeným 26. februára 2018.\nSťažovateľka podala 23. februára 2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\no uložení zákazu navrhovateľovi vycestovať s maloletou mimo územia členských štátov\nEurópskej únie a 1. marca 2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku\nsťažovateľky s maloletou v období od 29. marca 2018 do 31. marca 2018. Okresný súd\n\n13\n\nnávrh\n\nsťažovateľky\n\nz 23.\n\nfebruára\n\n2018\n\n(zákaz\n\nvycestovania)\n\nuznesením\n\nč. k. 19 P 212/2017-399 z 1. marca 2018 zamietol (ďalej len „uznesenie z 1. marca 2018“).\nDňa 6. marca 2018 podal navrhovateľ návrh na vykonanie dokazovania – vyžiadanie\nvyšetrovacieho spisu týkajúceho sa trestného konania pre zločin týrania blízkej a zverenej\nosoby; predmetný spis bol vyžiadaný 8. marca 2018. Dňa 22. marca 2018 bola doručená\nodpoveď vyžiadaného o nemožnosti predložiť vyšetrovací spis.\nOkresný súd nariadil uznesením č. k. 19 P 212/2017-414 zo 7. marca 2018\nneodkladné opatrenie, ktorým upravil styk sťažovateľky s maloletou na 30. marec 2018\nv čase od 15.30 h do 18.30 h.\nNavrhovateľ podal 21. marca 2018 návrh na vykonanie dôkazu prehratím obrazového\na zvukového záznamu.\nDňa 23. marca 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito\nna účely vykonania znaleckého dokazovania; sťažovateľka zároveň podala odvolanie proti\nuzneseniu okresného súdu z 1. marca 2018, ktoré doplnila podaním z 3. apríla 2018.\nDňa 3. apríla 2018 navrhovateľ špecifikoval úlohy pre súdneho znalca v rámci\nznaleckého dokazovania, ktoré bližšie konkretizoval podaním z 5. apríla 2018.\nKrajskému súdu bol spis predložený na rozhodnutie o opravnom prostriedku\n9. apríla 2018. Dňa 12. apríla 2018 krajský súd vyzval kolízneho opatrovníka\na navrhovateľa na vyjadrenie sa k opravnému prostriedku podanému sťažovateľkou.\nNavrhovateľ reagoval na žiadosť podaním z 27. apríla 2018, ktoré bolo následne\n4. mája 2018 doručované sťažovateľke na vyjadrenie.\nDňa 19. apríla 2018 navrhovateľ opätovne požiadal o predloženie vyšetrovacieho\ntrestného spisu a o vykonanie dokazovania oboznámením sa s jeho obsahom.\nUznesením krajského súdu č. k. 8 CoP 92/2018-608 zo 7. mája 2018 bolo uznesenie\nokresného súdu z 1. marca 2018 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu\nprocesného pochybenia okresného súdu (vo veci rozhodoval nezákonný sudca, keďže vec\nnariadenia neodkladného opatrenia mala byť zapísaná v registri „P“ a rozhodnutá v konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 43 P 152/2017). Spis bol okresnému súdu vrátený\n11. mája 2018.\n\n14\n\nDňa 14. mája 2018 bol zákonnou sudkyňou okresného súdu realizovaný pokyn\nkrajského súdu. Zároveň bol vyžiadaný trestný spis okresného súdu sp. zn. 4 Tp 21/2018,\nktorý bol predložený 30. mája 2018.\nDňa 14. júna 2018 bolo nariadené znalecké dokazovanie v odbore psychológie\nÚstavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, s. r. o., na vypracovanie\nznaleckého posudku ku kompletnému psychologickému a psychiatrickému vyšetreniu\nnavrhovateľa a sťažovateľky, aktuálnym vývinovým potrebám maloletej a schopnostiam\na pripravenosti rodičov tieto potreby naplniť a schopnostiam rodičov vzájomne\nkomunikovať; okresný súd uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok v lehote 90 dní\nod predloženia spisu. Spis bol ustanovenému znaleckému ústavu predložený 28. júna 2018.\nUstanovený znalecký ústav bol okresným súdom 12. októbra 2018 požiadaný o oznámenie\nstavu znaleckého dokazovania a poučený o možnosti uloženia poriadkovej pokuty v prípade\nnedodržania termínu.\nDňa 10. decembra 2018 okresný súd opakovane urgoval ustanovený znalecký ústav.\nV reakcii na urgenciu okresného súdu ustanovený znalecký ústav 18. decembra 2018\noznámil, že meškanie vypracovania znaleckého posudku bolo zapríčinené pracovnou\nvyťaženosťou súdnych znalcov, ako aj ťažkosťami súvisiacimi so stanovením spoločného\ntermínu vyšetrenia navrhovateľa a sťažovateľky (spoločné vyšetrenie sa uskutočnilo\nv dňoch 14. až 15. novembra 2018).\nDňa 4. februára 2019 bol ustanoveným znaleckým ústavom vypracovaný znalecký\nposudok, ktorý bol následne 19. februára 2019 doručovaný účastníkom konania, kolíznemu\nopatrovníkovi a okresnej prokuratúre na vyjadrenie. Navrhovateľ sa k znaleckému posudku\nvyjadril 8. marca 2019 a sťažovateľka sa k znaleckému posudku vyjadrila 14. marca 2019.\nDňa 29. apríla 2019 bol nariadený termín pojednávania na 28. jún 2019. Zároveň boli\nvykonávané procesné úkony doručovania vzájomných vyjadrení.\nDňa 11. júna 2019 sa k znaleckému posudku vyjadril kolízny opatrovník.\nDňa 17. júna 2019 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky a 18. júna 2019 jej návrh\nna doplnenie dokazovania výsluchom svedkov.\nDňa 26. júna 2019 okresný súd uznesením č. k. 19 P 212/2017-1094 (ďalej len\n„uznesenie o prerušení konania“) prerušil napadnuté konanie vedené okresným súdom\ndo skončenia výkonu uloženého výchovného opatrenia, ktoré bolo uložené v konaní\n15\n\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 14 P 266/2017. Z uvedeného dôvodu bol zároveň\nzrušený termín pojednávania.