{"guid": "ussr:039fa56e-f447-42c1-a970-405502be96e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.454.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 454/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 454/2020 z 2. 12. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. decembra 2020, sp. zn. IV. ÚS 454/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.454.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-12-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/039fa56e-f447-42c1-a970-405502be96e8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.454.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.454.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.454.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 454/2020-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava\nDuditša (sudca spravodajca) o prijatej ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n\n, zastúpených\nadvokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 58/2003 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 58/2003 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n21 C 58/2003 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľom\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),\nktoré im j e\n\nOkresný súd Košice I p o v i n n ý\n\nzaplatiť do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom\ntrovy konania v sume 875,09 € (slovom\nosemstosedemdesiatpäť eur a deväť centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Danice\nHolováčovej, Čajakova 5, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta\n2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľov\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)\n2\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 58/2003 (ďalej len „napadnuté konanie okresného\nsúdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že v napadnutom konaní okresného súdu\nsťažovatelia majú procesné postavenie žalobcov, ktorí sa žalobou z 3. apríla 2003 domáhajú\nproti žalovanému zaplatenia nájomného za byt a za služby spojené s jeho užívaním v sume\n1 671,99 € s príslušenstvom, o ktorej ku dňu podania ústavnej sťažnosti nie je právoplatne\nrozhodnuté.\n3. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 21 C 58/2003 z 24. októbra 2007 bolo v tejto\nveci meritórne rozhodnuté. Na základe odvolania podaného žalovaným bol uznesením\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 96/2008 z 9. júna 2008\nrozsudok okresného súdu z 24. októbra 2007 zrušený (okrem výroku o zamietnutí žaloby\nproti žalovanému a výroku o zamietnutí zaplatenia sumy 17 392 Sk) a vec bola vrátená\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\n3.1 Po doplnení dokazovania bolo v tejto veci opätovne rozhodnuté rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 21 C 58/2003 z 26. mája 2009 tak, že žaloba sťažovateľov bola\nzamietnutá. Na základe odvolania podaného sťažovateľmi bol uznesením krajského súdu\nsp. zn. 5 Co 362/2009 z 9. novembra 2009 opätovne zrušený rozsudok okresného súdu\nz 26. mája 2009 a vec bola znova vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd\nv predmetnom uznesení uviedol, že nárok sťažovateľov je možné ustáliť len na základe\nznaleckého posudku.\n3.2. Podľa pokynu krajského súdu bol uznesením okresného súdu sp. zn.\n21 C 58/2003 zo 6. septembra 2010 ustanovený znalec na účely stanovenia výšky nájmu\nza obdobný byt v žalovanom období, na základe čoho bol vypracovaný znalecký posudok\nč. 15/2011 z 31. augusta 2011.\n4. Sťažovatelia uviedli, že „súd je... od roku 2010 nečinný a jeho úkony sú\nneefektívne... a to aj napriek tomu, že žalobcovia ho opätovne vyzývali k jeho činnosti.\nVzhľadom k tejto kvalifikovanej nečinnosti porušovateľa boli oprávnení nútení podať\nsťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní, ktorá sťažnosť je zo dňa 15.06.2020.\n3\n\nV sťažnosti oprávnení (sťažovatelia) vyčítali, že sa nejedná o právne, ale ani skutkovo\nnáročnú vec, pričom porušovateľ napriek tomu od podania žaloby v apríli 2003 až doteraz,\nčo je viac ako 17 rokov po podaní žaloby, nebol schopný vec ukončiť meritórnym\nrozhodnutím. V danej právnej veci dochádza k zbytočným prieťahom počas celého súdneho\nkonania. Listom zo dňa 11.8.2020 im bolo doručené oznámenie o výsledku prešetrenia\nsťažnosti vo veci sp. zn: 21C/58/2003 s výsledkom, že sťažnosť je dôvodná.\nV postupe súdu sa tiež vyskytla neefektívna činnosť v podobe zrušených rozhodnutí\na tiež sa vyskytli viaceré obdobia nečinnosti súdu.