{"guid": "ussr:83e6fcd4-12eb-4c73-8061-b106e78f561d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.411.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 411/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 411/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. IV. ÚS 411/2020, ECLI:SK:USSR:2020:4.US.411.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/83e6fcd4-12eb-4c73-8061-b106e78f561d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.411.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.411.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.411.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 411/2020-8\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša\na Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 2\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Trnave č. k. 6 Tos 46/2020-2537 z 28. apríla 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\nJUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Tos 46/2020-2537 z 28. apríla 2020 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením\nsudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Senica sp. zn. 11 Tp 9/2019 z 20. októbra\n2019 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 79/2019 z 12. novembra 2019\nvzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) v súvislosti s trestným stíhaním\npre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení účinnom v čase skutku. V ďalšom Okresný súd Senica uznesením\nsp. zn. 1 T 29/2020 z 20. apríla 2020 rozhodol podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku\ns použitím § 76 ods. 3 Trestného priadku, že dôvod väzby sťažovateľa podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku naďalej trvá, podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol\nžiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku\nzamietol žiadosť sťažovateľa o nahradenie väzby peňažnou zárukou a napokon podľa § 80\nods. 1 Trestného poriadku nenahradil väzbu sťažovateľa dohľadom probačného\na mediačného úradníka. Krajský súd napadnutým rozhodnutím podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku zamietol sťažnosť sťažovateľa podanú proti uzneseniu Okresného súdu\nSenica sp. zn. 1 T 29/2020 z 20. apríla 2020 ako nedôvodnú.\n3. Argumentácia sťažovateľa v podanej ústavnej sťažnosti je postavená na jedinom\nargumente týkajúcom sa porušenia jeho práva na prezumpciu neviny z dôvodu vyjadrení\nkrajského súdu v napadnutom rozhodnutí. Podľa sťažovateľa výrok krajského súdu\nv napadnutom rozhodnutí o tom, že „... nemožno konštatovať, že obvinený pred spáchaním\nskutku viedol riadny život, a hoci ide o odsúdenie za skutok spred 9 rokov, obvinený si bol\n2\n\nv čase, kedy mal spáchať teraz žalovaný skutok vedomý, že je v skúšobnej dobe\npodmienečného odsúdenia, čo ho však neodradilo od spáchania skutku, ktorého sa mal\ndopustiť a preto možno konštatovať.“, je porušením prezumpcie neviny, ktorej „hlavným\núčelom je chrániť obvineného pred akýmkoľvek výrokom, ktorý sa rovná vysloveniu jeho\nviny bez toho, aby bola táto predtým preukázaná v súlade so zákonom.“. Podľa sťažovateľa\n„výrok Porušovateľa spočívajúci vo vyjadrení konkluzívneho názoru Porušovateľa, že\nSťažovateľ spáchal predmetný skutok sa rovná tomu ako keby došlo k prejudikovaniu toho,\nže Sťažovateľ je vinným ešte pred právoplatným vyhlásením odsudzujúceho rozsudku.“.\nTeda „Aj napriek tomu, že u Porušovateľa absentuje formálne konštatovanie viny, postačuje\naj argumentácia nasvedčujúca tomu, že Porušovateľ považuje Sťažovateľa za vinného, keď\ntvrdí, že došlo k spáchaniu skutku... Možno urobiť záver, že sa na Sťažovateľa nehľadelo\nako na nevinného, ale práve naopak, došlo k jeho represívnemu postihu v podobe jeho\nponechania vo väzbe, a preto Rozhodnutie musí byť nevyhnutne poznačené stigmou\nnezákonnosti, keď Porušovateľ musí byť v celej svojej podstate zaujatý, keďže už teraz bez\nďalšieho mohol konštatovať, že došlo k spáchaniu skutku - preto nemožno očakávať, že by\nv ďalšom priebehu konania mohol Porušovateľ zmeniť rétoriku, keď už teraz vyslovil.“.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa na zachovanie prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v tomto kontexte aj čl. 17 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.04.2020 v konaní\nvedenom pod 6Tos/46/2020, porušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.04.2020 v konaní vedenom pod\n6Tos/46/2020 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur, ktoré je\nNajvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nvyplatiť\n\nod právoplatností tohto rozhodnutia.