\nOdvolania proti uzneseniu o prerušení konania podali 12. júla 2019 okresná\nprokuratúra a 15. júla 2019 aj sťažovateľka. Následne boli odvolania 23. júla 2019\ndoručované účastníkom konania na zaujatie stanoviska. Navrhovateľ reagoval na výzvu\npodaním z 2. augusta 2019, ktoré bolo následne doručované na zaujatie stanoviska\nsťažovateľke,\n\nkolíznemu\n\nopatrovníkovi\n\na\n\nKrajskej\n\nprokuratúre\n\nv\n\nKošiciach\n\n23. augusta 2019.\nDňa 19. septembra 2019 bol spis predložený na rozhodnutie o opravnom prostriedku\nkrajskému súdu.\nPodaním z 1. októbra 2019 kolízny opatrovník upozornil na skutočnosť upierania\npráv sťažovateľky na styk s maloletou.\nDňa 30. októbra 2019 krajský súd uznesením sp. zn. 8 CoP 244/2019 odvolacie\nkonanie zastavil s odôvodnením, že došlo k zániku spôsobilého predmetu odvolacieho\nkonania, keďže v čase rozhodovania odvolacieho súdu už uplynul čas realizácie uloženého\nvýchovného opatrenia (24. októbra 2019).\nOkresný súd účastníkov konania výzvou z 12. novembra 2019 vyzval na predloženie\ndokladov o aktuálnych majetkových pomeroch a prípadných návrhov na doplnenie\ndokazovania. Kolízny opatrovník bol okresným súdom vyzvaný na predloženie aktuálnej\nsprávy o výsledkoch uloženého výchovného opatrenia, ktoré sa skončilo 24. októbra 2019.\nNa výzvu okresného súdu reagovali navrhovateľ podaním z 25. novembra 2019 a kolízny\nopatrovník podaním z 28. novembra 2019. Sťažovateľka na výzvu okresného súdu\nreagovala podaním doručeným 10. decembra 2019. Okresný súd doručoval podania\nostatným účastníkom konania 30. decembra 2019. Kolízny opatrovník na výzvu reagoval\npodaním zo 7. januára 2020.\nDňa 8. januára 2020 zaujala k vyjadreniu navrhovateľa stanovisko sťažovateľka\na následne sa k jej stanovisku podaním z 24. februára 2020 vyjadril navrhovateľ.\nDňa 5. februára 2020 bol nariadený termín pojednávania na 28. apríl 2020.\nVyjadrenie sťažovateľky bolo navrhovateľovi, kolíznemu opatrovníkovi a okresnej\nprokuratúre zasielané 13. februára 2020.\n\n16\n\nDňa 3. marca 2020 bolo vyjadrenie navrhovateľa k znaleckému posudku z 8. marca\n2019 doručované sťažovateľke a znaleckému ústavu na vyjadrenie pod hrozbou uloženia\nporiadkovej pokuty.\nSťažovateľka predložila k vyjadreniu navrhovateľa stanovisko 18. marca 2020.\nDňa 16. apríla 2020 zákonná sudkyňa po porade s vedením okresného súdu zrušila\nvšetky pojednávania nariadené do konca mesiaca apríl 2020 z dôvodu vyhlásenia\nmimoriadnej situácie a na základe opatrenia predsedu krajského súdu.\nKolízny opatrovník predložil 21. apríla 2020 vyjadrenie.\nOkresný súd uznesením č. k. 19 P 212/2017-1477 z 25. apríla 2020 priznal znalečné.\nDňa 21. mája 2020 bol nariadený termín pojednávania na 25. august 2020. Zároveň\nboli účastníci konania vyzvaní, aby zabezpečili na pojednávaní účasť svedkov, ktorých\nnavrhujú vypočuť.\nDňa 30. júna 2020 boli účastníkom konania doručované podania.\nPrávna zástupkyňa navrhovateľa požiadala 8. júla 2020 o odročenie pojednávania\nnariadeného na 25. august 2020 z dôvodu jeho pobytu v Ruskej federácii v Dubne.\nNavrhovateľ požiadal 13. júla 2020 o vykonanie výsluchu svedkyne a zároveň\npožiadal o ustanovenie tlmočníka, keďže navrhnutá svedkyňa neovláda slovenský jazyk.\nDňa 9. júla 2020 bolo predložené podanie kolízneho opatrovníka.\nDňa 27. júla 2020 zákonná sudkyňa vyzvala na oznámenie konkrétnych dôvodov,\nktoré bránia navrhovateľovi v návrate na územie Slovenskej republiky. Zisťovanie možností\nnávratu občanov Slovenskej republiky z Ruskej federácie prostredníctvom ministerstva\nzahraničných vecí. Okresný súd zároveň ustanovil tlmočníka a sťažovateľka doručila\npodanie, ktorým vyslovila nesúhlas s odročením pojednávania.\nDňa 31. júla 2020 právna zástupkyňa navrhovateľa predložila dôvody žiadosti\no odročenie pojednávania, ktoré doplnila 3. augusta 2020.\nOkresný súd 3. augusta 2020 vyhovel žiadosti o odročenie pojednávania a nariadil\nnový termín pojednávania na 20. október 2020.\nDňa 5. augusta 2020 bolo predložené vyjadrenie sťažovateľky.\nOd 2. septembra 2020 do 22. septembra 2020 sa spis nachádzal na ústavnom súde.\nDňa 7. októbra 2020 podal navrhovateľ návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu\nvhodnosti.\n17\n\nTermín pojednávania nariadený na 20. október 2020 bol zrušený s poukazom na § 4\nCMP v spojení s § 39 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).\nV súčasnosti sa vykonávajú procesné úkony súvisiace s doručovaním návrhu\nnavrhovateľa na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n36. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n37. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n38. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\no ústavnom súde.\n39. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny) každý má právo, aby sa\njeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\nV súlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n\n18\n\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným\nsúdom\n40. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPredmetom samotného napadnutého konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie\nvo veci návrhu na rozvod manželov a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu\nna čas po rozvode podľa príslušných ustanovení Civilného mimosporového poriadku.\n41. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, keďže v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\nZ uvedeného dôvodu ďalej odkazuje aj na relevantnú judikatúru ESĽP k uvedenému právu\nv časti záruk týkajúcich sa prejednania záležitosti v primeranej lehote.\n42. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (obdobne práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.\nSamotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n\n19\n\n43. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného konania\nv čl. 17 CSP a v čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného sporového\nporiadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku) a iných\nosôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného\nsporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku so zohľadnením osobitostí\njednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.\n44. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové\nkonania) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov\nje vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd\nv súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase\nprejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď\nsú účastníci nečinní, ale aj v § 34 CMP, ktorým je vylúčená aplikácia ustanovení Civilného\nsporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej koncentrácie konania).\n45. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 38\nods. 2 listiny), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\n- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\n- správanie subjektu (účastníka konania) a\n- postup samotného súdu.\nIV.A Právna a faktická zložitosť veci\n46. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru,\nže rozhodovanie o rozvode manželov a úprave ich právnych pomerov k maloletému dieťaťu\n20\n\nna čas po rozvode nemožno považovať za vec právne zložitú, keďže prameňom práva\npre rozhodnutie v danej veci je predovšetkým zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je bežne v súdnej praxi\naplikovaný.\n47. Z hľadiska skutkovej zložitosti tejto veci možno konštatovať, že toto konanie\ns ohľadom na jeho konkrétne okolnosti patrí medzi skutkovo zložitejšie, pretože ide\no prípad, v ktorom účastníci konania predostreli svoje rozdielne požiadavky týkajúce sa\núpravy ich práv ako rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Osobitne v takýchto\nprípadoch existencie rozdielnych názorových postojov rodičov maloletých detí nadobúda\ndôležitosť transparentné, stabilné a jasné usporiadanie právnych pomerov k deťom, ktoré je\nz hľadiska budovania citových väzieb medzi deťmi a rodičmi predpokladom pre vývoj\nnormálnych prirodzených vzťahov, ale i predpokladom pre zdravý vývoj samotného\ndieťaťa. Skutkovú náročnosť odôvodňuje aj znalecké dokazovanie vykonané prioritne\nna zistenie aktuálnych vývinových potrieb maloletej, ako aj schopností a pripravenosti\nrodičov (účastníkov napadnutého konania) tieto potreby naplniť, ako aj schopností rodičov\nvzájomne komunikovať.\n48. Súčasťou prvého kritéria je aj povaha prerokúvanej veci. V tomto kontexte\nústavný súd poukazuje aj na judikatúru ESĽP, v súlade s ktorou ak sú predmetom konania\nvzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú\nvenovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať\nza následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu ešte pred samotným\nrozhodnutím príslušným súdom“ (k tomu pozri rozsudok ESĽP vo veci H. proti Spojenému\nkráľovstvu, sťažnosť č. 9580/81, rozsudok z 8. 7. 1987, § 85). V rámci tejto požiadavky sa\npotom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov v predmetnej veci vo vzťahu\nk právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 38 ods. 2 listiny (resp. právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru), účelom ktorého je, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli\nčomu prebieha súdne konanie (m. m. II. ÚS 66/02, II. ÚS 80/2010).\n\n21\n\n49. Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj v tomto prípade osobitne pri svojom\nrozhodovaní zohľadnil predmet a účel tohto konania, ako aj povahu a rozsah ujmy, ktorá\nna vzájomných vzťahoch medzi rodičmi a deťmi vzniká v dôsledku zbytočných prieťahov\nv konaní o úprave právnych pomerov rodičov k maloletým deťom.\nIV.B Správanie účastníka konania\n50. Ústavný súd na podklade dostupných podkladov dospel k záveru, že správanie\nsťažovateľky ako účastníčky napadnutého konania neprispelo relevantným spôsobom k jeho\npredĺženiu. Sťažovateľka reagovala na výzvy a žiadosti okresného súdu v stanovených\nlehotách a zúčastňovala sa nariadených pojednávaní. Využívanie zákonných opravných\nprostriedkov zo strany sťažovateľky proti rozhodnutiam vydaným okresným súdom\nnemožno považovať za také správanie, ktoré by spôsobovalo zbytočné prieťahy v konaní.\nSkutočnosti uvádzané predsedom okresného súdu (k tomu pozri bod 22 tohto nálezu)\nbez bližšieho konkretizovania, akým spôsobom sa „útočné správanie sťažovateľky\nnamierené proti sudcom okresného súdu“ prejavilo na plynulosti postupu v sťažovateľkinej\nveci z pohľadu možného ospravedlnenia existencie zbytočných prieťahov v príslušnom\nkonaní, sú už na prvý pohľad pre rozhodnutie ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti\nirelevantné.\nIV.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní\n51. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal\nzo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Za neefektívnu činnosť, ktorá môže\nzapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd považuje aj nesprávnu, resp. nesústredenú činnosť\nvšeobecného súdu (m. m. II. ÚS 33/99).\n22\n\n52. Aj napriek tomu, že z obsahu predloženého spisu ústavný súd neidentifikoval\nkratšie či dlhšie obdobia ničím neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, jeho postup\ns prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci nemožno hodnotiť ako efektívne\nsmerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky. Za obdobie troch rokov od podania\nnávrhu (november 2017) okresný súd vo veci nariadil pojednávanie celkovo 6-krát, pričom\nk meritórnemu prejednaniu veci došlo len na pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili\n2. februára 2018 a 23. marca 2018, teda v období pred viac ako dvomi rokmi. Ako\nnesústredený hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu, na podklade ktorého sa aj\nnapriek vypracovaniu znaleckého posudku už vo februári 2019 dosiaľ neuskutočnilo\npojednávanie, na ktorom by došlo k vecnému prejednaniu jeho záverov.\n53. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že pod mimoriadnou starostlivosťou,\nktorú má súd venovať konaniu týkajúcemu sa rozhodovania vo veciach maloletých,\nnemožno rozumieť priebežné vykonávanie procesných úkonov súdom (v konkrétnych\nokolnostiach veci nariaďovanie pojednávaní), ale osobitnú dôležitosť v tomto type konania\nnadobúda predovšetkým kvalitatívna stránka týchto úkonov, ktoré by mali efektívne\nsmerovať k transparentnému, jasnému a spravodlivému usporiadaniu pomerov účastníkov\nkonania, keďže záujem dotknutých detí, na ktorý sa má v konaní v prvom rade prihliadať, je\nmať kontakt s oboma rodičmi, pokiaľ sú riadne výchovne spôsobilí, lebo aj rešpekt\nk právam iných je jedným z predpokladov riadnej výchovy (m. m. IV. ÚS 595/2018).\n54. V tomto kontexte ústavný súd ďalej konštatuje, že dôvodom zrušenia termínu\npojednávania nariadeného na 28. apríl 2020 bola snaha zamedziť šíreniu vírusu, a preto\npostup okresného súdu v uvedenom období nemožno považovať za taký, ktorým by\nz uvedeného dôvodu došlo k vzniku zbytočných prieťahov (k tomu pozri aj nález ústavného\nsúdu sp. zn. IV. ÚS 273/2020 z 25. augusta 2020). Zrušenie pojednávania z dôvodu opatrení\nv súvislosti s mimoriadnou situáciou (pandémia COVID-19, pozn.) preto ústavný súd\nhodnotí ako objektívnu prekážku, za ktorú príslušný všeobecný súd nenesie zodpovednosť\n(m. m. II. ÚS 245/2020).\n\n23\n\n55.\n\nV\n\nprípadoch\n\ntermínov\n\npojednávaní\n\nnariadených\n\nna\n\n28.\n\njún\n\n2019\n\na 25. august 2020 však došlo k ich zrušeniu z dôvodov, ktoré ústavný súd nehodnotí ako\nospravedlniteľné.\n56. K zrušeniu termínu pojednávania nariadeného na 28. jún 2019 došlo z dôvodu\nprerušenia\n\nnapadnutého\n\nkonania,\n\nkeďže\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\nokresným\n\nsúdom\n\npod sp. zn. 14 P 266/2017 (vo veci úpravy rodičovských práv a povinností na čas do\nrozvodu manželstva) bolo uložené v poradí druhé výchovné opatrenie (uznesením\nsp. zn. 14 P 266/2017 z 9. apríla 2019) spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému\nporadenstvu na referáte po dobu 6 mesiacov. Prvým výchovným opatrením rovnako\nuloženým v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 14 P 266/2017 bola uznesením\nz 11. septembra 2018 uložená totožná povinnosť po dobu 3 mesiacov.\n57. K samotnému prerušeniu napadnutého konania došlo 26. júna 2019 na obdobie\ndo skončenia uloženého druhého výchovného opatrenia, t. j. do konca októbra 2019.\nDôvodom uloženia druhého výchovného opatrenia bolo obnovenie narušených vzťahov\nmedzi rodičmi maloletého dieťaťa a odstránenie komunikačných problémov medzi rodičmi\nvo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o dieťa, ako aj rozvíjanie jeho vzťahu\nk sťažovateľke ako matke (citované z uznesenia okresného súdu o prerušení napadnutého\nkonania).\n58. Ústavný súd sa v tomto kontexte stotožňuje s argumentmi uvádzanými\nsťažovateľkou (body 12 a 13 tohto nálezu), z ktorých vyplýva nedostatočnosť v postupe\nokresného súdu pri zisťovaní skutočností majúcich zásadný vplyv na posúdenie,\nči prerušenie napadnutého konania z dôvodu prijatia druhého výchovného opatrenia\nmôže/nemôže mať na meritórne rozhodnutie vo veci zásadný význam a či bude/nebude\ns prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci spôsobovať v napadnutom konaní zbytočné\nprieťahy a v konečnom dôsledku konanie vo veci len zbytočne predlžovať. Zo spisu\nvzťahujúceho sa na napadnuté konanie totiž vyplýva (čo potvrdzuje aj samotný okresný súd\nv uznesení o prerušení napadnutého konania), že v otázke úpravy rodičovských práv\na povinností sa rodičia nielen nedokážu dohodnúť, ale rozpory medzi rodičmi plynutím času\n24\n\neskalujú, pričom dokonca dochádza ku konfliktným situáciám, ktoré si vyžadujú zásah\npolície (bod 16 uznesenia okresného súdu o prerušení konania). V čase rozhodnutia\nokresného súdu o prerušení napadnutého konania bolo zrejmé, že prvé výchovné opatrenie\nnesplnilo svoj účel. Okrem toho v čase rozhodnutia okresného súdu o prerušení\nnapadnutého konania boli okresnému súdu známe aj závery znaleckého dokazovania\nk schopnosti oboch účastníkov napadnutého konania vzájomne komunikovať o starostlivosti\no maloleté dieťa, pričom „znalec sa domnieva, že ani jeden z nich nie je na túto alternatívu\ndostatočne pripravený.