“.\n5. Na základe už uvedeného sťažovatelia v petite navrhujú, aby ústavný súd vydal\nnález, ktorým vysloví porušenie ich v bode 1 uvedených práv postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní. Sťažovatelia sa zároveň domáhajú, aby ústavný súd prikázal\nv napadnutom konaní okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa\nsťažovatelia domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každému v sume 10 000 €\na náhrady trov konania pred ústavným súdom v sume 875,09 €.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika\nsťažovateľov\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval podľa § 56\nods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\na uznesením č. k. IV. ÚS 454/2020-17 z 22. septembra 2020 ju podľa § 56 ods. 5 zákona\no ústavnom súde prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n7. Na základe výzvy ústavného súdu predseda okresného súdu v podaní sp. zn.\n1 SprV 606/2020 z 12. októbra 2020, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 14. októbra\n2020, okrem chronológie úkonov v napadnutom konaní okresného súdu uviedol:\n„Vychádzajúc z vyššie uvedeného som dospel k záveru, že už len samotná dĺžka\nkonania, ktorá predstavuje viac ako 17 rokov je sama o sebe dôkazom neefektívneho\n4\n\npostupu súdu a porušením práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že rozhodnutia súdu boli dvakrát odvolacím\nsúdom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V postupe súdu\nsom zistil aj určité časové úseky, kedy bol súd absolútne nečinný. K predĺženiu konania však\nprispeli aj strany sporu, keď pre ich neúčasť na pojednávaniach, resp. na ich žiadosť bolo\nniekoľko termínov pojednávaní odročených.“\n8. Právny zástupca sťažovateľov v stanovisku z 30. októbra 2020, ktorým reagoval\nna vyjadrenie predsedu okresného súdu, okrem iného uviedol, že „posudzujúc tvrdenia\na stanoviska porušovateľa nesúhlasíme s jeho názorom, že k predĺženiu konania prispeli aj\nstrany sporu svojou nečinnosťou na pojednávaniach, resp. ich žiadosťami o odročenie\npojednávaní. Máme za to, že základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nNiet pochýb, že súdne konanie vedie sudca, resp. senát príslušného súdu a ten je\nzodpovedný za vedenie konania, za jeho priebeh, za to aké návrhy pripustí do konania, ako\ndôkazy považuje za dôveryhodné a tiež aké prednesy, ale aj dôvody neúčasti na jednotlivých\npojednávania považuje za zákonné a nevyvrátiteľné. Preto sme presvedčení, že prípadné\nospravedlňovanie pojednávaní zo strany žalobcov, či žalovaných by nemal byť dôvod na\nprieťahy v konaní a už vôbec nie v takom rozsahu v akom sa vyskytli v tomto konaní.\nMáme tiež za to, že zákonný sudca disponuje všetkými zákonnými a účinnými\nprostriedkami, aby v prípade, že sudca vyhodnotí, že dochádza k častým a obštrukčným\nprieťahom v konaní, môže zákonnými nástrojmi zasiahnuť a ďalší prieťah v konaní zvrátiť.\nPreto nemožno prijať tvrdenie porušovateľa, že k predĺženiu sporu prispeli aj strany sporu\nneúčasťou na pojednávaniach a odročovaním niekoľkých termínov pojednávania.“.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia\nv bode 1 uvedených práv sťažovateľov.\n\n5\n\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,\nIV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\npodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu\nprávnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\n\n6\n\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n14. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný\npostup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa\núčastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť okresného\nsúdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),\nktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,\naby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej\nlen čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),\nktorý nahradil Občiansky súdny poriadok a ktorý v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti\na rýchlosti konania (súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb).\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04,\nI. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n16. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej (skutkovej) zložitosti veci, ústavný súd\nkonštatuje, že prerokúvaná vec tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných\nsúdov, a preto ju ústavný súd nepovažuje za právne zložitú. Vzhľadom na potrebu\nznaleckého dokazovania možno považovať prerokúvanú vec po skutkovej stránke\n7\n\nza zložitejšiu, pričom na túto skutočnosť ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri určení\nvýšky finančného zadosťučinenia. Zároveň ústavný súd konštatuje, že ani prípadná právna\na skutková zložitosť veci nemôže žiadnym spôsobom ospravedlniť doterajšiu dĺžku\nrozhodovania okresného súdu vo veci samej, ktorá nie je právoplatne skončená ani po viac\nako 17 rokoch od podania žaloby.\n17. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n17.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietal konkrétne správanie\nsťažovateľov a iba všeobecne konštatoval, že účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia\nsa nezúčastňovali nariadených pojednávaní alebo na ich žiadosť boli preročené niektoré\nnariadené pojednávania. Z obsahu vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vyplýva,\nže sťažovatelia, resp. ich právna zástupkyňa sa nezúčastnili 7 nariadených pojednávaní,\nktoré z tohto dôvodu boli odročené alebo na ich žiadosť preročené (18. apríla 2007,\n4. septembra 2007, 1. apríla 2009, 27. marca 2012, 27. februára 2013, 2. mája 2017\na 30. januára 2018), čo tiež prispelo k predĺženiu napadnutého konania okresného súdu.\nOkrem toho ústavný súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by signalizovali nevykonanie\nokresným súdom alebo zákonom určených procesných úkonov či neposkytnutie potrebnej\nsúčinnosti zo strany sťažovateľov alebo ich právnej zástupkyne.\n17.2 Ústavný súd tiež pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie\nmožností daných účastníkom konania zákonom (napr. opravný prostriedok, námietky\nzaujatosti a pod.) spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však\nkvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).\nVyužitím svojich práv teda sťažovatelia neprispeli svojím správaním k zbytočným\nprieťahom v konaní, avšak museli si byť vedomí toho, že tým prirodzene dochádza\nk oddialeniu rozhodnutia vo veci samej.\n18. Skutočnosti uvedené v bode 17 ústavný súd zohľadnil pri určení výšky\nfinančného zadosťučinenia.\n\n8\n\n19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.\nPri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedených práv,\nústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna\nzákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).\n20. Ústavný súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že napadnuté konanie okresného\nsúdu nie je právoplatne skončené ani po viac ako 17 rokoch od jeho začatia. Napadnuté\nkonanie okresného súdu možno už len na základe dĺžky jeho trvania, ktorá je\nz ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná, považovať za nezlučiteľné s imperatívom\nustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 52/01,\nI. ÚS 582/2015, III. ÚS 169/2017). Vzhľadom na uvedené ústavný súd nevymedzoval\nkonkrétne časové úseky nečinnosti okresného súdu ani nepovažoval za potrebné konkrétne\nopisovať jeho neefektívnu alebo nesústredenú činnosť v napadnutom konaní.\n21. Ústavný súd však upriamuje pozornosť na skutočnosť, že oba doterajšie rozsudky\nokresného súdu boli zrušené krajským súdom. Na základe toho bol okresný súd povinný\npostupovať tak, aby v čo najkratšej dobe splnil inštruktívne pokyny krajského súdu\na odstránil vady, ktoré mu boli vytknuté. Napriek tomu okresný súd po zrušení (ostatného)\nrozsudku z 26. mája 2009 dosiaľ nerozhodol vo veci samej, čo predstavuje dobu viac ako 10\nrokov.\n22. Je zrejmé, že okresný súd nezvolil v napadnutom konaní taký procesný postup,\nktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia stále\nnachádzajú. Iba rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá\na účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj\npreventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov. Európsky súd\npre ľudské práva v obdobných prípadoch tiež konštatoval, že vo výnimočných prípadoch\nmôže byť príliš dlhé trvanie súdneho konania považované za zásah do práva na prístup\nk súdu a neodôvodnená absencia konečného rozhodnutia počas obzvlášť dlhého obdobia\n\n9\n\nmôže predstavovať až odmietnutie spravodlivosti (rozsudok vo veci Vassilios Athanasiou\na ďalší proti Grécku z 21. 12. 2010, č. 50973/08, § 52).\nV.\nZáver\nK bodu 1 výrokovej časti nálezu\n23. Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nK bodu 2 výrokovej časti nálezu\n24. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto\npráva alebo slobody porušil, vo veci konal [obdobne § 133 ods. 3 písm. a) zákona\no ústavnom súde].