“\n\n3\n\nsťažovateľovi\n\ndo\n\ndvoch\n\nmesiacov\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť\nzákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný\nsúd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n4\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len\nvtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté\ntrestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento\nskutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva\ndôvodná obava, že:\nc) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo\nvykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.\nPodľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať\no prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,\npredloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi\npre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa\nmusí bez meškania rozhodnúť.\nPodľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd\no väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne\ns rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1 Trestného poriadku,\nnajneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému\nrozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou\nväzby v prípravnom konaní.\n12. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n12.1 Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n12.2 Podľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje\nsa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\n5\n\n12.3 Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje\nza nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.\n13. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 100/04, III. ÚS 135/04,\nII. ÚS 151/09) vyplýva, že na konanie o väzbe je aplikovateľný čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy,\nv ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného práva\nna osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej\nslobody väzbou. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol,\nže vo vzťahu k väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len\nzo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh\nna konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby\na nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu\nnevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie\nmôže byť podmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva\nneodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím\nsudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho\ntrvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú (I. ÚS 187/07, III. ÚS 16/09).\nZákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou\npodstatou mali dať ratio decidendi na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto\nkonštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého\nvyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich za väzbu\na proti nej, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností,\na nie na základe abstraktnej úvahy (III. ÚS 271/07).\n14. Každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané\n„v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je\njednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je\nochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02, II. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00,\nI. ÚS 115/07, I. ÚS 187/07). Otázka, či je väzba zákonná, má byť vyriešená nielen\ns poukazom na vnútroštátny zákon, ale aj na znenie dohovoru (III. ÚS 79/02, III. ÚS 77/05),\n6\n\ns ktorým musí byť v súlade, vrátane všeobecných princípov obsiahnutých v ňom výslovne\nalebo implikovane [pozri obdobne napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) vo veciach Winterwerp v. Holandsko z 24. 10. 1979, séria A, č. 33, s. 19 – 20,\nbod 45, a Baranowski v. Poľsko z 28. 3. 2000, č. 28358/95, bod 51].\n15. Z komentovaného znenia dohovoru vyplýva, že „ESĽP – podľa svojich vlastných\nslov (pozri napr. Ignatenco, § 79; Khodorkovskiy proti Rusku, rozsudok, 31. 5. 2011,\nč. 5829/04, bod 184) – vo svojej judikatúre identifikoval štyri základné dôvody, ktoré môžu\nodôvodňovať väzbu v trestnom konaní: nebezpečenstvo úteku (Stögmüller proti Rakúsku,\nrozsudok, 10. 11. 1969, č. 1602/62, bod 15), riziko, že obvinený môže v prípade prepustenia\nmariť výkon spravodlivosti (Wemhoff, bod 14) alebo spáchať ďalšie trestné činy\n(MATZNETTER proti Rakúsku, rozsudok, 10. 11. 1969, č. 2178/64, bod 9), alebo spôsobiť\nnarušenie verejného poriadku (Letellier proti Francúzsku, rozsudok, 26. 6. 1991,\nč. 12369/86, bod 51]).“ (KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská\númluva o lidských právech. Komentář. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 515.).\n15.1 Ústavný súd zároveň považuje za potrebné zvýrazniť, že v každom jednotlivom\nprípade tvrdeného porušenia základného práva na osobnú slobodu je povinný pri svojom\nrozhodovaní prihliadať na konkrétne okolnosti preskúmavanej veci (II. ÚS 353/06,\nII. ÚS 142/07, II. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016, taktiež aj rozsudky ESĽP vo veciach Letellier\nv. Francúzsko z 26. 6. 1991, Annuaire, č. 207; Navarra v. Francúzsko z 23. 11. 1993,\nAnnuaire, č. 273-B a ďalšie).