“ (k tomu pozri aj bod 13 tohto nálezu). Vzhľadom na uvedené bolo\npreto nevyhnutné práve s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa pri rozhodovaní o prerušení\nnapadnutého konania zobrať do úvahy všetky konkrétne okolnosti veci, ktoré boli v danom\nčase okresnému súdu známe, a vyhodnotiť, či stav narušenosti komunikačných schopností\nmedzi rodičmi maloletého dieťaťa umožní prerušenie konania z dôvodu uloženého\nvýchovného opatrenia zvrátiť, a teda okrem iných skutočností zaoberať sa aj otázkou,\nči k zvráteniu existujúceho stavu je výchovné opatrenie prostredníctvom referátu dostatočné\na či hranične konfliktné správanie medzi rodičmi si nevyžaduje zásah špecializovanej\ninštitúcie zameranej na psychologicko-terapeutické pôsobenie prekračujúcej možnosti\nodborného\n\nporadenstva\n\npríslušného\n\nreferátu.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nvšak\n\ntakýto\n\npostup\n\npri rozhodovaní vo veci prerušenia napadnutého konania zo strany okresného súdu\nneidentifikoval.\n59. Postup okresného súdu, ktorým tento prerušil napadnuté konanie z dôvodu\nexistencie druhého výchovného opatrenia prijatého v inom konaní vedenom okresným\nsúdom bez náležitého vyhodnotenia skutočnosti, že išlo už v poradí o druhé nariadené\nvýchovné opatrenie, pričom už z výsledkov prvého bolo zrejmé, že nesplnilo svoj účel,\nkeďže k náprave komunikácie medzi navrhovateľom a sťažovateľkou nedošlo od roku 2017,\npričom konflikty medzi nimi eskalujú, a bez prihliadnutia na závery znaleckého posudku,\nktorý bol v napadnutom konaní už v čase rozhodnutia o prerušení napadnutého konania\nokresnému súdu známy a z ktorého vyplynulo, že medzi účastníkmi napadnutého konania\nabsentuje schopnosť vzájomnej komunikácie o starostlivosti o maloleté dieťa, je ústavný\nsúd názoru, že okresný súd náležite nezvážil relevantné skutočnosti dôležité pre posúdenie\n\n25\n\nopodstatnenosti prerušenia napadnutého konania z pohľadu záruk, že v napadnutom konaní\nbude vo veci rozhodnuté v primeranej lehote.\n60. Ústavný súd nespochybňuje skutočnosť, že reálne splnenie všeobecného záujmu\npôsobiť na rodičov maloletého dieťaťa ako účastníkov konania v záujme prinútiť ich\nk dohode o starostlivosti o maloleté dieťa si môže vyžiadať rôzne formy intervencie\nvšeobecného súdu, ako aj iných subjektov pôsobiacich v rôznych oblastiach mimo\nsúdnictva. Nepochybne je nevyhnutným predpokladom úspešnosti takéhoto postupu\ninterdisciplinárneho charakteru schopnosť vzájomnej komunikácie medzi rodičmi\nmaloletého dieťaťa, ktorej výsledkom bude akceptácia a následne dodržiavanie najlepšieho\nzáujmu dieťaťa s prihliadnutím na zachovanie jeho práva na oboch rodičov. V reálnom\nživote sa ale nemožno vyhnúť síce ojedinelým, ale existujúcim situáciám, v ktorým je\nzrejmé, že vzájomná komunikácia medzi rodičmi vo veci starostlivosti o maloleté dieťa\nnebude možná ani po intervencii príslušným orgánom. V takomto prípade je záujem\nna urýchlenom rozhodnutí na účely zabezpečenia transparentného, jasného a stabilného\nusporiadania pomerov rodičov k maloletému dieťaťu nevyhnutným predpokladom pre vývoj\nnormálnych prirodzených vzťahov, ale i predpokladom pre zdravý vývoj samotného\ndieťaťa.\n61. Navyše, z vyjadrenia referátu (správa z 25. novembra 2019) vyplýva, že cielené\nodborné poradenstvo pre zlepšenie komunikácie, vyladenie vzťahovej roviny a dohovor\nrodičov v otázkach starostlivosti o dieťa sa nepodarilo, keďže medzi rodičmi pretrvávajú\nodlišné predstavy o realizácii styku matky s dieťaťom, nefunkčná vzájomná komunikácia\na minimálna až nedostatočná rodičovská kooperácia. Rovnako z vyjadrenia kolízneho\nopatrovníka zo 7. januára 2020 predloženého okresnému súdu vyplýva, že „kolízny\nopatrovník poukazuje na okolnosti vo veci, a to že nedošlo k žiadnej zmene a maloletej\notec svojím postojom k osobe matky neumožňuje dlhodobo stretávanie sa s matkou.\nV prípade maloletej\n\n, teda dieťaťa vo veku dovŕšených štyroch rokov nemožno\n\npovažovať nemenný postoj jej zákonného zástupcu vo vzťahu k stretávaniu sa s matkou za\nprejav jej vôle a za vyjadrenie jej záujmu na osobný kontakt s matkou. Podmienky pre\nvytváranie a rozvoj vzťahových väzieb medzi mal.\n26\n\na jej matkou a blízkymi osobami\n\nzo strany matky sú pretrhnuté a opakovane porušované. Zároveň je potrebné uložiť\nvýchovné opatrenie, aby sa rodičia podrobili psychoterapeutickému vedeniu minimálne\nv takom rozsahu ako je v znaleckom posudku ustanovené znalcami, pretože aj zo správy\nz Referátu poradensko-psychologického poradenstva, ktorého sa rodičia zúčastnili v rámci\nuloženého výchovného opatrenia, je táto forma spolupráce nepostačujúca. Rodičom nestačí\nlen psychologické poradenstvo potrebujú psychologickú pomoc, pretože táto ich\nkomunikácia je naďalej nefunkčná.“.\n62. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu, ktorá sa týka dlhodobej personálnej\npoddimenzovanosti okresného súdu (k tomu pozri bod 19 tohto nálezu), túto ústavný súd\nnemôže akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa\nktorej nie je možné prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov\nna účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných\npráv alebo slobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04)\nnadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo\nďalších pracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát\nzodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(IV. ÚS 97/04, IV. ÚS 136/03, IV. ÚS 35/06, II. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol, že\nhoci nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú\nv dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky\nv oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri\nnapr. I. ÚS 119/03, II. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013, II. ÚS 481/2017).\n63. Už uvádzané skutočnosti boli dôvodom, pre ktorý ústavný súd do meritórneho\nrozhodnutia vo veci ústavnej sťažnosti nepoňal tie argumenty predsedu okresného súdu\nobsiahnuté v jeho vyjadrení, ktoré sa týkali podrobného popísania stavu personálneho\nobsadenia a jednotlivých druhov agendy vykonávanej okresným súdom.\n64. Ako neefektívny hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu, ktorým došlo\nk zrušeniu termínu pojednávania nariadeného na 25. august 2020 na žiadosť právnej\n27\n\nzástupkyne navrhovateľa z 8. júla 2020 z dôvodu absolvovania pracovnej cesty v Ruskej\nfederácii a následného obmedzenia pohybu pracovníkov Spojeného inštitútu jadrových\nvýskumov v Dubne, kde navrhovateľ pracuje z dôvodu rozšírenia pandémie koronavírusu.\nV žiadosti bolo zároveň zdôraznené, že komerčné lety, ktorými by sa navrhovateľ mohol\ndostaviť na územie Slovenskej republiky, boli v danom období zakázané. Navrhovateľ\npritom prezentoval svoj záujem byť osobne prítomný na pojednávaní a trval na vykonaní\ndokazovania jeho výsluchom.\n65. Z úradného záznamu okresného súdu z 27. júla 2020 (č. l. 1549) vykonaného\nna podklade telefonického kontaktu so zamestnankyňou ministerstva zahraničných vecí\nvyplýva, že Ruská federácia nebola v danom období zaradená medzi bezpečné krajiny,\npričom možnosť repatriácie občanov Slovenskej republiky nebola možná. Zároveň však\nbolo konštatované, že súkromné letecké spoločnosti ponúkajú za splnenia stanovených\npodmienok komerčné lety na územie Európskej únie.\n66. Podobné informácie boli dané na žiadosť sťažovateľky v oznámení ministerstva\nzahraničných vecí z 30. júla 2020 a zažurnalizované na č. l. 1617 spisu vzťahujúceho sa\nna napadnuté konanie, z ktorého vyplýva, že zábrany návratu občanov Slovenskej republiky\nz územia Ruskej federácie do Slovenskej republiky nie sú, mimo pozemnej dopravy\nministerstvo zahraničných vecí evidovalo aj fungujúcu pravidelnú medzinárodnú leteckú\nosobnú prepravu na leteckej linke Moskva – Praha.\n67. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy,\nak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu\nspôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Dôležitosť dôvodu, ktorým je\nodôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej\nskutočnosti. Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie\nhodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod\niba v rovine nepodložených tvrdení (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 1/2016\nzo 7. apríla 2016).\n\n28\n\n68. S prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce zo spisu (body 65 a 66 tohto nálezu),\nako aj skutočnosti uvádzané sťažovateľkou (body 29 a 30 tohto nálezu) podľa názoru\nústavného súdu okresný súd dôležitosť dôvodu, ktorým bola odôvodňovaná žiadosť\no odročenie pojednávania, neskúmal s ohľadom na konkrétne okolnosti veci, z ktorých by\nbolo nepochybne preukázané, že navrhovateľovi bol objektívne znemožnený návrat\nna územie Slovenskej republiky, a teda že v konkrétnych okolnostiach veci existoval\ndôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Postup okresného súdu v súvislosti s odročením\npojednávania preto nemožno hodnotiť ako efektívny či smerujúci k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov napadnutého konania.\n69. Ako neefektívny hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu súvisiaci\ns vykonávaním znaleckého dokazovania. Spis bol okresným súdom predložený znaleckému\nústavu na vypracovanie znaleckého posudku v júni 2018, pričom k jeho vypracovaniu\na doručeniu došlo až vo februári 2019, a to aj napriek tomu, že s prihliadnutím na uznesenie\nokresného súdu sp. zn. 19 P 212/2017 zo 14. júna 2018 bolo povinnosťou znaleckého ústavu\nznalecký posudok vypracovať v lehote do 90 dní od prevzatia spisu. Dôvody nedodržania\ntermínu vypracovania znaleckého posudku uvádzané samotným znaleckým ústavom\nústavný súd považuje za objektívne len čiastočne, a to vo vzťahu k nemožnosti stanovenia\nspoločného termínu výsluchu účastníkov konania. Na druhej strane pracovnú vyťaženosť\nzamestnancov znaleckého ústavu ústavný súd nepovažuje za takú okolnosť, ktorá by\noprávnene vylučovala zodpovednosť za predĺženie napadnutého konania.