\n25. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nokresného súdu porušené boli, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.\nK bodu 3 výrokovej časti nálezu\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].\n\n10\n\n27. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\nPodľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nPodľa § 135 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané\nústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n28. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadali priznať finančné zadosťučinenie\nkaždému v sume 10 000 € z dôvodu, že „doba nečinnosti porušovateľa v rámci\nvykonávania jednoduchých procesných úkonov je neprimerane dlhá, pričom aj touto\nnečinnosťou porušovateľa ako súdu prvej inštancie sa neprimetane predĺžila celková dĺžka\ntrvania samotného súdneho konania.“.\n29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.\n30. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä dĺžku napadnutého\nkonania okresného súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľov, ktoré boli porušené, a predmet\nkonania a jeho význam pre sťažovateľov, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade\nje spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie\nfinančného zadosťučinenia v sume 2 000 €.\n\n11\n\n31. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia\nžiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 2 000 €,\na preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.\nK bodu 4 výrokovej časti nálezu\n32. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n33. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“).\n34. Ústavný súd uvádza, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby vykonaný v roku 2020 zodpovedá sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11\nods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za prvý polrok 2019, ktorá bola vo výške 1 062 €). Sadzba za náhradu hotových\nvýdavkov (režijný paušál) za každý priznaný úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 je\nv sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže právna\nzástupkyňa zastupuje v tejto veci 4 sťažovateľov, ústavný súd pri rozhodovaní o trovách\nkonania postupoval aj podľa § 13 ods. 2 vyhlášky. Tarifná odmena za spoločný úkon\nprávnej služby vykonaný v roku 2020 preto predstavuje sumu 354 €.\n35. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania pred ústavným súdom\nv celkovej sume 875,09 € vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (ústavný súd\npovažuje za preukázané, že právna zástupkyňa sťažovateľov je platcom DPH)], a to za 2\núkony právnej pomoci vykonané v roku 2020 zvýšené o 20 % DPH, t. j. prevzatie a príprava\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky] a písomné\n\n12\n\npodanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a dvakrát paušálnu náhradu\nhotových výdavkov v roku 2020 zvýšenú o 20 % DPH.\n36. Ústavný súd nepriznal sťažovateľom odmenu a režijný paušál za podanie\nz 30. októbra 2020 (vyjadrenie sa k vyjadreniu predsedu okresného súdu k ústavnej\nsťažnosti sťažovateľov). Túto skutočnosť ústavný súd odôvodňuje tým, že právna\nzástupkyňa sťažovateľov síce v tomto podaní reagovala na vyjadrenie predsedu okresného\nsúdu, ale bez uvedenia skutočností, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie ústavného súdu\nvo veci samej. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je\nuvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.\n37. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nVI.\n38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. decembra 2020\nMiroslav DURIŠ\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-extrémne", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "nájom a podnájom-úhrada nájomného", "občianske súdne konanie", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní-extrémne", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "nájom a podnájom-úhrada nájomného", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/58/2003", "guid": "42aa6c49-f98a-4604-b0a7-5a15ddcda148:b78ba39c-b0a2-4437-bd09-17939e7585b5", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:294c5afe-3451-4416-bf6b-ecd5eae130d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2"}, {"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 398, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1"}], "citovane_v": []}