\n16. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že právomoc ústavného\nsúdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len\nna preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa\nberie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp.\nkonkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Teda úlohou ústavného súdu\nje sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo,\n\n7\n\nči dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia\nniektorého zo základných práv a slobôd (III. ÚS 271/07, II. ÚS 464/2011).\n16.1 Do obsahu právomoci ústavného súdu však nepatrí preskúmať postup, ako aj\nsprávnosť skutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru\no existencii zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup skúma opravný súd\nv riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu\ntrestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov\nosvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom\nkonaní (II. ÚS 76/02). Teda ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti\n(čl. 124 ústavy) nekoná ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou je preskúmať\nzlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02).\n17. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).\nIII.\nNapadnuté rozhodnutie krajského súdu\n18. Krajský súd v uznesení č. k. 6 Tos 46/2020-2537 z 28. apríla 2020\nv posudzovanej časti konštatoval:\n„Doteraz zistené skutočnosti, tak ako ich konkretizoval prvostupňový súd vo svojom\nrozhodnutí, nasvedčujú naďalej tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie\n\n8\n\na následne podaná obžaloba, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na\npodozrenie, že tento skutok spáchali obvinení.\nVo vzťahu k námietkam obhajoby obvineného\n\n, že prvostupňový súd\n\nneprihliadal na nejasnosti, ktoré sa počas vyšetrovania nepodarilo objasniť a že predbežný\nzáver súdu o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obvinený\n\n, je možné spochybniť,\n\nsťažnostný súd uvádza, že rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím o vine či nevine\nobvinených a preto k splneniu materiálneho dôvodu väzby v zmysle návetia § 71 ods. 1\nTrestného poriadku nie je nevyhnutná istota bez dôvodných pochybností, ale postačuje\ndôvodné podozrenie, pričom má sťažnostný súd zato, že i napriek námietkam obvineného čo\ndo vyhodnocovania dôkaznej situácie, u oboch obvinených naďalej existuje dôvodné\npodozrenie zo spáchania skutku tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby.\nPrvostupňový súd sa v odôvodnení napádaného uznesenia taktiež správne\nvysporiadal s existenciou dôvodov preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku u oboch obvinených a sťažnostný súd sa stotožňuje s prítomnosťou uvedeného\ndôvodu väzby v tomto štádiu konania u oboch menovaných obvinených a rovnako aj v tomto\nsmere poukazuje na odôvodnenie uznesenia prvostupňového súdu bez potreby jeho\nopakovania.\nK sťažnostnej námietke obvineného\n\n, že prvostupňový súd neprihliadal na\n\nžiadne ďalšie okolnosti jeho života, že obvinený vedie riadny život, má rodinu, o ktorú sa\nstará a ktorej potreby zabezpečuje so svojich legálnych príjmov a že pokiaľ ide o jeho\npodmienečne odsúdenie, tak uplynulo 9 rokov odkedy sa tento skutok stal a navyše tu nejde\nani o prípad špeciálnej recidívy, sťažnostný súd uvádza, že práve na základe existencie\nodsúdenia obvineného nemožno konštatovať, že obvinený pred spáchaním skutku viedol\nriadny život, a hoci ide o odsúdenie za skutok spred 9 rokov, obvinený si bol v čase, kedy\nmal spáchať teraz žalovaný skutok vedomý, že je v skúšobnej dobe podmienečného\nodsúdenia, čo ho však neodradilo od spáchania skutku, ktorého sa mal dopustiť a preto\nmožno konštatovať, že jednoznačne existuje dôvodná obava, že by po prepustení z väzby\npokračoval v páchaní trestnej činnosti (bez ohľadu na to, čí sa jedná o špeciálnu recidívu\nalebo nie).\nK sťažnostnej námietke obhajoby obvineného\n\n, že prvostupňový súd sa\n\ns otázkou, prečo nepovažuje alternatívne nahradenie väzby pri obvinenom\n9\n\nza použiteľné, vysporiadal iba formálnym odôvodnením, ktoré je podľa názoru obvineného\nnedostatočné, sťažnostný súd (navyše k odôvodneniu prvostupňového súdu) dodáva, že\nnakoľko obvineného\n\nod spáchania skutku, ktorého sa mal dopustiť, neodradila ani\n\nhrozba premeny podmienečného trestu na trest nepodmienečný (keďže skutok mal byť\nspáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia), nie je dôvodné očakávať, že by ho\nod ďalšieho pokračovania v páchaní trestnej činnosti odradilo nahradenie jeho väzby\ndohľadom probačného a mediačného úradníka, prípadne aplikácia iného alternatívneho\ninštitútu nahradzujúceho väzbu.“\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIV.A K namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu podľa\nčl. 17 ods. 2 ústavy v spojení s princípom prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy\na čl. 6 ods. 2 dohovoru\n19. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti namietal obsah napadnutého rozhodnutia\nlen z hľadiska porušenia práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 ústavy v spojení\ns nedodržaním princípu prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 2\ndohovoru. Vzhľadom na to ústavný súd preskúmal relevantnú časť odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu len z hľadiska namietaného porušenia princípu\nprezumpcie neviny bez skúmania jeho ďalších častí vzťahujúcich sa na dôvod väzby podľa\n§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\n20. Po preskúmaní sťažovateľom napadnutej časti rozhodnutia krajského súdu\nústavný súd konštatuje, že krajský súd preskúmal to, či je ďalšie trvanie preventívnej väzby\nsťažovateľa podporené pretrvávajúcim podozrením z trestnej činnosti kladenej mu za vinu\na či sa toto podozrenie v dôsledku vykonaného dokazovania v prípravnom konaní neoslabilo\ndo takej miery, že by dopadalo na dôvodnosť ďalšieho trvania väzby z hľadiska naplnenia\njej materiálnych podmienok, medzi ktoré patrí okrem existencie konkrétneho dôvodu väzby\n[v prípade sťažovateľa dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] aj\n10\n\ndôvodnosť vedeného trestného stíhania, keďže „dôvodné podozrenie“ („reasonable\nsuspicion“) zo spáchania trestného činu treba považovať za dôležitú súčasť záruk každého\nproti jeho svojvoľnému zatknutiu alebo väzbe. Navyše, okrem sťažovateľom podanej\nžiadosti o prepustenie z väzby z dôvodu skončenia prípravného konania bolo povinnosťou\nvo veci konajúceho Okresného súdu Senica z dôvodu podanej obžaloby prokurátorom\npostupom podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku skúmať „ex offo“ dôvodnosť trvania\nväzby po podaní obžaloby, teda v nastávajúcej časti trestného konania, ktorým je konanie\npred súdom. Taktiež v zmysle garancií vyplývajúcich z čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1\ndohovoru nemôže byť titulom pre držanie vo väzbe znamenajúce obmedzenie osobnej\nslobody len skutočnosť, že bola podaná obžaloba. Samotná skutočnosť, že vec bola\npostúpená súdu, nie je postačujúca na splnenie kritéria zákonnosti väzby v zmysle čl. 5\nods. 1 dohovoru a nemôže bez príslušného rozhodnutia odôvodniť ďalšie trvanie väzby\n(rozsudok ESĽP vo veci Statis v. Litva z 21. 3. 2002, § 59 – § 61).\n20.1 Dôvodné podozrenie predpokladá existenciu skutočností alebo informácií, ktoré\nobjektívnemu pozorovateľovi umožnia urobiť záver, že daná osoba mohla spáchať trestný\nčin (rozsudok ESĽP vo veci Michalko v. Slovenská republika z 21. 12. 2010, body 112\na 113, rozsudok ESĽP vo veci Ilgar Mammadov v. Azerbajdžan z 22. 5. 2014, bod 88,\nsťažnosť č. 15172/13), pričom jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých okolností každého\nkonkrétneho prípadu (rozsudok ESĽP vo veci Fox, Cambell a Hartley v. Veľká Británia\nz 30. 8. 1990). Konanie musí vykazovať znaky, ktoré v danom čase podľa platného\nvnútroštátneho práva napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu (rozsudok ESĽP vo veci\nLukanov v. Bulharsko z 20. 3. 1997), a musí byť jasné, o aký konkrétny trestný čin ide\n(rozsudok ESĽP vo veci Berktay v. Turecko z 1. 3. 2001).\n20.2 Ústavný súd je toho názoru, že právne úvahy krajského súdu neprekročili rámec\nhodnotiaceho úsudku vyjadreného v rovine určitej miery pravdepodobnosti a založeného\nna zhodnotení vo veci vykonaného dokazovania a konštatovaných skutkových a iných\nzistení potrebných pre zdôvodnenie pretrvávajúceho podozrenia z trestnej činnosti kladenej\nsťažovateľovi za vinu. Ak krajský súd konštatuje, že sa sťažovateľ „mal dopustiť“\nspáchania skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (bod 18 tohto odôvodnenia),\ntak komentuje (ako možnosť, nie istotu) len podozrenie z trestnej činnosti, ktorej sa mal\ndopustiť (ak sa tak stalo) počas trvania skúšobnej doby. Na tom nič nemení súčasné použitie\n11\n\nformulácie o „neodradení od spáchania skutku“, ktorú nemožno vytrhnúť z kontextu celej\nvety. Táto skutočnosť (procesný, predmetom konania podporený predpoklad spáchania\ntrestného činu v priebehu plynutia skúšobnej doby) má potom relevantný vplyv\nna zhodnotenie dôvodnosti preventívnej väzby a možnosti jej nahradenia.\n20.3 Taktiež úvaha krajského súdu o tom, že obvinený (sťažovateľ) v čase\npred spáchaním skutku neviedol vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie riadny život,\npredstavuje faktickú skutočnosť (konštatácia skoršieho právoplatného odsúdenia). Zároveň\nplatí, že (tak ako v predchádzajúcom prípade) niet reálnej (nie účelovej) pochybnosti o tom,\nže formulácia „pred spáchaním skutku“ kontextuálne vyjadruje podozrenie reprezentované\nvykonanými dôkazmi (materiálne) a podanou obžalobou (formálne).