\n70. Podľa judikatúry ústavného súdu všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť\norganizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej\nneistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie,\nzodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel\nzákon zveruje aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi (m. m. IV. ÚS 31/05). Všeobecný súd\nv rozsahu svojej právomoci nesie preto zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho\npostupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02,\nII. ÚS 500/2015).\n\n29\n\n71. V neposlednom rade došlo k predĺženiu napadnutého konania aj z dôvodu\nprocesného pochybenia okresného súdu (rozhodovanie vo veci nezákonným sudcom)\nrozhodujúceho vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (k tomu pozri aj bod\n35 tohto nálezu).\n72.\n\nNeefektívny\n\npostup\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\nspôsobil,\n\nže k poslednému meritórnemu prejednaniu veci rozvodu a úpravy pomerov k maloletému\ndieťaťu došlo ešte v roku 2018 (marec 2018), pričom od predloženia znaleckého posudku\n(február 2019) k meritórnemu prejednaniu jeho záverov dosiaľ nedošlo.\n73. Prihliadajúc na konkrétne okolnosti veci, berúc do úvahy skutočnosť odopierania\nakéhokoľvek kontaktu sťažovateľky ako matky s maloletým dieťaťom (k tomu pozri bod 61\na v ňom obsiahnuté vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo 7. januára 2020), ako aj to,\nže maloleté dieťa sa dlhodobo už od októbra 2019 nachádza s navrhovateľom v cudzine –\nRuskej federácii (vyplývajúce z uznesenia krajského súdu sp. zn. 8 CoP 216/2020\nz 10. septembra 2020) a „maloletej otec svojím postojom k osobe matky neumožňuje\ndlhodobo stretávanie sa s matkou“ (citované zo správy kolízneho opatrovníka\nz 21. apríla 2020), existuje reálne nebezpečenstvo, že procesné omeškanie v takejto veci\nmôže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu ešte pred samotným\nrozhodnutím príslušným súdom.\n74. Požiadavka rýchleho zásahu zo strany súdu v podobe meritórneho rozhodnutia je\no to viac žiaduca aj s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, vo vzťahu ku ktorému\no úpravu pomerov ide. V čase začatia napadnutého konania malo maloleté dieťa len 2 roky,\npričom práve v takom útlom veku dieťaťa môže mať pretrhnutie vzťahových väzieb medzi\njedným z rodičov maloletého dieťaťa a maloletým dieťaťom nenapraviteľné následky.\n\n30\n\nV.\nZáver\nV.A K bodu 1 výrokovej časti nálezu\n75. Na základe skutočností uvedených v časti IV tohto nálezu ústavný súd dospel\nk záveru, že nesústredeným a neefektívnym postupom okresného súdu bolo v napadnutom\nkonaní porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj jej právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto rozhodol\nv súlade s čl. 127 ods. 2 prvou vetou ústavy a § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, ako\nto je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\nV.B K bodu 2 výrokovej časti nálezu\n76. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie základných práv podľa\nodseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo\nslobody porušil, vo veci konal.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n77. Vzhľadom na skutočnosť, že vec sťažovateľky nie je v čase rozhodovania\nústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, ústavný súd v záujme\nefektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2\nústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v napadnutom konaní\nbez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu).\n\n31\n\nV.C K bodom 3 a 5 výrokovej časti nálezu\n78. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n79. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n80. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka\nsi uplatnila primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré odôvodnila\nskutočnosťami bližšie uvedenými v bode 16 tohto nálezu.\n81. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n82. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä neefektívnu\na nesústredenú činnosť okresného súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľky, ktoré boli\nporušené, predmet konania, ako aj jeho význam pre sťažovateľku so zdôraznením osobitosti\nveci starostlivosti súdu o maloletých, ktorá je predmetom tohto konania, a berúc do úvahy\nrelevantné konkrétne skutočnosti zvýrazňujúce mimoriadnu citlivosť prejednávanej veci\n(body 72 a 73 tohto nálezu), ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé\na\n\nkonkrétnym\n\nokolnostiam\n\nposudzovanej\n\nveci\n\nprimerané\n\npriznanie\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia v sume 1 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Vzhľadom na priznanie\n32\n\nfinančného zadosťučinenia v sume 1 500 € oproti sťažovateľkou navrhovanej sume 5 000 €\nvo zvyšnej časti ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nV.D K bodu 4 výrokovej časti nálezu\n83. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.\nPodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n84. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej\nvznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnou zástupkyňou v celkovej\nsume 570,06 €.\n85. Sťažovateľke patrí náhrada trov konania za tri úkony právnej služby v súlade\ns § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za prevzatie a prípravu zastúpenia\nvrátane prvej porady s klientom, podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\na podanie vyjadrenia z 22. októbra 2020. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového\nzákladu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný\npaušál) za každý úkon právnej služby za rok 2020 v sume 10,62 € (1/100 výpočtového\nzákladu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma náhrady trov konania po jej navýšení\no daň z pridanej hodnoty (právna zástupkyňa sťažovateľky je platiteľkou dane z pridanej\nhodnoty) predstavuje sumu 675,43 €. S poukazom na § 45 zákona o ústavnom súde, podľa\nktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ústavný\nsúd, súc viazaný návrhom na rozhodnutie vo veci náhrady trov konania pred ústavným\nsúdom, priznal náhradu trov konania sťažovateľke v sume 570,06 €, teda v sume ňou\n\n33\n\npožadovanej. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci náhrady trov konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výrokovej časti tohto nálezu.\n86. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nVI.\n87. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n34", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "19P/212/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:be317bcc-d5dc-43a0-b791-0384feee586a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.273.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.273.2020.2"}, {"guid": "ussr:3c1ee6ce-a825-4cca-be9c-19ede3aeb7aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 595/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 595/2018 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2018.1"}, {"guid": "ussr:207eb2da-6df4-46a6-a99d-d7f9db4c6ed2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.478.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 478/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 478/2018 z 11. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.478.2018.1"}, {"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:1379ed1e-3aca-48d6-ba2c-b1bf1d6850ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.500.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 500/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 500/2015 z 28. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.500.2015.1"}, {"guid": "ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72"}, {"guid": "ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9"}, {"guid": "ussr:ffba5ffd-d7b6-42b1-96ee-8db579619d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffba5ffd-d7b6-42b1-96ee-8db579619d79"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/06 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110"}, {"guid": "ussr:168bfe27-f0b1-47b9-8e78-d265a908beaf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 31/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/05 z 4. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-04", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:168bfe27-f0b1-47b9-8e78-d265a908beaf"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:b41d9495-bd1a-476e-8888-80a66aabe425", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/02 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b41d9495-bd1a-476e-8888-80a66aabe425"}, {"guid": "ussr:a0e4c6ee-f7b8-43d5-b049-167f3bb55d59", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 56/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 56/02 z 8. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-08", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0e4c6ee-f7b8-43d5-b049-167f3bb55d59"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/01 z 28. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-28", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:06ecbbe2-de27-4cf3-b24e-dfcbf3b4ea5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.273.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.273.2025.2"}, {"guid": "ussr:d90ce85d-3210-4e53-a5e5-6b17c672d920", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.621.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 621/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 621/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.621.2022.1"}, {"guid": "ussr:55e1849d-dbc7-4556-bd10-5e0d9c8c63d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.456.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 456/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 456/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.456.2022.1"}, {"guid": "ussr:f0b110ec-5ede-46ac-982d-88617b502d9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.318.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 318/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 318/2022 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.318.2022.2"}, {"guid": "ussr:92dbe9b9-585e-4a39-b94b-dc8ed7ba6eb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.226.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2021 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.226.2021.2"}, {"guid": "ussr:8416b93b-5ce4-48dd-93e4-fd3e6b841bca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.184.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 184/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 184/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.184.2021.2"}]}