\n20.4 Rovnako je to aj pri úvahách súdu o „premene“ zvyšku nevykonaného trestu\na povinnosti jeho výkonu (v prípade uznania viny) ako skutočnosti, ktorá mohla, resp. mala\nsťažovateľa odradiť od spáchania skutku, z ktorého je obžalovaný, čo má vplyv\nna existenciu predmetného väzobného dôvodu.\n20.5 V súhrne hodnotiace úvahy krajského súdu smerovali len k zisteniu, či pretrváva\npodozrenie z trestnej činnosti kladenej sťažovateľovi za vinu a či je aktuálny dôvod\npreventívnej väzby. Jeho úvahy posudzované v ich funkčnom komplexe sú vyjadrené\nv rovine miery rozumnej pravdepodobnosti a z pohľadu ústavného súdu nimi krajský súd\nneprekročil hranicu ich ústavnej akceptovateľnosti v konfrontácii s princípom prezumpcie\nneviny.\n21. V naznačených súvislostiach ústavný súd už len doplnkovo poukazuje aj na ďalej\njudikatúrne komentované znenie dohovoru, z ktorého vyplýva, že „(s)kutočnosti, ktoré\nvyvolali podozrenie, nemusia byť toho istého stupňa ako tie, ktoré sú potrebné\nna odôvodnenie odsúdenia alebo hoci len na vznesenie obvinenia (pozri Murray proti\nSpojenému kráľovstvu, rozsudok Veľkej komory, 28. 10. 1994, č. 14310/88, § 55, porov.\ntiež Khodorkovskiy proti Rusku, rozsudok, 31. 5. 2011, č. 5829/04, § 189)... skutočnosti,\nna ktorých sa podozrenie zakladá, však nemôžu byť rovnakej úrovne ako skutočnosti\npotrebné na odôvodnenie odsúdenia alebo pre podanie obžaloby, čo je predmetom až ďalšej\nfázy trestného konania [Krejčíř proti Českej republike, rozsudok, 26. 3. 2009, č. 39298/04\n\n12\n\na 8723/05, bod 75]“ (KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská\númluva o lidských právech. Komentář. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012.).\n22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú\nsťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 2 ústavy v spojení s princípom prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6\nods. 2 dohovoru podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIV.B K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy\n23. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti namietol porušenie čl. 46 ods. 1\nústavy.\n23.1 Vo vzťahu k základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nústavný súd s prihliadnutím na svoju judikatúru už opakovane konštatuje (I. ÚS 100/04,\nIII. ÚS 135/04, I. ÚS 124/08, II. ÚS 23/05, II. ÚS 65/05, II. ÚS 60/08, II. ÚS 151/09,\nIV. ÚS 397/2010), že ide o všeobecné ustanovenie, ktoré upravuje základné právo na súdnu\nochranu, a to vo vzťahu ku konaniu vo veci samej, a nevzťahuje sa na konanie o väzbe,\nna ktoré je aplikovateľné ustanovenie čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ktoré je vo vzťahu k čl. 46\nods. 1 ústavy v pomere špeciality a sú v ňom implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné\natribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu\nv prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné\nprocesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania\no väzbe, a preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne\nustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46\nods. 1 ústavy.\n23.2 Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú\nsťažnosť v tejto jej časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n13\n\n24. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľa nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. augusta 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-v konaní pred súdom", "väzba-dôvody väzby", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-žiadosť o prepustenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:be6408bd-6f9c-4944-a5cb-0c4f2161726d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504"}, {"guid": "ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955"}, {"guid": "ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/09 z 7. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-07", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f"}, {"guid": "ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 151/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b58efab-6669-4f43-b3c4-48ed45726124"}, {"guid": "ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2"}, {"guid": "ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/07 z 22. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-22", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a"}, {"guid": "ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:af47c177-b1d1-4c00-8132-ae70efd99941", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af47c177-b1d1-4c00-8132-ae70efd99941"}, {"guid": "ussr:328a4d84-acae-4628-9680-fc32b73aacab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 23/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 23/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:328a4d84-acae-4628-9680-fc32b73aacab"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}